Nie som tu prvý krát. Volám sa Surdas das. Pochádzam z Ruska a žijem v Rusku. Som zodpovedný za vzdelávanie v Uralskom regióne. Pochádzam z Čeljabinska. Možno ste počuli, že pár rokov dozadu vybuchol meteorit nad Ruskom a to bolo práve u nás v Čeljabinsku. Zodpovedám za vzdelávanie a tak sa stalo, že Krišna ma pred nejakým časom zbavil zraku, ale teraz chápem, že to bolo k lepšiemu. Je niekoľko oddaných, ktorí mi dokonca závidia. Hovoria: „Ty sa máš, nevidíš toľko maye.“ Ja sa len tak usmievam a hovorím – „samozrejme. Chcete vyskúšať?“

Dnes som vybral verš z Bhagavad-gíty – 5.18. Je to veľmi známy verš. Neviem či aj u vás, ale v Rusku je malinká knižka. Stoosem najlepších veršov z Bhagavad-gíty. Naozaj tu nemáte takúto knižku? Ešte na začiatku deväťdesiatych rokov, keď som sa pripojil k hnutiu, vtedy som ešte niečo videl. Kúpil som si túto knižku a stále som ju mal pri sebe a listoval si ju. To bolo viac ako dvadsať rokov nazad. Teraz už všetci majú smartfóny alebo tablety, takže načo sú nám potrebné knihy. No každopádne sa to dá stiahnuť z internetu. Je to veľmi pohodlné, veziete sa napríklad v taxíku alebo v metre. Aha v Bratislave nie je metro. Nič si z toho nerobte, v Čeljabinsku tiež nemáme. Najviac som sa dostal k tej knižke, keď som jazdil obyčajnou verejnou dopravou. Práve tento dnešný verš je jeden z tých stoôsmych a naučil som sa ho ako jeden z prvých. Veľa oddaných sa často pýta na nejakú tému spojenú s týmto veršom, pretože tento verš je veľmi zaujímavý a obšírny. Teraz si ho pripomenieme.

Bhagavad-gíta 5.18

vidyā-vinaya-sampanne
brāhmaṇe gavi hastini
śuni caiva śva-pāke ca
paṇḍitāḥ sama-darśinaḥ

Synonyma

vidyā — učený; vinaya — pokorný; sampanne — plne obdarovaný; brāhmaṇe — v brāhmaṇovi; gavi — v krave; hastini — v slonovi; śuni — v psovi; ca — a; eva — istotne; śva-pāke — v pojedačovi psov (bezkastovný); ca — dokonca aj v; paṇḍitāḥ — tí, ktorí sú múdri; sama-darśinaḥ — vidia jedno a to isté.

Překlad

Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brāhmaṇovi, v krave, v slonovi, v psovi a v pojedačovi psov jedno a to isté.

Význam

Človek vedomý si Kṛṣṇu nerobí žiadne rozdiely medzi kastami a živočíšnymi druhmi. Brāhmaṇa a bezkastovný sa môžu zo sociálneho hľadiska odlišovať a aj pes, krava a slon patria do odlišných živočíšnych druhov, ale tieto telesné rozdiely sú pre múdreho transcendentalistu bezvýznamné. Vidí, že všetky živé bytosti majú vzťah k Najvyššiemu, lebo Najvyšší Pán je prítomný v srdciach všetkých v podobe Paramātmy. Toto je pravé poznanie. Aj keď sa telá živých bytostí odlišujú, Pán sa k nim chová láskavo a priateľsky. Hoci sa živé bytosti nachádzajú v rôznych životných podmienkach, Pán sa k nim stavia vždy ako Paramātmā a je prítomný v srdci bezkastovného i v srdci brāhmaṇa, aj keď ich telá nie sú rovnaké. Hmotné telá sú výtvorom rôznych kvalít hmotnej prírody, ale duša a Nadduša majú rovnakú duchovnú povahu. Rovnaké sú však iba v kvalite, nie v kvantite. Individuálna duša je prítomná len v jednom určitom tele, jej vedomie sa obmedzuje len na jej telo, zatiaľ čo Nadduša (Paramātmā) je prítomná vo všetkých telách a je si vedomá všetkých tiel bez výnimky. Človek vedomý si Kṛṣṇu toto všetko dokonale vie, a preto je naozaj učený a na všetky tvory hľadí rovnako. Podobnosť povahy duše a Nadduše spočíva v tom, že obidve sú vedomé, večné a blažené. Rozdiel je však v tom, že individuálna duša je vedomá v ohraničenej oblasti jedného tela, zatiaľ čo Nadduša si je vedomá všetkých tiel. Nadduša je prítomná vo všetkých telách bez rozdielu.

