Bhagavad-gíta 1.9
anye ca bahavaḥ śūrā
mad-arthe tyakta-jīvitāḥ
nānā-śastra-praharaṇāḥ
sarve yuddha-viśāradāḥ
Je tu veľa ďalších hrdinov, ktorí sú pripravení za mňa obetovať svoje životy. Všetci sú dobre ozbrojení najrôznejšími zbraňami a všetci sú to skúsení bojovníci.
Surdas prabhu:
Všimnite si, že tu Duryodhana odhaľuje svoj postoj k iným ľuďom. Hovorí, že veľa vojakov je schopných položiť za neho život. Duryodhana má zištné motívy. Chce, aby za jeho motívy umierali iní ľudia. To je charakteristické pre démonov. Oni sú schopní vykorisťovať iných ľudí. Vždy je prítomná rovnováha záujmov. Démoni narúšajú túto rovnováhu vo svoj prospech. Napríklad, ak chce démon získať jedno euro, tak je pripravený zneužiť niekoho, kto príde o tisíc eur. Je jasné, že je to zlý prístup. Keď jeden človek príde o tisíc eur a druhý získa jedno euro, je to nespravodlivé. Tu je Duryodhana schopný obetovať životy svojich vojakov pre svoje materiálne potešenie. Tento verš poukazuje na všetky zlé vlastnosti synov Dhṛtarāṣtru.
Bhagavad-gíta 1.10
aparyāptaṁ tad asmākaṁ
balaṁ bhīṣmābhirakṣitam
paryāptaṁ tv idam eteṣāṁ
balaṁ bhīmābhirakṣitam
Naša vojenská sila je neobmedzená a dokonale chránená praotcom Bhīṣmom, zatiaľ čo sila bratov Pāṇḍuovcov, svedomito chránená Bhīmom, je obmedzená.
Surdas prabhu:
Madhváčárya tento verš prekladá veľmi zaujímavým spôsobom. Mozgový nápor. Čo si myslíte, čo je myslené týmto textom? Dám vám nápovedu. Duryodhana tu veľmi jemne uráža Bhīsmadevu. Robí to veľmi jemným spôsobom. Vidíte tam ako ho tu urazil? Dám vám nápovedu:
aparyāptaṁ tad asmākaṁ
balaṁ bhīṣmābhirakṣitam
paryāptaṁ tv idam eteṣāṁ
balaṁ bhīmābhirakṣitam
Publikum: Že aj to najlepšie čo vie robiť Bhīma svedomito, je stále obmedzené.
Surdas prabhu: Áno. Bhīma je nepriateľ Duryodhanu. Musíme tu poznať sanskrit, aby sme pochopili, v čom spočíva tá urážka. Je tu taká vec, ktorá sa nazýva hra slov. Skúsime sa na to pozrieť slovo po slove. Aparyāptaṁ.
Čo znamená prvé slovo aparyāptaṁ?
Publikum: Tu sa píše, že „nezmerateľná“.
Surdas prabhu: Áno. Ďalšie je tad, čo znamená tad?
Publikum: Poukazuje.
Surdas prabhu: Áno. Tad znamená tamto. Existuje rozdiel. Sú dve slová: toto a tamto.
Tamto označuje to, čo sa nachádza ďalej od nás.
Toto označuje to, čo sa nachádza bližšie k nám.
Je to samozrejme hra slov.
aparyāptaṁ tad znamená, že tí sú neporaziteľní.
aparyāptaṁ tad asmākaṁ balaṁ bhīṣmābhirakṣitam – prekladá takto:
Tí sú neporaziteľní pretože nás bráni Bhīṣma.
paryāptaṁ tv idam eteṣāṁ balaṁ bhīmābhirakṣitam – to sa prekladá nasledovne:
idam znamená toto, to je to čo je bližšie ku mne.
paryāptaṁ tv idam sa prekladá – tieto naše vojská sú slabé, pretože ich bráni Bhíma.
Rozumiete? Keď nie, môžem zopakovať.
Publikum: Chápem, chcel ukázať že Bhīṣma je slabý.
