Śrīmad-bhāgavatam 7.6.10

ko nv artha-tṛṣṇāṁ visṛjet
prāṇebhyo ’pi ya īpsitaḥ
yaṁ krīṇāty asubhiḥ preṣṭhais
taskaraḥ sevako vaṇik

Synonyma
kaḥ — kdo; nu — zajisté; artha-tṛṣṇām — velké touhy získat peníze; visṛjet — může se zříci; prāṇebhyaḥ — než život; api — skutečně; yaḥ — které; īpsitaḥ — více žádané; yam — které; krīṇāti — snaží se získat; asubhiḥ — vlastním životem; preṣṭhaiḥ — velmi drahým; taskaraḥ — zloděj; sevakaḥ — profesionální služebník; vaṇik — obchodník.

Překlad
Peníze jsou člověku tak drahé, že je považuje za sladší než med. Kdo by se dokázal vzdát touhy je hromadit, zvláště jako hospodář? Zloději, profesionální služebníci (vojáci) a obchodníci se snaží získat peníze i s nasazením vlastních, nesmírně drahých životů.

Význam

Tento verš popisuje, jak mohou být peníze dražší než vlastní život. Zloději se vkrádají do domu boháče, aby s nasazením vlastního života ukradli peníze. Jakožto vetřelci mohou být zastřeleni nebo napadeni hlídacími psy, ale přesto se pokoušejí o vloupání. Proč dávají v sázku své životy? Jen aby získali peníze. Profesionální voják je naverbován do armády a přijímá tuto službu i s rizikem smrti na bojišti také jen kvůli penězům. Obchodníci zase riskují životy, když cestují z jedné země do druhé na lodích nebo se potápějí v moři, aby vylovili perly a drahé kameny. Prakticky je tedy dokázáno — a každý to přizná — že peníze jsou sladší než med. Člověk je schopen pro peníze riskovat vše, a zvláště to platí o boháčích, kteří příliš lpí na rodinném životě. Dříve se ovšem členové vyšších tříd — brāhmaṇové, kṣatriyové a vaiśyové (všichni kromě śūdrů) — v gurukule učili odříkání a ovládání smyslů pomocí brahmacaryi a mystické yogy. Pak se mohli stát hospodáři. Mnozí velcí králové a vládci se následně zřekli rodinného života. Přestože byli nesmírně bohatí a vládli celým královstvím, dokázali se veškerého vlastnictví vzdát, neboť byli v mládí vychováni jako brahmacārīni. Prahlādova rada je proto velmi příhodná:

kaumāra ācaret prājño
dharmān bhāgavatān iha
durlabhaṁ mānuṣaṁ janma
tad apy adhruvam arthadam

“Ten, kdo je dostatečně inteligentní, by měl od samotného začátku života, tedy od útlého dětství, používat lidské tělo k oddané službě a zříci se veškerého jiného zaměstnání. Získat lidské tělo je velmi vzácné, a přestože je dočasné jako jiná těla, má svůj význam, neboť v lidském životě lze vykonávat oddanou službu. Dokonce i malé množství upřímné oddané služby může zajistit živé bytosti naprostou dokonalost.” Lidská společnost by měla tohoto pokynu využít.

Seminár

O čom by ste chceli dnes diskutovať?

Otázka: Je tu povedané, že ovládanie zmyslov by malo byť od detstva. Čo môžeme urobiť my, ktorí sme prišli do hnutia až v neskoršom veku?

Iná možnosť, ako začať s tým teraz nie je. Dávam prednášky aj pre brahmačarínov a tie prednášky počítajú s tým, že už sú tam dostatočne dospelí ľudia. Rozoberáme tam rôzne body, ktoré nevysvetlili rodičia. Dnes máme tiež také niečo v pláne. Iná možnosť ako sa to učiť teraz nie je.

Doplňujúca otázka: Ako prebieha taká výučba?

Preberáme nejaké témy a diskutujeme o nich. Preberáme situácie v ktorých sa ocitajú. Sú tam aj určité hry. Potom napríklad jazdím po rôznych brahmačarí ášramoch a rozdávam tento materiál. Tu v Česku sa mi to zatiaľ ešte nepodarilo, aby to malo nejakú konečnú formu. Počítal som s Brnom, ale ako vidíte, všetci odišli. Možno v lete by sa tu dalo niečo také urobiť, ak prídu. Možno cez letný festival. To by sa muselo dohodnúť s organizátormi.

Doplnenie: Ide o to, aby išla iniciatíva od oddaných. Pretože keď Surdas prabhu príde a povie budem vás učiť, tak to nebude asi úplne správne.

Najoptimálnejšie by to bolo v rámci nejakého festivalu, vyčleniť tam na to nejaké hodiny. Mohlo by prísť viac oddaných. Bolo by to také ucelené. Musí to byť schválené niekým.

