Haré Krišna drahí oddaní. Pokračujeme v preberaní prvej kapitoly Bhagavad Gíty.
Keď si pamätáte, zastavili sme sa na preberaní mena Janārdana. Pamätám si, že sme v predchádzajúcej časti vynechali niekoľko mien o ktorých som vám zabudol povedať. Bolo by dobré teraz tie mená, ktoré som vynechal nájsť. Poviem v ktorých veršoch to bolo. Pozrite prosím verše od 21. po 27. a všimnite si, ktoré mená Krišnu a Arjunu sú tam použité.
Publikum: Acyuta.
Okej. Acyuta. Toto meno Acyuta používa Arjuna vo vzťahu ku Krišnovi. Môžete prečítať celý verš kde je použité toto meno.
Bhagavad Gíta 1.21-22
arjuna uvāca
senayor ubhayor madhye
rathaṁ sthāpaya me ’cyuta
yāvad etān nirīkṣe ’haṁ
yoddhu-kāmān avasthitān
kair mayā saha yoddhavyam
asmin raṇa-samudyame
Arjuna riekol: „Ó, Neomylný, postav prosím môj bojový voz medzi obe vojská tak, aby som mohol vidieť bojachtivých prítomných, s ktorými sa musím v tomto veľkom boji stretnúť.
Prečo Arjuna používa toto meno a ako sa prekladá? Toto meno sa prekladá ako neomylný. Ten, kto sa nedopúšťa hriechov. Čo si myslíte, prečo sa Arjuna obracia na Krišnu presne týmto menom? Je to dosť jemná etiketa a Šríla Prabhupáda o tom trochu píše vo význame. Máte nejaké nápady?
Publikum: Píše sa tam, že nikdy nesklame svojich oddaných.
Dobre. Máte ešte nejaké varianty? To je dosť ťažká otázka. Len som sa pre istotu opýtal. Prečo sa Arjuna obracia na Krišnu ako na Acyutu? Pretože čo Arjuna robí v tomto verši? Rozkazuje Krišnovi. Týmto spôsobom ak Arjuna rozkazuje Krišnovi, tak môžeme povedať, že je postavenie Krišnu nižšie ako postavenie Arjunu.
Človek má v spoločnosti nejaké postavenie v závislosti od toho, nakoľko je hriešny, alebo zbožný. Postavenie človeka v spoločnosti je určené jeho karmou. Tu Arjuna dáva Krišnovi rozkaz. Môžeme si myslieť, že Krišna má horšiu karmu ako Arjuna. No Arjuna chápe, že sa Krišna nachádza vyššie ako on, chápe, že Krišna je Boh. Napriek tomu musí rozkázať Krišnovi. A preto používa slovo Acyuta. V skutočnosti slovo Acyuta nadobúda význam, že aj keď ti dávam rozkaz, neznižujem Ťa. Rozumiete?
Publikum: Áno.
Zaujímavé, že? Sú tam použité ešte dve Mená. Pozrite.
Publikum: Hṛṣīkeśa.
Hṛṣīkeśa, áno. To je meno Boha. Hṛṣīkeśa sa prekladá ako Pán zmyslov. Íša je vlastník. Existuje taká kniha Íšopanišád. Prvá časť mena Hṛṣīkeśa znamená zmysly, hṛṣī. Preto Hṛṣīkeśa je pán zmyslov. To meno používa Sañjaya. Týmto spôsobom naznačuje Dhṛtarāṣṭrovi, že sa Arjuna veľmi skoro vzdá boja. Ty Dhṛtarāṣṭra, by si sa tomu nemal tešiť. Pretože Krišna je pánom zmyslov Arjunu. Krišna to zariadil tak, aby mal Arjuna takéto pocity. Aké mal pocity? Pamätáte si niekto?
Publikum: Nechcel, bál sa.
Áno. Sañjaya naznačuje, že to zariadil Pán. Sañjaya tiež hovorí, že Krišna bude ovládať zmysly Arjunu a to naznačuje, že nakoniec zvíťazí. Chápete zmyslu tých slov? Je tam použité ešte nejaké meno?
