späť

Vaišnavské vzdelávanie robí človeka šťastným

Vaišnavské vzdelávanie robí človeka šťastným

Surdas das prabhu_vaišnavské vzdelávanie robí človeka šťastným_BG 9.2_Čierna voda_8.7.2018

Bhagavad-gíta. 9.2

rāja-vidyā rāja-guhyaṁ
pavitram idam uttamam
pratyakṣāvagamaṁ dharmyaṁ
su-sukhaṁ kartum avyayam

Synonyma

rāja-vidyā — kráľovské poznanie; rāja-guhyam — kráľovské dôverné poznanie; pavitram — najčistejšia; idam — táto; uttamam — transcendentálna; pratyakṣa — priamou realizáciou; avagamam — pochopené; dharmyam — náboženské zásady; su-sukham — radostné; kartum — vykonáva sa; avyayam — nepominuteľné.

Preklad

Táto múdrosť je kráľovské poznanie a najdôvernejšie tajomstvo. Je to najčistejšia múdrosť, a keďže umožňuje realizáciu vlastného ja, je dokonalosťou náboženstva. Vykonáva sa s radostnou náladou a nikdy nekončí.

 

Význam

Táto kapitola Bhagavad-gīty sa nazýva kráľovské poznanie, pretože je základom všetkých už vysvetlených doktrín a filozofických smerov. V Indii je sedem popredných filozofov: Gautama, Kaṇāda, Kapila, Yajñavalkya, Śāṇḍilya, Vaiśvānara a Vyāsadeva, autor Vedānta-sūtry. Takže o poznanie rázu duchovného alebo filozofického nie je núdza. V deviatej kapitole Śrī Kṛṣṇa hovorí, že ide o kráľovskú múdrosť, alebo základ všetkého vedenia, ktoré nemožno získať štúdiom Véd ani iných filozofických smerov. Je najdôvernejšie, lebo dôverné, čiže transcendentálne poznanie, zahrňuje pochopenie rozdielu medzi dušou a telom a vrcholí v oddanej službe.

Väčšina ľudí sa však nevzdeláva v tomto dôvernom poznaní, pretože sa vzdeláva vo vonkajších záležitostiach. Obyčajné poznanie tvorí mnoho oblastí: politika, sociológia, fyzika, chémia, matematika, astronómia, strojníctvo atď. Na celom svete je veľa vzdelávacích inštitúcií a veľkých univerzít, no ani jedna z nich sa nezaoberá náukou o duši, hoci duša je najdôležitejšou časťou tela — ak v tele nie je prítomná duša, nemá žiadnu cenu. Napriek tomu kladú ľudia väčší dôraz na požiadavky tela a nezaujímajú sa o životnú silu, dušu.

Počnúc druhou kapitolou zdôrazňuje Bhagavad-gītā dôležitosť duše. Od samého začiatku Śrī Kṛṣṇa hovorí, že toto telo je na rozdiel od duše dočasné (antavanta ime dehā nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ). Vedieť, že duša sa líši od tela a že je vo svojej povahe nemenná, nezničiteľná a večná, je dôvernou časťou poznania, no nedáva pozitívnu informáciu o duši. Ľudia, ktorí pochopili túto zásadu, si niekedy myslia, že keď telo umrie, alebo keď sa človek vyslobodí z hmotnej existencie, duša sa rozplynie v prázdnote, alebo sa stane neosobnou. No v skutočnosti tomu tak nie je. Ako môže byť duša nečinná po vyslobodení, keď je taká činná v tele? Duša je vždy činná. Ak je večná, potom tu sú aj večné činnosti. Tieto večné činnosti v duchovnom svete tvoria najdôvernejšiu časť duchovného poznania a preto tu sú označené ako kráľovská múdrosť.

