Som veľmi rád, že som tu s vami. Dnes budem s vami zdieľať jeden verš zo Šrímad Bhagavatamu. Sú to inštrukcie Kapiladéva Jeho matke Dévahutí.
Śrīmad-bhāgavatam 3.25.25
satāṁ prasaṅgān mama vīrya-saṁvido
bhavanti hṛt-karṇa-rasāyanāḥ kathāḥ
taj-joṣaṇād āśv apavarga-vartmani
śraddhā ratir bhaktir anukramiṣyati
Překlad
„Ve společnosti čistých oddaných jsou rozhovory o zábavách a činnostech Nejvyšší Osobnosti
Božství velice příjemné a lahodí uchu i srdci. Pěstováním tohoto poznání bude člověk dělat
postupné pokroky na cestě osvobození, poté se osvobodí a ustálí ve své náklonnosti. Pak se
probudí skutečná oddanost a začne pravá oddaná služba.“
Seminár
Často sa ľudia pýtajú, kde bhakti začína. V skutočnosti začína, keď stretneme oddaných. Oddaný je niekto, kto má tú oddanosť a bhakta je ten, kto má bhakti, oddanosť Pánovi. Ich námety a rozhovory sú o Krišnovi a veľmi tešia uši aj srdce. V skutočnosti aj uspokojujú uši a srdce. V tomto svete je veľa rôznych tém, o ktorých je možné diskutovať. Môžete diskutovať o vakcínach, počasí, autách, ekonomike atď., ale tieto témy nie sú príliš uspokojivé. Keď ale rozprávame o Krišnovi, tak cítime šťastie a uspokojenie v našom srdci. Prečo? Pretože Krišna je tým zdrojom šťastia a všetkej spokojnosti. Takže tým, že rozvíjame poznanie o Krišnovi, tak sa posúvame dopredu na tejto ceste oddanosti Krišnovi a keď pokročíme tak, že sa zbavíme tých rôznych prekážok, ktoré nám bránia, potom sa naša pozornosť a zameranie ustália a zafixujú a v tomto bode začína skutočná oddaná služba, bhakti.
Niekto ale môže povedať, že tam, kde ja žijem, je ťažké nejakých čistých oddaných nájsť. Niekedy to je ťažké rozlíšiť, lebo je to popisované v takých akoby superlatívoch, ale v skutočnosti aj v tomto verši je to akoby zadefinované, že ten čistý je ten kto je pravdivý, satyam, je pravdovravný. A tieto osoby tým, že sú pravdivé a nie sú pokrytecké, tak nám môžu dať skutočný prospech, pretože sa nás nesnažia nejak zneužiť. Prabhupáda hovoril svojim žiakom, – „Ja som sa vás nikdy nesnažil podviesť či zneužiť.“ Takúto kvalitu by sme mali hľadať v duchovných učiteľoch a guruoch. Že ich skutočný záujem je naše dobro. Aj keď teda v okolí kde žijeme nemáme čistého oddaného či nejakých pokročilých oddaných, stále máme možnosť načúvať od Šrílu Prabhupádu cez jeho knihy a inštrukcie. Takže ak vo vašom okolí nie sú čistí oddaní, vy sa staňte čistými oddanými (smiech) a môžete kázať a kultivovať ľudí, nech sa aj z nich stanú ďalší čistí oddaní. Čiže Krišna vedomie nie je nejaký šport alebo nejaká vec, kde len nejak nečinne pozorujeme, ako napr. ľudia keď len ovládačom v TV prepínajú športové kanály, tak nie sú zapojení do tých aktivít. Krišna ale hovorí v Bhagavad-gíte 9.26:
patraṁ puṣpaṁ phalaṁ toyaṁ
yo me bhaktyā prayacchati
tad ahaṁ bhakty-upahṛtam
aśnāmi prayatātmanaḥ
„Keď Mi niekto obetuje s láskou a oddanosťou lístok, kvet, ovocie alebo vodu, prijmem to.“
Čiže nehovorí, že musíte mať veľké chrámy, druhé zasvätenie, také nejaké rituály, ale jednoducho to robte z lásky, úprimne zo srdca a Ja to prijmem. Takže bhakti znamená oddaná služba a slúžiť znamená potešiť. Takže by sme mali vedieť čo skutočne poteší tú osobu, čo ju spraví šťastnou. Krišna v skutočnosti všetko má, pretože je zdrojom všetkého. Śrī Īśopaniṣad, vzývanie:
„Svrchovaný Pán, Osobnost Božství, je dokonalý a celistvý. Protože je naprosto dokonalý, veškeré Jeho emanace, jako například tento vnímatelný svět, jsou dokonale vybaveny jako úplné celky. Cokoliv bylo vytvořeno celistvým, je samo o sobě rovněž celistvé. Protože je Úplným Celkem, zůstává zcela úplný, třebaže z Něho emanuje takové množství ucelených jednotek.“
Takže Krišna je úplne kompletný, nemáme Mu čo dať, či ponúknuť, lebo je zdrojom všetkého. Ale aj keď je Krišna úplný, je jedna vec, ktorú Krišna nemá. A čo je tá vec? Vaša láska. Pre Krišnu je teda veľmi vzácne a cení si, keď získa lásku z vášho srdca. Takže Śrāddha sa prekladá ako viera, ale doslova znamená „dať vaše srdce“.
