Haré Krišna drahí oddaní. Pokračujeme v piatej kapitole Bhagavad Gíty. Na začiatku by som chcel napraviť svoju chybu spojenú s otázkou Arjunu na začiatku piatej kapitoly. Správna myšlienka Arjunu je nasledovná: Lepší je nepriateľ dobrého.
Publikum: Mám otázku, že čo to znamená? Lebo mali sme takú diskusiu. Čo tým chcel Arjuna presne povedať? Respektíve ten citát.
Surdas prabhu: Myšlienka Arjunu v tretej kapitole bola nasledovná:
Nečinnosť je správna a činnosť je hriešna.
V tretej kapitole Krišna dokazoval Arjunovi, že činnosť nie je hriešna.
Arjuna prišiel k nasledujúcemu pochopeniu:
Aj nečinnosť je správna aj činnosť je správna.
Arjuna mal otázku čo je lepšie?
Pretože Arjuna chcel lepšie. Aj činnosť je správna, aj nečinnosť je správna.
Arjuna si myslel, že nečinnosť je lepšia ako činnosť.
Tak ako je princíp: Lepší je nepriateľ dobrého. Tak sa chcel vzdať vykonávania činnosti.
Publikum: On si myslel, že je lepšia nečinnosť.
Surdas prabhu: Áno. On si myslel, že je lepšia nečinnosť a psychika človeka je taká, že lepší je nepriateľ dobrého.
Publikum: To čo si myslel, že je lepšie, bolo v skutočnosti horšie?
Surdas prabhu: Pochopil som v čom je chyba. Pochopil som, že som to nedokázal vysvetliť. To je metafora. To nie je tak, že si Arjuna myslí, že činnosť je niečo zlé. Arjuna si myslí, že činnosť je niečo dobré. Tu vzniká konflikt záujmov.
Príklad: Človek môže žiť v Bratislave a môže žiť vo Viedni. Oboje sú dobré, ale človek nemôže žiť aj v Bratislave, aj vo Viedni. Môže žiť buď v Bratislave, alebo vo Viedni. Ak sa rozhodne bývať vo Viedni, tak povie, že Bratislava mu nevyhovuje.
Publikum: Prečo je nepriateľom?
Surdas prabhu: Pretože to je konflikt, je potrebné vybrať jedno z dvoch. To nie je tak, že sa Bratislava stala zlým mestom. Ona je dobrým mestom. Alebo naopak, keď človek hovorí, že chce žiť v Bratislave, tak sa pre neho stane Viedeň nepriateľom Bratislavy. Arjuna hovorí, že Viedeň je zbožné mesto. Bratislava je hriešne mesto. Krišna mu hovorí, že to tak nie je. Bratislava je tiež dobré mesto. Arjuna v piatej kapitole povie, že Viedeň je lepšia a preto budem žiť vo Viedni. V piatej kapitole Krišna dokazuje, že Bratislava je lepšia ako Viedeň. Pretože bývanie v Bratislave je lacnejšie a sú tu väčšie možnosti. Myšlienka je takáto.
Publikum: Dobre, ale v tej tretej kapitole bola Viedeň nepriateľom Bratislavy.
Surdas prabhu: Nie.V tretej kapitole bola Bratislava hriešna a Viedeň bola zbožná. Preto bola Viedeň lepšia. V piatej kapitole sú aj Bratislava aj Viedeň zbožné mestá. Človek má peniaze a rozmýšľa kde si kúpi dom. V Bratislave alebo vo Viedni. Potrebuje si vybrať jednu možnosť. Aj tam je dobre, aj tam je dobre. Preto rozmýšľa, čo je z týchto dobrých lepšie. Arjuna hovorí, že Viedeň je lepšia. Ak hovoril v tretej kapitole, že je Bratislava hriešne mesto, tak v piatej kapitole už nehovorí, že je Bratislava hriešne mesto. Hovorí, že Bratislava je dobré, zbožné mesto. No podľa iných kritérií je Viedeň lepšia. Krišna dokazuje, že Bratislava je lepšia ako Viedeň. Taká je logika.