Védske písma vysvetľujú, že toto poznanie vedie k najčistejšej podobe všetkých činností. Padma Purāṇa rozoberá hriešne činy človeka a vysvetľuje, že sú výsledkom minulých pokleskov. Ľudia, ktorí konajú s myšlienkou na odmenu, sú zapletení do rozličných foriem hriešnych reakcií na rôznych úrovniach. Napríklad, keď zasadíme semienko stromu, trvá istú dobu, než začne rásť. Spočiatku je to malá rastlinka, ktorá sa postupne premení na strom. Ten časom rozkvitne a prinesie ovocie. Až potom môžeme užívať ovocie stromu, ktorý sme zasadili. S hriešnymi skutkami človeka je to podobné; môže trvať nejaký čas, než získa ovocie za svoje hriešne konanie. Inokedy zas môže s hriešnou činnosťou prestať, ale aj naďalej užíva plody týchto činov, ktoré majú niekoľko stupňov: hriešne činnosti vo forme semienka, čiže klíčiace, prípadne činnosti prinášajúce ovocie, ktoré si užívame ako radosti a strasti.

Ako už bolo vysvetlené v dvadsiatom ôsmom verši siedmej kapitoly, človek, ktorý naďalej nekoná hriešne, zaoberá sa zbožnými činnosťami a je mimo dualít hmotného sveta, sa môže odovzdať láskyplnej službe Najvyššej Božskej Osobnosti, Kṛṣṇovi. Inými slovami, tí, ktorí oddane slúžia Najvyššiemu Pánovi, sa už zbavili všetkých následkov. Potvrdzuje to Padma Purāṇa:

aprārabdha-phalaṁ pāpaṁ
kūṭaṁ bījaṁ phalonmukham
krameṇaiva pralīyeta
viṣṇu-bhakti-ratātmanām

 

Seminár

Myslím si, že v tejto časti komentára môžeme skončiť. Chcel by som sa dnes s vami rozprávať o vzdelaní a nakoľko je vzdelanie dôležité. V tomto verši sa hovorí o vzdelaní, poznaní, o tom, ako je dôležité. V Rusku často skúšam. Všimol som si, že sa oddaní zvyčajne skúšok veľmi boja. Väčšinou, keď skúšam, tak polovicu toho času musím upokojovať oddaných, aby tam nikto z nich neopustil zo strachu svoje telo.

Väčšina ľudí má negatívnu skúsenosť s materiálnym vzdelávaním. Súhlasíte? Veľmi často sa oddaní boja vzdelávania práve preto, že majú zlú skúsenosť s materiálnym vzdelávaním. Musíme pochopiť, že materiálne vzdelávanie je veľmi odlišné od toho vaišnavského.

Aký je cieľ materiálneho vzdelávania?

Publikum: Zmyslový pôžitok. Že keď vyštudujem, tak to čo budem zarábať si budem užívať.

Surdas das prabhu: Áno. Správne. Ako materialisti vnímajú život?

Materialista hovorí, tu som ja z jednej strany a tu je materiálna príroda. On svoje poznanie potrebuje na to, aby donútil hmotnú prírodu konať tak, ako chce on. No materiálna príroda je veľmi silná. Krišna v pätnástej kapitole Bhagavad Gíty hovorí: Prakṛti-sthāni karṣati. Čo znamená, že človek v hmotnom svete ťažko bojuje s materiálnou prírodou. To isté platí aj pri materiálnom vzdelávaní, to je súčasť toho ťažkého boja o prežitie v materiálnom svete. Preto je súčasné materiálne vzdelávanie také ťažké. Počul som teraz v novinách, že chlapec ukončil svoj život samovraždou, nakoľko sa veľmi bál maturity. Bolo to tu na Slovensku. Počuli ste o tom?

V tomto verši sa hovorí, že vzdelávanie je su-sukhaṁ. To znamená super radostné. Su znamená super. Super radostné. Človek, pre ktorého je vzdelanie radostné, nebude chcieť skončiť život samovraždou. Pretože vaišnavské vzdelávanie robí človeka šťastným.
Materialista má dve reality: On sám a materiálna príroda. Dodatočný výsledok je jeho činnosť, ktorou sa snaží pôsobiť na materiálnu prírodu.