Niekto môže povedať, že môže si pýtať veľa, mám predsa len jedno srdce, ako Mu ho teda celé môžem dať? Môžeme sa toho aj báť, lebo už sme niekomu chceli dať svoje srdce, ale boli sme sklamaní, odmietnutí, či zneužití. Ale Krišna hovorí, že On je tým skutočným dobrodincom či priateľom všetkých živých bytostí. V skutočnosti je Krišna pre nás najbližšia osoba, pretože je v našom srdci ako Nadduša.
Predstavte si, že máte priateľa, ktorý bude vždy po vašom boku. Kdekoľvek ste, čokoľvek robíte, nad čímkoľvek premýšľate, Krišna je stále s vami. Nie je tam len pasívne ako pozorovateľ, ale dáva nám aj rady a pomáha nám. Práve tým procesom načúvania a ospevovania Krišnu sa znova napájame na Krišnu a sme s Ním v spojení. Potom ten Pán vášho srdca vás bude viesť podobne ako Krišna viedol Arjunu.
Niekedy sa snažíme robiť veci príliš sofistikovane a premyslene. Ako v minulosti jeden prabhu, ktorý bol temple prezident v chráme v Nemecku, mal takú bielu magnetickú tabuľu a mal na nej pripnuté mená všetkých oddaných čo žili v tom chráme a raz Prabhupáda stál za jeho ramenom a pýtal sa, čo to má byť. Povedal, že „no tu mám zoznam všetkých oddaných a mám ich rozdelených do oddelení a viem čo každý z nich robí.“ Prabhupáda povedal, že to je veľmi pekný prvotriedny nemecký inžiniering, ale dodal, že pokiaľ nemáš lásku a dôveru, tak je to zbytočné. Takže navonok to môže vyzerať ako premyslené a robíme to, ale ak tam nie je dôvera a láska, tak to nevydrží dlhodobo.
Ako teda vytvoríme tú lásku a dôveru? Rozprávajú ľudia na Slovensku o láske a dôvere? Je veľmi ťažké vytvoriť nejaké vzťahy, pokiaľ tam nie je dôvera. Ako zmeniť tento vzorec a nastavenie mysle? Prvý krok je otvorená komunikácia. Aby ľudia boli vôbec ochotní komunikovať tieto rôzne témy s otvorenou mysľou. Preto máte aj tento chat a aplikáciu aby ste mohli komunikovať Krišna vedomé témy s otvorenou mysľou. Tým pádom aj ľudia začnú spolupracovať a pýtať sa ako môžu pomôcť. Verte či nie, ale ak ľudia týmto spôsobom spolupracujú, tak po nejakom čase sa tam vyvinie nejaká láska a dôvera. Na začiatku to môže vyzerať ako nejaký marketingový slogan, či poučka, že láska a dôvera, ale nedokážeme si to nejak predstaviť, či sa k tomu vzťahovať.
