Haré Krišna drahí oddaní. Pokračujeme v našom seminári k Nektáru pokynov. Dostali sme sa k najpraktickejšej časti. Sú to verše dva a tri. Na začiatku vám trocha poviem o tom, ako je potrebné analyzovať tieto verše. Upozorňujem, že aj prvý aj druhý aj tretí verš popisujú univerzálny princíp úspechu. Univerzálny princíp úspechu je, že to nefunguje len u bhakti, ale aj na rôzne iné ciele. Samozrejme Šríla Prabhupáda a áčáryovia pozerajú na tieto verše cez prizmu bhakti, ale môj názor je, že na to, aby sme lepšie pochopili ako to funguje v bhakti, je dobré poukázať na ich univerzálnosť.
Keď som robil veľa seminárov k tejto knihe, tak som si všimol, že sa oddaní často krát zahlbujú do nejakých detailov, ale nerozumejú všeobecný zmysel. Je tam dosť veľa komentárov a je veľmi jednoduché zabudnúť o čom sa tam hovorí. Ak len prečítame komentáre k druhému a tretiemu veršu a potom sa vás spýtam čo ste pochopili, tak vznikne problém. Taktiež je ešte jedna veľká chyba, ktorá sa robí pri štúdiu týchto veršov. Pozerá sa na nich jednotlivo. V druhom verši je popísaných šesť konaní, ktoré sa nemajú robiť. V treťom verši sa popisuje šesť konaní, ktoré je treba robiť. To, čo majú spoločné je to, že ich môžeme spárovať. Môžeme spárovať konanie, ktoré sa nemá robiť s konaním, ktoré treba robiť z tretieho verša. Obvykle to nikto nerobí, keď vysvetľuje túto knihu. Budeme sa pozerať na tie páry. Prečítame si druhý a tretí verš a spárujeme to.
Nektár pokynov verš 2
atyāhāraḥ prayāsaś ca
prajalpo niyamāgrahaḥ
jana-saṅgaś ca laulyaṁ ca
ṣaḍbhir bhaktir vinaśyati
Synonyma
ati–āhāraḥ — přejídání nebo přílišné shromažďování; prayāsaḥ — přílišná snaha; ca — a; prajalpaḥ — plané mluvení; niyama — pravidla písem; āgrahaḥ — přílišná připoutanost k (nebo agrahaḥ – přílišné zanedbávání); jana–saṅgaḥ — společnost světských lidí; ca — a; laulyam — planoucí touha či chamtivost; ca — a; ṣaḍbhiḥ — těmito šesti; bhaktiḥ — oddaná služba; vinaśyati — je zničena.
Oddaná služba je zničena, jestliže se příliš zapleteme do těchto šesti činností: (1) jíme více, než je nutné, a shromažďujeme více peněz, než je třeba; (2) příliš se snažíme získat světské věci, které jsou těžko dosažitelné; (3) zbytečně mluvíme o světských tématech; (4) dodržujeme pravidla písem jen kvůli tomu, abychom je dodržovali a ne kvůli duchovnímu pokroku, nebo je odmítáme a jednáme nezávisle a náladově; (5) stýkáme se se světskými lidmi, kteří se nezajímají o vědomí Kṛṣṇy a (6) toužíme po hmotných výsledcích.
Nektár pokynov verš 3
utsāhān niścayād dhairyāt
tat-tat-karma-pravartanāt
saṅga-tyāgāt sato vṛtteḥ
ṣaḍbhir bhaktiḥ prasidhyati
Synonyma
utsāhāt — nadšením; niścayāt — důvěrou; dhairyāt — trpělivostí; tat–tat–karma — různých činností příznivých pro oddanou službu; pravartanāt — konáním; saṅga–tyāgāt — zřeknutím se společnosti neoddaných; sataḥ — předchozích velkých ācāryů; vṛtteḥ — následováním ve stopách; ṣaḍbhiḥ — těmito šesti; bhaktiḥ — oddaná služba; prasidhyati — pokročí nebo dosáhne uspěchu.
