Bhagavad-gíta seminár, 40. časť – 7.8-7.16

Naposledy sme sa venovali siedmej kapitole. Preberali sme teóriu osobnosti. Chcel by som sa opýtať, čo si z toho pamätáte. Kto by mohol sformulovať teóriu osobnosti, alebo povedať nejaké hlavné myšlienky z toho, o čom sme hovorili minule? Ďalšie verše, ktoré budeme čítať budú komentárom k tomu. 

Publikum: Osobnosť je niekto, kto je prospešný pre ostatných. Vytvára nejaké hodnoty. Rieši nejaké problémy. Čím je človek väčšia osobnosť, tým vie lepšie slúžiť Krišnovi.

Surdas prabhu: Áno. Ešte raz. Osobnosť je nositeľ nejakých hodnôt. V komentároch sa často stretávame so slovom energia. Osobnosť je nositeľ nejakej energie. Osobnosť sa rovná nositeľ hodnôt. 

Publikum: Ešte sme si hovorili o Bhagavanovi. 

Surdas prabhu: Áno. Môžete to prosím vysvetliť?

Publikum: Bhagavan je ten, kto vlastní v úplnej miere všetky tie blaha. 

Osobnosť

Uviedli sme si príklad s baterkou. Baterka odovzdáva svoju elektrickú energiu. Osobnosť je skôr ten, kto odovzdáva iným tieto hodnoty, energiu. Samozrejme na začiatku je potrebné to získať, to je pravda. No potom už túto energiu odovzdáva. Preto, keď hovoríme o osobnosti, tak používame dve slová. 

1. Osobnosť je ten, kto vlastní hodnoty. 
2. Osobnosť je ten, kto tie hodnoty (energiu) dáva. 

Pretože si môžeme myslieť, že osobnosť, ktorá má tie hodnoty, tak si ich donesie k sebe do bytu a tam s tými hodnotami len tak sedí. Osobnosť je ten, kto tieto hodnoty odovzdáva druhým. Preto to druhé slovo, aby to bolo pochopiteľné, je energia. 

Príklad: Aké hodnoty odovzdáva spisovateľ druhým? Píše knihy, ktoré čítajú iní. Pretože, ak napíše knihu, ale nikto ju nebude čítať, tak to nemá význam. 

V čom sa prejavuje herec ako osobnosť? Prejavuje pre druhých svoju kreativitu.

Akú hodnotu dáva druhým šofér? Snaží sa bezpečne previesť ľudí z miesta na miesto. 

Toto je koncept osobnosti.

Teraz si prečítame verše osem až jedenásť.

Bhagavad Gíta 7.8

raso ’ham apsu kaunteya
prabhāsmi śaśi-sūryayoḥ
praṇavaḥ sarva-vedeṣu
śabdaḥ khe pauruṣaṁ nṛṣu 

Som chuťou vody, ó, syn Kuntī, som svetlom Slnka a Mesiaca, slabikou oṁ vo vedskych mantrách, som zvukom v éteri a schopnosťou v ľuďoch. 

Bhagavad Gíta 7.9

puṇyo gandhaḥ pṛthivyāṁ ca
tejaś cāsmi vibhāvasau
jīvanaṁ sarva-bhūteṣu
tapaś cāsmi tapasviṣu 

Som pôvodnou vôňou zeme, som žiarou ohňa, som životom všetkých živých tvorov a odriekaním všetkých askétov. 

Bhagavad Gíta 7.10

bījaṁ māṁ sarva-bhūtānāṁ
viddhi pārtha sanātanam
buddhir buddhimatām asmi
tejas tejasvinām aham 

Ó, syn Pṛthy, vedz, že som pôvodným semienkom všetkého bytia, inteligenciou inteligentných a statočnosťou statočných. 

Bhagavad Gíta 7.11

balaṁ balavatāṁ cāhaṁ
kāma-rāga-vivarjitam
dharmāviruddho bhūteṣu
kāmo ’smi bharatarṣabha 

Som sila silných zbavená túžob a vášne. Som pohlavný život, ktorý nie je v rozpore s náboženskými zásadami, ó, najlepší z Bharatovcov. 

