Bhagavad-gíta 18.78

yatra yogeśvaraḥ kṛṣṇo
yatra pārtho dhanur-dharaḥ
tatra śrīr vijayo bhūtir
dhruvā nītir matir mama

Synonyma

yatra — kde; yoga-īśvaraḥ — pán mystiky; kṛṣṇaḥ — Kṛṣṇa; yatra — kde; pārthaḥ — syn Pṛthy; dhanuḥ-dharaḥ — lukostrelec; tatra — tam; śrīḥ — bohatstvo; vijayaḥ — víťazstvo; bhūtiḥ — neobyčajná moc; dhruvā — iste; nītiḥ — mravnosť; matiḥ mama — môj názor.

Překlad

Kde je Kṛṣṇa, pán mystiky, a kde je vznešený lukostrelec Arjuna, tam je zaiste aj bohatstvo, víťazstvo, neobyčajná moc a mravnosť. To je môj názor.“

Význam

Bhagavad-gītā začína Dhṛtarāṣṭrovými otázkami. Dhṛtarāṣṭra veril vo víťazstvo svojich synov, ktorí bojovali po boku takých mocných bojovníkov ako Bhīṣma, Droṇa a Karṇa. Veril, že šťastie bude stáť na ich strane. No po opísaní úvodnej scény na bojisku sa Sañjaya prihovoril kráľovi so slovami: „Veríš vo víťazstvo, no ja si myslím, že víťazstvo je všade tam, kde je Kṛṣṇa a Arjuna.“ Týmto spôsobom mu nepriamo naznačil, že by nemal očakávať víťazstvo svojich ľudí. To bolo jasne na strane Arjunovej, pretože s ním bol Kṛṣṇa. Śrī Kṛṣṇa vlastní všetky vznešené atribúty a jedným z nich je, že si dokáže najviac odriekať. Kṛṣṇa ho manifestoval tým, že prijal postavenie Arjunovho vozataja. Je mnoho príkladov, keď Kṛṣṇa predviedol Svoju schopnosť odriekať si, pretože je pánom odriekania.

Boj sa v skutočnosti odohrával medzi Duryodhanom a Yudhiṣṭhirom. Arjuna bojoval na strane svojho staršieho brata Yudhiṣṭhiru, a pretože Yudhiṣṭhira bojoval po boku Arjunu a Kṛṣṇu, víťazstvo mal zaručené. V boji sa malo rozhodnúť, kto bude vládnuť svetu, a Sañjaya predpovedal, že vládu získa Yudhiṣṭhira. Predpovedal tiež, že Yudhiṣṭhirovo kráľovstvo bude po víťazstve v tomto boji prekvitať stále viac a viac, pretože Yudhiṣṭhira nebol iba zbožný a spravodlivý, ale aj človek prísnych mravov. Po celý život nevyriekol jedinú lož.
Mnoho neinteligentných osôb považuje Bhagavad-gītu za bežný rozhovor dvoch priateľov, ktorí na bojisku diskutujú o najrôznejších veciach. Taká kniha by však nemohla byť svätým písmom. Iní zas namietajú, že Kṛṣṇa nabádal Arjunu k boju, čo považujú za nemorálne. Skutočný význam je však nad slnko jasný: Bhagavad-gītā je najvyššou náukou o mravnosti. V tridsiatom štvrtom verši deviatej kapitoly je vyslovený najvyšší mravný princíp: man-manā bhava mad-bhaktaḥ. Človek sa musí stať čistým Kṛṣṇovým oddaným. Podstatou všetkých náboženských učení je odovzdať sa Kṛṣṇovi (sarva-dharmān parityajya mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja). Pokyny Bhagavad-gīty konštituujú najvyšší princíp náboženstva a morality. Všetky ostatné metódy môžu byť očistné alebo viesť k rovnakému princípu, no posledný pokyn Bhagavad-gīty je posledným slovom o morálke a náboženstve: „Odovzdaj sa Kṛṣṇovi.“ To je konečný záver osemnástej kapitoly.

