Pokračujeme v preberaní druhej kapitoly. Dnes ju ukončíme. Ak si pamätáte, tak sme sa zastavili na jogínovi. Prebrali sme ako jogín hovorí, ako sedí, ale neprebrali sme ako chodí. Ako hovorí, to znamená ako rozmýšľa. Ako sedí, to znamená ako sa mu darí ostať spokojným v tomto svete. To ako chodí hovorí o tom, ako koná v tomto svete. Na túto otázku Arjunu Krišna odpovedá v šesťdesiatom štvrtom verši.
Ako koná? (Ako chodí?)
Bhagavad Gíta 2.64
rāga-dveṣa-vimuktais tu
viṣayān indriyaiś caran
ātma-vaśyair vidheyātmā
prasādam adhigacchati
No človek, ktorý je v styku so zmyslovými predmetmi bez toho, že by k nim bol pripútaný alebo ich nenávidel, a ovláda svoje zmysly dodržiavaním usmerňujúcich zásad slobody, môže dostať úplnú Pánovu milosť.
Stručne povedané, koná podľa šástier. Podľa svätých textov. Na tomto Krišnova odpoveď Arjunovi končí.
Arjuna sa má pripraviť na vojnu so svojimi zmyslami.
Bhagavad Gíta 2.65
prasāde sarva-duḥkhānāṁ
hānir asyopajāyate
prasanna-cetaso hy āśu
buddhiḥ paryavatiṣṭhate
Pre toho, kto je takto pohrúžený vo vedomí Kṛṣṇu, prestane jestvovať trojnásobné utrpenie hmotného života a v tomto šťastnom stave sa jeho inteligencia čoskoro ustáli.
Bhagavad Gíta 2.66
nāsti buddhir ayuktasya
na cāyuktasya bhāvanā
na cābhāvayataḥ śāntir
aśāntasya kutaḥ sukham
Človek, ktorý nie je s Najvyšším spojený vedomím Kṛṣṇu, nemôže mať ani transcendentálnu inteligenciu, ani stálu myseľ, bez ktorej nemožno dosiahnuť pokoj. A ak nemá pokoj, ako môže očakávať šťastie?
Bhagavad Gíta 2.67
indriyāṇāṁ hi caratāṁ
yan mano ’nuvidhīyate
tad asya harati prajñāṁ
vāyur nāvam ivāmbhasi
Tak ako loď na vode odveje silný vietor, tak i jeden z neovládnutých zmyslov, na ktorý sa sústredila myseľ, môže odniesť rozum človeka.
Bhagavad Gíta 2.68
tasmād yasya mahā-bāho
nigṛhītāni sarvaśaḥ
indriyāṇīndriyārthebhyas
tasya prajñā pratiṣṭhitā
Ó, bojovník mocných paží, preto je ten, ktorého zmysly sú odvrátené od zmyslových predmetov, určite človekom stáleho rozumu.
Bhagavad Gíta 2.69
yā niśā sarva-bhūtānāṁ
tasyāṁ jāgarti saṁyamī
yasyāṁ jāgrati bhūtāni
sā niśā paśyato muneḥ
Čo je pre všetky bytosti nocou, je dobou bdenia pre toho, kto sa ovláda, a čo je pre všetky bytosti časom bdenia, je nocou pre osvieteného svätca.
Bhagavad Gíta 2.70
āpūryamāṇam acala-pratiṣṭhaṁ
samudram āpaḥ praviśanti yadvat
tadvat kāmā yaṁ praviśanti sarve
sa śāntim āpnoti na kāma-kāmī
Mier môže dosiahnuť iba ten, kto sa nenechá vyrušovať nepretržitými prúdmi žiadostivosti, vlievajúcimi sa ako rieky do oceánu, ktorý napriek tomu zostáva vo svojom základe nehybný — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje túžby.
Bhagavad Gíta 2.71
vihāya kāmān yaḥ sarvān
pumāṁś carati niḥspṛhaḥ
nirmamo nirahaṅkāraḥ
sa śāntim adhigacchati
Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega — iba ten dosiahne skutočný mier.
Bhagavad Gíta 2.72
eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha
naināṁ prāpya vimuhyati
sthitvāsyām anta-kāle ’pi
brahma-nirvāṇam ṛcchati
Ó, syn Pṛthy, toto je cesta duchovného a zbožného života a kto po nej kráča, nepodlieha klamu. Ak sa človek nachádza v tomto stave i v okamihu smrti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.
