Hlavnou témou tohto seminára bude, ako sa priblížiť ku Krišnovi.

Vo výsledku je našou úlohou vrátiť sa naspäť ku Krišnovi. Táto cesta nie je jednoduchá, aj keď Šríla Prabhupáda hovorí o tom, že vedomie Krišnu je dostatočne jednoduché. Ale je treba chápať, že je to jednoduchá cesta pre čistých oddaných. Čo sa týka nás, dokiaľ nebudeme môcť nasledovať princípy oddanej služby, táto cesta pre nás bude ťažká. Hlavná komplikácia nemá fyzicky charakter. Naše myšlienky sú najväčšia komplikácia na tejto ceste. Prečo jeden človek niečo chce a druhý o to nemá záujem?

Príklad: V Čechách je veľa ľudí pripútaných k pitiu piva. Je to taký národný nápoj. No pochybujem, že tí, ktorí sa tu zišli majú túžbu piť pivo. Prečo jedni ľudia majú túžbu piť pivo a druhí nie? Alebo keď sa prechádzame centrom mesta, tak cítime zápach smaženého mäsa. Niekomu sa zbiehajú sliny keď to cíti, inému behá mráz po chrbte a snaží sa rýchlo utiecť preč od toho zápachu.

Naše myšlienky a túžby sa určujú prostredníctvom našej inteligencie. A práve inteligencia zodpovedá za tie hodnoty, ktoré prijímame. Ak prijmeme určité hodnoty za niečo pre nás hodnotné, tak sa nám niektoré veci budú dať jednoducho nasledovať. Keď človek príjme niektoré hodnoty vo svojom srdci, je pre neho oveľa jednoduchšie ich nasledovať. Preto Šríla Prabhupáda hovorí o tom, že cesta Krišna vedomia je dostatočne jednoduchá. Je jednoduchá pre toho, kto prijal tieto hodnoty hlboko vo svojom srdci prostredníctvom svojej inteligencie. Niektoré veci môžu byť pre nás zložité, pretože sme stopercentne neprijali niektoré hodnoty. Preto je našou úlohou v prvom rade na úrovni inteligencie pochopiť niektoré zásady. Ak pochopíme zásady, tak bude pre nás dostatočne jednoduché nasledovať. Preto je veľmi dôležité študovať posvätné písma. Vďaka tomuto nám posvätné písma zjednodušujú túto cestu.

Príklad: Máme chorého človeka, ktorý sa potrebuje vyliečiť, preto mu lekár povie: „Musíš urobiť tieto veci, aby si sa vyliečil.“ Chorý je chorý preto, že porušuje určité princípy. Má takýto zvyk. Lekár mu povie: „Nerob to na čo si zvyknutý a uzdravíš sa. Keď začneš robiť to čo si doteraz nerobil, tak sa uzdravíš.“ Môže to chorý hneď začať robiť? Pacient má choré pľúca, lekár sa pozrie na röntgen a hovorí: “Aha, vy fajčíte. Máte problémy s pľúcami a fajčíte, preto by ste mali prestať fajčiť.” “Pán doktor, ale ja nechcem prestať fajčiť, radšej mi predpíšte nejaké tabletky a ja zaplatím aj viac, len aby som nemusel prestať fajčiť”. Lekár, ale hovorí: „Niet inej cesty, žiadne lieky vám nepomôžu.“ A pretože ten chorý celý život fajčil, bude pre neho veľmi ťažké prestať fajčiť a ešte k tomu s radosťou, ale sú ľudia, ktorí nikdy nefajčili a nefajčia a nefajčiť je pre nich jednoduché. Lekár by mu mal vysvetliť na úrovni inteligencie, aké je riziko keď neprestane. Vysvetliť človeku proces zanášania pľúc dymom a čo to spôsobuje. Keď dostatočne podrobne lekár vysvetlí všetko, tak pre toho fajčiara bude oveľa jednoduchšie prestať fajčiť. Keď je človek naladený na negatívne veci, tak je lepšie mu pohroziť. Ak je človek skôr naladený na pozitívne myslenie, tak je lepšie ho inšpirovať. Obvykle sa najprv vysvetlia tie negatívne veci a potom sa prejde k tým pozitívnym.

Všimli ste si ako to funguje v duchovnom živote a kázaní? Ako sa to robí? Obvykle hovorí kazateľ: „Vy teraz žijete, ale na konci príde smrť. Ak nebudete správne konať, tak môžete dostať veľký trest.“ Ten človek si povie: „Nechcem žiaden trest, netrestajte ma prosím.“ Z toho, že sa vyľakal, tak sa začne venovať nejakej duchovnej praxi. Človek sa začne zaujímať o nejaký duchovný smer, lebo je sklamaný materiálnym životom. Toto je taký prvý krok prostredníctvom sklamania v materiálnom svete. No hovoriť o tom, že je všetko zlé, je iba prvý krok. Je potrebné dať človeku aj nejakú alternatívu. Preto človeku vysvetľujú aj o zaujímavých veciach, ktoré ho čakajú v duchovnom živote.

