Rozdiel medzi spoločnosťou a organizáciou

Ešte som nikdy nebol na Západe a nekomunikoval s oddanými na Západe. Veľmi ma zaujíma ako žijú západní oddaní, ako slúžia Krišnovi. Veľa sa toho u vás učím. Dúfam, že mi aj naďalej budete milostivo ukazovať príklad oddanej služby Krišnovi. Veľmi vám ďakujem. Na Západe je veľmi silný vplyv máyi. Oddaní, ktorí napriek tomu pokračujú v praktizovaní vedomia Krišnu sú veľmi drahí Pánovi Krišnovi. Som veľmi rád, že tu môžem byť s vami. Dnes som vybral verš z Bhagavad-gíty z prvej kapitoly, text číslo štrnásť. Z prvej kapitoly sa nedávajú tak často prednášky. Ona je úvodná. Často sa dávajú prednášky na ďalšie kapitoly Bhagavad-gíty. No táto kapitola je veľmi dôležitá, lebo nás môže naladiť na poznanie, ktoré nám potom môže odovzdať Krišna.

Bhagavad-gíta. 1.14

Tataḥ śvetair hayair yukte
Mahati syandane sthitau
Mādhavaḥ pāṇḍavaś caiva
Divyau śaṅkhau pradadhmatuḥ

Synonyma

Tataḥ — potom; śvetaiḥ — biele; hayaiḥ — kone; yukte — zapriahnuté; mahati — vo veľkom; syandane — voze; sthitau — sedeli; mādhavaḥ — Kṛṣṇa (manžel bohyne šťastia); pāṇḍavaḥ — Arjuna (Pāṇḍuov syn); ca — tiež; eva — istotne; divyau — transcendentálne; śaṅkhau — lastúry; pradadhmatuḥ — zaduli.

Překlad

Na druhej strane aj Śrī Kṛṣṇa a Arjuna zaduli do svojich transcendentálnych lastúr, sediac na veľkom bojovom voze, v ktorom boli zapriahnuté biele tátoše.

Význam

Na rozdiel od Bhīṣmovej lastúry, boli lastúry v rukách Kṛṣṇu a Arjunu transcendentálne. Zvuk ich lastúr naznačil, že protivník nemá nádej zvíťaziť, pretože na strane Pāṇḍuovcov je Kṛṣṇa. Jayas tu pāṇḍu-putrāṇāṁ yeṣāṁ pakṣe janārdanaḥ. Víťazstvo je vždy na strane osôb, ako sú synovia Pāṇḍua, pretože Pán Śrī Kṛṣṇa je ich spoločník. Vždy a všade tam, kde je prítomný Kṛṣṇa, je prítomná aj bohyňa šťastia, pretože ona nikdy neopúšťa svojho manžela. Arjunovo očakávané víťazstvo a šťastie bolo už naznačené transcendentálnym zvukom Viṣṇuovej čiže Kṛṣṇovej lastúry. Naviac bojový voz, na ktorom obaja priatelia sedeli, daroval Arjunovi boh ohňa Agni, čo znamená, že tento voz bol schopný odraziť akýkoľvek útok kdekoľvek v troch svetoch.

Seminár

Prvá kapitola Bhagavad-gíty je veľmi unikátna. Pretože popisuje predpoklady a podmienky, ktoré potom poslúžili k tomu, čo Krišna povedal Arjunovi. Často keď praktizujeme oddanú službu, tak je pre nás dôležité chápať, že úspech bude na našej strane. Často prekážkou oddanej služby, aby sme sa jej mohli venovať aktívnejšie, je strach, že sa niečoho bojíme, že budeme mať problémy, a že sa nám niečo nepodarí. Predtým než človek vstúpi na cestu oddanej služby, tak musí prejsť skrz pochyby, či je to správne, či neprehráme a či to stojí za to. Tento verš je unikátny tým, že je tam najväčšia koncentrácia príznakov víťazstva Arjunu. Prvá polovica Bhagavad-gíty sa zameriava na dve globálne témy. Prvá téma je popis dekorácií o ktorých sa bude hovoriť v Bhagavad-gíte. Druhá téma je to, že Pánduovci koniec koncov zvíťazia. To bola prvá otázka Dhritarashtru, ktorý sa pýtal Sanjayu. V skutočnosti, keď sa Dhritarashtra pýtal Sanjayu, tak už bola vojna dokončená.