Gudākeśa, nájdite prosím. Je to meno Arjunu. Pripomínam, že Íša znamená vlastník. Guḍāka znamená sen. Gudākeśa znamená ten, kto zvíťazil nad svojim snom. V tomto prípade, ten kto zvíťazil nad nevedomosťou. To je tiež taký náznak Sañjayu na to, že v tejto kapitole Arjuna odmietne bojovať, ale nakoniec zvíťazí nad svojou nevedomosťou a bude bojovať. To je varovanie Sañjayu pre Dhṛtarāṣṭru. Pretože Dhṛtarāṣṭra keď počul slová Arjunu, tak sa veľmi potešil. Pomyslel si, „super Arjuna nebude bojovať. To znamená, že moji synovia zvíťazia.“ No Sañjaya varuje Dhṛtarāṣṭru. Používa mená Hṛṣīkeśa a Gudākeśa.
Posledná časť od 28. verša. Túto časť môžeme nazvať zúfalstvo Arjunu.
V 1. časti išlo o popis bitky na Kurukšetre. Ako sa volá tá kapitola? Spomeňte si, alebo pozrite prosím.
Publikum: Pozorovanie vojsk.
Áno. V skutočnosti názov kapitoly je názov prvej časti tejto kapitoly.
Druhá časť tejto kapitoly sa volá Zúfalstvo Arjunu. V sanskrite sa nazýva Arjuna viśadā yoga. To sa prekladá ako Yoga zúfalstva Arjunu. Takže názov druhej časti tejto kapitoly sa nazýva ako názov prvej kapitoly v sanskrite.
Keď sa opýtate kto dal názov týmto častiam, tak vám odpoviem, že sú to moje názvy. Obvykle prednášajúci, ktorí prednášajú Bhagavad Gítu dávajú kvôli uľahčeniu tieto názvy častí jednotlivých kapitol. Ja zvyčajne pozerám na to aký názov dal prednášajúci a vyberám si z toho čo sa mi najviac páči. Keď sa mi nič nepáči, tak dávam vlastný názov. Každopádne názov dávam na to, aby sa to dalo lepšie pochopiť a zapamätať.
Bhagavad Gíta 1.39
kula-kṣaye praṇaśyanti
kula-dharmāḥ sanātanāḥ
dharme naṣṭe kulaṁ kṛtsnam
adharmo ’bhibhavaty uta
So zánikom rodu je zničená večná rodová tradícia, a tak zvyšok rodiny upadá do neznabožstva.
Bhagavad Gíta 1.40
adharmābhibhavāt kṛṣṇa
praduṣyanti kula-striyaḥ
strīṣu duṣṭāsu vārṣṇeya
jāyate varṇa-saṅkaraḥ
Keď v rodine prevládne bezbožnosť, ó, Kṛṣṇa, nastane mravný úpadok žien, a keď poklesnú ženy, ó, potomok Vṛṣṇiho, príde nežiadúce potomstvo.
Bhagavad Gíta 1.41
saṅkaro narakāyaiva
kula-ghnānāṁ kulasya ca
patanti pitaro hy eṣāṁ
lupta-piṇḍodaka-kriyāḥ
Pribúdanie nežiadúceho obyvateľstva spôsobí pekelný život rodiny, ako aj tých, ktorí rodinné tradície ničia. Predkovia takto zničených rodín poklesnú tiež, lebo sa im prestane obetovať jedlo a voda.
Bhagavad Gíta 1.42
doṣair etaiḥ kula-ghnānāṁ
varṇa-saṅkara-kārakaiḥ
utsādyante jāti-dharmāḥ
kula-dharmāś ca śāśvatāḥ
Následkom zlých skutkov ničiteľov rodových tradícií, ktoré spôsobujú narodenie nechcených detí, sa ničí odveký spoločenský poriadok a blaho rodiny.
Bhagavad Gíta 1.43
utsanna-kula-dharmāṇāṁ
manuṣyāṇāṁ janārdana
narake niyataṁ vāso
bhavatīty anuśuśruma
Ó, Kṛṣṇa, udržovateľ ľudstva, počul som od duchovných učiteľov, že tí, ktorí zničia rodinné tradície, budú naveky prebývať v pekle.
