Haré Krišna drahí oddaní. Pokračujeme v piatej kapitole. Budeme podrobnejšie hovoriť o poslednom verši piatej kapitoly. Verš 5.29. To je formulka mieru. Je to veľmi praktický verš. Pochopenie tohto veršu nám môže pomôcť sa menej báť, alebo sa strachu zbaviť. Ak si pamätáte, tak sme hovorili, že tento verš má tri úrovne a v závislosti od toho na akej úrovni sa človek nachádza, tak má menej strachu a viac mieru.
Formulka mieru
Bhagavad Gíta 5.29
bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ
sarva-loka-maheśvaram
suhṛdaṁ sarva-bhūtānāṁ
jñātvā māṁ śāntim ṛcchati
Múdry človek, ktorý si Ma plne uvedomuje a vie, že Ja som konečným príjemcom všetkých obetí a pokánia, Najvyšším Pánom všetkých planét a polobohov a priateľom všetkých bytostí, sa oslobodí od hmotných strastí a dosiahne mier.“
Prvá úroveň
(prvé pravidlo)
Bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ – to znamená, že si Pán užíva všetky naše obete a askézy.
Praktické využitie: Konať správne vo svojom živote je zložité. Je to askéza. Správne konanie je obeť. Ak človek koná správne, tak Pán je spokojný s jeho správnym konaním a Pán dá za to človeku pokoj. Preto jeden z prvých princípov nášho konania je, že sa treba snažiť konať správne. Aj bežný človek tomu intuitívne rozumie. Začína sa snažiť konať správne.
Prečo je táto úroveň nižšia?
Človek na prvej úrovni urobí askézu, a potom hovorí, že toto je moje, tamto je moje.
Človek na prvej úrovni si myslí, že iba pomocou obete a askézy poteší Krišnu. Keď niečo používa a užíva si, tak si to užíva len pre seba.
Pretože tu si človek myslí, že robí askézu a robí obeť. To je dobré, že robí obeť a askézu. Problém je v tom, že hovorí „JA“. Problém je v tom, že si myslí, že to, čo sa k nemu dostalo ako výsledok tohto je jeho. Krišna posiela odmenu človeku, ktorý robí obeť a askézu. Takýto človek si hneď zoberie tento darček od Boha, odnesie si ho do bytu a zabuchne za sebou železné dvere a hovorí si, „to je moje, to je moje.“ Problém je v tom, že samozrejme jemu ten darček dal Krišna, ale aj tak ten darček patrí Krišnovi. To čo dal Krišna ako odmenu, to stále patrí Krišnovi, a preto ho nie je možné používať tak ako chceme my. Tento darček od Krišnu máme používať tak, aby bol Krišna spokojný.
Príklad: Človek, ktorý vie, že urobil nejaký priestupok za to môže dostať pokutu. Preto sa potom snaží robiť správne veci. Napríklad nejakí zlodeji, mafiáni. Oni radi obetujú peniaze na nejakú charitu. Môžeme si všimnúť v novinách, že nejaký známy človek daroval veľkú sumu charitatívnemu fondu. Môžeme si pomyslieť, že aký to je dobrý a zbožný človek. Veľmi často to robia zločinci kvôli strachu. Rozumejú tomu, že urobili niečo zlé a môžu ich potrestať. Preto si myslia, že musia urobiť niečo dobré, aby ich nepotrestali, lebo sa boja. Preto môžu dávať takéto veľké dary. Samozrejme, to neznamená, že človek, ktorý niečo obetuje, je zločinec, no v nejakom percente prípadov to tak je.
Druhá úroveň
(druhé pravidlo)
Sarva-loka-maheśvaram – to znamená, že Pán je vládcom všetkých planét a polobohov. To je vyššia úroveň. To je úroveň, keď človek vidí ako je usporiadaný tento materiálny svet.
Prečo je táto úroveň vyššia?
Človek na druhej úrovni rozumie tomu, že ten darček je neustále Krišnov. Napriek tomu, že je teraz u neho, tak ho musí používať veľmi zodpovedne. A má ho používať tak, aby priniesol potešenie Krišnovi.
Človek na druhej úrovni si tie veci, ktoré má, užíva, ale užíva si tak, aby bol Krišna potešený.
