Začneme seminár zasvätený guru parampare. Povieme si niečo o guruoch a áčáryoch, ktorí sú súčasťou žiackej postupnosti, ktorá smeruje k Šrílovi Prabhupádovi. Veľa z vás už určite videlo tento reťazec. Počas tohto semináru sa budeme snažiť meditovať nad týmto reťazcom duchovných učiteľov. Nakoľko nemáme veľa času, tak sa pokúsime využiť z neho maximum a povieme si maximum čo nám čas dovolí.

Bude to trošku rozsiahlejšie, nakoľko by som nechcel robiť takú rýchlu exkurziu, ale rád by som o každom tom áčáryovi aspoň niečo povedal. Tu napravo vedľa mňa je plagát parampary, ktorý uvádza Šríla Prabhupáda.

 

 

 

Na úvod nášho semináru by som chcel uviesť citát od Baladéva Vidyabushana, ktorý je súčasťou našej guru parampary. Ten hovorí:

Dokonalý žiak medituje nad dokonalým reťazcom duchovných učiteľov.

Budeme sa snažiť toto aj naplniť. Nakoľko každý z nás do určitej miery predstavuje tento reťazec žiackej postupnosti, tak by sme mali vedieť koho vôbec predstavujeme, alebo na koho nadväzujeme.

Keď sa pozrieme na tú schému, tak každý z nás asi vie, že absolútne každá parampara začína od Najvyššieho Pána. Vidíme, že v ľavom hornom rohu je Krišna, čiže číslo jedna je Krišna. Potom nasleduje Brahma, Nárada, ďalej Vyása a potom máme Madhváčáryu. Zatiaľ sa zastavíme tu.

To ako prechádzalo poznanie od Krišnu k Brahmovi, Náradovi a Vyásadevovi je popísané v Šrímad Bhagavatame. Všetci z nás to už určite veľa krát čítali ako je to tam popísané. Preto sa pri tomto nebudeme dlho zastavovať.

Po Vyásadevovi ide Madhváčárya. A keď sa pozriete, tak z boku tam ide ešte taká nejaká čiarka, ktorá vedie ešte od nejakých iných duchovných učiteľov. Pretože v skutočnosti Madhváčárya nezískal dikšu od Vyásadevu. Takže vo výsledku táto línia, alebo tento reťazec, ktorý má tie čísla, tak je šikša parampara.

 

Môže byť šikša parampara a dikša parampara. Dikša paramapara predáva dikšu zasvätenie. Naša guru parampara obsahuje prvky aj dikša parampary aj šikša parampary. V celku tento zoznam, ktorý uvádza Šríla Prabhupáda, tak to je v podstate šikša parampara. Pretože hlavným cieľom parampary je predávanie duchovného poznania bez nejakého odklonenia.

 

Práve preto v tomto zozname, ktorý uvádza Šríla Prabhupáda, tak sú uvedení tí najsilnejší duchovní učitelia, ktorí predávajú práve šikšu. Musíme pochopiť, že medzi čiastočkami toho reťazca je niekde vzťah šikša a niekde vzťah dikša.

 

Príklad:

Šríla Prabhupáda získal dikšu u Bhaktisiddhanta Saraswati Thakura. Ale keď sa pozrieme, tak Gaura Kishora dasa Babaji nezískal dikšu u Bhaktivinoda Thakura. Je šikša žiak. To isté, napríklad Bhaktivinoda Thakura nezískal dikšu od Jagannatha Dasa Babajiho. Pretože Jagannath Dasa Babaji bol jeho šikša guru.

V prvom rade musíme pochopiť to, že niektoré tie šípky znamenajú práve vzťah dikša a niektoré šikša.

To isté Madhváčárya. Madhváčárya považoval za svojho duchovného učiteľa Vyásadevu. No dikšu získal od Achyutapreksha.

Nachvíľu sa zastavím na tomto reťazci dikša guru. Táto línia sa nazýva Hamsa parampara, pretože jej začiatok ide od Najvyššieho Pána v inkarnácii Hamsa avatara. To sa popisuje v jedenástom speve Šrímad Bhagavatamu. Hamsa avatar dal poznanie pánovi Brahmovi. A Brahma predal toto poznanie štyrom Kumárom. Ďalej od štyroch Kumárov to prechádzalo k Durvása munimu, Garudavahanovi a ďalej to bolo ako tam máme uvedené až po Achyutapreksha Tirthu.

No prečo Šríla Prabhupáda nenapísal túto líniu vo vzťahu k našej parampare?

Pretože po tejto línií sa predávalo iba dikša zasvätenie, ale duchovné poznanie sa prostredníctvom tejto línie nedávalo. Táto línia je skrytá, je vaišnavská, ale je skrytá, pretože kázali vo veľmi zložitom období, keď bolo na vrchole učenie Šankaráčáryu. Kázať vaišnavizmus v tom období bolo nesmierne nebezpečné. Nie len nebezpečné, ale smrteľne nebezpečné. Keď sa pozrieme na tento zoznam, tak tam vidíme Satya Pravya Tirthu. Práve Satya Pravya Tirtha bol zavraždený skupinou mayavadínov za to, že kázal vaišnavskú filozofiu. V tom období bolo otvorené kázanie vaišnavizmu smrteľne nebezpečné. No napriek tomu všetci títo oddaní sa to snažili robiť. Preto je táto línia podľa vonkajších prejavov považovaná za šankarijsku. No svojim presvedčením boli vaišnavovia a snažili sa v tajnosti predávať vaišnavské poznanie. Existovalo proroctvo, že v tejto línii príde oddaný, ktorý bude otvorene kázať vaišnavskú filozofiu. Pravya Tirtha – učiteľ Ačyutaprekša Tirthu, keď opúšťal telo, tak pozval k sebe svojho žiaka a povedal mu: „Ja som ťa učil učenie mayavády a teraz to všetko zabudni, lebo všetko toto je absolútny klam. Pretože v skutočnosti v tomto nie je podstata védskeho poznania. Ale keď budeš naozaj úprimný a budeš sa snažiť študovať posvätné písma, tak sa ti ich zmysel otvorí. Mám také tušenie, že jeden z tvojich žiakov ti pomôže pochopiť tú podstatu.“

Sám Ačyutaprekša Tirtha sa snažil študovať Védy a pochopiť ich zmysel, ale príliš sa mu to nedarilo. V určitú dobu svojho duchovného hľadania došiel do Udupi. To je mesto, ktoré sa nachádza na juhu Indie v štáte Karnataka. Keď tam došiel, tak sa modlil k Najvyššiemu Pánovi, aby mu sprostredkoval podstatu duchovného poznania. Modlil sa k Božstvu Anantéšvara. To bolo hlavné Božstvo v Udupi v tom období. Práve toto Božstvo je neoddeliteľne späté s osobnosťou Madhváčáryu.

Každý deň Ačyutaprekša mahárádž prichádzal k Božstvu Anantéšvara a modlil sa k Nemu, aby mu dal milosť v pochopení duchovného poznania. V jeden moment sa Anantéšvara zjavil pred Ačyutaprekšom a povedal mu, že je veľmi spokojný s jeho službou. „Vďaka tomuto k tebe príde žiak, ktorý ťa naučí podstatu védskeho poznania. A ty ho musíš pomenovať Purna Prajna.“ Purna Prajna znamená: Ten, kto všetko vie.

Onedlho prišiel za Ačyutaprekšom malý chlapec. Tento malý chlapec mu povedal, že počul, že on je ten najznámejší áčárya široko ďaleko a túži sa stať jeho žiakom. Toto je vlastne príbeh ako Madhváčárya vo svojom detskom veku prišiel za svojim učiteľom. Takýmto spôsobom prijal medzi svojich žiakov Madhváčáryu.

 

Madhváčárya

Teraz poviem niečo o detstve Madhváčáryu. Narodil sa v bráhmanskej rodine. Matka bola Vedavatí a otec bol Madhyageha Bhatta. Túžili po tom, aby sa im narodil syn, ktorý bude oslobodený od vplyvu nevedomosti a vášne. S týmto cieľom prijali askézu. Dvanásť rokov prijímali iba mlieko a keď pocítili, že sa dostatočne očistili, tak vykonali Garbhadhana yajnu a po nejakom čase sa im narodil Madhváčárya. Keď jeho otec vytvoril horoskop a videl všetky schopnosti, tak mu dal meno Vásudéva. Vásudéva znamená Najvyšší Pán, ktorý je neoddeliteľne spätý s poznaním.

Madhváčárya vyrastal v rodine svojich rodičov. Keď mal niekoľko mesiacov, tak ho rodičia doniesli do chrámu Anantheshwara. Vo védskej kultúre sa na začiatku života dieťa nenosilo von do spoločnosti. Prvého koho by malo dieťa vidieť, keď ho pustia z kruhu najbližšej rodiny by mal byť Najvyšší Pán. Práve preto ho rodičia niesli do chrámu Anantheshwara v Udupi. Malinký Vásudéva, Madhváčárya sa narodil na dedine, ktorá je niekoľko kilometrov od Udupi. Keď Ho otec položil k lotosovým nohám Anantheshwara a povedal: „Ja ti Ho odovzdávam, patrí tebe“, tak sa malý Vásudéva radostne zasmial.

Keď sa vracali domov bolo už dosť neskoro, prechádzali cez džungľu. V tejto džungli jedného z príslušníkov rodiny napadol brahma rakshasa a ten z toho dostal záchvat. Otec malého Vásudévu bol skúsený brahmana, takže sa snažil vyhnať toho brahma rakshasu, prednášal mantry, ale nič sa mu nepodarilo a brahma rakshasa sa iba smial. Brahma rakshasa hovoril: „Tvoje askézy v porovnaní s mojimi sú nič, takže nemáš proti mne žiadnu šancu, no vy nesiete na rukách toho, kto ochraňuje vás, takže som nemohol zaútočiť na vás. No ak mi dovolíte sa ho dotknúť, tak získam oslobodenie.“ Otec neveril slovám brahma rakshasu, ale položil nohy malého Vásudevu na hlavu príslušníka rodiny, ktorý bol pod vplyvom toho brahma rakshasu. Hneď ako to urobil, tak brahma rakshasa vystúpil z tela toho príbuzného a získal oslobodenie. Madhváčárya už v mladom veku prejavoval takéto schopnosti.

Taktiež bolo zaujímavé, ako u Neho prebehol obrad Annaprashana. Annaprashana je príjem prvej obilniny. Na začiatku prijíma dieťa mlieko matky a potom v nejakom veku mu dajú prvú, väčšinou rozvarenú obilninu. Madhváčárya, alebo vtedy ešte malý Vásudéva bol známy svojim veľkým apetítom. Je taký príbeh, ako raz mama niekde odišla a poprosila svoju najstaršiu dcéru Kalyani, aby dala pozor na malého Vásudévu. No Vásudéva bez prestávky neustále reval a ona nevedela ako ho má upokojiť. V istý moment pochopila, že nemá žiadnu šancu, oprela ho o vrece vareného cíceru, ktorý sa vtedy používal na kŕmenie dobytka. Utekala za matkou, aby sa opýtala čo s ním má urobiť. Keď sa mama s dcérou vrátili, tak videli malého Vásudévu, ako sedí v tom vreci a zjedol všetok cícer.

Táto líla sa vysvetľuje nasledujúcim spôsobom: Madhváčárya prišiel, aby zlikvidoval všetky falošné filozofie, pretože práve v tej dobe bol cícer to najlacnejšie čo sa dalo získať. Takýmito lílami ukazoval Madhváčárya poslanie svojho života. Keď troška vyrástol, tak ho začal otec učiť základy sanskritu. Madhvačárya bol geniálnym žiakom. Napríklad keď mu otec prvý krát prečítal celú sanskritskú abecedu a chcel mu ju zopakovať, tak malinký Vásudéva zastavil svojho otca a povedal mu, že prečo chce strácať čas, že on už si to celé zapamätal. Nie je potrebné strácať čas. Mal geniálnu pamäť. O niečo neskôr Ho otec zobral do gurukuly. Vôbec sa neučil a iba sa hral. Všetky jeho hry boli spojené s lílami Najvyššieho Pána. Jeho učiteľ bol nahnevaný a spýtal sa ho, že prečo sa neučí ako ostatní. Vásudéva mu odpovedal, že už všetko vie. Učiteľ mu povedal: „Dobre, tak mi povedz naspamäť tú šloku, ktorú sme dnes rozoberali.“ On mu na to povedal naspamäť tú šloku. Potom od slova do slova zopakoval celú tú hodinu, ktorú mali včera, predvčerom, pred predvčerom a potom začal hovoriť celé hodiny čo je na pláne zajtra, pozajtra, po pozajtra, týždeň dopredu. Učiteľ sa ho pýtal ako je možné, že to všetko vie. Odpovedal mu: „Ja viem všetko okrem jednej veci a to je, že neviem čo by som zjedol.“

Dostávame sa k tomu, že Madhváčárya je v skutočnosti inkarnácia pána Vayua. Inkarnáciou Vayua bol aj Hanuman a Bhima. Nakoľko bol Madhváčárya v minulom živote Bhima, tak mu ostali tie zvyky Bhimu. Preto bol známy tým, že chcel neustále jesť. Hovorí sa, že Madhváčárya buď kázal, alebo jedol. Mal veľmi dobrý apetít.

Nepochybne Vásudéva slúžil svojmu učiteľovi. Robil pre neho veľa služby. Napríklad v tejto gurukule bolo veľké množstvo žiakov a bola náročná úloha zaistiť stravu pre všetkých. Mali veľké pozemky a tam sa snažili pestovať ryžu, ale nakoľko na pestovanie ryže je potrebná voda a tej vody tam bolo málo, tak im tam ryža veľmi nerástla. Madhváčárya, vtedy ešte Vásudéva zobral palicu, udrel s ňou do zeme a na tom mieste začal vyvierať prameň s najchutnejšou vodou v okolí. Tento prameň existuje dodnes a nazýva sa Danda Tirtha.

Ďalšia líla bola, keď išli ešte s jedným žiakom, synom toho učiteľa zbierať drevo. No syn tohto učiteľa bol chorý, mal nejakú chorobu, ktorá sa podobala na epilepsiu. Rozbolela ho hlava, padol na zem a začal so sebou búchať v záchvate. Toto sa stalo aj vo chvíli, keď s ním išiel Vásudéva do lesa. Keď dostal záchvat, tak sa na neho Vásudéva pozrel a fúkol mu do ucha. Po tomto fúknutí choroba vyletela z tela toho žiaka. Učiteľ bol veľmi vďačný Vásudévovi za tento čin.

Za nejaký čas navrhol Vásudéva učiteľovi prečítať Aitareya upanišádu. Aitareya upanišáda, to je najobľúbenejšia upanišáda Madhváčáryu. Najskôr povedal naspamäť všetky verše z Aitareya upanišády a potom všetky tie verše vysvetlil. Učiteľ pochopil, že Vásudéva vie všetko a takýmto spôsobom zložil záverečnú skúšku.