Surdas prabhu: Veľmi jemne urazil Bhīṣmu. Pretože v prechádzajúcom texte, v ôsmom verši pomenoval Bhīṣmu ako hlavného generála a druhí generáli mu mohli začať závidieť. Radšej to poviem už teraz, Karṇa už závidel Bhīṣmovi. Karṇa sa nezúčastňoval boja dovtedy, dokým Bhīṣma neprestal bojovať. Preto mohli iní generáli Bhīṣmovi závidieť.
Ako konajú démoni? Rozdúchavajú anarthy v druhých ľuďoch. Tu vidíme ako Duryodhana rozdúchava anarthy. Hovorí, že Bhīṣma je slabý. Uráža toho najhlavnejšieho generála, aby potešil iných generálov. Rozumiete?
Publikum: Áno.
Surdas prabhu: Nie je to až tak zrejmé z textu, ale taký komentár dáva Madhvāčārya. Madhvāčāryovi sa veľmi páčil tento verš. Keď čítal tento verš, tak sa veľmi tešil.
aparyāptaṁ tad asmākaṁ
balaṁ bhīṣmābhirakṣitam
paryāptaṁ tv idam eteṣāṁ
balaṁ bhīmābhirakṣitam
Prečo sa Madhvāčārya tešil? Veľmi sa tešil z toho veršu, pretože v líle Pána Krišnu bol Madhvāčārya Bhīmom. Rozumiete?
Publikum: Áno.
Surdas prabhu: Preto hovorili, že ich vojská sú neporaziteľné, lebo ich ochraňuje Bhīma a naše sú slabé, lebo ich bráni Bhīṣma. Bhīma a Bhīṣma sú rôzne osobnosti. Bhīma je brat Arjunu a Bhīṣma je hlava rodu.
Publikum: Môžem sa opýtať?
Surdas prabhu: Áno.
Publikum: Ten text na prvý pohľad hovorí, že je to opačne, že Bhīṣma je silnejší, ale keď sa pozrieme na tie zámená, toto a tamto, tak oni sú zamenené a tým pádom ten verš má opačný efekt.
Surdas prabhu: Áno. Madhvāčārya akurát na to poukázal, že preklad toho verša má opačný význam.
Publikum: Čiže Duroyodhana sa ako keby pomýlil v tých zámenách?
Surdas prabhu: To spravil naschvál.
Publikum: A prečo to spravil?
Surdas prabhu: Aby rozdúchal anarthy v iných generáloch.
Publikum: U ktorých, svojich či nepriateľských?
Surdas prabhu: U svojich. Pretože on uráža Bhīṣmu, aby nadchol svojich generálov, aby bojovali dobre.
Publikum: Aby vlastne chceli prekonať Bhīṣmu?
Surdas prabhu: Príklad: Je viac generálov a o jednom povedia, že tento je najlepší, najsilnejší a najmocnejší. Ako sa môžu správať druhí generáli? Môžu si pomyslieť, že keď je on ten najsilnejší, tak načo si ma sem zavolal? Som urazený, že jeho ospevuješ a neospevuješ mňa. Druhí generáli môžu zámerne bojovať zle, aby poukázali, že Bhīṣma nie je až taký dobrý generál. Keď budú týmto spôsobom bojovať, tak Duryodhana môže prehrať bitku.
Ďalší príklad: Dáme do jednej izby niekoľko mataji a nejaký prabhu povie, že táto mataji je najkrajšia. Ako sa budú správať ostatné mataji? Povedia: „Čooo? Ona je najkrajšia? Prečo si ma sem zavolal? Tak sa združuj s ňou, ja idem preč“.
Rozumiete?
Publikum: Áno.
Surdas prabhu: On mal obavy, že to isté sa stane s jeho generálmi, že môžu škodiť na bojovom poli. Preto bol nútený povedať, že Bhīṣma nie je až taký silný. Tak ako v príklade s mataji, ktorý sme si uviedli. Tam by povedal napríklad toto: „Toto je hlavná mataji, no ona nie je až taká pekná. A ostatné by povedali, že: „Dobre, tak keď nie je najkrajšia, tak tu ostaneme“.
Publikum: Prečo to nepovedal priamo? Prečo to skryl do toho vyjadrenia?
