Prechádzame k mojej najobľúbenejšej téme Bhagavad Gíty. To je teória osobnosti. Minule Michal spomínal, že najväčší konflikt je medzi personalistami a impersonalistami. Najkrutejší konflikt v tomto svete. Niekto si môže pomyslieť, že sú to konflikty medzi komunistami a kapitalistami. Medzi ľavičiarmi a pravičiarmi. No to nie je pravda. Najväčší konflikt, ktorý si môžeme predstaviť je medzi impersonalistami a personalistami. Často hovoríme, že Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť. Preto je pre nás veľmi dôležité pochopiť, čo je osobnosť. Inak riskujeme to, že budeme v takej situácii, že budeme hovoriť o osobnosti a sami popri tom budeme impersonalisti.
Je pre nás veľmi dôležité pochopiť túto tému a keď pochopíme túto tému, tak veľmi ľahko pochopíme siedmu kapitolu Bhagavad Gíty.
Pokúsime sa spolu rozobrať to, čo je osobnosť. Budem pokladať otázky a vy sa môžete pokúsiť na ne odpovedať. Najskôr budem hovoriť „nie, nie a nie“ preto, aby sme lepšie pochopili, čo je osobnosť. Ak viete odpoveď, tak nenapovedajte prosím. Lepšie je, aby ste odpovedali tak, ako by ste nepočuli moje lekcie o teórii osobnosti. Pretože ako som už povedal, je to jedna z najdôležitejších tém v Bhagavad Gíte. Aj keď sa hovorí, že najdôležitejšia téma v Bhagavad Gíte je oddanosť. Ale chcel by som poukázať na to, že nemôžeme prísť k oddanosti bez obsiahnutia tejto témy.
Osobnosť
Čo je osobnosť?
Publikum: Osoba u ktorej sú charakterové vlastnosti.
Surdas prabhu: Ďakujem. Čo sú charakterové vlastnosti? Dá sa povedať, že je to nejaká vlastnosť? Tento počítač má nejaké vlastnosti?
Publikum: Áno.
Surdas prabhu: To znamená, že je tiež osobnosť? Ak hovoríme o tom, že osobnosť má nejaké charakterové vlastnosti, tak tento počítač tiež má charakterové vlastnosti. Je rýchly, alebo pomalý. Starý, alebo nový.
Publikum: On nemá charakterové vlastnosti, on má iba technické vlastnosti.
Surdas prabhu: No, to je to isté.
Publikum: Počítač nemôže byť veľkorysý.
Surdas prabhu: Nemôže? Tento je veľmi veľkorysý. Veľa mi dáva. Napríklad sa mi na ňom veľmi dobre pracuje. Pracoval som na rôznych počítačoch, ale na tomto je veľmi dobrá klávesnica a veľmi dobre sa mi na ňom pracuje.
Publikum: On je neutrálny, on vás nemá rád.
Surdas prabhu: Napríklad pozeráte na nejaké dievča čo sedí vedľa a vám je príjemne. To je to isté. Ona je osobnosť a počítač nie je osobnosť?
Publikum: Počítač ma neľúbi.
Surdas prabhu: Čo je láska? Počítač robí viac toho čo od neho chcem, ako človek. Zapnem ho a hneď pracuje. Toto nie vždy dosiahneme u človeka.
Publikum: Počítač musí a človek je osobnosť, lebo chce.
Surdas prabhu: Pozrite, počítač je pre mňa cennejší, lebo človeku sa môže chcieť a nechcieť, ale počítač bude pracovať vždy.
Publikum: Počítač splní aj moje zlé túžby. On ma nenapraví.
Surdas prabhu: Čo si myslíte, že ľudia chcú, aby ste boli lepší? Keď si pozriete reklamy, všetci chcú, aby ste pili alkohol, fajčili a jedli mäso.
Publikum: Ale oni nie sú osobnosti.
Surdas prabhu: V tom prípade sa ničím nelíšia od počítača. Skúste ešte porozmýšlať.
Publikum: Osobnosť je človek, ktorý prináša hodnoty pre druhých ľudí.
Surdas prabhu: Počítač mi tiež prináša hodnotu.
Publikum: No on prináša aj zlé hodnoty.
Surdas prabhu: Prečo zlé? Mne veľmi pomáha. Mám tam nainštalované aplikácie pomocou ktorých komunikujem s inými ľuďmi, pomocou neho píšem knihy, pomocou neho dávam lekcie, pomocou neho čítam iné knihy napríklad od Gour Govinda Maharádža. Mám zložku s jeho knihami. On mi pomáha čítať. Nikto iný mi nepomáha čítať.
Publikum: On to nerobí vedome.