Na druhej strane oddaný, my vieme ako sa popisuje na začiatku Bhagavad Gíty, existuje päť pravdivých tvrdení. Išvara, džíva, prakriti, kála a karma. Takýmto spôsobom oddaný vidí viac ako materialista. Oddaný chápe, že v určitom bode nemá až taký zmysel snažiť sa donútiť do niečoho materiálnu prírodu, alebo získať niečo od materiálnej prírody. Rozumie, že keď buduje dobré vzťahy s Bohom a s prírodou, tak bude mať všetko dobré.

Čo nám prináša úspech v materiálnom svete?

Publikum: Peniaze.

Surdas das prabhu: Nie, peniaze už sú výsledok. Ak nemáte peniaze?

Publikum: Poznanie, zbožné činnosti.

Surdas das prabhu: Súhlasím, že zbožné činnosti a poznanie je správne. No skúsme si zobrať obyčajného človeka. On chce mať v živote úspech. Chce napríklad peniaze, no teraz nemá peniaze. Ako môže získať peniaze a úspech?

Publikum: Prácou, špekuláciou.

Surdas das prabhu: Dobre, poviem vám jeden ruský vtip ak nemáte nič proti.

Jedného milionára sa pýtali ako získal svoj milión. Povedal, že išiel na trh a kúpil dve jablká. Umyl ich a predal ich dva krát drahšie a takýmto spôsobom mohol kúpiť štyri jablká, potom ich predal a mohol kúpiť osem jabĺk. „A tak ste zarobili svoj milión?“ „Nie, potom zomrela moja teta v Amerike, ja som zdedil milión dolárov a takto som sa stal milionárom.“ V skutočnosti nám úspech prinášajú vzťahy s druhými ľuďmi. Veľa ľudí ťažko pracuje, ale nie každý z nich sa stane milionárom. Základ umenia života je schopnosť vytvárať dobré vzťahy s ľuďmi.

Môžem vám povedať reálny príbeh človeka z Ruska, ktorý sa stal veľmi úspešným. Narodil sa v Rusku vo veľmi chudobnej rodine. V škole nebol talentovaný. Jeho triedna učiteľka bola učiteľkou chémie, no nebola to bohatá žena, nakoľko v Rusku majú učitelia veľmi malý príjem. V Rusku je taký deň – deň učiteľov. Rodičia mu povedali, aby daroval svojej triednej kvety a on ešte prikúpil cukríky. Veľa detí neprinieslo nič, no on priniesol kvety a tento maličký darček. Ich triedna z toho bola veľmi šťastná. Nebol až taký dobrý v chémii, no zaujímala ho. Učiteľka mu povedala, že môže ostávať po vyučovaní a ona mu bude vysvetľovať to, čomu nerozumie. Keďže to bolo pre neho veľmi zaujímavé a bavili ho rôzne chemické pokusy, tak s tým súhlasil.

V Rusku máme medzi-školské olympiády. Je to veľmi prestížne, keď v nich niekto zo školy zvíťazí. Keďže bývajú olympiády každý rok a každý rok musia pripraviť jedného žiaka, aby mohol ísť na tú olympiádu, jeho triedna sa rozhodla, že bude pripravovať jeho. On na tejto olympiáde zvíťazil. Viete čo sa deje s ľuďmi v Rusku, ktorí zvíťazia na olympiáde? Môžu ísť bez skúšok na hocijakú vysokú školu, ktorú si vyberú. On išiel na najlepšiu vysokú školu v Rusku. Je to Moskovská štátna univerzita. Viete kto sa väčšinou učí na tejto univerzite? Tam sa učia deti bohatých rodičov. Buď veľmi múdri, alebo veľmi bohatí. Keďže bol medzi takýmito ľuďmi, tak sa zoznámil s jednou slečnou, ktorej otec bol veľmi bohatý a venoval sa rope. Takto sa postupne stal veľmi známym ruským milionárom. Rozumiete? Vďaka čomu sa stal milionárom, kto ho urobil bohatým?