Význam týchto veršov je v tom, že Krišna rozumie túžbe Arjunu a v týchto veršoch sa snaží zhrnúť pre neho inštrukcie. Aká bola nálada Arjunu? Nechcel bojovať. Chcel mier. Krišna mu tu hovorí, že keď chceš mier, tak sa musíš pripravovať na vojnu. Ak chceš mier, tak musíš bojovať. Existuje taká nemecká pištoľ, ktorá sa nazýva Parabellum. Teraz sa tá značka nazýva Luger. Je latinské príslovie, ktoré znie takto: „Si vis pacem, para bellum.“ Ak chceš mier, priprav sa na vojnu. Prvé slovo tohto príslovia je para a posledné slovo je bellum. Bellum znamená vojna. V tom slove parabellum je zašifrované to latinské príslovie.
Arjunu veľmi zaujímala téma buddhi-yoga. Zaujala ho preto, lebo pre neho bol buddhi jogín, múdry jogín, ktorý sa nespráva hlúpo. Arjuna chce byť buddhi jogínom, lebo si myslí, že mu to pomôže vyhnúť sa vojne. Krišna rozumie tomuto nastaveniu Arjunu a v týchto posledných textoch od šesťdesiateho piateho po sedemdesiaty druhý vysvetľuje z rôznych uhľov pohľadu ideu – chceš mier, pripravuj sa na vojnu. Má sa namysli, že sa má Arjuna pripraviť na vojnu so svojimi zmyslami. Pretože hlavným nepriateľom v tomto svete nie sú pre nás iní ľudia, ale naše zmysly a naša myseľ.
To o čom by som chcel hovoriť, ukončuje druhú kapitolu Bhagavad Gíty. Druhá kapitola je veľmi veľká. Väčšia už je len osemnásta kapitola. Je väčšia iba o pár veršov. Skôr ako prejdeme na tretiu kapitolu, tak by som chcel ešte raz urobiť prehľad prvej a druhej kapitoly, aby sme nestratili niť príbehu.
Prehľad
Prvá kapitola
Najdôležitejšie je, že prvá kapitola je začiatok Bhagavad Gíty. Opisuje sa tam problém pred ktorým Arjuna stál – to, že musí bojovať.
Na začiatku sa opisujú vojská, ktoré boli pripravené bojovať. Potom Arjuna hovorí o svojich štyroch pochybnostiach. Štyri Argumenty prečo nechce bojovať. Nazvali sme to védsky štvorec.
Prvý argument bol: Ja nechcem bojovať.
Druhý argument: Ja nechcem, aby moji príbuzní a priatelia umierali. Taktiež hovorí, že z tej vojny nebude nič mať.
Tretí argument je, že účasť v bitke je hriešna a on nechce hrešiť.
Štvrtý argument je, že z pohľadu varnášramy by sa nemal zúčastniť bitky.
Druhá kapitola
Najdôležitejšie je, že Krišna vyvrátil tri argumenty Arjunu. Vyvrátil iba tri a nie štyri, pretože mu Arjuna skočil do reči. Skočil mu do reči, pretože Krišna začal hovoriť o buddhi-yoge, čo sa veľmi Arjunovi zapáčilo. Na začiatku prvej kapitoly sa Arjuna stal žiakom Krišnu.
Tretia kapitola (karma-yoga)
Tretia kapitola sa nazýva Karma-yoga. Podobný názov má ešte aj piata kapitola. Piata kapitola sa nevolá presne ako tretia, ale slovo karma-yoga tam je.
Na začiatku sa preberá téma činnosť a nečinnosť. Arjuna pokladá otázku a Krišna vysvetľuje, že činnosť nie je hriešna. Arjuna si myslí, že konanie je hriešne a Krišna hovorí, že konanie nie je hriešne a privádza formulu o bezhriešnej činnosti. To je deviaty verš.
Od desiateho po šestnásty verš Krišna preberá tému činnosti.
Potom Krišna opisuje tému nečinnosti.
Nakoľko Arjuna v prvých dvoch veršoch položil otázku činnosť alebo nečinnosť, tak aby Arjuna do hĺbky pochopil túto tému, Krišna mu musel podrobne objasniť tému činnosti. Potom podrobne vysvetlil tému nečinnosti. A posledná časť tejto kapitoly je žiadostivosť. To, aká je povaha žiadostivosti.
Bhagavad Gíta 3.1
arjuna uvāca
jyāyasī cet karmaṇas te
matā buddhir janārdana
tat kiṁ karmaṇi ghore māṁ
niyojayasi keśava
Arjuna riekol: „Ó, Janārdana, ó, Keśava, keď usudzuješ, že inteligencia je lepšia než plodonosné činnosti, prečo ma teda tak naliehavo nabádaš, aby som sa zúčastnil tejto strašnej vojny?