Surdas prabhu: Ako že to nerobí vedome, keď tam je procesor a ten spúšťa všetko čo potrebujem.
Publikum: Bez vás neurobí nič. Vy ste tá osobnosť, ktorá ho používa ako nástroj.
Surdas prabhu: Áno, ale s inými ľuďmi je to tiež tak. Napríklad som požiadal Vraťa, aby mi doniesol hodiny a on mi ich doniesol. Čím sa spolupráca s počítačom líši od spolupráce s Vraťom?
Publikum: Vraťo si môže všimnúť, že nemáte hodinky a sám vám ich môže doniesť.
Publikum: Ešte sa tam rozvíja vzťah.
Surdas prabhu: Ľudia vyvíjajú aj vzťah so svojim autom.
Publikum: Ale nie vzájomne.
Surdas prabhu: Od ľudí to je tak isto.
Publikum: Oni nie sú osobnosti, keď to nereciprokujú.
Surdas prabhu: Pozrite, s človekom to je úplne rovnaké. Niekomu urobíme niečo dobré a on nám urobí niečo zlé. To sa taktiež stáva.
Publikum: Ale zlý človek nie je osobnosť.
Surdas prabhu: Zlo to je charakterová vlastnosť. Matadži povedala. To značí, že je to osobnosť.
Publikum: Dobre, on necíti za mňa zodpovednosť.
Surdas prabhu: Ľudia tiež necítia zodpovednosť. Keby aspoň rodičia pociťovali zodpovednosť za deti. Deti necítia zodpovednosť za rodičov. Politici necítia zodpovednosť za svoju krajinu.
Publikum: Ale my porovnávame počítač a osobnosť a nie počítač a ľudí.
Surdas prabhu: Chcem skrátka povedať, že tá definícia osobnosti, ktorú dávate vy, by sedela aj na počítač. V tom prípade sa dá povedať, že aj počítač je osobnosť. Takýmto spôsobom vám naznačujem, že to nie je definícia osobnosti. Keď som robil takýto brainstorming v iných skupinách, tak mi hovorili tiež rôzne iné veci. Napríklad mi hovorili, že osobnosť má meno a na to som im povedal, že aj počítač má meno. Hovorili, že osobnosť má túžby a povedal som, že aj počítač má túžbu, aby ho nabíjali. Môžem vždy veľmi dlho oponovať.
Prejdeme ku konceptu, ktorý dávajú Védy, Bhagavad Gíta a Šrí Išopanišád. Z kníh, ktoré nám dal Šríla Prabhupáda je teória osobnosti v týchto dvoch knihách. V Bhagavd Gíte je to siedma kapitola a celý Šrí Išopanišád.
Osobnosť sa objavuje aj v iných kapitolách tejto druhej mahá časti. Toto všetko vyplýva zo siedmej kapitoly.
Bhagavad Gíta 7.7
mattaḥ parataraṁ nānyat
kiñcid asti dhanañ-jaya
mayi sarvam idaṁ protaṁ
sūtre maṇi-gaṇā iva
Ó, Dhanañjaya, niet nič vyššieho nado Mnou. Všetko na Mne spočíva ako perly navlečené na šnúre.
Tu Bhagavad Gíta prirovnáva osobnosť s perlami na šnúre. Poďme porozmýšľať, z čoho sa skladá perlový náhrdelník. Čo je na ňom cenné.
Publikum: Niť, ktorá drží pokope perly.
Surdas prabhu: Niť má nejakú hodnotu?
Publikum: Určite, lebo to nemôže byť obyčajná niť.
Surdas prabhu: Pozrite, koľko stojí niť?
Publikum: Málo.
Surdas prabhu: Koľko stoja perly?
Publikum: Veľa.
Surdas prabhu: Predstavte si. Dievčaťu darovali na narodeniny niť a zavesili jej to na krk. Čo si myslíte, ako zareaguje?
Publikum: Nahnevá sa.
Surdas prabhu: No, ak tam bude aspoň jedna perla, tak bude dobre. Čím viac perál tam bude, tým to bude lepšie. Hodnota perlového náhrdelníka závisí od ceny perál. No niť je tiež potrebná, pretože bez nej nebude náhrdelník.
Človek je ako niť. Keď sa rodí dieťa, tak sa dá povedať, že sa narodí niť a perly sú tie talenty, tie nadania, to, čo môže urobiť. To, čo predstavuje hodnotu pre druhých. Už ste spomínali túto tému, ale ja som na to neakcentoval. Poskladáme také jednoduché pochopenie. V živote je to zložitejšie.
