Śrīmad-bhāgavatam 10.9.6

sañjāta-kopaḥ sphuritāruṇādharaṁ
sandaśya dadbhir dadhi-mantha-bhājanam
bhittvā mṛṣāśrur dṛṣad-aśmanā raho
jaghāsa haiyaṅgavam antaraṁ gataḥ

Synonyma

sañjāta-kopaḥ — tím pádem, jelikož se Kṛṣṇa velice hněval; sphurita-aruṇa-adharam — našpulené narudlé rty; sandaśya — kousající; dadbhiḥ — svými zuby; dadhi-mantha-bhājanam — nádobu, v níž byl stloukán jogurt; bhittvā — poté, co rozbil; mṛṣā-aśruḥ — s falešnými slzami v očích; dṛṣat-aśmanā — kamenem; rahaḥ — v ústraní; jaghāsa — začal jíst; haiyaṅgavam — čerstvě stlučené máslo; antaram — v místnosti; gataḥ — poté, co odešel.

Překlad

Kṛṣṇa se velice hněval. Zatínal zuby do svých narudlých rtů a s falešnými slzami v očích rozbil kamenem nádobu s jogurtem. Pak vešel do místnosti a v ústraní začal pojídat čerstvě stlučené máslo.

Význam

Když se dítě rozhněvá, je přirozené, že může začít naříkat s falešnými slzami v očích. To udělal Kṛṣṇa. Skousl své narudlé rty, kamenem rozbil nádobu a vešel do pokoje, kde začal čerstvě stlučené máslo jíst.

Seminár

Táto kapitola je venovaná Damodara líle. Tento mesiac je mesiac Karttik a počas neho prebiehajú líly Pána Damodara. V tomto verši sa popisuje kúsoček Damodara líly. Damodara líla prebieha v mesiaci Karttik. Mesiac Karttik je taký špeciálny, neobyčajný mesiac. Obvykle majú oddaní určitú sadhanu, ale mesiac Karttik sa odlišuje od iných mesiacov. V tomto mesiaci robia oddaní veci, ktoré nerobia v ostatné mesiace. Spievajú dva krát denne Damodaraštaku. Obetujú lampičku.

Prečo je tento mesiac taký špeciálny? Prečo ospevujeme túto Damodara lílu? Prečo iné mesiace neoslavujeme iné líly?

Existujú dve Damodara líly. Jedna prebieha v tomto svete. V tejto líle matka Yašóda zväzuje malinkého Krišnu. Druhá prebieha v duchovnom svete. V tejto líle Krišnu zväzuje samotná Šrímatí Rádharani. Krišna sa mal stretnúť so Šrímatí Rádharani, ale prišiel neskoro. Preto lebo prišiel neskoro, tak Ho rozhnevaná Šrímatí Rádharani zviazala. Aby sa Krišna oslobodil, tak začal vymýšľať to, prečo došiel neskoro. Povedal, že pre Neho matka Yašóda urobila špeciálnu oslavu, kvôli tomu, že prišiel mesiac Karttik a preto nemohol prísť načas. Takýto príbeh si vymyslel Krišna, aby sa na Neho Šrímatí Rádharani nehnevala.

Od tejto doby voláme Krišnu Damodara. Ten, kto je zviazaný povrázkom. Krišna zopakoval túto lílu aj v tomto svete. No tu ho zviazala matka Yašóda. Preto keď oslavujeme sviatok Damodara líla, tak by sme mali vedieť, že to nie je jedna líla, ale dve.

Zmysel mesiaca Karttik je, že bhakti je oveľa silnejšia než Bhagaván. Bhakti môže zvíťaziť nad samotným Bhagavánom. Krišnovi sa veľmi páči toto meno Damodara. To meno je o tom, že je slabší. O tom, že Ho zviazali povrázkom. Preto popremýšľajme, aké z toho urobíme závery. Čo nám dáva tento mesiac?

Tento mesiac nám umožňuje to, aby sme sa ponorili do tejto Pánovej líly a takto získali nejakú silu. Ak čítame túto lílu, tak čo si môžeme pomyslieť o Krišnovi? Čo si môžeme pomyslieť o sebe? Môžeme z toho vyvodiť nesprávny a správny záver, no my máme urobiť správny záver.