Bhagavad Gíta 3.2
vyāmiśreṇeva vākyena
buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niścitya
yena śreyo ’ham āpnuyām
Môj rozum je zmätený Tvojimi dvojzmyselnými pokynmi. Preto Ťa prosím, povedz mi jednoznačne, čo je pre mňa najlepšie.“
Teraz si preberieme tieto dva verše. To je veľmi dobrá otázka Arjunu, pretože tu Krišna formuje chybu človeka, ktorý sa vydal na duchovnú cestu. Arjuna videl protirečenie v slovách Krišnu. V čom si podľa Arjunu Krišna protirečil? Arjuna pochopil, že z jednej strany mu odporúčal, aby sa zaoberal duchovnou praxou. No on si myslí, že duchovná prax je cesta nečinnosti. Aj teraz, ak sa spýtame nejakého človeka na ulici, že čo pre neho znamená duchovná prax, duchovný človek, tak taký človek nám povie, že duchovný človek nechodí do práce, nechodí po meste, žije v chráme, alebo v horách, jaskyniach, v lese, okolo seba nemá nikoho, je sám. Nič neje a nepije. Nepoužíva internet, mobil, počítač. Oblečenie má zo smetiaka.
Bežný človek si myslí toto. Aj Arjuna mal takú predstavu. Myslel si, že keď sa bude venovať duchovnej praxi, tak nebude musieť bojovať a utečie z bojového poľa. No Arjuna rozumie, že mu Krišna hovorí, že má konať. Preto si Arjuna myslel, že si Krišna protirečí. Nerozumie, či sa má vzdať činnosti alebo konať.
Mám pocit, že vo veršoch od šesťdesiat päť po sedemdesiat dva, Arjuna nepochopil Krišnu. Mal v sebe toto protirečenie. Krišna, prečo mi hovoríš, že z jednej strany mám bojovať a z druhej strany sa mám zaoberať duchovnou nečinnosťou? Toto je bežná chyba obyčajných ľudí. Bežne si ľudia myslia, že ak prestanú niečo robiť, tak sa stanú čistými a očistia sa a to je zmysel chyby Arjunu. Vidíme túto chybu u Arjunu, ale je to chyba všetkých ľudí. Arjuna si myslí, že keď nebude konať, tak sa stane svätým.
Vysvetlenie princípu
Bhagavad Gíta 3.3
śrī-bhagavān uvāca
loke ’smin dvi-vidhā niṣṭhā
purā proktā mayānagha
jñāna-yogena sāṅkhyānāṁ
karma-yogena yoginām
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, bezhriešny Arjuna, už som ti vysvetlil, že sú dva druhy ľudí, ktorí sa snažia o sebarealizáciu. Niektorí sa ju snažia dosiahnuť empirickou filozofickou špekuláciou, zatiaľ čo iní konaním v duchu oddanej služby.
Chyba začiatočníka č.1
Bhagavad Gíta 3.4
na karmaṇām anārambhān
naiṣkarmyaṁ puruṣo ’śnute
na ca sannyasanād eva
siddhiṁ samadhigacchati
Samotnou nečinnosťou sa človek nemôže vyslobodiť a iba odriekaním nemôže dosiahnuť dokonalosť.
V treťom a štvrtom verši Krišna vysvetľuje princíp. V týchto veršoch Krišna vysvetľuje veľmi dôležitú myšlienku. Teraz sa vám pokúsim tieto slová Krišnu vysvetliť jednoduchšie. Tu Krišna vysvetľuje, že odriekanie je výsledok očistenia. Arjuna si myslí, že očistenie je výsledok odriekania. No Krišna hovorí opak. Odriekanie je výsledok očistenia. Očistenie je plnenie si povinností. Keď robí človek svoju povinnosť, ktorú musí vykonávať, tak sa takýmto spôsobom dostane k odriekaniu. Väčšina ľudí robí túto chybu – myslia si, že keď budú odriekať, tak očistenie príde samé od seba.
Príklad: Ak máme špinavý riad, tak najskôr umyjeme riad a potom ho dáme k ostatnému riadu. To je logické. Môžeme postupovať aj inak. Zoberieme špinavý tanier a položíme ho medzi ostatný čistý riad a povieme, že nakoľko sme ho položili k inému čistému riadu, tak sa stane čistým aj ten špinavý tanier. Arjuna, ktorý predstavuje všetkých obyčajných ľudí si myslí, že keď položí špinavý tanier k ostatnému riadu, tak sa stane čistým. Krišna vysvetľuje, že to nefunguje takýmto spôsobom.