Každý z nás kto tu sedí, je ako niť. Každý má nejaký talent. Čím viac má týchto talentov, tým predstavuje väčšiu hodnotu. Musíme sa odosobniť, pretože v rodine sú to iné hodnoty. Keď k tomu pristúpime trošku impersonálne, tak prístup bude takýto. Talent a schopnosti človeka sú ako perly, ktoré sú navlečené na niť. Keď sa malé dieťa narodí, tak nerozumie čo má robiť v tomto živote. Pre malé dieťa nie je očividné, že má zbierať nejaké talenty. Keď sa narodí, tak nevie robiť nič. Malo by skrátka len žiť. Jesť, spať a nezamýšľať sa nad tým.
Môže byť v ňom teória osobnosti. Môže rozmýšľať nad tým, že jeho život je na to, aby mal čo najviac talentov a schopností. Tieto talenty môžu byť rôznorodé. Čím viac týchto talentov a schopností má, tým má väčšiu hodnotu pre iných. Dá sa povedať, že osobnosť je taký systém, ktorý sa skladá z dvoch elementov. Z nite a z perál. Čím viac perál, tým je cennejší náhrdelník. Čím majú väčšiu veľkosť a čím ich je viac, tým sú cennejšie. To je védska koncepcia toho, čo je osobnosť.
Publikum: Osobnosť je súhrn tých perál, alebo je to schopnosť získavať ďalšie perly?
Surdas prabhu: Aj to, aj to. Môže sa stať, že človek nemá žiadne perly, ale do určitej miery ich môže nadobudnúť a tiež sa môže stať osobnosťou. To sú rôzne aspekty prejavu osobnosti. Oceňujeme to podľa toho, čo človek má. Nejaký človek z nás môže pekne spievať. Keď budeme spievať, tak nás pravdepodobne nezavolajú do televízie a nezaplatia nám milión eur za koncert. Pretože môžeme spievať, ale nespievame pekne a niekto už spieva pekne. Preto je ako osobnosť nad nami.
Úlohou oddaného, keď sa chce stať osobnosťou, tak musí rozvíjať tieto talenty. Niečo sa bude dariť a niečo nie. Najdôležitejšie je ako je človek nastavený v hlave. Či chce, aby mal tieto perly, alebo nechce mať tieto perly.
Príklad: Pamätám si, ako v deväťdesiatych rokoch v Rusku bola propagovaná jedna koncepcia. Ten koncept sa volal zabiť čas. Pointa spočívala v nasledovnom. Sme oddaní. Všetci prídeme ku Krišnovi. Teraz sme v materiálnom svete. Len čas nás oddeľuje od toho, aby sme prišli ku Krišnovi. Preto musíme len zabiť tento čas. Uvádzali taký príklad: Človek sa posadí do vlaku a potrebuje prejsť z jedného mesta do druhého a je potrebné len čakať v tom vlaku, než vlak dorazí do potrebného mesta. Jednoducho je potrebné zabiť čas vo vlaku, aby sa dorazilo do konca. Toto je impersonálny koncept.
Oddaný by nemal zabíjať čas. Mal by sa snažiť, aby ten čas využil na to, aby nadobudol nejaké talenty. Samozrejme niekto už má nejaké talenty. Môže pekne spievať, bude mať operné tony v hlase. Niekto má dokonalý sluch. Niekto vie dobre variť. Rozprával som sa s jedným kuchárom a on hovoril, že dobrý kuchár je ten, ktorý aj keď má kovový hrniec, tak pre neho je ten hrniec priesvitný a tým pádom môže vysvetliť čo sa s jedlom deje. Ako keby sa nachádzal spolu s tým jedlom v hrnci. Vie presne kedy pridať a ubrať teplotu. Vie presne ako to funguje. Nepozerajúc na to, tak sa snažíme rozvíjať tie vlastnosti čo máme lepšie a lepšie. Aj keď nemáme tieto vlastnosti od narodenia, tak sa ich snažíme rozvíjať. Nemáme koncept zabíjať čas. Používame čas na to, aby sme získali čo najviac perál.
Publikum: Čo znamená najviac perál? Najviac rôznych vlastností?
Surdas prabhu: Áno.
Publikum: A čo keby sme mali tri obrovské perly, namiesto tridsať malých.
Surdas prabhu: Ako pochopiť čo bude mať väčšiu hodnotu pre ľudí?
Publikum: Pre oddaných ľudí, alebo obyčajných?
Surdas prabhu: Pre Krišnu v konečnom dôsledku.
Publikum: Krišna potrebuje kvantitu, alebo kvalitu?
