Dnes budeme pokračovať v piatej kapitole. Minule sme sa venovali prvej časti a začali sme druhú časť. Hlavná myšlienka predošlej lekcie bol citát: „Lepšie je nepriateľ dobrého.“ To bola myšlienka Arjunu. Myslel si, že činnosť je dobrá, ale nečinnosť je lepšia. To bola myšlienka prvej časti. Krišna povedal že nie, činnosť je lepšia, pretože je jednoduchšie ju vykonávať a privádza k lepším a dlhodobejším výsledkom. Od siedmeho verša Krišna potvrdzuje túto myšlienku.
Ďalej sa piata kapitola skladá z troch častí. Je tam ukázané ako prebieha rozvoj človeka. Takého človeka, ktorý sa zaoberá činnosťou.
Pokračovanie 2. časti
Druhá časť kapitoly je od siedmeho po dvanásty verš
Popisuje sa tu prvá časť tejto cesty.
Bhagavad Gíta 5.8-9
naiva kiñcit karomīti
yukto manyeta tattva-vit
paśyañ śṛṇvan spṛśañ jighrann
aśnan gacchan svapañ śvasan
pralapan visṛjan gṛhṇann
unmiṣan nimiṣann api
indriyāṇīndriyārtheṣu
vartanta iti dhārayan
Človek s božským vedomím vždy dobre vie, že vlastne nič nerobí, aj napriek tomu, že sa pozerá, počúva, hmatá, čuchá, je, pohybuje sa, spí, dýcha, hovorí, vylučuje, prijíma a otvára alebo zatvára oči. Uvedomuje si pritom, že sú to len hmotné zmysly, ktoré sa zaoberajú zmyslovými predmetmi, a že on je nad ne povznesený.
Bhagavad Gíta 5.10
brahmaṇy ādhāya karmāṇi
saṅgaṁ tyaktvā karoti yaḥ
lipyate na sa pāpena
padma-patram ivāmbhasā
Kto si koná svoju povinnosť bez lipnutia a plody svojej práce prenecháva Najvyššiemu Pánovi, toho sa nedotkne hriech, tak, ako sa voda nedotkne lotosového listu.
Bhagavad Gíta 5.11
kāyena manasā buddhyā
kevalair indriyair api
yoginaḥ karma kurvanti
saṅgaṁ tyaktvātma-śuddhaye
Yogīni, ktorí zanechali všetkej pripútanosti, konajú svoje činy telom, mysľou, inteligenciou a zmyslami len preto, aby očistili svoje „ja“.
Bhagavad Gíta 5.12
yuktaḥ karma-phalaṁ tyaktvā
śāntim āpnoti naiṣṭhikīm
ayuktaḥ kāma-kāreṇa
phale sakto nibadhyate
Duša pevne zakotvená v oddanosti dosiahne trvalý mier, lebo Mi obetuje plody svojich činov, zatiaľ čo človek, ktorý nie je spojený s Božstvom a lipne na plodoch svojich činov, je pripútaný.
Keď som študoval piatu kapitolu, tak som urobil taký objav. Vieme, že na konci piatej kapitoly je dvadsiaty verš. Tento verš je formulka mieru. Takýmto spôsobom ho nazval Šríla Prabhupáda. To je to, k čomu príde človek, ktorý ide cestou činnosti. No môžeme oponovať, že to je veľmi dlhá cesta. A mier chceme hneď teraz. Všimol som si, že táto cesta sa skladá z troch časti. Na konci tretej časti sa nachádza dvadsiaty deviaty verš a to je plná formulka mieru. No na konci prvej a druhej časti sú tiež formulky mieru, ale sú neúplné. Dajú človeku pokoj, ale nie taký silný ako je opísané v dvadsiatom deviatom verši.
Neúplná formula mieru prvej časti cesty
(dvanásty verš)
Neúplná formula mieru v prvej časti cesty je opísaná v dvanástom verši. Poďme mu ešte raz venovať pozornosť a vyskúšame o ňom meditovať.