Včera som bol tu v Texase na trhu kde boli vzdelaní, dospelí, pekne oblečení ľudia. Opýtal som sa ich, že aká to je dnešná mantra, ktorá letí, že či je to iba nejaké prežívanie, či nejaké povznesenie, či osvietenie. Väčšina je zaseknutá v tom móde prežívania. Ale ľudia chápu, že postupne by sa mali dostať k tomu osvieteniu. Momentálne je zamračené a je šedá obloha a pripomína mi to keď som bol v Moskve veľa rokov, je to ako polievka na oblohe. Môžete byť v Moskve či v Bratislave a môže sa stať, že neuvidíte týždne Slnko, je len taká biela obloha. Ukázal som teda na oblohu a povedal som, že Slnko tam stále je, problém je v nás, že máme zastreté videnie a nevidíme to Slnko. A práve takéto praktické prirovnania sa dajú použiť pri ľuďoch ako vôbec začať nejakú debatu. A týmto si môžete získať nejakú dôveru a pokračovať v tom. Ale keby ste začali niečím zložitým a ťažkým, napr., že by ste im začali hovoriť Om Námo Bhagavaté Vásudévaya, tak oni sa k tomu nevedia vzťahovať.
Realizácia vlastne znamená, že môžete rozprávať o nejakej téme svojimi slovami, zo svojho uhlu pohľadu. Som rád, že veci sa hýbu dopredu a napredujú na Slovensku a že sme sa dali dokopy nejak a môžeme napredovať a robiť pokrok v našom vedomí. Chcel som teda zdieľať s vami tento verš, lebo je veľmi pekný a nejak sa vzťahuje k tejto situácii. Máme čas na nejaké otázky.
Otázka: Ako postupovať, keď po nejakom čase začneme pochybovať o sebe alebo o guruovi len na základe toho, že komunikácia nie je podľa našich predstáv, resp. nedostatočná a pociťujeme tam nejaký deficit. Je chyba iba v nás a máme sa viac snažiť? Ďakujem.
Odpoveď: Ďakujem za tvoju úprimnosť. Najrýchlejším spôsobom ako byť frustrovaný je mať nerealistické očakávania, voči sebe aj ostatným. Mať pochybnosti je známkou inteligencie, pretože chceš ísť hlbšie, spochybňuješ veci, pýtaš sa otázky, chceš im rozumieť. Je tam filozofický, teoretický alebo teologický, či náboženský uhol pohľadu ako sa dá pozerať na túto otázku. Aby som to nenaťahoval, tak to zhrniem a pozrieme sa len na tú praktickú schránku.
Môže byť, že ten guru má tisíc žiakov a každý mu raz ročne napíše čo i len jeden list a ten list môže mať viac strán, tak ten guru musí každý deň prečítať aspoň tri takéto listy s viacerými stranami. Neviem ako vy, ale odpovedať každý deň na 3 listy, ktoré majú viac strán môže byť viac ako človek môže zvládnuť. Väčšina týchto otázok či problémov by mala byť vyriešená na nejakej miestnej lokálnej úrovni. Mala by si mať nejaký podporný systém alebo nejakých priateľov vo svojom okolí, nejakých mentorov a ľudí, ktorým dôveruješ, ktorí ti dokážu s tým pomôcť. Jediná práca gurua je dať ti poznanie o Krišnovi. Môže ti dať aj nejakú špecifickú inštrukciu ako môžeš slúžiť a spraviť pokrok, ale tým, že je stále viac a viac žiakov (keďže ISKCON dbá hlavne na kvantitu a zisk, pozn. red.), tak tých špecifických inštrukcií môže byť menej. Ale stále máš svoju komunitu, s ľuďmi kde žiješ alebo slúžiš s nimi a oni by mali byť schopní dať nejakú spätnú väzbu a dať nejaké vedenie. Ale keď si myslím, že len môj guru mi môže zodpovedať otázku a dať mi vedenie, potom môžeš mať problém. Lebo čo sa stane ak internet prestane fungovať? Čo keď v nejakom bode ten guru opustí planétu? Niektoré osoby, ktoré nechápali rozdiely medzi váni a vápuh, čiže písanými inštrukciami a osobnou prítomnosťou, tak po odchode Śrílu Prabhupádu jednoducho odišli (vyše 90% žiakov odišlo kvôli tomu, že sa poklesnutí žiaci sami zvolili za guruov a zneužívali hnutie, pozn. red.).