Tieto verše komentujú teóriu osobnosti. Naposledy sme hovorili o tom, čo je osobnosť. Mali sme brainstorming. Prečo je šofér osobnosť? Pretože môže niekoho niekam bezpečne odviezť. Predstavte si, keď človek nevie šoférovať. Môžeme vtedy povedať, že je šofér? Nie. Spisovateľom je ten, kto nenapísal ani jednu knihu? Nie. Herec, ktorý nehral žiadnu rolu tiež nie je herec. V týchto veršoch máme presne takúto logiku.

Teraz sa budeme venovať ôsmemu veršu. raso ’ham apsu kaunteya. Krišna hovorí, že je chuťou vody. 

Príklad: Predstavte si, že pijete a necítite žiadnu chuť. Je to vodou? Nie. Slnko nesvieti. Je v tomto prípade Slnkom? Nie. 

Presne takto sa tu poukazuje na to, že ak nejakému predmetu, veci zoberieme nejakú vlastnosť, tak prestane byť touto vecou, alebo predmetom. Keď Slnko ani Mesiac nesvietia, tak to nemá zmysel. Môžete si pozrieť ešte raz tieto verše a ak by ste chceli, môžeme sa im venovať podrobnejšie. Napríklad je veľmi zaujímavé, že sa tam hovorí, že je schopnosťou v ľuďoch. 

Chcete niečo okomentovať?

Publikum: Ja tam nevidím tú spojitosť s tou osobnosťou, lebo sme si minule hovorili, že predmety nemôžu byť osobnosťami.

Surdas prabhu: Áno predmety, veci nemôžu byť osobnosťami, to je pravda. Tu sa naznačuje logika, čo sa týka predmetov. To neznamená, že voda je osobnosťou. Skrátka sa má na mysli, že keď nie je rása, tak to nie je voda. Apsu je voda. Rasa je chuť. Sú to príklady. Ďalšie podobné príklady budú v deviatej kapitole. V desiatej bude tiež niečo podobné, ale tam budú okomentované iné veci. Tu je zmysel taký, že ak osobnosť nedáva žiadne hodnoty, energie, tak nie je osobnosť. 

Publikum: Tu sa hovorí o Krišnovi, že je osobnosť, pretože dáva chuť vode?

Surdas prabhu: Áno, ale je to zároveň aj príklad. Herec je herec, ak hral v nejakej roli. Spisovateľ musí napísať nejaké diela, aby sme o ňom mohli povedať, že je spisovateľ. Tu je rovnaká logika. Čo má mať Slnko, aby sme mohli povedať, že je Slnko? Svetlo, pretože ak nemá svetlo, tak už nie je Slnkom. 

Publikum: Každá z tých vecí niekomu v niečom pomáha, v tom je hodnota tých vecí. 

Surdas prabhu: To, čo ste povedali, je dôležité. Preto tomu hovoríme hodnota, pretože to niekomu pomáha. Ak to nikomu nepomáha, tak to nemá zmysel. 

Publikum: Krišna je najvyšší blaho darca a bez neho by neboli žiadne hodnoty. 

Surdas prabhu: Preto je najvyšší. Pretože my sme nejaké sekundárne osobnosti vo vzťahu k Nemu. Pretože všetko pochádza od Krišnu a my sa to snažíme nejakým spôsobom napodobňovať. 

Teraz si zadáme úlohu. Rozoberieme predmet a povieme bez akej kvality ten predmet nebude tým predmetom.

Príklad:

Keď slúchadlá stratia schopnosť prenášať zvuk, tak prestávajú byť slúchadlami. 

Keď stôl stratí schopnosť niečo niesť, tak prestáva byť stolom. 

Keď obuv stratí schopnosť pomáhať pri chôdzi, tak prestáva byť obuvou. 

Pokiaľ teplé ponožky nehrejú, tak sa vyhadzujú. Ak slúchadlá nevydávajú zvuk, tak sa vyhadzujú. To isté platí pre osobnosť, ak nič nedáva iným ľudom, tak prestáva byť osobnosťou.

Publikum: A bezdomovec? On nie je žiaden prínos pre spoločnosť a je taký vyhodený na ulici.