Z Bhagavad-gīty môžeme vyrozumieť, že meditácia a filozofické hĺbanie sú cestami vedúcimi k sebarealizácii, no najvyššia dokonalosť života spočíva v odovzdaní sa Kṛṣṇovi. To je jadro učenia Bhagavad-gīty. Usmerňujúce zásady pre príslušné obdobia života a náboženské činnosti sú nepochybne dôvernou cestou k poznaniu, no aj keď sú náboženské rituály dôverné, meditácia a rozvíjanie poznania sú dôvernejšie. Najdôležitejší pokyn je ten, ktorý nás nabáda odovzdať sa Kṛṣṇovi a oddane Mu slúžiť s plným vedomím Kṛṣṇu. To je esencia osemnástej kapitoly.
Ďalším dôležitým bodom Bhagavad-gīty je, že Najvyššia Absolútna Pravda je Najvyššia Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa. Absolútnu Pravdu možno realizovať v troch aspektoch: ako neosobný Brahman, lokalizovanú Paramātmu a Najvyššiu Božskú Osobnosť, Kṛṣṇu. Dokonalé poznanie Absolútnej Pravdy znamená dokonalé poznanie Śrī Kṛṣṇu, ktoré zahŕňa všetky ostatné aspekty poznania. Kṛṣṇa je transcendentálny, pretože sa vždy nachádza vo Svojej vnútornej energii. Živé bytosti sa prejavujú prostredníctvom Jeho energií a delia sa na dve skupiny: večne podmienené a večne oslobodené. Je ich nespočetné množstvo a označujú sa ako základné čiastočky Kṛṣṇu. Hmotná energia sa prejavuje v dvadsiatich štyroch elementoch. Stvorenie je ovplyvňované večným časom a je prejavené a zničené pôsobením vonkajšej energie. Hmotný svet prechádza sústavne obdobiami, v ktorých je raz prejavený a raz neprejavený.

V Bhagavad-gīte sa hovorí o piatich základných subjektoch: o Najvyššej Božskej Osobnosti, hmotnej prírode, živých bytostiach, večnom čase a rôznych druhoch činností. Všetko závisí od Najvyššej Božskej Osobnosti, Kṛṣṇu. Ak človek pochopil Kṛṣṇu, potom jeho poznanie zahŕňa aj poznanie o neosobnom Brahmane, lokalizovanej Paramātme a všetkých ostatných transcendentálnych aspektoch Absolútnej Pravdy. Na prvý pohľad sa môže zdať, že Najvyššia Božská Osobnosť, živé bytosti, hmotná príroda a čas sa od seba líšia, no v skutočnosti sa od Najvyššieho nič nelíši. A predsa sa Najvyšší Pán odlišuje od všetkého ostatného. To je filozofia Śrī Caitanyu Mahāprabhua o nepochopiteľnej súčasnej jednote a odlišnosti. Tento filozofický systém zakladá dokonalé poznanie Absolútnej Pravdy.
Živá bytosť je vo svojom pôvodnom postavení čistá duša, nepatrná čiastočka Najvyššej Duše. Kṛṣṇu možno prirovnať k Slnku a živé bytosti k slnečným lúčom. Keďže živé bytosti patria do okrajovej energie Pána, môžu sa spojiť buď s hmotnou alebo s duchovnou energiou. Inými slovami, živá bytosť je umiestnená medzi dvoma Pánovými energiami, a keďže náleží do Pánovej vyššej energie, má čiastočnú nezávislosť. Ak využije svoju nezávislosť správne, dostane sa pod priame vedenie Kṛṣṇu, a tak dosiahne svojho prirodzeného postavenia v energii prinášajúcej radosť.

