Haré Krišna drahí oddaní. Začíname veľký seminár o Bhagavad-gíte. Bhagavad-gítu môžeme študovať veľmi podrobne. Je veľmi zložité, keď ju študujeme sami. Je to preto, že má svoje vnútorné časti, ktoré nie sú vždy jasné tým, ktorí nemajú veľké skúsenosti. Dnes bude prvá, úvodná lekcia. Na tejto lekcii rozoberieme celú Bhagavad-gítu a neskôr budeme postupne rozoberať konkrétne kapitoly. Preto by bolo dobré prečítať si prvú kapitolu, aby ste mali o nej nejakú predstavu, keď ju budeme študovať. Prinajmenšom si prečítať ten literárny preklad. Aby každý chápal o čom hovoríme. A teraz sa porozprávame vo všeobecnosti o Bhagavad-gíte.
Vieme, že Bhagavad-gítá predstavuje rozhovor medzi Krišnom a Arjunom na bojisku. Je to veľmi dôležitý moment, pretože Arjuna mohol byť v tejto bitke zabitý. To, že Bhagavad-gítá bola vyrieknutá za takýchto okolností, to z nej robí veľmi dôležitú knihu. Pretože, ak by bola vyrieknutá niekde v knižnici a nenastala by taká nebezpečná situácia, postoj už by bol iný.
Môžeme sa trošku porozprávať o tom, že Bhagavad-gítá bola vyrieknutá na bojisku. V Bhagavad-gíte Krišna často hovorí, že „Arjuna bojuj, Arjuna bojuj, Arjuna bojuj.“ Niekedy pri komunikácii s obyčajnými ľuďmi vystane taká otázka. Oni hovoria, že Krišna radil Arjunovi zabíjať. Keď ti Krišna poradí, aby si zabíjal, tak tiež budeš zabíjať?
Pamätám si film, ktorý bol natočený o Haré Krišna. Tam sa novinár pýtal oddaného: „Ak ti povie Krišna, alebo guru, choď niekoho zabiť, tak ty ho zabiješ?“ A on odpovedal: „Áno, zabijem.“ A novinár sa ho opýtal: „Prečo?“ A on odpovedal: „Guru povedal.“ Tiež sa vám môže stať, že vám niekto bude dávať takéto otázky a je potrebné poznať správnu odpoveď. Prečo o tom hovorím? Lebo mne takéto otázky dávali. Čo by bola v takomto prípade správna odpoveď?
Publikum: Ak by som si bol na sto percent istý, že to je Krišna, tak možno.
Publikum: Keby to malo pomôcť ostatným.
Publikum: Ja by som povedal, že nie som schopný splniť takýto pokyn, lebo som poklesnutý.
Publikum: Ja by som odvetil, že je zlé, keď policajt zabije nejakého teroristu?
To sú dobré odpovede a tak, či onak oni sa rozoberajú niekde v Bhagavad-gíte, aj to, čo sa týka policajta. Ako by som odpovedal v takejto situácii ja? Ja by som povedal, že Arjuna bol vojak a bojovať bola jeho povinnosť. Iní ľudia majú iné povinnosti. Ja mám napríklad iné povinnosti. Preto, ak mi niekto hovorí, aby som zabil, tak ja nemám takéto povinnosti. Tá situácia, v ktorej sa nachádzal Arjuna bola unikátna, presne pre Arjunu. Zvyšuje to záujem o pokyny, ktoré dal Krišna. No ja sa nachádzam v inej situácii. Samozrejme, že všetci bojujeme v tomto materiálnom svete, ale náš boj nie je taký, ako u Arjunu. My nemáme povinnosť niekoho zabíjať.