Surdas prabhu: Pretože je démon. Démoni klamú a podvádzajú.
Publikum: Lebo napríklad je to možno aj kvôli tomu, že si nechával také zadné vrátka, že keby sa na to Bhīṣma urazil, že on ho podceňuje, tak by mohol Duryodhana povedať, že nie ja som to myslel opačne.
Surdas prabhu: Vy ste to povedali absolútne správne. Pretože úloha je uraziť Bhīṣmu, tak aby boli spokojní druhí generáli, aby to potom nebolo možné vyčítať Duryodhanovi. Mohol by povedať, že nie ja som sa iba trošku pomýlil. Nechcel som to tak povedať. Poviem vám tajomstvo. Bhīṣma nie je hlúpy, on to pochopil a ukážem vám to o chvíľu vo verši. Veľmi zaujímavý verš.
Bhagavad-gíta 1.11
ayaneṣu ca sarveṣu
yathā-bhāgam avasthitāḥ
bhīṣmam evābhirakṣantu
bhavantaḥ sarva eva hi
Teraz, keď tu takto stojíte rozostavení na svojich príslušných strategických miestach, musíte praotca Bhīṣmu podporiť zo všetkých síl.
Surdas prabhu:
Tu pokračuje jemná urážka Bhīṣmu. Tu Duryodhana naráža na to, že Bhīṣma je slabý. Obracia sa k svojim generálom a hovorí, že každý z vás musí podporiť Bhīṣmu. Prečo? Pretože sme slabí, pretože nás chráni Bhīṣma. To je pokračovanie diplomacie Duryodhanu. Rozumiete?
Publikum: Áno.
Surdas prabhu: V tomto verši končia slová Duryodhanu a v tejto kapitole už Duryodhana nič nehovorí. Ďalej bude hovoriť Arjuna, Krišna, Sañjaya. Počnúc dvanástym veršom sa začína nová téma, tam sa opisujú znaky budúceho víťazstva Pánduovcov. My vieme, že Pánduovci zvíťazia, ale to nie je tak zrejmé, nakoľko Duryodhana má väčšie vojsko. Skúsim si spomenúť aké bolo rozloženie síl. Pánduovci disponovali siedmymi akṣauhiṇī. Kuruovci, Duryodhana disponovali jedenástimi. Viete si to predstaviť? Zaujímavé je, že jedna akṣauhiṇī bola osobná ochrana Pána Krišnu. U neho bolo desať obyčajných a jedna akṣauhiṇī bola osobná ochranka Krišnu. To bol taký kompromis. Duryodhana a Arjuna keď prišli ku Krišnovi Ho prosiť, aby sa postavil na ich stranu, poznáte ten príbeh?
Publikum: V tej posteli keď spal a prišli ku Nemu?
Surdas prabhu: Áno.
Publikum: Tak tá ochranka Krišnu prešla na stranu Duryodhanu.
Surdas prabhu: Áno, Krišna dal svoje vojská Duryodhanovi, pretože za Ním prišiel skôr. Arjunovi povedal, že bude bojovať na jeho strane a bude jeho poradcom. To bol taký kompromis. Duryodhana disponoval jedenástimi akṣauhiṇī. Kto mal vyhrať?
Publikum: Duryodhana.
Surdas prabhu: Áno. Počnúc dvanástym veršom sa ukazuje, že vyhrajú Pánduovci. To je veľmi dôležitý verš, pretože my sami sa veľmi často nachádzame v takej situácii. My tiež chceme vedieť znaky toho, kto zvíťazí.
My sa tiež môžeme ocitnúť v takej situácii, že sa nachádzame v slabšej pozícii. Preto musíme chápať či v tom boji zvíťazíme, alebo nie. Samozrejme, nie všetky znaky sú na nás aplikovateľné. Napriek tomu, niektoré príznaky sú naozaj zaujímavé aj pre nás a dajú sa aplikovať do nášho života.
