Pokračujeme v našich lekciách o Bhagavad Gíte. Dnes sa budeme venovať veľmi dôležitej téme. Je to téma, kde Krišna hovorí o tom, čo je šťastie a ako byť šťastný. Je to jeden z najdôležitejších problémov v živote človeka, pretože človek väčšinou nevie čo je šťastie a ako sa stať šťastným. Pamätáme si, že takúto otázku o šťastí už Arjuna položil. Pamätáte si? Pripomeniem vám, že to bol druhý argument a tam sa Arjuna pýtal ako môže byť šťastný, keď sa zúčastní bitky. Čo z toho budem mať? Hovorí tam o bohatstve. Hovorí, že samotné bohatstvo ho nemôže urobiť šťastným, ani keď je veľké. Arjuna už prejavil určitú múdrosť. Povedal, že ani obrovské bohatstvo ho nemôže urobiť šťastným.
Väčšina ľudí si myslí, že bohatstvo a peniaze robia človeka šťastným. Ľudia dosahujú dobré finančné postavenie, ale pri tom ostanú nešťastní. Máte takú skúsenosť?
Publikum: Väčšina ľudí to nemá zrealizované, lebo sú chudobní. Keby boli bohatí, tak by zistili, že to nie je tá odpoveď.
Surdas prabhu: Áno, to je pravda. Z toho vychádza, že teraz je potrebné dať nejakú univerzálnu radu, ktorá by sa hodila aj bohatým aj chudobným. Samozrejme, Arjuna mal výhodu. Pochádzal z kráľovskej rodiny. Nakoľko bol členom kráľovskej rodiny, tak dobre rozumel povahe bohatstva. Preto budeme teraz preberať tú časť Bhagavad Gíty, kde Krišna vysvetľuje vedu o šťastí. Rovno poviem, že je to od tridsiateho prvého po tridsiaty osmy verš druhej kapitoly.
3.časť (Veda o povinnosti/šťastí)
Bhagavad-Gíta 2.31
sva-dharmam api cāvekṣya
na vikampitum arhasi
dharmyād dhi yuddhāc chreyo ’nyat
kṣatriyasya na vidyate
Po zvážení svojej kṣatriyskej povinnosti by si mal vedieť, že niet pre teba nič lepšieho, než bojovať podľa náboženských zásad; preto nemáš dôvod váhať.
Tu Krišna vysvetľuje veľmi dôležitú vec. Čo je šťastie – že šťastie je plnenie povinností. Môže to znieť neobyčajne, no je to tak. Pretože väčšinou sa ľudia snažia vyhnúť povinnostiam. Pre väčšinu ľudí je šťastie to, keď nič nerobia a iba míňajú peniaze v obchodoch. Bohatí ľudia vedia, že to neprináša šťastie. Chudobní, keďže to nevyskúšali, tak to nechápu. Tu Krišna vysvetľuje, že konkrétne plnenie povinností dá človeku šťastie.
Teraz sa vám pokúsim vysvetliť prečo sa to tak deje. Povinnosť je neoddeliteľnou súčasťou života človeka, ktorý sa nachádza v spoločnosti. Povinnosť nie je nič iné ako očakávanie druhých ľudí od človeka v spoločnosti. Keď človek plní svoje povinnosti najlepšie ako vie, tak sa ostatní ľudia stávajú spokojnými. Keď sú iní ľudia s človekom spokojní, tak to je jedna z príčin, prečo sa taký človek stáva šťastným. Okrem toho sa taký človek nestane materiálne ukráteným.
Príklad: Napríklad človek pekne spieva, tak, že sa to páči iným ľuďom. Predpokladáme, že známy spevák nebude chudobný človek, ktorý nemá peniaze. Človek, ktorý dobre plní svoju prácu, tak nebudeme predpokladať, že má menšiu výplatu, ako jeho kolegovia na rovnakej pozícii.
Takýmto spôsobom môžeme povedať, že okrem uznania od druhých ľudí, bude mať aj nejaké materiálne veci. No najdôležitejšie je, že povinnosť vychádza z najzákladnejšej povahy človeka. Každý človek má svoju povahu. Táto povaha je spojená s psychikou a fyzickými vlastnosťami. Ak človek používa túto povahu správnym spôsobom, tak ho to robí šťastným.
Šťastie človeka, ktorý si plní svoje povinnosti prichádza cez troje dvere.
Prvé dvere:
Sám získava uspokojenie zo svojho konania.