Surdas prabhu: Môže sa stať, že tri veľké perly budú mať rovnakú hodnotu ako tridsať malých. No ja by som takto nesformuloval otázku. Povedal by som, že štyri veľké perly sú viac ako tri veľké perly. Tri veľké perly a jedna malá perla je stále lepšie ako tri veľké perly.
Publikum: My sa rozprávame o rozvoji materiálnych schopností, ktoré zamestnávame pre Krišnu, alebo hovoríme o rozvíjaní vnútorných charakterových vlastnosti?
Surdas prabhu: Aj jedno aj druhé, všetko to sú perly. Nie som veľký odborník na spevákov, ale asi poznáte Luciana Pavarottiho. Predstavte si, že by sem prišiel a zaspieval by kírtan. Veľmi by som si to chcel vypočuť. Bolo by to zaujímavé. Veľmi pekne spieva. To je materiálna vlastnosť, no keď sa spojí s Krišnom, tak sa stáva duchovnou. Tak isto to môže byť aj s nejakými našimi vnútornými vlastnosťami. Napríklad úprimnosť, veľkorysosť, trpezlivosť. Všetko sú to dobré vlastnosti. Napríklad aj to, že sa na niekoho neurážame. Vieme odpúšťať. Chceli by ste takýchto kamarátov? Ja by som chcel. To sú všetko perly.
Publikum: Čiže to sú schopnosti?
Surdas prabhu: To sú schopnosti a vlastnosti charakteru.
Publikum: Bez toho, aby mal človek túžbu zamestnať to pre Krišnu, tak sú mu tie schopnosti na nič.
Surdas prabhu: Áno, ale keď má človek tieto schopnosti, tak nejaký iný oddaný ho môže namotivovať a vtedy ich môže venovať Krišnovi. Pretože tieto vlastnosti sa hypoteticky, čisto teoreticky dajú venovať Krišnovi. To je veľmi dobá téma o čom hovoríte a pochopenie tejto témy je základom porozumenia dvanástej kapitoly, kde bude popísaná priama a nepriama cesta. To je dobré, že ste zadali túto otázku, bez nej nepochopíme dvanástu kapitolu.
Tretí verš sme vynechali a vrátime sa k nemu na konci siedmej kapitoly. Nenaruší to pochopenie. Nie je taký dôležitý.
Bhagavad Gíta 7.4
bhūmir āpo ’nalo vāyuḥ
khaṁ mano buddhir eva ca
ahaṅkāra itīyaṁ me
bhinnā prakṛtir aṣṭadhā
Zem, voda, oheň, vzduch, éter, myseľ, inteligencia a falošné ego — týchto osem prvkov tvorí Moje oddelené hmotné energie.
Bhagavad Gíta 7.5
apareyam itas tv anyāṁ
prakṛtiṁ viddhi me parām
jīva-bhūtāṁ mahā-bāho
yayedaṁ dhāryate jagat
Ale vedz, ó, bojovník mocných paží, že okrem tejto nižšej energie mám ešte inú, vyššiu energiu, zahŕňajúcu živé bytosti, ktoré vykorisťujú zdroje hmotnej prírody.
Bhagavad Gíta 7.6
etad-yonīni bhūtāni
sarvāṇīty upadhāraya
ahaṁ kṛtsnasya jagataḥ
prabhavaḥ pralayas tathā
Vedz, že všetko stvorené má svoj pôvod v týchto dvoch podstatách. Ja som pôvodom i zánikom všetkého hmotného i duchovného v tomto svete.
Bhagavad Gíta 7.7
mattaḥ parataraṁ nānyat
kiñcid asti dhanañ-jaya
mayi sarvam idaṁ protaṁ
sūtre maṇi-gaṇā iva
Ó, Dhanañjaya, niet nič vyššieho nado Mnou. Všetko na Mne spočíva ako perly navlečené na šnúre.
Veľmi často sa tu budeme stretávať so slovom energia. Energia Boha. Teraz pozor. Energia sú perly. Vlastnosti a talenty, o nich môžeme povedať, že sú energia. Ak budeme hovoriť o energii, tak je tam v princípe rovnaká analógia, ako pri perlovom náhrdelníku.
Príklad: Baterka je baterkou, keď má energiu. Ak nemá energiu, tak je to len kúsok železa.
Ak to prirovnáme k perlovému náhrdelníku, tak energia je synonymum slova perla. Aké perly má Krišna? Tu sa uvádza všeobecné pochopenie a to je, že celý materiálny svet je energia Krišnu. Voda, vzduch, zem, oheň atď. To je všetko energia Krišnu. Znamená to, že to urobil Krišna. Tak isto ako keď kuchár urobí nejaké dobré jedlo. Krišna stvoril aj živé bytosti a to je tiež energia Krišnu.
