Pokračujeme v našej diskusii o Bhagavad Gíte. Zastavili sme sa na 20. verši prvej kapitoly. Ak si pamätáte, tak sme tam preberali rôzne znaky víťazstva Pánduovcov. Teraz si prečítame nasledujúcu časť. To budú verše od 21. po 27. Sú to veľmi zaujímavé verše. V tejto časti Krišna prelieva milosť na nás všetkých. Dáva nám možnosť prostredníctvom Arjunu položiť otázky osobne Krišnovi. Obvykle Krišna komunikuje len s veľmi povznesenými dušami. Obyčajný človek nemôže osobne položiť Krišnovi otázku. Keď niekto môže položiť otázku Krišnovi, to znamená, že to nie je obyčajný človek. V tejto časti Arjuna zaujíma pozíciu obyčajného človeka. Pokladá všetky tie otázky, ktoré by sme položili Krišnovi my osobne. Arjuna ukazuje všetky pochybnosti, ktoré môžu byť u obyčajného človeka. Sú to verše od 21. po 27. Táto časť sa nazýva transformácia vedomia Arjunu.
Bhagavad Gíta 1.21-22
arjuna uvāca
senayor ubhayor madhye
rathaṁ sthāpaya me ’cyuta
yāvad etān nirīkṣe ’haṁ
yoddhu-kāmān avasthitān
kair mayā saha yoddhavyam
asmin raṇa-samudyame
Arjuna riekol: „Ó, Neomylný, postav prosím môj bojový voz medzi obe vojská tak, aby som mohol vidieť bojachtivých prítomných, s ktorými sa musím v tomto veľkom boji stretnúť.
Bhagavad Gíta 1.23
yotsyamānān avekṣe ’haṁ
ya ete ’tra samāgatāḥ
dhārtarāṣṭrasya durbuddher
yuddhe priya-cikīrṣavaḥ
Dovoľ mi vidieť tých, ktorí sem prišli bojovať so želaním potešiť zlomyseľného Dhṛtarāṣṭrovho syna.“
Bhagavad Gíta 1.24
sañjaya uvāca
evam ukto hṛṣīkeśo
guḍākeśena bhārata
senayor ubhayor madhye
sthāpayitvā rathottamam
Sañjaya riekol: „Ó, potomok Bharatov, takto oslovený Arjunom zašiel Śrī Kṛṣṇa s úžasným vozom medzi obe vojská.“
Bhagavad Gíta 1.25
bhīṣma-droṇa-pramukhataḥ
sarveṣāṁ ca mahī-kṣitām
uvāca pārtha paśyaitān
samavetān kurūn iti
V prítomnosti Bhīṣmu, Droṇu a ostatných panovníkov sveta Śrī Hṛṣīkeśa povedal: „Ó, Pārtha, len sa pozri na všetkých zhromaždených Kuruovcov.“
Už sme spolu hovorili o tom, že v 25. verši sú prvé slová Krišnu. Všeobecne prvá kapitola z uhla pohľadu množstva osôb, ktoré tam hovoria je ich plná. Kto tam rozpráva? Dhṛtarāṣtra, Duryodhana, Arjuna. Arjuna bude rozprávať. Teraz vidíme, že hovorí Krišna, potom Sañjaya. V tejto kapitole rozpráva maximálny počet osôb. Nikde viac nebude rozprávať Duryodhana a Dhṛtarāṣtra. Nie vo všetkých kapitolách rozpráva Sañjaya. Nie vo všetkých kapitolách hovorí Arjuna.
Hovorili sme o tom, že prvá rada Krišnu je, aby sme boli vedomí.
Tu Krišna umožnuje Arjunovi stručne a jasne sformulovať myšlienky, pochybnosti, ktoré u neho môžu vzniknúť. Arjuna tu má veľmi unikátnu pozíciu. Tá unikátnosť spočíva v tom, že sa nachádza medzi dvomi armádami. Senayor ubhayor madhye, to znamená, že stojí v strede medzi dvomi vojskami. Čo to znamená?
To znamená, že Arjuna zaujal medzipostavenie. Je rovnako vzdialený od svojho vojska aj od vojska svojho protivníka. V tejto chvíli sa nenachádza na strane svojho vojska. No nenachádza sa ani na strane protivníka. K tomu všetkému vidí aj niečo pozitívne na protivníkoch. Ešte raz prečítam ten verš.