Veľmi často sa tu používa slovo varna-šankara. Viete čo to znamená to slovo?
Publikum: Nechcené potomstvo.
Áno, je to tak. A ktoré slovo sa vzťahuje k neželanému a ktoré k potomstvu?
Publikum: Šankara je neželané?
Nie.
Publikum: Tak varna.
Šríla Prabhupáda to preložil ako nechcené potomstvo, ale v skutočnosti sa to prekladá inak. Chcem vám k tomu niečo povedať, aby ste lepšie rozumeli čo znamená varna šankara. Varna, inými slovami varnášrama. Šankara znamená mix. Varna šankara znamená to, keď sa miešajú varny. To, čo rozbíja varnášramu. Varna šankara v skutočnosti znamená manželstvo muža nižšieho postavenia so ženou s vyšším postavením. A tiež sa tak nazývajú všetky deti, ktoré sa v takomto manželstve narodili. Pretože vo védskej tradícii je najideálnejšie, keď sa muž a žena nachádzajú v rovnakom postavení (varne). Alebo by mal mať muž vyššie postavenie ako žena. To nie je tak dobré ako tá prvá varianta, ale je to celkom dobré. Veľmi zlé je, keď sa žena nachádza vo vyššom postavení ako muž. To je spojené s tým, že deti dedia vlastnosti svojich rodičov. Každý človek, ktorý prináleží k jednej z varien má aj silné, ale aj slabé vlastnosti. To znamená, že silné aj slabé vlastnosti sú u bráhmanov, kšatrijov, vaišjov aj šúdrov. Keď sa vyskytne také manželstvo, kde je žena vo vyššom postavení ako jej muž, tak z toho vyplývajú isté problémy. Deti z takého manželstva preberajú slabé vlastnosti svojich rodičov. Ak je manželstvo normálne, tak dieťa dedí aj silné aj slabé vlastnosti. No keď je to varna šankara, tak to dieťa zdedí slabé vlastnosti aj od matky aj od otca. Takýmto spôsobom sa objavujú deti, ktoré sú neužitočné pre systém varnášramy. To je len také krátke vysvetlenie.
Publikum: Môžem povedať taký krátky príbeh? Nepamätám si úplne presne ako presne znel, ale na nejakom bále alebo stretnutí sa stretli rôzni vedci, boli tam aj nejaké celebrity a miss krajiny. Táto miss prišla za vedcom čo dostal cenu a povedala mu, “Ó, to by bolo super, keby sme mali spolu deti. Múdre po vás a pekné po mne.” A on povedal: “Dobre, ale čo keby to bolo naopak a boli by múdre po vás a pekné po mne?.” No, tak to je taká podobná pointa.
Surdas prabhu: Podľa mňa ten príbeh bol s Georgom Bernardom Shawom, alebo s Albertom Einsteinom. Áno, to je veľmi dobrý príklad, keď varna šankara berie tie negatívne vlastnosti z každého od rodičov. Vo vedomí Krišnu je všetko v poriadku, lebo sa praktizuje Mahá-mantra a to všetkých povznáša. Každopádne, je žiadúce brať do úvahy postavenie muža a ženy, aby bola taká psychologická rovnováha.
Pamätám si, že v 90. rokoch v Rusku bol taký problém. V 90. rokoch boli oddaní veľmi mladí. Mali zvyčajne okolo 20 rokov. Pretože hnutie vedomia Krišnu bolo veľmi mladé, priťahovalo to mladých ľudí. V 90. rokoch sa začali všetci vo veľkom ženiť. Vtedy oddaní uvažovali takýmto spôsobom: „Ja som oddaný, aj ona je oddaná. Ja chcem ku Krišnovi aj ona chce ku Krišnovi. Preto budeme mať dobrú rodinu, pretože máme rovnaký cieľ.“ No to bola veľká chyba. Prakticky všetky manželstva sa rozpadli. Treba brať do úvahy psychologické vlastnosti muža aj ženy preto, aby bolo manželstvo dostatočne silné a pevné. Netreba byť naivný a myslieť si, že všetko bude v poriadku, len preto, že sú muž aj žena oddaní. Prax často ukazuje, že keď sú spolu oddaný a neoddaný a hodia sa jeden k druhému, tak vzniká dobrá rodina a aj ten, čo bol neoddaný sa stane oddaným. Poznám veľa príkladov, keď sa stalo presne toto. Je dôležitá aj tá kompatibilita.