Riad treba najskôr umyť. Treba urobiť nejakú činnosť a keď bude umytý a čistý, tak je logické ho položiť k ostatnému riadu. Ak ho neumyjeme, nebudeme konať a položíme ho do skrine tak ako keď bol špinavý, tak aj špinavý ostane. Za nejaký čas z tej skrine pôjde nepríjemný zápach. Môžu tam dôjsť aj šváby. Toto je chyba, ktorú robia ľudia, ktorí chcú začať robiť duchovnú prax. Nechcú umývať svoje vedomie, nechávajú to tak ako je a za nejaký čas sa čudujú, prečo okolo nich behajú šváby a smrdia iným ľudom. Toto je veľmi dôležitá myšlienka. Nazval by som to chyba začiatočníka číslo jedna. Potom vám poviem o chybe číslo dva.
1. časť: Dôvody prečo by mal Arjuna konať
Od piateho po ôsmy verš Krišna privádza dôvody k tomu, aby Arjuna konal. Aby človek konal.
Argument z uhla pohľadu duše.
Bhagavad Gíta 3.5
na hi kaścit kṣaṇam api
jātu tiṣṭhaty akarma-kṛt
kāryate hy avaśaḥ karma
sarvaḥ prakṛti-jair guṇaiḥ
Všetci sú bezmocne nútení konať podľa vlastností získaných z kvalít hmotnej prírody; nikto nemôže zostať ani na okamih nečinný.
Môžeme povedať, že toto je argument z uhlu pohľadu duše. Tu Krišna vysvetľuje, že duša v tomto svete nemôže nekonať. Musí konať.
Argument z uhlu pohľadu mysle.
Bhagavad Gíta 3.6
karmendriyāṇi saṁyamya
ya āste manasā smaran
indriyārthān vimūḍhātmā
mithyācāraḥ sa ucyate
Ten, kto krotí svoje činné zmysly, ale jeho myseľ zotrváva pri zmyslových predmetoch, iste klame sám seba a je pokrytcom.
Bhagavad Gíta 3.7
yas tv indriyāṇi manasā
niyamyārabhate ’rjuna
karmendriyaiḥ karma-yogam
asaktaḥ sa viśiṣyate
Ó, Arjuna, oveľa vznešenejší je úprimný človek, ktorý sa pomocou mysle snaží ovládnuť činné zmysly a bez lipnutia začne s karma-yogou (vo vedomí Kṛṣṇu).
Môžeme povedať, že toto je argument z uhla pohľadu mysle. Pokúsim sa vám to vysvetliť inými slovami. Krišna tu vysvetľuje, že myseľ bude nabádať človeka k objektom zmyslov. V sanskrite je to viṣaya. Dosiahnuť, získať tieto objekty človek nemôže, nakoľko nekoná. V takom prípade bude človek musieť kradnúť.
Príklad: Myseľ ešte nie je očistená. Má nejaké túžby. Keďže nekoná, tak si nemôže splniť tieto túžby zákonnou cestou. No nakoľko tie želania má, tak sa bude snažiť splniť túžby svojej mysle nezákonnou cestou. Je to argument z pohľadu mysle.
Argument z uhla pohľadu tela
Bhagavad Gíta 3.8
niyataṁ kuru karma tvaṁ
karma jyāyo hy akarmaṇaḥ
śarīra-yātrāpi ca te
na prasidhyed akarmaṇaḥ
Konaj svoje predpísané povinnosti, lebo čin je lepší ako nečinnosť. Veď bez práce nemôžeš udržať nažive ani svoje telo.
Môžeme povedať, že toto je argument z uhla pohľadu tela. Inými slovami môžeme povedať, že bez činnosti nemôžme udržať svoje telo nažive. Človek potrebuje jesť, žiť, spať, oblečenie, zdravotné poistenie. Ak nebude konať, tak si to nemôže zabezpečiť.
Logická úvaha: Človek si môže povedať, že sa chce stať duchovným človekom. „Hovoríte mi, že mám konať ako obyčajný človek a ako sa teda budem líšiť od obyčajného človeka?“ Preto v nasledujúcom verši Krišna vysvetľuje to, ako by mal Arjuna konať. Mnohí sa deviaty verš učia naspamäť. Je to jeden z najlepších veršov tretej kapitoly.