Publikum: Dobré vzťahy s ľuďmi.

Surdas das prabhu: Áno, vzťahy a triedna učiteľka mu dala nakoniec také požehnanie, že sa stal veľmi bohatým.

Keď sa zamyslíme, tak náš úspech a naše bohatstvá, ktoré máme, boli zo začiatku dobré vzťahy. Tak isto aj oddaní, oni vidia, že nie len oni ovplyvňujú hmotnú prírodu, ale aj Boh. Ak konajú správne a majú správne vzťahy s ostatnými živými bytosťami a Pánom, tak nakoniec majú úspech. Vzdelanie nie je to, že dva krát dva sú štyri a tri krát tri je deväť. Vzdelanie je to ako sa správame a ako budujeme vzťahy s ostatnými ľuďmi. Podstata vaišnavského vzdelávania nie je, aby sme sa niečo nabiflili. Podstatou vaišnavského vzdelávania je, aby sme sa naučili budovať správne vzťahy a správne konať. Keď sa človek naučí správne konať, tak hneď dostáva ten pozitívny výsledok. Takýmto spôsobom oddaný dosiahne úspech v obyčajnom živote aj v duchovnom živote. Na toto sa zameriava vaišnavské vzdelávanie.

V najbližšej dobe plánujeme robiť semináre na túto tému. Podstatou týchto seminárov nebude dať vám iba nejakú informáciu, ktorú sa len musíte nabifliť a potom odovzdať na skúškach a pritom mať trému, či si na to spomeniete alebo nespomeniete. Úloha je v tom, aby ste zmenili spôsob svojho myslenia a aby ste sa naučili konať správnym spôsobom.

Otázky:  Často sa stáva, že práve tí najbohatší sú najväčší zloduchovia. Je to tak, že k tomu bohatstvu sa v začiatku tak dostanú a potom sa z nich stanú zloduchovia? Alebo sa k peniazom dostanú zlým spôsobom?

Je to preto, pretože keď je človek chudobný, tak prirodzene sa dostáva do pozície, že musí jednať s ľuďmi slušne. Výsledok toho, že koná správne, je to, že začína stúpať. On nemá úplné poznanie. Ani chudobný, ani bohatý človek nemá úplné poznanie. Preto keď sa chudobný človek stane bohatým, tak si kladie otázku načo žije. Prestáva nasledovať princípy, ktoré nasledoval predtým a takýmto spôsobom bude za nejaký čas opäť chudobný.

Kto je to chudobný človek? Ten kto bol predtým bohatý, ale konal nesprávne. Kto je chudobný človek? To je človek, ktorý vo svojej pozícii môže pochopiť, že konal nesprávne a musí pochopiť ako by mal konať. Vychádza z toho taká samskára v kruhu. Zo začiatku sme chudobní, potom sme sa stali bohatými a potom sme zas chudobní a takto donekonečna. Preto je dôležité mať vaišnavské poznanie a vaišnavské vzdelanie, pretože ono môže vyriešiť všetky naše problémy na základnej, najdôležitejšej úrovni. Musíme vyjsť von z toho kolobehu.

Vaišnavské vzdelanie nás robí silnejšími. Pretože pokiaľ sme sa nenaučili konať správnym spôsobom, tak naša oddanosť nie je silná. Viera oddaného nemôže byť slepá. Slepá viera nežije dlho. Na to, aby bola viera oddaného silná, tak musí mať to poznanie a vaišnavské vzdelanie. To je veľký problém oddaných, oni to na začiatku prijímajú na úrovni emócii, pretože sa im to páči, no ak nedostanú vzdelanie, tak ich entuziazmus postupne upadá. Šríla Prabhupada v Nektáre pokynov píše čo je to entuziazmus, pamätá si niekto čo na to hovorí Šríla Prabhupáda?