(1) Být nadšený, (2) snažit se s přesvědčením, (3) být trpělivý, (4) jednat podle usměrňujících zásad (jako je śravaṇaṁ kīrtanaṁ viṣṇoḥ smaraṇam – naslouchání, opěvování a vzpomínání na Kṛṣṇu), (5) vyhýbat se společnosti neoddaných a (6) následovat ve stopách předchozích ācāryů je šest zásad příznivých pro čistou oddanou službu, které jistě zaručí naprostý úspěch.
Ako sa dajú spraviť tie páry nesprávne?
Ak budeme párovať z druhého veršu číslo jedna a z tretieho veršu tiež číslo jedna, atď.
Ako sa dajú spraviť tie páry správne?
Ak budeme párovať prvé z druhého veršu a druhé z tretieho veršu. 2-3, 3-4, 4-5, 5-6, 6-1. Nie je to zrejmá vec, a preto ju asi nikto neanalyzuje týmto spôsobom.
Pripomínam, že existuje kniha Hatha-yoga-pradipika a tam sa opisuje ako tieto princípy fungujú u človeka, ktorý chce byť úspešný v hatha-yoge. Hatha-yoga je tretí a štvrtý stupeň v aštanga-yoge. Je to asana a pranayama. Tu knihu napísal Swatmaráma Swámí, ktorý žil v štrnástom, pätnástom storočí. Skôr ako Pán Čaitanya, pretože Pán Čaitanya sa narodil na konci pätnásteho storočia a jeho hlavné kázanie bolo v šestnástom storočí. Dá sa to aplikovať na rôzne aspekty života, ale my to budeme aplikovať na výučbu anglického jazyka. Keď budeme čítať komentár Šrílu Prabhupádu, ktorý bude popisovať všetky tie činnosti pre bhakti, tak si poviete, že všetkému rozumiete. V opačnom prípade to bude veľmi zložité, nepochopiteľné a neaplikovateľné do praxe.
Príklad: Mám jedného známeho, ktorého poznám už veľmi dlho. Chce sa naučiť anglický jazyk. Učí sa to tak, že kupuje všetky učebnice anglického jazyka, ktoré vidí v obchode. Akonáhle uvidí novú knihu, tak ju kúpi. Doma má veľké množstvo týchto kníh. Keď som sa ho pýtal prečo má toľko kníh, tak mi odpovedal, že sa chce naučiť angličtinu. Keď som vyskúšal či po anglicky niečo vie, tak som zistil, že nevie nič. Pretože všetka jeho činnosť učenia angličtiny končí kúpou kníh. To je to, o čom sa hovorí v prvom páre. Často krát keď chceme dosiahnuť nejaký úspech, tak urobíme túto chybu. Začneme kupovať nejaké veci a myslíme si, že nákup týchto vecí nám zabezpečí úspech.
Prvý pár (1/2)
(1) jíme více, než je nutné, a shromažďujeme více peněz/ 2) snažit se s přesvědčením
ati–āhāraḥ/ niścayāt
(hromadenie vecí/ hromadenie presvedčenia)
Ati–āhāraḥ
Často krát, keď chceme dosiahnuť nejaký úspech, tak urobíme túto chybu. Začneme kupovať a hromadiť nejaké veci a myslíme si, že nákup týchto vecí nám zabezpečí úspech.
Niścayāt
Presvedčenie. Mali by sme hromadiť nejaké vnútorné presvedčenie.
Príklad s angličtinou: Vnútorné presvedčenie, že treba študovať angličtinu. Namiesto toho, aby sme hromadili a nakupovali knihy, je potrebné hromadiť vnútorné presvedčenie, že je potrebné študovať angličtinu. Mať jednu, alebo dve knihy angličtiny a všetko si z nich vziať. No u neho úsilie vziať si z tej knihy všetko nebolo, to presvedčenie, tá viera nebola. Namiesto toho len kupoval knihy.
Tento princíp funguje v hocijakom konaní.
Druhý pár (2/3)
(2) příliš se snažíme získat světské věci, které jsou těžko dosažitelné/ (3) být trpělivý
prayāsaḥ/ dhairyāt
(zbytočné, nepotrebné úsilie/ trpezlivosť)
Veľmi zaujímavý pár, pretože už na prvý pohľad si protirečia. Z tohto páru vychádza Paretovo pravidlo. Paretovo pravidlo je, že 20% úsilia dáva 80% výsledkov. Zvyšných 80% úsilia dáva 20% výsledkov. Veľa krát keď človek vynakladá veľmi veľa úsilia, tak výsledok je zlý.