Predstavte si stav v ktorom sa nachádzal Dhritarashtra. Začala vojna, ktorej sa mali zúčastniť jeho synovia. To na koho strane bude víťazstvo od toho bude závisieť jeho osud a osud jeho príbuzných. Vojna skončila, on mlčí a nevie aký je výsledok. Vtedy nebol žiaden internet a nebolo ani možné všetko sledovať online. Nebolo rádio, ktoré by nám mohlo ihneď povedať čo sa deje na tom poli. Keď sú teraz vojny napríklad v Sýrii, tak sa z rádia hneď dozvieme čo bolo zničené, kto bol zastrelený. Ihneď môžeme pozorovať priebeh na bojisku. Vieme, že táto vojenská loď priplávala do tohto zálivu, čo sa deje atď.. Takýmto spôsobom môžeme aj skôr vedieť kto vyhrá. Môžeme vidieť zlomový bod tých vojen. No vtedy to nebolo možné. Vojna už skončila. Výsledok bol už jasný. Dhritarashtra sa nevedel dočkať, aby zistil výsledok. On sa nemôže len tak spýtať kto zvíťazil. A to preto, že sa bojí. Bojí sa, pretože nepozná výsledok. Pýta sa okľukou. Čo začali robiť moji synovia a Panduovi synovia. Miesto toho, aby sa hneď spýtal kto vyhral. Bojí sa počuť odpoveď, preto sa pýta takou okľukou. Sanjaya je veľmi blízky sluha Dhritarashtru. On už vie výsledok vojny. No bojí sa uvrhnúť svojho pána do zármutku. Preto mu nedáva odpoveď hneď, nehovorí mu o výsledku vojny. Začína veľmi dlho všetko opisovať. Robí to preto, aby pripravil Dhritarashtru na myšlienku, že jeho synovia už zomreli. Pretože, ak mu to povie hneď, tak bude mať infarkt.

V prvej kapitole je veľa takých zmienok Sanjayu o budúcom víťazstve Pánduovcov. V tomto verši je ich najviac. Celkovo je ich niekoľko desiatok. Cez určité symboly sa snaží Sanjaya naznačiť výsledok. Všetky tieto zmienky o víťazstve môžeme zhrnúť do takého jedného dôležitého faktoru. A tým faktorom je, že Najvyšší Pán je na strane Pánduovcov. To je faktor, ktorý je pre bežného materialistického človeka neprijateľný.

Poznáte ten príbeh, ktorý sa odohral pred vojnou? Všetci králi sveta sa museli pridať na jednu zo strán. Mohli si vybrať buď stranu Duryodhanu, alebo stranu Pánduovcov. Bola to v podstate svetová vojna. Královia celého sveta sa zúčastnili tejto vojny a poslali svoje armády. Na strane Pánduovcov bolo sedem akshauhini. Na strane Kuruovcov bolo jedenasť. Keby sme mali spočítať počet vojakov, tak to bolo katastroficky obrovské číslo. Keď Duryodhana plánoval túto vojnu, tak sa začínal venovať diplomacii. Snažil sa získať podporu kráľov. Samozrejme, že prišiel aj za Pánom Krišnom, aby mu pomohol. Prišiel tam najskôr zo všetkých. Dokonca rýchlejšie ako Arjuna. Keď prišiel do paláca ku Krišnovi tak mu povedal sluha, že Krišna ešte spí. Povedal, že počká než sa prebudí a vošiel do jeho izieb a postavil sa k Jeho hlave. Onedlho prišiel aj Arjuna, aby poprosil Pána o podporu. Keď tiež vošiel do izby, tak uvidel že Duryodhana už tam sedí, tak ostal stáť u nôh Pána. Keď sa Pán prebudil, tak prvého koho uvidel bol Arjuna. Pán vykríkol: „Ó Arjuna, prečo si prišiel? Poď, porozprávaj mi prečo si ma navštívil. Čo ťa ku mne priviedlo?“ A v tej chvíli bolo z boku počuť opatrné kašlanie. „Mimochodom som tu tiež“, povedal Duryodhana. „A v skutočnosti som došiel skôr.“ Krišna povedal: „Ó, Duryodhana ty si tu tiež? Prečo si ma navštívil?“ Duryodhana povedal, že prišiel, aby vyplnil jeho prosbu. No Krišna povedal, že Arjuna prišiel skôr, tak musí najprv jeho vypočuť. Duryodhana: „Nie, ja som prišiel skôr.“ No Krišna odpovedal, že videl Arjunu ako prvého. Takýmto spôsobom Krišna vždy vidí svojich oddaných. Vždy si ich všíma aj keď môžu byť ďalej od Neho.