Bhagavad Gíta 3.9
yajñārthāt karmaṇo ’nyatra
loko ’yaṁ karma-bandhanaḥ
tad-arthaṁ karma kaunteya
mukta-saṅgaḥ samācara
Každý musí vykonávať činy ako obeť Viṣṇuovi, inak ho pripútavajú k hmotnému svetu. Preto, ó, syn Kuntī, vykonávaj svoje povinnosti pre Jeho potešenie; tak sa oslobodíš.
Krišna tu hovorí, že to konanie môže byť také ako u obyčajných ľudí, ale musí byť spojené s Krišnom. Musí sa vykonávať ako obeť Krišnovi. Inými slovami, duchovný človek sa navonok ničím na prvý pohľad nelíši od obyčajného človeka. Hlavné je to, že postupuje správne a robí tieto činnosti, aby prinášal Krišnovi potešenie. Takýmto spôsobom sa táto činnosť stane duchovnou činnosťou. Duchovnou činnosťou sa nezaoberajú len mnísi v kláštoroch, alebo svätci a kňazi, ale hocijaký obyčajný človek sa môže zaoberať duchovnou činnosťou, ak to robí ako obeť pre Krišnu. Myslím si, že sme sa už o týchto témach rozprávali, ale povieme si ešte nejaké konkrétne príklady čo je to za činnosť.
Príklad: Obyčajný človek sa ožení, alebo vydá a duchovný človek sa môže oženiť a vydať, aby potešil Boha. Muž sa nebude starať o ženu preto, aby mu dala sex, ale stará sa o ňu, aby cez tú starostlivosť prinášali spokojnosť Bohu. Žena sa nestará o muža, aby získala peniaze, ale rozumie, že takým spôsobom prináša spokojnosť Bohu. Rodičia sa starajú o deti nie preto, že to je výsledok neplánovaného sexu, ale preto, aby z nich vyrástli dobrí ľudia. Je to zložité, nie je to jednoduché. Budú robiť to, čo iní ľudia, ale majú inú motiváciu.
Publikum: Nebudú asi robiť absolútne všetko rovnako.
Surdas prabhu: To je pravda. Preto som povedal, že na prvý pohľad sa to zdá rovnaké. Nie je to tak, že obyčajný človek je ženatý a duchovný žije niekde v lese. Aj obyčajný aj duchovný človek žije v meste. Obaja môžu mať rodinu. Obaja sa starajú o svoje deti. Preto sa to môže javiť, že to je to isté, ale v detailoch bude veľmi veľký rozdiel. No tieto detaily môže vidieť len naozaj skúsený človek. Neskúsený človek si rozdiel nevšimne.
Skončili sme prvú časť tretej kapitoly. Tretia kapitola nám pôjde rýchlejšie ako druhá, pretože druhá je asi najťažšia.
Desiatym veršom začína nová časť tretej kapitoly. Sú to verše od desiateho po šestnásty.
2. časť: Podrobný opis témy činnosť
V desiatom, jedenástom a dvanástom verši sa opisuje zloženie sveta. V tejto časti sa podrobne komentuje deviaty verš.
Zloženie sveta
Bhagavad Gíta 3.10
saha-yajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā
purovāca prajāpatiḥ
anena prasaviṣyadhvam
eṣa vo ’stv iṣṭa-kāma-dhuk
Na počiatku stvorenia vyslal Pán tvorstva generácie ľudí a polobohov spolu s obeťami Viṣṇuovi a požehnal im, hovoriac: „Buďte šťastní konaním tejto yajñe (obete), lebo tak získate všetko, čo potrebujete pre šťastný život a dosiahnutie vyslobodenia.“
Hovorí sa tu o činnosti. Objasňujú sa tu dva momenty. Správna činnosť nám dáva dva efekty. Je to veľmi dôležité, bude sa to spomínať ešte vo štvrtej kapitole Bhagavad Gíty. Myslím si, že sa o tom môžeme porozprávať už teraz. Budeme hovoriť o konaní obetí. Konanie obete je správne konanie. Ľudia si pod konaním obetí väčšinou predstavia, že to je nejaká činnosť v chráme. Alebo môžete ako obeť priniesť nejaké zviera. Ako už vieme z predchádzajúcich veršov, tak obeť je hocijaká činnosť, ktorá má za ciel potešiť Boha.