Prečo je človeku ťažké prijať hneď to pozitívne? Pretože tomu neverí. A čo znamená to, že tomu neverí? To, že s tým nemá skúsenosť, ale má skúsenosť, že mu prinesie potešenie niečo iné. Ako v príklade s tým fajčiarom. On má pochopenie, že je niečo správne. Prečo by sa mal vzdávať tej skúsenosti kvôli niečomu čo nepozná? No nakoniec môže pochopiť, že ho môže fajčenie priniesť k nejakým ťažkostiam. Prestať fajčiť je to negatívne, to, čoho sa snažíme vzdať. No človek súčasne potrebuje aj niečo pozitívne v čom bude pociťovať šťastie. A práve preto musí fajčiar nájsť šťastie v niečom, čo nie je spojené s fajčením.

A to isté je aj v duchovnom živote. Na začiatku nám vysvetľujú, aký je materiálny svet plný utrpenia, ale potom potrebujeme nejakú pozitívnu alternatívu. A pozitívnou alternatívou je služba Rádhe a Krišnovi a večný svet, kde sa môžeme dostať a večne s Nimi budovať vzťah a vďaka tomu pociťovať večnú blaženosť. Aby sme mohli prísť k tomuto cieľu, musíme prejsť nejakú cestu a šástry nám popisujú túto cestu, a toto by mala byť téma semináru na základe Šrí Išopanišád. Budeme sa snažiť spoločne na úrovni inteligencie pochopiť nejaké základné princípy s cieľom priblížiť sa ku Krišnovi. Musíme ísť po duchovnej ceste. Šástry sa snažíme študovať preto, aby pre nás bolo ľahšie ísť po tejto ceste. My by sme mali prísť ku Krišnovi a môže to byť pre nás ťažké. No je možné, aby sme túto cestu prešli jednoducho a pri tom nepociťovali nejaký nekomfort. Ak človek pochopí niečo na úrovni inteligencie, tak je pre neho jednoduché to nasledovať. Je dôležité mať na úrovni inteligencie pochopenie, čo je správne a čo nesprávne.

Príklad: Pre vás možno bolo jednoduché prestať jesť mäso. No pre ľudí, ktorí nechápu niektoré veci, tak pre nich bude strašné utrpenie prestať jesť mäso. No vidíte, že vy nejete mäso a netrpíte pri tom. A prečo netrpíte a materialista keby mal prestať jesť mäso tak by pociťoval veľké utrpenie? Prečo je pre nich zložité, to čo je pre nás jednoduché?

Pretože máme na úrovni inteligencie iné pochopenie toho čo je správne a čo je nesprávne. To isté funguje aj v iných sférach duchovnej cesty. Keď pochopíme, čo je správne a čo nesprávne, tak bude pre nás jednoduché to nasledovať. Ak chceme dôjsť ku Krišnovi, musíme vedieť kto je Krišna.

Šríla Prabhupáda hovorí, že Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť. Sú tri aspekty absolútnej pravdy. Prvý je neosobný aspekt, druhý je aspekt Paramátmy a tretí je aspekt Bhagavána, Najvyššej Božskej Osobnosti. Čo si predstavujete pod slovným spojením Osobnosť Božstva? Ako vôbec chápeme slovo osobnosť? Čím sa líši osobnosť od neosobného?

Príklad: Keď pôjdeme na pole a zoberieme nejaký kameň. Kameň ma nejaký názov. Má aj nejakú formu. Má aj vlastnosti, je napríklad tvrdý, nerozpustí sa vo vode. Môžeme sa k nemu nejak vzťahovať, môžeme ho zobrať a pohladkať ho. Takže ten kameň to je osobnosť?

Nemá emócie.

To vy ich len nevidíte. On má kamenné emócie.

Nie je pri ňom opätovanie vzťahov, nie je tam výmena.

S ľuďmi to je rovnaké. Budujeme s nimi vzťah a z ich strany sa nič nedeje.

Prečo vás tu takto mučím? Chcem vám pomôcť, aby ste dokázali pochopiť a dokázali sa na slovo osobnosť pozrieť úplne inými očami. Pretože vnímanie slová osobnosť je často také nekonkrétne. Budeme sa snažiť na základe šástier pochopiť tie najjemnejšie detaily osobnosti. Preto, aby sme dokázali pochopiť to čo nám šástry hovoria o osobnosti, tak musíme najskôr urobiť revíziu svojich predstáv o tom, čo to je osobnosť. Keď pochopíme čo znamená slovo osobnosť a kto to je osobnosť, tak bude naša duchovná cesta oveľa jednoduchšia a veselšia.

Īśo Vzývání

oṁ pūrṇam adaḥ pūrṇam idaṁ
pūrṇāt pūrṇam udacyate
pūrṇasya pūrṇam ādāya
pūrṇam evāvaśiṣyate

Svrchovaný Pán, Osobnost Božství, je dokonalý a celistvý. Protože je naprosto dokonalý, veškeré Jeho emanace, jako například tento vnímatelný svět, jsou dokonale vybaveny jako úplné celky. Cokoliv bylo vytvořeno celistvým, je samo o sobě rovněž celistvé. Protože je Úplným Celkem, zůstává zcela úplný, třebaže z Něho emanuje takové množství ucelených jednotek.

V tomto verši je zakódovaná podstata toho čo to znamená osobnosť. Toto vysvetlenie má dostatočne vedecký charakter. V rámci ďalších lekcií tohto malého seminára sa budeme snažiť do hĺbky pochopiť na základe tohto veršu, čo to je osobnosť. Aby bolo pre nás ľahšie a radostnejšie ísť po tejto ceste ku Krišnovi. A plus je v tom ešte aj taký bonus. Viete povedať čo je ten bonus?