Entuziazmus je činnosť, ktorá vychádza z inteligencie.
Entuziazmus nie sú emócie, pretože emócie môžu byť dnes, no zajtra už byť nemusia.
Entuziazmus sa musí držať na inteligencii.

Môže to byť tak, že dnes je oddaný nadšený, všetko robí dobre, ale sa neučí a nemá to vzdelanie. Myslí si, načo sa mám učiť, načo mám dostávať vaišnavské poznanie, musím niečo robiť, musím slúžiť. A čo sa potom stane? Takýmto spôsobom si môže sám sebe vykopať hrob svojho duchovného života. Pretože entuziazmus je činnosť, ktorej základom musí byť inteligencia, no on nezvyšuje svoju inteligenciu. Ak v yátre nebude dobré vzdelanie pre oddaných, tak tam nebude veľký pokrok.

 

Preto vaišnavské vzdelávanie musí zodpovedať nasledujúcim princípom:

1. Musí byť založené na autorite. Musí byť založené na knihách Šrílu Prabhupádu.

2. Vzdelanie musí byť praktické. Praktické znamená, že sa musí prejavovať v praxi.

 

Príklad: Môžeme vedieť ako je to postupovať zle a ako dobre. No vzdelanie nie je to, keď iba vie, že toto je dobré a toto je zlé, toto by sa robiť nemalo, toto malo, ale keď to tak aj robíte. Toto je ten princíp praktickosti.

 

3. Vzdelanie musí byť univerzálne. To nie je tak, že vaišnavské vzdelanie môžeme používať len v našom duchovnom živote a koniec.

 

Príklad: Chceme prísť ku Krišnovi a vybudovať s ním vzťah. Ak viete ako budovať vzťah s Krišnom, tak vtedy budete vedieť aj ako budovať vzťahy s ostatnými ľuďmi. Výsledkom vaišnavského vzdelania musí byť to, že aj v práci, v rodine, aj vo vzťahu s kamarátmi musí byť progres. Pretože tieto zákony sú univerzálne. Keďže tieto zákony v tomto verši sú nazvané uttama – najvyššie, znamená to, že ten, kto má to najvyššie poznanie, automaticky pozná aj všetko čo je nižšie. To je to isté ako keď žiak deviateho ročníka vie veci z tretieho a piateho ročníka. Bolo by divné, ak by žiak deviateho ročníka urobil všetky skúšky na jednotky, ale ak by mu dali niečo z tretieho ročníka, tak by dostal päťky. To by bolo podozrivé.

Tak isto to je aj s vedomím Krišnu, to je to najvyššie poznanie. Krišna hovorí v Bhagavad Gíte, že ten, kto má toto poznanie, tak pozná všetko. Poznáte ten verš zo siedmej kapitoly Bhagavad Gíty? Je to na úplnom začiatku siedmej kapitoly. Podstata je taká, že ak máme toto poznanie a vieme ako budovať vzťah s Krišnom, tak automaticky budeme úspešní aj v tomto materiálnom svete. Naša úloha nie je v tom, aby sme si vybudovali materiálne šťastie vo svojom terajšom živote. Ide teraz o to, že vaišnava musí byť veľmi efektívny vo všetkom v tomto živote.

 

4. Postupnosť a systematickosť. Systematickosť znamená, že sa oddaný neustále niečo učí. Zo začiatku sa môže napríklad učiť nejaké základné veci z Bhagavad Gíty. Potom sa bude učiť zložitejšie veci, čo je rása a z čoho sa skladá.

5. Individualita, osobitosť, to je to, že sa musí každý v tomto smere rozvíjať.

 

Toto je to čo som chcel povedať. Možno máte nejaké otázky.