Najprv poviem krátku teóriu. Chcel som povedať o znakoch budúceho víťazstva. Vo všeobecnosti o tom, že zvíťazia Pánduovci. Môžeme to povedať tak, že existujú hlavné znaky víťazstva. Hlavné znaky víťazstva sa nachádzajú v prvom verši. Pretože úplne na začiatku v prvom verši Bhagavad Gíty je povedané, že zvíťazia Pánduovci. No to nie je tak jasné.
dharma-kṣetre kuru-kṣetre
samavetā yuyutsavaḥ
māmakāḥ pāṇḍavāś caiva
kim akurvata sañjaya.
To je prvý verš. Tam sa hovorí o Dharmakšetre. Je veľmi zaujímavé, že aj Duryodhana, aj Dhṛtarāṣtra sa boja rozprávať o jednej osobnosti. A tou osobnosťou je Krišna.
Keď ste si všimli, Dhṛtarāṣtra nespomenul meno Krišnu, Duryodhana tiež nespomenul meno Krišnu. Duryodhana spomenul veľa mien ako Bhīma, Arjuna, Droṇa, Karṇa… Veľmi veľa mien tam spomenul, no Krišnu nie. Prečo? Boja sa. Oni chápu, že tam kde je Krišna, tam je víťazstvo. Aj Dhṛtarāṣtra to chápe. Boja sa natoľko, že sa správajú ako pštrosy. Boja sa vysloviť meno Krišnu. Dhṛtarāṣtra preto hovorí Dharmakšetre. Hovorí pole dharmy, bojí sa spomenúť meno Krišnu. On naznačuje, že Krišna stojí na strane Pánduovcov. Hovorí, že bitka sa uskutočňuje na svätom poli a oddeľuje svojich synov od Pánduovcov. Tie slová māmakāḥ pāṇḍavāś poukazujú na to rozdelenie synov. Prečo ich delí? Pretože chápe, že jedni sú zbožní a druhí nie.
Musíme vedieť, že hlavné príznaky víťazstva sú spomenuté už v prvom verši. Pretože, ak by bolo víťazstvo Duryodhanu tak očividné, tak prečo by si s tým Dhṛtarāṣtra robil starosti? Keď viete, že jedenásť vojsk bojuje za vašu rodinu, tak prečo sa musíte trápiť kto zvíťazí? Je zrejmé, že jedenásti vyhrajú. Rozumiete?
Publikum: Áno.
Surdas prabhu: Okrem týchto hlavných znakov víťazstva sa v dvanástom verši spomínajú ešte iné znaky víťazstva. Náznaky Sañjayu.
Sañjaya už vedel výsledok bitky. Bhagavad Gítu hovorí Sañjaya. Hovorí ju potom, ako sa už bitka uskutočnila. Už vedel kto vyhrá. A Sañjaya bol osobným sekretárom Dhṛtarāṣtru. Sañjaya mal rád Dhṛtarāṣtru a bol k nemu veľmi pripútaný. Preto sa ocitol vo veľmi zložitej situácii. Bol nútený povedať svojmu pánovi, ktorého mal veľmi rád, že všetci jeho synovia zomreli. Keby mu to povedal všetko naraz, tak čo by sa mohlo stať s Dhṛtarāṣtrom? Nemohol mu to všetko povedať naraz. Musel ho pripraviť na to, že všetci jeho synovia zomrú. Preto mu to objasňuje všetko postupne. Aby sa nestalo to, že mu to všetko povie naraz a on z toho dostane infarkt. Rozumiete?
Publikum: Áno. Môžem sa opýtať, že ako to vedel Sañjaya vopred? Ja som myslel, že ono to je v priamom prenose.
Surdas prabhu: Ten rozhovor sa uskutočnil po tom, ako sa uskutočnila bitka.
Publikum: On mu to teda rozprával chronologicky, akoby to prebiehalo od začiatku?