Nesprávny záver: Jeden z tých nesprávnych záverov môže byť, že je Krišna slabý. Krišna je slabý a ja som silný. Takto premýšľajú materialisti. V Bhagavad-gíte je verš, ktorý o tomto hovorí. Je to verš z deviatej kapitoly Bhagavad-gíty. Hovorí sa tam o tom, že sa hlupáci smejú Krišnovi, keď prichádza do tohto materiálneho sveta. Prečo sa na Ňom smejú? Pretože si myslia, že je obyčajný človek, ktorý má nejaké slabosti. Niekedy takto môžeme premýšľať aj my. Môžeme si myslieť, že od nás Krišna závisí. Že je taký slabý, že je závislý od našej služby.

V čom je problém tohto prístupu? Problém je v tom, že sa oddaný prestane rozvíjať. Myslí si, že je už silný. Myslí si, že sa stará o Krišnu a Krišna potrebuje jeho službu. No treba pochopiť, že tieto Damodara líly sú veľmi dôverné líly. Dokonca aj tá Damodara líla s matkou Yašódou je veľmi dôverná a to nevravíme ani o líle so Šrímatí Rádharani. Takáto nálada môže spôsobovať sahajyu. Oddaný si môže myslieť, že je u neho všetko v poriadku a môže v sebe kultivovať tie negatívne veci, ktorých by sa mal zbaviť.

Správny záver: Správny záver je ten, že keď sa Krišna nebojí priznať svoju slabosť, tak by sme sa ani my nemali báť priznať svoju slabosť. Pretože človek chce byť nezávislý v tomto materiálnom svete. Chce byť nezávislý od Pána. Nakoľko nechce byť závislý od Pána, tak nemôže priznať svoje slabosti. Preto ak vidíme, že je Krišna slabý a závisí od svojich oddaných, tak by sme mali dôjsť tiež k pochopeniu, že na niekom závisíme. Závisíme od Pána, od gurua, oddaných. Toto je správne pochopenie.

No musíme pochopiť, že toto nie je ten konečný záver. Pretože oddaný môže povedať, že je slabý a prestať niečo robiť. Musíme pochopiť to, že aj napriek tomu že máme nejaké slabosti, tak sa musíme stať silnými. Pretože iba keď sa staneme naozaj silnými, tak vtedy si môžeme užívať líly Najvyššieho Pána. Musíme byť silní v oddanej službe, aby sme mohli byť v zábavách Najvyššieho Pána.

Na začiatku sme hovorili o tom, že prvá chyba je tá, keď si človek myslí: „Ak je Pán slabý a my sme silní, tak si myslíme, že je Pán od nás závislý.“ Na začiatku si to človek môže užívať, ale neskôr bude sklamaný, lebo mu odíde chuť. Príčina je v tom, že nesprávne ohodnotil svoju úroveň. Naozaj cítiť tú chuť môže iba silný oddaný. Na to, aby sme sa stali silným oddaným, tak musíme na začiatku priznať tie nedostatky, ktoré máme teraz. Ak nepriznáme tieto nedostatky, tak ich nemôžeme opraviť.

Mesiac Damodara nám dáva možnosť dostať silu. Preto ak čítame tieto príbehy, kde Pán plače a chvejú sa mu pery, tak si nemáme myslieť, že má Krišna nejaké slabosti. Krišna je všemohúci a iba pre svojich oddaných prejavuje tieto zábavy.

Otázka: Ako pracovať s tým, keď niekedy nevidíme svoje chyby a tým pádom na nich nemôžeme pracovať.

Dobrá otázka. Prečo človek nevidí svoje slabosti? Hlavný dôvod je ten, že ich nechce vidieť. Ďalšia príčina je to, že môže byť šialený z myšlienky, že má nejaké slabosti.