Prayāsaḥ
Keď vynakladáme veľmi veľa úsilia a chceme hneď získať výsledok.
Dhairyāt
Treba konať s trpezlivosťou. Dlhšie obdobie. Lepšie je robiť menej, ale dlhšie.
Príklad s plávaním: Veľmi často človek, ktorý vynakladá menšie úsilie pri plávaní pláva rýchlenie a dlhšie. Keď človek pri plávaní vynakladá veľké úsilie, tak len trhá vodu a je unavený. Ten kto pláva pomaly, netrhá vodu a pláva sa mu ľahšie a je rýchlejší.
Príklad s angličtinou: Človek, ktorý sa bude učiť celý deň angličtinu, tak bude mať menšiu efektivitu, ako človek, ktorý sa bude učiť každý deň trochu a nebude vynakladať obrovské úsilie.
Ak sa potrebujete naučiť nejaké množstvo slov, tak ak si prečítate tieto slová pred tým ako zaspíte, nebudete sa ich snažiť zapamätať, len si pozorne prečítate, tak si môžete zapamätať viac, ako keď sa ich v priebehu dňa budete neustále učiť. Preberali sme túto tému, keď sme hovorili o tom, ako sa majú učiť sanskritské verše. Niekto sa bude celý deň učiť tie slová a druhý si ich prečíta pred spánkom a zapamätá si ich lepšie.
Jedna z pedagogických chýb, ktorú robia rodičia vo vzťahu k svojim malým deťom je, že chcú, aby sa dieťa naučilo hneď niečo robiť správne. Treba pochopiť, že človek sa to nevie hneď naučiť správne. Človek to chce urobiť správne, ale na začiatku to bude robiť s chybami. Je potrebné pochopiť, že keď dieťa robí niečo zle, tak jeho vedomie rozumie, že to robí nesprávne a zapína sa jemný proces k tomu, aby to neskôr začal robiť správne.
Univerzálny princíp: Existuje vnútorné a vonkajšie vedomie. Je dôležité, aby si to vnútorné vedomie zapamätalo a k tomu je potrebná prestávka. Počas tohto času sa začína proces, ktorý umožňuje vnútornému vedomiu si osvojiť tieto veci.
Tretí pár (3/4)
(3) zbytečně mluvíme o světských tématech/ (4) jednat podle usměrňujících zásad
prajalpaḥ/ tat-tat-karma pravartanāt
(nepotrebné konanie/ venovať sa rôznorodej činnosti)
Zmysel spočíva v tom, aby sme neprokrastinovali, ale venovali sa nejakej produktívnej, efektívnej činnosti.
Prajalpaḥ
Obyčajne sa prekladá ako kecanie. Bla bla bla bla bla. No v skutočnosti to znamená nepotrebná činnosť.
Tat-tat-karma pravartanāt
Spočíva v tom, že by sme sa mali venovať rôznorodej činnosti.
Príklad s angličtinou: Človek sa neučí angličtinu. Častou príčinou je prokrastinácia. Mohol by sa naučiť niekoľko nových slov, vyskúšať si prečítať nejaké správy v angličtine, počúvnuť si niečo v angličtine, prečítať si nejaké pravidlá z učebnice, môže si nastaviť jazyk v telefóne na angličtinu. Dajú sa robiť rôzne veci, ktoré môžu smerovať k výučbe angličtiny, alebo môžeme prokrastinovať. Pri prokrastinácii sa človek rozptyľuje inými, rôznymi nepotrebnými vecami. V tom prípade je potrebné rozptyľovať sa rôznymi vecami spojenými s anglickým jazykom, ktoré nám pomáhajú sa ho naučiť.
Keď človek len číta knižku anglického jazyka, tak to nebude tat-tat-karma pravartanāt. Je lepšie robiť viac rôznych, efektívnych vecí. Aby sme k učeniu anglického pristupovali z rôznych strán a používali rôzne spôsoby a rôzne metódy.