Surdas prabhu: Áno. Predstavte si napríklad druhú svetovú vojnu. Začínate hovoriť. Bola prvá svetová vojna. Nemci prehrali a boli nútení platiť veľké peniaze. Krajina bola veľmi chudobná. To spôsobilo veľké nacionalistické pocity. Vzniklo tým pádom veľa socialistických spolkov. Stalin zakázal komunistom viesť jednania so sociálnymi demokratmi. Preto vyhrala NSDAP, t.j. strana Hitlera. Oni vyhrali. Potom začali prezbrojovať ekonomiku. Čo potom? Anschluss. Potom Sudety. Po tom 39. rok. Napadnutie Francúzska. Spojenectvo Stalina s Hitlerom. Delenie Európy. Stalin vzal Fínsko a Pobaltsko, polovicu Poľska, nejaké časti Rumunska. Čo urobil Stalin pred druhou svetovou vojnou? A tak ďalej a tak ďalej. Tak môžeme rozprávať do roku 1945. Tak isto Sañjaya. Hovoril od začiatku, chronologicky. Nemohol mu to povedať hneď na začiatku spôsobom, že Dhṛtarāṣtra, všetci tvoji synovia zahynuli.
Publikum: To dáva zmysel, lebo ten rozhovor bol na začiatku vojny a ona potom trvala ešte 18 dní. Lebo inak by musel Sañjaya čakať, že ako sa to vyvinie.
Surdas prabhu: V podstate to nie je také dôležité ako išla. Každopádne Sañjaya v tej chvíli ako mu to hovoril už vedel výsledok boja. Koho synom bol Dhṛtarāṣtra? Dhṛtarāṣtra bol synom Vyāsadevu. Poznáte ten príbeh? Rozmýšľam ako o tom porozprávať. Pointa je v tom, že Vyāsadeva mal matku, ktorá bola dcérou rybára. Bolo to veľmi pekné dievča, no mala jeden nedostatok. Viete aký? Silno zapáchala po rybe. Preto si ju nikto nechcel vziať za ženu. Jedného dňa sa tam objavil Paraśara Muni. To je veľmi známy mudrc. Mali by sme vedieť čím je známy. Povedzte čím je známy prosím.
Publikum: Astrológiou?
Surdas prabhu: Áno, je astrológom. Parašara Hora šástra. To je astrologická šástra. No viac je známy tým, že je autor Višnu Purány. To je dôležitejšie pre nás ako oddaných. Je tam uvedená definícia, kto je to Boh. Kto je Bhagaván? Vieme, že Bhagaván je ten, kto ovláda šesť vlastností v najvyššej možnej miere. Túto definíciu dal Paraśara Muni a preto je potrebné si to zapamätať prosím. To je veľmi dôležitá definícia. Doteraz používame definíciu Boha, ktorú nám dal Paraśara Muni.
Paraśara Muni sa stretol s matkou Vyāsadevu. Udialo sa to tak, že jej úlohou bolo prevážať ľudí z jedného brehu na druhý a nakoľko to potreboval, tak ho previezla. Paraśara Muni bol mystik. V strede rieky pochopil, že sa musí zjaviť významná osobnosť. Preto tomu dievčaťu povedal, že chápe, že sa teraz narodí neobyčajná osobnosť. Preto zastavili na ostrove, ktorý bol v strede a tam počali dieťa. Nakoľko je Paraśara Muni veľmi neobyčajná osobnosť, tak výsledok bol, že sa narodil Vyāsadeva. Paraśara Muni chápal, že svoju misiu splnil. Nebol pripútaný k tomu dievčaťu, preto povedal, že odchádza. Nakoľko sa Vyāsadeva narodil už dospelý, tak jej povedal, že jej ďakuje, že ho porodila, ale odchádza. Paraśara Muni jej požehnal, aby stratila ten rybací zápach. Nikto nevedel o tom, že sa jej narodilo dieťa, nakoľko oni obaja zmizli. Vyāsadeva mame povedal, že pokiaľ by potrebovala jeho pomoc, tak môže o ňom meditovať a on jej príde na pomoc.