Príklad: Ak budeme človeka opravovať, alebo ho budeme kritizovať, tak môžeme vidieť ako bežne ľudia reagujú na toto opravovanie. Možno ste si všimli ako reagujete na to, keď vás niekto opravuje. Ako to obvykle prebieha? Že to nechceme prijať. Ak nás chce niekto opraviť, tak ho nechceme ani počúvať, len hovoríme áno, áno. Ja som všetko pochopil. Hneď ako ho začne človek kritizovať, tak povie áno, áno ja som všetko pochopil. Nemôže vidieť svoj nedostatok podrobne. No ak vidíte niekde nejaký nedostatok, tak sa na neho môžete pozrieť veľmi detailne. Ak sa to týka nás osobne.

Príklad: Máme roztrhané oblečenie. Vtedy budem veľmi podrobne pozorovať kde sa roztrhlo, kde je tá škvrna čo musíme očistiť. Veľmi kriticky a veľmi pozorne. Ako keby sme sa báli tej roztrhanej dierky. To isté sa deje aj s kritikou. Človek to nedokáže počúvať a analyzovať keď sa to týka osobne jeho. Preto je pre neho ťažké ohodnotiť samého seba. Preto, aby sme vedeli či sa dá niečo opraviť, tak to musíme pozorne analyzovať. Aká je to dierka, aká je veľká, z akého materiálu je to oblečenie, či sa to dá opraviť. Je tá dierka na viditeľnom mieste, alebo nie?

A tak isto je to s nami, ak nás kritizujú a nemôžeme počúvať tú kritiku, tak nemôžeme pochopiť nakoľko je tá vec dôležitá. Či nás kritizujú za nejakú nedôležitú vec, alebo je to naozaj veľký problém. Preto nám pomôže schopnosť, ak vieme v kľude a pozorne počúvať kritiku na svoju adresu. No toto je náročné, nakoľko nám falošné ego bude hovoriť: „Nie, nie ty si nezávislý.“ Akákoľvek kritika ruší túto koncepciu. Preto to môžeme aspoň skúsiť urobiť.

V čom je hodnota Damodara líly? V tom, že Krišna ukazuje svoju slabosť. Keď vidíme tieto slabosti Krišnu, tak sa možno prestaneme báť byť slabý pred očami druhých ľudí.

Prvá slabosť: Krišna mal na začiatku hlad.
Druhá slabosť: Matka Yašóda odbehla od Krišnu a Krišna urobil čo? Krišna sa nahneval.
Tretia slabosť: Že je chuligán. Rozbil hrniec s jogurtom.
Štvrtá slabosť: Pokračoval tak, že išiel kradnúť maslo.
Piata slabosť: Nie len že kradol, ale ešte to aj rozdával opiciam.
Šiesta slabosť: Počas toho celého sa bál.
Siedma slabosť: Keď sa objavila matka Yašóda, tak utiekol.

Môžeme si tu všimnúť veľa slabostí. Aj keď Krišna prejavuje tieto slabosti, tak sa Krišna v našich očiach nezmenšuje. Prečo? Prečo tieto slabosti nezmenšujú podstatu Krišnu? Pretože Krišna ostáva Najvyšším Pánom. Pretože ak tu vy na farme rozbijete nejaký hrniec s maslom, tak silno pochybujem, že z toho niekto bude mať radosť.

Aký je rozdiel medzi nami a Krišnom? Krišna je v skutočnosti silný, ale ukazuje tieto príznaky slabosti. No keď sme my slabí naozaj, tak sa snažíme ukázať to, že sme silní. Meditácia nad Damodara lílou nám pomáha zmeniť toto naše nastavenie. Máme sa naučiť byť silnými no popri tom byť navonok mäkší. Ak sa nám to podarí urobiť, tak môžeme dostať celú milosť Pána a byť v Jeho Božských zábavách a užívať si ich.

Seminár 2

Dnes by som rád povedal niečo o mesiaci Karttik, ktorý práve prebieha. Tento mesiac je posvätný, špeciálny mesiac pre vaišnavov. Prebieha neobvyklým spôsobom, obetujú sa lampičky Pánovi Damodarovi a celý mesiac sa dodržuje špeciálna vrata, takzvaná Damodara vrata.