Bonus je: Keď pochopíme kto je to osobnosť, tak bude pre nás oveľa ľahšie stať sa osobnosťou. Každý z nás už je nejaká osobnosť. Ale v každom je rozdielna koncentrácia osobnosti. Ak je osobnosť silno koncentrovaná, tak o ňom povedia, že je veľká osobnosť. Veľká osobnosť to je ten, kto má veľkú koncentráciu osobnosti. Najvyššia Osobnosť je najviac koncentrovaná a to je Krišna. Keď je v tej osobnosti málo osobnosti, tak je to ničotná osobnosť. Ak pochopíme čo je podstatou osobnosti, tak sa každý z nás môže stať veľkou osobnosťou, samozrejme sa nikto z nás nestane Najvyššou Božskou Osobnosťou. No každý z nás ma možnosť stať sa dokonalým služobníkom. V tejto sfére môžeme dosiahnuť veľkého úspechu.

Navrhujem to, aby sme popremýšľali kto to je osobnosť a ako toto vzývanie Šrí Išopanišád hovorí o osobnosti. Ak budete chcieť, tak k tomu môžeme pristúpiť ešte praktickejšie, aby sme čo najlepšie pochopili ako sa môžeme stať veľkou osobnosťou.

Šrí Išopanišád je neobvyklé dielo, pretože je to upanišáda. Upanišády sú časti Véd. Védy pozostávajú zo 4 časti: Samhity, brahmany, Aranyaki a Upanišady. Každá Véda obsahuje tieto 4 časti. Všetky 4 Védy obsahujú tieto 4 časti. Šrí Išopanišád je časťou Yajur védy. Pre obyčajných ľudí sú to Mahábhárata a Rámayána čiže Purány a Itihásy.

Védy sa študujú tak, že najskôr sa študujú Samhity. Samhity sú súbory veršov, spevníky a sú určené pre brahmačarínov. Keď sa brahmačarí stane grihastom, tak by mal začať študovať Brahmany. Brahmany učia tomu, ako sa majú vykonávať yajne, vysvetľujú praktické aspekty védskeho poznania.

Samhita je niečo podobné ako násobilka, tomu sa učia brahmačaríni, učia sa memorovať naspamäť verše. Ale grihasta, ten už musí v praktickom živote dokázať uplatniť tú násobilku. Napríklad grihasta musí ísť do obchodu a niečo kúpiť, preto potrebuje tu násobilku už vedieť. To už je to praktické využitie. Brahmany, to sú časti Véd, ktoré učia praktickému využitia tej informácie, ktorá je v Samhitách.

Ďalšia úroveň sú Aranyaki, to by mali študovať vánaprastovia. Aranyaky vysvetľujú podstatu, prečo sa má takto konať. Už sa to stáva oveľa zaujímavejším. Každá ďalšia úroveň védskeho poznania je hlbšia. Samhity, verše sú zaujímavé, ale oveľa zaujímavejšie je pochopiť, ako ich môžem prakticky využiť. A pochopenie čo môžem dosiahnuť, keď to viem prakticky využiť, tak to je ešte zaujímavejšie než samotné praktické využívanie.

Príklad: Človek môže vedieť, že by mal zasiať pšenicu na poli. Mataji vie, že by mala ušiť nejaké šaty. Človek vie, že by mal ísť do obchodu a niečo kúpiť. No je ďalšia otázka a tá je: Prečo? Môžem zasiať pšenicu, ale načo by som to mal robiť? Môžem ísť do obchodu, ale načo? Tieto otázky sa nazývajú ezoterika. Snaha pochopiť k čomu to všetko je. Prečo sa to robí. Práve na tieto otázky odpovedajú Aranyaky. Sú písma ešte vyššie ako Aranyaky a tie študujú sannyásíni.

Sannyásíni študujú Upanišady a to je kľuč k védskemu poznaniu. Upanišady vysvetľujú absolútne všetky Védy, to je to najdôvernejšie poznanie. Sannyásí je človek, ktorý má veľa skúseností zo života a chce pochopiť podstatu, prečo tu je toto stvorenie. Ak človek pochopil Upanišády, tak pochopil všetky Védy. Pretože, ak človek pochopil Samhity, alebo Brahmany, tak to neznamená, že má šancu pochopiť všetky Védy. On samozrejme začína študovať, niečo pochopil, ale samotnú podstatu ešte nechápe. A práve týmto sú zaujímavé Upanišády a práve preto sannyásíni študujú Upanišady.

Upanišády sú kľuč k Védam, sú určené pre veľmi múdrych ľudí. Pravidlom je, že Upanišády sú malinké diela, ale aj keď sú malé, rozšifrujú nám tú hádanku, ku všetkým Védam. Malinkým kľúčom je možné sa dostať do veľkého domu. Rovnako ako Upanišády sú malé, ale otvárajú prístup do niečoho obrovského. Všetko čo sa nachádza v dome je prístupné tomu, kto má tento malý kľuč. Práve preto, tí ktorí pochopili Upanišády môžu využiť všetko blaho všetkých Véd. Šrí Išopanišád je súčasť tohto diela. Šrí Išopanišád vysvetľuje, že Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť. Vysvetľuje aj princípy ako k nemu prísť. Upanišády sú pre múdrych ľudí a preto jazyk akým sú písané je taký vedecký. Práve na tomto seminári skúsime rozširovať verše Šrí Išopanišád a vďaka tomu otvoriť dvere tohto obrovského paláca.