Surdas prabhu: Môžu byť osobnosťami, ale sú ako baterka, v ktorej nie je energia, alebo slúchadlá, ktoré neposkytujú zvuk. No môžu sa opraviť. 

Najdôležitejšie je to, aby sme my, aj keď máme kde bývať, neboli ako takí bezdomovci, aby sme neboli neužitočnými ľuďmi.

Publikum: Keď si niekto plní nejakú úlohu, ktorá mu neprísluša, nie je to niečo podobné, ako keď máme nejaký predmet, ale je použitý na niečo iné? Napríklad, ak slúchadlá nefungujú na počúvanie, ale používame ich ako ťažítko na papier, tak oni sú na niečo užitočné, ale nie na to, na čo sú určené. Dá sa povedať, že aj človek, ktorý je síce užitočný pre druhých, ale robí cudziu povinnosť a nie svoj potenciál, tak on je osobnosť, alebo nie?

Surdas prabhu: Dobrá otázka. Môžeme to prebrať. Mohol by som vám odpovedať hneď, ale chcem, aby ste sa tomu povenovali aj vy.  

Publikum: Vidíme napríklad bežných, takzvaných materialistov. Dá sa povedať, že z pohľadu materialistickej spoločnosti sú užitoční, ale z nejakého vyššieho princípu poväčšine robia nezmyselné veci. 

Surdas prabhu: Dobre, vrátime sa k šoférovi. Šofér chce viesť auto. Všimne si ho režisér a povie mu, aby hral v jeho filme. Šofér hovorí, že nechce hrať vo filme, chce voziť ľudí. No tento režisér môže byť jeho kamarát a prehovára ho na to, aby hral vo filme. Vodič bude hrať túto úlohu a tento film získa Oskara. Ľudia začnú hovoriť ako dobre zahral tú úlohu.

Publikum: No dobre, čiže to prinieslo hodnotu iným ľudom. Čo keď to je vodič, ktorý nosí teliatka na popravu?

Surdas prabhu: Samozrejme, to už je zlý prejav. To je démonská osobnosť.

Publikum: Ale je to osobnosť stále.

Surdas prabhu: Áno. Sú kladné a záporné hodnoty. Problém je v tom, že keď je niečo negatívne, tak potom človek bude trpieť. V čom je problém Hitlera?

Publikum: Pretože spôsoboval utrpenie veľa ľudom.

Surdas prabhu: Áno. Chcel by som povedať, že v časoch Hitlera malo Nemecko veľmi dobrú ekonomiku. Pretože všetko nemecké čo teraz obdivujeme sa stvorilo počas Hitlera. Napríklad VW, Siemens. Veľmi veľa vecí, ktoré teraz obdivujeme boli založené počas Hitlera. Problém bol ten, že spôsobil utrpenie iným. Začal vojnu, atď.

Publikum: On priniesol niekomu nejaké hodnoty a iným ľudom ničil hodnoty, takže bol osobnosť iba pre nejakú skupinu ľudí a pre druhých bol anti-osobnosť. Z nášho pohľadu materialisti, tak z pohľadu materialistov, keď sú pre nich užitoční, tak sú osobnosti, ale z nášho pohľadu sú to anti-osobnosti.

Surdas prabhu: Je tu jeden dôležitý moment. Pretože teraz vedci hovoria, že Stalin chcel napadnúť Hitlera. Sú historici, ktorí nachádzajú podobné dokumenty. Predstavte si, že by Stalin napadol Hitlera a Hitler by využil svoj vojenský talent na to, aby sa bránil. Bránil by Nemecko, alebo celú Európu pred útokom? Kým by bol v tomto prípade Hitler?

Publikum: Pre Európanov osobnosťou, ale pre Rusov by bol ničiteľ. 

Surdas prabhu: Nejaká vec, ktorá je deštruktívna sa môže používať aj kladným spôsobom. Práve preto, ak je niekto anti-osobnosť, tak je našou úlohou ho nadchnúť, aby sa stal osobnosťou.