Takže byť žiakom neznamená, že len sme v tom akoby klube žiakov a len sa stretávame a získavame inšpiráciu. Mali by sme ísť hlbšie a chápať, čo je to tá parampara a týmto spôsobom sa napojiť na predošlých áčáryov, Prabhupádu, Bhaktisiddhantu atď. a na základe tohto chápať hlbšie veci. Problém môže byť, keď zostaneme trochu sentimentálni a povieme si, že no minule sa na mňa guru pekne usmieval a potom inokedy akoby nemal čas a neodpísal mi, tak týmto spôsobom to môže byť problém. Takže pokračuj v pýtaní sa otázok, ale nečakaj, že všetky odpovede prídu k tebe z vonku, ale spoliehaj sa viac aj na svoje vnútro, intuíciu a Naddušu a takýmto spôsobom ťa Krišna dokáže viesť lebo On je ten vnútorný Guru. Nie je to tak, že tvoja situácia alebo situácia, ktorá sa nám stane, že je taká superšpeciálna, že sa nikomu inému v živote nestala, v skutočnosti tie scenáre sú dosť podobné a opakujú sa. Niekedy si myslíme, že by bolo v pohode si tak chillovať s guruom a kecať, že ako ide život… Na začiatku môže guru dávať novým žiakom viac pozornosti, ale neskôr začne očakávať aby si išla na takú vyššiu úroveň a dokázala prijímať tie inštrukcie viac také všeobecné. Tak snaž sa viac spojiť s tým okolím, ktoré máš na dosah a nesnaž sa aby bol guru tvojim náhradným otcom, manželom atď. Guru znamená duchovný učiteľ. Keď sa z neho snažíme spraviť niečo iné, tak akoby my kompromitujeme jeho pozíciu a náš vzťah s ním. Lebo niekedy sa ľudia pýtajú svojich guruov, že aký job si nájsť, či investovať, či by mali byť s niekým či nie a potom sa môže stať, že to skončí neúspechom a potom obviňujú toho gurua, že však robil som čo si chcel a nevyšlo to a ten vzťah sa naruší. Toto sú teda nejaké moje pohľady na to, ale je to širšia téma.
Otázka: Haribol, v jednej z vašich predošlých odpovedí v chate ste spomenul zaujímavý bod, že najskôr by sme sa mali stať vedomými, pred tým ako sa staneme Krišna vedomými. Môžete vysvetliť čo to prakticky znamená? Ďakujem.
Odpoveď: Mali by sme sa z nevedomosti dostať na úroveň kvality dobra pred tým ako začneme byť na úrovni transcendencie. Keď sme v nevedomosti a sme prekrytí a neuvedomujeme si čo robíme, tak nie je možnosť, aby sme boli Krišna vedomými. Preto tie druhoradé pravidlá ako vstávať skoro ráno, dať si sprchu, atď., sú tu práve na to, aby nám pomohli sa do tých vyšších kvalít dostať a aby sme sa lepšie sústredili na tie duchovné veci. Samozrejme môžete začať Krišna vedomie z akejkoľvek pozície. Môžete ľuďom povedať, že len spievajte Haré Krišna, dajte si prasádam, prečítajte si knižku, ale ak chcete dlhodobo a seriózne praktikovať duchovný život, tak je nevyhnutné, aby ste sa dostali do kvality dobra. Je taký vtip, ktorý hovorí, že ak budete 40 rokov chantovať, tak sa stanete človekom. Niekedy tak ašpirujeme na tú transcendenciu a chceme byť super duchovný, ale zabúdame byť na tom leveli ako taký normálny slušný človek.
yasyāsti bhaktir bhagavaty akiñcanā
sarvair guṇais tatra samāsate surāḥ
“U toho, kdo má neochvějnou oddanou víru v Kṛṣṇu, se projevují všechny dobré vlastnosti Kṛṣṇy a polobohů.” (Śrímad Bhāgavatam. 5.18.12)
Tento verš hovorí o tom, že kto praktikuje Krišna vedomie, tak postupne sa v ňom vyvinú všetky dobré vlastnosti. Môžu byť ľudia, ktorí vykonávajú z materiálneho pohľadu všetko expertne a dobre, ale pokiaľ nemajú Krišna vedomie, tak im to nepomôže, lebo sú démoni. Takže keď som to písal, nebol to taký hlavný bod, skôr taký vedľajší, ale je dobré sa nad tým zamyslieť, že treba najskôr byť si vedomý a potom byť Krišna vedomý. Vidíme, že niektorí nováčikovia sa často chcú dostať rýchlo na čistú transcendentálnu úroveň, ale relatívne rýchlo poklesnú, pretože preskočili úroveň byť nejakým takým dobrým a stabilizovaným človekom. Keď chcete založiť oheň, tak sa nesnažte doňho liať vodu. Pretože ten experiment bude zničený. Rovnako keď sa chceme stať Krišna vedomými, mali by sme sa vyhýbať kvalitám vášne a nevedomosti. Z konečného hľadiska aj tá kvalita dobra môže byť obmedzujúca. Čo je podmienenie kvalitou dobra? Napr. tá prekážka môže byť, že si myslím, že už toho veľa viem a som na vysokej úrovni a robím len to, čo ma robí šťastným, ale keby sa mám toho vzdať, tak je to problém. Je to založené na sebeckosti.