Úloha:
Popremýšľajte nad tým, čo to znamená osobnosť. Večer budeme rozoberať túto tému, čo z pohľadu Šrí Išopanišád znamená osobnosť. Ak pochopíme esenciu, ktorá je zašifrovaná v Šrí Išopanišád, tak môžeme pochopiť podstatu problému. Ak dokážeme hlbšie pochopiť túto tému, tak z toho získame výhody a nejaké privilégium. Pred každým kto to pochopí sa otvoria nové možnosti.

Pokračovanie

170325_Krisnuv Dvur_SEMINAR – JAK SE PRIBLIZIT KRISNOVI – 2_Surdas pr

Prečítame prvý verš Šrí Išopanišád, ktorý vysvetľuje čo je osobnosť.

Īśo Vzývání

oṁ pūrṇam adaḥ pūrṇam idaṁ
pūrṇāt pūrṇam udacyate
pūrṇasya pūrṇam ādāya
pūrṇam evāvaśiṣyate

Osobnosť z pohľadu Šrí Išopanišád. Ako Védy definujú osobnosť?
Toto poznanie je veľmi dôležité, lebo dokáže zmeniť náš život a to ako sa budeme vzťahovať k rôznym životným situáciám. Slovo Bhagaván Šríla Prabhupáda prekladá, ako Najvyššia Božská Osobnosť. Šrí Bhagaván uváčá znamená Najvyššia Božská Osobnosť povedala. Takýmto spôsobom Šríla Prabhupáda dáva definíciu osobnosti, prostredníctvom sanskritského slova Bhagaván.

Sanskritské slovo Bhagaván sa skladá z ván (Talaván, Vrindaván ). V tomto prípade to znamená les, van znamená vlastník. Bhaga sa dá preložiť ako nejaká hodnota, niečo cenného. Vďaka tomuto vieme preložiť slovo Bhagaván ako vlastník bohatstva, alebo niečoho hodnotného. Vo Višnu puráne Parašara muni definuje Bhagavána, ako toho, kto má prejav šiestich opulencií.

Vďaka tomu môžeme povedať, že osobnosť pozostáva z dvoch častí.

Prvá časť je vlastník, hospodár. Druhá časť znamená, že nie je len taký obyčajný vlastník, ale je vlastník niečoho hodnotného. Vďaka tomu môžeme povedať, že osobnosť je ten, kto dokáže správne vytvárať hodnoty. Práve toto je základná definícia osobnosti, ktorú dávajú Védy a všetko ostatné vychádza z tohto. Vďaka tomuto pochopeniu môžeme povedať čím sa líši veľká osobnosť od bezvýznamnej. Z jednej strany tým, koľko vytvára hodnôt a z druhej nakoľko sú tieto hodnoty požadované.

Príklad: Za veľkých básnikov môžeme považovať z materiálneho uhlu pohľadu takých, ktorí vytvorili niečo po čom je dopyt, to čo inšpiruje ľudí až do dneška. Za veľkého staviteľa môžeme považovať napríklad Brahmu, ktorý vytvoril celý vesmír, nejakú hodnotu, ktorá je požadovaná. Za veľkého politika môžeme považovať napríklad niekoho, kto zastavil veľkú vojnu. Princíp je v tom, že osobnosť vytvára nejaké hodnoty. Čím viac hodnôt môže dať človek ostatným, tým sa považuje za silnejšiu osobnosť. Významný lekár je ten, ktorý vyliečil veľa ľudí, alebo objavil nejaký liek, ktorý pomohol veľa ľuďom. Významný učiteľ je ten, ktorý učil deti tak, že sa stali dobrými osobami. Toto je personálna definícia osobnosti.

Definícia impersonálnej osobnosti je, že nie je osoba a nemôže vytvárať hodnoty. Milovať môžeme len osobnosť. Pretože človek vytvára hodnoty a to je práve ten impulz, aby vznikla láska. Napríklad človek je významný v nejakej oblasti a čím je významnejší, tým je ľahšie sa k nemu pripútať. Z druhej strany musíme tiež pochopiť, kto môže milovať a to môže tiež len osobnosť. Preto aby sme dokázali milovať, tak musíme byť schopní niečo dávať. Keď človek nevie dávať, tak je pre neho veľmi ťažké milovať. Ten paradox je v tom, že je potreba byť osobnosťou, aby sme ako oddaní získali Krišna prému. Krišna préma je láska ku Krišnovi, k Najvyššej Božskej Osobnosti. Milovať Najvyššiu Božskú Osobnosť môže ten, kto je schopný niečo vytvárať.