Príklad: Chuligán plaší a uráža ľudí, ale keď sa stane policajtom, tak túto energiu môže používať, aby ľudí chránil. Keď idete v noci, tak vás chuligán môže zastaviť, povie vám stoj, kto si? Kam ideš? Čo máš vo vreckách? To je zlé. Chuligán o tom sníva. Povedia mu, aby sa stal policajtom. Vtedy chodí v noci po uliciach a hovorí chuligánom to isté. Je to rovnaká psychológia, ale môže byť použitá kladne. 

Preto treba upriamiť pozornosť na toto. Mnohých materialistov sa dá prepnúť z negatívnej energie na pozitívnu. Ak vodič vozí mäso, tak môže voziť niečo iné, deti do školy, Bhagavad Gíty. Najdôležitejšie je, aby mohol bezpečne jazdiť. Nikto nechce, aby ich deti vozil niekto nebezpečne. 

Publikum: Čiže ak už má niekto nejakú schopnosť a či ju využíva zle, alebo dobre, tak aspoň ju má, lebo ju môže pretransformovať na tú dobru. No keď niekto nie je osobnosť, nemá schopnosti, tak nemôže urobiť nič dobré, ani keby chcel.

Surdas prabhu: Áno. Fanatici hovoria o materialistoch, že sú zlí ľudia. Vec je v tom, že sú veľmi často dobrí profesionáli. Našou úlohou nie je hovoriť, akí sú zlí, ale mali by sme im pomôcť používať ich talent. Veľmi často vidíme ľudí, ktorí nemajú žiadny talent, žiadne schopnosti, nič nemôžu. To je veľmi zlé. Ďalej sa bude vysvetľovať, prečo je to zlé.

Bhagavad Gíta 7.12

ye caiva sāttvikā bhāvā
rājasās tāmasāś ca ye
matta eveti tān viddhi
na tv ahaṁ teṣu te mayi 

Vedz tiež, že všetky stavy bytia či už v kvalite dobra, vášne alebo nevedomosti, sú prejavom Mojej energie. Som všetkým, no nezávisím na ničom. Nie som podriadený kvalitám hmotnej prírody, lebo oni sú vo Mne. 

Bhagavad Gíta 7.13

tribhir guṇa-mayair bhāvair
ebhiḥ sarvam idaṁ jagat
mohitaṁ nābhijānāti
mām ebhyaḥ param avyayam 

Celý svet je očarovaný tromi kvalitami hmotnej prírody (dobrom, vášňou a nevedomosťou) a nepozná Mňa, ktorý stojím nepominuteľný nad nimi. 

Bhagavad Gíta 7.14

daivī hy eṣā guṇa-mayī
mama māyā duratyayā
mām eva ye prapadyante
māyām etāṁ taranti te 

Táto Moja božská energia, pozostávajúca z troch kvalít hmotnej prírody, sa dá ťažko prekonať. No tí, ktorí sa Mi odovzdajú, ju ľahko prekročia. 

To sú veľmi dobré verše. Teraz sa ich posnažím vysvetliť. Chcel by som vám povedať, že tak ako to budem vysvetľovať ja, tak sa to zvyčajne nevysvetľuje. Zvyčajne sa to objasňuje povrchne. Posnažím sa ísť viac do hĺbky. 

Hovorili sme o tom, že človek, ktorý neposkytuje žiadne hodnoty, energie, tak nie je osobnosťou. Aký vzniká problém? Veľa ľudí môže niečo robiť. Nie sú takí ľudia, ktorí nevedia nič a nevedia nič urobiť. Problém je v tom, nakoľko sú osobnosťami. Pretože schopnosť, to, že niečo robia, nemusí byť určené ich vnútornými túžbami, ale vplyvom gun materiálnej prírody. Tu sa to popisuje, že sa ľudia nachádzajú pod vplyvom materiálnej prírody. Ľudia veľmi často robia niečo pod vplyvom gun materiálnej prírody. Preto je pre nás veľmi dôležité, aby sme neboli osobnosťami preto, že na nás vplývajú guny materiálnej prírody. No mali by sme sa snažiť vystúpiť za hranice týchto gun. To je veľmi dôležitá vec. 

Prečo je potrebné vynakladať úsilie, aby sme boli osobnosťami?

Publikum: Na to, aby sme prekonali tieto kvality materiálnej prírody.