Ľudia nechcú konať obete, lebo si myslia, že keď konajú obete, tak im bude dobre potom v duchovnom svete, no teraz im bude zle, budú nešťastní. Preto si ešte raz pozrite čo tu hovorí Krišna. Táto obeť, yajna, dáva človeku materiálny výsledok. Môže žiť šťastne a na konci získa aj dobrý duchovný výsledok. Pretože u obyčajných ľudí je táka dichotómia. Buď budem šťastný teraz a potom budem mať problémy, alebo nebudem mať potom problém v duchovnom svete, ale budem mať problémy tu v materiálnom svete. Tu Krišna hovorí, že ak konáme obete, tak nebudeme mať problém ani v materiálnom svete, ani v duchovnom.
Yajna má dva výsledky – materiálny a duchovný.
Bhagavad Gíta 3.11
devān bhāvayatānena
te devā bhāvayantu vaḥ
parasparaṁ bhāvayantaḥ
śreyaḥ param avāpsyatha
Polobohovia potešení obeťami potešia aj vás a vďaka tejto vzájomnej spolupráci medzi ľuďmi a polobohmi zavládne hojnosť všetkého.
Bhagavad Gíta 3.12
iṣṭān bhogān hi vo devā
dāsyante yajña-bhāvitāḥ
tair dattān apradāyaibhyo
yo bhuṅkte stena eva saḥ
Ak sú polobohovia, ktorí majú na starosti rozličné životné potreby, uspokojení yajñou (obeťou), zásobia človeka všetkým potrebným. No ten, kto užíva tieto dary bez toho, aby ich obetoval, je isto-iste zlodej.
V týchto dvoch veršoch sa hovorí o polobohoch. Niekto si môže povedať: “ O akých polobohoch sa tu hovorí? Ja nepoznám žiadnych polobohov.“ Čo treba pochopiť? Môžeme povedať, že keď hovoríme o polobohoch, tak hovoríme o zákonoch materiálneho sveta. Pretože polobohovia sú osobnosti, ktoré sú zodpovedné za rôzne zákony materiálneho sveta. Za procesy, ktoré prebiehajú v materiálnom svete. V tomto materiálnom svete môžeme vidieť nejaké pekné materiálne veci a za ne zodpovedá poloboh krásy. Ako nazývajú v európskej tradícii tohto poloboha?
Publikum: Venuša.
Surdas prabhu: Áno. V tomto materiálnom svete môžeme vidieť prejavy sily, odvahy, statočnosti. A za to tiež zodpovedá poloboh. Ako sa volá ten poloboh v európskej tradícii?
Publikum: Mars.
Surdas prabhu: Áno. Taktiež môžeme vidieť ako v tomto svete dochádza k nejakým procesom spojeným s obchodom, komunikáciou, prekladom. Tak to má na starosti Merkúr. Preto je bezpohlavný, nie je ani muž, ani žena, aby bola lepšia komunikácia, aby neboli konflikty. Atď.
Existuje veľa polobohov a títo polobohovia majú svojich pomocníkov. Za všetko čo sa deje v tomto svete zodpovedajú polobohovia. Krišna tu vysvetľuje veľmi dôležitú myšlienku, a to, že každý človek, ktorý žije v tomto svete, potrebuje bohatstvo tohto sveta. Dýcha vzduch, niečo je, v noci spí. V organizme u neho prebiehajú rôzne procesy, napríklad trávenie. Môže sa nadchýnať prírodou, alebo inými peknými vecami. Človek niečo spotrebováva. Spotrebováva veci materiálneho sveta. Krišna to vytvoril tak, že u polobohov je tiež potreba niektorých vecí, ktoré im môže dať človek. Človek môže dať polobohom obeť. Ak človek koná obeť, tak v tom procese vzniká jemná energia, ktorú potrebujú polobohovia. Vďaka tejto jemnej energii sa stávajú silnejšími.
Príklad: Manžel príde domov a tam ho čaká manželka. Manžel sa môže nejakým spôsobom postarať o svoju manželku. Manžel v rodine získava silu, keď deti a manželka konajú správnym spôsobom. Ak je manželka šťastná, spokojná, keď sú deti poslušné a robia správne veci, takýmto spôsobom získava manžel silu od svojej rodiny, keď príde domov. Ak príde domov a tam tá manželka a deti iba sú, tak to je málo. Pretože tie deti môžu všetko prevrátiť naruby a taký muž príde domov a povie si, čo to mám doma? Oni sa ho opýtajú v čom je problém? Deti tam sú, stôl tam je, aj keď je hore nohami aj gauč tam je, aj keď je prevrátený. Manželka tam je tiež. Všetko tam je, tak čo sa ti nepáči? Keď sa manželka hnevá a nechce sa rozprávať s mužom a deti robia zle, tak to je pre muža problém. Manžel potrebuje túto jemnú energiu od manželky a detí. Ak získa túto jemnú energiu, tak to ho motivuje, aby chodil do práce a zarábal peniaze. Dúfam, že to budete chápať vďaka tejto analógii s rodinou.