Seminár

Toto je posledný verš Bhagavad-gíty. V ňom Sanjaya odpovedá na otázku Dhritaráštru. Hovorí o tom, že zvíťazí Arjuna. Sanjaya hovorí Dhritaráštrovi a vo výsledku nám všetkým o tom, aké sú faktory úspechu. Vysvetľuje vďaka čomu môžeme dosiahnuť úspech vo svojom živote.
Na konci tretieho odstavca hovorí Šríla Prabhupáda v komentári veľmi dôležitú vec. Hovorí, že podstatou celej Bhagavad-gíty je, aby sme sa dokázali odovzdať. Tak ako tento verš, tak je veľmi zaujímavé analyzovať aj prvý verš Bhagavad-gíty. Pretože Sanjaya veľmi jemným spôsobom kritizuje svojho pána. Nerobí to priamo, ale veľmi jemným a akurátnym spôsobom. Ukazuje Dhritaráštrovi v čom nemá pravdu, alebo v čom sa mýli.

Pamätá si niekto prvý verš Bhagavad-gíty? Obvykle vedia oddaní naspamäť tento verš. Väčšinou si žiaden iný nepamätajú, ale ten prvý áno.

Bhagavad-gíta 1.1

dhṛtarāṣṭra uvāca
dharma-kṣetre kuru-kṣetre
samavetā yuyutsavaḥ
māmakāḥ pāṇḍavāś caiva
kim akurvata sañjaya

Poďme si porovnať tieto dva verše a postavme ich na misky váh.

V prvom verši Dhritaráštra hovorí:

māmakāḥ pāṇḍavāś caiva

Māmakāḥ – to znamená moji synovia, moja strana, moji prívrženci. Pāṇḍavāś to sú Pánduovci, tá druhá strana. Stavia ich proti sebe. Takýmto spôsobom ich rozdeľuje na dva tábory a stavia ich proti sebe. Čo si myslíte, chce aby bol mier, alebo aby sa bili? Áno, chce vojnu a každý kto chce bojovať, tak chce aj vyhrať. Hovorí – na jednej strane sme my, ten môj tábor a na strane druhej sú Pánduovci. Sanjaya mu odporuje: „Robíš chybu, pretože nemôžeš oddeliť Pánduovcov od Kuruovského rodu. Iným spôsobom chce povedať, nech sa neoddeľuje od tých, ktorí sú blízki Krišnovi.

Podstata tohto rozdelenia je v tom, že:

Dhritarashtra hovorí – buď, alebo.
Sanjaya hovorí – jedno aj druhé.

Prvý faktor

Toto nám naznačuje prvý veľmi dôležitý faktor úspechu a to je byť s oddanými.

Oddaní sú rôzni. Sú aj čistí oddaní, aj nečistí oddaní. Skúsení aj začiatočníci, ktorí nemajú skúsenosť. Naša úloha spočíva v tom, aby sme boli v spoločnosti oddaných. Aby sme si mohli povedať: „Ja som aj s tými, aj s tými a nie buď s tými, alebo s tými.“

Priznajme si, že nie je ľahké byť v spoločnosti oddaných a komunikovať s nimi správne. Nehľadiac na to, aká je naša vlastná úroveň, tak úlohou každého z nás je snažiť sa, aby sme mali najlepšie vzťahy s oddanými. Môžem mať začiatočnícku úroveň, alebo môžem byť pokročilý. No nehľadiac na moju úroveň, naša úloha je rovnaká. Musíme sa snažiť mať čo najlepšie vzťahy s oddanými. Pretože každý kto si myslí, že má spoločnosť Krišnu a pri tom nie je v spoločnosti oddaných, tak v skutočnosti je v spoločnosti máye. Pretože Krišna sa prejavuje jedine v spoločnosti oddaných.

Pre Krišnu je nudné nebyť s oddanými. Ten kto si myslí, že pre Krišnu som zaujímavý iba ja, tak ten sa veľmi hlboko mýli. Pretože Krišna sa nudí v spoločnosti mňa a mojich anarth. Našou úlohou nie je si myslieť na koľko máme spoločnosť Krišnu, alebo nakoľko vnímame Jeho želania. Prvou otázkou by malo byť, či som v spoločnosti oddaných, či sú okolo mňa oddaní s ktorými mám dobré vzťahy. Druhý bod je, keď už mám spoločnosť oddaných, tak či tie moje vzťahy sú pozitívne, alebo s nimi mám konflikty.