Surdas prabhu: Áno, to je veľmi dobrá odpoveď. A ešte?

Publikum: Aby sme mali nejakú hodnotu.

Surdas prabhu: Áno. To je pravda. Ďalej.

Publikum: Aby sme vedeli oceniť Krišnu.

Surdas prabhu: Toto je veľmi dobrá odpoveď. Pretože človek, ktorý nie je osobnosť, tak nemôže uvidieť osobnosti v iných ľudoch. Môžeme pochopiť Boha v závislosti od toho, nakoľko sme my sami osobnosťami. Pretože, ak človek nie je osobnosť, tak nikdy nemôže Boha pochopiť. Čim viac je človek osobnosťou, tým lepšie vie pochopiť Boha. 

Publikum: Súvisí to s tým, že zároveň čím menej je pod vplyvom tých kvalít, tak tým viac rozumie Bohu?

Surdas prabhu: Áno. 

Publikum: Ale tam je taký paradox. Aby človek pochopil Boha, tak musí byť mimo vplyv tých gun a aby bol mimo tých gun, tak musí najskôr pochopiť Boha.

Surdas prabhu: Áno. Prijať Boha v tomto prípade znamená aj prijať teóriu osobnosti. Hovoril som vám, že druhá mahá časť Bhagavad Gíty ukazuje prehĺbenie nášho pochopenia Boha. Na úrovni siedmej kapitoly Bhagavad Gíty sa odovzdávame Bohu. 

Ako sa odovzdávame Bohu v siedmej kapitole?

Publikum: Tým, že prijímame jeho definíciu osobnosti. 

Surdas prabhu: Áno. Chápeme, že Boh je osobnosť.

Príklad: Predstavte si, že chce mať žena dieťa. V duchu si hovorí, ako po ňom túži. Najskôr musí pochopiť, čo to je dieťa. Pretože veľa žien ktoré rodia deti, tak si neuvedomujú, čo dieťa je. Majú nejaké predstavy. No, ak majú len predstavy, tak sa o neho nebudú vedieť dobre postarať. Videl som veľa mladých mamičiek, ktoré kričia na svoje deti, ako keby to boli dospelí ľudia. Kričia na nich, pretože nerozumejú tomu, čo je dieťa.

Videl som situáciu, ako išla mladá mamička s dieťaťom. Kričala na dieťa, že meškajú a ťahala ho za ruku tak rýchlo, div že mu ju neutrhla. Je veľká, má veľké kroky a dieťa iba tak rýchlo prepletá nohami a je vidieť, že je v strese a je to pre neho ťažké, no mama na to neberie ohľad. Nechápe prirodzenosť dieťaťa. Niečo si predstavila a myslí si, že to tak aj bude. Jej dieťa je viac v predstave, v mysli. Preto má skôr impersonálny vzťah k dieťaťu.

Tak isto to je aj s Bohom. Najskôr musíme pochopiť, že je osobnosť, že to nie je nejaká predstava. Na to, aby sme Ho pochopili, tak chápeme teóriu osobnosti a chápeme, že sa aj my sami musíme stať osobnosťami. Práve preto tu nie je paradox a takéto odovzdanie prichádza postupne. V siedmej kapitole je to teória osobnosti a v deviatej kapitole to je teória lásky. Desiata kapitola sú stimuly lásky atď. 

Publikum: Ten štrnásty verš je asi dosť dôležitý. Vedeli by ste o ňom niečo povedať?

Surdas prabhu: Zmysel je v tom, že chápajúc, že Boh je osobnosť, sa oslobodzujeme od vplyvu máye. 

Publikum: Takže iba osobnosti môžu mať vzťah medzi sebou?

Surdas prabhu: Áno, pretože ak sa neodovzdáme Pánovi, tak k čomu nás privedie máya? Budeme si myslieť, že Boh je impersonálny brahman. Prečo nechcú mať vzťah s Krišnom? Pretože nechcú prijať osobný koncept. Prečo nechcú prijať zodpovednosť? Aká je psychológia človeka, ktorý nechce prijať zodpovednosť? Vysvetlím vám zložitú vec.