„Duša pevne zakotvená v oddanosti dosiahne trvalý mier, lebo Mi obetuje plody svojich činov, zatiaľ čo človek, ktorý nie je spojený s Božstvom a lipne na plodoch svojich činov, je pripútaný.“
Pozrite na čom sa zakladá mier, ktorý k človeku prichádza v prvej časti duchovnej cesty.
Čo znamená vzdanie sa plodov činnosti?
Je to veľmi dôležité a všimol som si, že často krát je tento termín zle chápaný.
Nesprávne pochopenie: Máme zobrať a dať niekomu všetky peniaze a majetok. Môžu vám povedať, že pozri na dvanásty verš a tam je jasne napísané – vzdaj sa plodov svojich činností. Ak nerozumieme čo znamená vzdanie sa plodov činnosti, tak je s nami ľahké manipulovať.
Správne pochopenie: Stručné vyjadrenie čo znamená vzdať sa plodov svojich činností je plniť si svoje povinnosti. Keď si plníme svoje povinnosti, tak sa vzdávame plodov svojej práce.
Ak človek chodí do roboty, tak sa vzdáva plodov svojich činností. Ten fakt, že chodíte do práce znamená, že sa vzdávate plodov práce. No tým sa to neobmedzuje. Ak človek platí poplatky za svoje bývanie, tak sa vzdávate plodov svojej práce. Ak idete keď je zelená na semafore, tak sa vzdávate plodov svojej práce. Ak idete na červenú, tak sa nevzdávate plodov svojej práce, lebo si neplníte svoju povinnosť. Podľa termínov v dvanástom verši sa taký človek nevzdáva plodov svojej práce a to preto, lebo svoje pohodlie stavia nad svoje povinnosti.
Keď čítame, že sa máme vzdať plodov svojej práce, tak to neznamená, že máme niekomu dať svoju bankomatovú kartu, povedať im PIN kód a povedať im, že si môžu všetko zobrať.
Keď si plníme svoje povinnosti, tak sa strach stráca.
Príklad zo života: Mal som sedem rokov, chodil som do školy. Neviem prečo sa to stalo, ale v škole som dostal veľmi zlú známku. Videl som, že mám v žiackej knižke veľmi zlú známku. Rozmýšľal som čo bude. Mama sa bude hnevať. Keď má dieťa sedem rokov, tak sa bojí keď sa mama hnevá. Mal som strach. Vedel som kedy sa mama vracia domov. Z diaľky som ju zbadal, vzal som koberček a išiel som ho na dvor vyprášiť. Mama pozerala čo sa so mnou stalo. „On si plní svoju povinnosť. Bez nejakých rozkazov.“ Prečo som to začal robiť? Lebo dvanásty verš hovorí, že keď si plníme svoje povinnosti, tak sa strach zmenšuje. To je univerzálny princíp.
Často som videl, že keď sa ľudia boja, tak intuitívne začínajú robiť správne veci. Keď robí človek správne veci, tak ho to chráni od strachu a stáva sa spokojnejším. Úroveň dvanásteho veršu ešte nemôže plne ochrániť od strachu. Plná ochrana je v dvadsiatomdeviatom verši. Každopádne už na dvanástom verši nejakú ochranu máme.
Porozprávame sa o veršoch osem až jedenásť
Hovorili sme si, že plnenie svojich povinností pomáha zmenšiť strach.
Prečo človek nechce plniť svoje povinnosti?
Fyzická koncepcia života – Keď si človek myslí, že je telo. Ak si človek myslí, že je telo, tak komfort svojho tela stavia vyššie, ako plnenie svojej povinnosti.
Činnosť podľa siedmeho verša privádza k výsledkom opísaným vo veršoch osem a deväť. Podstata tohto verša je, že človek vidí, že nie je telo, ale nachádza sa v tele. Vidí svoje telo z vonka. Prečítame si ôsmy a deviaty verš a preveríme to.