Bhīṣma-droṇa-pramukhataḥ
sarveṣāṁ ca mahī-kṣitām
uvāca pārtha paśyaitān
samavetān kurūn iti
Krišna umiestnil voz priamo oproti Bhīṣmovi a Dronovi. Bhīṣma a Drona sú ľudia, ktorých Arjuna veľmi ľúbil.
Arjuna bol vychovávaný bez otca, pretože jeho otec veľmi skoro opustil telo. Vychovával ho Bhīṣma. On mu v podstate nahradil otca. Treba si pamätať, že Arjuna bol vojak. Ako vojak bol veľmi pripútaný k svojmu guruovi, ktorý ho učil vojenskému umeniu. Arjuna v radách Dronu vykonával hrdinské skutky. Arjuna týchto ľudí veľmi ľúbil a teraz jeho voz stojí priamo pred nimi. Krišna naschvál zastavil ten voz naproti nim. Preto, aby sa Arjuna mohol na nich pozrieť a vyjadriť nejaké svoje pochybnosti. Preto Arjuna, ako už som povedal obsadil taký medzipriestor. Na jednej strane je Arjuna oddaný a na druhej strane podlieha nejakým materiálnym pocitom. Rovnako ako človek, ktorý vstupuje na duchovnú cestu. Ten má tiež rôzne myšlienky, rôzne pochybnosti. Krišna naschvál dal Arjunu do takej situácie. Presne preto, aby Arjuna mohol položiť otázky v mene nás všetkých. Ideme ďalej.
Bhagavad Gíta 1.26
tatrāpaśyat sthitān pārthaḥ
pitṝn atha pitāmahān
ācāryān mātulān bhrātṝn
putrān pautrān sakhīṁs tathā
śvaśurān suhṛdaś caiva
senayor ubhayor api
Vo vojskách oboch protivníkov zazrel Arjuna svojich otcov, dedov, učiteľov, strýkov, bratov, synov, vnukov, priateľov a tiež svokrov a priaznivcov.
Bhagavad Gíta 1.27
tān samīkṣya sa kaunteyaḥ
sarvān bandhūn avasthitān
kṛpayā parayāviṣṭo
viṣīdann idam abravīt
Keď Arjuna, syn Kuntī, videl všetkých svojich priateľov a príbuzných, zmocnil sa ho hlboký súcit a povedal.
Kṛpayā parayāviṣṭo viṣīdann idam abravīt. Bol zachvátený súcitom. Predtým, keď bol Arjuna na strane svojho vojska, tak nemal také pocity. No teraz sa v jeho srdci objavila pochybnosť, či koná správne. Preto od 28. verša, až do konca kapitoly bude Arjuna popisovať pochybnosti.
Položili mi takúto otázku: Prečo Arjuna zmenil svoj postoj, prečo sa zmenilo jeho vedomie? Ako som už spomenul, bolo želanie Krišnu, aby Arjuna zrkadlil naše pocity. To je hlboká príčina. Taká povrchnejšia príčina je, že Arjuna začal pozerať na svojich protivníkov. Nie v zmysle, že len tak pozerať. Pointa je v tom, že pocítil vedomie svojich protivníkov a to vedomie jeho protivníkov ho znečistilo.
Príklad: Ako sa obyčajne stavajú ľudia k zlým ľuďom, napríklad k vrahom? Zle, alebo dobre?
Publikum: Zle.
Je to tak. Mňa zaujímalo to, že keď dávali nejaký film a v tom filme bol hlavný hrdina nejaký vrah, tak divák má obvykle obavy čo bude s tým vrahom a nie čo bude s políciou, ktorá sa ho snaží chytiť. Všimli ste si to niekedy, že to tak býva?
Publikum: Áno.
Pre mňa to bolo veľmi zaujímavé, pretože som študoval právo a viem, že vražda je zlá.
Keď som dávno v mladosti sledoval také filmy, tak som sa zamýšľal, že o koho mám vlastne obavy. Mal by som súcitiť s políciou, aby chytila tú zlú osobu. No režisérske umenie spočíva v tom, aby nám ukázal tú osobu tak, aby sme si precítili jeho vedomie. Keď sa vcítime do vedomia hrdinu, tak môžeme mať podobné túžby a myšlienky. To isté sa stalo s Arjunom. Predtým pozeral na svojich nepriateľov cez mušku svojej zbrane. Teraz uvidel ich túžby, ich emócie a znečistil sa tým.
Publikum: Ako ho to znečistilo? Čo to znamená?