 

Otázka: Ďakujem za prednášku. Prabhu spomínal príbeh, kde na začiatku bolo požehnanie a na konci úspech. Tak si zoberme nejaký opačný prípad, že ublížim škaredo nejakej osobe, potom by som povedzme držal nejaký pôst, alebo vykonával nejakú obeť a tie výsledky by sa zmazali. Napríklad na Bhíma Nirdžala ekadaši sa hovorí, že sa môže zmazať dokonca aj zabitie brahmanu. Otázka je, či sa dá obísť tá osoba, ktorej sme ublížili a môžem to vyriešiť nezávisle na nej, alebo či sa to dá zmazať iba vyriešením vo vzťahu k tej osobe?

Surdas das prabhu: Teraz ide o oddaného, alebo neoddaného?

Publikum: Povedzme, že o oddaného.

Surdas das prabhu: Šríla Prabhupada píše, že na to, aby sme mali úspech v duchovnom živote, tak potrebujeme čo?

Publikum: Potešiť duchovného učiteľa a milosť oddaných.

Surdas das prabhu: Áno. Ku Krišnovi prichádzame cez gurua. Ku guruovi prichádzame cez oddaných, požehnaním oddaných. Preto ak slúžime Krišnovi, ale nemáme úctu k oddaným a ku guruovi, tak Krišna nemusí prijať našu službu.

 

Príklad: Otec má viac detí. Jedno z tých detí má zlú povahu. Niekto má s tým dieťaťom, ktoré má zlú povahu, zlý vzťah. Myslíte si, že sa otec z toho bude tešiť? Čo povie? Bili ste môjho syna čo má zlú povahu, dobre ste urobili, podporujem vás v tom. Ak ho budete nabudúce biť, tak ma zavolajte, taktiež ho zbijem.

Je to v skutočnosti dobrá otázka. To je jeden z bodov vaišnavského vzdelávania. Rúpa Goswámi opisuje čo robiť v takýchto prípadoch. Šríla Prabhupáda tiež popisuje túto otázku. Otázku ako zmazať tieto hriechy. Popisuje rôzne spôsoby ako sa to dá urobiť.
No teraz neviem dať úplnú odpoveď, pretože je to príliš rozsiahla otázka, ale ak chcete, tak to môžeme prebrať na najbližších prednáškach čo budeme mať. Môžeme to prebrať podrobnejšie. Možno budú ešte nejaké otázky, porozmýšľame ako to preniesť do bežného života, možno bude dobré urobiť nejakú scénku ako riešiť tieto situácie. Teraz si myslím, že sú nejaké body, ktoré by boli pre vás zaujímavé na tému vzdelanie. Preto môžete napísať a nechať mi otázky, ja ich spracujem a dám vám odpoveď aspoň na časť z nich. Nechcem, aby to bola len nejaká teória, ale aby tam bola aj nejaká prax.

Hovorí sa, že vzdelanie, poznanie má tri výsledky:

 

1. informácia
Výsledok vzdelávania je, že oddaný dostáva nejakú informáciu.

2. praktické použitie
To je nejaký talent, niečo čo sa prakticky naučil robiť.

3. osobitné skúsenosti
Oddaný niečo robí na základe svojich vlastných skúsenosti a na základe svojich vlastných skúseností je o niečom presvedčený.

 

Otázka: Surdas prabhu spomínal, že úspech spočíva v tom ako vybudujeme vzťahy. Mňa by zaujímalo ako máme kultivovať také vlastnosti ako je tolerancia, pokora, pravdymilovnosť. Pretože opak týchto vecí, keď takto nekonáme je, že konáme podľa seba.

To je dobrá otázka. No je veľmi široká, prosím, napíšte ju prabhuovi, pretože je to veľmi dôležitá otázka. Pripravte si otázky o čom by ste sa chceli rozprávať v rámci vzdelania. Potom budeme mať tému spojenú so vzťahmi. Budeme hovoriť o tom ako konať správne s oddanými, aby k nám prišiel úspech.

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

0 komentárov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.