Publikum: Čiže inými slovami, keď my dodržiavame ako ľudia tie pravidlá, tak sú polobohovia spokojní a tým pádom riadia prostredie, ktoré je príjemné a to je to, čo je pre nich ten benefit?
Surdas prabhu: Áno.
Príklad: Venuša je poloboh krásy. Poloboh krásy nemá rád, keď sa odpadky vyhadzujú na zem. Ak človek nevyhadzuje odpadky na zem, tak tým pádom robí správnu činnosť a vtedy je Venuša spokojná. Takým spôsobom človek získava šťastie a energiu od Venuše. Dá sa veľmi rýchlo si zlepšiť náladu, ak si oblečiete čisté oblečenie. Ženy sú šťastné, ak si oblečú pekné oblečenie. Ženy sú k Venuši citlivejšie. Žena si obliekla pekné oblečenie, spravila si make up, pozrela sa do zrkadla a stala sa šťastnou. Prečo? Je stále taká istá. Čo sa zmenilo? Venuša jej dala energiu šťastia. Ak niečo urobíte pre Venušu, vyperiete si oblečenie, staráte sa o krásu, tak získate šťastie. Ak sa pozeráte na krásny obraz, tak to môže veľmi zrelaxovať človeka. Aj keď človek ide na hudobný koncert, tak z toho získa nejakú energiu. Keď hovoríme napríklad o počúvaní klasickej hudby, tak získame energiu pokoja. No ak počúvate rock, tak môžete získať energiu Ráhu.
Krišna povedal, že špeciálne vytvoril tento svet takto. V desiatom verši sa o tom hovorilo. Na úplnom začiatku Krišna ten svet vytvoril takto. Že polobohovia závisia od ľudí a ľudia od polobohov. Preto, ak niekto niečo získava z okolitého sveta, ale nedá nič naspäť, tak je zlodej.
Publikum: V desiatom verši hovorí, že stvoril ľudí a polobohov spolu s obetami Višnuovi. Čiže ultimátne je to obeť Višnuovi, ale potom v ďalších veršoch jedenásť a dvanásť hovorí o obetiach, ktoré sú určené polobohom.
Surdas prabhu: Áno. Nie je tam žiadne protirečenie. Pretože tieto obete sú zároveň aj pre Višnua aj pre polobohov.
Publikum: Prečo nie priamo pre Višnua?
Surdas prabhu: Pretože za fungovanie materiálneho sveta zodpovedajú polobohovia. Ak nebudú od ľudí nič získavať, tak nebudú mať záujem robiť niečo pre ľudí.
Publikum: Ale napríklad ten príbeh o kopci Govardhan, tak tam On ukázal ten príklad, že vy nepotrebujete polobohov a napríklad Indra – poloboh dažďa, si musí konať svoju povinnosť tak či tak, aj keby ho ľudia neuctievali. Takže tu to vyzerá ako protirečenie.
Surdas prabhu: Nie. Nie je tu protirečenie. Komu Krišna navrhol vykonať obeť? Kopcu Govardhan. Tu je taká analógia. Ak sa prináša obeť, tak všetci získavajú úžitok. Ľudia na to často zabúdajú. Myslia si, že iba jeden získava úžitok z obete. V čom bol problém pastierikov? V tom, že zabudli na to, že tá obeť je aj pre Boha. Preto Krišna narušil túto logiku a povedal, že sa majú klaňať aj Govardhanu. Takýmto spôsobom obnovil myšlienku toho, že yajna sa vykonáva nie len pre polobohov, ale v prvom rade pre Boha.
Príklad: Keď som sa učil na univerzite ako právnik, tak som získal červený diplom. Koho zaujíma to, aby mali právnici červený diplom? Štát zaujíma to, aby boli kvalitný právnici. Prečo sa z toho tešil aj môj otec, keď nie je štát? Pretože keď sa činnosť robí správnym spôsobom, tak sú spokojní všetci.