Publikum: Živé bytosti sú tá niť?
Surdas prabhu: Pozrite, keď hovoríme o živej bytosti ako o energii Krišnu, tak sú živé bytosti perly Krišnu. No ak hovoríme o samotnej živej bytosti, tak ak nemá nejaké talenty, tak je to skrátka len niť. Ako baterka, ktorá nemá energiu. Poznám ľudí čo v Rusku rozoberali veľké automobilové batérie a vedeli ich opraviť. Keď dostali autobatériu bez energie, tak ju rozobrali, pridali do nej nejakú chemickú látku a baterka začala fungovať. Keď sa rodia deti, tak sú to ako malinké baterky bez energie. Úloha rodiča je vysvetliť dieťaťu, aby nežilo podľa filozofie zabitia času. Je potrebné, aby vytváralo nejaké perly. No je to veľmi náročné, pretože dieťa bude hovoriť, že na čo to je dobré a že to nechce. Keď sa ho opýtajú čo chce robiť, tak povie, že chce jesť, spať, pozerať videá a nechce chodiť do školy. Preto je úlohou rodičov nerobiť im psychické traumy, ale naučiť ich získavať potešenie z toho, že niečo dobré robia. Aby získavali potešenie od akýchkoľvek činností, ktoré sú pre ľudí užitočné. Samozrejme vychádzajúc z tých začiatočných možností dieťaťa, ktoré dal rodičom Pán.
Publikum: Je rozdiel medzi tým, keď niekoho baví rozvíjať charakterové vlastnosti a nie talenty?
Surdas prabhu: Aké charakterové vlastnosti?
Publikum: Tie ktoré Krišna vymenoval v Bhagavad Gíte.
Surdas prabhu: Ako sa tieto vlastnosti rozvíjajú? Ako sa dá rozvinúť vlastnosť ako je láskavosť?
Publikum: Zo styku s osobou, ktorá je dobrá.
Surdas prabhu: Ok. Ešte ako?
Publikum: Že bude variť jedlo pre ľudí bez domova.
Surdas prabhu: Viete ako zvyčajne odpovedám na túto otázku? Ideme do obchodu. Ak hovoríme o kvalite, tak asi súhlasíte s tým, že existuje tovar rôznej kvality. Napríklad môže byť čínsky tovar pochybnej kvality, alebo nejaký kvalitnejší európsky tovar. Teraz už to nie je také očividné, ale dvadsať, alebo tridsať rokov dozadu bol výrazný rozdiel zreteľný. Ako zistiť, či je vec kvalitná, alebo nekvalitná?
Príklad: Oblečenie. Ako zistíte, ktoré oblečenie je kvalitnejšie?
Publikum: Že spĺňa tie charakterové vlastnosti, ktoré sľubuje. Napríklad, ak nepremokne ani v najväčšej búrke.
Surdas prabhu: Povedali ste veľmi dôležitú vec, pretože kvalitu môžeme pochopiť na reakcii veci, alebo v našom prípade človeka v krízovej situácii. Pretože, ak sú veci vo výklade, tak môžu vyzerať rovnako. No jedna vec rýchlo stratí farbu a iná nie. Jedna vec zvládne dážď a iná nie. Jedna vec prežije pranie a druhá nemusí. Ako odlíšiť Mercedes od Trabantu?
Publikum: Mercedes mi neroztrhajú psy, keď ide cez dedinu.
Surdas prabhu: Áno, no Mercedes sa nepokazí tam, kde sa Trabant pokazí tisíc krát.
Tak isto aj kvalita človeka. Láskavosť sa prejavuje vtedy, keď ho niekto provokuje, aby bol zlý a aby sa s ním hádal a ten človek bude aj tak dobrý. Kvalitu človeka vidíme v krízových situáciách.
Príklad: Manžel je dobrý, nosí domov veľa peňazí a manželka je dobrá. Ak je manželka dobrá aj keď muž nenosí peniaze, tak to vypovedá o jej kvalite. Platí to samozrejme aj opačne. Všetko sa prejaví v krízovej situácii.
To, že je Mercedes kvalitnejší než Trabant nemôžeme zistiť, pokiaľ sú vystavené na výstave. Lesknú sa, vyzerajú dobre. No keď sa začnú používať, tak uvidíme, kde je ozajstná kvalita. Keď majú presne rovnakú haváriu a ľudia v Mercedese prežijú a v Trabante umrú, tak je pochopiteľné, že je Mercedes lepší. Kvality sa prejavujú v krízových situáciách.