To, že obetujeme oheň, to je len časť tejto Damodara vraty. Druhý názov pre Damodara vratu je Udara vrata. Často si všímam, že oddaní píšu Karttik s jedným t. Správne by sme mali Karttik písať s dvomi t. Dôvod prečo sa to píše s dvomi písmenami t je taký, že Karttik je jedno z mien Šrímatí Rádharáni. Hlavným Božstvom tohto mesiaca je práve Šrímatí Rádharáni. Práve preto Pán Krišna miluje tento mesiac. Uctievame Pána Krišnu spoločne so Šrímatí Rádharáni.

Sú dve interpretácie mena Karttika. Jedno z vysvetlení je, že Šrimati Radharani sa zjavila v neobvyklom súhvezdí. V Sanskrite sa toto súhvezdie nazýva Krittika. Druhé vysvetlenie mena Šrímatí Rádharáni je spojené s menom jej matky Kirttida. Karttika znamená dcéra Kirttidi. V tradícii je prirodzené, že meno jedného z rodičov sa transformuje do mena dieťaťa. Jeden z príkladov môže byť aj Draupadi, ktorá bola manželkou Panduovcov. Otec Draupadi sa volal Drupada a preto jeho dcéru pomenovali Draupadi. Kirttida je mama Šrímatí Rádharáni, preto jej dcéru nazývajú aj Karttika.

Ako už bolo spomenuté, tento mesiac je veľmi obľúbený u Krišnu a preto sa snažíme dodržiavať špeciálnu vratu. Volá sa Damodara vrata. Už ten názov ukazuje na Najvyššieho Pána. Damodara znamená, ten, kto má zviazané brucho povrazom. Matka Yašóda zviazala Krišnu povrazom.

V tento mesiac spievame Damodaraštaku. Túto Damodaraštaku spomínam, pretože práve v poslednom štvorverší v poslednej slohe sa spieva práve o Šrímatí Rádharáni. Nie je vôbec náhoda, že sa tam spieva o Šrímatí Rádharáni. Šríla Jiva Goswámi popísal, že je špeciálna líla, ktorá je prapôvodná a v tejto líle práve Šrímatí Rádharáni zväzuje Krišnu. Táto líla prebieha v duchovnom svete na Goloke. On popisuje túto lílu.

Krišna povedal, že od tejto chvíle bude jedno z Jeho mien Damodara. A povedal, že toto Jeho meno Damodara bude známe aj na Zemi. Aby sa rozšírilo toto meno aj na našej planéte, tak špeciálne vytvoril lílu s matkou Yašódou, ktorá Ho zviaže.

Prapôvodná líla kde Šrímatí Rádharáni zviazala Krišnu je veľmi dôverná. V tomto svete my oficiálne meditujeme nad lílou, kde matka Yašóda zviazala malého Krišnu. Je veľmi dôležité meditovať nad touto lílou a pochopiť zmysel, čo sa tam vlastne deje preto, aby boli oveľa účinnejšie tie požehnania, ktoré nám prináša tento mesiac Karttik.

Nepochybne každá líla Pána nám pomáha lepšie meditovať nad Najvyšším Pánom. Mali by sme chápať v čom spočíva podstata vaišnavských sviatkov. Vaišnavské sviatky nám dávajú možnosť hlbšie pochopiť podstatu. Každý vaišnavský sviatok má za cieľ prehĺbiť naše pochopenie. Každý z nás má svoju úroveň pochopenia určitého sviatku. Ak sa správne zúčastňujeme vaišnavského sviatku, tak sa naša oddanosť prehlbuje.

Každý z nás vynakladá úsilie, aby sa naša oddanosť prehlbovala. To je správny proces, ale často to býva nedostatočné. V materiálnom svete je pre obyčajného človeka zložité získať oddanosť. Rozdiel medzi materialistickými sviatkami a vaišnavskými je v tom, že materialistické sviatky prehlbujú a posilňujú anarthy, ale vaišnavské sviatky posilňujú a prehlbujú oddanosť.