Predstavte si:
Aké pravidlá by ste zmenili v tomto svete, keby ste mali pozíciu Boha? Predstavte si, že by sa robil pohovor na pozíciu Boha. A túto pozíciu ponúknu vám. Vidíte nejaké problémy, ktoré tu existujú? Musíme pochopiť, akým spôsobom sa môžeme stať ozajstnou osobnosťou. Táto otázka, ktorú som položil je určitý test, aby ste pochopili, ako sa vzťahujete k svojmu životu a ako môžeme zmeniť vzťahovanie k tomu čo nás obklopuje. Niekedy sa môžu vyskytnúť konfliktné situácie, alebo môžeme vidieť, keď niekto niečo robí nesprávne. Skúste sa na to pozrieť z pohľadu lídra. Ak sa človek naozaj stane lídrom, tak začína chápať, že by mal konať určitým spôsobom. A vďaka tomu dokáže viac analyzovať svoje konanie. Najčastejší problém je ten, že sa človek na všetko pozerá zo svojho uhľu pohľadu. Ale, keď sa snažíme pozrieť na vec z uhľu pohľadu toho druhého, tak veľa vecí automaticky odpadá a všetko sa stáva viac pochopiteľným. Naša úloha je priblížiť sa k Najvyššej Božskej Osobnosti. Našou úlohou je pozrieť sa na náš život, na tento svet očami Krišnu a pochopiť čo je tu správne a čo prípadne nesprávne.

Príklad: V rodine sa môže niekedy stať, že manželka je s niečím nespokojná a na to, aby sme zistili v čom je problém, tak sa musíme pozrieť na situáciu jej očami. Ak máme schopnosť pozrieť sa na tú situáciu z jej uhlu pohľadu, tak dokážeme pochopiť ten problém – tú podstatu. Keď sa budeme snažiť vcítiť do role Najvyššej Božskej Osobnosti a pozrieť sa na situáciu z Jeho uhlu pohľadu, tak pre nás bude pochopiteľnejšie čo od nás Krišna chce, kde sme mohli urobiť chybu. Skúsme sa teraz pozrieť na stvorenie očami Boha. Predstavte si, že môžete vytvárať akékoľvek zákony. Čo by ste zmenili v tomto stvorení? Všetci sú so všetkým spokojní?

Odstránili by sme hnev, chtíč a chamtivosť.
A čo by ste dali miesto toho?

Ok tak skúsime podľa tohto vytvoriť modelovú situáciu. Nebola by závisť neboli by žiadne problémy a bolo by všetko v poriadku. A to by bolo dobre? Bolo by menej konfliktov. Takže by ste chceli, aby tu v tomto svete nebolo utrpenie? No dobre. A aké môžu byť problémy v tomto svete?

Chceli by sme tu potom ostať.
Áno to je pravda. Predstavte si každý deň je potrebné jesť. Súhlasíte s tým, že to je problém? Skúste si predstaviť koľko by ste ušetrili na jedle.

Príklad: Príde manžel domov a manželka sa ho pýta, či chce jesť. A on povie, že nechce, veď sme vytvorili svet kde nepotrebujeme jesť. Napríklad na farme sa vám urodilo veľa obilia a pohánky, tak to idete predať. Umleli ste vynikajúcu múku a nikto si ju nechce kúpiť. Tak sa ich pýtate prečo nechcú vašu múku a oni hovoria, že nepotrebujú jesť. Keď nebudeme potrebovať jesť, tak bude farma zbytočná. No na druhú stranu nebudú ťažkosti, ale čo v takom prípade budú robiť ľudia? V takomto prípade môžete celý život len ležať na slnku a opaľovať sa. Je to bezproblémový život, je to super nie? Počuli ste niekedy o takom mieste kde netreba nič robiť, iba ležať na slnku? Nepotrebujete tam ani jesť, ani spať, nie sú tam konflikty. Ideálny svete nie? V skutočnosti takýto svet existuje. A tento svet sa volá brahmajyoti. Netreba tam spať, jesť, nemáte tam starosti, konflikty, nemusíte sa starať o deti. Ale v čom je ťažkosť brahmajyoti? Je tam nuda. Nie je tam nič zaujímavé. A tie bytosti, ktoré sa tam nachádzajú, tak sú pripravené urobiť všetko preto, aby sa vrátili do materiálneho sveta, pretože sa sem pozerajú a hovoria si aké je to super, že sa tu niečo deje. Oni sa vracajú do materiálneho sveta. Pretože dokonca aj materiálny svet je oveľa zaujímavejší ako brahmajyoti. Pretože v materiálnom svete sú nejaké vzťahy.

Je to ideálny stav, keď sa snažíme zbaviť všetkých problémov? V skutočnosti je pre človeka oveľa dôležitejšie naučiť sa prekonávať problémy, pretože problémy budú v akejkoľvek situácii. Osobnosť je ten, kto dokáže prekonávať problémy. Osobnosť keď prekonáva problémy, tak vo výsledku pociťuje obrovské šťastie a radosť. A práve prekonávanie problémov dáva človeku obrovské šťastie. V tomto sa skrýva ten princíp. Sluha, alebo osobnosť je ten, kto dokáže prekonávať problémy, prekonávanie problémov je to najzaujímavejšie, ak sme schopní ich prekonávať, pociťujeme obrovské šťastie.

Otázka: Ak to dobre chápem, tak problémy sú priaznivé, oni indikujú to kde je nejaká chýba, kde je potreba niečo napraviť. Takže je lepšie to brať s nastavením, že je to dobré, že sa problémy objavujú. Pri nich môžeme zistiť, že niečo nefunguje a dá sa to zlepšiť.

Z jednej strany áno a z druhého uhlu pohľadu to, že prekonávame problémy, tak to nás robí šťastnými.

Príklad: Na farme pečú sušienky. Čo sa oddanému, ktorý pečie sušienky páči viac?