Ak ide človek v aute a dodržiava pravidlá cestnej premávky, tak to zaujíma všetkých. Zaujíma to štát, spoločnosť, ostatných účastníkov cestnej premávky. Taktiež aj rodičov. Nedávno mi jeden človek hovoril, že išiel autom, vchádzal do dediny správnou rýchlosťou päťdesiat kilometrov za hodinu a okolo neho rýchlo preletelo auto. Povedal si, že prečo ide tak rýchlo ten človek. A priamo pred očami videl, ako prechádzalo dieťa cez cestu a to auto ho zrazilo a na vlastné oči videl ako to dieťa zomrelo. A to je veľmi ťažká situácia. To je veľmi ťažké aj pre človeka, ktorý pravidlá neporušil, ktorý nie je vinný. Tento človek išiel sto, možno aj rýchlejšie, nebola tam možnosť, že by to dieťa nezabil. Ak človek dodržiava pravidlá cestnej premávky, tak sú šťastní aj otcovia, mamy, babky, dedkovia, všetci a aj Fico. Pretože on môže jazdiť rýchlo po meste a môže si povedať, že ja môžem, ale vy nemôžete.
Publikum: Čiže Krišna je spokojný keď my počúvame polobohov?
Surdas prabhu: Áno. Pretože polobohovia učia ľudí pravidlám, ktoré sú v duchovnom svete. V materiálnom svete hovoria, že nemôžete odhadzovať odpadky na zem, no v duchovnom tiež nemôžete hádzať odpadky na zem. Tieto pravidlá krásy si môže človek osvojiť v materiálnom svete. Preto tu polobohovia konajú ako vychovávatelia. Človek, ktorý sa naučil správne komunikovať s polobohmi, tak môže správne komunikovať s Bohom. To je dôležitý moment. O tom budeme hovoriť v štrnástej kapitole Bhagavad Gíty. Pretože kvalita dobra je základ na to, aby sme potom prešli na transcendentálnu úroveň. Práve polobohovia tomu učia. Ak konáme obete pre Boha, tak sú spokojní aj polobohovia. Ak konáme obeť špeciálne pre polobohov, tak Krišna je s tým v poriadku. Na nasledujúcej lekcii, od trinásteho verša ide vysvetlenie toho, ako sa transformuje vedomie človeka. Ako pomocou toho, že koná správne, prichádza k Bohu. To sú už ďalšie verše. To už dnes nestihneme.
Publikum: Môžu aj rákšasovia robiť niečo dobré, tak ako polobohovia?
Surdas prabhu: Pozrite, možnosť robiť dobro je u každého. Vieme, že aj ľudia od ktorých by sme to nečakali, robia dobré veci. Rákšasovia majú na starosti tú zlú funkciu v tomto materiálnom svete. No pre fungovanie materiálneho sveta sú nevyhnutní. Ich existencia dáva človeku slobodný vyber. Pretože mnohí ľudia sa nechcú združovať s Bohom. Sú v materiálnom svete na to, aby mohli hrešiť. Preto sú potrebné aj živé bytosti, ktoré budú pomáhať ľudom vykonávať hriešne veci. Pretože ak by také osobnosti neboli, tak to nebude materiálny svet, keďže v duchovnom svete niesu démoni, rákšasovia. Sú len v materiálnom svete. Na to, aby mohli napĺňať fantázie a túžby ľudí.
Príklad: Narodil som sa v Sovietskom zväze. Bolo tam veľmi ťažké kúpiť alkohol. Predával sa len v špecializovaných obchodoch, ktoré sa otvárali o druhej poobede a zatvárali sa o osemnástej. Už si presne nepamätám tie časy. Videl som ľudí, ktorí stáli v rade na tento alkohol. Hovorili prečo si nemôžu kúpiť alkohol v obyčajnom obchode. Snívali o tom, aby v akomkoľvek obchode bolo veľké množstvo fliaš alkoholu. Takéto túžby mali ľudia v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch a teraz sa im to prianie splnilo.
V Sovietskom zväze predávali pivo. Predávalo sa v takých špeciálnych búdach, ktoré vyzerali veľmi zle. Stál tam rad mužov. Prichádzali so svojimi nádobami a tam im to pivo nalievali. Všetko tam bolo od toho piva lepkavé. Pili pivo priamo pri tej búde a okolo lietalo množstvo múch. Keď som to videl, tak som si povedal, že určite pivo piť nebudem. Nikdy som pivo nepil, pretože som získal psychickú traumu. Teraz už z toho ľudia nemajú psychickú traumu, pretože teraz sú tie fľaše pekné s krásnymi etiketami. A to všetko urobili rákšasovia. Rákšasovia povedali, byť hriešny je pekné a práve na to sú v tomto materiálnom svete. Treba chápať podstatu, že aj keď je fľaša pekná, tak nie všetko za tým je pekné.
Zatiaľ žiadne komentáre.