Krišna: „No dobre, o čom ste mi prišli povedať?“

Duryodhana: „Ja som prišiel preto, aby som ťa poprosil o vojenskú podporu.“

„A ty Arjuna si prišiel prečo?“

„Ja som ťa tiež prišiel poprosiť o pomoc.“

Krišna: „No tak čo budeme robiť?“

(Je také pravidlo, že keď kšatriyu niekto žiada o pomoc, tak mu musí vyhovieť. V tomto prípade malo význam to, kto sa pýtal prvý.)

Krišna: „Keď už ste za mnou prišli obaja, tak jednému dám svoju armádu a druhému budem pomáhať ako radca. Musíte sa rozhodnúť.“

Duryodhana: „Ja som prišiel prvý, preto si volím armádu.“

Arjuna: „Výborne, ja si beriem teba môj Pane.“

Armáda Krišnu nebola nejaká obyčajná armáda. Jeho akshauhini pozostávala z expanzii Narayana. Inými slovami, každý vojak v Krišnovej armáde bol samotný Pán. Mal štyri ruky. Predstavte si akú mali silu.

Krišna sa opýtal Arjunu: „Si si istý, že to naozaj chceš takto? Odmietaš armádu? Je to celá akshauhini. Tí vojaci sú veľmi silní.“

Arjuna: „Áno, mne vyhovuje táto voľba.“

Aj keď vieme, že na strane Duryodhanu bola taká prevaha, tak Duryodhana nakoniec prehral. A prehral, pretože na Arjunovej strane bol samotný Pán. Mali by sme jasne chápať tieto veci a pochopiť túto lekciu. Že tá strana na ktorej je Krišna, tak tá má víťazstvo. To zmieni Sanjaya v poslednom verši Bhagavad-gíty. Hovorí, že tam kde je Krišna a Arjuna, tam je víťazstvo. Príčinou prečo Duryodhana prehral bolo nepochopenie princípu života. On si chcel v tomto svete užívať. A to sa prejavilo nepochopením veľkého množstva jemných vecí, ktoré spôsobili prehru. Na prvý pohľad sa to tak môže zdať, že Duryodhana nemal pravdu a Arjuna mal, že to takto malo dopadnúť. Ale v skutočnosti ani sami nemusíme chápať všetky tieto veci. Často, keď sme v spoločnosti oddaných, tak môžeme využívať technológie Duryodhanu. Alebo môžeme využívať metódy Arjunu.

Chcel by som rozobrať jednu vec, ktorá nám môže pomôcť. Aký je rozdiel medzi spoločnosťou a organizáciou? Napríklad my sme teraz všetci v ISKCONe. ISKCON je taký spolok oddaných. Je tu treba vykonávať nejaké funkcie a riešiť úlohy. Môžu byť nejaké problémy, môžu byť nejaké radosti. Preto je dôležité chápať či je ISKCON spoločnosťou, alebo organizáciou. Pretože spoločnosti a organizácie majú rôzne prístupy k životu.

Organizácia

V čom spočíva úloha organizácie? Organizácia by mala riešiť nejaké problémy. Napríklad aké problémy by mala riešiť polícia? Porušenia zákonov. Trestné činy. Aké úlohy by mali riešiť nemocnice? Liečiť chorých. Čím menej chorých, tak tým efektívnejšie pracujú tieto ústavy. V tomto spočíva úloha organizácie. Organizácia sa musí zbavovať týchto problémov. V tom spočíva efektívnosť organizácie.

Spoločnosť

Jedná principiálne iným spôsobom. Spoločnosť nerieši problémy, ale vytvára problémy. V Sovietskom zväze bola raz taká zaujímavá situácia. V osemdesiatych rokoch tam bola slabá ekonomika. Málo potravín, málo bytov a ľudia stáli v radoch, aby sa k nim vôbec dostali. Taktiež tam bola daň pre slobodných ľudí. Ľudia ktorí nevytvárali rodiny, tak museli platiť daň. Aby bolo pre nich nevýhodné, že žijú sami. Cudzincov, ktorí cestovali do Sovietskeho zväzu to veľmi prekvapilo. Máte tu málo bytov, málo produktov a čo sa bude diať s tou ekonomikou, keď budú ešte aj pribúdať rodiny? Bude sa rodiť ešte viac detí a tie problémy čo sú, tak budú ešte väčšie. Bolo to pre nich absolútne nelogické. Hovorili, že by mali stimulovať to, aby bolo čo najmenej obyvateľstva. Aby bolo dosť pre všetkých. Tak takýto je rozdiel medzi spoločnosťou a organizáciou.