Chcel by som povedať ešte jeden príbeh o Madhváčáryovi, ktorý je spojený s jeho mocou a vplyvom. Jedného dňa celá rodina aj s Vásudévom obedovali a na dvere zaklopal úžerník, od ktorého si jeho otec požičal nejaké peniaze. Jeho otec si požičal peniaze, aby mohol kúpiť býka, aby mohli pestovať ryžu. Tento úžerník prišiel pre svoje peniaze a otec bol nešťastný a povedal Vásudévovi nech kľudne je, že on už jesť nebude. Vásudéva bol nepokojný a preto sa opýtal otca čo sa stalo. Keď zistil od otca čo sa stalo, tak povedal otcovi nech sa upokojí, že on všetko vyrieši. Vybehol na ulicu a tam bol veľký tamarindový strom. Z tohto stromu zobral veľa semiačok a dal ich do takého vrecka. Musíme povedať, že Vásudéva bol okúzľujúce dieťa, veľmi pekné. S týmto vreckom dobehol k tomu úžerníkovi a povedal mu, že chce aby sa spolu hrali. Bol tak okúzlený krásou Vásudévu, že mu nedokázal povedať nie. Ukázal mu toto vrecko a povedal, že to je peňaženka a teraz mu zaplatí celý dlh jeho otca. Načiahni ruku, ja ti teraz vysypem celú tú sumu, ktorú potrebuješ. Ten úžerník sa divil naivite dieťaťa, ale načiahol ruky a Vásudéva vložil ruku do toho vrecka so semiačkami, vytiahol hrsť plnú semiačok a začal ich sypať do dlaní toho úžerníka. Akonáhle sa dotýkali semiačka rúk úžerníka, tak sa menili na zlaté mince. Bol tak prekvapený tým čo sa deje, že začal kričať, že to stačí. A takto zaplatil Vásudéva dlh svojho otca. Po nejakom čase si bol opäť jeho otec nútený požičať peniaze od tohto úžerníka a ten úžerník opäť došiel k nim. Keď Vásudéva prišiel na dvor za ním, tak sa ho opýtal či sa budú opäť hrať. Odpovedal, že samozrejme že budeme. Vedel, že je Vásudéva bohatý. No tentokrát mu nezačal dávať zlaté mince, ale len sa ho dotkol a ten úžerník získal lásku ku Krišnovi. V tom momente padol na zem a začal plakať. Povedal mu: „Ďakujem ti stokrát, dal si mi oveľa viac ako som dal tvojmu otcovi.“ Takýmto spôsobom Vásudéva prejavoval svoju podstatu, to kým naozaj bol.

Raz išli rodičia Vásudévu do susednej dediny, kde žili ich príbuzní. Vtedy ešte neboli telefóny, mobilné telefóny, ani sms. V tej dobe sa stretávali rodinní príslušníci a rozprávali sa čo sa kde stalo, čo je nového, skrátka takto riešili bežné starosti. Prirodzene sa raz stalo, že išli na rodinný sviatok do tejto dediny k príbuzným. Vásudéva sa nudil na tejto oslave, tak zmizol a nikto nevedel kam sa podel. Išiel do chrámu. V tejto dedine bol chrám Rámačandru, tak išiel do tohto chrámu. Keď získal daršan Rámačandru, rozhodol ísť do ďalšieho chrámu, potom do ďalšieho, do ďalšieho, takto chodil od dediny k dedine od chrámu k chrámu až došiel do Udupi do chrámu Anantheshwara. Keď rodičia zistili, že je ich dieťa nezvestné, tak ho začali hľadať. Niekto im povedal, že videl malé dieťa ako išlo do chrámu. Jeho rodičia začali chodiť od chrámu k chrámu. Takto prejavil aj schopnosť kázať vlastným rodičom, že namiesto toho, aby sa venovali nejakým klebetám, tak ich prinútil, aby chodili od chrámu k chrámu. Za nejaký čas hľadania prišiel jeho otec do chrámu Anantheshwara a tam bol obrovský dav ľudí, ktorý obklopil Vásudévu a sám Vásudéva tam naspamäť rozprával príbehy z Purán. Všetci Ho pozorne počúvali. Otcovi sa nepodarilo k nemu predrať. Začal hovoriť: „Pustite ma k nemu, to je môj syn. “ Oni mu odpovedali: „Počkaj, tu všetci chceme, aby to bol náš syn, takže si počkaj pekne vzadu.“ No malý Vásudéva spoznal hlas svojho otca, tak začal kričať: „Ocko, ocko, ja chcem jesť!“ Vtedy sa rozostúpil dav a otec mohol zobrať svojho malého Vásudévu. Začal mu nadávať, že prečo išiel sám tak ďaleko. A Vásudéva mu povedal: „Odkiaľ si zobral to, že som bol sám? Pán Narayana ma viedol so sebou, ja som bol s Ním.“ Keď vychádzali z toho chrámu Anantheshwara, tak ľudia hovorili, že tento chlapec určite získa sannyás. Vásudéva sa spýtal otca: „Ocko, čo to je sannyás?“ Otec mu odpovedal, že to je také ovocie. Vtedy sa Vásudéva uprene pozrel na otca a povedal: „Ocko, ja chcem ochutnať to ovocie.“ Otec sa tváril, že nič nepočul.

Keď Vásudéva skončil školu, tak mu začali hľadať manželku. A Vásudéva si začal hľadať duchovného učiteľa. Každý sa teda venoval svojej povinnosti. Vtedy sa stala tá príhoda, ktorú som už hovoril s Achyutaprekshom Tirthom. Prišiel za Achyutapreksha Tirthom a povedal mu, aby ho prijal ako svojho žiaka. Keď Achyutapreksha Tirtha súhlasil, tak s ním trávil viac a viac času.

Po nejakom čase to začalo byť podozrivé rodičom a začali zisťovať, kde stále uteká ich dieťa a zistili, že ten čas trávi u Achyutapreksha Tirthu.

Raz Vásudéva povedal, že chce získať sannyás. To je opäť celá história o tom, ako chcel získať sannyás a rodičia boli proti tomu. No koniec tej histórie je, že získal súhlas rodičov a získal sannyás od Achyutapreksha Tirthu. A Achyutapreksha Tirtha mu dal meno Purna Prajna Tirtha.

Aj u Achyutapreksha Tirthu prejavoval svoje splnomocnenie.

Na druhý deň čo Vásudéva získal sannyás, tak prišiel Didvijaya pandit a vyzval Achyutapreksha Tirthu. Počas troch dní Didvijaya pandit vysvetľoval nejaké verše a potom dal výzvu Achyutapreksha Tirthovi: „Ak mi máš čo oponovať, tak sem s tým.“ Keď skončil, tak všetci začali kričať: „Didvijaya pandit ki jaya!“. Achyutapreksha Tirtha tú výzvu neprijal a povedal: „Ja s tebou nebudem diskutovať, diskutovať s tebou bude môj žiak Purna Prajna Tirtha.“ Achyutapreksha Tirtha sedel na vyásasane a pred ním sedel Purna Prajna Tirtha a začal vysvetľovať tie chyby, ktoré urobil Didvijaya pandit. Madhváčárya si naspamäť zapamätal absolútne každé slovo čo povedal Didvijaya pandit a presne citoval každú frázu a všetky absolútne rozbil. V priebehu toho, ako Madhváčárya rozbíjal všetky argumenty, tak sa tvár Didvijaya pandita stávala stále kyslejšou a kyslejšou. V jeden moment bol Didvijaya pandit prinútený argumentami priznať porážku od Purna Prajna Tirthu. Potom Achyutapreksha Tirtha povedal, že vidí, že má dobrú pamäť, logiku a poznanie, ale nakoľko je jeho učiteľ, tak jeho povinnosťou je učiť ho. Povedal, že ho od zajtra bude učiť Ishta Siddhi. Ishta Siddhi je známe šankarické dielo.

Na ďalší deň sa stretli všetci žiaci Achyutapreksha Tirthu. Mal veľké množstvo žiakov, medzi nimi aj veľa sannyásínov. Citoval prvú šloku z Ishta Siddhi a znela takto: „Brahman vonku, brahman vo vnútri. Brahman v tebe, brahman vo mne. Práve preto sa s úctou klaniam pred samým sebou.“ Keď Madhváčárya počul tento mayavádsky citát, tak zdvihol ruku a úctivo odpovedal svojmu duchovnému učiteľovi: „V tejto prvej šloke som napočítal 32 chýb.“ Potom vysvetlil všetkých 32 chýb, ktoré videl v tejto šloke. Potom sa veľmi pokorne spýtal svojho duchovného učiteľa: „Čo si myslíš, keď už v prvom verši je 32 chýb, tak myslíš, že má zmysel študovať toto dielo?“ Achyutapreksha Tirtha sa ho spýtal, že čo teda navrhuje študovať. A Madhvačárya povedal: „Šrímad Bhagavatam.“

Hneď začal citovať Šrímad Bhagavatam a začal ho vysvetľovať. Ako Achyutapreksha Tirtha počúval svojho žiaka, tak jeho srdce viac a viac mäklo. V jeden moment pochopil, že sa mu otvára podstata Véd o ktorú sa modlil celý život. V tom momente prijal Achyutapreksha Tirtha Madhváčáryu za svojho učiteľa. Urobil ho áčáryom svojho mathu a dal mu titul Ananda Tirtha. Až neskôr sa titul Ananda Tirtha transformoval na Madhvačárya.

Ananda Tirtha – Madhváčárya, môžeme preložiť ako ten, kto dáva nektár oddanej služby.

Od toho momentu, keď Madhvačárya dostal tento titul Ananda Tirtha, tak začal svoje kázanie. Kázal na juhu Indie. Chodil od dediny k dedine a kázal filozofiu oddanej služby. Prišiel na miesto, ktoré sa volá Kanyakumari. Tam chcel začať diskutovať s miestnymi mayavádinmi, ale oni to odmietli. Povedali mu, že nemá žiadne podklady, že nemá komentár na Védanta sútru a preto s ním nebudú diskutovať. „Ak vôbec chceš byť v našej spoločnosti a baviť sa s nami, tak nám musíš ukázať komentár na Védanta sútru.“ V Indii je považovaná za autoritatívnu iba tá škola, ktorá má komentár Védanta sútry.

V tom momente Madhvačárya pochopil, že musí napísať komentár k Védanta sútre. Preto, aby to mohol urobiť, tak si povedal, že musí získať daršan Vyásadévu. Práve Vyásadéva zostavil Védanta sútru, takže nikto iný mu ju nemôže vysvetliť.

Preto sa Madhváčárya vydal do Himalájí do Uttara Bhadri, kde do dnešného dňa Vyásadéva s ostatnými mudrcmi žije. Madhváčárya už mal žiakov, tak tí ho nasledovali. Po ceste sa zastavili v jednom chráme, kde bolo Božstvo Vyásadéva a Madhváčárya chcel predstaviť Vyásadévovi svoj komentár na Bhagavad-gítu – Gíta Bhashya. Zhromaždil všetkých svojich žiakov a v tomto chráme pred Božstvom Vyásadéva a začal recitovať Gíta Bhashyu so svojimi komentármi. Keď odrecitoval celú Gíta Bhashyu s komentármi, tak sa z nebies ozval hlas: „Všetko si vysvetlil správne až na jednu maličkosť. Napísal si, že si to napísal na toľko, nakoľko ti stačili tvoje skromné sily. No v skutočnosti, keby si napísal všetko čo vieš, tak by ťa nikto na svete nepochopil. Si teraz povinný vymeniť tie slová, že si sa snažil v rámci svojich skromných možností za slová, že si sa iba ľahko dotkol tejto tematiky.“

Madhváčárya bol veľmi inšpirovaný, lebo pochopil že samotný Vyásadéva prijal tento jeho komentár. V tejto extáze sa 48 dní spolu so svojimi žiakmi postil. Za 48 dní pôstu získal nadľudskú silu a naopak všetci jeho žiaci stratili všetku silu. Po 48 dňoch pôstu Madhváčárya vstal a išiel hľadať Uttara Bhadri, to miesto kde žije Vyásadéva. Iba jeden jeho žiak Satya Tirtha, jeho tajomník bol schopný sa za ním plaziť. Ako takto išli, tak Madhváčárya v jednom momente len tak preskočil obrovskú roklinu A Satya Tirtha pochopil, že už nemá sily ani na to aby sa vrátil, ani aby išiel ďalej za Madhváčáryom. Začal sa modliť k svojmu učiteľovi Madhváčáryovi. On vypočul jeho modlitby, tak do neho zľahka fúkol a mystickým spôsobom sa Satya Tirtha ocitol medzi tými ostatnými žiakmi, tam kde všetci ležali bez síl. Už sme si povedali, že Madhváčárya bol inkarnáciou Váyua, tak mohol mať takéto mystické schopnosti.

Madhváčárya sa nakoniec dostal do Uttara Bhadri, kde mal dlhú spoločnosť Vyásadévu, ktorý mu vysvetľoval Védanta sútru. Potom, keď pochopil všetky vysvetlenia Vyásadévu, bol plný inšpirácie a entuziazmu, pretože chcel poraziť tých mayavadínov. Keď už išli z toho tábora naspäť k mayavadínom, tak po ceste diktoval svojmu tajomníkovi Satya Tirthovi komentár k Védanta sútre. A takto vznikol ten známy komentár k Védanta sútre – Purna Prajna Bhashya.

Týmto by sme skončili o Madhváčáryovi a pokračovali by sme zajtra. Zajtra ešte niečo povieme o Madhváčáryovi a budeme pokračovať jeho žiakmi. Možno sú nejaké otázky.

(Pozn. – viac info o Madhváčaryovi nájdete na našom webe v tomto samostatnom článku)

 

Otázka: Nebol som na začiatku lekcie. Možno ste to už hovoril odkiaľ máte všetky tieto informácie? Sám by som si to rád prečítal.

Je to z rôznych zdrojov. Použil som niekoľko zdrojov. Veľa je v lekciách Bhakti Vijnana Goswami mahárádž. Môžete si zohnať tieto lekcie, sú aj na internete. No v celku je to z podstatne viac zdrojov. Rôzni áčáryovia o tom píšu, takže môžete začať hľadať.

 

Otázka: Ja som nepochopila, keď sa postil tých 48 dní, tak prečo on získal silu a ostatní všetku silu stratili?

V tom spočíva sila Madhváčáryu. Madhváčárya, to je poloboh vetra. Keď sa postime, tak sa v našom organizme zosilňuje vata. Vata je spojená s vetrom, takže post podporuje vatu. No možno také povrchné vysvetlenie. V každom prípade je to aj Bhima, takže On mal obrovskú silu. Ten pôst bol v podstate taký očistný rituál, taká príprava, aby sa mohol stretnúť s Vyásadévom. Musíme pochopiť, že nie každý komu sa zachce sa môže stretnúť s Vyásadévom. Je potrebné získať milosť. Madhváčárya získal túto milosť a práve po tomto pôste získal silu, aby mohol dosiahnuť Uttara Bhadri a stretnúť sa s Vyásadévom. A naopak tí žiaci tú milosť nezískali.

 

Otázka: Trošku som zmätený. Potreboval by som vysvetliť ten bod, vlastne je napísané, že my potrebujeme prijať duchovného učiteľa a napojiť sa na paramparu. Ak som to správne pochopil, tak Madhváčárya prijal za svojho duchovného učiteľa svojho žiaka, tak či ten princíp toho nebol takto porušený.

Musíme pochopiť, že Madhváčárya má špeciálnu misiu, je to splnomocnená živá bytosť. Práve preto som hovoril, že po tejto línii Hamsa avatara sa nepredávala šikša, ale iba dikša. Presne do momentu Madhváčáryu sa predávala iba dikša, ale nie šikša. Musíme pochopiť, že ten reťazec žiackej postupnosti je živý reťazec. V Bhagavad-gíte je verš, ktorého podstatou je, že reťazec žiackej postupnosti sa môže oslabiť, alebo sa môže pretrhnúť. A keď zoslabne, tak Najvyšší Pán posiela splnomocnené osobnosti, aby tento reťazec posilnili. Práve Madhváčárya bol poslaný Najvyšším Pánom, aby dal silu parampare.

Ten diagram je správne, pretože Achyutapreksha Tirtha nezískal dikšu od Madhváčáryu. Achyutapreksha pochopil, že porozumenie Véd je u Madhváčáryu nekonečne krát väčšie ako u neho samého. Začal prijímať jeho šikšu, takže takýmto spôsobom sa stal jeho žiakom.

 

Otázka: Čaitanya Mahaprabhu hovoril, že sa máme vzdať mayavádskej filozofie, že nám to spôsobí nepríjemnosti a na začiatku prednášky bolo, že tí duchovní učitelia na začiatku našej parampary kázali mayavádsku filozofiu.