Seminár

Asi budete súhlasiť, že to je veľmi zaujímavý verš, taký neobvyklý. Líši sa od ostatných veršov. Jeden z mála veršov vo védskej literatúre, kde sa hovorí o slonovi a ešte o niečom takom. Chcem sa vás opýtať. Čo majú spoločné všetky tieto živé bytosti, ktoré tu boli vymenované? Bol tu spomenutý pes, slon, krava, brahmana, čandala. Majú niečo spoločné? Všetci majú dušu, cítia, sídli v nich Nadduša. Čo ešte majú spoločné? Vzdávate sa?

Necháme teraz hádanie a poviem vám takú nešťastnú príhodu. Študoval som právo. Pozostatky traumy zo vzdelávania mi ostali. Keď som študoval právo, tak nám vysvetľovali v občianskom práve také pochopenie v skratke IPO. Zdroj zvýšeného nebezpečenstva. Zdroj zvýšeného nebezpečenstva sú veci s ktorými keď sa dostane človek do kontaktu, tak mu môžu ublížiť. Zahŕňa to autá, zbrane a veľa iných vecí, ktoré sú prirodzeným nebezpečenstvom pre okolie. Celý ten zoznam zodpovedá nejakým požiadavkám.

Ako obvykle ľudia chápu tento verš? Neznalý človek keď si prečíta tento verš, tak si môže povedať, že keď sme všetci duše, tak by sme mali rovnako pristupovať ku všetkým živým bytostiam. Predstavte si beží pes. Niekto si povie: „Beží tu psík, musím ho pohladkať.“ Spomenie si na verš z Bhagavad-gíty 5.18 a povie si – „musím sa rovnako správať ku psíkovi ako k brahmanovi.“ No ten pes je bulteriér. Kto príde k nemu a pohladí ho? Nikto? Ako si to predstavujete, veď to je duša.

Prišiel som sem z jednej dedinskej komunity a tam majú kravy. Kravy sú na obrázkoch nakreslené s kvietkom v ústach a krásne bučia, veľmi pekne to vyzerá, ako na obrázkoch. Povedali mi, že mám ísť s nimi dať piť kravám. No ten pastier išiel veľmi opatrne a v určitý moment sám odskočil a mňa odsotil preč. A prečo? Viete koľko váži krava? A ešte má aj rohy. Krava keď sa chce s niekým hrať, tak ho naberie na rohy a pohadzuje s ním. Vie niekto ako by sa mala hladkať krava? Ľudia ktorí pracujú s kravami hovoria, že tí ktorí hladkajú kravu zhora, tak robia chybu. Keď ju hladkáme z hora, tak dáva hlavu dole. Keďže sa jej to páči, tak môže začať kývať hlavou a bude vás chcieť chytiť rohami. Amatérska rada, ak pôjdete niekde na farmu, tak nehladkajte kravu zhora. Kravu by ste mali hladkať po krku. Keď ju hladíte po krku, tak zdvihne hlavu a je blažená. V tomto prípade je hlava v kľude a šanca, že vás naberie na rohy je prakticky nulová. Aj keď krava krásne vyzerá, tak je to nebezpečná živá bytosť.

A čo slon? Túži sa niekto postaviť vedľa slona? Stisnúť mu chobot. Slon na vás môže stúpiť. Čo sa stane keď na vás stúpi slon? Alebo keď spadnete zo slona? Niekto z vás túži po tom spadnúť zo slona? Je to nebezpečné.

Alebo čandalovia. Žijú tu nejakí čandalovia? Asi aj v tomto meste sú ľudia so zvláštnou arómou, ktorí nemajú kde bývať. V oblečení môžu mať vši, švábov, umývajú sa len raz za čas. Bohvie koľko majú chorôb a to tiež môže byť nebezpečné.

Môžeme si povedať, že brahmani, to sú takí svätí ľudia. No a celá védska literatúra je popretkávaná príbehmi, že brahmani niekoho prekliali. Namotajú brahmanskú šnúru na prst a prekľajú. Takže aj vo vzťahu s brahmanom by sme mali byť veľmi opatrní.