Druhé dvere:
Získava šťastie z toho, že si iní ľudia cenia to, ako si plní svoje povinnosti.
Tretie dvere:
Nepostráda ani materiálnu zložku. Má aj hmotnú kompenzáciu za to, že plní svoje povinnosti.
Preto je plnenie si povinností lepšie, ako sa usilovať o to, aby sme nemuseli nič robiť a iba sme míňali peniaze. Ak človek nič nerobí, tak nemôže získať uspokojenie z toho, že niečo robí. Nemôže získať uznanie od iných ľudí. Taktiež mu to nedá žiaden materiálny príjem. To je veľmi dôležité.
Publikum: Vo védach sa vraví, že je lepšie robiť svoju prácu menej úspešne, ako cudziu prácu úspešne.
Surdas prabhu: Áno, presne tak. Pretože keď robíme takú prácu, ktorá je našou povinnosťou, tak k nám prichádza šťastie cez prvé a druhé dvere. Prvé a druhé dvere sú dôležitejšie ako tie tretie dvere, dvere zisku.
Príklad: Človek má takú možnosť, že bude dostávať jedlo a všetko nevyhnutné, ale bude musieť sedieť vo väzení. Popri tom nebude robiť to, čo by robiť chcel, no nebude sa musieť znepokojovať tým, kde získať peniaze, kde žiť. Alebo mu môžete povedať, že môže byť slobodný, môže robiť to čo sa mu páči, no nikto ho zadarmo kŕmiť nebude. Človeku môžu poskytnúť jedlo, strechu nad hlavou, ale nemôže sa prejaviť ako osobnosť, nemôže sa venovať tomu čo ho baví. Je to v podstate otroctvo. Kto je otrok? Otrok je ten kto dostáva jedlo, ale nerobí to, čo je jeho povinnosťou. To je problém. Pretože povinnosť človeka je určená samotnou povahou človeka.
Čo je povinnosťou ženy? Povinnosť ženy sa určuje jej ženskou povahou. Akú má žena povinnosť podľa ženskej povahy?
Publikum: Starostlivosť o rodinu.
Surdas prabhu: Áno. Robiť domov útulným. Zhodnotiť výmenu závesov, farby stien. Starať sa o raňajky, obed, večere. Povinnosťou ženy je byť pekná. To je jej povinnosť. Netreba si myslieť, že povinnosťou ženy je zle vyzerať a byť zlou. Povinnosťou ženy je byť peknou, usmievať sa a byť príjemnou atď. Povinnosťou muža je starať sa o rodinu. Mal by konať zodpovedne a od toho môže získavať uspokojenie. Uspokojenie z toho, že to predvídal, pochopil, urobil. Akú povinnosť má silný človek, napríklad boxer?
Poviem vám príbeh. Vyšlo to tak, že mám veľa kamarátov boxerov. Jeden je majster Ruska v boxe. Ďalší je majster Moskvy v boxe atď. Oni mi hovorili, že keď idú po ulici, tak chcú vidieť nejakú bitku. Pýtal som sa ho, prečo chce vidieť bitku. On na to odpovedal: „Keď uvidím bitku, tak pribehnem k tým čo sa bijú a poviem im nech sa nebijú. Ak sa prestanú biť, tak to je dobré a keď sa neprestanú biť a ešte ma aj napadnú, tak to je ešte lepšie. Pretože ja som boxer. Ja som schopný to zastaviť.“ Toto uspokojenie je pre nich vyššie ako vyhrať na súťaži. Preto keď chodia po ulici, tak veľmi pozorne pozerajú, kde by sa vyskytla nejaká bitka.
Bhagavad-Gíta 2.32
yadṛcchayā copapannaṁ
svarga-dvāram apāvṛtam
sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha
labhante yuddham īdṛśam
Ó, syn Pṛthy, šťastní sú kṣatriyovia, ktorým sa naskytnú možnosti k boju, otvárajúce brány na nebeské planéty.