Preto, ak naši príbuzní budú mať obavy, že ich zabijeme, musíme ich upokojiť a povedať: „Nie, nie, samozrejme, že ťa nezabijem.“ Pretože ja som takéto otázky dostával. Je lepšie odpovedať nie. Pretože Krišna s nami nebude komunikovať tak, ako s Arjunom. Prinajmenšom v tomto živote. My nie sme v situácii Arjunu. Preto my nevnímame tieto veci doslova, že treba ísť niekoho zabiť. Význam je taký, že musíme bojovať v tomto živote. Arjuna bol vojak a preto on mal tieto povinnosti.
Príklad: Keď študujeme na vysokej škole, tak máme iné povinnosti. Čo by Krišna povedal študentovi? Povedal by študuj. Chápete?
Čo by povedal človeku, ktorý pracuje v továrni? Povedal by mu: „Pracuj!“ Rozumiete? My si musíme plniť naše povinnosti. Preto, si nemyslite, že keď Krišna hovorí Arjunovi zabi, tak mi máme tiež zabíjať. Tam bola otázka. V tom dokumente bola otázka, že keď ti guru povie zabi, tak zabiješ? A ten oddaný povedal áno, zabijem a to bola nesprávna odpoveď. Pretože to nie je správny postoj.
Pretože, ak nám niekto dá nejaké poučenie, tak si musíme tieto poučenia nechať prejsť cez našu hlavu. Musíme porozmýšľať nad tým, nakoľko je správne to, čo nám niekto hovorí. Musíme vždy chápať, že preverujeme akékoľvek tvrdenie cez tri autority, to musí byť guru, šástra a sádhu.
Keď nám nejaká vážená osoba hovorí, že máme urobiť toto, toto a toto, musíme si preveriť, čo je o tom napísané v šástrach. Musíme sa poradiť s inými ľuďmi čo si o tom myslia, či je to správna rada, alebo nie. Ak máme nejaké pochybnosti, sme povinní pozrieť šástry a poradiť sa s inými. Môže sa stať hocičo. Človek sa môže zblázniť. Pretože myseľ, mozog, to je materiálna vec. Oni sa môžu pokaziť. Preto nám niekto môže povedať, že vylez na strechu a skoč dole. To neznamená, že skočíme. Ja nebudem skákať. Nie preto, že sa bojím smrti. Ja sa nebojím smrti. Neskočím, pretože to je hlúposť. Keď niekto niečo hovorí, tak sa treba opýtať na jeho odôvodnenie, prečo to je tak. Ako napríklad sudca. Sudca môže urobiť nejaké rozhodnutie, vyniesť rozsudok. To je právo sudcu. Povedzte, Mal by človek, ktorý je v súdnom systéme, dodržiavať súdne rozhodnutia?
Publikum: Áno.
Jedna vec, treba vedieť, ak nie je vo verdikte súdu nejaké opodstatnenie, verdikt sa považuje za neplatný. Viete o tom?
Publikum: Keď nemáme na výber?
Pozrite sa. Ako to nemáme na výber? Je verdikt sudcu. Ak tam nie je žiadne odôvodnenie zo strany sudcu, tak to rozhodnutie súdu nie je platné. Hocikto, kto bude plniť takéto rozhodnutie, sa môže považovať za toho, kto porušuje zákon. Ak niekto bude plniť tento rozsudok, tak bude porušovať zákon. Hocikto, kto povie, že ty to musíš robiť takto. Tak sa musíme opýtať, prečo. Aké je odôvodnenie, vysvetlenie. Keď máte pochybnosti, tak máte povedať, že máte o tom pochybnosti. Potrebujem čas, aby som pochopil, ako mám postupovať v tejto situácii.
Odovzdanie sa Krišnovi neznamená, že máme vypnúť svoju inteligenciu. Keď človek koná s vypnutou inteligenciou, tak to nie je odovzdanie sa. Odovzdať sa Krišnovi môžeme iba so zapnutou inteligenciou. Rozumiete?
Publikum: Áno.
Otázka: Čo, keď sa zjaví sám Krišna a povie, že niečo rob. S kým sa mám poradiť?