Publikum: Ja tomu rozumiem, ale nerozumiem prečo sú nepriatelia. V tretej kapitole boli nepriatelia, lebo to bolo dobré a zlé. A v piatej kapitole sú obe dobré, ale jeden je starší dobrý brat a jeden mladší dobrý brat.
Surdas prabhu: Ok. Uvediem druhý variant. Všimol som si takú vec. Existuje auto Mercedes a existuje BMW. Z nejakého dôvodu tí, čo majú radi Mercedes povedia, že nemajú radi BMW a naopak. To je subjektívny uhol pohľadu.
Publikum: Áno, ale oni keď sa niekto opýta či je BMW zlé, tak povedia, že obe sú dobré, ale toto je oveľa lepšie. Prečo je tam teda tá metafora lepší je nepriateľ dobrého?
Surdas prabhu: Lebo to Voltaire povedal.
Publikum: Lebo rozumiem, že Voltaire mohol myslieť to, že keď chce človek nejaký úplne dokonalý ideál, tak prehliadne to, čo je funkčné pred ním.
Surdas prabhu: Povedali ste to správne. Arjuna chcel ideálne. Chcel dokonalé. Preto neprijímal nič iné, pretože za ideál považoval nečinnosť.
Publikum: Dá sa povedať, že on sa snažil prebrať brahmanské ideály a dokonale plniť cudziu povinnosť? A to je to „lepšie“, a preto ten citát – lepší nepriateľ dobrého?
Surdas prabhu: Áno. Ale najzaujímavejšie je to, čo hovorí Krišna. Krišna hovorí, že sa Arjuna mýlil na sto percent. Že práve činnosť je ideálna. To je dokonalosť pre Arjunu a je to jeho povinnosť, ktorú môže urobiť. To je myšlienka piatej kapitoly. Ak ju pochopíme, tak pochopíme logiku celej piatej kapitoly.
Publikum: Ďakujem, už rozumiem.
Opakovanie ako prebieha rozvoj duchovného človeka
Prvá etapa duchovného života
Od siedmeho do dvanásteho verša si plní svoje povinnosti. Vďaka tomu robí pokrok. Tu nevidí Boha.
Druhá etapa duchovného života
Od trinásteho do šestnásteho verša taktiež pokračuje s plnením si svojich povinností. Už vidí ako pracuje materiálny svet a začína vidieť Boha. Vidí Boha, ale ešte s nim nemá vzťah. Ak človek umrie v tejto etape, tak sa dostane do duchovného sveta, ale bude mať úroveň shanta rásy. Ak je impersonalista, tak sa nedostane na duchovné planéty, ale do brahmanu, brahmajyoti.
Je taký problém – žiadostivosť.
V prvej etape to človek nevidí, sedí a zrazu mu napadne. Hovorí si, že to musí prekonať, že to je askéza.
V druhej etape človek vidí ako pracuje. Môže to odhodiť. Vidí to. Vidí mechanizmus ako pracuje materiálny svet. Vidí, kde materiálny svet spôsobuje bolesť a vidí kde je v bezpečí. To je dôležité. Je to ako vo filme Matrix, kde hlavný hrdina zje tabletku a uvidí, ako všetko funguje. Tam je opísaná úroveň od trinásteho po šestnásty verš. To je úroveň človeka, ktorý pozerá na materiálny svet a vidí ako funguje. Vďaka tomu je úspešnejší. Menej sa trápi a to je dôležitá etapa. Začína vidieť Boha.
Publikum: To je úroveň brahma-bhúta?
Surdas prabhu: Úroveň brahma-bhúta je popísaná v osemnástej kapitole. Toto je úroveň trošku nižšie ako brahma-bhúta.
Publikum: Vedia aj ateisti dosiahnuť túto úroveň? Impersonalisti.
Surdas prabhu: Môžu, ale nebudú vidieť Boha, ale brahman. V podstate materialista môže prísť na túto úroveň. Je to málo pravdepodobné, ale čisto teoreticky môže. No to je maximum. Ďalej ísť nemôže.