Budeme sa tomu venovať o chvíľu. Bez tejto časti nemôžeme pochopiť, prečo Arjuna hovoril to, čo hovoril. Ako konkrétne ho to znečistilo uvidíme počnúc 28. veršom. Porozprávam vám o takej veci, ktorú som pomenoval ako védsky štvorec. Na začiatku som ho uvidel tu v prvej kapitole Bhagavad Gíty. Spočiatku som si pomyslel, že to je náhoda. Potom som pochopil, že je to klasický védsky štvorec, ktorý som uvidel taktiež v Šrímad Bhágavatame. Napríklad v 4. speve Šrímad Bhágavatam je veľa takýchto védskych štvorcov. Na začiatku keď som to čítal, tak som rozmýšľal, že čo mi to pripomína. Táto schéma, táto logika. Čítal som, čítal som a potom som to pochopil, že už som to čítal u Arjunu. Je to veľmi zaujímavé. Je to také moje pozorovanie. V iných lekciách to nenájdete.
Ako by sa mal oddaný správať k svojim príbuzným.
Teraz sa môžeme porozprávať na tému, ako by sa mal oddaný správať k svojim príbuzným. Veľmi často sa hovorí, že by sa oddaný nemal združovať s materialistami. Na začiatku 90-tych rokov to oddaní brali veľmi doslovne. Odišli z práce, mnohí odišli od svojich rodín. Keď sa ich opýtali prečo, tak povedali: „Nemôžem sa združovať s materialistami.“
Jeden druh komunikácie: (hovoriť – len hovoriť, rozhovor)
Príklad: Oddaný príde do obchodu, potrebuje kúpiť mlieko a povie: „Predajte mi prosím mlieko.“
Druhý druh komunikácie: (združovať sa – keď dochádza k odovzdávaniu nejakých hodnôt)
Príklad: Keď sa mladého človeka opýtame, či chce mať deti, tak chlapi obvykle povedia: „Aké deti? Ja nechcem žiadne deti.“ Keď sa mladý človek začína združovať s dievčaťom, tak dievča povie: „Ja chcem dieťa, ja chcem dieťa.“ No a vtedy povie, že aj on chce dieťa a hovorí to úprimne. Pretože tá hodnota sa tam odovzdala. Tá hodnota toho dievčaťa sa odovzdala tomu mladému mužovi.
Čo sa týka rodičov, alebo kamarátov, tak je veľmi hlúpe nekomunikovať s nimi, alebo odmietať sa s nimi združovať. No je tu dôležité, aby nám nemohli odovzdať materiálne hodnoty. Arjuna urobil túto chybu a oni mu odovzdali tieto materiálne hodnoty. Toto je hlavná myšlienka tejto časti, tejto kapitoly Bhagavad Gíty.
Prečítajte prosím ešte raz 26.verš s takou väčšou emóciou. Skúste nám prosím odovzdať tú emóciu. Pretože to všetko bolí blízki ľudia. Vtedy sa dá prežiť ten šok, ktorý pocítil Arjuna.
„Vo vojskách oboch protivníkov zazrel Arjuna svojich otcov, dedov, učiteľov, strýkov, bratov, synov, vnukov, priateľov a tiež svokrov a priaznivcov. „
To je jedno z poučení, ktoré si môžeme zobrať z tejto časti tejto kapitoly. Musíme byť veľmi opatrní v združovaní sa.
Na jednej strane nemôžeme byť impersonalistami a mali by sme sa vedieť združovať so všetkými ľudmi. Je veľmi zlé, keď sa oddaní prestanú združovať so svojimi príbuznými. To zatvrdne ich srdce a ochudobní ich život. No druhí ľudia môžu mať nesprávne hodnoty a je veľmi dôležité to urobiť tak, aby nám nepredali tieto nesprávne hodnoty.
Ďalej v piatej kapitole Bhagavad Gíty Krišna uvádza príklad s lotosom. Lotos rastie vo vode. Voda sa obvykle prirovnáva k materiálnemu svetu. No samotný lotos sa nezmáča vodou. Má také chĺpky, ktoré odpudzujú vodu. Oddaný musí byť v materiálnom svete ako lotos. V tomto materiálnom svete bude veľmi veľa špiny. Nikdy tu nebude nič ideálne. No mali by sme sa vedieť udržiavať v čistote.
Ak máte otázky tak položte prosím a keď nie tak ideme ďalej.