S oddanými. Oddaní poznajú Krišnov plán. Krišna nás môže skúšať určitým spôsobom. My sa môžeme poradiť s inými oddanými, ako postupovať v takom prípade. Ako by som postupoval ja v tejto situácii. Keď nemám žiadne pochybnosti o tom, čo hovorí Krišna, tak nie je problém. Napríklad mi Krišna môže povedať, aby som viac chantoval. Alebo mi povie, aby som pripravil a uskutočnil nejaký seminár o bhakti. Alebo mi môže povedať, pomôž prosím nejakému oddanému. Ja s tým nebudem mať žiaden problém, všetko to urobím. No, ak mi Krišna povie, aby som išiel na strechu a skočil na hlavu, tak to bude veľmi zvláštna rada. Preto je potrebné sa poradiť s inými oddanými. Pretože je možné, že to nepovedal Krišna a mám nejaké problémy s mysľou, nejaké halucinácie.
Otázka: Môžem ešte? Arjuna nesúhlasil s tým, čo povedal Krišna, ale on sa nemal s kým poradiť.
Pozrite. Situácia s Arjunom je iná. Táto situácia nevznikla neočakávane. To nebolo tak, že to prišlo z ničoho nič, že len tak chodil, chodil a z ničoho nič sa ocitol na bojisku. On sa nachádzal viac ako desať rokov s bratmi vo vyhnanstve. Duryodhana sa niekoľko krát snažil zabiť Pánduovcov. To je už iná situácia. Sám Arjuna bol vojak. On stále s niekým bojoval. Chápete? To je iná situácia. Prirodzene, napríklad ak sa ma niekto pokúša zabiť, to je zase iná situácia. Potom sa musím obrátiť na políciu. Keď je polícia nečinná a nechce mi pomôcť, tak mám právo sa brániť.
Prvá kapitola Bhagavad-gíty popisuje, prečo sa priateľ Arjuna začal hádať s Krišnom, to je zaujímavá otázka.
Ešte raz spravím záver: Bhagavad-gítá bola vyrieknutá v takýchto podmienkach, na bojisku. Bola vyrieknutá na poli boja kvôli týmto dvom bodom:
Prvý bod: Bhagavad-gítu to robí cennejšou, pretože bola vyrieknutá v podmienkach, keď človek riskuje smrť.
Druhý bod: To, že bola vyrieknutá na bojisku, to ešte raz podčiarkuje dôležitosť vykonávania svojich povinností – dharmy, pretože Arjunovi povedal Krišna Bhagavad-gítu na bojisku.
Príklad: Michalovi J. povie Krišna Bhagavad-gítu niekde na vysokej škole, pretože jeho povinnosť je študovať. Rozumiete? Treba si pamätať tieto dva dôležité body.
Arjuna mal jeden a pol krát menšie vojsko ako Duryodhana. Samotná Bhagavad-gítá nie je oddelenou knihou. Presnejšie, je to aj samostatná kniha, ale taktiež je súčasťou Mahábháraty. V čom spočíva dôležitosť toho, že je súčasťou Mahábháraty?
V tom, že Mahábhárata je určená pre obyčajných ľudí. Mahá znamená veľký a Bhárata, to je taký kráľ. Je aj taký známy seriál Mahábhárata, veľa ľudí to sleduje.
Bhagavad-gítá má aj iný názov. Ešte ju nazývajú Gítopanišáda. Pamätám si svoju prvú Bhagavad-gítu. Keď som ju otvoril, tak na prvej stránke bolo napísané takým písmom Dévanagari. Viete, že existuje abeceda Dévanagari?
Publikum: Áno.
Bol som zvedavý, čo tam je napísané. Pozeral som tie znaky a po písmenkách som prečítal to slovo. Čítal som to ako keď malé dieťa číta písmenko po písmenku Gí-to-pa-ni-šád. Gítopanišada. Viete čo to slovo znamená?