Publikum: Mám brata a on nič nerozvíja, sedí za počítačom, nič nerobí, nevie čo ho baví, pretože nikdy nič nerobil. Snažím sa ho nejak namotivovať, ale nič nefunguje. Myslela som si, že keď ho budem kritizovať, tak ho to namotivuje, len preto, že to funguje u mňa, no u neho nefunguje, ani ten opak. Takže už neviem, ako mu môžem pomôcť, pretože chcem, aby sa rozvíjal, pretože takto skončí veľmi zle. Ako by som mala postupovať tak, aby som ho vedela niekde posunúť?
Surdas prabhu: Poviem rovno, to že sa snažíte pomôcť svojmu bratovi, tak to už máte perlu. Tiež za perlu považujem aj to, že chápete, že toto nefunguje. Chcel by som vás pochváliť, pretože to je príklad ako sa človek stáva osobnosťou. Čo sa týka vášho brata, tak to je existujúci problém. On je nitka, ale nemá perly. Preto to je veľká tragédia nie len pre vášho brata, ale je to tragédia pre veľmi veľa ľudí v tomto svete. Moje pochopenie je také, že na začiatku treba hovoriť nie o oddanosti Krišnovi, ale začať s témou teórie osobnosti. Problém brata je ten, že vo svojej hĺbke verí v impersonálnu teóriu. Nepovie to, že verí v impersonálnu filozofiu Šankaráčaryu, nevie to tak definovať, no de facto uznáva túto teóriu. De facto sa venuje teórii zabíjania času. Skrátka len zabíja čas. Sedí pri počítači a zabíja čas. Nič nepotrebuje a čaká keď umrie. Po smrti bude prázdno a nebude musieť nič robiť.
Publikum: Presne tak to je. Ja som nad tým uvažovala. Vo štvrtok ste mi povedali, že mám veľmi, veľmi dobrý horoskop. Viem mu nejak odkrojiť z niečoho dobrého a dať mu to nejak?
Surdas prabhu: Áno, môžete ho nadchnúť. Máte silné slnko a môžete ho zapáliť. Môžete sa s ním podeliť so svojou chuťou. „Chcem sa s tebou podeliť s týmto, s týmto, pozri to je perfektné.“ Je potrebné mu pomaličky dávať chuť toho, ako žije človek, ktorý je osobnosť.
Môj príklad: Môže byť trošku negatívny, ale môže to byť ako nápoveda. Mal som asi osem, deväť rokov a mama robila tortu. Ako malé dieťa mám rád tortičky. Sedel som a rozmýšľal som nad tým, že keby som vedel pripravovať torty, tak by to bolo super. Dieťa čo má deväť rokov a robí si samo torty. Rozmýšľal som nad tým, že za ňou prídem a poviem jej, nech ma naučí pripravovať torty, keď uvidím, že tortu pripravuje. Mama začala robiť tortu, natešene som k nej pribehol. Povedal som jej, že mama, mama, ja tiež chcem pripravovať torty, nauč ma pripravovať torty. Ona mi na to povedala, že jej prekážam. Že ak jej chcem pomôcť, tak mám umyť riad. Bol som v šoku. Chcel som robiť torty a nie umývať riad. Umývať riad ma nezaujímalo, pretože to bolo pre mňa nudné. Samozrejme teraz som dospelý človek. Teraz už rozumiem, kľúč k maminmu srdcu bol v tom, že som mal umyť riad a poprosiť ju potom, aby ma naučila pripravovať torty. Vtedy som nemal takéto pochopenie. Mama tiež nepochopila, že nebolo potrebné negovať želanie dieťaťa sa niečomu venovať. Preto doteraz neviem robiť torty.
Tak isto to je aj s vašim bratom. Ak mu poviete, aby išiel umývať riad, tak to je tiež v skutočnosti perla, ale nemusí byť na to pripravený a je možné, že bude pripravený na niečo iné. Treba začať nejakými tortami. S tým možno bude súhlasiť. Keď zapnete svoju pedagogickú perlu, tak určite nájdete správny kľúč k nemu, ale myslím si, že to bude ťažké. Pretože najväčší konflikt v tomto svete je medzi personalistami a impersonalistami.
Publikum: Ak som to správne pochopila, tak mám nájsť niečo k čomu by mohol inklinovať a ako ho mám k tomu viesť?
Surdas prabhu: To je vaša úloha. Je potrebné byť pozorný, treba skúšať rôzne varianty, pozorovať ako reaguje. Ja neviem. Môžem to povedať vo vzťahu k ľuďom čo poznám. To je úlohou rodiny pochopiť čo môže robiť. Možno treba komunikovať s jeho kamarátmi a snažiť sa pochopiť čo ho zaujíma a čo nie. Niekedy je možné človeka skritizovať a zaberie to, ale niekedy to môže mať opačný efekt, že to zhorší situáciu. To je taká pedagogická perla. Pochopiť ako prekabátiť vášho brata.