4.časť
(Tretia časť duchovnej cesty)
Od sedemnásteho verša, až do konca kapitoly. Zmysel tretej časti duchovnej cesty je v tom, že sa tam rozvíja vzťah s Bohom.
Bhagavad Gíta 5.17
tad-buddhayas tad-ātmānas
tan-niṣṭhās tat-parāyaṇāḥ
gacchanty apunar-āvṛttiṁ
jñāna-nirdhūta-kalmaṣāḥ
Tí, ktorých myseľ, viera a inteligencia sú uprené na Najvyššieho a ktorí hľadajú u Neho útočisko, sa dokonalým poznaním celkom očistia od všetkých pochybností, a takto kráčajú cestou oslobodenia.
Tu sa spomína veľmi dôležitá vec. Aby sme tento verš pochopili, tak musíme pochopiť jednu dôležitú vec. Čo je hriech? To čo ničí naše vzťahy.
Príklad: Nebol som svedkom tohto príbehu, ale povedali mi to iní. Veľmi známy oddaný pricestoval do jedného mesta. Je veľmi známy nebudem ho menovať. Mal asistenta, ktorý mu pral oblečenie. Všimol si, že sa pomocník kolenami dotkol jeho oblečenia. Ako vešal oblečenie, tak sa dotkol kolenami oblečenia. Ten človek začal kričať, že mu znečistil jeho oblečenie. To je hriech. Ľudia si často myslia, že hriech je nejaká nesprávna činnosť. No v skutočnosti je hriechom ničenie vzťahov. V skutočnosti sa dopustil hriechu ten známy oddaný, ktorý začal kričať na svojho asistenta. Pretože spôsobil bolesť svojmu asistentovi, ktorý mu chcel úprimne pomôcť. Dôležité sú vzťahy.
Prečo je alkohol hriech? Pretože človek, ktorý pije alkohol, tak ubližuje svojim blízkym.
Publikum: Čiže keď spravíme niečo zlé, ale nikomu to neublíži, tak to nie je hriech?
Surdas prabhu: Áno.
Publikum: Povedzme príklad, že keď idem v aute na červenú, ale je to o tretej v noci a žiadne iné autá tam nie sú, tak keby ma videl policajt, tak by mi nemal dať pokutu?
Surdas prabhu: Áno. Ale zvyk Consuetudo est altera natura. Zvyk je druhá prirodzenosť. Prečo je nebezpečné chodiť na červenú? Môže sa to stať zvykom. Nemusíte si všimnúť druhé auto, chodca. Preto je lepšie ísť v noci na zelenú. Nechodíme na červenú v noci, pretože je to zlé teraz, ale pretože to môže byť zlé potom. Tak isto to je aj s alkoholom. Mohli sme si dať alkohol a nikomu sme tým neublížili, ale neskôr môžeme ublížiť.
Publikum: My za to máme karmu až keď niekomu ublížime?
Surdas prabhu: Karma vždy pracuje keď robíme zle inej živej bytosti. No nakoľko nás obklopuje veľmi veľa živých bytostí, tak nemusíme vedieť, že s nimi máme vzťah. Nemusíme vidieť ako naše chyby ničia naše vzťahy s nimi. Preto šástry radia čo nemáme robiť. Žiaden alkohol, drogy, hazard atď.
Poznal som človeka, ktorý prehral veľké množstvo peňazí. Prehral peniaze dvadsať rokov dozadu, ale doteraz spláca tie dlhy. To znamená, že sa zničil vzťah s viacerými ľudmi.
Publikum: Čo keď majú rodičia dieťa oddaného a to spôsobuje, že sa ničí ich vzťah? Lebo rodičia povedia, že keď bude oddaný, tak s ním nebudú mať vzťah?
Surdas prabhu: Pozrite. Vzťahy sa ničia teraz, no potom sa môžu rodičia ocitnúť vo veľmi zlej situácii. Môžu sa ocitnúť v pekle a oddaný, ich dieťa ich zachráni z toho pekla. Treba brať ohľad na to, že ten konflikt, ktorý sa vyvíja teraz je menší, ako je ten osoh čo sa dostaví až potom.