Publikum: Gítá je spev a panišáda, že patrí medzi Upanišády.
Pozrite. Gítá je spev, áno správne. Preto Bhagavad-gítá sa dá preložiť ako spev Boha. Gítopanišáda sa skladá z dvoch slov. Správne znenie je Gítopanišáda. Ja to vyslovujem nie s celkom ruským prízvukom. Keď “o“ nie je s prízvukom, tak sa číta ako “a“. Sú to dve slová. Gítá a Upanišád. Keď sú písmená “a” a “u” spolu, tak to často znie tak, že sa tieto dva zvuky spoja a píše sa to ako písmeno “o”.
Príklad: Meno ako Draupadí. Občas hovoria Dropadí. Písmenká “a“ a “u“ sa zamenia za písmenko “o“. To isté sa stalo v tomto slove Gítopanišád.
Publikum: Alebo Goranga, nie?
Áno. Alebo Išopanišád. Sú tu dve slová. Íša + Upanišád bude Íšopanišád. Gítá + Upanišád bude Gítopanišád.
Čo je Upanišáda? My o tom tiež budeme hovoriť. Upanišáda je veľmi dôležité védske dielo. Védy sa skladajú zo štyroch kníh. Sú to Samhity, Brahmany, Aranyaky a Upanišády. Samhity študujú brahmačáríni. Brahmany študujú grihasti. Kniha sa tak volá – Brahmana, nemýľte si to s ľuďmi brahmanmi. Aranyaky, od slova aranya, les, to je lesná kniha, ich študujú vánaprastovia. A Upanišády študujú sannyasíni. Upanišády, to sú veľmi zložité knihy. To sú tajné knihy. Upanišády môžu študovať a chápať len sannyásíni. Ich zvláštnosť je v tom, že sa tam nachádzajú kľúče k chápaniu všetkých Véd. Upanišády, to sú knihy určené pre veľmi rozumných ľudí. Preto je Bhagavad-gítá veľmi jedinečná kniha.
Pretože, napríklad keď je niečo napísané pre obyčajných ľudí, tak to nie je zaujímavé pre zložitejších ľudí. Keď je kniha určená pre veľmi rozumných ľudí, tak nie je zaujímavá pre obyčajných ľudí. Bhagavad-gítá je určená aj pre obyčajných, aj pre veľmi, veľmi rozumných ľudí. Ona je univerzálna. Chápete, áno?
Publikum: Áno.
Ďalší bod o ktorom by som chcel niečo povedať je o tom, čo sa opisuje V Bhagavad-gíte.
Bhagavad-gítá je večná veda o vzťahoch s Bohom. Čo znamená večná veda? Ako rozumieť slovu večný?
Publikum: Že je nemenný. Môžeš povedať, že nikdy sa nemení a stále je rovnaký.
Dobre, že ste to povedali. Pretože nikdy sa nemení. Tie knihy, ktoré sa nikdy nemenia sa nazývajú v sanskrite Šruti. Šruti sa nikdy nemenia. Slovo po slove, písmenko po písmenku sa opakujú znova a znova. Bhagavad-gítá patrí do kategórie Smriti. Smriti sa menia. Čo znamená Šruti? Šruti znamená to, čo je vypočuté. Preto to treba opakovať, tak ako to bolo vypočuté. Smriti je to, čo je zapamätané. To čo sa zapamätá, to sa môže opakovať rôznymi slovami.
Príklad: Keď urobím lekciu na tú istú tému, tak si pamätám tú tému, ale každý krát to môžem hovoriť inými slovami. Niekedy môže byť lekcia kratšia, niekedy dlhšia, čo sa týka času.