Práve preto som na začiatku hovoril, že tá naša parampara je v tom stĺpčeku kde sú tie čísla, čiže Krišna, Brahma, Nárada, Vyása, Madhváčárya. Pretože samotný Madhváčárya považoval za svojho duchovného učiteľa Vyásadéva. Pretože Madhváčárya písal svoj komentár k Védanta sútre, až keď sa poradil s Vyásadévom. A Vyásadéva bol Mayavadínom? Madhváčárya získal iba dikšu z tej línie našej parampary, to sme aj hovorili. Ale taktiež som hovoril na začiatku, že to je skrytá vaišnavská parampara. V rôznych zdrojoch sa môžete stretnúť s rôznymi diagramami. No v skutočnosti to duchovné poznanie sa šírilo podľa toho stĺpčeka, ktorý je vľavo. To vpravo je iba prijímanie dikše. Po línii dikše sa duchovné poznanie nepredávalo.

Práve preto Šríla Prabhupáda píše v tom svojom zozname áčáryov. Krišna, Brahma, Nárada, Vyása, Madhva. Prečo vôbec hovorím o týchto líniách? Pretože by sme mali vedieť odkiaľ pochádzame a nemali by sme sa báť odpovedať na niektoré až provokatívne otázky. Keď budete v Udupi, tak vám budú ukazovať úplne inú paramparu, úplne iný reťazec žiackej postupnosti a tam nikde nie je Vyásadéva, tam je krásne, že Madhváčárya je žiakom Achyutaprekshu. Sám Šríla Prabhupáda popisuje túto líniu ktorú máte pred sebou v jednom verši z Čaitanya Čaritamrity v komentári. Keď budete čítať Čaitanya Čaritamritu, tak sa to tam dočítate.

 

 

Pokračovanie seminára

Pokračujeme v našom seminári o guru parampare. Vždy by sme si mali pamätať to, že existujú štyri parampary a my patríme do Brahma Madhva Gaudiya parampary. Nestačí povedať iba Brahma, ale musíme povedať celé meno – Brahma Madhva Gaudiya parampara. Existujú štyri sampradaje a parampara je samostatná línia v celej tej sampradayi.

Všetci určite poznáme ten známy verš s Padma purány, ktorý hovorí o štyroch sampradayach.

sri-brahma-rudra-sanakah vaisnavah ksiti-pavanah Catvaras te kalau bhavya hy utkale purusottama

Tento verš v sebe obsahuje veľmi významné proroctvo, ktoré sa týka práve našej parampary. Tento verš hovorí, že existujú štyri vaišnavské sampradaye, ktoré očisťujú Zem. A to sú Brahma, Šrí, Rudra a Kumara sampradaya.

Práve v Jagannath Puri sa spoja do jednej. Toto proroctvo z Padma purány bolo vyplnené proroctvom Pána Čaitanyu. Z jednej strany môžeme povedať, že sme súčasťou Brahma sampradaye, ale z druhej strany je táto naša parampara syntézou všetkých štyroch sampradayi. Z tohto dôvodu je práve Gaudiya parampara považovaná za taký extrakt, esenciu, to najdôležitejšie zo všetkých štyroch sampradayi. Bhaktivinoda Thakura vysvetľuje, že Pán Čaitanya zobral dva základné princípy z každej sampradaye.

 

Od Šrí sampradaye zobral:
– sudha bhakti, myšlienku čistej oddanej služby
– princíp Vaišnava séva, slúženia vaišnavom

Od Brahma sampradaje zobral:
– uctievanie Božstiev, ako uctievanie Krišnu ako Božstva
– úplné odmietnutie mayavády

Od Rudra sampradaye zobral:
– Raga marga, myšlienku plného odovzdania sa oddanej službe
– plného odovzdania sa a závislosť od Krišnu

Od Kumara sampradaye zobral:
– Gopi bhávu, službu v nálade Gopi
– prijatie útočiska u samotnej Šrímati Radharáni

 

Keď sa chceme považovať za nasledovníkov Pána Čaitanyu, tak by sme si mali toto uvedomovať, že Pán Čaitanya zobral to najcennejšie z každej sampradaye a vložil to do jedného učenia.

Ako sme včera hovorili, tak každá sampradaya má počiatok u Najvyššieho Pána. Každá sampradaya má počiatok u Najvyššieho Pána a mala by aj doviezť k Najvyššiemu Pánovi. Samotný fakt toho, že sme nasledovníci Pána Čaitanyu, tak to je dostatočný argument, aby bola naša parampara považovaná za autoritatívnu.

No Pán Čaitanya nevytvoril vlastnú sampradayu, ale sa pridal s konkrétnym motívom práve k Brahma sampradayi. Keď hovoríme o akejkoľvek sampradayi, tak upriamujeme pozornosť na dve základné osobnosti. Prvá osobnosť v tej sampradayi je prvý žiak, napríklad Brahma, Lakshmi, Šíva, Kumarovia. A tá druhá významná osobnosť tej sampradaye je duchovný učiteľ, ktorý sformuluje filozofiu tej sampradaye.

Práve Madhváčárya, ktorému sme včera venovali toľko času, tak to je ten filozof, ten áčárya, ktorý sformuloval filozofiu Brahma sampradaye.

Tak ako v Brahma sampradayi je Madhváčárya, tak aj v ostatných sampradayach je tiež taká osobnosť, ktorá sformulovala filozofiu tej danej sampradaye.

 

V Šrí sampradayi tu filozofiu sformuloval Rámanúdžáčárya.
V Rudra sampradayi to bol Višnuswami.
V Kumara sampradayi to bol Nimbarka.

 

Akým spôsobom sa sformuluje tá filozofia? Akým spôsobom ju dáva tento áčárya na vedomie? Napíše komentáre a ten najdôležitejší komentár je komentár k Védanta sútre. Už včera sme hovorili o tom , že Madhváčárya napísal komentár k Védanta sútre, ktorý sa nazýva Purna Prajna Bhashya. Purna Prajna je jeho sannyás meno.

 

Filozofia ktorá je formulovaná v:
Brahma sampradayi sa nazýva Sudha dvaita, čistá dualita.
Šrí sampradayi sa nazýva Vishistha advaita, podmienená nedualita.
Rudra sampradayi sa nazýva Sudha advaita, čistá nedualita.
Kumara sampradayi sa nazýva Dvaita advaita, Swabhavika bheda abheda tattva.

 

Filozofia, ktorú sformuloval Pán Čaitanya sa nazýva Ačintya bheda abheda tattva.

Táto filozofia bola sformulovaná v diskusiách s Prakashananda Saraswatim a Sarvabhaumom Bhattáčáryom. Nemôžeme povedať, že sformulovanie tejto filozofie je dielom iba Pána Čaitanyu. V skutočnosti už Krišna hovorí o tejto filozofii v Bhagavad-gíte v deviatej kapitole. No môžeme ju pochopiť iba vďaka milosti Pána Čaitanyu. To vysvetlenie, prečo si Pán Čaitanya vybral zrovna Brahma sampradayu je, že filozofia Madhváčáryu pripravuje pôdu preto, aby sa naplno rozvinula filozofia Pána Čaitanyu. To môžeme krásne vidieť, keď budeme študovať životy a kázanie predchádzajúcich áčáryov, ktorí predchádzali Pánovi Čaitanyovi, ako postupne pripravovali pôdu, aby sa mohla na plno prejaviť filozofia Pána Čaitanyu.

Včera sme skončili na tom, že bol Madhváčárya v Uttara Bhadri v Himalájach, kde mal daršan s Vyásadévom, ktorý mu pomohol sformulovať komentár k Védanta sútre. Počas svojho pozemského života sa dva krát stretol s Vyásadévom. Ešte raz išiel k nemu, pretože pri prvom daršane dostal úlohu, aby našiel tú správnu verziu Mahabháraty. Pretože v tej dobe už boli stovky rôznych verzií Mahabháraty, Vyásadéva dal pokyn, aby Madhváčárya našiel tú správnu verziu Mahabháraty. To druhé stretnutie bolo, kvôli tomu, aby mu ukázal pravú verziu Mahabháraty. Vtedy doniesol pravú verziu Mahabharáty a taktiež napísal komentár k Šrímad Bhagavatamu.

Ako sme tu uvádzali tých štyroch filozofov štyroch sampradayi, tak Madhváčárya je jediný, ktorý napísal komentár k Šrímad Bhagavatamu. Práve v jeho komentári k Šrímad Bhagavatamu už sú zárodky filozofie Acintya bheda abheda tattva.

Ten variant Mahabháraty, ktorú používame my je práve tá verzia, ktorú doniesol Madhvačárya Vyásadévovi. V súčasnosti je preložený iba malý úryvok z Mahabháraty, ale ona obsahovala niekoľko desiatok kníh.

Ako sme už hovorili, tak Madhváčárya bol inkarnáciou Hanumana a Bhímu.

Je taký zaujímavý príbeh spojený s uctievaním Božstiev. V Brahma sampradayi je dosť prísny štandard uctievania Božstiev. Napríklad v hlavnom chráme tejto sampradaye v Udupi môžu chodiť na oltár iba sannyási. Toto pravidlo zaviedol ešte Madhvačárya. Keď sa obetuje jedlo Božstvám, tak jedine áčárya tejto sampradaye môže ísť na oltár a obetovať. Je to veľmi dôverná služba, preto nemá byť toho nikto svedkom.

Je taký príbeh, keď išiel Madhváčárya na oltár, aby obetoval prasádam Božstvám, tak v priebehu toho ako sa robí tá obeta, tak je oltár zavretý a všetci spievajú Dvadisha stotru. Má 130 šlok. Je to vypočítane presne tak, že celý ten offering trvá toľko, že keď spievajú tú poslednú šloku a skončí, tak v tom momente sa otvára oltár. Všetci vidia áčáryu, spokojné Božstvo Krišnu a Maháprasádam. Raz išiel Madhváčárya na oltár, všetci oddaní odspievali Dvadisha stotru, ale oltár sa neotvoril. Tak oddaní pochopili, že musia opäť začať spievať. Odspievali ju celú druhý krát, no oltár sa opäť neotvoril. Všetci rozumeli, že sa tam niečo deje, ale nikto nevedel čo. Tak sa rozhodli po tretí krát zaspievať Dvadisha stotru. Snažili sa čo najlepšie dodržiavať rytmus, intonáciu a všetko, no aj keď tretí krát dospievali, tak sa oltár neotvoril. Jeden z blízkych žiakov Madhváčáryu sa obetoval, že zistí čo sa tam deje, tak sa pozrel do malej škárky a tam uvidel Madhváčáryu ako uctieva Božstvá. Madhváčárya uctieval rôzne formy, bolo tam Božstvo Krišnu a Krišnu uctieval ako Bhíma. Bolo tam aj Božstvo Rámačandru a toho uctieval ako Hanuman. Taktiež tam bolo Božstvo Vyásadéva a toho uctieval vo forme Madhváčáryu. Tento žiak sa dostal do takého duchovného extatického tranzu, že na mieste napísal Vayu stuti. Práve túto Vayu stuti každodenne čítajú nasledovníci Madhvačáryu. Keď za relatívne dlhú dobu vyšiel Madhváčárya od oltára, tak sa zamračene pozrel na tohto žiaka a nahnevane sa ho spýtal či niečo videl. Ten roztrasene povedal, že videl. Madhváčárya povedal: „Tak dobre, budeš svedkom toho, čo si videl.“

 

 

Viac v samostatnom článku

 

Madhváčárya opustil tento svet, keď mal sedemdesiat deväť rokov. Zaujímavá bola líla jeho odchodu. Zanechal všetky pokyny ako má pokračovať sampradaya, ako má pokračovať uctievanie a kázanie, keď odíde. Určil zodpovedných žiakov a povedal všetkým, ktorý deň odíde z tohto sveta. V tento deň prišiel do chrámu Anantheshwara a aj stovky ľudí prišli do tohto chrámu, aby sa rozlúčili s Madhvačáryom. No do chrámu sa dostali len jeho žiaci, ktorí mali sannyás. Posadali si okolo neho a Madhváčárya začal recitovať svoju obľúbenú Upanišádu. Aitareya upanišádu. Keď ju začal spievať, tak z neba začali padať kvety. Keď dospieval poslednú šloku, tak bol úplne zasypaný kvetmi. Keď jeho žiaci rozhrnuli túto horu kvetov, tak tam Madhvačárya už nebol. Odišiel do Uttara Bhadri. Do dneška je v Uttara Bhadri spoločne s Vyásadévom.

Týmto by sme skončili krátky popis života Madhváčáryu. Madhváčáryovi sme venovali toľko času, aby sme pochopili prečo si Pán Čaitanya vybral práve Brahma sampradayu, tú líniu Madhváčáryu.

Pôjdeme ďalej. Tí ktorí majú tú schému, tak sa môžu na ňu pozrieť a podeliť sa s tými, ktorí sú vedľa vás.

 

Po Madhváčáryovi idú štyria žiaci. Padmanabha, Nrihari, Madhava, Akshobhya.

Títo štyria nie sú žiaci jeden druhého, že idú jeden za druhým. Sú to všetko žiaci Madhváčáryu. Madhváčárya má hlavný chrám v Udupi. Chrám Krišnu v Udupi. Predtým, než odišiel, tak vytvoril osem mathov a týchto osem mathov malo kolovať v službe v tom chráme v Udupi. Každý z týchto mathov dva roky uctieva Krišnu v Udupi a ostatný čas, keď nemajú službu v tom chráme, tak kážu. A práve títo štyria žiaci Padmanabha, Nrihari, Madhava a Akshobhya boli vedúci týchto mathov. Alebo inak povedané – boli Mahanta, hlava mathu.

Keď sa orientujeme podľa toho zoznamu, ktorý nám nechal Šríla Prabhupáda v Bhagavad-gíte, tak to z toho nemusíme porozumieť. Skúsime si trošku povedať o každom z nich.

 

Padmanabha

Taktiež nazývaný Padmanabha Tirtha. Vo väčšine prípadov u toho mena nestojí prídavok Tirtha, ale je tam uvedené len to meno. Ale od Madhváčáryu až po Lakshmipati majú všetci títo áčáryovia titul Tirtha. Niekde sa môžete stretnúť s tým, že sa uvádza Padmanabha a niekde Padmanabha Tirtha. Tým by sme nemali byť pomýlení, lebo niekde sa ten titul uvádza a niekde nie. Niekedy sa stane, že sa dokonca aj to samotné meno uvádza rôzne.

 

Príklad: Niekedy je uvedené Nrihari a niekedy Narahari Tirtha.
Budem sa snažiť držať toho písaného variantu.

Padmanabha Tirtha je hlavný žiak Madhváčáryu. Keď Madhvačárya opúšťal telo, tak ho určil za zodpovedného za dodržiavanie siddhanty. Mal tú česť, že bol prvým komentátorom diel Madhváčáryu. Padmanabha Tirtha sa do sannyásu volal Shobhana Bhatta. Bol prvým žiakom Madhváčáryu, ktorý prečítal komentár Madhváčáryu na Védanta sútru – Purna Prajna Bhashya.

Minule sme si hovorili, že keď išli z Himalájí, tak diktoval tento komentár svojmu sekretárovi Satya Tirthovi. Chcel dôjsť na juh Indie do Kanyakumari, aby sa tam stretol s nasledovnýkmi Šankaráčáryu. Shobhana Bhatta bol najznámejší pandit v Indii. Bol jeho nasledovníkom a mal vedomosti vo všetkých sférach védskeho poznania.

V tej dobe sa robilo každoročné stretnutie panditov pri rieke Godavari. Shobhana Bhatta bol predseda tohto stretnutia. Madhváčárya tam prišiel, aby kázal. Hovoril si, že by bolo najlepšie, keby taký vedec, taký pandit ako Shobhana Bhatta prijal učenie vaišnavskej filozofie. Madhváčárya ho nevyzval na súboj na diskusiu, len mu dal rukopis svojho komentára na Védanta sútru a požiadal ho, aby ho prečítal. Madhváčárya mal vtedy šestnásť, sedemnásť rokov a Shobhana Bhattu zaujala pokora Madhváčáryu. Nejaký čas sa spolu stretávali a Madhváčárya mu vysvetľoval filozofiu. Shobhana Bhatta bol prekvapený krásou a logickosťou toho komentára a jeho vysvetlení. Takýmto spôsobom prijal učenie Madhváčáryu a za desať, alebo pätnásť rokov získal sannyás a nové meno Padmanabha Tirtha.