Človek nechce byť osobnosť, ale nejak musí v tomto svete žiť. Myslí si, že tento svet koná automaticky. Svoju zodpovednosť prenáša na guny materiálnej prírody. Preto, lebo prenáša svoju zodpovednosť na guny materiálnej prírody, tak je jeho pochopenie Boha ako impersonálny brahman. Ako niečo čo sa deje samé od seba. Pretože v impersonálnom brahmane nemusíme nič robiť. Všetko sa deje automaticky. Keď sa človek odovzdá Bohu, tak rozumie tomu, že je Boh osobnosť.

V čom spočíva odovzdanie sa človeka v siedmej kapitole? 

Vzdáva sa myšlienky automatickosti. Neprenáša zodpovednosť na guny materiálnej prírody.

Urobíme si z toho záver, aby sme sa nepoplietli.

V čom spočíva odovzdanie sa človeka v siedmej kapitole?

• Vzdáva sa myšlienky automatickosti. Neprenáša zodpovednosť na guny materiálnej prírody.
• Uznáva Krišnu ako Najvyššiu Božskú Osobnosti
• Preberá zodpovednosť od gun materiálanej prírody
• Snaží sa byť sám osobnosťou

Na tejto úrovni je dôležité sa naučiť robiť malé hrdinské činy. Nemusíme sa snažiť byť ideálnym človekom. Treba sa naučiť vidieť veci, ktoré zvyčajne nerobíme, pretože sú to guny materiálnej prírody. Musíme sa snažiť urobiť niečo sami.

Príklad: Pre jedného môže byť nejaká činnosť ľahká a pre druhého ťažká. Niekto rád jazdí na aute, ale nerád ho umýva. V tomto prípade sa snaží umývať častejšie, ako je zvyknutý. Napríklad niekto má čisté auto, ale šoféruje zle a ten sa snaží zlepšiť svoje šoférske schopnosti. Vykonávame menšie hrdinstvá, ktoré rozvíjajú človeka. 

A čo sa týka štrnásteho verša, tak ten hovorí, že bez prijatia teórie osobnosti nemôžeme ísť ďalej k pochopeniu Boha. Prvý krok k odovzdaniu sa Bohu je pochopenie, že aj ja, aj Boh sme osobnosti. Boh je veľká osobnosť a ja som malá osobnosť. To, že som malá osobnosť, tak to neznamená, že sa musím ponižovať. Musím sa snažiť byť väčšou a väčšou osobnosťou. Samozrejme, nikdy sa nestanem takou osobnosťou ako je Boh. 

Publikum: V štrnástom verši sa hovorí, že keď sa človek snaží sám bojovať s kvalitami prírody, tak ich neprekoná. Inými slovami, že keď človek nemá vedomie Krišnu, tak nemôže zmeniť svoj materiálny osud. To znamená, že sa nemôže rozvinúť ako osobnosť nad mieru toho, čo mu bolo predurčené. 

Surdas prabhu: Áno, nemôže sa vytrhnúť z týchto gun.

Publikum: Jediná možnosť, ako pokročiť dokonca aj materiálne je iba s pomocou Krišnu. Priamo či nepriamo. Lebo keď človek nemá vedomie Krišnu, tak je v kolotoči gun. Taký domino efekt, za neho konajú len tie guny. On sa ani nemôže rozhodnúť inak. Čiže jediné rozhodnutie je zamerať sa na vedomie Krišnu, alebo ostane v máyi.

Surdas prabhu: Áno. 

Publikum: Aký je rozdiel medzi zvieraťom a človekom? Je zviera niečo čo ovládajú guny a to čím sa človek odlišuje od zvieraťa je schopnosť rozhodovať sa?

Surdas prabhu: Len teoreticky, pretože človek principiálne koná ako zviera. Nemá slobodu výberu a koná ako zviera. Vedeckým jazykom sa to pomenováva ako determinizmus. Determinizmus je to, čo určuje naše správanie. Ak človek skutočne pochopí nejaké dôležité veci, tak sa môže rozhodnúť nepostupovať ako by postupovalo zviera, keby bolo na jeho mieste. Práve preto človek takú možnosť má, ale ostáva to skôr v teoretickej rovine. 