Tu sa hovorí o tom, čo som vám vysvetlil v príklade s boxerom. Keď vzniká nejaká spontánna príležitosť prejaviť svoje vlastnosti, tak ho to robí veľmi šťastným. Hovorí sa tu, že takému človeku sa otvárajú brány raja. To je pre človeka veľkým potešením. Pretože každý boxer, ktorý zastaví bitku, tak sa pred ním otvoria brány raja. Prečo? Pretože nejaký človek bude zachránený. Nemusí sa stať invalidom, nebude zranený. To nie je plus len pre neho, ale aj pre iných. Chceli by rodičia, aby ich syn ležal v nemocnici, alebo umrel? Chcela by niečia žena, alebo niečie deti, aby ich otca zbili? Ten kto zastaví takú bitku, získa vďaku nie len od obete tej bitky, ale aj od veľmi veľa ľudí. Od rodičov, od ženy, od detí toho človeka. Ak nie je ženatý, tak od budúcej manželky, budúcich detí. Od zamestnávateľa. Od štátu, ktorý nemusí míňať prostriedky na jeho liečenie. Atď. Netreba si myslieť, že tento príklad sa týka len nejakých boxerov. Ak sa zamyslíme, tak sa to týka každého.
Môžeme rozobrať teraz nejaký váš príklad, keď neviete ako by to fungovalo u vás. Aký príklad by ste chceli?
Publikum: Ako to má napríklad mäsiar.
Surdas prabhu: Mäsiar to je v danom momente zlý príklad.
Publikum: Lebo môj bod je, že on si plní svoju povinnosť dobre. Niekto môže povedať, že aj on má otvorené nebeské brány.
Surdas prabhu: Pozrite, situácia je takáto. Nie je to dobrý príklad, pretože to je spojené s násilím k druhým. Pretože ak má človek sklon k násiliu, tak jeho povinnosť bude stať sa vojakom. Mäsiar môže pokojne zabiť zviera. Jeho povinnosťou bude napríklad to, aby zabíjal nepriateľov. Tým zabíjaním nepriateľov bude brániť ženy, deti a to je veľmi dobré. V tomto prípade ten človek naozaj pôjde do raja. Mäsiar to nie je dobrý príklad. Tak isto ako drogový díler. Sú v spoločnosti. Nedá sa povedať, že to je absolútne zlé. Pretože tí ľudia zabezpečujú nejaký poriadok v určitej kategórii spoločnosti.
Príklad: Človek, ktorý chce užívať drogy môže obťažovať iných. A drogový díler ochraňuje iných ľudí tým, že pozornosť narkomana obracia na seba. Narkomani niekedy vraždia iných ľudí. Najpravdepodobnejšie narkoman zavraždí buď druhého narkomana, alebo dílera. To je prvý objekt ich napadnutia. Preto z tohto uhla pohľadu sa nedá povedať, že sú tí ľudia absolútne zbytoční a neprinášajú spoločnosti nič. No musíme si pamätať takéto vyjadrenie:
Zlo tak či onak príde do tohto sveta, no beda tomu cez koho to zlo príde.
Preto by sme sa mali starať o to, aby cez nás neprichádzalo zlo, ale dobro. Pretože povinnosť človeka spočíva v tom, aby cez neho prichádzalo dobro. Keďže cez mäsiara prichádza zlo, tak by som to nenazval ako dobrý príklad. Aj tak sú takíto ľudia potrební pre túto spoločnosť.
Príbeh čo mi povedal otec: Narodil sa na dedine a tam bol mäsiar. Ten mäsiar zabíjal prasatá. Bolo to dávno a na dedinách ľudia chovali prasatá. Keď prasa vyrastie, tak sa skonzumuje, ale pred tým je potrebné ho zabiť. Hovoril, že tam bol jeden človek, ktorý veľmi rád zabíjal prasatá. Ako odmenu vypil vždy pohár prasačej krvi. Všetci potrebovali zabiť ich prasatá a volali tohto konkrétneho človeka, no nikto sa s nim nechcel stretávať. Všetci ho vnímali veľmi negatívne. A to už je problém. Ako som spomínal, šťastie má ideálne prichádzať cez troje dvere. V tomto prípade sú druhé dvere už zavreté. Je možné, že sa človeku páči zabíjať prasatá. Plus toho človeka je, že keď zabíja prasa, tak druhí ľudia v dedine nemusia prechádzať psychickým šokom zabíjania toho prasaťa. Pretože inak by všetci muži na tej dedine museli zabíjať prasa a to by pre nich nebolo dobré. Takto všetku tú robotu robí jeden človek v dedine a takým spôsobom odbremení psychiku zvyšných ľudí od tejto nemilej povinnosti. Ak sa na to pozeráme z uhla pohľadu spoločnosti, tak je tam toto plus. No nie je to veľmi dobrý príklad, preto vám navrhujem uviesť iný príklad.