 

Nrihari

Pochádzal z veľmi známej a uctievanej rodiny radcov vládcov z Jagannath Puri. Bol veľkým učencom, poznal veľa šástier. Volal sa Sharma Shastri. Madhváčárya mal zrovna kazateľskú cestu v Orise. Prišiel do Jagannatha Puri a tam zvíťazil nad Nriharim vo filozofickej diskusii. Vtedy ešte Sharma Shastri, bol pokorený hĺbkou filozofie Madhváčáryu. Keď sa Madhváčárya vrátil naspäť do Udupi, tak išiel za ním. Išiel za Madhváčáryom, získal od neho sannyás a získal meno Nrihari, alebo tiež Nrihari Tirtha. Opustil komfortný dom v Jagannath Puri. Ako som už hovoril, pochádzal z uctievanej rodiny radcov vládcu. Všetko toto opustil, aby mal šancu študovať filozofiu pod vedením Madhváčáryu. Niekedy sa môže stať, že nám duchovný učiteľ dá nejaký pokyn, ktorý nie je v súlade s našimi plánmi. Madhvačárya dal pokyn Nriharimu, aby mu doniesol Božstvo Mula Rámačandru. Božstvo Mula Rámačandra je jedno z hlavných Božstiev v súčasnosti v Madhva sampradayi, teraz sa nachádza v Mantravari. Mula znamená pôvodné, alebo prvotné Božstvo Pána Rámačandru. Na začiatku uctieval toto Božstvo sám Pán Brahma. Potom Pán Brahma venoval toto Božstvo dynastii Ikshvaku. Toto Božstvo sa dedilo v dynastii Ikshvaku. Prišlo až k Dasharathovi. Keď sa narodil Pán Rámačandra, získal svoje meno práve na počesť tohto Božstva Rámačandra. Toto prapôvodné Božstvo Pána Rámu je neoddeliteľné od Pána Rámu. Potom Ho uctieval Lakšman. Potom Pán Ráma prikázal Lakšmanovi, aby venoval toto Božstvo jednému brahmánovi. Tento brahmána zobral na seba askézu nejesť do tej doby, pokiaľ nezíska daršan Pána.

Raz Pán Ráma odišiel na výpravu a dlho nebol v hlavnom meste. Keď sa vrátil z tejto výpravy, tak Mu na nosidlách priniesli tohto brahmána, ktorý už bol na pokraji smrti nakoľko nevidel dlho Pána Rámu a preto dodržiaval svoju askézu, že nebude jesť. Pán Ráma sa so slzami v očiach pýtal čo to so sebou urobil, prečo nejedol a ten brahmána mu vysvetlil svoju askézu. Práve preto prikázal Pán Ráma Lakšmanovi, aby mu daroval toto Božstvo Mula Rámačandra, aby nemusel takto dopadnúť.

Po smrti tohto brahmána Božstvo uctieval Hanuman. Hanuman Ho nosil v krabičke u seba na hrudi a uctieval Ho. Keď Hanuman odišiel na starobu na horu Gandhamadhana, tak vieme, že sa tam s ním stretol Bhíma. Vtedy Hanuman venoval toto Božstvo Bhímovi a tak sa dostalo k Panduovcom, ktorí Ho uctievali. Potom Ho zdedil mahárádž Parīkṣit a po ňom mahárádž Janamejaya. Od syna Mahárádža Janamejaya sa dostalo k vládcom Orisy. Takto sa toto Božstvo nachádzalo v Jagannatha Puri. Všetci obyvatelia Jagannatha Puri boli presvedčení, že práve toto Božstvo ich ochraňuje od všetkého zlého. Madhváčárya dal tento pokyn Nriharimu, lebo sám Vyásadéva dal Madhváčáryovi tento pokyn, že by mal uctievať toto Božstvo. Madhváčárya chápal, že nemôže ísť druhý krát za Vyásadévom, pokiaľ nesplní jeho pokyn. Preto sa Nrihari Tirtha vrátil do Jagannatha Puri a dvanásť rokov slúžil, aby mohol získať toto Božstvo. Nehľadiac na to, že Nrihari pochádzal z váženej rodiny radcov panovníka, tak nemal dostatok vplyvu na to, aby získal toto Božstvo.

Stalo sa to, že vládca Orisy zomrel. Mal neplnoletého nasledovníka, ktorý mal rok, alebo dva. V takomto prípade vyberali regenta, ktorý by spravoval kráľovstvo do tej doby, pokiaľ následník nedosiahne plnoletosť. Je to celkom zložitá ceremónia, ako sa to robí. Je špeciálny kráľovský slon, ktorý nosí iba kráľa, pretože králi Orisy jazdia iba na slonoch. V dopredu určený deň, ktorý je priaznivý na takú ceremóniu sa stretnú všetci brahmáni z kráľovstva, spievajú mantry a modlia sa k Paramátme toho kráľovského slona, aby vybral správneho správcu.

To isté sa stalo aj vtedy. Slonovi dali do chobotu girlandu a on chodil celý deň po Jagannath Puri, no za celý deň na nikoho nezavesil tú girlandu. Až sa zastavil pred domom Nrihari Tirthu, ten vyšiel pred dom a slon zavesil girlandu jemu na krk. Takto sa stal Nrihari Tirtha správcom Orisy. Dvanásť rokov spravoval toto kráľovstvo nehľadiac na to, že bol sannyási a zriekol sa materiálneho sveta. Ideálnym spôsobom plnil povinnosti vládcu a keď dosiahol následník trónu štrnásteho roku života, tak mu s radosťou odovzdal toto kráľovstvo. Ten mladý následník trónu bol nadšený z toho, že získal trón a z toho ako dobre spravoval Nrihari Tirtha kráľovstvo, že mu v eufórii povedal, že si môže od neho vypýtať čo chce. Nrihari ho poprosil o Božstvo Mula Rámačandru. Ten mladý vládca sa zhrozil, pretože si uvedomil, čo urobil. Nie je možné odniesť toto Božstvo z mesta preč. No ako kšatriya dal verejne svoje slovo pri korunovácií, tak ho nemohol vziať späť. Takže dal s bolesťou v srdci Nrihari Tirthovi toto Božstvo.

Hneď v ten moment ako Nrihari Tirtha opustil mesto s týmto Božstvom, tak sa v meste začali diať rôzne tragédie. Obyvatelia Jagannath Puri sa vzbúrili a začali kričať, že to je len kvôli tomu, že dovolili, aby Božstvo Mula Rámačandru odniesli z mesta. Vládca hneď poslal ľudí za Narahari Tirthom, aby Ho priniesli. Vládca sa mu poklonil a so slzami v očiach mu povedal, že mu síce daroval to Božstvo, ale nech s Ním neodchádza z mesta. Pretože keď Mula Rámačandra nie je v tomto meste, tak sa začínajú diať rôzne tragédie. Nrihari Tirtha vysvetlil, že ta bieda neprišla pre to, že mu dal Božstvo, ale pre to že mu Ho dal neúprimne. Aj v Bhagavad-gíte je vysvetlené, ako by sme mali dávať príspevky. Vrátil mu to Božstvo a povedal mu, že nech mu Ho vráti s čistým srdcom a úprimne a vtedy bude ich mesto naďalej rozkvitať. Iba vtedy, keď venoval Nriharimu toto Božstvo s úprimným srdcom, tak v tom momente všetky ťažkosti zmizli. Božstvo Mula Rámačandru je teraz v línií, ktorá končí Raghavedra Tirthom. Je to v Mantravari a tí, kto budú v južnej Indii, tak môžu navštíviť chrám a získať daršan Mula Rámačandru.

 

 

Celkovo otázky ohľadom Božstiev sú obšírne a zaujímavé. Nehľadiac na to, že najhlavnejším Božstvom Madhva sampradaye je Krišna v Udupi, tak viac sa uctieva Božstvo Pána Rámačandru, Narayana, Nṛsiṁhadéva, Varahadéva. Je to spojené práve s filozofiou, ktorú kázal Madhváčárya. Dualizmus, dvaitu. Veľa panditov, ktorí videli toto gesto, tak sa vzdali bez boja. Podstata Sudha dvaity je v tom, že náš vzťah k Pánovi má byť veľmi úctivý. Služba Pánovi prebieha v úctivej nálade s veľkou pokorou. Práve v uctievaní týchto iných Božstiev ako v uctievaní Pána Narayana, Nṛsiṁhadéva sa najviac prejavuje táto nálada. Na druhú stranu Božstvo Gopála, ktorý je malý pastierik, v jednej ruke drží maslo a v druhej pastiersku paličku. Tak k takémuto Božstvu je veľmi ťažké si vytvoriť úctivú, velebiacu náladu.

Ale ako sme už hovorili v našej parampare je rozdiel od nálady Madhváčáryu. Možno si o tom povieme niečo nabudúce.

 

Madhava

Taktiež, Madhava Tirtha bol veľmi známym kazateľom. Bol známy tým, že vždy po nejakej kazateľskej misii odišiel do hôr, kde sa postil a robil askézu. Raz jeden obyčajný pastierik zistil, že sa v horách podrobuje askéze nejaký svätec a chcel mu úprimne slúžiť. Aj keď to Madhava Tirtha vôbec nepotreboval, tak mu pastierik neustále niečo prinášal. Mlieko, drevo atď. Raz sa na neho Madhava Tirtha pozrel a povedal mu, že je veľmi dobrý človek. Prekvapuje ma to, že si obyčajný pastier a že nie si kráľ. Pastier bol nadšený z tohto požehnania od Madhava Tirthu, povedal svojim ľudom o tomto požehnaní, ktoré mu dal svätec. Všetci tí pastieri boli tak nadšení z toho jeho poženenia, že ho spravili vládcom v tej ich skupine. Tento malý národ si začal podrobovať ďalšie a ďalšie národy, získaval nové územia. Za relatívne krátku dobu bol tento obyčajný pastier vládcom obrovskej časti Indie. Je známy pod menom Bochirav. Takto sa splnilo požehnanie Madhava Tirthu.

 

Akshobhya

Rovnako, Akshobhya Tirtha. Môžete sa pozrieť na tú schému. Bol známy tým, že sa ho mayavadíni veľmi báli. Vyhral diskusiu s jedným z najznámejších mayavadínov Vidyaranim. Mayavadíni považujú Vidyaraniho za inkarnáciu Šankaráčáryu. Keď vyhral nad týmto ich áčáryom, tak sa všetci báli prísť s ním do kontaktu, natoľko sa ho obávali. Je známy tým, že vyvrátil jedno z obľúbených tvrdení mayavády: „Tat tvam asi“. To je známy aforizmus z Chandogya upanišády. Doslova sa prekladá ako: „Ty si to.“ Mayavadíni majú konkrétne vysvetlenie k tomuto aforizmu a Akshobhya Tirtha je známy tým, že vyvrátil tú ich verziu komentára k tomuto aforizmu. Bol už dosť starý a nemohol nájsť nasledovníka, dokiaľ sa nestal jeden taký zaujímavý príbeh.

Bol raz jeden mladý človek, ktorý sa volal Donda Raya. Bol synom z Vishvamitra Gotry. Tento mladý človek Donda Raya mal veľmi rád rôzne bojové umenia a raz išiel do lesa, aby sa učil streľbu z luku. Nakoľko to bolo v lete a bolo veľké teplo, tak išiel k rieke, aby sa osviežil. Mal taký zvyk, že sa nikdy neklaňal. Keď chcel piť z rieky, vošiel úplne celý do rieky a pil po stojačky. Akshobhya Tirtha sedel na druhom brehu a keď videl mladého bojovníka ako pije takýmto spôsobom, tak na neho zakričal: „Ty piješ presne ako býk.“ V tom momente mal Donda Raya zjavenie, videl svoj predchádzajúci život. Toto je sila hlasu duchovného učiteľa. Pomáha nám spomenúť si na to kým v skutočnosti sme. Sme veční služobníci Krišnu. Donda Raya si spomenul, že bol v minulom živote býkom. Bol obľúbeným býkom Madhvačáryu.

Je známe, že Madhváčárya napísal veľké množstvo kníh. Viac ako tristo tisíc šlok a to je naozaj obrovský objem. Mal špeciálneho býka, ktorý vždy vozil na voze za Madhváčáryom všetky jeho knihy. Ten býk bol špeciálny. Keď Madhváčárya dával lekciu, tak tento býk veľmi pozorne počúval. Prestal sa hýbať, prestal jesť, iba nastražil uši a počúval všetko čo Madhváčárya hovoril. Často sa stávalo, že ten býk počúval pozornejšie ako jeho žiaci. Raz na neho ukázal Madhváčárya a povedal, že tento býk sa rýchlo rozvíja a príde do duchovného sveta skôr ako vy všetci dokopy. Niektorí závistliví žiaci sa nahnevali na tohto býka a prekliali ho. Kvôli tomuto prekliatiu sa priplazila veľká kobra a pohryzla tohto býka, no keď to urobila, tak sama opustila telo a s býkom sa nič nestalo.

Po dlhom čase, keď býk prirodzeným spôsobom opustil telo, tak sa prevtelil práve do Donda Raya. Po tejto situácii pri rieke poprosil Akshobhya Tirthu, aby ho prijal ako svojho žiaka, vtedy mal šestnásť rokov. Samotný Akshobhya Tirtha nebol proti, ale proti bol otec Donda Raya, ktorý bol generálom. S celým vojskom došiel do ašramu Akshobhya Tirthu a prinútil ho, aby vrátil syna naspäť. Akshobhya Tirtha povedal, aby sa Donda Raya vrátil domov a počúval svojho otca. No Donda Raya nevedel doma usedieť a neustále smútil, že nemá spoločnosť Akshobhya Tirthu. Otec videl, že sa so synom niečo deje a že je mysľou niekde inde. Donda Raya mal dve manželky, tak si jeho otec zavolal jednu z tých manželiek a povedal jej, že by mala nejak muža pripútať k tejto existencii. Manželka sa krásne obliekla, dala si šperky, parfum a išla v noci do spálne Donda Raya. Keď došla do spálne a odkryla paplón, tak od zhrozenia odskočila. Pretože na posteli jej manžela sedela obrovská kobra a meditovala. Vybehla s obrovským krikom zo spálne a zastavil ju až otec Donda Raya s otázkou čo sa stalo. Vypočul si to a bežal do spálne Donda Raya a keď tam došiel, tak uvidel ako sa kobra pred jeho očami zmenila na jeho syna. Pochopil, že keď ho ani žena nedokáže udržať v tomto materiálnom svete, tak ho neudrží už nič. Preto mu dal požehnanie a pustil ho do ašramu Akshobhya Tirthu.

Tak vo veku dvadsiatich rokov získal od Akshobhya Tirthu sannyás, stal sa jeho žiakom a volal sa Jaya Tirtha. Samotný Jaya Tirtha je veľmi silný, splnomocnený učiteľ v našej parampare.

 

V tejto línii žiakov Madhváčáryu sú vyzdvihovaní takzvaní Madhva Traya, alebo traja Madhavovia.
Prvý Madhva je samotný Madhváčárya.
Druhý Madhva je Jaya Tirtha.
Tretí je Vyása Tirtha.

 

Jaya Tirtha

Je známy tým, že vložil obrovskú silu do Madhva sampradaye. Počas neho bola filozofia mayavády úplne zničená. Bol známym komentátorom a systematizátorom všetkých prác Madhváčáryu. Súčasní filozofovia a vedci považujú jeho práce za ešte hlbšie a úplnejšie, než práce Madhváčáryu. Považujú Ho za Tika áčáryu. Napísal Tiku na práce Madhváčáryu. Okrem toho ešte asi dvadsať kníh a komentár k prácam Ramanúdžáčáryu.
Žiakmi Jaya Tirthu boli Jnanasindhu, Dayanidhi a Vidyanidhi.

 

Vidyanidhi

Od Vidyanidhu, alebo tiež sa môžete stretnúť s menom Vidyadhiraja. Od neho je rozdelenie parampary. Vidíte, že má dvoch významných žiakov Rajendra a Kavindra.