Príklad: Prečo sa človek dopúšťa nejakého zločinu? Chce dosiahnuť úspech pomocou zločinu. Nerozumie ako funguje tento svet. Nerozumie tomu, že tento svet je usporiadaný tak, že za zločin je potrebné zaplatiť. Zaplatiť svojim utrpením.
Publikum: Prečo to je tak? Čo v tej druhej časti poukazuje na to, že tak rozmýšľa?
Surdas prabhu: Sarva-loka-maheśvaram – pretože Pán vládcom všetkých planét a polobohov.
Čo znamená planéta?
To je aj všetko, čo sa tam nachádza. Ak niekto hovorí, že je vládca Slovenska, tak to znamená, že mu patrí všetko čo je na Slovensku. Všetka zem, všetky hory, lesy, továrne, peniaze atď..
Publikum: Takže ten prvý, to bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ. On môže urobiť nejakú yajnu a skryť si na nejakom mieste výsledok, ale na tej druhej úrovni už to nemá kde skryť?
Surdas prabhu: Ten, kto sa nachádza na prvej úrovni, zoberie tie výsledky a povie – „to je moje, to je moje, to je moje“, budem to používať tak ako to chcem ja. Ten kto sa nachádza na druhej úrovni povie, že to je jeho, ale zároveň to patrí aj Krišnovi. Ja vlastním túto vec a aj Krišna vlastní túto vec.
Publikum: Je to preto, že sa nemá kde schovať pred Krišnom? Čo tam tá geografická vec s tým má spoločné?
Surdas prabhu: Myslím, že to tak môžeme povedať.
Príklad: Je tu tento notebook. Mohli ste si všimnúť, že s ním vždy prídem. Komu patrí tento notebook? Patrí aj mne, aj Krišnovi. Ak si myslím, že patrí mne, tak môžem mať v tom notebooku nejaké zlé veci. Vtedy si poviem, že je to môj notebook a bude tam to, čo chcem ja. Ak rozumiem, že ten notebook patrí aj mne aj Krišnovi, tak to bude znamenať, že sa v tom notebooku nebudú nachádzať zlé veci. Keďže patrí Krišnovi, tak sa ma opýta, že prečo si do môjho notebooku dal zlé veci? Čo potom poviem Krišnovi? Ak rozumiem, že to je môj aj Krišnov notebook, tak budem rátať aj so záujmami Krišnu.
Publikum: Keď je spoločný, tak tiež môžem povedať, že tam budem mať svoju vlastnú zložku.
Surdas prabhu: To je niečo medzi prvou a druhou úrovňou. Pretože Krišnovi patrí celý notebook. Nie je to tak, že Krišna hovorí, že toto je tvoj priečinok a toto môj a do tvojho chodiť nebudem. A ty sa nepozeraj do môjho. Krišnovi patrí všetko.
Ako to preniesť do praxe?
Môžeme mať manžela, manželku, deti. Môžeme si myslieť, že to je môj manžel, manželka, deti. Preto k ním tak môžem pristupovať ako chcem ja. No človek, ktorý sa nachádza na druhej úrovni rozumie, že títo ľudia sú zároveň vlastníctvo Krišnu. Preto musím postupovať tak, aby aj oni konali správne. Mám zodpovednosť voči nim, aby som konal tak, aby som ich nezlomil a nerobil im zle a nespôsoboval im bolesť.
Existuje kniha, ktorú napísal Nikolaj Vasilievič Gogoľ a volá sa Taras Buľba. Toto dielo je príbeh otca a syna. Je to príbeh z časov keď existovala Rzeczpospolita (historické obdobie Poľska). Opisuje sa tu vojna Kozákov s Poliakmi. Bol tam hajtman (veliteľ jednotky) Taras Buľba, ktorý mal syna. Syn sa zaľúbil do Poľskej slečny, a tak zachránil mesto s ktorým Kozáci bojovali, kde jeho milá žila. Keď sa to Taras Buľba dozvedel, tak povedal, že keďže ho počal, tak ho aj zabije.