„Človek s božským vedomím vždy dobre vie, že vlastne nič nerobí, aj napriek tomu, že sa pozerá, počúva, hmatá, čuchá, je, pohybuje sa, spí, dýcha, hovorí, vylučuje, prijíma a otvára alebo zatvára oči. Uvedomuje si pritom, že sú to len hmotné zmysly, ktoré sa zaoberajú zmyslovými predmetmi, a že on je nad ne povznesený.“
Každý človek má zásobu zbožnosti a zásobu hriechov. Samozrejme, oddaní konajú inak. Teraz budem rozprávať o obyčajných ľuďoch. Obyčajný človek sa niečoho bojí, pretože má hriech, ktorý ešte nesplatil svojim trápením. Preto u neho vzniká strach. Zdrojom strachu je hriech. K tomuto hriechu vedie pripútanosť k telu, dočasnosť atď.. Ale technickou príčinou strachu je nahromadený hriech človeka.
Krišna v desiatom verši vysvetľuje, že človek ktorý koná tak, ako je popísané v siedmom verši, tak získava imunitu od hriechu. Jeho vnútorný nahromadený hriech sa cez plnenie povinností zmenšuje.
V jedenástom verši sa hovorí o motíve takého človeka. Človek sa snaží konať tak, aby zmenšil množstvo hriechu, ktorý nahromadil za svoj život.
„Yogīni, ktorí zanechali všetkej pripútanosti, konajú svoje činy telom, mysľou, inteligenciou a zmyslami len preto, aby očistili svoje „ja“.“
Očistenie znamená zmenšenie hriechu, ktorý sa nachádza vo vnútri človeka.
Takýmto spôsobom ukazuje Arjunovi, ktorý sa bojí, aby robil tak, tak a tak, a potom sa bude menej báť.
To je tá druhá časť od siedmeho po dvanásty verš. Je to časť, ktorá opisuje človeka, ktorý sa vydal na duchovnú cestu. Zmenšuje sa u neho množstvo nahromadeného hriechu, preto sa stáva viac pokojnejší, radostnejší. Už rozumie že nie je telo. Preto môže nútiť telo robiť tak, ako je potrebné, ako to je pre neho výhodné. Takýmto spôsobom dosahuje úspech.
Prečo človek nie je úspešný?
Veľmi často to je preto, pretože nemôže donútiť svoje telo robiť to, aby dosiahol úspech. Telo je nástrojom na dosiahnutie úspechu. Ak človek používa tento nástroj, tak dosahuje úspech. Ak človek nepoužíva svoje telo správne, tak nemôže dosiahnuť úspech. To je problém veľkého množstva ľudí. Nemôžu dosiahnuť úspech, pretože sa považujú za telo. Povedia telu nech si poleží, oddýchne. Nepoužívajú svoje telo ako nástroj na dosiahnutie úspechu. Samozrejme telo musí oddychovať. To neznamená, že telo musíte zničiť.
Príklad: Máte auto pomocou ktorého môžete zarábať peniaze. No ak vaše auto stojí v garáži, tak sa po čase pokazí a nič s tým autom nezarobíte. Samozrejme, že autom treba jazdiť opatrne, neporušovať pravidlá cestnej premávky, robiť STK, zavčas vymieňať náhradné diely…To je správny vzťah k autu. Nesprávny vzťah je, keď stoji nepoužívané pred domom, kazí sa len tým, že stojí na mieste.
Videl som takú situáciu. Kúsok od domu bolo parkovisko a tam stálo auto, ktoré nikto nepoužíval. Za rok na ňom už boli dierky z korózie. Bol som šokovaný, že auto nikto nepoužíva a toto sa s ním deje. Ak by ho používali ako taxi, alebo iným spôsobom, tak by prinášalo peniaze.
Tak isto je to v našej situácii. Naše telo je naše auto. Preto musíme pozerať čo robíme s našim telom. Či stojíme na parkovisku, alebo telo používame na to, aby sme dosiahli úspech.
My využívame zdroje, ktoré nám dáva spoločnosť a iné osobnosti. Ak neplníme svoje povinnosti, tak sa stávame dlžníkom. Ak sa snažíme plniť veľa povinností, tak globálny systém dlží nám. Dávame niečo. To sa dobre vysvetľuje v osemnástej kapitole. Zmysel je v tom, že čím viac človek dá, tým viac bude musieť získať. Dostane aj keď nechce dostávať.