Otázka: Ako sa čo najlepšie sústrediť na podstatu a nie formu? Ako ju teda najlepšie pochopiť napr. vo veršoch?
Odpoveď: Vo všetkom čo robíme je nejaká substancia, tá esencia a nejaká forma. Tá substancia, či esencia zostáva stále rovnaká, ale forma sa stále mení a prispôsobuje. Môžeme to nazvať aj ako princíp a detail. Princípy sú stále rovnaké a detaily sa stále prispôsobujú. Keď zoberieš detail a spravíš z neho princíp, tak máš problém. Dám príklad. Čistota je princíp a ako dosiahneš čistotu, je detail. Pre védskeho brahmana ten spôsob ako dosiahnuť čistotu je, že ide napr. ku Gange, okúpe sa, odrieka nejaké mantry, dá si tilak atď. Keď idete napr. ale v nočnom vlaku, tak nemôžete si tam dať sprchu. Môžete ale ísť do toho WC, umyť si tvár, ruky a potom mantrovať. Ak chápete tú esenciu, tak dokážete si prispôsobiť sami tie detaily, tú formu. Ak ste ale fanatik, tak si zoberiete tú formu, ten detail ako za svätý, spravíte z toho ten princíp a začnete ohovárať a kritizovať druhých, ktorí robia veci trochu inak ako vy. V Čaitanya-caritāmṛte je veľa známych výkladov k veršom, kde to Śríla Prabhupáda vysvetľuje. Ak chcete robiť teda skutočné odriekanie, tak musíte ísť za tým princípom, lebo inak sa budete držať iba tej formy a bude to len také divadlo, nespravíte skutočný pokrok a toto vysvetľuje Rúpa Goswámí v Bhakti-rasāmṛta-sindhu. Tiež vysvetľuje, že ten spôsob ako praktizovať tieto veci na západe a v Indii bude samozrejme rozdielny.
V niektorej časti Indie je zakázané nosiť oblečenie, ktoré bolo ušité ihlami. V južnej Indii vás nepustia do chrámu pokiaľ máte tričko, musíte nosiť iba nejaké dhoti a nejaký šál. Keď si toto vyskúšate na Sibíri, asi sa nedožijete príliš veľa. Takže treba trochu
zdravého rozumu. Ale nie je nič tak zriedkavé ako zdravý rozum a preto sa dostávame do problémov. Vidíme napr., že ľudia na druhej strane rieky robia veci trošku inak ako my, tak poďme za nimi a poďme rozpútať vojnu a poraziť ich. Mali by sme byť teda premýšľaví a hĺbaví, aby sme sami vedeli rozlíšiť tú esenciu. Viem, že to môže znieť strašidelne, ale v jednom bode by ste mali začať rozmýšľať. Tak viem, že teraz je nedeľa poobede, takmer 18:00 a nejaký týpek mi tu hovorí, že by som mal rozmýšľať a je to dosť náročné pre myseľ. Mnohé krajiny, ktoré navštevujem, tak sa ma tam pýtajú, že čo je tá nová doktrína, či ideológia. Sú zvyknutí na rôzne slogany a propagandy. A ja im vysvetľujem, že mojou úlohou nie je len opakovať nejaké slogany, či propagandy, ale naučiť vás rozmýšľať takým spôsobom, aby ste sami dokázali prísť k tým záverom. Čiže skutočne oddaný je ten, kto stále hľadá esenciu. Ako aj v tejto našej dnešnej situácii, mali by sme sa pozerať na to, že čo nás chce Krišna naučiť, čo je podstata toho.