Publikum: Aby sme viac rozviedli ten princíp, tak keby nepil tú krv a oni by ho mali radi… Lebo môžeme vidieť, že na dedine sú takí ľudia a sú obľúbení. Tak on by mal otvorené všetky tri dvere, ale chápeme, že ani to asi nestačí, aby to bol karmický pozitívny výsledok.
Surdas prabhu: Pozrite, teraz to je dosť teoretické, pretože prax ukazuje, že takých ľudí nemajú radi. Každopádne musíme pochopiť, že toto konanie by sa uskutočňovalo proti ich povahe. Tým pádom sa tu porušuje aj prvý aj druhý princíp.
Príklad: Ako som už povedal, povinnosťou ženy je byť pekná. To neznamená, že jedna povie, že chce byť škaredá. Teraz sa dorežem nožom a budem škaredá. A iní povedia, aké to je super. Bude mať Instagram a tam to bude prezentovať a preto bude dobre zarábať. Napriek tomu to nie je ono. Povinnosťou jej povahy je byť pekná. Tak isto ako povinnosť muža je brániť slabších a nie ich poškodzovať. Aj keď démoni môžu získavať pôžitok z toho, že útočia na slabších. No v skutočnosti to bude narušenie prvých a druhých dverí. Prax tiež ukazuje, že aj materiálny zisk, ktorý príde takýmto spôsobom, rýchlo od človeka odíde. Preto sú všetky tri dvere pre toho človeka zavreté.
Publikum: Čiže tí ľudia by mali vedieť aká je ich skutočná dharma?
Surdas prabhu: Áno. Dharma to nie je tak, že by o tom nevedeli, že sú takí hlúpi. Dharma je evidentná. Povinnosť je to, čo prináša skutočný úžitok druhým ľuďom.
Príklad: Ak speváčka spieva dobre, tak to je úžitok pre iných. To je plus. No ak tancuje na pódiu nahá, tak to je zlé. Pretože to bude znepokojovať iných ľudí. Bude to dávať do spoločnosti negatívnu energiu. Ak bude text piesne zlý, tak to je to isté. Taký, ktorý bude propagovať nejaké hriešne veci. Bude to zlé aj napriek tomu, že to bude populárne. Ak silný človek ochraňuje slabých ľudí, keď pekné dievča spieva peknú pieseň, tak je to veľmi dobré pre spoločnosť a taký človek príde do raja. Krišna to sľubuje.
Bhagavad-Gíta 2.33
atha cet tvam imaṁ dharmyaṁ
saṅgrāmaṁ na kariṣyasi
tataḥ sva-dharmaṁ kīrtiṁ ca
hitvā pāpam avāpsyasi
Ak sa však nezúčastníš tohto spravodlivého boja, prehrešíš sa zanedbaním svojich povinností a prídeš tak o svoju povesť bojovníka.
Tu sa hovorí o tom, že ak sa človek vzdá plnenia svojich povinností, tak vykoná hriech. Tu je odpoveď na vašu otázku. Ak človek odmieta vykonať svoju povinnosť, tak urobí hriech. Nechcel by som tu rozoberať pozíciu vojaka kvôli nasledujúcej príčine. Áno, Arjuna bol vojak. Krišna hovoril príklady presne pre neho. No myslím si, že tu nikto nie je vojak. Preto by som chcel rozobrať nejaký príklad, ktorý je nám bližšie, ktorý je v našej situácii realistickejší. Nebol by problém, keby som dával lekciu vojakom. To by bola iná situácia. No nachádzame sa teraz v krajine, kde vládne mier. Preto by som chcel rozanalyzovať konkrétne to, ako človek, ktorý robí mierumilovnú profesiu, plní svoju svoju povinnosť, prichádza do raja. A keď neplní svoju povinnosť, tak koná hriech. Aby lekcia nebola len teoretická. Ďakujem za také dobré otázky, ale chcel by som niečo realistickejšie.
Publikum: Možno ešte troška podpichnem, ale iba málo. Ľudia môžu byť predavači v potravinách. Blokujú produkty na kase. Je to taká bežná práca šudru. No musí tam predávať aj mäso. Keby si plnila svoje povinnosti na sto percent, tak to tiež nevyzerá, že by išla do neba a mala z toho dobrú karmu.