Otázka: Čo to je ovládanie zmyslov? Čítal som niekde v Bhagavad-gíte, alebo možno niekde inde, že zmysly sa nedajú ovládať. Ide to, len keď sa zamestnajú v službe Krišnovi, ak sa nezamestnajú, tak to nejde vôbec.

Takto to presne je. Zamestnávame sa oddanou službou a v procese oddanej služby sa stávame schopnými ovládať zmysly. Chcete vysvetliť tento mechanizmus ako funguje? Zmysly sú len vodiče určitých podnetov. Tak ako drôty vedú elektrický prúd. Musíme chápať, že keď zmysly vedú impulzy, tak nie je rozdiel, či ich vedú viac, alebo menej. Samotné zmysly chcú byť vodičom týchto impulzov.

Príklad: Predstavte si elektrické drôty, ktoré vedú k počítaču. Zapnete počítač a ten začne konzumovať elektrinu. Drôty začínajú fungovať. Keď vypnete počítač, tak tam prúd netečie. A teraz si predstavte, že aj keď vypnete počítač, tak tade ten prúd beží. To je také šialenstvo súhlasíte? Rovnako fungujú aj zmysly. Aby telo fungovalo správnym spôsobom, tak by v určitom okamihu mali zmysly prestať vysielať ten impulz. No oni v tom pokračujú. Existuje taká choroba ako bulímia, medzi ľuďmi sa to volá prežieranie. On neustále je, ale organizmus už to nepotrebuje. Organizmus už je nabitý, takže už by tam žiadny prúd nemal ísť. No ten človek neustále pokračuje v jedení, alebo v spaní, alebo v hocičom inom.

Prečo sa toho človek nemôže zriecť? Pretože má koncepciu pána. No táto koncepcia pána ako užívateľa je umelá. Nakoľko je táto koncepcia umelá, tak sa musí udržiavať umelým spôsobom. Ona nebude zvládať sama seba udržiavať.

Známy mi hovoril, ako raz pracoval u jedného bohatého človeka. Bol to jeho kamarát zo školy a on si u neho dobre zarábal. Bol jeho vodičom. Ten človek si kúpil najnovší Mercedes. On si nekupuje ten Mercedes, pretože sa na ňom dobre jazdí, ale aby ukázal, že je pán. Tento známy mu navrhol, že by ho oslovoval: „Áno pane, počúvam pane, vykonám to pane“ a on mu za to bude platiť stopäťdesiat rubľov denne. Bolo to už dávno, takže za to, že ho takto oslovoval, tak to boli celkom veľké peniaze a zvýšilo mu to o veľa jeho plat. Šéf s tým s radosťou súhlasil pretože sa mu to páčilo, pretože chcel byť pánom. No postavenie pána nie je prirodzené a preto je potrebné vymýšľať rôzne prostriedky, aby sme sa mohli cítiť pánom.

Poďme si rozobrať, aké prostriedky musel použiť tento človek, aby sa cítil pánom. Musel si kúpiť Mercedes, doplatiť za to, že mu hovoril pane. A teraz si predstavte, že ten Mercedes nebude mať a nikto mu nebude hovoriť áno pane. Bude sa takto cítiť pánom? Presne – nebude. Rovnako každý človek chce byť pánom. Najdostupnejší spôsob je uspokojovať zmysly a prepúšťať prúd cez drôty. Inými slovami uspokojovať svoje zmysly bez obmedzenia aj vtedy keď to nie je potrebné. V takomto okamihu sa človek stotožňuje s tým, že je pán. Stotožňuje sa s Bohom. Toto uspokojovanie zmyslov stále viac a viac zaplieta človeka a on si viac a viac myslí, že je Boh.

Aby sme sa zbavili tejto koncepcie, že sme Boh, tak je potrebné sa zbaviť tendencie neovládateľného uspokojovania zmyslov. Rovnako keď sa človek nechce stať pánom, tak nemusí nikomu doplácať za to, že ho bude oslovovať pane. Zaobíde sa bez toho. Ak chceme niekomu vzdať úctu, tak to je prirodzené, no platiť za to peniaze je veľmi hlúpe.

Je taký výraz, že dvorania robia kráľa. Samotný kráľ je tlstý plešatý strýko. Keby ste ho bez dvoranov stretli na ulici, tak ho ani nepustíte sadnúť. Ste tento tlstý strýko a všetci tí dvorania sa vám klaňajú a vy sa cítite ako pán. Zmysly fungujú týmto spôsobom. Koncepcia – ja som pán – vedie k tomu, že si začnem neobmedzene užívať svoje zmysly. V koncepcii – ja som služobník – je oveľa jednoduchšie sa tohto všetkého zriecť.