V skutočnosti sú v tomto verši vymenované práve tie zdroje zvýšeného nebezpečenstva. Dal by sa zostaviť aj iný zoznam. Často je problém nášho pochopenia, že vnímame verše veľmi povrchne. Aj pri tomto verši sa stáva, že ho vytrhneme z kontextu celej piatej kapitoly. Ak niekto študoval Bhagavad-gítu a chápe štruktúru piatej kapitoly, tak pochopí ako kulminuje téma k tomuto veršu. V piatej kapitole Bhagavad-gíty sú popísané tri druhy oddaných. Na začiatku piatej kapitoly sa popisujú oddaní, ktorí sú na úrovni sadhana bhakti, ktorí nasledujú regulatívne princípy.

Ďalšia časť piatej kapitoly popisuje oddaných, ktorí vidia ako funguje okolitý svet. Taký oddaný začína vidieť ako fungujú guny materiálnej prírody. Vďaka tomu začína vidieť Paramátmu, ktorá za tým všetkým stojí.

Tretia kategória, ktorá je popísaná v piatej kapitole sú oddaní, ktorí osobne videli Pána. Tento verš sa vzťahuje k tejto tretej kategórii. V predchádzajúcom verši je napísané, že u takéhoto oddaného odchádza celá karma. Celá zla karma. Takýto oddaný je pod priamym vedením Pána. S ním sa nič nestane bez priamej vôle Pána.

Čo to je ten zdroj zvýšeného nebezpečenstva? Sú to tie médiá, cez ktoré sa môže prejaviť naša negatívna karma. Ak máme dostať nejakú negatívnu karmu a dostaneme sa do kontaktu s týmito zdrojmi, tak sa stane nejaká tragédia. Ak nemáme zlú karmu, tak aj keď sa dostaneme do kontaktu s týmito zdrojmi, tak sa nám nič nestane. Nedávno mi hovorili príbeh, ktorý sa stal v Jagannath Puri. Do chrámu v Jagannath Puri nemajú prístup bieli oddaní. Je to tradícia, nikdy tam nepúšťali neindických oddaných. Ostatní oddaní tam zvyknú prosiť – „pustite nás dovnútra, sme oddaní a chceme sa pozrieť na Pána Jagannatha.“ Obvykle argumentujú, že chcú získať milosť Pána Jagannatha. Správca chrámu raz prišiel k európskym oddaným a v rukách mal veľké množstvo prasádam od Pána Jagannatha. Dokážete si to predstaviť? Opýtal sa ich či chcú milosť od Pána Jagannatha a oni zakričali áno. A on to prasádam hodil do kaluže. Boli ste niekto v svätom dhame? Dokážete si predstaviť indickú kaluž? Domnievam sa, že sa trošku líši od bratislavskej kaluže. Z tej kaluže je veľmi nebezpečné jesť, alebo piť, lebo môžete dostať rôzne choroby. Predstavte si, oddaní sa na to pozerajú a tam pláva ten prasádam od Pána Jagannatha. A čo si myslíte čo urobili? Nič neurobili. A tento oddaný zobral prasádam z tej kaluže a začal ho jesť a pozrel sa na nich. Tí oddaní to pochopili otočili sa a odišli. Rozumiete?

Podstata je v tom, že ak sa Pán o niekoho stará, tak sa mu nemôže nič stať. Taký človek môže prísť k bulteriérovi a pohladiť ho. Môže si podať ruku s bezdomovcom. Môže pohladiť kravu zhora. Môže stisnúť chobot slonovi. Takémuto oddanému sa nič nestane v týchto situáciách a to preto, lebo u nich nie je zlá karma. Začínajúci oddaný ešte má karmu a preto by mal byť opatrný. Ak chceme byť presnejší, tak by sa mal správať ku každému takému zdroju s pravidlami, ktoré existujú v tomto svete. Prosím vás, ak uvidíte na ulici cudzieho bulteriéra, tak ho nehladkajte. Ak uvidíte bezdomovca, tak je málo pravdepodobné, že si ho zoberiete domov, pretože je to nebezpečné a naša karma ešte neskončila. Dokiaľ nie sme zbavení negatívnej karmy, tak je našou povinnosťou konať v súlade s etiketou. Pokiaľ nedosiahneme tej vysokej úrovne, tak by sme ani nemali skúšať brať prasádam zo špinavej kaluže. Pretože to môže skončiť pre nás tragicky. Samozrejme, keď je ten prasádam v kaluži, tak ho môžu nejaké živé bytosti, ktoré žijú v tej kaluži prijať. Nemusíme im kradnúť ten prasádam.

Ako môžeme v bežnom živote aplikovať tento verš?