Dôležité je nerobiť pradžalpu, ale teraz ľudia používajú slovo prokrastinácia.
Štvrtý pár (4/5)
(4) dodržujeme pravidla písem jen kvůli tomu, abychom je dodržovali a ne kvůli duchovnímu pokroku, nebo je odmítáme a jednáme nezávisle a náladově/ (5) vyhýbat se společnosti neoddaných
niyama āgrahaḥ/ saṅga–tyāgāt
(nerobiť nič, robiť formálne/ odmietnutie pripútanosti)
Príčina prečo človek niečo nerobí, alebo to robí formálne, je pripútanosť. Pripútanosti vedú k združovaniu sa so zodpovedajúcim ľuďmi. Pretože združovanie sa s ľuďmi dáva zodpovedajúcu chuť, zodpovedajúcu pripútanosť.
Niyama āgrahaḥ
Znamená nerobiť nič, alebo robiť formálne.
Saṅga–tyāgāt
Tu je to preložené ako – vyhýbať sa spoločnosti neoddaných. Poďme sa pozrieť, čo znamenajú tieto slová v sanskrite. Tyāgāt znamená odmietnutie. Saṅga znamená pripútanosť.
Ak si pamätáte, tak sme spolu čítali druhú kapitolu Bhagavad Gíty a tam boli verše, ktoré opisovali, ako sa človek dostáva do problémov. Je to približne šesťdesiaty tretí, šesťdesiaty štvrtý verš. Hovorí sa tam, že najskôr človek pozerá na objekty zmyslov. Z tohto vzniká pripútanosť. Z pripútanosti vzniká žiadostivosť. Zo žiadostivosti vzniká hnev. V tomto verši je v sanskrite slovo saṅga a prekladá sa tam ako pripútanosť.
Šríla Prabhupáda to prekladá ako združovanie sa s neoddanými, pretože tieto nesprávne pripútanosti privádzajú k združovaniu s nesprávnymi ľuďmi. To neznamená, že Šríla Prabhupáda nesprávne preložil termín saṅga–tyāgāt. On to preložil správne, len treba pochopiť ako to funguje.
Príklad s angličtinou: Rodičia pošlú dieťa na hodiny angličtiny. No dieťa tam nechodí, tým pádom sa angličtinu nemôže naučiť. Učiteľ zavolá rodičom, že jeho dieťa nenavštevuje hodiny angličtiny. Rodičia mu vynadajú a povedia, že tam musí chodiť, lebo bude potrestaný. Potom začne chodiť na tie hodiny, ale bude to robiť formálne. Ak tam bude chodiť len preto, aby tam sedel, tak sa to tak isto nenaučí. Ak sa nerobí nič, alebo robí len formálne, tak to nefunguje.
Prečo človek nechodí na hodiny anglického jazyka, alebo prečo keď tam chodí, tak rozmýšľa nad niečím iným? Pretože rozmýšľa nad niečím iným, má iné pripútanosti.
Piaty pár (5/6)
(5) stýkáme se se světskými lidmi, kteří se nezajímají o vědomí Kṛṣṇy/ (6) následovat ve stopách předchozích ācāryů
jana-saṅgaḥ/ sato vṛtteḥ
(spoločnosť svetských ľudí/ nasledovať v stopách predchádzajúcich áčáryov)
Netreba sa združovať s obyčajnými ľuďmi, treba sa združovať s profesionálmi. Ak sa chceme niečo naučiť, tak sa musíme vyhýbať tým, ktorí nemajú také návyky, ktoré sú nám potrebné a združovať sa s tými, ktorí sú neustále ponorení v tej činnosti.
Príklad s angličtinou: Ak sa chceme naučiť anglický jazyk, tak sa musíme stretávať menej s tými, ktorí s nami komunikujú v slovenčine a viac komunikovať s tými, ktorí s nami komunikujú v angličtine.
Šiesty pár (6/1)
(6) toužíme po hmotných výsledcích/ (1) být nadšený
laulyam/ utsāhāt
(chamtivosť/ entuziazmus)
Nie je dôležité aký je výsledok. Dôležitý je proces. Emócie netreba míňať na to, aby sme si čo najviac zobrali pre seba. Treba ich míňať na to, aby sme neustále konali s nadšením.