Príklad: Dieťa sa dobre učí. Snaží sa niečo spraviť pre školu a učiteľov. Hneď si ho všimnú a bude mať nejaké privilégia od učiteľov, od školy. Nefunguje to tak, že keď niekto robí niečo viac, tak bude mať rovnaké vzťahy, ako taký čo nič nerobí. Ak človek robí niečo dobré, tak sa k nemu niečo dobré vracia. Je to univerzálny princíp. Preto sa treba snažiť pomôcť všetkým. Čo keď pomôžete niekedy budúcemu prezidentovi? Samozrejme konáme rozumne. Robíme službu Krišnovi.
3.časť
(Druhá časť duchovnej cesty)
To je druhá časť duchovnej cesty. Sú to verše od trinásť po šestnásť.
Bhagavad Gíta 5.13
sarva-karmāṇi manasā
sannyasyāste sukhaṁ vaśī
nava-dvāre pure dehī
naiva kurvan na kārayan
Vtelená bytosť, ktorá ovláda svoju povahu a v mysli sa vzdáva všetkých činov, šťastne prebýva v meste s deviatimi bránami (v hmotnom tele), nič nekoná a ani k činom nepobáda.
Bhagavad Gíta 5.14
na kartṛtvaṁ na karmāṇi
lokasya sṛjati prabhuḥ
na karma-phala-saṁyogaṁ
svabhāvas tu pravartate
Vtelená duša ovládajúca telo nevytvára činy ani ich plody a ani k činom nikoho nepobáda. To všetko spôsobujú tri kvality hmotnej prírody.
Bhagavad Gíta 5.15
nādatte kasyacit pāpaṁ
na caiva sukṛtaṁ vibhuḥ
ajñānenāvṛtaṁ jñānaṁ
tena muhyanti jantavaḥ
Ani Najvyšší Pán sa nezúčastňuje zbožných či hriešnych činov, nech ich vykonal hocikto. Vtelené bytosti sú však zmätené nevedomosťou, ktorá zakrýva ich pravé poznanie.
Bhagavad Gíta 5.16
jñānena tu tad ajñānaṁ
yeṣāṁ nāśitam ātmanaḥ
teṣām āditya-vaj jñānaṁ
prakāśayati tat param
Keď je však človek osvietený poznaním, ktoré rozptýlilo nevedomosť, potom toto poznanie odhalí všetko tak, ako je za bieleho dňa všetko ožiarené slnkom.
Čo zaujímavé sa deje v tejto časti duchovnej časti? V tejto časti duchovnej cesty človek začína vidieť Boha. Ešte nemá s Bohom blízky vzťah, ale každopádne je to úroveň zoznámenia s Bohom.
Začneme šestnástym veršom, ktorý je neúplnou formulou mieru druhej časti.
Neúplná formula mieru druhej časti cesty
(šestnásty verš)
„Keď je však človek osvietený poznaním, ktoré rozptýlilo nevedomosť, potom toto poznanie odhalí všetko tak, ako je za bieleho dňa všetko ožiarené slnkom.“
Vidíte že sa človek prestáva báť. Jeho strach sa ešte zmenšuje.
Porovnanie s predchádzajúcou časťou cesty:
V predchádzajúcej časti cesty si človek plní povinnosti a to ho zbavuje strachu a v tejto časti už vidí ako funguje svet. Hlavne už má možnosť vidieť toho, kto tento svet kontroluje.
Príklad:
Sme v nejakej krajine a osobne sa poznáme s prezidentom tejto krajiny, hlavným prokurátorom, hlavným sudcom, s premiérom. Ako by sme sa cítili, keby sme mali v telefóne kontakt na týchto ľudí a mohli by sme im zavolať, lebo by sme s nimi mali normálne vzťahy. Bezpečne. Tu je akurát popísaná táto úroveň. Keď je človek na tejto časti cesty, tak sa cíti bezpečnejšie.
Ako to funguje?
„Vtelená bytosť, ktorá ovláda svoju povahu a v mysli sa vzdáva všetkých činov, šťastne prebýva v meste s deviatimi bránami (v hmotnom tele), nič nekoná a ani k činom nepobáda.“
Opisuje sa tu zaujímavý algoritmus. Vieme, že človek koná podľa pravidiel. Ak koná podľa pravidiel, tak si začína všímať niečo viac. Tu je uvedený príklad s mestom.