Nerozumel tomu, že aj napriek tomu, že ho počal, tak ho nemôže zabiť, pretože jeho syn je zároveň aj vlastníctvom Boha. Ak s tým Boh nesúhlasí, tak ho nemôže zabiť. Nemôže zabiť všetkých katolíkov, pretože k tomu Boh nedáva súhlas. Atď…
Človek, ktorý sa nachádza na druhej úrovni, tak sa veľmi zodpovedne správa k veciam, ktoré má, a aj k tým ľuďom, s ktorými je v kontakte. Keď sa nachádzame na tejto druhej vyššej úrovni, tak máme ešte menej strachu.
Publikum: Dá sa to nejak spojiť so sambandha, abhideya, prayojana? Lebo to sa sarva-loka-maheśvaram mi príde ako sambandha trochu a tá druhá činnosť bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ, to je ako keby abhideya. A ten cieľ, tá najvyššia úroveň, to je ta prayojana. Či tieto tri úrovne z tohto verša sa dajú spojiť s týmto?
Surdas prabhu: Asi by som ich nespájal. Pretože abhideya je prax. Existuje prax na troch úrovniach. Jeden veriaci človek hovorí, že pôjde do chrámu a to je jeho obeť Bohu. „Chodím každú nedeľu do chrámu a každú nedeľu zapálim sviečku Bohu. Potom prídem domov opijem sa a zbijem svoju ženu a deti, pretože ma otravujú. Už som unavený, keď ich vidím každý deň, žena je hlúpa a deti sú tiež hlúpe.“ No človek chodí každú nedeľu do chrámu, hovorí bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ.
Človek, ktorý sa nachádza na druhej úrovni, nebude piť alkohol keď príde z chrámu, pretože povie, že sa to Krišnovi nepáči. Nebude biť ženu a deti, pretože sa to Krišnovi nepáči. To je tiež prax abhideya, ale je to vyššia úroveň abhideyi. Na každej úrovni je aj sambandha, abhideya aj prayojana. Pretože na jednej úrovni je jedna sambandha, abhideya, prayojana a na druhej úrovni sú iné. Na tretej úrovni sú opäť na vyššej úrovni.
Publikum: Ja tomu rozumiem, ale mne to stále príde, že keby sme si tie tri časti veršu položili vedľa seba ako puzzle a mal by som intuitívne zhodnotiť, ktoré je najnižšie a ktoré je najvyššie, tak mne príde že to sarva-loka-maheśvaram by malo byť najnižšie, lebo mne to príde iba také statické, ako taký popis, že Boh je všade. Mne príde, že vyššie by malo byť to bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ, lebo to už evokuje nejakú činnosť.
Surdas prabhu: Pozrite, sarva-loka-maheśvaram obsahuje aj statické aj dynamické veci. Pretože na loku sa môžeme pozrieť ako na statickú vec, pretože to je planéta a mahešvara je činné. Mahešvara znamená, že už niečo vlastnia a tam sa nedá dostať bez yajne.
Publikum: Niekto môže povedať, že pokiaľ si niekto plne realizoval to bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ, tak vidí, že všetky rieky smerujú do oceánu?
Surdas prabhu: Nie. Niečo podobné ešte uvidíme v osemnástej kapitole. Tam je tiež veľmi zaujímavá časť, ktorá ukazuje ako ľudia rôzne vnímajú okolitý svet. Aký je rozdiel medzi prvou a druhou úrovňou? Na prvej úrovni si človek myslí, že je askéza určená pre Boha a výsledok askézy je pre neho. Na druhej úrovni človek vie, že aj askéza je pre Boha a aj výsledok je pre Boha.
Príklad, prvá úroveň: Človek pracuje pre svojho šéfa. Šéf mu dáva peniaze. Tieto peniaze sú toho pracovníka. Človek si môže povedať, že si kúpi auto a všetky tie peniaze sú jeho. Človek hovorí, že Bohu patrí moja askéza, ale výsledky askézy, peniaze patria mne.
Druhá úroveň: Človek rozumie, že dostal peniaze, ale tieto peniaze aj tak patria Bohu. Bohu patrí aj moja askéza aj výsledky askézy.
Publikum: Ale čo to tam evokuje, že to je tak? Lebo bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ znamená, „Ja som príjemca všetkých obetí.“ Ten človek, ktorý príjme túto prvú úroveň, tak on chápe, že Krišna je vlastník tých výsledkov. Krišna hovorí, že „výsledky sú moje.“
Surdas prabhu: Prvá úroveň je pracujem na majiteľa, on mi dáva peniaze a peniaze sú moje.