Tak isto to je s Bhagavad-gítou. Bhagavad-gítá nie zakaždým rovnaká. Keď bude Bhagavad-gítá vyrieknutá nabudúce, bude vyrieknutá inak, iným spôsobom. Treba chápať, že existujú rôzne varianty Bhagavad-gíty. Dokonca vám poviem, že v duchovnom svete je planéta a na tejto planéte Krišna večne rozpráva Bhagavad-gítu Arjunovi. Viete si to predstaviť? Preto, áno, Bhagavad-gítá sa môže meniť. Teraz čítame Bhagavad-gítu, takú, aká je. No nakoľko sa táto líla bude opakovať opäť nabudúce, tak nabudúce bude vyrieknutá inak. No pointa bude tá istá. To poznanie, ktoré obsahuje je večné. Krišna bude znova a znova hovoriť Bhagavad-gítu, len inými slovami. To je taká zvláštnosť Bhagavad-gíty.
Ešte jedna dôležitá vec. Na jednej strane môžeme povedať, že Bhagavad-gítá je kniha. No taktiež sa hovorí v Gítá-mahátme, že Bhagavad-gítá je osobnosť. O tej osobnosti Bhagavad-gíty existuje popis. Prvých päť kapitol Bhagavad-gíty, to je hlava. Bhagavad-gítá má päť hláv. Nasledujúcich desať kapitol, počínajúc šiestou a končiac pätnástou, to je desať rúk Bhagavad-gíty. Šestnásta kapitola je brucho. Sedemnásta a osemnásta kapitola, to sú nohy.
Čo to znamená? To znamená, že Bhagavad-gíte môžeme ponúkať prasádam. Keď chcete ponúknuť jedlo Krišnovi, môžete ho ponúknuť aj Bhagavad-gíte, v konečnom dôsledku z toho bude prasádam. Preto je lepšie Bhagavad-gítu uskladňovať pekne. Keď vám bude treba prasádam a nebudete vedieť, ako ho ponúknuť, tak ho môžete ponúknuť Bhagavad-gíte. Občas to oddaní robia takto, napríklad na sviatok zjavenia Bhagavad-gíty. Takže to je v poriadku, môžete to takto robiť.
Taktiež Krišna v samotnej Bhagavad-gíte v osemnástej kapitole Bhagavad-gíty hovorí, že ten kto študuje Bhagavad-gítu, sa inteligenciou klania Krišnovi.
Príklad: Božstvá. Môžeme sa klaňať Božstvám. Obvykle sa to robí telom, keď ich obliekame a vyzliekame na noc. My zapájame telo a samozrejme taktiež zapájame aj myseľ. Krišnovi sa môžeme klaňať inteligenciou. Krišna hovorí, že keď študujeme Bhagavad-gítu, tak sa Mu klaniame inteligenciou. To sa hovorí na konci osemnástej kapitoly.
Je dôležité povedať, že Bhagavad-gítá má veľký význam. Aj pre oddaných, aj pre neoddaných.
Príklad: U oddaných existujú rôzne školy. Aby bola škola oddaných autorizovaná, tak áčárya tejto školy musí napísať komentár k Bhagavad-gíte. Preto všetky autorizované školy majú svoj komentár ku Bhagavad-gíte. Mádhváčárya napísal komentár k Bhagavad-gíte, Rámanudžáčárya napísal komentár ku Bhagavad-gíte a mnoho ďalších. Toto pravidlo zaviedol Šankaráčárya.
Sú tri typy kníh, ku ktorým je potrebné napísať komentár. To sa volá prádhana-traya. To sú nasledovné knihy: Bhagavad-gítá, Vedánta-sútra a Upanišády. Aby nejaké hnutie bolo autorizované, tak jeho zakladateľ musí napísať komentár ku Bhagavad-gíte, Vedánta-sútre a Upanišádam. Šríla Prabhupáda napísal komentár ku Bhagavad-gíte, k Vedánta sútre nenapísal komentár, no napísal komentár k Šrímad Bhágavatamu. A Šrímad Bhágavatam, to je komentár na Vedánta-sútru. Tým pádom môžeme povedať, že Šríla Prabhupáda napísal komentár na Vedánta-sútru. Taktiež napísal komentár na Upanišádu, ktorá sa volá Íša Upanišáda, alebo Íšopanišáda. Takže Šríla Prabhupáda je autorizovaný. Ok?