Publikum: Čiže, ja by som sa chcel spýtať ešte, že ten príklad je, že s tým nezrieknutím sa kontaktu s rodinou a tak… že to je dobré, že bol Ardžuna vlastne súcitný s nimi, rozcítený, empatický, že to je teda dobré, alebo zlé? Je to príklad, že on sa vlastne kontaminoval nimi?
Pozrite. Pre Arjunu to je zlý príklad, pretože on bol čistým oddaným. Tu došlo k znečisteniu, prestal byť čistým oddaným. No pre nás je to dobré. Pretože Krišna dovolil, aby sa to stalo Arjunovi, kvôli nám. Neskôr bude Arjuna vyjadrovať Krišnovi pochybnosti. Tie pochybnosti majú univerzálny charakter. Sú to tie pochybnosti, ktoré má vo vnútri každý človek. Krišna bude tie pochybnosti vyvracať. V podstate celá Bhagavad Gíta odpovedá na pochybnosti Arjunu. Neskôr vám budem ukazovať, ako Krišna odpovedá na tieto pochybnosti Arjunu.
Ukážem vám ako pracuje ten védsky štvorec. Védsky štvorec argumentácie, argumentov. Je to dosť praktické. Napríklad v komunikácii s niekym môžeme použiť tento védsky štvorec argumentácie a vďaka tomu môže byť naša reč presvedčivejšia.
Príklad: Keď sa s nami niekto prie, tak môžeme pochopiť a oceniť ten argument z uhla pohľadu védskeho štvorca. A taktiež mu to môžeme vyvrátiť. Ako to môžeme vyvrátiť? Môžeme sa pozrieť ako to urobil Krišna.
Publikum: Otázka je v tom ako dal príklad jeden taký prednášateľ… On hovoril že, keď rodičia hovoria deťom, že načo sa modlíš, načo neješ mäso, že treba rodičovi povedať, že ja som ešte taký mladý, hlúpy a že nepoznám takú podstatu ako hovorí rodič, že treba ísť do krčmy vypiť si…On hovoril, že vtedy bude mať rodič úctu, že on je ešte taký nevedomý a že nebude konflikt.
Surdas prabhu: No a keď povedia, že ty si už dosť veľký na to, aby si išiel do krčmy a jedol mäso?
Publikum: Dá sa vykľučkovať z toho.
Tu Arjuna dáva rôzne argumenty a Krišna ich vyvracia. My sa ich môžeme naučiť.
Keď som študoval bhakti šástry, tak sme mali takú praktickú úlohu. Bolo potrebné zdôvodniť nejakú vec z uhľu pohľadu Arjunu. Lektor, ktorý dával túto úlohu, tak nepochopil tú logiku s tým védskym štvorcom, preto to nemalo taký účinok. Chcel by som povedať o tom védskom štvorci. No venoval by som sa tomu, keď na to budete mať silu, je to nová téma a asi budeme potrebovať aj kresliť. Môžeme jednoducho prečítať verše z Bhagavad Gíty, nebudem to komentovať a nabudúce to budeme podrobne všetko preberať.
Publikum: Môžme ten štvorec nabudúce.
Ešte sa pozriem na to a je možné, že k tomu niečo poviem.
Bhagavad Gíta 1.28
arjuna uvāca
dṛṣṭvemaṁ sva-janaṁ kṛṣṇa
yuyutsuṁ samupasthitam
sīdanti mama gātrāṇi
mukhaṁ ca pariśuṣyati
Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, keď pred sebou vidím svojich priateľov a príbuzných v takej bojovnej nálade, cítim, ako sa mi chvejú údy a vysychá mi v ústach.
Bhagavad Gíta 1.29
vepathuś ca śarīre me
roma-harṣaś ca jāyate
gāṇḍīvaṁ sraṁsate hastāt
tvak caiva paridahyate
Trasiem sa na celom tele a vlasy sa mi ježia. Luk Gāṇḍīva mi padá z rúk a koža ma páli.
Bhagavad Gíta 1.30
na ca śaknomy avasthātuṁ
bhramatīva ca me manaḥ
nimittāni ca paśyāmi
viparītāni keśava
Nemôžem tu už dlhšie stáť, zabúdam sa a moja myseľ blúdi. Predvídam iba nešťastie, ó, Kṛṣṇa, hubiteľ démona Keśīho.