Publikum: Čiže o tom nerozhoduje tá druhá strana subjektívne?
Surdas prabhu: To rozhoduje Krišna.
Publikum: Čiže niekedy môžeme urobiť niečo čo navonok ničí vzťahy a to je vlastne aj príklad na Kurukšetre. Lebo aj Arjuna hovoril, že nechce ničiť vzťahy.
Surdas prabhu: Áno. Ale ideálne je keď sa nám podarí byť oddaným a neničiť vzťah s rodičmi. Treba pochopiť, že nasledujúci život obyčajného človeka bude veľmi ťažký. Každé dieťa, ktoré ide po duchovnej ceste, tak veľmi silno pomáha svojim rodičom a ešte aj viacerým generáciám. V závislosti od duchovnej úrovne. Ak má oddaný veľmi vysokú úroveň, tak vie veľmi pomôcť. Ak je to najvyššia úroveň, tak je to desať generácií pred a po. Určite poznáte čistého oddaného ako je Dhruva Maharaj. Mal potomkov a jeden z nich bol Venu. Venu bol démon. A prečo bol démon? Lebo bol jedenásty. Desať generácii bolo v poriadku, ale potom garancia skončila.
Publikum: Ako môže fungovať tá garancia desať pokolení dozadu?
Surdas prabhu: Zlá karma predkov sa zmení na oveľa lepšiu. Zlepšuje sa im karma a môžu sa stať oddanými.
Publikum: Im sa vymaže celá karma? Lebo oni dosiahnú všetci mokšu, nie?
Surdas prabhu: Pozrite, na akú úroveň sa dostanú neviem, ale určite budú mať veľký úžitok. Budú mať možnosť napraviť svoje chyby a začať nový život. Poznám oddaného, ktorého rodina sú samovrahovia. Keď je oddaný, tak im bude poskytnutá možnosť narodiť sa v normálnych telách a bude im odpustené.
Hriech je to čo ničí naše vzťahy. Máme vzťahy aj s Bohom, aj s inými živými bytosťami
Bhagavad Gíta 5.18
vidyā-vinaya-sampanne
brāhmaṇe gavi hastini
śuni caiva śva-pāke ca
paṇḍitāḥ sama-darśinaḥ
Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brāhmaṇovi, v krave, v slonovi, v psovi a v pojedačovi psov jedno a to isté.
To je veľmi dobrý verš. No dá sa tu veľmi rýchlo urobiť chyba.
Pamätám si ako dávno v deväťdesiatych rokoch oddaní vedení týmto veršom hovorili, že je všetko v poriadku a nebudú žiadne problémy, keď budú riskovať. Odvolávali sa na tento verš. Aký tu je problém? Opisuje sa tu situácia človeka, ktorý buduje vzťah s Bohom. V predchádzajúcom verši sme videli, že u takého človeka zmizli všetky následky hriechu.
Príklad: Priblížime sa k bulteriérovi a pohladkáme ho po hlave. Vtedy všetko závisí od toho, aké zásoby hriechu má človek, ktorý hladká bulteriéra. Ak má človek veľké zásoby hriechu, tak ho môže poštípať komár a zomrie. Ak nemá žiaden hriech, tak môže leva ťahať za chvost a všetko bude v poriadku. Lev ho nenapadne. Právnici používajú taký termín – zdroj zvýšeného nebezpečenstva. Pozrite sa kto je spomenutý v tomto verši.
Zdroje zvýšeného nebezpečenstva
1.Brahmana
Brahmana môže prekliať. Ak nesprávne komunikujete s brahmanom a nahneváte ho, tak vás môže prekliať.
2.Krava
Krava vás môže nabrať na rohy.
3.Slon
Slon vás môže pristúpiť.
4.Pes
Pes vás môže pohrýzť.