Publikum: Áno.
Komentáre Šrílu Prabhupádu pekne prejasňujú text Bhagavad-gíty. Pretože samotné komentáre Šrílu Prabhupádu sú písané takým zvláštnym spôsobom.
Sú dva typy komentovania:
1.Tika
– chronologický, logický komentár. Pokiaľ nedôjdeme do konca komentára, tak nemôžeme pochopiť esenciu toho komentára.
2.Bhasia
– v tomto spôsobe komentovania sa o esencii hovorí od samého začiatku a tá esencia sa znovu a znovu opakuje. Preto to dáva možnosť vyhnúť sa určitým nedostatkom komentovania spôsobu Tika. Pretože, ak náhodou nedočítame do konca, tak sa môže stať, že nepochopíme to najdôležitejšie. Kvôli našej nepozornosti, zlej pamäti, alebo slabej inteligencii môžeme zabudnúť na ten hlavný záver. Preto sa opakuje znovu a znovu. To je taká výhoda komentáru Šrílu Prabhupádu.
Máte nejaké otázky?
Otázka: Mňa by zaujímalo, či je pre každú Kali-yugu rovnaká Bhagavad-gítá. Či to Krišna v každej Kali-yuge ukázal týmto spôsobom. Či to ukazoval stále na tomto príklade na bojisku na Kurukšetre, alebo to ukazoval na iných príkladoch.
Áno. Každá Kali-yuga má svoju Bhagavad-gítu.
Otázka: Ale sú rovnaké?
Ako som vravel, myšlienka je rovnaká, ale slová môžu byť rôzne. Napríklad táto Bhagavad-gítá sa skladá zo sedemsto šlok. V ďalšej Kali-yuge nemusí mať sedemsto, ale môže mať napríklad tisíc, alebo päťsto šlok.
Napríklad, ja si myslím, že si pamätám Bhagavad-gítu a myslím si napríklad, že ôsma kapitola tam nemusí byť. Pretože v ôsmej kapitole, tam Arjuna dáva otázky a Krišna tam na ne odpovedá. Keď sa v nasledujúcej Kali-yuge Arjuna neopýta na tieto otázky, tak tam tá ôsma kapitola nemusí byť. Taktiež Arjuna napríklad dáva otázku v druhej kapitole a pretože položil otázku v druhej kapitole, nakoľko poznám Bhagavad-gítu, tak vidím, ako Arjuna svojou otázkou prerušil to, čo chcel Krišna povedať. Vidím, že Krišna mal plán, vidím ten Krišnov plán a potom Arjuna (plesk) zadá otázku a potom mu Krišna odpovedá na tú otázku.
Otázka: A Krišna to nečakal?
Krišna môže odpovedať na hocijakú otázku. Ja si myslím, že Krišna vie všetko, preto môžeme povedať, že čakal túto otázku. No Arjuna to prerušil. No nevadí, Krišna mal svoj plán. Každopádne Bhagavad-gítá je vyrieknutá pre Arjunu a preto, ak Arjuna má otázky, tak na ne Krišna odpovedá.
Preto môžem povedať, že v prvej kapitole tiež Arjuna hovoril, v druhej kapitole Arjuna hovorí, v tretej kapitole hovorí, vo štvrtej kapitole nehovorí, nedáva otázky. V piatej hovorí, tiež v šiestej hovorí. V siedmej nehovorí, ale hovorí v ôsmej. V deviatej nehovorí, ale hovorí v desiatej. Aj v jedenástej aj v dvanástej, trinástej hovorí. V štrnástej, pätnástej, šestnástej zdá sa, že nehovorí, ale v sedemnástej hovorí. Prejdeme si všetky tieto kapitoly. Budeme sa učiť, čo sa pýtal Arjuna a čo Krišna odpovedal a hlavne to, prečo sa to Arjuna pýtal. To je veľmi zaujímavé.