Bhagavad Gíta 1.31
na ca śreyo ’nupaśyāmi
hatvā sva-janam āhave
na kāṅkṣe vijayaṁ kṛṣṇa
na ca rājyaṁ sukhāni ca
Nevidím nič dobrého na tom, že v boji zabijem svojich vlastných príbuzných. Môj milý Kṛṣṇa, ako môžem túžiť po nejakom ďalšom víťazstve, kráľovstve alebo šťastí?
Bhagavad Gíta 1.32-35
kiṁ no rājyena govinda
kiṁ bhogair jīvitena vā
yeṣām arthe kāṅkṣitaṁ no
rājyaṁ bhogāḥ sukhāni ca
ta ime ’vasthitā yuddhe
prāṇāṁs tyaktvā dhanāni ca
ācāryāḥ pitaraḥ putrās
tathaiva ca pitāmahāḥ
mātulāḥ śvaśurāḥ pautrāḥ
śyālāḥ sambandhinas tathā
etān na hantum icchāmi
ghnato ’pi madhusūdana
api trailokya-rājyasya
hetoḥ kiṁ nu mahī-kṛte
nihatya dhārtarāṣṭrān naḥ
kā prītiḥ syāj janārdana
Ó, Govinda, načo nám bude kráľovstvo, radosť, ba i samotný život, keď všetci, pre ktorých si to môžeme želať, sú teraz zoradení na tomto bojisku? Ó, Madhusūdana, keď tu učitelia, otcovia, synovia, dedovia, strýkovia, svokrovci, vnuci, švagrovia a ostatní príbuzní stoja predo mnou pripravení obetovať svoje životy a majetok, prečo by som si mal želať zabiť ich, hoci inak by oni mohli zabiť mňa? Ó, udržovateľ všetkých živých bytostí, nie som pripravený s nimi bojovať ani pre vládu nad tromi svetmi, nie to ešte nad týmto svetom. Aké potešenie z toho budeme mať, keď zabijeme Dhṛtarāṣṭrových synov?
Všimnite si, ako sa líšia slová Arjunu od slov Dhṛtarāṣtru a Duryodhanu. Duryodhana hovorí: „zabite ich všetkých“
atra śūrā maheṣv-āsā
bhīmārjuna-samā yudhi
yuyudhāno virāṭaś ca
drupadaś ca mahā-rathaḥ
Zabite Bhímu, zabite Arjunu….
A tu Arjuna hovorí:“ čo nám to dá, čo nám to dá?
Čo to môže dať Arjunovi? Môžeme porovnať mentálne rozpoloženie Arjunu s mentálnym rozpoložením Duryodhanu.
V druhej kapitole sa bude táto téma ďalej rozvíjať a vysvetľovať. Prečo Arjuna pochopil Bhagavad Gítu a Duryodhana nie? Duryodhana tiež počul Bhagavad Gítu. No Arjuna sa odovzdal Krišnovi a Duryodhana nie.
Bhagavad Gíta 1.36
pāpam evāśrayed asmān
hatvaitān ātatāyinaḥ
tasmān nārhā vayaṁ hantuṁ
dhārtarāṣṭrān sa-bāndhavān
sva-janaṁ hi kathaṁ hatvā
sukhinaḥ syāma mādhava
Ak zabijeme týchto zločincov, upadneme do hriechu. Preto nie je od nás správne zabiť synov Dhṛtarāṣṭrových a našich priateľov. Čo by sme tým, ó, Kṛṣṇa, manžel bohyne šťastia, získali a ako môžeme byť šťastní, keď zabijeme svojich vlastných príbuzných?
Doteraz sa pýtal: „čo nám to dá“, načo máme zabíjať. A teraz je jeho postoj jednoznačný. Hovorí: „nemáme zabíjať.“
Bhagavad Gíta 1.37-38
yady apy ete na paśyanti
lobhopahata-cetasaḥ
kula-kṣaya-kṛtaṁ doṣaṁ
mitra-drohe ca pātakam
kathaṁ na jñeyam asmābhiḥ
pāpād asmān nivartitum
kula-kṣaya-kṛtaṁ doṣaṁ
prapaśyadbhir janārdana
Ó, Janārdana, hoci títo muži, ktorých srdcia premohla žiadostivosť, nevidia nič zlého v zabíjaní príslušníkov svojej rodiny a v hádkach so svojimi priateľmi, prečo by sme my, ktorí v zničení rodu vidíme zločin, mali konať takto hriešne?
Vybil sa mi notebook. Prečítal som si tam slovo Janārdana. Tak sa o tom trošku porozprávame. Čo to znamená Janārdana, viete?