Laulyam
Znamená chamtivosť. Chamtivosť je pripútanosť k nejakému výsledku.
Utsāhāt
Znamená entuziazmus. Entuziazmus je, keď človek niečo robí.
Príklad s angličtinou: Keď pri výučbe anglického jazyka zapneme chamtivosť.. „Ja chcem čo najrýchlejšie rozprávať po anglicky. Som pripútaný k výsledku.“ Treba byť pripútaný k procesu.
Publikum: Kto to takto po pároval?
Surdas prabhu: Ja.
Publikum: No dá sa povedať, že sa môžu vymyslieť aj iné páry nie?
Surdas prabhu: Vyskúšajte. Mne sa to nepodarilo. V skutočnosti ešte o tom hovoril Bhakti Vigjana Goswami Maharaj, no on to nevysvetlil, iba povedal že existujú páry, ale k tomu viac nevysvetlil. Preto si myslím, že si to prečítal niekde u áčáryov. Povedal k tejto téme dve, tri vety a to bolo všetko a viac sa tomu nevenoval.
Publikum: Ono to je dobré na zapamätanie v rámci tých protikladov rôznych, ale ja si myslím, že ja by som vedel takýmto spôsobom spárovať každý s každým takýmto spôsobom.
Surdas prabhu:Vyskúšajte, to bude dobrá prax. Ako to máte namysli? Jednotka k jednotke, dvojka k dvojke?
Publikum: Principiálne vždy sa dá nájsť nejaká podobnosť. Lebo napríklad päťka s päťkou vyzerajú, že spolu súvisia.
Surdas prabhu: Súhlasím. Venoval som tomu veľa času. Môžem vám povedať prečo je v skutočnosti dôležité takto postupovať. Pretože tieto páry idú v kruhu a potom nový kruh je vyššia úroveň. Pretože keď sme hovorili laulyam/ utsāhāt (chamtivosť/ entuziazmus), tak je logické, že nasledujúci pár bude ati–āhāraḥ/ niścayāt (hromadenie vecí/ hromadenie presvedčenia). Takýmto spôsobom druhý a tretí verš pracujú neustále. My si osvojíme niečo na jednej úrovni a potom si to môžeme všetko zopakovať na vyššej úrovni, na kvalitnejšej úrovni.
To je ako stena. Tie tehly sa ukladajú s posunom. Nejdu jedna na druhú. To robí konštrukciu pevnejšou. Jedna z logík prečo je lepšie to urobiť s posunom je, že potom to budeme všetko opakovať. Prejdeme to jeden raz a potom pôjdeme odznova na vyššej úrovni a potom opäť na ešte vyššej úrovni. Až pokiaľ nedosiahneme maximálnu dokonalosť.
Keď som sa na to pozeral, tiež som si všimol, že niektoré páry s rovnakým číslom sedia, ale druhé nefungujú. Overte si to, ale ja som sa tomu venoval veľmi dlho.
Publikum: Ako sa zbaviť túžby po hmotných výsledkoch?
Surdas prabhu: Pomaličky. Neznamená to, že sa hneď zbavím všetkých materiálnych túžob, že som sa hneď stal ideálnym. Jednou z lekcií tohto druhého a tretieho verša je to, že to robíme pomaličky, postupne. Napríklad, Ati–āhāraḥ ne hromadenie vecí, to neznamená, že prídete domov a všetko vyhodíte. Skrátka sa budete snažiť kupovať menej.
Publikum: A keď nejde o kupovanie, napríklad máte dom a chcete si ho vylepšiť, urobíte si v záhrade skleník, altánok. Je to túžba po tých hmotných výsledkoch, alebo je to niečo čo patrí k tomu domu a neočakávate od toho niečo?
Surdas prabhu: Všetko je to individuálne. Pre mňa to bude určite zbytočné, ale pre niekoho to bude úplne v poriadku. To nie je otázka, ktorú budeme vedieť vyriešiť počas lekcie, že poviem, že všetci zničte svoje skleníky. Všetko je individuálne. Jeden z princípov je individualita. Niekto potrebuje skleník a je to úplne normálne, pre neho to nemusí byť materializmus a pre niekoho to bude materializmus. Princíp je v tom nehľadať tieto odpovede v lekciách, pretože tu nie je možné zadať podrobné informácie.