Teraz na konci vám poviem ešte o štruktúre Bhagavad-gíty. Vy už máte lekciu “Bhagavad-gítá ako biznis plán” len pripomeniem, že sa skladá z troch mahá častí. Prvá mahá časť je od prvej po šiestu kapitolu. Krišna tam popisuje rôzne duchovné cesty. Krišna popisuje, že je cesta aktívna, aj pasívna. V šiestej kapitole a na konci prvej mahá časti sa robí záver, že najsprávnejšia je aktívna cesta, cesta bhakti.
Ďalšia mahá časť je od siedmej po dvanástu kapitolu a tam sa popisuje Krišna. Možno ste čítali Bhagavad-gítu, tam nie je popísané, akú má farbu pleti, aké má oblečenie. Tam sa nepopisuje Jeho vzhľad, ale je popísaný ako Boh. Konkrétne je tam popísané to, ako môžeme spoznať Krišnu ako Osobnosť. Táto časť je veľmi dôležitá, pretože, keď vieme ako je usporiadaná táto časť, tak sa môžeme naučiť komunikovať s hocijakou osobnosťou. Tam je filozofickou rečou popísané, čo je to osobnosť, čo je to láska a tak ďalej. Je to popísané filozofickým jazykom, ale je to veľmi zaujímavé. Keď pochopíme čo je láska, tak to vieme aplikovať do praktického života, do rodiny. Napríklad manželka chce lásku, alebo deti chcú lásku. Keď dobre pochopíme druhú mahá časť, tak to pre nás bude oveľa jednoduchšie v rodinnom živote. Pretože sú tam popísané všeobecné princípy, ako prísť ku Krišnovi. Keď pochopíme tie princípy, tak takisto ich môžeme aplikovať v komunikácii s inými ľuďmi. Ako výsledok štúdia Bhagavad-gíty môže byť to, že budeme mať menej konfliktov v našom živote. Je to pre vás zaujímavé?
Posledná mahá časť, to sú kapitoly od trinástej po sedemnástu. Tam sa popisuje to, ako je funguje tento materiálny svet. Poznanie ako funguje materiálny svet nám dáva väčšie možnosti ako správne postupovať v tomto materiálnom svete. Napríklad sa môžeme vyhnúť zbytočnému utrpeniu. Samozrejme, že sa nevieme úplne zbaviť utrpenia. No mnohých vecí, ktoré spôsobujú utrpenie sa môžeme pomocou tejto tretej mahá časti zbaviť. To je veľmi zaujímavé a aktuálne. Preto, keď sa budeme venovať štúdiu Bhagavad-gíty, môžeme hneď premýšľať nad tým, ako to aplikovať do svojho života. Pretože Bhagavad-gítá je veľmi, veľmi aktuálna. Netreba si myslieť, že je to nejaká teória, kde je opísané, ako Arjuna komunikuje s Krišnom a že to s nami nemá nič spoločné. Tam sú popísané praktické veci, ktoré môžeme aplikovať do svojho života a oni nám budú pomáhať.
A osemnásta kapitola, to je posledná kapitola, tá nie je súčasťou ani jednej mahá časti, je to záver. To je záver celej Bhagavad-gíty. To je to, čo som chcel dnes povedať. Keď máte nejaké otázky, tak ich môžete položiť.
Otázka: Ja som sa chcela spýtať, či si potom preberieme na začiatok tie názvy kapitol, ktoré nám dal Prabhupáda a ktoré nám aj prabhu odporučil si pozrieť, ako sa nazývajú tie kapitoly.