Teraz začneme preberať konkrétne argumenty. Všimli ste si ako sa mení argumentácia Arjunu? Ešte raz prečítajme 28. verš a potom 43. verš. Je tam rozdiel v jeho uvažovaní. Poďme sa pozrieť ako sa menia argumenty Arjunu. Prečítame si tie verše a potom spravíme taký prehľad.
Prvý argument Arjunu
Verše od 28. po 30.
Bhagavad Gíta 1.28
Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, keď pred sebou vidím svojich priateľov a príbuzných v takej bojovnej nálade, cítim, ako sa mi chvejú údy a vysychá mi v ústach.
Bhagavad Gíta 1.43
Ó, Kṛṣṇa, udržovateľ ľudstva, počul som od duchovných učiteľov, že tí, ktorí zničia rodinné tradície, budú naveky prebývať v pekle.
Ešte 29. a 30. verš
Bhagavad Gíta 1.29
Trasiem sa na celom tele a vlasy sa mi ježia. Luk Gāṇḍīva mi padá z rúk a koža ma páli.
Bhagavad Gíta 1.30
Nemôžem tu už dlhšie stáť, zabúdam sa a moja myseľ blúdi. Predvídam iba nešťastie, ó, Kṛṣṇa, hubiteľ démona Keśīho.
To sú prvé argumenty Arjunu. Aký krátky záver z toho vieme urobiť? Čo z toho vyplýva?
Publikum: Že sa bojí.
Áno, hovorí – ja nechcem. Popisuje svoje pocity. Dobre, veľmi dobre.
Druhý argument Arjunu.
Verše od 31. po 35.
Bhagavad Gíta 1.31
Nevidím nič dobrého na tom, že v boji zabijem svojich vlastných príbuzných. Môj milý Kṛṣṇa, ako môžem túžiť po nejakom ďalšom víťazstve, kráľovstve alebo šťastí?
Bhagavad Gíta 1.32-35
Ó, Govinda, načo nám bude kráľovstvo, radosť, ba i samotný život, keď všetci, pre ktorých si to môžeme želať, sú teraz zoradení na tomto bojisku? Ó, Madhusūdana, keď tu učitelia, otcovia, synovia, dedovia, strýkovia, svokrovci, vnuci, švagrovia a ostatní príbuzní stoja predo mnou pripravení obetovať svoje životy a majetok, prečo by som si mal želať zabiť ich, hoci inak by oni mohli zabiť mňa? Ó, udržovateľ všetkých živých bytostí, nie som pripravený s nimi bojovať ani pre vládu nad tromi svetmi, nie to ešte nad týmto svetom. Aké potešenie z toho budeme mať, keď zabijeme Dhṛtarāṣṭrových synov?
Čo môžeme v krátkosti povedať od toho 31. po 35. verš? Aká je hlavná myšlienka?
Publikum: Nechce zabíjať svoju rodinu.
Áno. Vidíte ten rozdiel?
Na začiatku hovorí: „Ja nechcem, ja nechcem.“ Teraz už hovorí, že nechce zabíjať svojich príbuzných. Dovtedy hovorí o sebe – Ja nechcem. Potom sa jeho pozornosť upriamuje na príbuzných. O čom ešte hovorí? Ešte je tam slovo prospech. Aký prospech budem mať z toho, že sa zúčastním tejto bitky? Na začiatku hovorí, že ja nechcem a potom hovorí, aký z toho budem mať prospech? Chápete ako sa vyvíja jeho myslenie?
Príklad: Môžeme niekomu povedať, že by mal každý deň ráno cvičiť. Človek nám odpovie, že nechce. Neskôr to môže začať praktizovať, nakoľko má z toho prospech. Pretože už chápe, že keď bude každé ráno cvičiť, tak bude mať lepšie zdravie.