Je to veľká téma, ale skúšam odpovedať na tvoju otázku, je to veľmi dobrá otázka. Mali by sme sa teda vždy sami seba spýtať, že či je to princíp, či sa to dá meniť alebo je to iba detail, ktorý môžem prispôsobiť nejak bez toho aby sa ten princíp narušil. Prabhupáda hovoril, že „ja som vám dal tie princípy, ten rámec toho celého a vašou úlohou je tam doplniť tie detaily.“
Ďakujem aj ja vám, že mám takúto spoločnosť a vidím veľa ľudí, ktorí sa zaujímajú o Krišna vedomie. Keby máte nejaké otázky tak píšte kľudne do roomky. Najrýchlejší spôsob ako spraviť duchovný pokrok alebo sa niečo naučiť je učiť ostatných. Nebojte sa a hovorte ľuďom o Krišnovi a snažte sa to nejakým spôsobom zdieľať a tí ľudia sa vás následne budú pýtať nejaké otázky a následne vy sami seba sa budete pýtať tie otázky a hľadať na ne odpoveď a toto zosilní váš vlastný pokrok.
Poviem vám jeden príbeh, uvidíme či vás to bude zaujímať a budeme pokračovať. Práve som bol v Mexiku, mali sme takú túr, Mexiko, Kolumbia, Ekvádor. Garantujem vám, že keď sa dostanete do Ekvádoru, tak môžete zjesť toľko banánov koľko dokážete. Sú tam veľmi dobrosrdeční a láskaví ľudia, veľmi zbožní. Bol som v nejakom meste v Mexiku na námestí a stretol som tam nejakého džentlmena, ktorý bol pekne oblečený, mal klobúk, zlaté hodinky a prstene. Mal fúzy ako Salvador Dalí. Snažil som sa mu dať knihu, ale predbehol ma opýtal sa ma, čo sa snažíš spraviť teraz. Povedal som mu, že snažím sa rozvinúť pokoru a dobré vlastnosti tým, že nejak nezištne pomáham druhým. Bol trochu zmätený, nevedel o čom. Na začiatku bol taký hrdý a arogantný. Len sa tak opakoval, že hm pokora, introspekcia cez nezištnú pomoc druhým. Aká je teda cena? A zobral si knižku. Často sa ľudia pýtajú, že aká je cena, čo mám preto spraviť. Hovorím im, že úprimnosť. Dokážete si to dovoliť? Lebo ľudia sú zvyknutí, že ostatní im klamú a oni potom klamú im a dokonca klamú aj sami sebe, tak pre nich sa stala táto pravdovravnosť niečím nezvyčajným. Ale doména Krišna vedomia je práve tá pravdivosť, satyam – hovoriť pravdu. To znamená, že sme pripravení diskutovať čo je nepravdivosť a
klamstvo a takto to konfrontovať.
Otázka: Ako docieliť čistú úprimnosť ku Krišnovi? Z čoho presne vychádza a kde má základ?
Odpoveď: Celý tento proces je taký odkrývajúci a očisťujúci. Úprimný znamená bez duplicity, bez postranných úmyslov. V skutočnosti toto je naša pravá podstata, to naše vnútro, to jadro, to ako nás Krišna vytvoril, že je to jadro úprimné a čisté. Každý sa rodí perfektný, potom ideme do školy a staneme sa idiotmi. Potom, keď skončíte školu tak dostanete diplom na to, že ste certifikovaný idiot, dĺžite nám 500k dolárov, nájdite si prácu a budete nám ich splácať. Čo znamená teda tá úprimnosť? Je to z latinčiny „sincerus“, ako keby bez vosku. Pochádza to vlastne z obdobia keď robili tesári sochy z mramoru. A tí čo neboli takí experti a im to prasklo niekde, tak to zatmelili tým voskom. Ale ten čo bol „sincerus“ tak bol expert, nespravil žiadne praskliny a nemusel ich zatmeľovať. Takže celý ten proces ospevovania, načúvania o Krišnovi je očisťujúci, ktorý nás má dostať k tomuto cieľu.