Môžeme rozobrať názvy kapitol. Mne sa páči, keď sa preberajú názvy kapitol. Obvykle sa pýtam oddaných, čo znamená kapitola a viacerí nevedia odpovedať. Napríklad názov prvej kapitoly je jasný. Názov druhej, tretej, štvrtej kapitoly s tým tiež nie je problém a názov piatej je veľmi zložitý a všetci si myslia, že to je jednoduché, ale nie je to jednoduché. Šiesta kapitola tiež nemá zložitý názov. Názov siedmej kapitoly sa zdá byť jednoduchý, no v skutočnosti je zložitý. Ôsma kapitola si myslím, že nemá zložitý názov. Deviata, desiata, tam treba vysvetliť ten názov. Jedenásta, dvanásta sú v poriadku. Názov trinástej je zložitý. Názov štrnástej, pätnástej, šestnástej, sedemnástej kapitoly je v poriadku, Názov osemnástej je zložitý. Rozoberieme to.
Otázka: Ďakujem. Mám ďalšiu otázku, ak sa môžem spýtať. Prabhu hovoril, že tá líla, kde Krišna hovorí Arjunovi Bhagavad-gítu prebieha neustále na nejakej planéte, alebo som to zle pochopila?
V duchovnom svete je duchovná planéta. Na tejto duchovnej planéte Krišna večne hovorí Arjunovi Bhagavad-gítu. To hovorí o dôležitosti Bhagavad-gíty. Preto tam vidíme, že má Arjuna veľa otázok a Krišna mu to veľmi dlho vysvetľuje aj so všetkými podrobnosťami. Detaily, ako prebieha táto komunikácia neviem, ale počul som o tom, že existuje takáto planéta. No to, že existuje takáto planéta, to potvrdzuje dôležitosť Bhagavad-gíty. Ak dokonca aj Krišna považuje za nevyhnutne dôležité neustále a neustále hovoriť Bhagavad-gítá.
Otázka: Ďakujem veľmi pekne. Ešte by som sa chcela spýtať ak môžem. Prabhu spomínal, že Šankaráčarya dal komentár ku Bhagavad-gíte, správne som to pochopila?
Áno. To je jeden z dôvodov autority Bhagavad-gíty. Nie len oddaní píšu komentáre k Bhagavad-gíte.
Doplnenie: Lebo je to dosť úsmevné, že Šankaráčárya, ktorý je vlastne inkarnácia Šivu, tomu rozumiem, ale ako mal založiť tú mayavádu tak ide robiť komentár k niečomu čo sa nazýva Spev Najvyššieho, Najvyššej Osoby v podstate.
Musíte chápať kto je Šankaračárja. Viete kto to je?
Doplnenie: Inkarnácia Šivu.
Áno. Šankaráčárya bol v skutočnosti skrytým oddaným. Poviem vám ešte viac. Pred prvou kapitolou Bhagavad-gíty je úvod Bhagavad-gíty. Tam sú na konci verše, ktoré oslavujú Bhagavad-gítu a ich napísal Šankaráčárya. O tom sa nehovorí, že sú to verše Šankaračáryu, no sú to verše, ktoré napísal a ospevuje tam Bhagavad-gítu. Aj u nás v Bhagavad-gíte máme nejaké spojenie so Šankaráčáryom. Zaujímavé?
Doplnenie: Veľmi.
No tiež treba vedieť, že ten úvod Bhagavad-gíty bol napísaný oddanými neskôr. Šríla Prabhupáda nepísal tento úvod k Bhagavad-gíte. Oddaní to poskladali z textov Šrílu Prabhupádu, takú kompiláciu.
Otázka: Ešte by som sa chcela spýtať či prabhu plánuje v budúcnosti guru paramparu seminár ešte niekedy.
Áno môžeme. Ja si myslím, že môžeme zakončiť našu lekciu. Prosím, prečítajte si prvú kapitolu, literárny preklad, aby mi bolo jednoduchšie vám vysvetľovať štruktúru.
Zatiaľ žiadne komentáre.