V texte sa hovorilo o tom, že pre niektorých ľudí má bohatstvo väčší význam ako život. Prečo to tak je? Uvádzajú sa tu rôzne príklady s vojakmi a kupcami, so zlodejmi. V jednom prípade je človek ochotný riskovať svoj život, aby získal bohatstvo. Bohatstvo je pre neho dôležitejšie, ako vlastný život. A opakom toho je, že si človek váži viac život ako bohatstvo, môže sa bohatstva zriecť. Je bohatý, ale môže sa toho vzdať a to je model chovania, ktorý by mal nasledovať rozumný človek. Prečo je človek ochotný obetovať svoj život za bohatstvo, prečo to pre neho má taký veľký význam? Snaha o seba-zachovanie je veľmi starý a silný inštinkt. No človek odmieta aj tento inštinkt. Človek vníma situáciu, kde nie je Boh natoľko nespravodlivú, že je schopný spáchať samovraždu, ale nikdy nebude súhlasiť s tým, že je sluha. Keď odchádzajú z duchovného sveta, tak to znamená, že odmietajú. Odmietajú koncepciu, že sú sluhovia. Túžba byť Bohom je tak veľká, že živá bytosť v podstate vydiera Najvyššieho Pána. Hovorí: „Buď budem Bohom ja, alebo to nemá zmysel, aby som žil.“ To vysvetľuje nejaké veci prečo živá bytosť odišla z duchovného sveta, prečo má živá bytosť sklony k impersonálnym praktikám. Impersonálna praktika je samovražda pre dušu. Podmienená živá bytosť nechce zaujať žiadnu inú pozíciu, ako pozíciu Boha. Preto živá bytosť považuje iné postavenie, ako postavenie Boha za zbytočné. To je zaujímavý bod, nad ktorým by sme sa mali zamyslieť. Náš život sa nám bude zdať zbytočný, ak sa nebudeme cítiť Bohom, preto ten život ani nechceme. Sme pripravení spochybňovať ten princíp, že duša je sat cit ananda, neprijímame to.

Otázka: Na dedine sme mali chlapca, ktorý bol presvedčený, že vie lietať. Neustále liezol na stromy a strechy a skákal z nich. Ako ste toto vysvetľovali, tak mi napadol tento príklad, pretože on bol stopercentne presvedčený, že vie lietať. My sme tak tupí, že sme pripravení skočiť zo strechy, pretože si myslíme, že sme Boh. Ako náročné bolo pre jeho rodičov, aby mu zachránili život. Dokonca ich aj vypočúvala polícia, či ho nemlátia, alebo niečo podobné. Raz som sa rozprával s jedným oddaným, ktorý sa rozviedol so svojou priateľkou, lebo sa mu vyhrážala, že si podreže žily, alebo, že skočí pod vlak. Nakoľko sme blázniví voči Bohu, nakoľko sme šialení, že ho takto vydierame, že buď ja budem Boh, alebo urobím niečo čo mu spôsobí utrpenie.

Preto Pán nemá žiadnu inú možnosť, ako vytvoriť materiálny svet pre tých čo Ho vydierajú. Musí sa skryť za záclony troch kvalít materiálnej prírody, aby živá bytosť nepociťovala komplex menejcennosti. Živá bytosť tu samozrejme hrá rolu Boha. Môže sa stať prezidentom štátu, alebo hlavou rodiny, to je taký mini Boh.

Dodatok: Predstavil som si scénu, kde by sa pastierikovia hrali s Krišnom a jeden z nich by sa nahneval, že nie je centrom pozornosti, rozbil by sklenenú fľašku a začal by sa vyhrážať, že sa podreže a všetkých naokolo poreže. To je presne naše chovanie. Alebo všetci stoja pod kopcom Govardhána a niekto začne hovoriť: „Ja držím ten kopec, daj preč tú svoju ruku!“ No ako môže Krišna splniť tú túžbu? Keby to pustil, tak by to všetkých rozmliaždilo.

Áno preto v tomto materiálnom svete existujú určité pravidlá spojené s obmedzením nezastaviteľného uspokojovania zmyslov. Aby živá bytosť pochopila, že nie je Boh. Aby mohla vidieť realitu.

Otázka: Mohli by ste prosím vás ešte povedať, prečo sa štyrom regulatívnym princípom hovorí štyri regulatívne princípy slobody? Pretože ja som použil tento názov a niekto mi na to povedal, že aká sloboda, nejako si si to pomýlil. Ako nám dávajú slobodu? Veď nás predsa obmedzujú.

Pretože akákoľvek sloboda je spojená s ohraničením. Pre každú slobodu existuje nejaké ohraničenie. Za akýmkoľvek ohraničením stojí sloboda.