Neskôr sa do jeho mamy zaľúbil Śāntanu. Śāntanu bol kráľom. No Śāntanu bol predtým ženatý s Gangou. Mal s ňou syna Bhīṣmu. Tým pádom Bhīṣma mal byť kráľom po Śāntanuovi. Ganga manželka Śāntanua s ním nebola. Ona od neho odišla. Śāntanu zbadal to pekné dievča a chcel sa s ňou oženiť. Jej rodičia povedali, že nesúhlasia s tým, aby sa s ňou oženil, pretože Bhīṣma bude kráľom. Ty si s ňou budeš užívať, budete mať deti, ale Bhīṣma bude kráľom. Śāntanu bol veľmi smutný. Bhīṣma uvidel svojho otca veľmi smutného a opýtal sa čo sa deje. Śāntanu povedal, že sa chce oženiť druhýkrát, ale nemôže. Tak Bhīṣma povedal, že sa vzdáva toho, aby bol kráľom a aby boli kráľom deti, ktoré bude mať s tou ženou. No s tým nesúhlasili rodičia toho dievčaťa, povedali – dobre, veríme Bhīṣmovi, že sa vzdáva toho, že bude kráľom. No on môže mať vlastné deti a oni s tým nemusia súhlasiť. Tak dal Bhīṣma iný sľub. Dal sľub, že bude natrvalo v celibáte a preto nebude mať žiadne deti.
Po tomto sľube, ktorý dal, ho začali volať Bhīṣma. To je v preklade hrozivý, strašný. To je veľmi, hrozivý, silný sľub a preto dostal túto prezývku. Tým pádom sa Śāntanu mohol oženiť s matkou Vyāsadevu a narodil sa im syn Vicitravīrya. Mal dve manželky. No Vicitravīrya bol veľmi slabý a zomrel. Tým pádom nemal dedičov. Mama zavolala Vyāsadevu a povedala mu, že Vicitravīrya má ženy, ale oni nemajú deti. Vtedy bol taký štandard, že brat mohol počať v lone ženy brata dieťa. No deti, ktoré z toho vznikli sa považovali za deti toho druhého brata. Tým pádom Vyāsadeva počal so staršou ženou Dhṛtarāṣtru. No Dhṛtarāṣtra sa narodil slepý. Prečo? Pretože keď staršia žena Vicitravīryu uvidela Vyāsadevu, tak sa veľmi zľakla. Vyāsadeva je askéta. Mal dlhé vlasy a bradu a vyzeral odpudzujúco. Má duchovnú silu, Vyāsadeva je Śaktyāveśāvatāra. Počas sexu s Vyāsadevom si zakryla oči, aby ho nemusela vidieť. Stav mysle rodičov počas sexu sa odovzdáva deťom. Preto, ak chcú rodičia počať inteligentné dieťa, tak šástry neodporúčajú, aby boli rodičia pod vplyvom omamných látok. Nakoľko nechcela vidieť Vyāsadevu, tak sa jej narodilo slepé dieťa. Druhú, mladšiu ženu už varovali, aby si nezakryla oči a jej sa narodil Pāṇḍu. To je otec Pánduovcov. Tiež sa zľakla Vyāsadevu a aj keď si nezakryla oči, tak veľmi zbledla, keď ho uvidela. Preto sa Pāṇḍu narodil veľmi bledý. Pāṇḍu znamená bledý.
Predtým ako malo dôjsť k bitke, tak Vyāsadeva prišiel k Dhṛtarāṣtrovi a povedal mu: „Dhṛtarāṣtra, ty si slepý a ja ti môžem dať požehnanie. že budeš môcť vidieť. Budeš disponovať mystickým videním. Uvidíš všetko, čo budeš chcieť. Môžeš vidieť aj bitku na Kurukšetre.“ Dhṛtarāṣtra to neprijal. Povedal: „Bol som celý čas slepý a teraz prídeš ku mne a ponúkaš nech sa stanem vidiacim.“ Preto povedal, nech dá to požehnanie Sañjayovi. Takýmto spôsobom mal Sañjaya mystické videnie a mohol vidieť všetko čo sa deje na bojovom poli a aj počuť všetko o čom sa tam hovorí. Preto Sañjaya toto všetko vyrozprával. Takýto je k tomu príbeh.
Predtým než dnes skončíme, tak by som chcel povedať o dvoch kategóriách znakov víťazstva.
Prvá kategória: Znaky, ktoré majú symbolický charakter a tie znaky poukazujú na budúce víťazstvo.
Druhá kategória: Náznaky Sañjayu.
Zatiaľ žiadne komentáre.