5.Bezdomovec
Hovorí sa tu o tom, že človek, ktorý sa úplne zbaví hriechu, tak bude v tomto svete v bezpečí. A hriech je v tomto svete spojený s ničením vzťahov. Človek na tomto štádiu rozvíja vzťah s Krišnom a odstraňuje všetko čo doteraz ničilo tento vzťah. Má takéto dobré postavenie.
Publikum: To je vlastne podobný význam, ktorý hovorí, že všetci sú milý jemu a on je milý všetkým.
Surdas prabhu: Áno súhlasím. No na tejto úrovni už sa nemusíme báť. Do tejto úrovne musíme byť opatrní. Ešte sme sa plne neočistili od hriechu, a preto nám nejaké živé bytosti môžu spôsobiť ťažkosti. Preto sa oddaným neoplatí riskovať.
Počul som také rady, že Krišna ťa ochráni a to je nebezpečná rada, pretože ak sa človek nenachádza v tretej etape, tak musí konať rozumne. Človek musí konať rozumne. Samozrejme, risk tam je vždy. Ale nie je potrebné nerozvážne riskovať. Občas som počul, že ľudia radia nerozumný risk.
Bhagavad Gíta 5.19
ihaiva tair jitaḥ sargo
yeṣāṁ sāmye sthitaṁ manaḥ
nirdoṣaṁ hi samaṁ brahma
tasmād brahmaṇi te sthitāḥ
Tí, ktorých myseľ zotrváva v rovnováhe a v harmónii, prekonali už zrodenie a smrť. Sú bezchybní ako Brahman, a preto už zotrvávajú v Brahmane.
Bhagavad Gíta 5.20
na prahṛṣyet priyaṁ prāpya
nodvijet prāpya cāpriyam
sthira-buddhir asammūḍho
brahma-vid brahmaṇi sthitaḥ
Človek, ktorý sa neraduje, keď dosiahne niečo príjemné, a ani ho nerozruší, keď ho zastihne niečo nepríjemné, ktorý má neochvejnú inteligenciu, nie je pomýlený a pozná vedu o Bohu, už zotrváva v transcendencii.
Bhagavad Gíta 5.21
bāhya-sparśeṣv asaktātmā
vindaty ātmani yat sukham
sa brahma-yoga-yuktātmā
sukham akṣayam aśnute
Takýto oslobodený človek sa vo svojom vnútri teší z ustavičnej radosti, lebo ho nepriťahujú hmotné zmyslové pôžitky. Takto sa raduje z bezmedznej blaženosti, pretože je sústredený na Najvyššieho.
Bhagavad Gíta 5.22
ye hi saṁsparśa-jā bhogā
duḥkha-yonaya eva te
ādy-antavantaḥ kaunteya
na teṣu ramate budhaḥ
Pôžitky zrodené zo styku so zmyslovými predmetmi sú zdrojom strastí. Majú počiatok i koniec, ó, syn Kuntī, a múdry v nich nenachádza potešenie.
Bhagavad Gíta 5.23
śaknotīhaiva yaḥ soḍhuṁ
prāk śarīra-vimokṣaṇāt
kāma-krodhodbhavaṁ vegaṁ
sa yuktaḥ sa sukhī naraḥ
Kto dokáže čeliť popudom hmotných zmyslov a odolávať náporom túžob a hnevu, skôr, než opustí telo, je v tomto svete správne umiestnený a šťastný.
Bhagavad Gíta 5.24
yo ’ntaḥ-sukho ’ntar-ārāmas
tathāntar-jyotir eva yaḥ
sa yogī brahma-nirvāṇaṁ
brahma-bhūto ’dhigacchati
Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.
Bhagavad Gíta 5.25
labhante brahma-nirvāṇam
ṛṣayaḥ kṣīṇa-kalmaṣāḥ
chinna-dvaidhā yatātmānaḥ
sarva-bhūta-hite ratāḥ
Vyslobodenie na úrovni Najvyššieho dosiahnu tí, ktorí sú mimo duality prameniacej z pochybností, ktorí sú zbavení hriechu, vždy konajú pre blaho všetkých bytostí a ktorých myseľ je obrátená dovnútra.