Bežný človek chce byť v tomto materiálnom svete nezávislý, alebo inými slovami, chce byť vládca, Boh. Práve kvôli tejto túžbe vznikajú všetky konflikty. Všetko negatívne v tomto materiálnom svete vyplýva z tohto želania dokázať, že sme nezávislí a že sme Boh. Najťažšie pre bežného človeka je priznať, že je závislý, že nie je Boh. Krišna nám v tomto mesiaci ukazuje príklad, že On je závislý. On závisí na Oddaných a na bhakti. Krišna sa vôbec nehanbí priznať svoju závislosť na svojich oddaných. On sa vôbec nehanbí priznať, že je závislý na Šrímatí Rádharáni, matke Yašóde. Bohužiaľ my sa často hanbíme priznať, že sme na niekom závislý.

Často si myslíme, ja som ten najvyšší nad všetkými oddanými. Mňa musia považovať za toho staršieho oddaného, aj keď nie som na úrovni staršieho oddaného, tak to musím ostatným dokázať, aby si to o mne mysleli. A Krišna v tomto mesiaci úplne ničí túto paradigmu. Vôbec sa nehanbí ukázať ten príklad, že On je závislý od oddaných. Až, keď pochopíme túto podstatu, až vtedy dostaneme celé požehnanie tohto posvätného mesiaca.

Chce byť niekto z nás závislý od oddaných? Pravé o tomto by sme mali premýšľať v tomto mesiaci. Celá táto líla s matkou Yašódou, to nie je nejaký príbeh o malom chlapcovi, ktorý urobil nejakú chuligánsku vec. Je to líla, kde sa Krišna dobrovoľne stavia do pozície závislého a dokazuje, že On je závislý od oddaných.

Šríla Jiva Goswámi obsiahlo hovorí o tejto líle a poukazuje aj na nejaké detaily. Na začiatku Krišna sedel na lone matky Jašody, ktorá Ho kojila. To je prvý dôkaz toho, že si môžeme pomyslieť, Krišna je závislý na tej svojej mame. Krišna chce jesť a závisí od toho či Ho ona nakojí. Následne mlieko začalo kypieť, tak matka Jašoda položila Krišnu bokom. Ale Krišnovi nestačilo to, čo zatiaľ zjedol a na to mu mama povedala, že Ajurvéda hovorí o tom , že by sme mali jesť iba do polosýta. „Ty si sa na polovicu najedol, tak ti to musí stačiť!“ Krišna s tým nesúhlasil a začal kričať: „Ja chcem ešte!“, a zdrapil svoju mamu, Ona Ho napriek tomu dokázala odložiť nabok.

V líle keď Ho démonica Putana chcela nakojiť otráveným mliekom, v tej dobe bol Krišna oveľa menší. Začal piť jej mlieko s takou vervou, že vypil aj jej životnú pránu. Putana kričala: „Daj mi pokoj už ma pusti!“ a snažila sa Ho odtrhnúť od svojho hrudníku, no nedokázala to. Taká mocná démonica, ktorá vo svojej prirodzenej forme mala trinásť kilometrov Ho nedokázala odtrhnúť od svojho hrudníku a je podivuhodné, že práve matka Yašóda to dokázala. Krišna tu sám dobrovoľne chcel ukázať, že on je závislý na mame. On sám jej to dovolil.

On to chcel ale dotiahnuť do konca a preto v tej líle rozbil ešte hrniec, kde bol tekutý jogurt. Krišna tu demonštroval hnev. Krišna dobrovoľne ukázal, že je slabý. V skutočnosti sa to vysvetľuje, že Krišna sa chcel najesť a hľadal maslo. V tejto nádobe, ale nebolo maslo, ale bol tam len tekutý jogurt, z ktorého sa robí maslo. Rozbil nádobu, lebo bol sklamaný, že tam nebolo hotové maslo, takže opäť ukázal svoju slabosť.

Odbočím a poviem vám taký zaujímavý príbeh. Keď som žil v ášrame, tak jeden oddaný miloval dávať takýto pokyn kuchárom: „Pri varení by sme mali vkladať oddanosť, ak máte málo oddanosti, tak tam musíte dať dva krát viac masla.“ Takže sme mali vždy veľmi tučné to prasádam. Krišna chce lásku, On nepotrebuje to maslo, to je len prejav lásky, ktorú do toho vkladá, keď ho pripravuje. Maslo je prejavom lásky.