Surdas prabhu: Pozrite, je potrebné odlíšiť úroveň uvedomelosti a úroveň túžby. Pretože ten človek, ktorý zabíjal to prasa, tak to chcel. Chcel robiť toto násilie. No v tomto prípade ten človek nemá túžbu, aby bol nástrojom násilia. Chce byť len zamestnancom obchodu. To veľmi mení okolnosti. Preto je potrebné rozumieť tomu, že v danom momente v spoločnosti je to nevyhnutné. Samozrejme, je lepšie vyhnúť sa takým situáciám. Pretože ten zamestnanec môže pracovať v mäsiarskom oddelení, no môže byť aj na všeobecnej kase a tam je to percento skenovania mäsa menšie. Preto uvedomelý výber spojený s nákupom mäsa nerobí človek na kase. To robí zákazník. Preto hlavnú karmu, hlavný problém si berie na seba kupujúci. No nakoľko je v spoločnosti všetko prepojené, tak sa tomu plne nedá vyhnúť. Preto je potrebné pochopiť, že pozícia pokladníka je iná ako pozícia mäsiara.
Publikum: Dobre, ale dostane sa aj do neba, na nebeské planéty?
Surdas prabhu: Pozrite, takému človeku bude poskytnutá možnosť neskôr napraviť túto situáciu. Nepôjde do raja hneď. Do raja idú ľudia bez hriechu. No ak človek nemal v úmysle konať hriech, no stalo sa tak, tak dostane možnosť zmeniť svoje správanie v budúcnosti. Môže napraviť situáciu aj v tomto živote. Môže ísť pracovať do obchodu, kde predávajú domáce potreby.
Publikum: Môj bod je, že tieto verše sú asi ako príklady, ale asi nie sú určené na Kali-yugu. Lebo vtedy bolo jasné čo je dharma a mohol človek robiť čokoľvek v tej spoločnosti a plnil si svoje povinnosti, tak za to mal dobrú karmu.
Surdas prabhu: Súhlasím. Ak už je spoločnosť hriešna, tak je ľuďom ťažšie dostať sa do raja. Preto sa duchovní ľudia snažia ľudí nasmerovať na dobré skutky. To je úloha kňazov. To je tiež úloha zodpovedných ľudí, ktorí nie sú kňazmi, ale trápia sa tým. Snažia sa cez kázanie zmeniť množstvo hriechu v spoločnosti, aby dali možnosť obyčajným ľuďom dať možnosť prísť k vynikajúcemu výsledku. Takto to funguje. No súhlasím s vami, že keď už je hriech začlenený do spoločnosti, tak ako sa tomu jednotlivec môže vyhnúť?
Príklad: Narodil som sa v Sovietskom zväze. V meste, ktoré má milión dvestotisíc obyvateľov. Koľko si myslíte, že bolo kostolov v tomto meste? Bol tam jeden kostol a jedna mešita. Predstavte si… Narodil som sa v tom meste a kam môžem ísť? Zaujímal ma duchovný rozvoj, bolo pre mňa zaujímavé čítať rôzne duchovné písma. Mohol som to robiť? Ak by som sa začal zaujímať o náboženstvo, tak by som bol v zozname ľudí nebezpečných pre štát.
Viete čo robili s ľudmi v Sovietskom zväze, ktorí nejedli mäso? Dali ich na psychiatriu. Dávali im veľké množstvo liekov. Musíte pochopiť, že nachádzať sa v psychiatrickej nemocnici v Sovietskom zväze je sto krát horšie ako vo väzení. Môže to znieť zvláštne, no psychiatrická nemocnica v Sovietskom svete je to isté čo väzenie, plus do teba ešte pchajú veľké množstvo návykových látok. Je tam to iste, čo vo väzení. Mreže na oknách. Môžete sa prechádzať len hodinu denne. Človek nemôže opustiť oddelenie. Je tam násilie na izbách. Zamestnanci nemocnice môžu znásilňovať pacienta. Nemyslite si, že psychiatrická nemocnica v Sovietskom zväze je to isté, ako psychiatrická nemocnica na Slovensku. Môžete si pomyslieť, aký s tým je problém. Psychiatrická nemocnice v Sovietskom zväze je obzvlášť tvrdé väzenie.