Rajendra bol obľúbeným žiakom Vidyanidhu. Mal byť ďalším áčáryom. No keď Vidyadhiraja opúšťal telo, tak Rajendra nebol v miestnosti. Vidyadhiraja sa bál, že opustí telo skôr než stihne určiť svojho nasledovníka – áčáryu sampradayi. Nakoľko bol vedľa neho Kavindra Tirtha, tak určil jeho ako ďalšieho áčáryu. Zrovna v tú chvíľu keď bol určený Kavindra Tirtha ako ďalší áčárya, tak vošiel Rajendra. Vidyadhiraja povedal: „Dobre, ty budeš tiež áčárya, ty budeš kázať.“

 

Takýmto spôsobom sa objavili dve línie:

 

Rajendra Tirtha

Prvá línia, ktorá ide od Rajendra Tirthu nás vo výsledku privádza k Pánovi Čaitanyovi a k nám samotným. Rajendra Tirtha mal pokyn kázať.

 

Kavindra

Druhá línia, ktorá ide od Kavindra, tak to je hlavná – centrálna, oficiálna línia Madhva sampradaye. Kavindra dostal pod kontrolu chrám. Centrálna línia Madhváčáryu znamená, že chrám manažment, všetky príspevky a celá organizácia, tá bola v tejto línii. Môžete to vidieť podľa tej schémy. Raghuvarya Tirtha. S Raghuvarya Tirthom sa stretol Pán Čaitanya keď cestoval po južnej Indii. Ten príbeh je popísaný v Čaitanya Čaritamrite.

Aj keď sme nasledovníci línie Madhváčáryu, tak nemáme žiadnu kontrolu nad chrámom a financiami v Udupi. To je považované za takú bočnú líniu sampradaye.

 

V skutočnosti je to jedna z najdôležitejších vecí, ktoré sa udiali v tejto sampradayi. Pretože práve od Rajendra Tirthu sa začala ta príprava na príchod Pána Čaitanyu, ktorá vyvrcholila jeho príchodom. Pretože ako sme si povedali včera, hlavnou úlohou sampradaye a parampary je predávanie duchovného poznania. Tej našej bočnej línii bolo venované práve to predávanie čistého poznania – kázanie.

Keď prišiel Pán Čaitanya v priebehu svojho cestovania do južnej Indie, tak došiel do chrámu Krišnu v Udupi. Všetci tí mnísi ktorí tam boli, tak boli veľmi znepokojení jeho prítomnosťou. Pretože Pán Čaitanya prišiel v oblečení mayavádského sannyasína. Chovali sa k Nemu neúctivým spôsobom. Pán Čaitanya to pocítil a pochopil, že ich srdcu vládne pýcha. No ako uvidel Božstvo Krišnu v Udupi, tak sa v obrovskej extáze začali liať slzy z jeho očí a začal tancovať a spievať. Keď to videli tí mnísi a sannyásini, ktorí tam boli, tak ich to nadchlo a ponúkli Mu daršan s ich učiteľom. Keď prišiel Pán Čaitanya k Raghuvarya Tirthovi, tak mu položil otázku. Pán Čaitanya povedal: „Ja som úplne obyčajný človek, pútnik, ktorý sa zriekol materiálneho sveta, povedz mi prosím aký je zmysel života a ako sa dá dosiahnuť?“ Raghuvarya Tirtha bol nadšený, že môže kázať, tak Mu vysvetlil, že cieľom ľudského života je získať oslobodenie. Že cieľom nášho života je dostať sa na Vaikhuntu a získať oslobodenie. A ako to môžeme dosiahnuť, čo je tou praktikou, tak to je nasledovanie varnašrama dharmy.

Pán Čaitanya vyjadril svoje pochybnosti a povedal: „Myslím si, že zmyslom života je získanie lásky ku Krišnovi. A spôsob akým sa to dá dosiahnuť je deväť spôsobov oddanej služby.“ V ten moment prejavil svoju podstatu a povedal: „Vy ste sa odklonili od učenia Madhváčáryu. Druhoradé ciele vám zatemnili hlavný ciel. No som potešený tým, ako uctievate Gopála. Máte jedinú výhodu, že uctievate Gopála.“

Týmto by som pre dnešok skončil a dúfam, že ste aspoň trochu uvideli nejaký rozvoj reťazca žiackej postupnosti našej parampary. Ako nás postupne každý učiteľ, ten áčárya približuje k učeniu Pána Čaitanyu.

 

Pokračovanie seminára

Budeme pokračovať v seminári, ktorý sme začali minulý rok o guru parampare. Už sme začali hovoriť o našej guru parampare, niektorých duchovných učiteľov našej parampary sme už spomenuli. Prirodzené pokračovanie toho bude dnes a zajtra. Aby sme mali viac času, tak nebudem opakovať o čom sme hovorili minulý rok. Budeme pokračovať od toho miesta, kde sme minule skončili. Ak si niekto spomína, tak sme skončili u Rajendra Tirthu a hovorili sme o tom, ako sa Madhava sampradaya rozdelila na dve línie. Základná línia Madhva sampradayi zdedila materiálne bohatstvo, chrámy. A tá vedľajšia vetva, ktorej sme aj my súčasťou, tak tá získala práve to kázanie. Madhva sampradaya má nejakú hlavnú líniu a bočné línie. No keď sa na to pozrieme z rôznych uhlov pohľadu, tak neurčíme, ktorá je z nich „hlavná“ a „vedľajšia.“

Pretože, čo je najdôležitejšie pre sampradayu?

 

Úlohou sampradaye je predávať duchovne poznanie, čiže kázanie.

 

Keď sa na to pozrieme z tohto uhlu pohľadu, nehľadiac na to, že tá jedna vetva zdedila to materiálne bohatstvo, tak tým skutočným pokračovateľom sampradaye je tá sampradaya, ktorá ide od Rajendra Tirthu, ktorej súčasťou sme aj my a tá zdedila práve to kázanie. No z formálneho uhlu pohľadu je hlavnou líniou Madhava sampradaye tá vetva, ktorá zdedila práve tie chrámy.

Ďalším duchovným učiteľom, ktorý nasledoval po Rajendra Tirthovi bol Jayadharma. Je známy aj pod inými menami. Pretože všetci zdedia titul Tirtha, tak je Jayatirtha, v niektorých zdrojoch sa nazýva Jayadharma Muni, Jayadhvaja, alebo Vijayadhvaja. V rôznych zdrojoch má to meno rôzne variácie.

 

Tento seminár má tri základné ciele:

Prvý cieľ je podeliť sa s príbehmi o týchto duchovných učiteľoch, aby sme si oživili ku komu patríme, k akým osobnostiam. Pretože často, keď sa pozeráme na zoznam sampradaye, duchovných učiteľov, tak ani nevieme čo si máme pod tým menom predstaviť. Aby sme sa nedostali do situácie, že sa pozrieme na meno a nevieme čo to je za osobnosť, tak by bolo vhodné o každom z nich aspoň trošku vedieť.

Druhý cieľ – Keby sme si tu rozprávali iba príbehy o áčáryoch, tak by sme sa v tom stratili. Často, keď rozprávame iba nejaké príbehy, tak samotná podstata dôležitosti osobnosti ostáva stratená, alebo skrytá. Preto, aby sme si uvedomili čo je to za osobnosť, tak ako som už povedal v minulom roku, vždy poviem nejaký krátky prínos tej danej osobnosti. To, čo konkrétny duchovný učiteľ – ten áčárya, aký vlastný prínos vložil k tomu, aby sme sa mohli priblížiť k najhlbšiemu pochopeniu.

Tretí cieľ je ozrejmiť, nejaké základné princípy guru tattvy.

 

Jayadharma

Keď hovoríme o Jayadharmovi, aký je jeho prínos, akým spôsobom pomohol príchodu Pána Čaitanyu, tak je známy predovšetkým tým, že napísal komentár k Šrímad Bhagavatamu. Taktiež Šríla Prabhupáda napísal komentáre k Šrímad Bhagavatamu. Šrímad Bhagavatam je to najdôležitejšie dielo pre vaišnavov. Keď prirovnávame védske diela k horám, tak Šrímad Bhagavatam je vrchol tej najvyššej hory, ktorý nie je dostupný každému. Život absolútne každého vaišnavu je spätý so Šrímad Bhagavatamom. A Jayadharma napísal k nemu komentár. A čím je významný ten jeho komentár? Tým, že v našej sampradayi nenapísal nikto takýto komentár okrem Madhváčáryu. Jeho komentár je druhým komentárom k Šrímad Bhagavatamu v našej sampradayi. Keď budeme predbiehať, tak vám prezradím, že Šríla Prabhupáda sa veľmi inšpiroval práve komentárom Jayadharmu pri svojom komentári Šrímad Bhagavatamu.

Tento komentár sa prejavil pri záhadných okolnostiach. Jayadharma v mladom veku získal sannyás. Bolo mu iba osem rokov, keď dostal zasvätenie do sannyásu. Sannyási predovšetkým cestujú. On nebol výnimkou. Nie vždy, keď cestuje má možnosť sannyási niečo zjesť a obzvlášť v tej dobe. Občas dostane nejaký príspevok, ale oveľa častejšie je to, že mu nič nedajú. Cestovanie nie je veľmi naklonené k tomu, aby mal človek pravidelný režim. My žijeme aspoň doma, alebo máme nejakú chladničku, keď sme hladní. No sannyási nič také so sebou nenosí, má kamandalu a tridandu a nič viac.

Jayadharma niekoľko dní cestoval a nič nejedol, pretože mu nikto nič neprispel. Keď už mal po niekoľkých dňoch naozaj silný hlad, tak sa rozhodol, že pripraví divoký špenát. Divoký špenát sa podobá na púpavu, preto, aby nemal tak výraznú horkú chuť, tak sa rozhodol, že ho trocha osmaží. Našiel pár kameňov, nejaké suché drevo a rozhodol sa, že vo svojej lote trochu osmaží divoký špenát. Lota, alebo kamandala, tak to je tá nádoba, ktorú sannyási používa na všetko. Má ju na vodu, aj keď potrebuje ísť na toaletu, v tých hygienických procesoch myslím. Rozhodol sa pripraviť divoký špenát, zapálil oheň a v tom momente ho uvidel nejaký druhý sannyási, pretože to robil niekde pri ceste, kde bežne chodia ľudia. Ten druhý sannyási ho začal silno kritizovať. Nakoľko už bol v zrelom veku a videl, že nejaký mladík má oblečenie sannyásiho, tak považoval za svoju povinnosť ho poriadne skritizovať. Začal kričať: „Ľudia poďte sa pozrieť sem, dharma sa skončila, sannyási začína variť na ohni.“ Musím urobiť takú vsuvku, pretože sannyási by podľa védskych princípov nemal sám variť, alebo pripravovať jedlo na ohni. Kričal na neho: „Ako si to dovoľuješ niečo pripravovať na ohni, ty môžeš iba prijať niečo, čo niekto iný pripraví na ohni. Ty si úplne zničil dharmu a ja ta preklínam.“ Jayadharma sa veľmi zľakol a pýtal sa ho čo má urobiť, aby napravil túto situáciu. Ten starší sannyási mu povedal, že jedine riešenie ako môže odčiniť túto chybu je spáchať samovraždu. Takže neodporúčam vám veľmi prijímať sannyás.

Nakoľko bol Jayadharma veľmi úprimný vo svojom duchovnom živote, tak začal hľadať najvhodnejšie miesto na samovraždu, aby tým nikoho nerozrušoval. V tom momente sa tam objavil ďalší sannyási. Tento sannyási videl mladého chlapca, ako viaže na vetvu stromu lano so slučkou a spýtal sa ho čo sa stalo, čo chystá urobiť. Jayadharma mu vysvetlil čo sa stalo. Povedal mu, ako mu starší sannyási povedal, že má jedinú možnosť ako odčiniť svoj hriech. Tento druhý sannyási mu povedal, že to nie je pravda, že pozná ešte jeden spôsob, ako môže odčiniť ten hriech. Jayadharma sa ho opýtal ako. On mu odpovedal, že musí napísať komentár k Šrímad Bhagavatamu. Každý kto napíše komentár k Šrímad Bhagavatamu, tak odčiní svoje hriechy. Jeho to potešilo a odvtedy sa stal Šrímad Bhagavatam jeho najobľúbenejšou knihou. Ten sannyási, ktorý mu to poradil bol Rajendra Tirtha.

Od tejto doby už neprestával čítať Šrímad Bhagavatam a po nejakom čase k nemu napísal vynikajúci komentár. Je zostavený naozaj neobvyklým spôsobom. V tej dobe bol veľmi známy komentár Šrídhara swámiho. Šríla Prabhupáda častokrát spomína tento komentár. Raz som počul ako jeden starší oddaný hovorí, že Šríla Prabhupáda má na mysli Šrídhara swámiho, súčasníka Šrílu Prabhupádu, ktorý bol súčasťou Gaudiya mathu. No to nie je pravda. Ten komentár, ktorý spomína Šríla Prabhupáda, tak to je komentár Šrídhara swámiho, ktorý bol súčasníkom Jayadharmu a jeho komentár je prvý všeobecne známy komentár k Šrímad Bhagavatamu. Nakoľko tento komentár bol napísaný v období, kedy prevažovala najmä impersonálna filozofia, tak veľa ľudí považuje tento komentár za impersonalistický. No samotný Šrídhara swámi nebol impersonalista. Ale ako sme už v minulom roku hovoril, že boli obdobia kedy keď niekto kázal personálnu filozofiu, tak to bola jasná smrť. Za takú vec zabíjali ľudí. Jeho komentár je síce personalistický, ale ten personalizmus je tam skrytý. Jayadharma napísal svoj komentár na komentár Šrídhara swámiho a vysvetlil ho cez šablónu bhakti.

Toto je to unikátne v jeho komentári, že je to absolútne prvý otvorený komentár bhakti. Práve on vdýchol život otvorenej bhakti celej našej sampradayi v ktorej prišiel Pán Čaitanya. Aj predošlé komentáre Madhváčáryu, aj niektorí iní komentátori hovorili o bhakti, ale viac akceptovali tattva vadu. Tattva vada, to je dualita, dvojakosť, alebo rozdiel medzi živou bytosťou a Najvyšším Pánom. Ako už som spomenul, tak komentár Jayadharmu výrazne používal Šríla Prabhupáda vo svojich komentároch.

 

Vishnupuri

Jayadharma mal žiaka menom Vishnupuri. Samotný Vishnupuri nie je považovaný za súčasť našej línie, ale je žiakom Jayadharmu. Ďalším z jeho žiakov bol Purushottama, ktorý je ďalší v našej sampradayi, no o tomto áčáryovi nie je absolútne nič známe. Vieme pár informácií o Vishnupurim, ktorého natoľko inšpiroval komentár Jayadharmu, že napísal ešte ďalší komentár. Komentár Vishnupuriho sa nazýva Bhakti Ratnavali. Z niektorých diel sa nám doniesla informácia, že samotný Pán Čaitanya čítal tento komentár Vishnupuriho a veľmi ho oceňoval. Komentár Vishnupuriho mal obrovský vplyv na celú našu sampradayu, na Madhavendru Puriho, Lakshmipati Tirthu, Išvaru Puriho, ktorí ho čítali.

Je taký príbeh, raz Pán Čaitanya povedal jednému z oddaných, aby mu priniesol perlový náhrdelník. Všetci sa čudovali – Pán Čaitanya je sannyási a chce, aby mu priniesli nejaký drahocenný náhrdelník. Ako si to mali vysvetliť, všetci oddaní boli rozrušení. Oddaného, ktorého prosil o náhrdelník bol z Madhva sampradayi, on to hneď pochopil a priniesol práve komentár Vishnupuriho, Bhakti Ratnavali. Ratnavali sa prekladá, ako drahocenný náhrdelník.