Prvá hlavná úloha:

Našou úlohou je mať vždy pozitívne vzťahy. Ak nemáme pozitívne vzťahy, tak je našou úlohou ich vybudovať. Nie je to iba povinnosť starších oddaných mať dobré vzťahy s mladšími. Aj začínajúci oddaný sa musí v sebe naučiť kultivovať pozitívnu náladu a pozitívny vzťah k starším oddaným.

Tajomstvo ako sa dá jednoducho odlíšiť začínajúci oddaný od pokročilého: Často sa vyskytuje taký chybný názor, že starší oddaný je ten, ktorý je dlhé roky v spoločnosti oddaných. Stopercentný test ako určiť svoju pokročilosť je ten, že sa pokúsite zamyslieť a poviete si koľkí z oddaných sú radi vo vašej prítomnosti. A koľkým som ja rád, že som v ich spoločnosti. Môžete si urobiť takú prehľadnú tabuľku, ktorí oddaní sú radi v mojej spoločnosti a koho spoločnosť mám rád ja. Spočítajte si oddaných s ktorými ste radi a potom to spojte dokopy. A veľmi názorne uvidíte či máte nejaký progres, alebo nemáte. Urobte si tabuľku ako to bolo pred rokom, pred dvoma, desiatimi a urobte si analýzu, či sa ten počet zvyšuje, alebo je rovnaký, alebo sa nedajbože zmenšuje.

Budovať pozitívne vzťahy znamená, že sa ten počet bude každým rokom zvyšovať. Aj keby sa to číslo zväčšovalo o jedného človeka za rok, tak za dvadsať rokov budete mať plus dvadsať ľudí a za päťdesiat rokov budete šťastný celej yatre a celá yatra bude šťastná z vás. Toto je taká úloha k čomu by sme mali dospieť. Budem pokračovať len vtedy, ak mi sľúbite, že si urobíte túto úlohu. A ešte si môžete urobiť zoznam s kým by ste chceli zlepšiť svoje vzťahy.

Otázka: Aby sme mohli domácu úlohu urobiť naozaj zodpovedne, tak by sme potrebovali vedieť, ako spoznáme, že sú druhí oddaní radi v našej spoločnosti? A kedy to je iba formálne.

Aj keď sa len usmejú, tak si ich môžete zarátať, že sú vám radi. Aspoň to. Aspoň tu môžete trošku podvádzať, aby bolo to číslo lepšie. Garantujem vám, že ak budete pravidelne robiť túto úlohu, tak to začnete cítiť. Mimochodom môžete urobiť aj to, že ho zastavíte a nech vám povie pravdu do očí. „Robím si tabuľku, tak potrebujem vedieť konečne pravdu! Potrebujem vedieť na rovinu, akú mi dávaš známku, jednotka, alebo päťka.“ Keď to potom niekomu ukážete, tak môžete povedať: „Ja som sa ich pýtal, takže tá známka je tam čestne.“

Otázka: Chcela by som sa opýtať prečo nie je možné mať s každým hneď dobré vzťahy?

Pretože to je umenie, ktorému sa musíme najskôr naučiť. Šríla Rúpa Goswámi vysvetľuje toto umenie v svojej knihe Upadéšamrita. Je to celá veda. Konkrétne v tomto diele je v krátkosti vyjadrená podstata toho. Skúste si prečítať, alebo študovať túto knihu. Šrí Upadéšamrita je v preklade Nektár pokynov. Keď preštudujete túto knihu a nebudete tomu rozumieť, tak sa môžeme vrátiť k vašej otázke. Toto je jedna z kníh, ktoré sa študujú na Bhakti šástri. Absolútne každý, kto má druhé zasvätenie by mal ovládať toto umenie. Mal by to dokázať aspoň vysvetliť. Toto sa dosiahne tak a tak a tak. Upadéšamrita, alebo Nektár pokynov má veľmi jasnú štruktúru. Tam sa presne, jasne a postupne vysvetľuje ako sa to dá dosiahnuť.