Keď ho rozbil išiel do špajze, kde matka Yašóda skladovala maslo, tam začal kradnúť a jesť maslo. Keď sa sám najedol začal maslo rozdávať opiciam. Do tohto obdobia Krišna vždy kradol maslo, ale nikdy to nerobil u seba doma. Pri tom ako kradol maslo a rozdával ho opiciam sa bál až tak, že sa triasol od strachu a neustále sa obzeral okolo, či nehrozí nejaké nebezpečenstvo. Keď sa mama Yašóda vrátila do miestnosti, uvidela situáciu, Krišna nikde, rozbitá nádoba, rozliaty tekutý jogurt, pocítila obrovskú obavu o Krišnu, pretože sa zľakla, že Ho opäť nejaký démon uniesol, alebo Mu urobil niečo zlé. V tom momente sa ozval hlas z neba, ktorý povedal, že Krišna kradne maslo v tvojej špajzi. Mamu Yašódu to veľmi potešilo a začala sa smiať, pretože do tohto momentu Krišna nikdy nekradol jej maslo. Opatrne začala kráčať smerom k skladu, aby chytila Krišnu pri čine. Aj keď je Krišna všeznajúci, tak sa dal do pozície, že Ho mama Yašóda mohla prekvapiť. Opäť sa ukázalo, že je silnejšia ako Krišna. Ako sa približovala, uvideli ju opice ako ide s prútom, hneď na to utiekli do všetkých strán. Krišna v tom pochopil, že je v kaši, ani sa neotočil a už vedel, že musí zobrať nohy na ramená.

Mal to dobre premyslené, vedel, že mama Yašóda je veľmi sattvická žena, nikdy nevyjde na ulicu len tak. Preto chcel vybehnúť na ulicu, lebo vedel, že jeho mama Ho nebude na ulicu prenasledovať. Mama Ho môže naháňať po dvore, ale nikdy sa nezníži na to, aby za Ním vybehla na ulicu, toto bol plán Krišnu.

Mama Yašóda sa pozrela, na ulici nikto nebol, tak si povedala: „Teraz dostane.“ Krišna bežal po ulici ani sa neobzeral, preto nevedel či za ním beží mama Yašóda. Rozhodol sa, že sa otočí a pozrie a to sa mu stalo osudným. Do tej chvíle, pokiaľ sa neotočil a nepocítil nebezpečenstvo, tak mama Yašóda nemala šancu dobehnúť Ho. Tým, že sa otočil, tak spomalil svoj beh a mama Yašóda využila tento moment slabosti. Chytila Ho a povedala: „Ach ty zlodejíček.“ On sa rozplakal a začal kričať: „Nie ja nie som žiaden zlodejíček, v mojej rodine neboli žiadni zlodeji, ale otec mi rozprával, že v tvojej rodine boli zlodeji.“

Začala Ho spovedať, kto rozbil nádobu s jogurtom, kto kŕmil opice maslom. On to vysvetlil tak, že tá nádoba sa rozbila sama a opice kŕmil ten, kto sa stará o všetkých. Mama Yašóda Mu povedala: „Prepáč, ale ja Ťa musím potrestať.“ Začal prosiť, aby Ho netrestala. Začal vysvetľovať, že v skutočnosti tu nádobu s jogurtom rozbila ona zvončekom na nohe, ktorým buchla do nádoby, keď utekala do kuchyne, ako mlieko začalo kypieť. Vysvetľoval jej, že vtedy rýchlo utekal k nádobe a snažil sa upchať prasklinu na nádobe, ale nepodarilo sa Mu to. „Skúšal som zachrániť čo sa dalo a ty ma tu obviňuješ, ale keď som pochopil, že to je len strata času a úsilia, tak čo som mal robiť? Následne som videl, ako opice v špajzi kradnú maslo, tak som ich začal vyháňať a v tom momente si sa ukázala.“ Ona sa Ho opýtala, prečo teda začal pred ňou utekať. Na to on odpovedal: „Ja som sa jednoducho zľakol, pretože som nevedel ako pochopíš tú situáciu, videl som, že máš v ruke ten prút a že sa so mnou niečo stane, tak to bol iba reflex, úplne prirodzený inštinkt, že som utekal pred nebezpečenstvom, ale v skutočnosti som nič zlé neurobil.