To je to najdôležitejšie, čo by sme mali vedieť o Jayadharmovi, že napísal významný komentár k Šrímad Bhagavatamu a bol presiaknutý duchom bhakti. Vďaka tomuto komentáru vysvetlil skutočný zmysel komentáru Šrídhara swámiho. Na konci komentára sa Jayadharma modlí k Pánovi Krišnovi.

V modlitbe píše: „Môj dráhy Krišna, Ja som tento komentár Šrímad Bhagavatamu napísal z jediného dôvodu, aby som potešil Teba. Ak som Ťa potešil, tak Ťa prosím z celého srdca, daj mi tri požehnania. Prosil o tri veci a to sú tieto:

1. Aby ostal chudobný v tomto, aj vo všetkých ďalších životoch.
2. Aby mal vždy možnosť študovať diela o Krišna vedomí.
3. Aby mohol dosiahnuť Jeho a na veky ostať pri Jeho lotosových nohách.

Ohľadom týchto troch požehnaní sa dá urobiť celý seminár, aby sme pochopili význam týchto požehnaní. Trochu sa to vysvetľuje na bhakti šastrach. Keby sme mali troška odkryť to tajomstvo, tak podstata týchto požehnaní je v tom, aby sa mohol zbaviť problémov spojených s karmou, jnanou a jogou. Je známy verš od Rúpu Goswamiho v Bhaktirasamrita sindhu – Nektáre oddanosti. A tam udáva definíciu čistej oddanej služby, vysvetľuje tam, že čistá oddaná služba je oslobodená od karmy, jnany a jogy.

 

Purushottama

Ako sme už spomenuli, ďalším duchovným učiteľom je Purushottama a o ňom nemáme žiadnu informáciu.

 

Brahmani Tirtha

Po Purushottamovi nasleduje Brahmani Tirtha. Brahmani Tirtha je súčasťou zoznamu, ktorý píše Šríla Prabhupáda a taktiež je súčasťou zoznamu, ktorý dáva Baladéva Vidyabushana. No v zozname, ktorý dáva Kavi Karnapurna, tam nie je uvedený. O Brahmani Tirthovi tiež nemáme veľa informácií, je známe len to, že je učiteľom Vyása Tirthu. Je známe, že bol veľký mystik a mal dar jasnovidectva. Rozpoviem vám ako sa prejavili jeho mystické schopnosti. Táto jeho schopnosť je spojená s jeho žiakom Vyasa Tirthom.

 

Vyása Tirtha

Rodičia Vyása Tirthu boli veľmi starí. Otec Vyása Tirthu opustil telo ešte predtým, než sa Vyása Tirtha narodil. Jeho žena bola veľmi smutná. Keď Vyása Tirthu počali, tak jeho otec mal niečo cez 60 rokov. Jeho mama mala ďaleko za 40tkou. Do tej doby nemali deti. Jeho mama sa rozhodla, že vykoná obrad Satí. Obrad Satí je taký, že keď muž zomrie, tak žena vojde za mužom do pohrebného ohňa. Je to rituál, ktorý dáva obrovské požehnanie tomuto páru v ďalšom živote. Tento obrad nie je možné urobiť len pre to, že sa mi chce. Preto, aby mal obrad výsledok, je potrebné požehnanie svätej osoby.

Matka Vyása Tirthu išla nájsť takú svätú osobnosť, ktorá by jej mohla dať toto požehnanie. Prišla na breh rieky. Na brehu rieky uvidela svätca, ktorý spieval Gayatri mantru. Bola to rieka Kaveri, ktorá tečie cez štát Karnataka v južnej Indii. Keď vyšiel tento svätec z rieky, tak sa mu matka Vyása Tirthu poklonila a než ho stihla osloviť, tak jej dal požehnanie: „Ži dlho.“ Chcela vykonať obrad Satí a dostala požehnanie, aby žila dlho. So slzami v očiach začala vysvetľovať tomuto svätcovi svoju životnú situáciu a tento svätec bol Brahmani Tirtha. Povedal jej nech ho privedie k svojmu mŕtvemu mužovi. Priviedla ho do domu, kde ležalo bezvládne telo manžela. Brahmani Tirtha začal spievať mantry nad mŕtvym telom a pokropil ho zopár kvapkami zo svojej kamandaly, na to otec Vyása Tirthu ožil. Manželia sa hodili k nohám Brahmani Tirthu a ten im dal požehnanie. Dal im požehnanie, aby sa im narodili ešte dve deti. Vtedy sa začudoval otec Vyása Tirthu, Rámáčarya. Povedal: „My už sme veľmi starí, náš vek už nedovoľuje, aby sa nám narodili deti, tak čo je to za zvláštne požehnanie?“ Brahmani Tirtha odpovedal: „Je zvláštne, že sa pozastavuješ nad týmto požehnaním a vôbec sa nedivíš tomu, že som ťa práve vrátil z kráľovstva smrti.“ Rámáčarya priznal, že vďaka milosti svätých je možné absolútne všetko.

Brahmani Tirtha im dal požehnanie, že sa im narodia ešte dve deti, ale musia dodržať jednu podmienku. Prvé dieťa, ktoré sa im narodí, tak než sa jeho noha dotkne čohokoľvek svetského, tak ho musia položiť na zlatý podnos a priviesť ho k nemu. Podstata tejto podmienky je v tom, že dieťa nebude mať absolútne nič spoločného s týmto materiálnym svetom. Prvé dieťa bude absolútne transcendentálne a odpútane od všetkého materiálneho. Všetko prebehlo, ako predpovedal. V predpovedanú dobu sa narodilo prvé dieťa, priniesli ho na zlatom podnose k Brahmani Tirthovi a on mu dal požehnanie. Povedal im, že si môžu dieťa zobrať a riekol: „Vychovávajte ho podľa najlepšieho vedomia a svedomia, ale keď bude mať päť rokov tak ho privediete opäť ku mne.“ Rodičia to presne tak urobili, priniesli ho keď mal päť rokov, dal mu Upanayanu v piatich rokoch a v ôsmich rokoch mu dal zasvätenie sannyás a určil ho ďalším áčáryom v sampradayi. Nakoľko Brahmani Tirtha bol už v zrelom veku v tej dobe, relatívne za krátku dobu ako dal sannyás Vyása Tirthovi, tak opustil tento svet, takže o výchovu a vzdelávanie Vyása Tirthu sa staral Šrípadi Tirtha.

Od Šrípadi Tirthu, Vyása Tirtha získal poznanie Tattva vády. Vyása Tirtha pochopil samotnú podstatu Tattva vády a stal sa naozaj významným a slávnym kazateľom. Možno si niekto pamätáte z minulého roka, ako som hovoril o Madhva Trayi. Madhva Trayi je trojica najvýznamnejších duchovných učiteľov v Madhva sampradayi. To sú traja mudrci, ktorí významné komentovali a vysvetlili filozofiu Madhva sampradayi. Prvý z Madhva Trayi bol samotný Madhváčárya. Napísal komentáre a je zakladateľom filozofie tejto sampradaye. Šrí Brahma Madhva sampradaya. Odhliadnuc od toho, že prvý žiak v tejto sampradayi, je samotný Pán Brahma. Brahma bol prvým žiakom, preto sa spomína v názve, aby bolo možné pochopiť, že to je iná sampradaya.

Sú štyri autoritatívne sampradaye. Brahma, Šrí, Rudra a Kumara sampradaya. Nazývajú sa podľa mena prvého žiaka. Brahma, Lakshmi, Rudra a Kumarovia. Žiadny z týchto prvých žiakov nenapísal žiadne filozofické dielo, pretože sampradaya predáva duchovné poznanie. Preto každá sampradaya potrebuje osobitného gurua, ktorý vysvetľuje filozofiu danej sampradaye, robí filozofiu viac prejavenou.

 

V Brahma Madhva sampradayi filozofiu najviac prejavili traja guruovia. Preto sa v Madhva sampradayi rozpráva o Madhva Trayi, o troch učiteľoch, ktorí dali pochopenie tejto hlbokej filozofie. Ako som už povedal, prvým z nich je Madhváčárya, druhy je Jayatirtha, ktorý vysvetlil ťažko pochopiteľné detaily v komentároch Madhváčáryu a hovorili sme o ňom ešte v minulom roku a tretí je Vyása Tirtha. Vyása Tirtha tiež napísal knihy o filozofii sampradayi, vysvetlil ako správne pochopiť filozofiu a úplne rozniesol na kopytách filozofiu impersonalistov. Mayavádi sa veľmi báli Vyása Tirthu. Keď Vyása Tirtha zakončil svoje štúdium, tak bol natoľko silný vo filozofii, že rozniesol na kopytách absolútne každého.

Poviem si o histórii, ktorá sa stala s Vyása Tirthom v Shiva Kanchi. Bolo to miesto, ktoré bolo preplnené impersonalistami. Vstúpili s ním do diskusie a v tej dobe bola taká etiketa, že keď niekto pochopil, že nedokáže presvedčiť svojho oponenta v diskusií, tak sa vzdáva svojej vlastnej filozofie a odovzdáva sa svojmu oponentovi. Títo oponenti sa rozhodli otráviť Vyása Tirthu, podplatili kuchára, aby dal jed do obetiny, ktorú predkladá Vyása Tirtha svojim Božstvám. Keď Vyása Tirtha obetoval toto otrávené jedlo svojmu Božstvu, tak kuchár pochopil čo urobil, preto pribehol k Vyása Tirthovi. Kuchár povedal Vyása Tirthovi, že otrávil to jedlo a prosil ho, aby ho nejedol. Vyása Tirtha sa na neho pozeral a povedal, že on už to obetoval Božstvám. Keby si mi to povedal ešte pred začiatkom obetovania, tak by sme s tým mohli niečo urobiť, ale nakoľko už je to obetované, tak ja už to musím zjesť. S úsmevom to začal jesť pred kuchárom. Zjedol všetko do posledného zrniečka, ale nič sa s nim nestalo. Musíme si uvedomiť, že títo áčáryovia nie sú obyčajne osobnosti. V jednom zo svojich minulých životov bol Vyása Tirtha – Prahlāda mahárádž. Rovnako ako malému Prahlāda Mahárádžovi jeho otec Hiraṇyakaśipu otrávil jedlo. Prahlāda Mahárádž tiež vypil jed a nič sa mu nestalo, história sa opakuje v každom jeho novom vtelení.

Vyása Tirtha je známy aj tým, že väčšiu časť svojho života prežil vo Vijayanagare. Vijayanagara je kráľovstvo na juhu Indie. Všetci vládcovia chcú získať požehnanie takej svätej osobnosti, ako bol Vyása Tirtha a preto ho panovník tohto kráľovstva prosil, aby tam žil, je to veľké požehnanie pre všetkých ľudí z kráľovstva. Keď Vyása Tirtha prišiel do kráľovstva, tak samotný kráľ mu urobil abhíšek. Abhíšek sa môže robiť jogurtom, niekedy ho robia lístkami, vtedy sa to volá pušpa abhíšek. Pri takomto abhíšeku zasypú Božstva, alebo tú osobnosť, ktorú chcú uctiť – okvetnými lístkami. Vyása Tirthovi tiež urobili abhíšek, ale urobili taký, ktorý sa nazýva kanaka abhíšek, to znamená že zasypú osobnosť drahokamami a zlatom. Natoľko si vládca vážil, že sa Vyása Tirtha rozhodol žiť v jeho kráľovstve. Vládca už bol starý a rýchlo po tom opustil telo. Trónu sa chopili ďalší nasledovníci a tí na Vyása Tirthu zabudli. Neskôr sa moci chopil Viranarasimha, veľmi sa mu nedarilo vládnuť a tak za krátku dobu opustil telo. Ďalší, kto sa chopil trónu, bol ďalší syn Krišnadéva Raya a ten už bol významnejší.

Krišnadéva Raya celkom úspešne vládol, ale za nejaký čas k nemu prišli astrológovia a povedali mu celkom nepríjemnú informáciu. Povedali mu, že za nejaký čas bude taký astrologicky moment, ktorý znamená, že človek, ktorý bude sedieť na tróne v daný moment, tak opustí telo. Okrem toho, že keď vládca opustí telo, tak všetci poddaní takého kráľa budú mať veľké ťažkosti. Krišnadéva Raya chcel tomu predísť a začal sa pýtať, ako je možné vyriešiť takú situáciu. Ja nechcem opustiť telo. Radcovia mu povedali, že keď nechce opustiť telo, tak v tom momente musí posadiť na trón niekoho iného. Opýtal sa ich či existuje taký hlupák, ktorý by s tým súhlasil. Kde môžem nájsť takého človeka? Radcovia ho prehovorili, aby urobil ceremóniu výberu nového kráľa.

V minulom roku som vysvetľoval ceremóniu ako vyberali nového kráľa. Kráľovský slon išiel s girlandou a je to tak, že kráľovský slon nesie svojho pána. Kráľovský slon cíti koho bude nosiť na svojom chrbte a koho nie. Táto ceremónia sa obvykle robí, keď nie je nasledovník trónu. Dajú girlandu kráľovskému slonovi, chodia s ním po meste a komu ten slon dá girlandu na krk, tak ten bude nový kráľ. O tomto sme hovorili v minulom roku, takto vybrali aj kráľa Nrihariho. Madhváčáryu, Padmanabha a ďalším guruom bol práve Nrihari, ktorého takto vybrali kráľom. Presne toto isté sa stalo s Vyása Tirthom. Kráľovský slon došiel k jaskyni, kde žil Vyása Tirtha a keď vyšiel z jaskyne, tak mu dal girlandu na jeho krk. Toto sa dá brať ako dobrovoľne násilná ponuka, že sa stanete kráľom. Vzdať sa toho nie je možné, pretože vás obklopovala kráľovská garda so zbraňami. Kráľ prosil Vyása Tirthu, aby prijal túto pozíciu, a aj keď vedel o tom prekliatí, tak s tým súhlasil. Takýmto spôsobom začal vládnuť tomuto kráľovstvu. Jeho vládnutie bolo úspešné do doby, kedy prišiel deň, kedy sa malo naplniť prekliatie. Presne v ten moment ako sa to malo stať, tak Vyása Tirtha vstal z toho trónu. Odišiel pár krokov od trónu, dal zo seba dole vrchnú časť odevu sannyásiho a hodil ho na trón. V tom momente časť odevu začala horieť a zhorela do posledného vlákna. Vyása Tirtha vysvetlil, že táto časť jeho odevu prijala na seba to prekliatie a od tohto momentu bude všetko v poriadku. Týmto spôsobom odišlo prekliatie z kráľovstva Vijayanagara. To prekliatie sa nevzťahovalo iba na kráľa, ale aj na poddaných. Vyása Tirthovi bol odvtedy udelený titul Raya. Raya sa prekladá ako kráľ. Preto ďalšie jeho meno je Vyása Raya Tirtha.

Krišnadéva Raya bol natoľko vďačný, že od toho momentu neurobil žiadne rozhodnutie bez toho, aby ho konzultoval s Vyása Tirthom. V tomto období kráľovstvo Vijayanagara prekvitalo. Vďaka tomu, že zachránil celé kráľovstvo, tak mal veľké možnosti pre svoje kázanie. O Vyása Tirthovi toho vieme dosť, veľa rôznych príbehov. Okrem toho čo sme už spomenuli, všetky veci, ktoré priniesol do našej sampradaye, tak by som ešte spomenul ďalšiu vec. Okrem toho, že bol jedným z členov Madhva Trayi, tak bol veľmi dobrým bojovníkom proti mayaváde. Do duchovných praktík priniesol spievanie kírtanov a tancovanie. Toto zaviedol práve Vyása Tirtha v našej sampradayi. Počul niekto slovné spojenie Bharatanatyam? Existuje dokonca učebnica, ako správne tancovať tento tanec, ako prostredníctvom pohybov vyjadriť pocity v lílach Krišnu. A práve túto učebnicu Bharatanatyam napísal Vyása Tirtha. Tí, ktorí sa učia Bharatanatyam, tak sa učia podľa učebnice Vyása Tirthu.