Prosím vás neargumentujte nikomu tým, že všetci sme si rovní, lebo sme duše. Každopádne je to pravda, nikto o tom nepochybuje, všetci sme duše. No je potreba konať v súlade s etiketou. Srdce mi trhá, keď jazdím po rôznych yatrach a počujem neustále takéto fanatické argumenty. Aj prabhu aj mataji hovoria jednohlasne, že sme duše – nie sme toto telo, takže môžeme spolu úzko komunikovať. Keď ich niekto upozorňuje na etiketu, tak mu hovoria, že sú zvláštni fanatici. Že sa tohto majú zbaviť, lebo sme všetci duše.

Pamätám si ako do jedného ašramu vtrhli mataji a začali sa sťažovať, prečo s nimi brahmačaríni nechcú úzko komunikovať, veď my sme tiež duše. Prečo sa nesprávame jeden k druhému ako k dušiam? Toto je len pretvarovanie sa, imitácia veľmi vysokej úrovne. Musíme pochopiť, že mataji sú pre brahmačarína zdroj zvýšeného nebezpečenstva. Preto si každý brahmačari do tohto veršu napíše ešte jednu kategóriu. Bohužiaľ to porušujú aj ľudia, ktorí sú v manželstve, musíme byť v tomto veľmi obozretní. Ženatý človek má iné postavenie ako brahmačari, ale to neznamená, že nemusí dodržiavať etiketu. Pretože zmysly sú veľmi silné a ak nemáme dostatočnú silu, tak nás môžu prekonať. Taký silný chtíč nás môže úplne odviezť od oddanej služby. Preto by sme mali konať veľmi rozumne. Prosím vás nikdy neargumentujte týmto veršom preto, aby vám dovolili porušovať etiketu. Keď tak nebudete konať, tak vám môžem garantovať, že vaša cesta k rozvoju bude bez havárii.

Otázka: Kto je v súčasnosti brahmana a ako sa k nemu správať?

K brahmanovi sa máme správať s úctou, ale v súlade s etiketou. Mali by sme nasledovať pokyny, ktoré nám brahmanovia dávajú. Keď nebudeme nasledovať ich pokyny, tak musíme počítať s tým, že skutočný brahmana má takú duchovnú silu, že nás to môže poškodiť. Nespokojnosť brahmanu môže dospieť k tomu, že sa nám môže stať nejaká tragédia.

Existuje brahma tejas. Brahma tejas je energia určitého druhu. Táto energia buď požehnáva, alebo prostredníctvom tej energie trestajú. Preto si vo védskom období kšatriovia veľmi vážili a nasledovali pokyny brahmanov. Brahmanovia nemali žiadne zbrane, nemali ani pištoľ ani guľomet. Kšatriovia mali zbrane. No kšatriovia chápali, že sa môžu dostať do problémov, keď nebudú konať správne.

Kto sú to vôbec brahmanovia? Na túto otázku sú rôzne druhy odpovedí. Za prvé môžeme rozlišovať brahmanov v súlade s védami. Je védsky systém brahmanizmu. V súlade s touto kategorizáciou za brahmanu môžeme považovať len toho, kto sa narodil v rodine brahmanu. Ten kto získal zasvätenie a musí sa naučiť naspamäť minimálne jednu Védu. Tí brahmanovia, ktorým sa podarí osvojiť si tri Védy sa nazývajú Trivédy brahmanovia. Jedna Véda sa osvojuje približne dvanásť rokov. Ale védsky princíp spočíva v tom, že sa musíme najprv narodiť v rodine brahmanu a musíme v sebe rozvinúť vlastnosti brahmanu.

Ďalší systém, cez ktorý môžeme kategorizovať je pančaratrika. Keby sme sa pozreli stroho na tento systém, tak to nie je védsky systém. V systéme pančaratrika, keď získa človek zasvätenie v súlade s pravidlami tohto systému, tak sa stáva brahmanom. Na základe tohto zasvätenia môže vykonávať činnosti v súlade s pančaratrou. Upozorňujem, že väčšina oddaných nechápe tento systém. Nehľadiac na to že v ISKCONE získavame brahmanské zasvätenie podľa pančaratrického systému. To nie je védsky systém získania brahmanského zasvätenia. Človek, ktorý získa takéto zasvätenie, tak môže vykonávať puju, alebo nejaké ohňové jagne.

Ďalší systém, cez ktorý sa môžeme pozrieť kto je to brahmana je bhagavata marg. Na základe tohto systému môžeme za brahmanu považovať toho, kto zasvätil svoj život štúdiu a rozšíreniu Bhagavaty.