Publikum: Ale prečo si to myslí? Keď Krišna hovorí – „Ja som príjemca všetkých obetí.“
Surdas prabhu: Pretože mu dáva prácu a Krišna mu dáva peniaze. Krišna má peniaze a keď dám Krišnovi askézu, tak mi Krišna dá peniaze a potom ako mi dá peniaze, tak tie peniaze sú moje.
Publikum: Ale on by tak nemal rozmýšľať.
Surdas prabhu: Pozrite. Nemáme takto rozmýšľať. Ale treba rozumieť, že táto úroveň bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ je veľmi vysoká úroveň pre veľmi veľa ľudí. Pretože veľa ľudí nechce robiť askézu, pretože neprijímajú bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ.
Publikum: Ale aj ten druhý level sarva-loka-maheśvaram, to tiež nemusia prijať. Môžu to tiež zneužiť.
Surdas prabhu: Pozrite, poviem tretiu úroveň a možno tomu budete lepšie rozumieť.
Opakovanie prvej a druhej úrovne
Prvá úroveň:
Človek robí askézu, ale myslí si, že všetky výsledky tejto askézy patria jemu.
Druhá úroveň:
Človek dáva Krišnovi askézu. Krišna mu dáva odmenu za askézu, ale človek rozumie, že tieto výsledky patria Krišnovi. Problém spočíva v tom, že na tejto úrovni ešte nie je láska.
Tretia (najvyššia) úroveň
(tretie pravidlo)
Na tejto úrovni človek rozumie, že Krišna je suhṛdaṁ. Suhṛdaṁ znamená veľmi blízky kamarát. Kamarát, ktorý nás ľúbi.
Príklad: Človek niečo robí pre Krišnu. Krišna mu dáva výsledky a človek rozumie, že tieto výsledky tiež patria Krišnovi. Takýto človek si môže myslieť, že to je koncentračný tábor. Som v koncentračnom tábore. Robím pre niekoho a nič mi nepatrí.
Ale na tretej úrovni človek rozumie, že Krišna je môj kamarát. Krišna je ten, kto ma ľúbi. Krišna je ten, koho ľúbim ja. V takomto bode to už prestáva byť problém. Ak ľudia ľúbia jeden druhého, tak neriešia čo komu patrí. Majú jedno srdce pre dvoch.
Zhrnutie:
Prvú úroveň môžu pochopiť aj materialisti, ktorí môžu robiť aj zlé veci.
Druhú úroveň môžu pochopiť aj materialisti, no musia byť veľmi dobrí.
Tretia úroveň je dostupná len pre oddaných. Tretia úroveň dáva maximálnu ochranu a maximálny pokoj. Na tejto úrovni nie je strach. Na predošlých úrovniach ešte môže byť strach.
Krišna opisuje celú túto piatu kapitolu, aby ukázal ako funguje činnosť. Ako bude činnosť pomaličky ochraňovať Arjunu. Na začiatku bude Krišna robiť činnosť na prvej úrovni a bude mať menší strach. Potom prejde na druhú úroveň a bude mať ešte menej strachu. Keď prejde na tretiu úroveň, tak nebude mať žiaden strach. Jñātvā māṁ śāntim ṛcchati, dosiahne shanti – mier.
Publikum: A to rozdelenie je podobné ako kaništha, madhyama a uttama? Lebo kaništha hovorí, že vidí Boha iba v chráme.
Surdas prabhu: Rozumiem. Dá sa urobiť taká analógia.
Publikum: Ten madhyama, všetko čo robí je yajna.
Surdas prabhu: Madhyama všetko spája s Krišnom, ale ešte nemusí mať lásku. Uttama už má lásku. Preto na začiatku človek nie je ani kaništha. Na prvej úrovni robí aspoň niečo, aspoň chodí do chrámu. Potom rozumie že by mal byť chrám aj u neho doma a snaží sa, aby bol chrám okolo neho. Na tretej úrovni rozumie, že musí byť chrám aj v jeho srdci. Takýto je postupný proces. Preto v závislosti od človeka s ktorým sa združujeme, tak ho inšpirujeme na ďalšie duchovné kroky, ale to aké to budú kroky závisí od toho, na akej úrovni sa nachádza.