Druhý faktor

Druhý faktor príznaku úspechu. Opäť sa vrátime k tomu, čo hovorí Dhritarashtra v prvom verši.

Hovorí:

kim akurvata – to znamená – čo urobili.

Šríla Prabhupáda v komentári hovorí, že Dhritaráštra chcel, aby sa Pánduovci vzdali. Aby sa zľakli a nechceli bojovať. Na konci prvej kapitoly Arjuna zahadzuje luk aj šípy, sadne si na voz a povie, že nebude bojovať. Dokážete si predstaviť, ako sa tomu potešil Dhritaráštra? Dhritaráštra si povedal: „Arjuna nebude bojovať, konečne!“

A Sanjaya hovorí: yatra pārtho dhanur-dharaḥ.
Dhanur-dharaḥ je ten, kto drží luk. Arjuna sa nevzdáva toho, že bude bojovať.

Ten druhý faktor úspechu je, že sa nevzdávame, ale bojujeme.

Pretože sa často ospravedlňujeme, že by sme nemali bojovať. Veď predsa všetko závisí od Krišnu. Ani tráva sa nepohne bez toho, aby Boh chcel. Niekedy sa snažíme nájsť výhovorku, že keď je všetko vôľa Boha, tak „prečo by som mal niečo robiť? Prečo by som mal ja držať ten luk? Ak je všetko vôľa Boha, tak nemusím držať luk.“ My si myslíme, že nemusíme držať luk. „Ja som mystik. Ja niečo chcem a Krišna to musí splniť. Ja som oddaný, niečo chcem, takže Krišna je povinný splniť mi všetky moje vrtochy.“

Tu Sanjaya hovorí:

yogeśvaraḥ kṛṣṇo

Krišna je ten kto spravuje všetky mystické sily. Krišna je ten najväčší mystik. Krišna nemusí nič robiť. Pretože On je mystik. Iba mystik nemusí nič robiť. Mystik môže napríklad zhmotniť zlato. Ak môže zhmotniť zlato, tak prečo by mal pracovať? Mystik si môže želať akúkoľvek vec a silou jeho askézy sa vyplní.

Krišna má vlastnosť, ktorá sa volá v sanskrite satya sankalpa a to je, že sa absolútne každé želanie splní bez akéhokoľvek úsilia. Dokážete si predstaviť, že si niečo zaželáte a v ten moment sa to splní? Satya sankalpa je vlastnosť, ktorú má Krišna. A oddaní by mali byť práve Dhanur-dharaḥ, tí ktorí držia luk, pre dosiahnutie svojich želaní. Tí ktorí musia konať, aby dosiahli výsledok želania. Občas si myslíme, že môžeme sedieť a vydierať Krišnu. „Krišna ja som tvoj oddaný, ja to chcem, tak mi daj svoje požehnanie, alebo duchovný učiteľ daj mi svoje požehnanie a všetko sa samo od seba splní.“

No do tej doby, pokiaľ nezačneme vynakladať úsilie a nezačneme správne konať, tak úspech nedosiahneme. Každý by mal konať v súlade so svojimi okolnosťami. Arjuna bojoval a zvíťazil. Dosiahol úspech. Prečo potom prehral Duryodhana, keď tiež bojoval? Pretože bol na nesprávnej strane.