A toto sú len tri varianty toho, koho môžeme považovať za brahmanu. Sú ešte iné systémy, trebárs Bhakti Siddhanta Saraswati Thakura vysvetľoval, že vaišnava je vo svojom postavení dokonca vyššie ako brahmana. On práve hovoril o tejto tretej ceste, že to môže byť nevédsky systém. Oddaný nemusí dokonca získať druhé zasvätenie v systéme pančaratrika, ale keď ide cestou bhagavaty, tak ho nemožno považovať za niečo nižšie ako je brahmana. Toto tak v krátkosti k tejto otázke, lebo o tomto sa dá hovoriť veľmi dlho.

Otázka: Prečo Krišna neuviedol ženu do tohto verša?

Prečo to Krišna neuviedol, to sa musíte opýtať Jeho. Pretože v tej dobe to bolo natoľko očividné, že to nepovažoval za potrebné. V skutočnosti je zdrojov zvýšeného nebezpečenstva oveľa viac, takže ten verš by musel byť veľmi dlhý. Môžeme sa pýtať prečo tam neuviedol hadov, škorpiónov, politikov, banditov. Musíme pochopiť, že vo veršoch sú zakódované princípy. Nie je to nejaký zákonník, ktorý pamätá na každú okolnosť. Bhagavad-gíta má trochu iný cieľ. Cieľom je inšpirovať Arjunu, aby začal konať správne. Preto sa Krišna sústreďuje na vysvetlenie hlavných princípov.

Otázka: Prečo nie sme schopní dodržiavať etiketu?

Prečo si myslíte, že nie sme schopní? Sme schopní. Skôr tu je otázka, či vôbec poznáme etiketu. Najčastejšie sa porušuje etiketa, lebo nechápeme dôležitosť dodržiavania etikety. My si to vždy ospravedlňujeme tým, že to nie je to najdôležitejšie. Nezodpovedné vzťahovanie sa k etikete privádza k tomu, že človek nebude dodržiavať etiketu.

Príklad: Viete ako sú napísané pravidlá cestnej premávky? Sú napísané krvou tých, ktorí sa snažili nedodržiavať tieto pravidlá. To isté by sme mohli povedať aj o vaišnavskej etikete. Je napísaná krvou tých, ktorí zišli z cesty oddanej služby. Oddaný praktikuje, porušuje etiketu a prídu mu za to reakcie. My ani nechápeme tú dôležitosť, ako je dôležité študovať, chápať a dodržiavať etiketu. Je prirodzené, že nebudeme vedieť nejaké nuansy, alebo môžeme niečo zabudnúť. Ale našou úlohou je študovať a snažiť sa dodržiavať etiketu. Hovorí sa, že vaišnavovia majú krásny šperk. Napríklad mataji sa snažia skrášliť nejakými šperkami. Čo je okrasou u mataji? Šperky, skrášľovacie predmety. Čo je okrasou vojaka? Hovorí sa, že jazva je okrasou vojaka. Čo je okrasou Vaišnavu? Jeho dokonalé správanie. Dokonalé správanie sa a dodržiavanie etikety, to je to jediné čo môže okrášliť vaišnavu.

Otázka: Chcel by som sa opýtať, prečo Krišna v tej kapitole majestát Absolútneho hovorí, že z rýb je žralok prečo práve tento živočích?

V samotnom sanskrite je spomenutá Makara. A Makara sa nedá preložiť ako žralok. To je taká veľmi neobvyklá ryba, lebo ma chvost, ktorý sa podobá pávovi, má aj chobot, ktorý sa podobá na sloní chobot a ten preklad žralok je trochu nešťastný. Makara je Vachana Kamadeva. Kámadeva jazdí na Makare. A aby sme pochopili, prečo to Krišna hovorí, že je Makara, tak musíme pochopiť koncept celej tej desiatej kapitoly, kde o tom hovorí. Tam je trošku inakšia logika v tej kapitole. Tam je logika vo vysvetľovaní taká, že zoberie niekoľko rovnakých predmetov a vyberie najzvláštnejší v tejto kategórii. A hovorí, že práve tento najneobvyklejší, najosobitejší som ja. To neznamená, že Krišna je Makara, ale že Makara predstavuje neobvyklosť Krišnu. Princíp je ten, že je tam ukázaná niektorá z najneobvyklejších vlastnosti Krišnu. Podstata je v tom, že je najneobvyklejší z predmetov. Dnes keby hovoril Krišna tak by povedal, že z áut som Mercedes, alebo Rolls Royce. Alebo z dopravných prostriedkov som kozmická raketa. Tá podstata je trošku v niečom inom. Ako sme už hovorili, vždy je potrebné pochopiť logiku tej danej kapitoly. To o čom hovorí a ako sa rozvíja. U nás sa to študuje na bhakti šástrach.