Ľudia pred tým než majú prísť k nejakému rozhodnutiu, tak sa pozerajú na rôzne varianty. Spočiatku človek rozmýšľa nad tým, čo sa týka práve jeho. Potom rozmýšľa čo sa ho týka ďalej. On rozmýšľa, áno teraz to pôsobí nepríjemne, ale potom z toho budem mať prospech. Prečítajte prosím 36. verš.
Tretí argument Arjunu.
Verš 36.
Bhagavad Gíta 1.36
Ak zabijeme týchto zločincov, upadneme do hriechu. Preto nie je od nás správne zabiť synov Dhṛtarāṣṭrových a našich priateľov. Čo by sme tým, ó, Kṛṣṇa, manžel bohyne šťastia, získali a ako môžeme byť šťastní, keď zabijeme svojich vlastných príbuzných?
Tento argument je vyjadrený len v tomto 36. verši. Aká je myšlienka tohto verša?
Publikum: Čo by mal z vraždy svojej rodiny.
Ako sa to dá ešte inými slovami sformulovať? Už som vám dal nápovedu. Od tej najbližšej k tým vzdialenejším a vzdialenejším dôvodom.
Publikum: On už rozmýšľa o šťastí, že aké šťastie z toho bude mať.
On tu hovorí o hriechu. No v skutočnosti hovorí o karme a ďalšom živote. No a tu vidíme ako sa mení krok za krokom tá jeho argumentácia. Na začiatku človek povie: „Nechcem to robiť, nepáči sa mi to.“ Ako môžeme vyvrátiť tento dôvod? „Áno, teraz to nechceš, ale neskôr z toho budeš mať prospech.“ Chápete?
Publikum: Áno.
Nechcem každé ráno robiť jógu. Chcem ráno spať. No keď sa budem venovať jóge každé ráno, tak budem mať z toho prospech.
Ako vieme vyvrátiť ten dôvod, že človek povie: „Nemám z toho prospech. Karma, alebo sviatosť.“
Príklad: Človek hovorí: „Ja nemám nič z toho, že sa združujem so svojimi rodičmi. Zbytočne im venujem svoj čas. Stále riešia nejaké problémy. Musím ich počúvať. Mal by som riešiť ich problémy.“ Nemáme z toho prospech. Je to tak?
Publikum: Nie.
No, ak sa teraz staráme o svojich rodičov tak, aby boli spokojní, v takom prípade získavame prospech v ďalšom živote. Pretože v ďalšom živote dostaneme pozorných rodičov, ktorí sa o nás budú starať. Keď v tomto živote ignorujeme svojich rodičov, tak v ďalšom živote keď budeme deti, tak nás budú ignorovať naši rodičia. Rozumiete ako Arjuna formuje svoju logiku?
Publikum: Čiže on na začiatku bol mentálny, potom začal argumentovať inteligenciou krátkodobo, potom si to chcel dlhodobo vytvoriť.
Áno. A 4. argument to je od 37. verša. Po 43. kde hovoria o varnášrame. Keď si pamätáte tak dobre a keď nie, tak ešte raz prečítame. Musíme si vysvetliť tú všeobecnú myšlienku.
Štvrtý argument Arjunu.
Verše od 37. po 43.
Bhagavad Gíta 1.37-38
Ó, Janārdana, hoci títo muži, ktorých srdcia premohla žiadostivosť, nevidia nič zlého v zabíjaní príslušníkov svojej rodiny a v hádkach so svojimi priateľmi, prečo by sme my, ktorí v zničení rodu vidíme zločin, mali konať takto hriešne?
Bhagavad Gíta 1.39
So zánikom rodu je zničená večná rodová tradícia, a tak zvyšok rodiny upadá do neznabožstva.
Bhagavad Gíta 1.40
Keď v rodine prevládne bezbožnosť, ó, Kṛṣṇa, nastane mravný úpadok žien, a keď poklesnú ženy, ó, potomok Vṛṣṇiho, príde nežiadúce potomstvo.
Bhagavad Gíta 1.41
Pribúdanie nežiadúceho obyvateľstva spôsobí pekelný život rodiny, ako aj tých, ktorí rodinné tradície ničia. Predkovia takto zničených rodín poklesnú tiež, lebo sa im prestane obetovať jedlo a voda.