Organizácia rieši problémy a spoločnosť ich vytvára. Ak nebudú ľudia, tak nebudú problémy. Nebude treba vytvárať školy, nikoho učiť, bude menej kriminality atď.. Netreba, aby sa rodili ľudia, je lepšie ich usmrtiť ihneď. Ako napríklad rozmýšľali v Nemecku pred druhou svetovou vojnou. Takýmto spôsobom premýšľa aj Duryodhana. Pre neho boli Pánduovci problémom. On ten problém chcel vyriešiť. Nie je človek, nie je problém. Ale tento prístup v skutočnosti nie je správny. Úloha spoločnosti je v tom, aby sa človek mohol rozvíjať. Na to aby sa človek rozvíjal, tak sú potrebné problémy. Ak človek nebude prekonávať problémy, tak sa nebude rozvíjať.

Príklad: V rodine sú starší členovia. Môže sa nám zdať, že sú problémom. Že sú chorí, dávajú nejaké rady. Ako sa ale rozvíjajú deti, keď majú dedka a babku? Vyvíjajú sa lepším spôsobom. Veľa ľudí mi hovorilo, že nemali deda ani babku. Mali len rodičov. Buď tých starých rodičov nemali, alebo žili v iných mestách. Hovorili mi, že keď uplynulo veľa rokov, tak im chýbali. To je veľmi dôležité.

To isté malé deti. Oni sú tiež problém. Plaču, sú choré, treba na nich neustále dávať pozor. Bolo by jednoduchšie, keby neboli. No v takom prípade sa bude spoločnosť rozpadať.

Spoločnosť bude vždy vytvárať problémy. Tie problémy sú potrebné, aby sa človek mohol rozvíjať. To isté platí aj pre ISKCON. Niekedy sa oddaní pýtajú, prečo sú v ISKCONE problémy. Vy ste predsa oddaní, tak nemáte mať žiaden problém. Prečo sa tie problémy neriešia? ISKCON (ako idea, pozn. red.) je v skutočnosti dokonalé hnutie. V ISKCONe boli, budú a sú problémy. Ale oni sú potrebné pre nás. Aby sme mohli všetky tieto problémy prekonať. Presnejšie tým, že ich prekonávame, tak získavame určité kvality. Preto je dôležité chápať esenciu toho hnutia. Pretože veľa ľudí to nechápe. Myslia si, že problém je niečo zlé. Pokiaľ sa budeme pozerať na ISKCON ako na organizáciu, tak vtedy áno. Vtedy je problém niečo zlého. Pokiaľ sa pozeráme na ISKCON ako na spoločnosť, tak potom je problém niečo pozitívneho. (Pokiaľ ide o riešenie bežných problémov, vzťahov a pod. – nie pokiaľ ISKCON ako taký si neplní svoj účel a misiu parampary a Prabhupádu, ale je ovládnutý démonmi, ktorí zmenili jeho filozofiu, demokraticky si volia guruov, majú v pozíciách pedofilov a vrahov, a ubližujú desaťtisícom oddaným, pozn. red). Riešenie je samotným životom. Prijatie problému a pripravenosť riešiť problém je životom. Zametanie problémov a túžba sa im vyhnúť je v podstate smrť (toto robí dnešný ISKCON, pozn. red.).

Pánduovci sa nebáli problémov. Boli v lese vo vyhnanstve a dialo sa im veľa nepríjemných udalostí. Ale čo prišlo vo výsledku? Mohli by sme si pomyslieť, prečo Pán neochránil svojich oddaných. Ako mohol dopustiť, že žili dvanásť rokov vo vyhnanstve v lese? Ako mohol dopustiť, že skoro zhoreli v dome? Prečo bol Bhíma skoro otrávený? Aká je odpoveď?