Bhagavad Gíta 5.26
kāma-krodha-vimuktānāṁ
yatīnāṁ yata-cetasām
abhito brahma-nirvāṇaṁ
vartate viditātmanām
Vyslobodenie na úrovni Najvyššieho majú na dosah tí, ktorí sa zbavili všetkých hmotných túžob a hnevu, ktorí spoznali svoje „ja“, dokážu sa ovládať a neustále sa snažia dosiahnuť dokonalosť.
Tu sa opisuje život človeka, ktorí sa nachádza v tretej etape. Vidíte ako sa odlišuje od života človeka, ktorý ma človek na prvej a druhej etape? Hlavná myšlienka je, že jeho život už nie je taký ako na začiatku, alebo v strede duchovnej cesty.
Bhagavad Gíta 5.27-28
sparśān kṛtvā bahir bāhyāṁś
cakṣuś caivāntare bhruvoḥ
prāṇāpānau samau kṛtvā
nāsābhyantara-cāriṇau
yatendriya-mano-buddhir
munir mokṣa-parāyaṇaḥ
vigatecchā-bhaya-krodho
yaḥ sadā mukta eva saḥ
Keď sa transcendentalista, túžiaci po vyslobodení, odpúta od vonkajších zmyslových predmetov, keď uprie pohľad medzi obočie, zastaví prúdenie vdychov a výdychov v nosných dierkach a ovládne tak zmysly, myseľ a inteligenciu, zbaví sa túžob, strachu a hnevu. Kto sa vždy nachádza v tomto stave, je zaiste vyslobodený.
Tieto dva verše nie sú súčasťou piatej kapitoly, aj keď sa nachádzajú v piatej. Tieto verše patria k šiestej kapitole. Je to taký pútač šiestej kapitoly. Ďalej bude Krišna opisovať šiestu kapitolu a toto je pútač šiestej kapitoly.
Publikum: Prečo tomu robí ten pútač?
Surdas prabhu: Pretože je čestný. Nemôžeme to pochopiť, pokiaľ si neprečítame posledný dvadsiaty deviaty verš formulu mieru.
Formula mieru
Bhagavad Gíta 5.29
bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ
sarva-loka-maheśvaram
suhṛdaṁ sarva-bhūtānāṁ
jñātvā māṁ śāntim ṛcchati
Múdry človek, ktorý si Ma plne uvedomuje a vie, že Ja som konečným príjemcom všetkých obetí a pokánia, Najvyšším Pánom všetkých planét a polobohov a priateľom všetkých bytostí, sa oslobodí od hmotných strastí a dosiahne mier.“
Na začiatku vás trochu popletiem a potom rozpletiem.
Dvadsiaty deviaty verš by mal byť tam, kde je dvadsiaty siedmy. Dvadsiaty siedmy a dvadsiaty ôsmy verš nemal byť. Po dvadsiatom šiestom verši mala nasledovať táto formula mieru. Keď budeme preberať šiestu kapitolu, tak vám poviem prečo sa dvadsiaty siedmy a dvadsiaty ôsmy verš objavili v tejto kapitole. Pretože by nás to teraz mohlo odviesť od toho hlavného a nezapamätali by sme si to hlavné z piatej kapitoly.
Na začiatku by som vám chcel vysvetliť formulu mieru a potom všetko ostatné. Pretože máme málo času, tak nebudem vysvetľovať niečo iné okrem formuly mieru.
Opakovanie
Tri etapy duchovnej cesty:
Prvá etapa (7-12)
Druhá etapa (13-16)
Tretia etapa (17-29, okrem 27-28)
Na konci každej etapy je formula mieru (12, 16, 29)
Môžeme vidieť ako na každej ďalšej etape nadobúda mier. Maximálny mier je popísaný v dvadsiatom deviatom verši. V iných veršoch je neúplný. No v šestnástom je viac mieru ako v dvanástom.
Vďaka čomu môžeme získať mier?
Poznajúc piatu kapitolu môžeme pochopiť ako bojovať so strachom.
Boj so strachom na prvej etape:
Robiť všetko správne.