Publikum: Mne hovorili rodičia celé detstvo, že nič nerobím a že iba sedím za počítačom a tým, že som sedel za tým počítačom, tak som sa naučil veľmi dobre pracovať s tým počítačom a teraz som vlastne úspešnejší ako oni. Doteraz mi mama hovorí, že nič nerobím, len sedím za počítačom.
Surdas prabhu: Vidíte, veľa ľudí sedí za počítačom, ale málokto sa rozvíja. Poznám ľudí čo veľa sedia za počítačom, ale nič nevedia. To hovorí o tom, že pravdepodobne vy poznáte túto teóriu osobnosti a rozumiete jej z predošlého života. Preto v porovnaní s tými, ktorí nechápu teóriu osobnosti a len sedia za počítačom, tak na nich to bude vplývať tak, že budú degradovať. Iný bude sedieť za počítačom a bude sa rozvíjať. Závisí to od toho, akú teóriu má človek v hlave. Ak je to personálna teória, tak je to veľmi dobré. Ak je to impersonálna teória, tak to je veľmi zle. To je ako brat Kataríny.
Poznám jedného oddaného z Ukrajiny, ktorý sa veľa hral hry a výsledkom toho bolo, že sa naučil angličtinu. Pretože tie hry boli v angličtine. Ak sa chceš hrať hry, tak sa musíš naučiť angličtinu. Teraz ovláda angličtinu.
Príklad: Jeden známy mi hovoril, že je mu zle, že je unavený a chce pozerať YouTube. Tak som mu povedal, nech pozerá YouTube, ale nech ho pozerá v angličtine. Takýmto spôsobom môže človek aj z maličkostí získavať perly. Keď takýmto spôsobom naladíš človeka, tak to bude veľmi dobre. Takýmto spôsobom človek pochopí poznanie Absolútneho, ktoré je v siedmej kapitole.
Pamätáte si, keď sme spolu hovorili, že existuje Absolútny a absolútna pravda? Absolútna pravda má tri aspekty, Brahman, Paramátma a Bhagavan.
Bhagavan
Bhagavan je ten, kto vlastní energie, inými slovami osobnosť.
Bhaga znamená perly, alebo energia.
Van znamená vlastník.
Preto Šríla Prabhupáda prekladá Bhagavan ako Najvyššia Božská Osobnosť.
Napríklad v Bhagavad Gíte:
Bhagavad Gíta 2.11
śrī-bhagavān uvāca
aśocyān anvaśocas tvaṁ
prajñā-vādāṁś ca bhāṣase
gatāsūn agatāsūṁś ca
nānuśocanti paṇḍitāḥ
śrī-bhagavān uvāca – prekladá sa to ako Krišna, Najvyššia Božská Osobnosť riekol. Preto Šríla Prabhupáda „Bhagavan“ prekladá ako Najvyššia Božská Osobnosť. Bhagavan znamená osobnosť. Vidíte, že slovo osobnosť je Bhaga Van. Vlastník nejakých kvalít, hodnôt, bhag. Bhag je to, čo má hodnotu pre iných. Slovenské slovo bohatstvo pripomína Bhag. Bhag, to je bohatstvo. Bhagavan je vlastník bohatstva.
Ak sa snažíme pochopiť kto je osobnosť, tak sa spýtame, kto je vlastníkom bohatstva. Aké máš bohatstvo? Peniaze, vedomosti, sila, krása, sláva, odriekanie, schopnosť vzdať sa niečoho kvôli iným. Preto vo Višnu Puráne dáva otec Vyasadévu definíciu toho, kto je Bhagavan. Povedal, že Bhagavan je ten, kto v plnej miere vlastní týchto šesť bohatstiev, ktoré sme teraz vymenovali. To je tá super, maxi osobnosť. To je Boh. My sme tiež osobnosti a našou úlohou je tiež sa snažiť stať väčším. Bohom sa nestaneme nikdy, ale každopádne by sme mali tieto bohatstvá zväčšovať.
Toto je to, čo som vám chcel dnes povedať.
Publikum: Boh je vlastne oceán perál.
Surdas prabhu: Áno. Má najväčšie perly a má ich najviac. My by sme mali tiež vlastniť tieto perly a načo?
Publikum: Šťastie.
Surdas prabhu: Aby ste konkurovali Bohu?
Publikum: Lebo tiež máme právo byť šťastný.
Surdas prabhu:To je pravda, ale ešte chcem od vás odpoveď.
Publikum: Že využívame veci od Neho pre Neho.