Prvá situácia: Idete so sušienkami na trh a nikto to nekupuje a všetci hovoria: „My nepociťujeme hlad, my už sme vyriešili všetky svoje materiálne problémy a už nikdy nemusíme jesť, takže ty si pre nás zbytočný.“
Druhá situácia: Príde kolóna nákladných áut a všetci sa bijú o vaše sušienky a hovoria: „Nie, nie, poslednú várku dajte nám, zachráňte nás. Sme pripravení zaplatiť akékoľvek peniaze, len nám to dajte.“

Čo bude pre toho pekára lepšie? Druhá situácia. Pretože on sa cíti ako osobnosť. Pretože má možnosť riešiť niekoho problémy. Je dôležitý a vďaka tomu pociťuje šťastie.

Príklad: Keď kuchár niečo varí, tak je pre neho dôležité vedieť či to zákazníkom chutilo, alebo nie. Čo je pre vojaka príjemné? Krišna o tom hovorí v Bhagavad-gíte, v čom je to najväčšie šťastie vojaka. Keď môže bojovať, keď neočakávane vznikla taká možnosť. Keď nevyprovokoval takú situácia, ale nezávisle od jeho konania vznikla situácia, kde môže vstúpiť do boja za náboženské pravidlá.

Príklad: Napríklad ja mám v Čeľjabinsku jedného známeho a ten je majster sveta v boxe. Každý deň chodí do telocvične a trénuje. Keď ide po ulici, tak veľmi pozorne sleduje ulicu. Ja som sa ho pýtal, prečo tu ulicu tak pozorne analyzuje. On mi na to odpovedal, že sa snaží kontrolovať, či sa tu náhodou niekto nebije. Opýtal som sa ho: „A keby sa tu niekto bil?“ On mi odpovedal: „Keby som tu niečo také videl, tak tam s radosťou budem bežať. Hneď začnem v takej situácii: Chlapi, nie je potrebné sa biť podajte si ruky a rozíďte sa v dobrom. No oni ma väčšinou začnú vulgárne urážať a začínajú sa mi vyhrážať, že zbijú mňa. No a v takejto situácii vždy hovorím: Chlapci nie je potrebné sa biť, lepšie je keď sa rozídete v dobrom. Vo svete by malo vládnuť šťastie a pohoda.“ Oni mu na to hovoria: „Už ťa máme plné zuby“ a začínajú ho mlátiť. A on čakal len na toto. On im na to povie: „Ja som s vami jednal v dobrom a vy mi to takto oplácate?“ A potom jednou ranou každého knokautuje a s pocitom splnenej povinnosti ide šťastne domov.

Rozumiete tomu, on z toho pociťuje šťastie a potrebuje to. Cíti sa v takých situáciách ako osobnosť a má z toho nejaký pôžitok. To, že vyriešil nejaký spor a že tam nestrašia nejakých iných ľudí, že sa tam niekto mláti.

Alebo si predstavte, že ide nejaké pekné dievča a chce zaujať a všetci naokolo sú stopercentní brahmačaríni. Všetci si myslia, že mataji je maya, tak si ju nebudeme vôbec všímať. Táto mataji bude nespokojná, že si ju nikto nebude všímať. Nikto sa nebude chcieť ani ženiť. Pre tú mataji je dôležité, aby bola pre niekoho potrebná. Samozrejme, toto sú materiálne príklady, pretože mataji by mala v prvom rade inšpirovať svojho manžela. Každej mataji záleží na tom, ako vyzerá, nie každá je schopná zobrať si na seba vrece od zemiakov, vystrihnúť tam tri dierky a chodiť v tom.

Každý človek môže generovať nejaké hodnoty. Niekto má krásu, niekto silu, niekto inteligenciu, niekto tvorivosť, niekto bohatstvo a keď človek dokáže pomocou tohto talentu vyriešiť nejaké problémy, tak to je vynikajúce. A ak je človek aj ochotný s pomocou toho čo mu bolo nadelené riešiť problémy, tak práve takého človeka môžeme nazvať osobnosťou. Iba ten kto sám je osobnosťou, tak môže vo výsledku prísť a slúžiť Najvyššej Osobnosti. A to je tá úloha, ktorú nám dávajú šástry a posvätné písma. Podstata lekcie je v tom, že sa musíme naučiť vytvárať nejaké hodnoty. Presne tak, ako Krišna vysvetľuje Ardžunovi v Bhagavad-gíte čo je ozajstným šťastím. Ozajstným šťastím je riešiť problémy. Preto ak vidíme niekde nejaké problémy, tak sú dve možnosti ako sa k nim môžeme postaviť:

Prvá možnosť: Keď vidíme ťažkosti, tak môžeme povedať: „Tu sú problémy, tak to sa musím ísť vyplakať, alebo to kritizovať.“
Druhá možnosť: „Super. Je tu konečne nejaký problém a ja mám možnosť ho vyriešiť.“

Krišna vysvetľuje, že iba táto druhá možnosť je ozajstné šťastie. Krišna nehovorí Arjunovi: „Arjuna, poď, teraz budeme kritizovať, budeme sa sťažovať a budeme si plakať na ramene.“
Krišna hovorí, „Ardžuna je tu problém a je potreba ho vyriešiť a keď vyriešiš ten problém, tak budeš šťastný.“ Rovnako, ako bude šťastný kuchár, ktorý nakŕmi chutným jedlom všetkých hladujúcich. Rovnako, ako bude šťastný lekár, ktorý vylieči všetkých chorých. Rovnako, ako bude šťastný staviteľ, ktorý dokáže postaviť perfektné domy, v ktorých všetci budú šťastní. Farmár, ktorý na svojom poli vypestuje toľko obilia, že môže nakŕmiť celý svet.