Mama Yašóda uznala, že si to dobre vymyslel. Na to Mu odpovedala: „V skutočnosti máš veľa spoločnosti opíc, tak preto si sa stal takým ustrašeným. Krišna priznal: „Veľmi často mám spoločnosť opíc, tak keď ma nemáš rada a vyháňaš ma, tak ja teda pôjdem žiť s opicami.“ Preto sa Ho mama Yašóda rozhodla zviazať, aby nikam neušiel a tá história ešte pokračuje.

Šríla Jiva Goswámi tam popisuje veľa detailov. Tým, že sme si tu pripomenuli celú túto lílu, tak som chcel upriamiť vašu pozornosť na niektoré veci. Krišna v tejto líle ukazuje svoju slabosť a svoju závislosť, ukazuje, že potrebuje mlieko, že má slabosti ako hnev, má slabosť, že klame a nedokáže priznať svoju chybu. Bojí sa trestu, preto uteká pred mamou Yašódou. Krišna sa nebojí ukázať svoju slabosť a závislosť od oddaných. Nebojí sa, že bude nazvaný Damodara, alebo inými slovami zviazaný, čiže obmedzený niečím. Krišna sa nehanbí za toto meno, naopak sa ním pýši.

Tento mesiac Karttika je práve mesiacom kedy uctievame nielen Krišnu, ale aj Šrímatí Rádharáni. Uctievame aj Krišnu a uctievame aj tú, ktorá pokorila Krišnu. V skutočnosti chceme vytvoriť imidž, že sme silní oddaní. Snažíme sa navonok prezentovať, ja som silný a nemám žiadne nedostatky. To neznamená, že by sme sa nemali snažiť stať silnými. Preto, aby sme sa mohli stať silnými, najprv musíme pochopiť v čom sú naše slabosti a nebáť sa ich priznať.

V skutočnosti silný oddaný nie je ten, ktorý niekomu niečo dokazuje a prejavuje nejaké násilie, ale silný oddaný je ten, ktorý sa nebojí priznať svoju chybu a priznať to, že nemá pravdu a nebojí sa priznať svoju závislosť na oddaných. Sila oddaného spočíva v tom nakoľko silno je závislý od ostatných oddaných. Keď sa oddaný snaží dokázať ostatným, že je silný, nezávislý, že on ostatných nepotrebuje, tak v skutočnosti to vyzerá veľmi hlúpo. Taký oddaný nebude napredovať, nebude sa rozvíjať v Krišna vedomí. Prvý krok k tomu, aby sme pokorili Krišnu je priznať svoju závislosť na oddaných, len takto dokážeme rozvinúť svoju oddanosť.

Závislosť, alebo priznať závislosť na oddaných znamená, že my chápeme, že oddaní pre nás predstavujú hodnotu. To znamená, že sa ich bojíme uraziť, alebo prejaviť niečo prečo sa k nám oni budú nejak negatívne vzťahovať. Bojíme sa ich sklamať. Chceme naplniť ich dôveru, ktorú do nás vkladajú. Vážime si ich spoločnosť, ich hodnotu a chceme mať čo najlepšie vzťahy s čo najväčším počtom oddaných. Chceme dosiahnuť taký stav, že akonáhle uvidíme oddaného, tak začneme tancovať od šťastia. To, ale nemôže byť nejaká umelá vec, musí to ísť zo srdca. Práve toto je podstata celej našej duchovnej praxe. Čiže pochopiť svoju závislosť od oddaných, naučiť sa vážiť si ich spoločnosť. Naučiť sa vážiť si oddaných. Naučiť sa neurážať oddaných. Nezávisle od toho na akej úrovni rozvoja sa nachádzame. Je jedno, či sme pokročilý oddaný, ktorý už má niečo za sebou, alebo sme prvý krát prišli do spoločnosti oddaných.