Surdas prabhu: To je veľmi blízka odpoveď.
Publikum: Máme právo podieľať sa na Jeho bohatstve, pretože sme Jeho deti.
Surdas prabhu: Pretože môžeme pochopiť Krišnu ako osobnosť, iba keď sme my sami osobnosť. Keď nie sme osobnosťou, tak pre nás bude Krišna Brahmanom.
Príklad: Moji rodičia kvôli mne prešli cez nejakú askézu. Mojej sestre sa narodila dcéra. S otcom sme ju išli navštíviť. Dieťa malo vtedy pol roka. Sestra nám povedala, že potrebuje niekam ísť, že sa za dve hodiny vráti, nech zatiaľ postrážime dieťa. Myslel som si, že to nebude problém – postrážim dieťa, že som dobrý strýko. Dieťa začalo plakať a za pol hodinu som sa zbláznil, už som nevedel vydržať. Môj otec s tým bol v pohode. Opýtal som sa otca, ako to môže tak zvládať. Odpovedal, že má skúsenosti, tri deti, vie, čo je malé dieťa.
Chápete čo hovorím? Vlastnosti človeka sa prejavujú v krízových situáciach. Môžem si myslieť, aký som dobrý strýko a keď neter plače, tak nariekam kedy sa už sestra vráti. Rozumiete? Môžeme pochopiť našich rodičov, že sú osobnosti, keď budeme mať sami malé deti a kvôli nim budeme trpieť. Ocenil som to, čo môj otec urobil až vtedy, keď som videl ako komunikuje so svojou vnučkou. Do momentu pokiaľ som sa sám začal venovať neteri, dovtedy som netušil akú askézu absolvovali moji rodičia kvôli mne. To boli teoretické vedomosti. Bol som s ňou len chvíľu. Čím viac by som rástol ako rodič, tak tým viac by som pochopil svojich rodičov. Čím menej mám rodičovských skúseností, tým menej rozumiem tomu, čo pre mňa urobili rodičia. Vnímal som rodičov ako ľudí, ktorí ma majú živiť, kŕmiť, platiť byt atď.
Keď chceme pochopiť Krišnu, tak by sme sa mali stať osobnosťami. Čím viac sa staneme osobnosťami, čím viac budeme prechádzať cez ťažké situácie, prejavovať pri nich pozitívne kvality, tým viac budeme kvalifikovaní ako oddaní. Tým viac budeme ľúbiť Krišnu.
Ja som svojho otca začal ľúbiť viac po tomto zážitku. Tak isto to je aj s Krišnom.
Publikum: Môžeme oceniť Krišnu, lebo On nás musí všetkých trpieť ako také urevané deti.
Surdas prabhu: Áno. Sami musíme mať skúsenosti s plačúcim dieťaťom, aby sme pochopili čo môže cítiť ten, kto má na starosti také plačúce dieťa. Pretože inak to vnímame tak, že pre nás niečo ľudia urobili, ale to nie je problém, pretože od toho sú rodičia.
Publikum: Musím na to mať vlastné dieťa, alebo to môžem realizovať aj s cudzími?
Surdas prabhu: Samozrejme sa to dá aj na cudzích. Ja to skrátka opisujem ako princíp.
Publikum: Čiže princíp je, že treba riešiť problémy?
Surdas prabhu: Áno, je potrebné sa snažiť rozvíjať dobré kvality a pochopiť, že sa dobré kvality rozvíjajú v krízových situáciach. Pretože je ľahké byť dobrým, keď je všetko okolo dobré. Je ťažké byť dobrým, keď je všetko okolo zlé.
Publikum: Čiže perlu človek získa tým, že vyrieši nejaký problém.
Surdas prabhu: Áno. Pretože diamanty vznikajú pod vysokým tlakom. V skutočnosti to je uhlík. Treba sa veľa snažiť, aby perla vyrástla. To je hlavná myšlienka siedmej kapitoly. Keď ju pochopíme, tak potom vysvetlím, ako sú všetky ostatné verše spojené s touto myšlienkou.
Prečo je pre oddaných dobré byť osobnosťou? Pretože láska ku Krišnovi bude silnieť v pomere toho, ako sa my sami staneme osobnosťami. Pretože v impersonálnom Brahmane láska nie je. Tam je len komfort. V impersonálnom Brahmane je sto krát lepšie, ako na najlepšej planéte polobohov v materiálnom svete. Hovorí o tom Sanatana Goswámí v Brihad Bhagavatamrite. Toto je veľmi dôležitá téma a pochopením tejto témy veľmi ľahko pochopíme siedmu kapitolu.
Zatiaľ žiadne komentáre.