Vysvetlenie príkladu s mestom: Ideme autom a prechádzame na zelenú, neprechádzame na červenú. Po nejakej praxi vieme, že nekonáme. Začíname vidieť, že konajú pravidlá cestnej premávky. Začíname vidieť, že sú nejakí ľudia, ktorí určili tieto pravidlá.
Keď sa chcete dostať domov, tak pôjdete tak rýchlo ako chcete. Budete jazdiť po hocijakej ceste aj v protismere, budete jazdiť aj na červenú atď. No ak ideme podľa pravidiel, tak si uvedomujeme, že nás riadi niekto iný.
Bolo by zaujímavé sa nad mestom v noci preletieť vo vrtuľníku. Pozerať sa z výšky vrtuľníka na mesto. Môžeme si všimnúť ako sa autá rozbiehajú a zastavujú. Môžeme zbadať, že mesto je taký živý organizmus. Mesto určuje ako sa má žiť. Mesto hovorí – tu zastav. Tu choď. V jednom momente sa zapnú všetky lampy, keď sa zotmie. Keď svitá, tak môžeme pozorovať, ako sa všetky lampy vypnú. Môžeme vidieť ako mesto zaspáva, ako sa zobúdza. Začíname vidieť inú živú bytosť. Vidíme, že koná. Ak chceme dobre žiť v tomto meste, tak musíme dodržiavať pravidlá tejto živej bytosti. Táto živá bytosť sa volá tri guny materiálnej prírody. Začíname vidieť, ako konajú tri guny materiálnej prírody. Ak začíname správne konať, konať podľa pravidiel, tak vidíme ako konajú.
Príbeh: Keď som bol malý, prechádzal som sa po ulici a všimol som si veľmi zaujímavú vec. Keď idem cez deň po ulici, tak si všímam, že všetko je pekné a bezpečné a všimol som si, že keď sa zotmie, tak sú ulice menej bezpečné. Zjavujú sa tam bitky, pripití ľudia, konflikty atď. Nezabudnite, že som žil v Rusku. Možno tu to také nie je, ale v tom meste kde som býval to takto bolo. Bolo to vidieť, ako keby niekto vypínal ten režim bezpečnosti na ulici. Zapne sa jeden režim maximálnej bezpečnosti, potom sa to v nejakom momente prepne do režimu konfliktov. Ľudia sú jedni a tí istí. V jednej situácii je všetko dobré a v druhej všetko zlé.
Kto o tom rozhoduje, kto to prepína? Materiálna príroda. Inými slovami guny materiálnej prírody. Príde guna dobra a povie, že bude všetko bezpečné. Príde guna nevedomosti a povie, že teraz budú bitky. Človek, ktorý bol cez deň úplne normálny začína mať večer konflikty. Guny materiálnej prírody manipulujú týmto človekom. Chceme aby nami manipulovali? Ak nechceme, aby s nami manipulovali, ale ak chceme vidieť toho manipulátora, tak treba dvihnúť hlavu hore a povedať: „Vidím ťa, ty si guna nevedomosti, ty si guna dobra“. Keď dodržiavame pravidlá, tak objavujeme takú shakti. Tie špagáty, ktoré nás ovládajú ako bábku môžeme odstrihnúť. Samozrejme je to pre nás výhodné.
„Vtelená bytosť, ktorá ovláda svoju povahu a v mysli sa vzdáva všetkých činov, šťastne prebýva v meste s deviatimi bránami (v hmotnom tele), nič nekoná a ani k činom nepobáda.“
V podstate sa tu vysvetľuje všetko čo som vám hovoril. Človek, ktorý koná podľa pravidiel, začína vidieť tieto guny materiálnej prírody. Po tom ako vidíme ako konajú guny materiálnej prírody, začíname vidieť. Gunaván. Kto je gunaván? Ván znamená majiteľ. Začíname vidieť majiteľa gun. Začíname vidieť toho, kto je vyššie nad tými gunami. V skutočnosti všetci chcú vidieť Boha. Hovoria, že Bože chcem ťa vidieť, ukáž sa mi, ale to je vysoká úroveň. Predtým než uvidíme Boha treba vidieť guny. Treba sa naučiť používať tieto guny. To je presne tak, ako keď prídeme domov, zapneme svetlo a začíname vidieť. Rovnako vo svojom živote musíme vidieť tieto vypínače. Musíme zapnúť tie potrebné a vypnúť tie nepotrebné.