Publikum: Nie.
Janārdana má dva významy. Je tu taká veľmi dobrá hra slov.
Prvý význam: Janārdana znamená ochranca ľudí. To nie je náhoda, že sa Arjuna obracia na Krišnu ako na Janārdanu. Janārdana znamená ochranca ľudí. To znamená, Krišna ty si ochranca ľudí, prečo ma nútiš spôsobovať im bolesť?
Druhý význam: Janā je človek a ārdana je vrieskať. Vrieskať od bolesti. Janārdana znamená ten, kto núti ľudí vrieskať od bolesti. Arjuna hovorí: „Ty si Janārdana, prečo ja mám robiť ľuďom zle? Ty robíš ľuďom zle. Ty nútiš ľudí vrieskať.“
Príklad: V astrológií je taká nakšatra, ktorá prináša ľuďom bolesť. Kto je tu odborník na astrológiu?
Publikum: Nikto.
Tá nakšatra sa volá ardra. To je ťažká nakšatra, ktorá spôsobuje ľuďom bolesť. Je šiesta v zozname, keď sa o to niekto zaujíma.
Slovo Rudra sa tiež odvíja od toho istého základu. Rudra je meno Pána Šivu. Ardra je názov nakšatry, ktorá spôsobuje bolesť. Ako som povedal, Janārdana má dva významy. Ten kto ochraňuje ľudí a ten kto trestá ľudí. Boh ochraňuje ľudí a tiež ich trestá. Preto Arjuna naznačuje, že keď je treba potrestať tých ľudí, ja pripúšťam, že je to potrebné, tak Krišna, Ty ich môžeš potrestať bezo mňa. Ja nechcem byť tým, kto bude spôsobovať bolesť druhým ľuďom.
Publikum: Môžem sa opýtať? Prabhupáda v desiatej kapitole v 18. verši prekladá to Janārdana ako vrah ateistov. Môže to znamenať, že na jednej strane je hubiteľ ateistov, že ateistom prináša rev, ale zároveň Janārdana znamená aj ochranca ľudí, vlastne ochraňuje oddaných. Že tam to môže vyzerať ako skrytý zmysel, že Krišna hovorí, že On je ochranca oddaných a vrah ateistov.
Áno áno, Šríla Prabhupáda dal tento druhý výklad. Ešte raz to poviem. Janārdana sa dá preložiť dvoma spôsobmi. Ten kto ochraňuje ľudí a ten kto ich trestá. Veľmi často Krišnu prirovnávajú k mačke. Môže niesť vo svojich zuboch mačiatka a môže tam niesť aj potkana. Mačka je tá istá. Zuby sú tie isté. No mačiatka sa cítia chránené, keď ich mačka nesie v papuli. Radostne pradú. No potkan sa cíti inak. Vrieska od strachu.
Publikum: Ohľadom tej hranice, ako vedieť kedy trestať a kedy odpúšťať ľuďom? Aj v každodennom živote keď neveriaci robia zle.
Pozrite, poviem tak. Zlo tak či inak príde do tohto sveta. Zle bude tomu cez koho to zlo bude prichádzať do tohto sveta. Kto prinesie to zlo do tohto sveta. Preto, ak nemáte nejakú špeciálnu kvalifikáciu, tak je lepšie nemiešať sa do toho procesu. Človek má ľudí za ktorých je zodpovedný. Môže sa ocitnúť v situáciách, v ktorých musí brať zodpovednosť. Môžu byť aj situácie, keď Krišna splnomocňuje niekoho na to, aby niečo urobil. Treba pochopiť či máme také splnomocnenie, alebo nie.
Môžem povedať o Sudaršana čakre Pána. Ona zabíja démonov. Viete čo robí Sudaršana čakra keď zabíja démonov? To je v skutočnosti najsilnejšia zbraň Boha. Prečo je Sudaršana čakra najmocnejšia zbraň v tomto svete? Nie je to jadrová zbraň, pištoľ, ani samopal, guľomet. Prečo je Sudaršana čakra najsilnejšia zbraň? Lebo keď zabíja démona, tak sa za neho modlí. Pre oddaných je veľmi dôležité mať mäkké srdce, pretože Krišna má veľmi mäkké chodidlá. Preto naše srdcia musia byť mäkké, aby tam Krišna mohol položiť Svoje chodidlá.
Zatiaľ žiadne komentáre.