Pretože sa z konečného hľadiska stávali silnejšími. Keby si neprešli týmito problémami, tak by boli slabí. Všetky tieto problémy ich urobili silnejšími. Tento princíp musíme chápať veľmi jasne. Pokiaľ je problém, tak je to úžasné. Mali by sme sa tomu radovať.
Predstavte si, že by ste prišli do ISKCONu a tam by neboli žiadne problémy. Chcete urobiť nejakú službu a vám povedia: „Netreba, všetko je v poriadku.“ Vy hovoríte: „Mohol by som niečo urobiť?“ A oni vám odpovedia, „všetko už je hotové, už nemusíte nič robiť.“ Všetko máme pod kontrolou. Tak hovoríte, či by ste mohli aspoň upratať miestnosti. A oni vám odpovedia, že už je všetko upratané. Všetko tu je v poriadku. Môžem umyť okná? Nie oni sa už umývajú. Môžem pomôcť v kuchyni? Nie, tam už je všetko hotové. Tak „Čo treba robiť?“ „No nič, iba jedz.“ Budeme v skutočnosti smutní a bude nás to mrzieť. Pre človeka je dôležité niečo robiť.

Predstavte si, keď niekto nemá nikde žiadny problém. Čo sa stane s človekom, ktorý nič nerobí, iba je a je schopný iba jesť. Premení sa v absolútne lenivého človeka. Nebude schopný ničoho. Problémy, ktoré prináša rodina veľmi obohacujú človeka. Obohacujú jeho emócie a psychiku. Preto by sme sa tomu mali tešiť. Veľmi dôležitý je správny vzťah k problémom.

Z konečného hľadiska Arjuna zvíťazil hlavne kvôli tomuto a Duryodhana kvôli tomu prehral. Tento prístup priviedol Arjunu k tomu, aby si vybral Krišnu. Pretože, ak by Arjuna rozmýšľal, že nechce problémy, tak by si vybral armádu. Pretože Duryodhana tiež nechcel problémy. Duryodhana bol inteligentný človek. Taktiež poznal postavenie Pána.

V čom bol rozdiel medzi Duryodhanom a Arjunom? Duryodhana premýšľal z hľadiska organizácie. Premýšľal z hľadiska riešenia problémov. Riešenie problému sa vykonáva pomocou nasledujúceho princípu: Nie je človek, nie je problém. Arjuna premýšľal iným spôsobom. Premýšľal z hľadiska spoločnosti. U neho bol princíp: Je človek, je problém. Bol rád, že sa zúčastní na týchto problémoch. Bol rád, že môže niečo robiť a preto si vybral Pána. Chápal, že tým, že si vyberá Pána, tak si vyberá problém. Ale bol šťastný.
To je rovnaké ako mataji, ktorá chce mať deti. Ona musí chápať, že deti sú kopa problémov. Plačú, musíme na nich dávať pozor, je potrebné im venovať veľa času, nebude mať žiaden voľný čas, všetok jej čas sa bude starať o dieťa. Môžeme povedať, že to je hlúpe rozhodnutie. Prečo by si to niekto vybral? No často žena urobí túto voľbu a je šťastná.

Z konečného hľadiska víťazia tí, ktorí premýšľajú z hľadiska spoločnosti. Prečo? Pretože tento princíp je princíp života. Princíp sily. Princíp vzťahu. Z konečného hľadiska je to princíp lásky. Láska je spojená so životom, vzťahom. Z konečného hľadiska je láska spojená s riešením problémov. Ako môžeme dokázať svoju lásku, keď nedokážeme riešiť problém? Láska sa prejavuje cez riešenie problémov. A to je veľmi dôležité. Pretože Duryodhana nechápal tieto dôležité veci, tak urobil zlú voľbu. Tým, že urobil zlú voľbu, tak prehral. Arjuna urobil správnu voľbu. A tým, že urobil správnu voľbu tak bola vyrieknutá Bhagavad-gíta. Potom čo počul Bhagavad-gítu, tak pochopil tieto veci ešte hlbšie. A nakoniec zvíťazil. To je jedna z lekcií prvej kapitoly Bhagavad-gíty. Musíte si vedieť vyberať problémy a tak sa stanete silnejšími. Keď sa stanete silnejšími, tak budete môcť budovať vzťahy s inými ľuďmi, s oddanými, s guruom, so Šrílom Prabhupádom a koniec koncov s Najvyšším Pánom.

Otázka: Pochopil som správne, že by som mal vyhľadávať problémy a neriešiť ich len keď prídu?