Takáto je formula mieru a dúfam že je to pre vás zaujímavé.
Publikum: Mám takú otázku, ktorá ma trápi asi polovicu prednášky. Ako prejsť na druhú úroveň, alebo ako ju aspoň prijať, keď všetko čo Surdas prabhu hovorí o druhej úrovni vo mne vyvoláva hnev. Rozumiem, že kľúčom k tomu je asi tretia úroveň, láska, potom druhá úroveň nie je koncentračným táborom, ale to je až tretí krok a ako aspoň prijať ten druhý?
Surdas prabhu: Pozrite. Človek, ktorý si myslí, že druhá úroveň je koncentračný tábor, sa ešte v skutočnosti nachádza na prvej úrovni. Pretože človek, ktorý sa nachádza na druhej úrovni vidí ten mechanizmus.
Príklad: Sme na križovatke a na semafore svieti červené svetlo. Bude sa človek kvôli tomu hnevať? Z jednej strany môže byť hnev, ale z druhej strany chápe, že to červené svetlo ho ochraňuje. Keď človek vidí tento mechanizmus, tak rozumie, že je logický. Že v skutočnosti iné varianty neexistujú. Môže ísť na červenú, ale skôr alebo neskôr vznikne problém a môžeme skončiť so zdravotnými problémami a celý život byť na vozíčku. To nikto nechce. Preto človek, ktorý vidí tento mechanizmus, tak vie, že červené svetlo je v poriadku.
Ak máte taký hnev, tak to poukazuje na to, že sa nachádzate na prvej úrovni. Súhlasíme s tým, že máme niečo robiť, ale chceme, aby výsledky boli naše, a aby som sa s nikým nedelil o tieto výsledky. Ak sa mám s niekým podeliť, tak môže vzniknúť hnev.
Príbeh zo života: Mal som päť rokov. Mal som narodeniny. Prišli príbuzní a niekto z nich mi daroval čokoládu. Potešil som sa, že mám čokoládu a potom mi povedali, že si ju mám rozdeliť s inými. Mám čokoládu, je tam veľa príbuzných. Jeden kúsok dám jednému, druhý druhému a vidím ako sa čokoláda zmenšuje. Rozmýšľal som nad tým, ako ju darovali mne, ale musel som sa podeliť so všetkými a ostalo mi len pár kúskov. Povedal som si, „to je teda darček.“
Ak rozumiem, že toto sú pravidlá hry, tak zmysel nie je v tom, že mi darovali čokoládu a celú ju zjem. Význam je v tom, aby sme si neustále dávali darčeky. Mne dajú darček a ja darujem darček. Budeme preberať túto tému asi o rok v Nektáre pokynov, štvrtý, piaty, šiesty verš, ak budeme mať šťastie, tak aj siedmy verš budeme rozoberať. Sú to veľmi hlboké verše. Bude to pokračovanie semináru, ktorý bol tento rok na Krišna Janmasthami.
Ak rozumiem, že ten mechanizmus funguje takto, tak sa nebudem urážať na to, že mi darovali čokoládu, ktorú som musel darovať všetkým ostatným, ak sa nachádzam na druhej úrovni.
Ak sa nachádzam na prvej úrovni, tak budem veľmi urazený. Ako je to možné, že mi dali celú veľkú čokoládu a musel som všetkým darovať a ostal mi len malý kúsok?
Ak sa budem nachádzať na tretej úrovni, budem ľúbiť ľudí, a tak to vôbec nebude problém.
To je to, o čom hovorí tento dvadsiaty deviaty verš. Šríla Prabhupáda nazýva tento verš formulka mieru.
Publikum: Ako prejsť z prvej úrovne na druhú? Máme čítať viac kníh, ktoré to popisujú alebo robiť viac askézy?
Surdas prabhu: Tento prechod prvej úrovne na druhú prebieha prirodzene. Ak človek praktikuje askézu a obeť, tak robí viac, viac a viac a postupne prejde na druhú úroveň. Preto to je prax. Taktiež pochopenie toho ako funguje vesmír.
Dokončili sme piatu kapitolu. Nabudúce začneme šiestu kapitolu a šiestou kapitolou končí prvá mahá časť.
Zatiaľ žiadne komentáre.