Bhagavad Gíta 1.42
Následkom zlých skutkov ničiteľov rodových tradícií, ktoré spôsobujú narodenie nechcených detí, sa ničí odveký spoločenský poriadok a blaho rodiny.
Bhagavad Gíta 1.43
Ó, Kṛṣṇa, udržovateľ ľudstva, počul som od duchovných učiteľov, že tí, ktorí zničia rodinné tradície, budú naveky prebývať v pekle.
Štvrtý argument, aká je jeho všeobecná myšlienka?
Publikum: Poklesnutie rodiny.
Ako to môžeme sformulovať, aby sme mohli nadviazať na predchádzajúce argumenty?
Publikum: Ja tam vidím niečo také, že on sa snaží vykrútiť z tej osobnej zodpovednosti. Hovorí, že sa radšej obetuje, lebo aj keď vie, že je v práve, tak tá vojna by spôsobila oveľa väčšie utrpenie všetkých ostatných. Že on by vyhral, ale celá spoločnosť by vlastne trpela.
Áno. V predchádzajúcom 3. argumente hovorí o svojej povinnosti a tu hovorí o duchovnom prospechu pre ostatných. Je pripravený sa obetovať kvôli duchovnému prospechu ostatných.
Týmto spôsobom vidíme systém argumentácie Arjunu.
Na začiatku hovorí o svojej neochote to spraviť.
Potom hovorí o krátkodobej výhode.
Potom hovorí o dlhodobej výhode.
Potom hovorí o prospechu pre spoločnosť.
Pozerá na to systematicky. Zdá sa mu to nevýhodné zo všetkých štyroch uhlov pohľadu.
Je to pre neho nevýhodné teraz.
Je to pre neho nevýhodné potom.
Bude to pre neho nevýhodné aj v ďalšom živote.
Je to nevýhodné aj pre spoločnosť.
Publikum: A vedel by prabhu vysvetliť bližšie ten mechanizmus, že teraz keby zomreli všetci muži v tej vojne, tak potom by sa nemal kto starať o tie ženy. Že ako vzniká tá varna šankara v krokoch?
Zabíjajú sa muži, zabíja sa elita. Tým pádom ženy zostávajú bez mužov. Pre ženy je samozrejme prirodzené, že si želajú mať deti. Preto ženy začnú rodiť deti tých, ktorí ostali nažive. A kto ostal nažive?
Publikum: Tie nižšie triedy.
Áno. Napríklad tí, ktorí sa nezúčastnili, tí ktorí sa zľakli. Ženská elita ostala, ale mužská nie. Potom budú tieto ich deti zastávať líderské pozície a budú problémy.
Publikum: Tie ženy, ktoré by ostali po tých mŕtvych mužoch by sa ale už asi nevydali?
Mohli by ich znásilniť napríklad.
Publikum: Áno.
Aký môže byť osud ženy, ktorá ostala sama, bez muža? Nemá ju kto chrániť. V 16. kapitole Bhagavad Gíta o tom budeme čítať, volá sa božské a démonské povahy. Viete ako sa deťom odovzdávajú božské vlastnosti?
Publikum: Nie.
Kto chce aby boli u dieťaťa božské vlastnosti?
Publikum: Zbožní ľudia.
Áno. Veľmi dôležitý je moment počatia dieťaťa. Ak si rodičia počas sexuálneho aktu chcú užívať sexuálny pôžitok, tak deti, ktoré vzniknú z takéhoto počatia, budú tiež pôžitkármi. A potom sa budú mstiť svojim rodičom. Budú hovoriť, že sa narodili na to, aby si v tomto živote užívali. Pretože myšlienka pôžitku, ktorá bola počas sexu u rodičov sa predáva deťom v jemnej forme. Preto je lepšie deti počať v rozumnom stave vedomia. Aby ste chápali, že teraz dávam život novému človeku. Aby mal ľahký život. Aby boľ veľmi rozumný, inteligentný. Vtedy bude v živote úspešný, keď bude kontrolovať svoje zmysly. Je lepšie v ten deň viac chantovať. Je lepšie vybrať vhodný deň. Niektoré dni sú vhodnejšie na počatie detí, niektoré nie sú vhodné. Ak majú rodičia takýto postoj, tak ich deti sa rodia veľmi múdre, poslušné, môžu kontrolovať svoje zmysly, počúvať rodičov atď. Keby takáto mužská elita zomrela, tak už by sa takéto deti nemohli rodiť.