Príklad: Človek môže slobodne zabíjať všetkých naokolo. No to ohraničenie je v tom, že ho môžu poslať do väzenia, alebo v Amerike ho môžu aj zabiť. Sú tam ohraničenia, ale človek to môže urobiť. Alebo ďalší príklad, človek keď šoféruje, tak je ohraničený rôznymi pravidlami cestnej premávky. Nesmie jazdiť na červenú, nesmie prekračovať plnú čiaru, musí jazdiť po pravej strane, nesmie jazdiť po chodníku, toto sú predsa všetko obmedzenia. Ale čo dávajú tieto obmedzenia? Dávajú mu slobodu pohybovať sa po meste. Je predsa možné sa slobodne prechádzať po Prahe v aute. No kvôli tomuto musíte nasledovať rôzne ohraničenia. No nejaký hlúpy človek si môže povedať, že to nie je sloboda, keď nesmie jazdiť na červenú, cez plnú čiaru, po chodníku, po strane po ktorej chcem. To je predsa obmedzenie, mojich práv človeka.

Minule sme sa prechádzali po Prahe. A pred prezidentským palácom stál človek a kričal: „Praha narušila moju slobodu, Česko nie je slobodná krajina.“ Ja som poprosil Branislava, aby sa ho išiel opýtať prečo takto kričí. On tam mal taký plagát a spočívalo to v tom, že on neplatil svoj nájom a keď sa nahromadili dlhy, tak prišli exekútori a vysťahovali ho. On sa pýtal: „Na akom základe ste narušili moju slobodu, ja budem platiť, kedy ja chcem. Vláda ma okradla.“ Toto je úplná šialenosť.

Poviem jeden zaujímavý príbeh z dôb, keď som bol v pionierskom tábore. Mohol som tam vidieť ako je jedna a tá istá vec vnímaná inými ľuďmi úplne inak. Boli tam dvaja chlapci a mali jednu vedúcu. Jeden ju vnímal ako objekt sexuálneho uspokojenia, snažil sa ju popísať, aká je príťažlivá zo sexuálneho pohľadu. Videl tú ženu skrze pohľad sexuálneho zmyslového pôžitku. Druhý chlapec ju takto nevnímal, nakoľko bola staršia. Keď ju ten prvý popisoval takto, tak ten druhý na to povedal len: „No a čo.“ Hovoril: „Chápeš to, ona je taká a taká“ a ten druhý odpovedal: „No a čo.“

Realita ako taká je jedna, ale vidieť ju môžeme rôzne. Niekto vidí realitu takto a ďalší ju môže vidieť inak. Zmysel spočíva v tom, že tieto obmedzenia, alebo ohraničenia, ktoré prijímame, tak ich cieľom je, aby sme mohli vidieť realitu taká, aká je. Takú ako naozaj vyzerá. Pomáha nám to vytriezvieť. No pokiaľ nebudeme nasledovať tieto ohraničenia, tak si v hlave vymyslíme nejaký svoj svet.

Je dôležité naučiť sa ovládať zmysly, lebo to nám umožní vidieť život úplne inak. V detstve som čítal jeden text, ktorý bol publikovaný v športovom časopise a tam sa popisovala nálada človeka, ktorý sa išiel ráno prebehnúť. On tam hovoril, že cíti čerstvý vzduch, ľahký krok, počuje vtáčikov ako spievajú, vidí krásu okolitého sveta. Realita je len jedna, vonku spievajú vtáčiky, je čerstvý vzduch no jeden človek všetky tieto veci vníma a druhý spí v posteli. Niekto si môže myslieť, že realita je spať. Aby niekto mohol pocítiť naozajstnú realitu, tak sa musí prebudiť a vstať. Spočiatku sa mu to môže zdať nespravodlivé. No ak vstane, tak bude môcť vidieť skutočný život. Môžete sa nad tým zamyslieť behom dňa. Zamyslieť sa nad tým ako to využiť v živote.

Otázka: Surdas prabhu povedzte nám prosím vás, prečo nám dávate domáce úlohy, pretože my si sem prichádzame užiť extatické lekcie poznania a nie pre to, aby sme museli pracovať.

Pretože posvätné texty sú vždy nejaká lekcia. A aby ste lekciu pochopili, tak musíte robiť domáce úlohy. Predstavte si keď človek chodí desať rokov do školy a neurobí ani jednu domácu úlohu, tak čo mu ostane v hlave? Nič. Účelom šástry je prepnúť naše vedomie. Aby sa to vedomie preplo, tak je dôležité robiť aj niečo mimo ranného programu. V skutočnosti ranný program slúži na to, aby sa človek z nevedomosti naladil na niečo, čo bude robiť v priebehu dňa.