Príklad: Idete spať, zapnete gunu nevedomosti a vypnete iné vypínače. Ľahnete si a zaspíte. Keď včas zaspíte, tak naberiete silu.
Tajomstvo: Aj guna nevedomosti nám môže dať úspech, ale musíme ju dobre používať. Správne použitie guny nevedomosti je včas zaspať. Nesprávne používanie guny nevedomosti je napríklad pitie alkoholu. Vtedy nás guna nevedomosti bude ničiť. Keď ideme spať, spánok – to je nevedomosť. Treba vedieť kedy je najviac efektívny. Každá hodina do dvanástej hodiny má dvojitú silu.
Tam kde potrebujeme pracovať zapíname gunu vášne. Tam kde sa stretávame s blízkymi ľuďmi zapíname gunu dobra. Keď sa učíme zapíname gunu dobra. Keď rozmýšľame a plánujeme svoj život, tak zapíname gunu dobra.
Potom ako sa naučíme používať tieto vypínače, včas zapínať potrebné a vypínať nepotrebné, tak len po tejto praxi prídeme k pätnástemu veršu.
„Ani Najvyšší Pán sa nezúčastňuje zbožných či hriešnych činov, nech ich vykonal hocikto. Vtelené bytosti sú však zmätené nevedomosťou, ktorá zakrýva ich pravé poznanie.“
Tu už začíname vidieť Pána. Ešte s ním nemáme blízky vzťah, no číslo v našom zozname už máme uložené. Keď sa niečo stane, tak môžeme zavolať.
Ak chcete mať číslo na Krišnu v telefóne, tak Krišna hovorí, že keď dôjdete k pätnástemu veršu, tak vám dá číslo. Príde vám SMS, že „to som ja Krišna, pridaj si ma do kontaktov.“
Tu sme ukončili druhú časť duchovnej cesty.
Publikum: Dá sa povedať, že prvá časť hovorí o karma-yóge a druhá o jnana-yóge?
Surdas prabhu: Pozrite, prvá časť je myšlienka plnenia si svojich povinností. Keď to povieme veľmi hrubo. Pretože keď budeme čítať verše, tak Krišna hovorí „aj ten čo mi slúži.“ V prvej etape môžeme slúžiť Krišnovi cez plnenie si svojich povinností.
Ako keď mataji hovoria, že nemôžu veľa chantovať, ale ony slúžia svojmu mužovi. Cez službu mužovi, slúži Krišnovi. Na niektorej etape človek nemôže slúžiť Krišnovi priamo, dodržiava nejaké pravidlá, plní povinnosti a takto slúži Krišnovi.
Príklad: Prezident a premiér sú hlavní ľudia v štáte. Máte na nich kontakt? Nie, ale nejaká služba sa pre nich robí. Napríklad dodržiavanie pravidiel cestnej premávky, platba daní. To je úroveň, keď sa s prezidentom ešte nepoznáme osobne, ale nejaká služba sa robí. Druhá úroveň je, keď sa sociálnym výťahom dostaneme vyššie a získavame ich telefónne kontakty. Obvykle je to spojené s povinnosťami vyššej úrovne. Napríklad riaditeľ nejakej továrne bude mať na nich kontakt. Môže dávať pripomienky, že je drahý plyn, alebo že potrebuje peniaze, aby budoval slovenskú ekonomiku. Všetci veľkí podnikatelia majú kontakty, keď nie priamo na prezidenta, tak aspoň na jeho sekretára. To je vyššia úroveň, ako tá prvá. Tretia úroveň je popísaná od sedemnásteho verša, a o tom si povieme nabudúce.
Zatiaľ žiadne komentáre.