Chcem vám vysvetliť jednu veľmi jemnú vec. Pre Arjunu konať znamenalo bojovať. Sám Arjuna na začiatku nechcel bojovať. Aj keď nechcel na začiatku bojovať, tak aby dosiahol úspech, tak bojovať musel. Duryodhana naopak chcel bojovať. V prvej kapitole Bhagavad-gíty je to veľmi zreteľne vidieť. No správnym konaním Duryodhanu malo byť to, že sa mal vzdať boja. Pretože Duryodhana chcel bojovať. Pre neho to bolo to najjednoduchšie. No ťažké pre neho bolo nebojovať, ospravedlniť sa, alebo priznať, že by sa mal podriadiť Pánduovcom. Pretože Pánduovci sú blízki spoločníci Krišnu a Krišna sám povedal, že by mali vládnuť Pánduovci. Duryodhana sa začal hnevať, prečo oni. „Ja by som mal vládnuť. Ja som ten kto je vyvolený byť pánom sveta. Som pripravený sa za to biť.“ A jeho ťažkou prácou bolo to, že by sa vzdal tej pozície.

Pre Arjunu bolo veľmi jednoduché vzdať sa boja. Pre Arjunu bolo ľahké priznať, že Duryodhana bude vládcom celého sveta. Ale Arjuna urobil tú ťažkú prácu, ktorú by sme mali urobiť aj my. Dokázal urobiť to, čo bolo pre neho ťažké. Čiže bojovať. Duryodhana nedokázal prekročiť hranicu ťažkej práce a nedokázal dať dandavat Krišnovi a Pánduovcom a povedať, že sú jeho Páni, tak nech povedia čo má robiť a on to urobí.

Napríklad Bali Mahārāja to dokázal. Dokázal sa odovzdať. Dokázal priznať, že Vámanadéva je vyššie postavený. No Duryodhana to nedokázal a to je dôsledok jeho prehry.

Kedysi dávno v minulých yugach žili oddaní a démoni na rôznych planétach. Neskôr začali oddaní a démoni žiť na rovnakých planétach, ale v rôznych mestách. Dnes žijú oddaní a démoni v jednom tele. Každý z nás sa môže vnútorné rozhodnúť urobiť niečo správne a niečo nesprávne. V niektorých prípadoch musíme konať ako Arjuna, čiže bojovať. Keď vidíme, že je aktívna pozitívna strana, tak musíme konať ako oddaní. Preto musíme vynakladať úsilie, aby sa podarilo dosiahnuť pozitívny výsledok. Toto je naša povinnosť. Niekedy si môžeme všimnúť, že sa v nás aktivoval ten démon a vtedy je našou úlohou, aby sme nebojovali. Nevynakladali úsilie, keď máme náladu démona. Ak cítime, že prevláda démon, tak by sme sa mali vzdať. Nemali by sme vynakladať úsilie, alebo bojovať za tie hodnoty, ktoré démon považuje za hodnotné.
Napríklad sa môžeme rozhnevať a ten hnev má obvykle démonskú povahu. Často si myslíme, že musíme zrealizovať ten hnev a využiť ho na to, aby som dosiahol čo chcem. No keď vidíme, že nad nami vládne tá démonská vlastnosť, tak by sme sa mali vzdať. Keď vidíme, že nás ovládol hnev, tak by sme mali povedať: „Som pripravený prehrať, lebo to čo chcem teraz urobiť, to sú démonské hodnoty.“

Súhlasí so mnou niekto, že si niekedy myslíme: „Duryodhana je hlupák, začal bojovať proti Krišnovi, keby som bol ja na jeho mieste, tak by som bol múdrejší. Ja by som nezačal.“ Keď v tej situácii nie sme, tak sa nám to zdá veľmi prirodzené a jasne. Predstavte si, že hráte úlohu Duryodhanu. Všetci vám hovoria: „Choď Duryodhana, bojuj proti Krišnovi a zabi Ho.“ Ale nekonáte ako Duryodhana a urobíte to, čo urobil Bali Mahārāja. Vzdáte sa účasti na boji, nehľadiac na to, že môžete bojovať. Bali Mahārāja dobil celý vesmír. Bol oveľa mocnejší ako Duryodhana, no dokázal sa vzdať boja proti Pánovi.