Publikum: Je taká teória, alebo tak to chápem, že aj ľudia , ktorí sú veľké materiálne osobnosti, majú dobrú karmu, sú múdri, bohatí, tak aj keď v tomto živote neriešia Boha, tak sa má za to, že tieto všetky dobré vlastnosti, ktoré majú, sú výsledkom ich duchovného života v minulom živote. Že dobrá karma je iba vedľajší efekt duchovna.

Surdas prabhu: No, dá sa urobiť takýto záver. Preberali sme túto tému v šiestej kapitole, keď sme hovorili o osude neúspešného jogína. O témach spojených s gunami budeme hovoriť viac v štrnástej kapitole. V poslednej časti štrnástej kapitoly sa preberá guna-titha. Guna-titha je ten, kto vystúpil spod vplyvu gun. Vysvetľuje sa tam, že guny spolu navzájom zápasia. Zdá sa mi, že to je desiaty verš. Práve preto človek, ktorý je pod vplyvom gun môže dosiahnuť nejaký úspech, no problém je v tom, že tento úspech nie je stály. Stále sa mení. Dnes sa môže mať dobre, ale zajtra sa môže mať zle. 

Ďalej sa bude preberať téma duṣkṛtinaḥ a sukṛtinaḥ

Tu je opis ľudí na základe toho ako pochopili teóriu osobnosti.

Bhagavad Gíta 7.15

na māṁ duṣkṛtino mūḍhāḥ
prapadyante narādhamāḥ
māyayāpahṛta-jñānā
āsuraṁ bhāvam āśritāḥ 

Neveriaci ľudia, ktorí sú veľmi hlúpi, najnižší z ľudí, ktorých poznanie uniesla vidina, a tí, ktorí majú ateistickú povahu démonov, sa Mi nikdy neodovzdávajú. 

Bhagavad Gíta 7.16

catur-vidhā bhajante māṁ
janāḥ su-kṛtino ’rjuna
ārto jijñāsur arthārthī
jñānī ca bharatarṣabha 

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu.

Je to veľmi dobrá téma. Budem to opäť vysvetľovať inak, ako iní prednášajúci. Pretože väčšina vysvetľuje tieto verše po častiach. Jednoducho sa tu hovorí, že takíto ľudia sú zlí a takíto sú dobrí.

Prejdeme si pojmy.

Duṣkṛtinaḥ

Kriti znamená konať. Po anglicky sa stvorenie povie creation. Počujete tu podobnosť s angličtinou? Aj v latinčine creatio. Pretože je to indoeurópska skupina jazykov. Kriti znamená ten, kto niečo koná. 

Duš. Du znamená niečo zlé, alebo niečo ťažké. V predchádzajúcom verši sme mali slovo duratyayā. Du znamená niečo ťažké, hlúpe. Duškriti je človek, ktorý robí niečo zlé, alebo hlúpe. 

Sukṛtinaḥ

Sukriti. Kriti znamená, že niečo robí. Z tohto pochádza aj anglické slovo super. Čiže Sukritinah je super konanie. 

Rozpracoval som takú tabuľku. Je dôležité, aby sme teraz nevenovali pozornosť literárnemu prekladu, ale aby sme pozerali na to, v akom poradí idú sanskritské slová, inak sa dostaneme do problémov. 

*civilizovaná úroveň – dobrá úroveň, ale je to minimum

Duṣkṛtinaḥ

1.Mūḍhāḥ (hlupák) – ten kto musí ťažko pracovať a nezamýšľa sa nad tým, prečo trpí 

2.Narādhamāḥ – civilizovaná úroveň života, ale porušujú zákony Boha

3.Māyayāpahṛta-jñānā – kategória ľudí, ktorí sa majú hmotne veľmi dobre

Príklad: Predstavte si, že sem príde jedna z najznámejších amerických herečiek. Keď sem príde, tak nás bude učiť ako žiť. Má svoj Instagram a ukazuje tam, ako chodí do reštaurácií a ako bohato žije. Iní ľudia sa od nej učia a hovoria si, že majú žiť rovnako. 