Šrí Išopanišád a ostatné posvätné písma nás učia, tejto druhej možnosti prístupu. Ako sa naučiť prekovávať problémy.

Popremýšľajte: Máte nejaké problémy vo svojom živote? Chcete byť šťastný? Takže čo je potrebné urobiť? Naučiť sa prekonávať problémy. Prekonávať problémy neznamená, že ich zametieme pod koberec a oni sa sami stratia ale, že ich budeme riešiť.

Príklad: Kuchár nebude šťastný, keď sa problém vyrieši sám a ľudia povedia, že už nechcú jesť. On bude šťastný, keď k nemu prídu ľudia, ktorí budú hovoriť: „Ja som tak hladný a ty si tak dobrý kuchár, môžeš mi niečo uvariť.“ Toto mu prinesie väčšie šťastie, než ten prvý variant. Keď vidíme niekde nejaké problémy, tak by sme mali byť nadšení.

Otázka: Vysvetľuje sa, že v tomto svete nie je žiadny problém, jediný problém je nedostatok Krišna vedomia. Či nie je lepšie namiesto riešenia všetkých tých problémov sa zamerať na ten hlavný?

No dobre. A čo to teda je Krišna vedomie, ako chápete slovné spojenie Krišna vedomie?

Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť. Vedomie Krišnu je vedomie Najvyššej Božskej Osobnosti. Ak súhlasíte s tým, že Krišna vedomie je vedomie Najvyššej Božskej Osobnosti, akým spôsobom budete konať?
Ak budeme mať vedomie Najvyššej Božskej Osobnosti, tak nás to privedie k tomu, že sa sami staneme osobnosťami. Ak to pochopíme, budeme postupne získavať vlastnosti, ktoré má Krišna. A vďaka tomu budeme môcť oveľa lepšie slúžiť Krišnovi.

Príklad: Napríklad zoberme si Šrílu Praphupádu. Šríla Prabhupáda urobil taký prevratný krok vo svete. On rozšíril vedomie Krišnu na Západe. Šesťdesiatdeväť ročný človek. Ľudia v tomto veku opúšťajú telo, hrajú karty, alebo domino s inými dôchodcami, viac nie sú schopní. No on pripravoval prasádam, pozýval ľudí na lekcie, kde sám robil prednášku, písal na písacom stroji, sám re-editoval texty, ktoré odnášal do tlačiarne, sám rozširoval knihy a časopisy. Na hnutie vedomia Krišnu bola žaloba a tí nasledovníci prišli celí vystrašení a hovorili: „Šríla Prabhupáda, na nás podali žalobu a my nevieme čo máme robiť.“ Mladí Američania plní síl, ktorí boli domáci boli vystrašení. Boli mladí, silní a mali všetky možnosti ako vyriešiť túto situáciu. No Šríla Prabhupáda, ktorý mal viac ako sedemdesiat išiel na súd a vyhral ho. Šríla Prabhupáda bol ako lev.

Vedomie Krišnu je to, že sme po prvé – schopní prekonávať problémy a po druhé – že tieto problémy prekonávame pre Krišnu. V tom je podstata vedomia Krišnu. Podstata vedomia Krišnu nie je v tom, že budeme stále plakať a hovoriť: „Krišna kde si?“ Keď nás niekto stretne a opýta sa, prečo chodíme s takým zasneným výrazom, tak my zvážnieme a povieme: „Ja som predsa v Krišna vedomí.“ To je trošku hlúpe.

Šríla Prabhupáda vo svojich knihách vysvetľuje, že vedomie Krišnu, to nie je nejaký sentiment, ale je to praktická činnosť. Absolútne každá praktická činnosť predpokladá prekonávanie problémov. Vedomie Krišnu, to je spôsob života človeka, osobnosti, ktorá je schopná prekonávať problémy a prekonáva ich pre Krišnu, v tom je podstata.

Príklad: Určite chcete, aby vám na farmu jazdilo veľa oddaných. Predstavte si, prídu dvaja oddaní. Prvého sa opýtate, čo vie robiť a on vám odpovie: „To tu musím aj niečo robiť? Veď ja som v Krišna vedomí.“ Tak sa ho pýtate, či sa môže postarať o kravy a on odpovie: „Čo s tým majú spoločné kravy? Šríla Prabhupáda nám predsa hovoril, že máme byť vo vedomí Krišnu a nie, že sa máme starať o kravy.“ Tak sa ho opýtate, či môže jazdiť na traktore a on odpovie: „Traktor, to je predsa maya, ja chcem len chantovať a premýšľať o Krišnovi, tak mi dajte pokoj s takýmito hlúposťami. Ja som oddaný, prišiel som k vám preto, aby som sa mohol duchovne rozvíjať.“ A tak sa ho opýtate, či dokáže niečo uvariť a on odpovie: „Možno som schopný niečo uvariť a pre koľko ľudí?“ Pre osem. A on vám na to povie: „Osem to je príliš veľa, ja dokážem variť iba pre seba, samozrejme za vaše peniaze.“