S týmto je spojený ešte ďalší príbeh, ktorý by som rád povedal. Raz v sne prišiel k Vyása Tirthovi Krišna a hovoril mu: „Prečo má stále nazývaš Krišna, Krišna, Krišna? Ty si sannyási, ale ja som grihasta a mám 16108 žien, preto by si ma mal nazývať Šrí Krišna a nie Krišna.“ A od tej doby bolo v našej sampradayi zavedené, že nazývame Krišnu – Šrí Krišna. Toto je ďalší prínos Vyása Tirthu, že odvtedy voláme Krišnu – Šrí Krišna.

Vyása Tirtha prežil dlhý život. Opustil telo v deväťdesiatych dvoch rokoch a posledné roky života bol už na planéte Pán Čaitanya. Vyása Tirtha sa narodil päťdesiat rokov pred narodením Pána Čaitanyu.

 

Pokračovanie seminára

Včera sme začali rozoberať Vyása Tirthu. Bolo veľa otázok. na ktoré sme z časových dôvodov nedokázali odpovedať. Po lekcii ešte prichádzali oddaní a dávali otázky, ktoré sa mi zdali byť rozumné a logické. Myslím si, že by bolo vhodné prebrať pár tém o guru tattve. Jeden z cieľov tohto seminára je dať trošku hlbšie pochopenie guru tattvy.

Včera za mnou prišiel oddaný a dal mi takúto otázku: „Madhváčárya dal filozofiu tattva vády, alebo dvaita vády. Madhváčárya nebol prvý v tom zozname parampary, bol tam pán Brahma a ďalší áčáryovia, tak prečo nazývame našu paramparu Madhva sampradaya? Či pán Brahma nedával toto hlboké filozofické pochopenie?“

Niekedy si myslíme, že to hlboké duchovné poznanie sa predáva od samotného počiatku, ale prečo teda hovoríme, že sú nejakí áčáryovia, ktorí ustanovia tu doktrínu, či to neznamená, že nedajbože nebolo to poznanie zo samého začiatku kompletné, alebo čo to vôbec znamená?

Podľa mňa je to veľmi dobrá otázka, pretože práve toto nám pomáha pochopiť, ako vôbec funguje guru parampara. Pretože sú rôzne odklonenia, či už sú to ritvici, alebo nejaká sahadžia a to sú práve tí, ktorí nepochopili ako funguje guru parampara. Keď s nimi diskutujeme, tak nám dávajú nejaké logické argumenty a niekedy sú z toho oddaní zmätení. Aby sme neboli zvedení niektorou z týchto filozofií, ktoré sa odkláňajú, tak musíme správne chápať ako vôbec funguje guru tattva a ako pôsobí guru parampara. Ak s nimi diskutujeme, tak je málo len povedať, že majú nesprávne pochopenie, je potrebné aj povedať v čom je nesprávne. Preto by som vám všetkým rád odpovedal na túto otázku, pretože je veľmi inšpiratívna.

Ako si ľudia obvykle predstavujú, že funguje guru parampara?

 

Uvediem vám vtipný príklad na ilustráciu:

Môžeme si predstaviť, že pôvodný guru má USB kľúč a na ňom je nahraté absolútne všetko duchovné poznanie. Guruovia si v tejto parampare odovzdávajú toto USB a potom prídeme my na rad v tej parampare. Môžeme si predstaviť, že je také okienko, tam sedí guru a všetci jeho žiaci stoja v rade a čakajú až im odovzdá to USB, oni sa podpíšu, že si prevzali plné duchovné poznanie, takže je to hotovo. Žiak potom príde domov vloží toto USB do počítača, prečíta si to tam a povie: „Všetko duchovné poznanie už som získal.“ Rozumiete tej nesprávnej analógii?

Predpokladám, že tu nesedí niekto, kto má takúto predstavu a všetci vieme, že to funguje úplne inak. Posnažím sa to zhrnúť a osviežim si to s vami ako to funguje. Úlohou guru parampary nie je len predanie technického duchovného poznania, tak že odovzdal a prijal.

Systém predávania duchovného poznania má dva neoddeliteľne aspekty. Jeden aspekt je čisté duchovné poznanie, ktoré sa predáva a druhý aspekt toho procesu sú samotné tie osobnosti, ktoré sú v procese predania a prijatia.

Čo znamená slovo guru? V ruštine je slovo gira. Gira, giris, to je niečo ťažkého. A guru v sanskrite tiež znamená ťažký. A ako pochopiť to, že je ťažký? To znamená, že má veľký vplyv na žiaka.  Ako sme hovorili, jeden aspekt je to samotné poznanie, ale to poznanie nemusí mať vplyv na toho človeka.

 

Príklad:

V tomto štáte, keď sa niekoho spýtate či vedia, že existuje Boh, tak ľudia odpovedia, že vedia a čo? No nič. Ľudia majú tú informáciu, že existuje Boh, že existuje nejaký duchovný život, praktika, ale koľko z nich to robí? Aké percento obyvateľstva sa venuje duchovnému životu? Veľmi malé percento. Nehľadiac na to, že o tom vedia. No a čo tam chýba? Nie je osobnosť, ktorá by na nich mala vplyv. Osobnosť gurua je dôležitá v tom, že On svojou autoritou, svojim nenúteným vplyvom otvára srdce žiaka, aby to dokázal akceptovať a prijať. Preto by sme nemali chápať guru paramparu ako nejaký súbor vysielačov, alebo šíričov signálu, ktorí len predávajú informáciu, tak ako keď chceme internet, tak máme router, ktorý nám šíri signál.

Problém ritvikov je pravé v tom, že zľahčujú úlohu osobnosti gurua v systéme predávaní poznania. Oni si neuvedomujú, že bez samotnej tej sily osobnosti to predanie poznania neprebehne. Preto každý guru, áčárya v našej sampradayi je unikátny. Každá tá osobnosť robí niečo zázračného. Preto by sme sa mali snažiť pochopiť tú unikátnosť každej tej osobnosti, lebo vďaka tomu práve tú čiastočku duchovného poznania, ktoré sprostredkováva, dokážeme pochopiť a dokážeme ju realizovať. Keď chápeme unikátnosť poznania, ktoré každá osobnosť predáva, tak nás to privedie, alebo by nás to malo priviesť k tomu, že si začneme vážiť absolútne všetkých oddaných a začneme ich vnímať ako svojich guruov, ktorí sú tu a teraz s nami.

Keď tu sedí nejaký zasvätený oddaný, tak absolútne každý má dikša gurua. Tí, ktorí ešte nemajú zasvätenie, tak možno už meditujú nad tým, že by to zasvätenie u niekoho prijali. Jeden z cieľov tohto seminára je práve v tom, aby sme si dokázali vážiť oddaných a guruov, ktorí už teraz a tu na nás vplývajú a pomáhajú nám v pochopení. To je jeden z cieľov podobných seminárov. Madhváčárya nemal vplyv iba na svojich žiakov, ale mal vplyv aj na celú spoločnosť vďaka tomu, že sformuloval a ustanovil doktrínu tattva vády, alebo dvaita vády.

Budeme pokračovať Vyása Tirthom.

 

Dalo by sa povedať, že Vyása Tirtha je posledný taký klasický guru, ktorého môžeme ešte považovať za súčasť Madhva sampradayi. Pretože ďalší člen sampradayi Lakshmipati Tirtha, tak jeho meno už nie je zapísané v archívnych záznamoch hlavnej vetvy Madhva sampradayi. Budem sa snažiť vysvetliť prečo a ako sa to stalo.

 

Vyása Tirtha bol veľmi známym kazateľom. Otvoril 732 chrámov. Prežil 92 rokov a bol na tejto planéte v tom období, keď tu bol aj Pán Čaitanya. Pán Čaitanya sa narodil 50 rokov po narodení Vyása Tirthu. V podstate 42 rokov života Pána Čaitanyu tu bol aj Vyása Tirtha. Pán Čaitanya sa nikdy nestretol s Vyása Tirthom. Vyása Tirtha sa dokonca nikdy nestretol ani s Lakshmipati Tirthom, ani s Madhavendra Purim. Učiteľom Pána Čaitanyu bol Išvara Puri.

Ako sme už včera spomínali, tak Vyása Tirtha je ten, kto v našej sampradayi zaviedol ducha masového kázania. Zaviedol niektoré aspekty duchovného života, ktoré prevzala Gaudiya sampradaya, konkrétne kírtany a tanec. Ako sme včera hovorili, napísal dokonca učebnicu tanca Bharatanatyam. Táto učebnica je založená na Krišna lílach. Hlavnou myšlienkou učebnice bolo to, aby samotný tanec bol prejavom Krišnových líl. Učebnica hovorí o tom, že prostredníctvom pohybov človek vyjadruje svoju oddanosť Krišnovi. Vyása Tirtha v tomto umení dosiahol dokonalosti. Ako už som spomínal, aktívne kázal a bojoval proti mayaváde. V nejakom období svojho života sa vrátil k svojmu učiteľovi Šrípada Tirthovi.

Šrípada Tirtha bol už vo veľmi pokročilom veku a už sa nedokázal ani pohybovať, no povedal svojmu žiakovi Vyása Tirthovi, že by chcel, aby sa staral o všetky jeho Božstvá, svoje Šalagram šíly, ktoré k nemu prišli. Všetky tieto Božstvá sa zmestili do niekoľko desiatok truhiel. No jednu z týchto truhlíc nevedeli otvoriť. Vyása Tirtha sa pýtal svojho učiteľa, čo je v tej truhlici, keď sa nedá otvoriť. Šrípada Tirtha mu odpovedal: „V tej truhlici je určite nejaké Božstvo, ale mne sa tiež nepodarilo tu truhlu nikdy otvoriť. V skutočnosti túto truhlicu nedokáže otvoriť nikto.“ Túžba Vyása Tirthu zistiť čo tam je za Božstvo spôsobila to, že keď sa dotkol tej truhlice, tak sa sama otvorila. V truhlici bolo Božstvo Venu Gopála. Venu znamená flauta. Keď Vyása Tirtha zakončil uctievanie Božstiev Šrípada Tirthu, tak sa rozhodol, že im zahrá. Ako začal hrať pre Božstvá, tak Venu Gopál začal tancovať. Je tu nejaký pudžari, ktorý keď uctieval Božstva, tak začali tancovať? To je veľmi výnimočné, nie každému sa podarí potešiť Božstvo, tak aby začalo tancovať. Pôvodná forma tohto Božstva bola Trilinga, to je pozícia Krišnu, ktorý je ohnutý na troch miestach. Práve toto Božstvo začalo tancovať. Svedkom toho bol iba Vyása Tirtha, pretože Venu Gopál chcel prejaviť ten vzťah s Vyása Tirthom. Nikto nevidel túto lílu, ale sám Šrípada Tirtha v ten moment pocítil obrovskú túžbu pozrieť sa na to ako Vyása Tirtha uctieva jeho Božstvá. Nejakým spôsobom získal silu, že sa postavil a išiel do tej chrámovej miestnosti a v ten moment ako otvoril dvere chrámovej miestnosti Venu Gopála, tak Božstvo stuhlo v tanečnej póze. A nakoľko to Božstvo tancovalo, tak sa nestihlo postaviť do pôvodnej pozície, v ktorej stálo. Preto ak sa niekto dostane do južnej Indie, tak presne toto Božstvo Venu Gopála tam môžete nájsť. Do dnešnej doby stoji a je stuhnuté v tej absolútne nekanonickej póze. Toto Božstvo sa rozhodlo, že tak ostane, aby dokázalo veľkosť Vyása Tirthu.

 

 

Už sme niekoľkokrát spomínali že sa často stávalo, že panditovia a učenci iných sampradayi spochybňovali, že samotná Gaudiya sampradaya má niečo spoločného so štyrmi autoritatívnymi sampradayami. Keď prišiel samotný Pán Čaitanya, tak pre oddaných nebolo prioritou ustanoviť spojenie s jednou zo štyroch základných sampradayi, pretože absolútne každá sampradaya začína u Najvyššieho Pána. Nikto sa nezamýšľal nad tým, že je potrebné prepojiť Gaudiya sampradayu s nejakou inou sampradayou, pretože oni vedeli, že Pán Čaitanya je Najvyšší Pán. Iní ľudia nepovažovali Pána Čaitanyu za Najvyššieho Pána, tak preto tvrdili, že Gaudiya sampradaya nemá nič spoločného s niektorou z autoritatívnych sampradayi. Túto situáciu zachránil Baladéva Vidyabhushana. Baladéva Vidyabhushana ukázal, ako je prepojená Gaudiya sampradaya s Brahma Madhva sampradayou. Musíme si uvedomiť, že nestačilo iba o tom povedať, ale muselo to byť dokázané aj prepojením jednotlivých osobností aj filozofickej doktríny. Keď Baladéva Vidyabhushana dokazoval prepojenie Gaudia sampradayi s Brahma Madhva sampradayou, tak k tomuto použil práve diela Vyása Tirthu.

Vyása Tirtha bol jedným z Madhva Trayi, alebo jedným z tých troch duchovných učiteľov, ktorí sformulovali doktrínu Madhva sampradayi. Už sme spomínali, že veľmi efektívne bojoval proti mayaváde. Vyása Tirtha zaviedol ešte jednu vec, ktorá bola veľmi dôležitá pre rozvoj sampradaye, a to by sme dnes nazvali ako hromadné kázanie. Mal veľa žiakov, ktorým dával zasvätenie. V tej dobe ho za to veľmi kritizovali. Dával zasvätenia obyčajným ľuďom, pretože mayaváda sa v tej dobe prejavovala prostredníctvom kastového systému, že niekto má právo získať zasvätenie a niekto nemá.

Raz prišiel k Vyása Tirthovi obyčajný človek a povedal, že je obyčajný šudra, ktorý sa stará o kravy, ale ak by bolo možne chcel by získať u neho zasvätenie. V tej dobe boli všetky autority proti tomu, aby šudrovi dali zasvätenie, šudra v tej dobe nemohol získať zasvätenie. V tej dobe mohol získať zasvätenie iba dvoj-zrodení a to zahŕňalo len brahmánov, kšatriov a vaišyov, ale pre šudrov to bolo zakázané. A tvrdilo sa, že iba brahmáni môžu dosiahnuť oslobodenie. Preto keď šudra prišiel a prosil o zasvätenie, tak všetci si klopali na čelo a hovorili že za nič na svete. Práve Vyása Tirtha mu dal zasvätenie. Urobil to veľmi zaujímavým spôsobom. Dal mu mantru pomocou ktorej uctievajú býka Maheshu. Býk Mahesha je osobný býk Yamaraja. Keď mu dal túto mantru, tak sa všetci ostatní žiaci Vyása Tirthu smiali. Dobre ho oklamal toho šudru, pretože ten šudra chcel Krišna mantru a on mu dal Mahesha mantru. Ty si ten pastier, tak tu máš mantru, aby si mohol uctievať býka. Všetci sa na tom zabávali. Za niekoľko dní tento pastier dosiahol úrovne mantra-siddhi.

Mantra-siddhi je, keď človek dosiahne dokonalosť v spievaní mantry. Za niekoľko dní sa udiala nasledovná situácia. Bolo ráno, nebo úplne sčernelo a všetci hneď pribehli k oknám a videli nasledujúci vec. Na dvore sedel pastier a veľmi pozorne a intenzívne spieval túto mantru a pred ním stál obrovský býk, ktorý zatemňoval celé nebo. Preto bola taká tma. Pastier si toho nevšímal, lebo bol hlboko pohrúžený do mantry. Dokonalosť mantra-siddhi spočíva v tom, že sa zjaví ten, koho uctievame. Vyása Tirtha zvolal všetkých svojich žiakov a hovorí: „Koľko rokov už spievate Krišna mantru a komu z vás sa Krišna zjavil? A tento obyčajný pastier spieva tri dni Mahesha mantru a za tri dni pred ním stojí Mahesha.“ Týmto spôsobom dokázal, že dokonca aj šudra môže dosiahnuť dokonalosť a má právo získať zasvätenie. Po tejto významnej osobnosti Vyása Tirthovi, Brahma Madhva sampradaya pokračuje ďalšími osobnosťami.