Na začiatku to môže byť trošku bolestivé. Lebo dostať sa z toho štádia, kedy nie sme si vedomí svojich chýb do štádia kedy sme si vedomí svojich chýb chvíľku trvá. Potom z tohto levelu sa človek dostane na úroveň vedomej kompetencie, čiže bude vedome schopný a tam by sme sa mali dostať. A ešte odtiaľto by sme sa mali dostať do cieľa, ktorým je vlastne nevedomá kompetencia, nevedomá schopnosť, že sme schopný, ale robíme to spontánne, ten vzťah a služba ku Krišnovi je taká free, nie je to nejak špeciálne plánované. To je náš pôvodný stav. Ten podmienený, ten nízky stav je neprirodzený. Celý ten proces bhakti nám pomáha prísť späť na tú prirodzenú úroveň. Nemali by sme sa brať príliš vážne a nemali by sme byť príliš pripútaný k nášmu terajšiemu stavu a k tomu čo si myslíme atď., pretože väčšinou je to tak, že o rok, dva, keď sa pozrieme späť, tak sa tak zasmejeme, že k čomu som bol pripútaný a čo som riešil. Mali by sme to nechať tak.
Pár dní dozadu bol deň zjavenia Pána Nityánandu. Jeho úloha bola dať Krišna prému, lásku ku Krišnovi každému. Raz zavolali Pána Čaitanyu do domu jedného sannyásího. Sannyásí je človek v štádiu odriekania. Prišli do toho domu a bola tam nejaká žena, ktorá tam upratovala a chodila po tom dome. Pán Čaitanya sa opýtal, že kto to je a Pan Nityánanda odpovedal, že to je manželka toho sannyásího. Maháprabhu bol trochu šokovaný. Pokračovali, ponúkli im nejaké jedlo a ten sannyásí sa opýtal, či by chcel mať nejakú ánandu. Ánanda znamená nektár či šťastie. Maháprabhu sa spýtal Nityánandu čo myslí tou ánandou. Odpovedal, že asi ti chce ponúknuť nejaký alkohol. Čaitanya vybehol a len kričal Hari Hari a rozbehol sa do Gangy a tam skočil oblečený. Pán Nityánanda tiež skočil za ním a takto plávali oblečení v rieke. Spýtal sa ho, že kam si ma to priviedol, prečo k takému hroznému človeku na takéto miesto. Nityánanda povedal, že tým, že si ho navštívil tak určite spraví nejaký pokrok a získa oslobodenie, lebo pre
taký typ človeka nie je iná možnosť ako to dosiahnuť (smiech).
A toto vlastne dokazuje ten bod, že niekedy keď cítite nejakú lásku alebo chcete spraviť niečo špeciálne, tak môžete prekročiť nejaké tie pravidlá a mantinely, pretože takto to môžete dosiahnuť. Keď skutočne máme lásku pre všetky živé bytosti tak môžeme niekedy prekročiť také bežné spoločenské zvyky. Môžete teda prísť za niekým a spýtať sa ako sa má a ako ide život, čo človek bežne nerobí, lebo si povie, že som v pohode aj on je v pohode a každý si žije svoj život. Ale keď chápeme, že Krišnovi chýbajú tie duše, ktoré sú v hmotnom svete, ktoré sú Jeho čiastočky, tak je tam tá milostivosť, že chce mu človek dať Krišnu. V tom prípade môžeme prekročiť a ohýbať tie pravidlá.
Bol som v Indii v Hrišikéši. Bol tam medzinárodný jógový festival, tak tam bolo veľa jógových učiteľov. Pristúpil som k jednému učiteľovi jógy z Ukrajiny v strednom veku. Snažil som sa mu dať Bhagavad-gítu a on, že „hej hej zastav, ja som učiteľ jógy, ja tieto veci poznám.“ Tak som mu len dovolil sa pozrieť na tú knihu a nepovedal som ani slovo, pretože čo môžeš spraviť keď nevieš čo máš spraviť? Vedel som, že keby poviem čo i len jedno slovo, tak by nepočúval a odišiel by preč. Tak som poprosil Krišnu, že Krišna pokiaľ som spravil nejaký pokrok a mám nejaké zbožné zásluhy, tak ich prosím ťa prenes na tohto učiteľa jógy, pretože on dokáže pomôcť ľuďom, len momentálne je trošku namyslený. Pozeral teda na tú knihu, listoval a v jednom bode zastal a pozrel sa na mňa
a povedal, že „cítim lásku, ktorá vychádza z tvojho srdca. Koľko chceš za tú knihu?“ Takže musíte vedieť kedy hovoriť a kedy držať hubu. Tiež by som chcel, aby ste vy mali podobné vlastné skúsenosti. Som si istý, že nejaké skúsenosti už máte, pretože čítate a chantujete, ale ten môj bod je, že čím viac dáte, tak tým viac dostanete. Takže kto zdieľa, tomu aj Krišna pomôže sa dostať na vyššiu úroveň. Ak teda nie ste spokojní či vyrovnaní s vašou vlastnou situáciou, nie ste spokojní so stavom krajiny alebo sveta, staňte sa duchovným aktivistom, členom misie Šrí Čaitanyu Maháprabhua. Ako to spravíte? Ostatným dajte svoju vlastnú spoločnosť, takým úprimným spôsobom sa podeľte o to, čo viete, aby ľudia mohli spraviť pokrok. Nie ale takým spôsobom, že chcem ti predať tričko, alebo chcem aby si sa stal členom nejakej mojej organizácie, ale kvôli tomu, že chcem ti naozaj venovať čas, aby si spravil pokrok a bol šťastný.