Čo sa týka domu a skleníkov, tak som videl ako to bola v jednom prípade absolútna zbytočnosť a robilo to človeku veľké problémy. V inom prípade sa človek vzdal práce v záhrade a v skleníku a rýchlo zostarol a umrel. Jeho rodina povedala, že pokiaľ mal záhradu, tak do vtedy bol energický a plný života. Keď sa toho vzdal, tak v krátkej dobre chradol a zomrel. Všetci mysleli na to, že by bolo lepšie, keby mal záhradu a skleník a bolo by menej problémov. Preto povedať hneď či je to dobré, alebo zlé, tak to je veľmi zložité. Ja si myslím, že je dobré mať dom a skleník, ale toto neviem dať ako informáciu pre všetkých. Pretože to je individuálne. Pre niekoho to je liek a pre niekoho jed. Pre niekoho spočíva materializmus v jednej veci a pre niekoho spočíva v druhej veci. Pre niekoho hromadenie vecí znamená niečo iné ako pre druhého. To sa nemusí prejavovať len v materiálnych veciach.
Keď budete čítať Nektár pokynov, tak sa pozrite na komentár Šrílu Prabhupádu. Tam v komentári dáva svoj komentár a taktiež dáva komentár svojho gurua Bhaktisiddhantu Saraswatího. Používa tam celé časti z Anuvriti. Anuvriti sú komentáre Bhaktisiddhantu k tejto knihe. On tam spomína, že hromadiť sa môžu nie len veci, ale aj vedomosti. Pre niekoho môže byť ati–āhāraḥ, že bude kupovať autá a pre niekoho to bude, že bude hromadiť vedomosti. To, čo je pre jedného problém nemusí byť problém pre druhého. Ak je človek podnikateľ a kúpi si drahé auto, tak to nebude ati–āhāraḥ, ale keď si chudobný človek kúpi drahé auto, tak to bude ati–āhāraḥ, a to už bude problém. Ak človek žil celý život na dedine a má skleník, tak to pre neho nebude problém. Ak žil človek celý život v meste, tak pre neho môže byť skleník problém.
Publikum: To podobenstvo o tom skleníku, že jeden skleník nie je, ale viac skleníkov je zlé. Či keď si bohatý človek kúpi jedno auto, tak to je v poriadku, ale keď si kúpi viac drahých aut, tak už to je chamtivosť.
Surdas prabhu: Ak to dá nejakú efektivitu, tak v tom nevidím problém.
V čom je problém chamtivosti? Problém spočíva v tom, že sa človek stáva neefektívnym a kvalita jeho života klesá. Ak nadobúdaním niečoho kvalita jeho života neupadá, ale sa zväčšuje a stáva sa efektívnejším, tak to nie je chamtivosť.
Príklad: Niečo môžeme jesť. Ako pochopíme či je jeden kúsok torty chamtivosť, alebo nie je? A dva? Tri? Jedna torta, dve torty? Ako pochopíme kde začína chamtivosť? Keď to je škodlivé pre náš organizmus. Dokiaľ to nie je škodlivé pre náš organizmus, tak to nie je chamtivosť. Ak to je škodlivé, tak to už je chamtivosť, to už je problém a treba s tým niečo robiť. Tak isto s autami a skleníkmi. Rôzni ľudia potrebujú rôzne množstvo tortičiek. Veľa závisí od toho akú činnosť vykonáva človek.
V prípade množstva áut a skleníkov nevieme povedať, že toto je chamtivosť. Nemusí to byť chamtivosť. Kritériom bude efektivita. Ak človek dosahuje úspech, tak v tom problém nevidím. Ak mu je lepšie, tak v tom tiež nevidím problém. Ak je mu horšie, tak to už je problém.
Môžete nad tým rozmýšľať a používať to v bežnom živote, lebo to sú šástry, ktoré nám budú pomáhať v bežnom živote. Každopádne, ja veľa vecí z druhého a tretieho verša používam vo svojom živote.
Prešli sme prvé tri verše a niekedy nabudúce budeme pokračovať.
Zatiaľ žiadne komentáre.