Čo sa týka našej vetvy, tak my sme spojení s touto základnou vetvou sampradaye cez Lakshmipati Tirthu. Nebol žiadny významný líder, bol jeden z mnohých, ktorí získali zasvätenie od Vyása Tirthu. To samozrejme nemôžeme chápať tak, že to bol nejaký obyčajný oddaný. Šríla Prabhupáda vo svojom zozname guru parampary píše Lakshmipati, ale my vieme že to bol Lakshmipati Tirtha a prípona Tirtha znamená, že to bol sannyási. Nebol to nejaký obyčajný bezvýznamný oddaný a ako už sme hovorili, v zoznamoch Madhva sampradayi nie je vôbec uvedený. On je spojujúcim článkom medzi Madhva sampradayou a Madhavendrom Purim.

Nakoľko Madhavendra Puri je naozaj neobvyklá osobnosť, tak by som mu venoval oveľa viac času. Má významnú a neopakovateľnú pozíciu v našej sampradayi. Vďaka nemu sa zaviedlo veľké množstvo zmien v našej sampradayi a pripravil príchod Pána Čaitanyu, preto by bolo korektné mu venovať oveľa viac času. Teraz stihneme urobiť iba takú základnú reklamu, toho čo urobil Madhavendra Puri.

 

Guru parampara vedie žiakov k Bohu. Do Madhavendru Puriho viedla parampara žiakov na Vaikunthu. Madhva sampradaya až do Madhavendru Puriho dávala možnosť živej bytosti dosiahnuť Vaikunthu, ale až od Madhavendra Puriho dokáže parampara doviesť živú bytosť až na Goloku. Konkrétne na Krišnaloku. Práve preto traja duchovní učitelia, ktorí sú pred Pánom Čaitanyom, konkrétne Lakshmipati Tirtha, Madhavendra Puri a Išvara Puri majú osobitné postavenie.

 

Lakshmipati Tirtha

Lakshmipati Tirtha bol učiteľom Madhavendra Puriho. O samotnom Lakshmipati Tirthovi nemáme veľa informácií. Je známe to, že úspešne kázal a mal veľké množstvo žiakov. Vďaka Lakshmipati Tirthovi sa kázanie rozšírilo dokonca aj do častí sveta, ktoré neboli klasické pre Madhva sampradayu. Madhva sampradaya má základňu a vplyv na juhu Indie. Ako už sme spomínali, tak centrom Madhva sampradayi je Udupi.

Narahari Čakravarthi Thakura popisuje zaujímavé stretnutie Pána Nityanandu s Lakshmipati Tirthom. Ako sme už spomenuli, Pán Čaitanya sa nikdy nestretol s Lakshmipati Tirthom ani s Madhavendrom Purim, ale pán Nityananda sa s nimi stretol. V niektorých verziách našej sampradayi sa uvádza, že Pán Nityananda je žiakom Madhavendru Puriho. Šríla Prabhupáda píše v niektorých svojich komentároch, že niektorí učenci majú názor, že Nityananda Prabhu bol žiakom Lakshmipati Tirthu. A kto sú tí, ktorí považujú Pána Nityanandu za žiaka Lakshmipati Tirthu? To je Vrindavan das Thakura, ktorý to popisuje v Čaitanya Bhagavate a Narahari Čakravarthi Thakura to opisuje v Bhakti Ratnakare. No tento fakt nie je natoľko principiálny.

 

Nie je to tak dôležité z toho dôvodu, že duchovné poznanie sa predáva prostredníctvom šikše a naša sampradaya je šikša sampradaya.

 

Aj v minulom roku sme si hovorili a naďalej budeme pokračovať v tom, že medzi niektorými áčáryami našej sampradayi nie je vzťah k dikši. Taký najklasickejší príklad je Gaura Kishora das Babaji. V zozname našej sampradaye vidíme, že je žiakom Bhaktivinoda Thakura. No Bhaktivinoda Thakur nebol dikša guru Gaura Kishora das Babajiho. Dokonca ten titul Babaji ukazuje na to, že Bhaktivinoda Thakur mu v žiadnom prípade nemohol dať zasvätenie. No Bhaktivinoda Thakur bol guru Gaura Kishora das Babajiho, pretože bol jeho šikša guru. Rovnaká situácia je aj s Pánom Nityanandom, lebo sa nedochovala autorizovaná správa o tom, kto bol jeho dikša guru. Práve preto Narahari Čakravarthi Thakura popisuje, že Lakshmipati Tirtha bol jeho dikša guru a Madhavendra Puri jeho šikša guru.

Ďalej popisuje, že Pán Nityananda rovnako ako Pán Balaráma cestoval po južnej Indii a chcel získať daršan Božstva Vitalanatha. Toto Božstvo Vitalanatha sa nachádza v meste Pandharpur. Pán Nityananda prišiel do tohto mesta a útočisko Mu dal jeden brahmána, ktorý žil v tomto meste a tento brahmána bol v skutočnosti žiakom Lakshmipati Tirthu. Po nejakom čase do toho istého mesta prišiel aj Lakshmipati Tirtha a tento brahmána ho tiež ubytoval u seba. A je prirodzené, že keď prišiel jeho duchovný učiteľ, tak trošku zabudol na svojho druhého hosťa Pána Nityanandu. Sám Lakshmipati Tirtha pocítil, že je niečo neobvyklého v dome tohto brahmána. Povedal, že cíti v jeho dome osobitú sviatosť a má sa priznať kto je ešte v jeho dome. Ten brahmána hovoril: „Ja si neuvedomujem, že by tu bol niekto neobvyklý, vy ste duchovný učiteľ, takže vy vo všetkom vidíte sviatosť. Alebo inými slovami, každý vidí celý svet cez prizmu jeho vedomia. Nakoľko ste jedinečná osobnosť, tak vám je všetko neobvyklé.“

Lakshmipati Tirtha uctieval Pána Balaráma. V tom dni, keď sa ubytoval v dome tohto brahmána a uctieval svoje Božstvo, tak pocítil neobvyklú extázu a inšpiráciu pri uctievaní Pána Balaráma. Modlil sa k Pánovi Balarámovi a prosil Ho, aby na Neho prelial svoju milosť. Modlil sa celý deň až tak, že od únavy zaspal a v tom spánku sa mu zdal neobvyklý sen. Pán Balaráma mu pošepkal do ucha neobvyklú mantru a prikázal mu, že ju má dať brahmánovi avadhutovi, ktorého uvidí v najbližšej dobe. Nasledujúci deň Lakshmipati Tirtha uvidel Pána Nityanandu a okamžite v ňom vznikla k Nemu silná pripútanosť. Pán Nityananda sa začal klaňať Lakshmipati Tirthovi a poprosil ho, aby mu dal mantru, aby získal oslobodenie. Lakshmipati Tirtha v ten moment pocítil v srdci, že práve toto je ten brahmána avadhuta, ktorému má dať jedinečnú mantru, ako mu prikázal Pán Balaráma vo sne. Splnil príkaz Pána Balaráma a dal túto mantru Pánovi Nityanandovi a dal Mu meno Nityananda Svarupa.

Možno niekto niekedy už počul, že Pána Nityanandu nazývajú aj Nityananda Svarupa. Ak to niekto počul, tak to je super, ak nepočul tak si zapamätajte, že toto meno dal Pánovi Nityanandovi Lakshmipati Tirtha. V niektorých bhadžanoch sa toto meno spomína. Je spojené s týmto príbehom, ktorý sme si práve vypočuli. Lakshmipati Tirtha sa nevedel upokojiť a neustále mu v mysli behal tento brahmána avadhuta, ktorému dal mantru. Opäť sa mu vo sne zjavil Pán Balaráma a uvidel ako sa Pán Balaráma zmenil na Pána Nityanandu. Lakshmipati Tirtha bol nepokojný, že Pán ho tak podviedol, a že Pán prišiel k nemu, ale on Ho nepoznal. Pán Nityananda chcel autoritatívnym spôsobom získať tú mantru, tak vo sne Pán Balaráma zašepkal do ucha Lakshmipati Tirthovi, aby mu ju dal.

 

Práve preto niektorí áčáryovia hovoria, že od Lakshmipati Tirthu začína vetva Gaudiya sampradayi. Práve toto je ten spojovací článok medzi Madhva sampradayou a Gaudiya sampradayou. V skutočnosti je toto prepojenie téma na celý seminár a nedokážem to v krátkosti vysvetliť. Dokonca do dnešnej doby nie všetci priznávajú tú autoritatívnosť Gaudiya sampradayi a vedú sa diskusie. No keď si budete pamätať, že od Lakshmipati Tirthu sa začína táto nová etapa rozvoja našej sampradaye, tak to bude veľmi dobré. Sám Pán Nityananda, ktorý v sebe nesie energiu pôvodného gurua Pána Balaráma dal toto požehnanie. Pán Nityananda sa obvykle dlho nezdržiaval na jednom mieste a okamžite po tejto situácii išiel ďalej. Za nejaký čas sa stretol s Madhavendrom Purim. Opäť sa prirodzene postavil do role žiaka k Madhavendra Purimu. Samotný Madhavendra Puri bol veľmi šťastný, že sa mohol stretnúť s Pánom Nityanandom. Diskutovali spolu niekoľko dní. Celé tie dni pociťovali extázu. Pán Nityananda slúžil Madhavendra Purimu. Diskutovali Krišna líly a nepochopiteľné témy z filozofie. A po týchto dňoch každý išiel ďalej svojou cestou.

Záverom tohto je práve to, že Lakshmipati Tirtha je ten guru, ktorý dal smerovanie našej sampradaye k Gaudiya Vaišnavizmu.

 

Otázka: Prečo práve Vyása Tirtha, ktorý je jeden z členov Madhva Trayi kázal to poznanie, ktoré môže priniesť maximálne na Vaikunthu a nie vyššie? Odkiaľ získal poznanie o Goloke Vrindavane Madhavendra Puri?

Rovno vám poviem, že vaša otázka je otázka na doktorskú kandidátsku prácu. Môžem v krátkosti odpovedať na vašu otázku, ale samotná podstata potrebuje omnoho viac času, aby sme pochopili detaily. To je spojené s misiou samotného Madhváčáryu, ktorého úlohou v tomto svete bolo kázať tattva vádu. Preto, aby sme vôbec dokázali pochopiť odpoveď na túto otázku, tak musíme najprv pochopiť, že absolútne každá filozofia z určitého uhlu pohľadu vysvetľuje vzájomný vzťah živej bytosti a Najvyššieho Pána. Madhváčárya sformuloval filozofiu, ktorá bola zničujúca pre filozofiu mayavády. Vďaka filozofii Madhváčáryu bolo možné absolútne zlikvidovať mayavádu. Toto bola jeho misia, aby očistil planétu od mayavády, aby mohol prísť Pán Čaitanya. No nakoľko to ešte nie je tá najvyššia filozofia, tak ešte vedie maximálne na Vaikunthu. Pretože táto filozofia kultivuje náladu úctivého vzťahu k Pánovi. Túto náladu je možne praktikovať iba na Vaikunthe. Filozofiu a doktrínu, ktorú zaviedol Pán Čaitanya, Madhváčárya nemohol. V skutočnosti chcel sformulovať už túto najväčšiu filozofiu, ale jemu to bolo zakázané, lebo to bolo ešte predčasné. Až v dobe keď sa svet očistil, zmenili sa okolnosti, prišiel Pán Čaitanya a dal doktrínu Ačintya Bheda Abheda tattva. A práve filozofia Ačintya Bheda Abheda tattva vedie na Goloku Vrindavan.

Absolútne prvý, kto začal kázať otvorene túto filozofiu madhurya rásy bol Madhavendra Puri. Je považovaný za nový vietor v rozvoji sampradaye. Preto je veľmi dôležité byť verný vlastnému reťazcu našich duchovných učiteľov.

Poznám jedného oddaného, ktorý získal zasvätenie v ISKCONe a nakoľko ho nejaké okolnosti odtiahli od úctivého vzťahu k ISKCONu, tak sa rozhodol že príjme zasvätenie v Šrí sampradayi. Argumentoval to tým, že v tom nie je rozdiel, aj tak všetci hovoria o Krišnovi. No v skutočnosti vám poviem, že je ten rozdiel naozaj gigantický. Každá sampradaya, žiacka postupnosť môže priviesť žiaka do konkrétneho vzťahu s Najvyšším Pánom. Do najintímnejších líl Pána môže priviesť len Gaudiya sampradaya. Veľa času som venoval analýze týchto sampradayi, nálad, filozofií pretože dokonca aj v Gaudiya sampradayi máme rôzne vetvy, viete že okrem ISKCONu je aj Gaudia Math a iné vetvy. Vďaka tejto dlhoročnej práci a meditácií nad tým je môj záver taký, že Šríla Prabhupáda nás môže priviesť k tým naozaj najbližším vzťahom s Pánom. Teraz vám poviem také tajomstvo, pre to, aby sme sa mohli dostať do intímnejších vzťahov s Pánom, tak musíme najskôr pochopiť zákonitosti guru tattvy a guru parampary.

 

Otázka: Ako je možné, že Lakshmipati Tirtha uctieval Pána Balaráma, napriek tomu, že cieľom je Vaikuntha a uctievanie Pána Višnua pod Vyása Tirthom, ak som to pochopila správne?

Ako to vysvetliť. Krišna je Najvyšší Pán a Balaráma je tiež Najvyšší Pán. Ráma je tiež Boh. Rôzni oddaní majú rôznu náladu. Niekto uctieva Pána Krišnu, niekto Pána Balaráma. Môžeme uctievať aj Pána Krišnu aj Pána Balaráma ako to robili v Madhva sampradayi. Nehladiac na to, že uctievame Krišnu, tak nemusíme dôjsť na Goloku Vrindavan. Preto, aby sme došli na Goloku Vrindavan, tak môžeme uctievať aj inú expanziu, ale musí to byť v autorizovanej žiackej postupnosti. Pred Madhavendrom Purim, Vyása Tirtha aj Madhváčárya hovorili o Krišnovi, ale ich nasledovníci nemajú šancu prísť ďalej ako na Vaikunthu. Preto, aby sme to pochopili, tak je nejaká základná škola, nejaké základné pochopenie filozofie, ktorá hovorí o tom čo je potrebné, aby sme prišli na konkrétnu planétu duchovného sveta. Táto základná škola vysvetľuje, že rozdiel je v tej nálade, alebo v tom motíve.

Musíme chápať, že do tej doby, nehľadiac na to že sampradaya hovorila o bhakti, tak hovorila iba do určitej hĺbky o bhakti. Tá hĺbka, ktorú predávala sampradaya do tej doby, tak dokázala živú bytosť doviesť maximálne na Vaikunthu. Do duchovného sveta, ale maximálne na Vaikunthu. Až Pán Čaitanya otvoril bránu na Krišnaloku. My tú šancu máme, ale je tu tá podmienka, toho hlbokého pochopenia. Vďaka Šrílovi Prabhupádovi, Pánovi Čaitanyovi máme tú šancu. Ako je popísané, za nejaký čas sa možnosť tohto hlbokého pochopenia uzavrie a už opäť nebude možné prísť na Goloku.

Toto sú veľmi jemné detaily, ktoré málo kto môže doceniť, že my máme šancu. Šríla Prabhupáda nám tu šancu dáva, ale záleží len od nás, či ju využijeme. Nikdy to nedosiahneme na úrovni nejakého sentimentu, keď si len budeme hovoriť: „Tak ja už som v ISKCONe, kde je Šríla Prabhupáda, tak ja už mám garantovanú Goloku Vrindavan.“ No je k tomu potrebné to naozaj hlboké pochopenie.

Tento seminár je moja snaha, vklad k tomu, aby sa začali diskutovať tieto témy ako to vôbec funguje. No nakoľko je to naozaj objemná téma, tak dve lekcie nestačia na to, aby sme nejako ucelene dokázali vysvetliť všetko. Keď budete mať túžbu pokračovať v tomto seminári, tak by sme mohli ešte pokročiť ďalej v pochopení a prípadne odpovedať na ďalšie otázky.