Publikum: Čiže keby teraz prišla 3. svetová vojna a všetci tí nízko kastoví, tí démoni by sa v nej zúčastnili, ale oddaní by sa schovali a nebojovali, tak potom by mohli oddaní znova repopulizovať svet. To by bol taký opak toho.
Áno. Nakoniec to tak aj bude. Kalki príde a zabije všetkých démonov. To bude koniec Kali yugy. Potom sa začne Satya yuga. Z uhla pohľadu štátu to je problém. Keď je odliv najlepších ľudí zo štátu permanentný, tak môže štát veľmi degradovať. Keď sa štát nachádza dlhodobo pod takýmto vplyvom, sú ničení múdri ľudia, premýšlajúci ľudia, tak sa formuje genofond otrokov.
Publikum: Môžem sa opýtať? Ako správne rozumieť tomu zväzku keď muž je nižšie postavený ako žena, že si potom berie z toho práve tie zlé vlastnosti. Prečo platí tento vzorec? A keď je teda muž vyššie a žena nižšie, že si berú práve tie lepšie? To dieťa má možnosť vnímať správanie obidvoch, že sa prejavujú aj dobré aj zlé, ale prečo to práve funguje tak, že keď je muž nižšie tak sa preberajú tie zlé.
Videli ste psov na ulici?
Publikum: Áno.
Ktorí nemajú svojich pánov a ktorí sa rozmnožujú medzi sebou. Napríklad je nemecký ovčiak. Ak zoberieme mamu aj otca nemeckého ovčiaka, tak kto sa narodí?
Publikum: Rex.
Áno. Komisár Rex (smiech). Keď si zoberieme nejakého malého smiešneho psa, nejakú čivavu. To sú domáce psy, ktoré sú predurčené na hru s deťmi. A sú psy, ktoré sú strážnici, sú určení k tomu, aby strážili dom. Keď si zoberieme nemeckého ovčiaka a čivavu, čo si myslíte, že nakoniec získame?
Publikum: Ani jedno ani druhé.
Publikum: Každopádne to nebude vlčiak.
Áno, to nebude ani to, ani to.
Publikum: Už asi rozumiem, že tým mixovaním zákonite dochádza k poklesu kvality.
Áno.
Publikum: Môžem ešte? Áno dochádza k zníženiu kvality, ale to neodpovedá na tú otázku, že keď je muž tá vyššia kasta a žena nižšia, aj tak prichádza k mixovaniu ale nedochádza k zhoršeniu kvality.
To je ešte prípustné. Nie je to také dobré ako keď sú v jednej, no Védy to pripúšťajú. Je to v poriadku.
Publikum: Neviem či to je tým, ale ja som niekde počul alebo čítal, že dieťa preberá od matky schopnosti a od otca povahu. Prípadne naopak.
Neviem presne povedať, tomu sa venuje genetika. Tam dochádza k niektorým procesom, ktoré nám dokonca ani teraz nie sú známe. Každopádne veľa tisícov rokov naspäť už ľudia poznali tieto nuansy a stavali sa zodpovedne k vytvoreniu rodiny. Teraz je všetko tak pomiešané, že králi sú v skutočnosti šúdrovia. Teraz je to tak pomiešané, že nič nefunguje.
Publikum: Šríla Prabhupáda hovoril, že v Kali yuge celá populácia sú šúdrovia a nižšie.
Áno. Nepovedal som vám o védskom štvorci, ale to čomu sme sa dnes venovali bolo veľmi dôležité. Nabudúce vám už poviem o védskom štvorci. Pozrieme sa ešte raz na tie isté argumenty z trocha iného uhla pohľadu.
Zatiaľ žiadne komentáre.