Mali by ste byť pevní vo svojom odhodlaní a úprimní. Samozrejme, tá dobročinnosť začína doma. Aby som mohol pomáhať ostatným, tak samozrejme musím pracovať na sebe, aby som si bol istý, že som v dobrom rozpoložení. Krišna je v srdci každého, takže vám dá inteligenciu ako využiť váš talent a sprostredkovať toto učenie druhým. Śríla Prabhupáda skúšal rôzne veci a nie všetky fungovali. Kto pozná teda jeho životopis tak vie, že v Indii v meste Džhansi založil organizáciu Liga oddaných a mal tam jedného zasväteného oddaného a mal celú budovu, ale eventuálne ten projekt zlyhal. A Prabhupáda nelipol na tých detailoch a stále sa držal princípu a preto mal z konečného dôsledku úspech.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Ďakujem za to kým ste a že robíte to, čo robíte. Buďte sami sebou pre Krišnu. To bude perfektné. Ak máte otázky kľudne mi píšte a čo sa týka tých otázok, tak môžete aj vidieť, že odpovede k vám prichádzajú aj vlastnou praxou, tým ako sa snažíte, Krišna vám akoby z vnútra odpovie alebo si môžete otvoriť knižku a zrazu tam je odpoveď na to na čo ste sa pýtali, určite sa vám to stalo (smiech).
Ukončím to jedným z mojich obľúbených veršov. Pred tým ako Brahma išiel vytvoriť vesmír tak vykonal tapasyu, odriekanie. Krišna sa mu zjavil, potriasol jeho rukou, povedal ďakujem, nebuď frustrovaný a zdeprimovaný, všetko o čo si sa modlil bolo už dávno splnené veľakrát. Takže podobným spôsobom hovorím vám ostatným alebo hovoríme sami sebe, že nebuďte v depresii a zmätení. Všetko o čo sa modlíte bolo už veľakrát splnené. Toľko rôznych Brahmov vytvorili toľko vesmírov, už to bolo spravené. Toľko oddaných prešlo celým týmto procesom až sa dostali vlastne späť ku Krišnovi. Tak len pokračujme v šľapajách našich predošlých duchovných učiteľov. Už len tým, že sa budeme len trošku snažiť šíriť toto učenie ostatným, tak získame milosť tých predošlých učiteľov. Ten balíček sa potom rozbalí vo vašom srdci a všetky tie vlastnosti a úspech bude prejavený. To znie celkom dobre, špeciálne pre nás čo sú ako ja, technicky negramotný. Niekedy to je príliš veľa, že musím spraviť toto a hento a niekedy je to zaťažujúce. Ale Krišna vedomie je naša skutočná pôvodná prirodzenosť. Tak sa len udržte a ostaňte v tej sprche. Pokračujte v šúpaní tej cibule. Viete, že pri šúpaní plačete, ale je to očistné. Samozrejme, nepotrebujeme žiadne cibule, je to len analógia, lebo niekto to môže vziať ako princíp a povedať, že Navina vravel, že máme šúpať cibuľu (smiech) a dostanete sa do problému. Ok, ďakujem, Haré Krišna Haré Krišna, Krišna Krišna Haré Haré, Haré Ráma Haré Ráma Ráma Ráma Haré Haré. Prajem šťastnú japu, šťastné spievanie, všetka sláva Šrílovi Prabhupádovi, Haribol.
Zatiaľ žiadne komentáre.