Áno. V akom prípade budete môcť nájsť tie problémy? Pokiaľ budete mať radosť z ich riešenia. Môžeme vidieť problémy a mať radosť z toho, že ich prekonávame iba keď máme práve tú radosť. Ešte raz, zmysel organizácie spočíva v tom, že sa kriticky pozerá na problémy. Ona je určená k riešeniu týchto problémov. Zatiaľ čo spoločnosť je nad samotnou existenciou organizácie, ona vytvára problémy.

Napríklad, keď sa oddaní niekde stretnú a spievajú, tak to je veľmi priaznivé. Predstavte si ale, že sa pre to musí niečo urobiť. Uvariť prasádam a kopu ďalších vecí. A tu už začíname narážať na tie podvodné kamene. V čom spočíva častá chyba? Že to začíname vidieť negatívne. Niekedy hovoríme: „Prabhu, ja už mám aj tak veľa problémov, prečo za mnou chodíš s týmto? Myslíte si, že nič nerobím? Toto je to negatívne vzťahovanie sa k tomu. Dôležité je ale to pozitívne vzťahovanie sa k tomu.

Čo máte napríklad robiť, keď máte nejaký problém a neviete si rady? Mali by sme byť trošku smutní z toho, že to nevieme vyriešiť. O aká škoda, že s tým nemôžem nič robiť. A objaviť sa pred oddanými v tejto nálade. „Ja som v skutočnosti veľmi slabý človek. Teraz to neviem urobiť. Dajte mi prosím požehnanie, aby som sa mohol stať silnejším a naučiť sa riešiť tieto všetky veci.“ Možno by ste mohli skúsiť niečo urobiť. Keď sa budeme snažiť niečo robiť aj napriek tomu, že máme nedostatok skúseností, tak sa môže niečo podariť a niečo nie. Pokiaľ sa niečo podarí, tak budeme pochválení. Pokiaľ sa nepodarí, tak budú na nás všetci nadávať. Ale nemali by sme sa toho všetkého báť. Pretože ak budeme takto premýšľať, tak čo bude na konci? Na konci bude víťazstvo. Pokiaľ budeme premýšľať iným spôsobom, tak na konci bude porážka.

Otázka: Ako môžeme získať odvahu a úprimnosť na tejto ceste?

Prvý bod: Veľká časť závisí na chápaní filozofie. Pokiaľ niečomu veľmi dobre rozumieme, tak je pre nás jednoduchšie to nasledovať.

Druhý bod: Musíme mať nejaké vlastnosti, musíme sa neustále trénovať v tom, aby sme mali nejaké vlastnosti. Pretože človek môže byť odvážny a úprimný v prípade, že už má nejakú skúsenosť na tejto ceste. To je veľmi dôležité. Jedna z lekcií Bhagavad-gíty spočíva v tom, že aj napriek tomu, že obaja Arjuna aj Duryodhana počuli Bhagavad-gítu, tak Arjuna ju dokázal počuť a nasledovať správnym spôsobom a Duryodhana, ktorý v podstate taktiež počul Bhagavad-gítu, no napriek tomu ju nemohol počuť. A práve toto záleží na tých vlastnostiach. Od nejakej praxe čo máte.

Príklad: Hovoria vám: „Musíš ísť do inej krajiny.“ Človek môže začať premýšľať – Ako môžem ísť do inej krajiny? Nič neviem.“ Šríla Prabhupáda v sedemdesiatke odišiel do inej zeme, kde ešte nikdy nebol. Dokážete ísť v sedemdesiatke do inej krajiny o ktorej nič neviete? Šríla Prabhupáda to dokázal, lebo mal veľkú skúsenosť. Bol podnikateľ, robil rôzne biznisové projekty. Niekoľkokrát úplne stratil celý svoj majetok a bol na nule. Prežil bombardovanie počas druhej svetovej vojny. Sám tlačil knihy a snažil sa ich šíriť. Za toto všetko sa stal kvalifikovaným, aby aj napriek svojmu pokročilému veku mohol ísť do inej krajiny a začať kázať mimo Indiu. Dokážete vy kázať mladým hipíkom a narkomanom? Je to zložité, ale Šríla Prabhupáda to dokázal v sedemdesiatke. Musíte ísť do inej zeme. Z jednej strany sa na to môžete pozrieť z hľadiska filozofie, ale pre mňa je teraz dôležitejšie to druhé pravidlo z hľadiska praxe.