Predstavte si, že vás ovládne hnev, závisť, chtíč, alebo strach a vy budete mať tú silu povedať, že nebudete bojovať. Ja nebudem hlúpy ako Duryodhana. Nebudem natoľko hlúpy, aby som realizoval tieto démonské hodnoty ako je hnev, závisť, chtíč, strach. Ak sa takto naučíme konať, tak toto je druhá podmienka toho, aby sme dosiahli úspech v našom živote a to hovorí v tomto verši Sanjaya.

Prejdeme k tretej podmienke úspechu. Ak sa vrátime k prvému veršu Bhagavad-gíty, tak veľmi jasne dokážeme pochopiť, čo chcel Dhritaráštra. Chcel si zachovať svoje bohatstvo, krajinu a všetko čo dosiahol. Veľmi často nám pokladajú takúto otázku. „Tento človek nie je oddaný, ale jeho život je bohatý. A ja som oddaný a ten úspech a peniaze nemám.“ Tu sa v skutočnosti vysvetľuje, čo je prvotný a čo je druhotný úspech. Sú aj prvotné aj druhotné príznaky úspechu. Čo je prvotný príznak úspechu sa dá pochopiť podľa slov v tomto verši yatra a tatra. Tak isto ako v logike, alebo v programovacom jazyku je taká funkcia, že ak existuje jedno, tak výsledkom bude niečo druhé. Sanjaya vysvetľuje, že existujú prvotné príznaky úspechu. To je predstavené sanskritským slovom yatra. Yatra môžeme podmienene preložiť ako ak.

Yatra
Ak máme Krišnu a máme spoločnosť oddaných, tak to je prvotný úspech.

Tatra
Prirodzený výsledok toho ak. Toto je vedľajší produkt toho, ak máme to prvé. To sú druhotné príznaky. V skutočnosti nie sú tak dôležité.

Sanjaya tu chce povedať, že dôležitý je ten prvotný faktor. Najskôr musíme našu pozornosť zamerať na Krišnu a na oddaných. Akú hlavnú chybu urobil aj Duryodhana aj Dhritarashtra?

Keď som kedysi dávno študoval Bhakti šástry a preberali sme prvú kapitolu Bhagavad-gíty, tak mi jedna vec tak udrela oči, že sa nedala prehliadnuť. Duryodhana tam hovorí o veľkom množstve mien. Hovorí tam: „Dajte si pozor na tohto, na tohto“ a dá tam celú plejádu veľkých bojovníkov. Hovorí tam aj o Arjunovi a Bhímovi. Hovorí o Dhrištadyumnovi to je syn to syn Drupadu. Hovorí aj o samotnom Drupadovi a ešte o mnoho iných bojovníkoch. Ale nepovie ani raz meno Krišna.

Súhlasíte so mnou, že Krišna je ten najdôležitejší hráč v celej tej partii? Skutočný úspech života u kohokoľvek spočíva v tom, že získame Krišnu. Ak máme Krišnu, tak všetky ostatné veci ako sláva, moc, bohatstvo, mravnosť všetko príde samé od seba, ako vedľajší produkt. Čo chcel získať Dhritarashtra? V prvom verši.

Chcel: śrīḥ — bohatstvo; vijayaḥ — víťazstvo; bhūtiḥ — neobyčajná moc; nītiḥ — mravnosť

Absolútne každý kriminálnik si myslí, že postupuje morálne. My to najskôr ukradneme a potom si to čestne rozdelíme. Vysvetľuje, že má právo ukradnúť celé kráľovstvo. Považuje to za morálne. Mal konkrétne dôvody o ktoré sa opieral. No Sanjaya ho sklamal, lebo povedal, že všetko toto čo chceš dosiahnuť – bohatstvo, víťazstvo, moc, morálku, tak to sú len druhotné veci, vedľajšie produkty.

Tretí faktor

Tretí faktor úspechu je oddanosť Krišnovi a Guruovi.

A tie druhotné prirodzene prídu, ak máme to prvotné.