Ľudia, ktorí hovorili, že nechcú jesť mäso, tak boli zavretí na psychiatriu. Človek, ktorý si kúpil Bibliu, tak sa hneď ocitol v zozname ako nebezpečná osoba. Človek, ktorý by prišiel na bohoslužbu do toho jediného kostola, ktorý je v meste, by bol odfotografovaný a jeho údaje by boli v zozname. Preto hovorím, že problém nereligióznej spoločnosti je problém pre celú spoločnosť. Mohol by človek v Sovietskom zväze počítať s tým, že keď bude plniť svoje povinnosti komunistu, tak pôjde do raja? Samozrejme, že nie. No ak nerobil naschvál nič zlé a snažil sa konať ako slušný človek v tej spoločnosti, tak by mu dal Boh možnosť ísť duchovnou cestou.
Myslím si, že čas uplynul. Ostalo nám ešte nejaké množstvo veršov. Dokončíme verše tejto časti a keď skončíme túto tému, ktorá končí tridsiatym ôsmim veršom, tak sa nám začína veľmi veľká zaujímavá téma o hriechu. Bude veľmi podrobne rozobratá téma hriechu. Tak prosím dôjdite.
Publikum: Moja situácia je skôr situácia vaišju, ktorý robí webové stránky a poskytuje takéto služby. Príde mu napríklad zákazka, kde má urobiť stránku s alkoholom. Či je lepšie odmietnuť takú zákazku, alebo ju zobrať a peniaze z toho použiť pre Krišnu?
Surdas prabhu: Myslím si, že ten druhý variant je lepší. Aj tak to niekto urobí a je dôležité, aby človek čo robil tú zákazku nebol priamo spojený s alkoholom. Je to dosť nepriame spojenie. Nie je to priama výroba alkoholu. Z druhej strany peniaze, ktoré za to prídu budú investované do duchovných činností a môžu dať oveľa väčší efekt ako odmietnutie tej zákazky. Treba byť v tomto prípade praktický. Môj názor je, že tá druhá varianta je praktickejšia a lepšia.
Ešte raz, je nejaké zlo a nejaké dobro. Keď nerobíme nič zlé, tak to je krásne, ale ak nerobíme ani nič dobré, tak je to nula. Preto, keď máte veľa zákaziek a môžete si vyberať, tak si vyberajte tie najčistejšie. Ak nemáte zákazky a táto zákazka vám môže priniesť nejaké peniaze, tak zoberte tú zákazku a môžete minúť tie peniaze na duchovné účely. Takto bude aj niečo negatívne, ale to sa vyváži, že bude spravená nejaká dobrá vec. Toto sa týka vášho prípadu. Všetky situácie treba brať individuálne. Toto som dal takú všeobecnú teóriu k tomu.
Publikum: Pomôže modlitba za tých ľudí, ktorí pijú alkohol, alebo konajú nejaký hriech?
Surdas prabhu: Áno, modlitba za druhého je vždy plus pre toho človeka, za ktorého sa modlíme. Častokrát je to jediné východisko. Pretože človek, ktorý robí hriech, sa už nachádza v takom stave, že znáša nejaké následky toho hriechu a je pre neho veľmi ťažké vyjsť z tohto kruhu hriechu a následkov. Keď sa za neho nejaký iný človek pomodlí, tak mu Boh dá šancu zmeniť svoj život.
Publikum: Je to podobný prípad aj pri mäse?
Surdas prabhu: Týka sa to absolútne všetkých ľudí. Hriešnik je hriešnik a za každého hriešnika sa dá modliť. Boh môže vypočuť modlitbu a dať možnosť hriešnikovi napraviť svoj hriech. Existuje veľa príkladov, kedy sa ľudia modlili za svojich blízkych a tí menili svoj život a prestávali byť hriešnikmi. To jednoznačne funguje. Preto keď človek zomrie, tak je to sprevádzané rôznymi ceremóniami. Uskutočňuje ich kňaz. Môžu sa toho zúčastniť aj iní ľudia. Všetci si niečo prajú. Čo si prajú? Aby Boh tomu človeku odpustil hriechy a dal možnosť človeku vyriešiť jeho problémy. Idea týchto ceremónii je, aby sa všetci zainteresovaní ľudia pomodlili k Bohu za lepší osud toho človeka. To je hlavná myšlienka. Hlavná myšlienka nie je najesť sa. Hlavná myšlienka spočíva v kolektívnej modlitbe všetkých ľudí pre dobro toho človeka. To je povinnosť blízkych ľudí, pre ktorých niečo znamenala tá osoba, alebo niečo pre nich spravila. Taktiež sa zapája kňaz, čistejší človek, aby sa tiež za neho pomodlil. V tomto je hlavná myšlienka.
Zatiaľ žiadne komentáre.