Šríla Prabhupada v tomto prípade hovorí, že sú to vedci. No Māyayāpahṛta-jñānā sú tí, ktorých inteligencia je ukradnutá ilúziou. Má táto herečka inteligenciu ukradnutú ilúziou?

Publikum: Nemá, lebo inteligenciu ani nikdy nemala.

Surdas prabhu: Pozor. Vnímajte. Odkiaľ má tieto materiálne možnosti?

Publikum: Z bývalej dobrej karmy.

Surdas prabhu: Odkiaľ má tú dobrú karmu? Z inteligencie. Mala dobrú inteligenciu. Možno v predchádzajúcom živote, ale teraz jej je ukradnutá. Pretože, ak by vôbec nemala inteligenciu, tak by nebola na takej vysokej úrovni. Preto Māyayāpahṛta-jñāni sú všetci vplyvní, mocní ľudia, ktorí môžu vplývať na iných ľudí, ale sú materialisti. 

4.Āsura – veľmi veľké materiálne možnosti

Sukritinah 

1.Ārtaḥ – ten, kto trpí

2.Jijñāsur – ten kto je zvedavý

3.Arthārthī – túžiaci po bohatstve

Jednoduchá verzia: Túži po bohatstve. Nemám Mercedes, a hovorím si, že chcem Mercedes.

Zložitá verzia: Ten, kto túži po Mercedese a môže ho aj reálne mať. Ak reálne nemôžem mať Mercedes, tak nepatrím k tejto kategórii. Mercedes si môže dovoliť napríklad ten, kto má teraz minimálne Škodu Superb. Preto ten, kto má Škodu Superb, môže uvažovať o tom, že bude mať Mercedes. Ale ten, kto má Škodu Felícia z deväťdesiatych rokov, tak ten si nemôže dovoliť Mercedes. Arthārthī sú biznismeni, bohatí ľudia, majú dobrú materiálnu situáciu a chcú mať ešte viac bohatstva, ale idú k tomu správnou cestou. Im inteligenciu neukradla máya, pretože sú v súlade so zákonmi Boha.

Publikum: Robia napríklad karma-khandu?

Surdas prabhu: Napríklad. Rozumejú tomu, že k tomu, aby boli ešte bohatší, tak musia robiť niečo dobré podľa zákonov Boha.

4.Jñānī – veľmi veľké materiálne možnosti

Mudha/Ārtaḥ

Obaja sa nachádzajú v ťažkej situácii. Obaja trpia, ale Mūḍhā sa nezamýšľa nad tým prečo trpí. Ārtaḥ sa zamýšľa nad tým prečo trpí. 

Narādhamāḥ/Jijñāsur

Obaja sú v dobrej materiálnej situácii. No Narādhamāḥ sa nezaujíma a tak porušuje zákony. Jijñāsur sa zaujíma, čiže postupuje podľa zákonov. 

Šríla Prabhupáda to vysvetľuje jednoducho, aby ste sa nesplietli. Ja vám to môžem vysvetliť zložitejšie a nebude to protirečiť tomu čo hovorí Šríla Prabhupáda. 

Zvedavý nie je ten, kto sa pýta čo a ako, ale ten kto postupuje podľa toho. Ak sa opýta niekto aké bude zajtra počasie, tak by sa dalo o ňom povedať, že aký je zvedavý. No má to význam, ak potrebujeme ísť zajtra von a podľa toho, či bude snežiť, alebo pršať, tak sa oblečieme. Zvedavý nie je ten, kto by chcel všetko vedieť, ale je to ten, kto sa zaujíma o zákony Boha a postupuje podľa nich. 

Āsurovia/Jñānī

Ak má človek veľmi veľké materiálne možnosti, tak chce začať bojovať s Bohom a chce ho poraziť a to sú Āsurovia. Alebo sú to Jñānī, ktorí s ním nechcú bojovať, ale chcú sa s ním zoznámiť.

Nie je to očividná klasifikácia, ale všimol som si, že to takto funguje. Vidíme tu rozdelenie na základe materiálnej situácie. A z druhej strany podľa toho, či človek koná podľa pravidiel Boha, alebo nie. Takýmto spôsobom má každý človek jednu z týchto materiálnych pozícii.