Boj so strachom na druhej etape:
Keď vidíme mechanizmus, ako všetko funguje.
Príklad: Keď dostanem zlú známku a aj keď viem, že učiteľ nebol ku mne spravodlivý, tak to nie je problém, pretože to sa v živote deje. Úlohou je, aby sme sa snažili. Pochopenie toho mechanizmu je, že nie je dôležité hromadiť dobré známky, ale návyky v živote.
Dostal som zlú známku, ale pozorne som sa všetko naučil a aj som si tú známku opravil. Keby mi teraz zadali túto úlohu, tak ju urobím správne. Ak mi bude mama nadávať, tak jej poviem, že má pravdu, ale po škole som prišiel domov, otvoril som knihu, zošiť, ešte raz som si prešiel materiál a viac už túto chybu neurobím. Má nejaký význam mi za to nadávať? Mala by povedať, že nie je problém, keď som sa niekde pomýlil, ale je problém keby som si neurobil záver z tej chyby. Ak som si neurobil záver z tej chyby, tak to je problém. Správny rodičia by nemali trápiť svoje deti a pozerať sa akú má známku. Známka nie je kritériom. Dôležité je, aby bolo dieťa čestné a zodpovedné. Dostane dobrú známku a sám ju napraví. Ospravedlní sa a prizná, že dostal zlú známku, ale pracoval na tých chybách. Ak je dieťa vychovávané takto, tak sa v živote nestratí.
Moje pozorovanie: Deti, ktoré sa učili na najlepšie známky, tak sú menej prispôsobené na život ako tie, ktoré mali aj dobré aj zlé známky. Zvyčajne tí, ktorí majú ideálne známky, nie sú prispôsobení na život. Pretože celý život je nejaký konflikt a ak sa dieťa učí správne sa nachádzať v konflikte a správne vyjsť z konfliktu, tak bude v živote úspešné. Ak rodičia žiadajú len dobré známky, ale nerozmýšľajú nad tým ako ich dosiahol, tak to je problém. Dá sa aj opisovať správne odpovede.
Príbeh: Bol posledný deň školského roku. Už nám uzavreli známky. Bola to hodina dejepisu. Učiteľka povedala, že sme už prebrali všetko. Už som vám uzavrela známky. V podstate už dnes nemusí byť hodina, ale pustiť domov vás nemôžem, preto si budeme opakovať všetky historické dátumy, ktoré sme počas roka preberali. Pýtala sa kedy sa čo udialo. Tí chlapci a dievčatá, ktoré sa učili na najlepšie známky, tak si nespomenuli ani na jeden dátum. Chlapec, ktorý sa učil priemerne, tak si spomenul na všetky dátumy. Jednotkári plakali, pretože nevedeli odpoveď. Čo mala urobiť tá učiteľka? Mala upraviť všetky známky, pretože všetci tí, výborní žiaci padli do kaluže.
Preto je potrebné vždy rozvíjať kvality dieťaťa. Známky nesmú byť jediným kritériom či je všetko s dieťaťom v poriadku. Hovorili sme, že je veľmi dôležité rozumieť mechanizmu tohto sveta. Keď rodič nevidí mechanizmus tohto sveta, tak bude žiadať dobré známky od svojho dieťaťa. Ak vidí ten mechanizmus, tak bude rozvíjať kvality svojho dieťaťa.
Boj so strachom na tretej etape:
Úroveň vzťahov. Presnejšie povedané úroveň lásky. Keď človek dosiahne úroveň lásky, tak sa stane nebojácny. Láska robí človeka nebojácnym.
Nabudúce podrobne preberiem štruktúru formuly mieru.
Prosím zapamätajte si tieto veci:
Prvý spôsob boja so strachom je správne konať.
Druhý spôsob boja so strachom je vidieť ako funguje mechanizmus života a konať v súlade s týmto mechanizmom života.
Tretí spôsob boja so strachom je získanie lásky.
Sú to veľmi praktické metódy, sám ich používam a pomáhajú mi.
Zatiaľ žiadne komentáre.