Druhého sa opýtate čo môže robiť. A on odpovie: „Ja môžem robiť akúkoľvek službu.“ „Na traktore vieš jazdiť?“ „Samozrejme.“ „Dokážeš ho aj opraviť?“ „Jasné viem.“ „Vieš variť aj pre ôsmich ľudí?“ „Aj pre osemdesiat viem uvariť.“ „Stolárstvo ovládaš?“ „Samozrejme, hravo.“ A vy si poviete: „To je nejaký materialista, toho tu radšej nechceme, my potrebujeme oddaných.“

Podstata oddanosti je, že vieme byť profesionáli v mnohých sférach a tá oddanosť je, že všetko čo dokážeme robiť, budeme s radosťou robiť pre Krišnu. Keby tu bol Šríla Prabhupáda a mal by rozhodnúť, ktorého z týchto dvoch oddaných vezme, tak by bol viac spokojný s tým druhým, nie s tým prvým, ktorý chodí so zasneným pohľadom po záhrade, chantuje a keď sa ho opýtajú čo vie robiť tak povie, že vie len jesť prasádam. Šríla Prabhupáda nám dával príklad svojím životom. Raz sa oddaní rozhodli, že kúpia Šrílovi Prabhupádovi diktafón, aby mohol nahrávať svoje komentáre na diktafón a nemusel to všetko písať.

Predstavte si: Ste živými účastníkmi tejto situácie. Viete koho poslali do obchodu kúpiť tento diktafón? Mladého oddaného. On keď to kupoval tak sa pýtal, ako sa to používa. Ten predavač mu asi hodinu vysvetľoval, aké má funkcie a ako sa s nim má zachádzať. Vtedy to bola nová technika. To čo sa páči mladým ľuďom. Mladí ľudia majú radi nové veci. Nové telefóny, počítače, všetku elektroniku. Tento predavač celú hodinu vysvetľoval ako diktafón funguje a to vysvetľoval mladému človeku. Máte niekto skúsenosť s tým, že ste kúpili deduškovi, alebo babičke telefón a skúšali ste im vysvetliť ako s ním pracovať? Oni vám povedia: „Ja ti radšej napíšem obyčajný list.“ SMS je pre nich zložitá. Pre starších ľudí je zložité naučiť sa takéto veci. Magnetofón priniesli Šrílovi Prabhupádovi. Mladý brahmačarí potreboval hodinu, aby sa s tým naučil pracovať a Šríla Prabhupáda potreboval na to dve minúty. Toto je dôkaz vysokej profesionality.

Jednou z 26 vlastností čistého oddaného je dakša. To znamená, že je profesionál absolútne vo všetkom. Profesionalizmus vo všetkom znamená, že môže robiť to, čo ostatní nie sú schopní urobiť. Dakša je človek, ktorý môže urobiť to, čo nikto iný nemôže. Oddaný je inými slovami superčlovek, pretože on je schopný urobiť čokoľvek, alebo minimálne sa snaží o takú úroveň, aby dokázal všetko urobiť. Oddaný sa snaží naučiť robiť všetko, aby potešil Krišnu. Pretože v skutočnosti tým bude Krišna veľmi potešený. Silnejšiu a vplyvnejšiu osobnosť obklopujú iné veľké osobnosti.

Príklad: Keď ide prezident, tak má nejakého osobného strážcu. A tento osobný strážca dokáže strieľať absolútne zo všetkých druhov zbraní, asi to je najlepší vojak v štáte. Keď varí pre prezidenta kuchár, tak to bude pravdepodobne najlepší kuchár v celom štáte. Je málo pravdepodobné, že mu bude variť kuchár čo nevie variť. Nejaký kuchár tretej úrovne. A tajomník prezidenta obvykle ovláda niekoľko jazykov, dokáže si poradiť absolútne so všetkým. Musíme pochopiť, že úlohou oddaných nie je sa snažiť zbaviť zodpovednosti, niekde si sadnúť a túžiť po Krišnovi. Oddaný sa musí naučiť prekonávať problémy a prekonávať ich pre Krišnu.

Na akú planétu sa snažím dostať? Kam nám Šríla Prabhupáda povedal, že by sme mali dôjsť? Na Goloku Vrindavan. Je Goloka Vrindavan a sú Vaikunthy. Na oboch sa nachádza Pán. Na Goloke sú dôverné vzťahy. A na čom sú založené dôverné vzťahy?

Príklad: Ak dôverujete svojmu manželovi, tak mu dôverujete prečo? Čo bude pre vás viac príťažlivé? Keď budete vedieť, že je pre váš manžel ochotný prekonať akékoľvek ťažkosti aj keby ho to stálo život, alebo bude pre vás príťažlivé, že je to taký slabý hlupáčik, ale aspoň vás má rád. Predstavte si musíte ísť bojovať a ponúkajú vám dvoch kolegov, ktorého si vyberiete? Jeden je odvážny, je ochotný obetovať život pre kamaráta a je naozaj profesionál. Druhý je mamičkin synček a dostal sa tam po známosti. Komu budete viac dôverovať, s kým budú dôvernejšie vzťahy?

Pokračovanie

170325_Krisnuv Dvur_SEMINAR – JAK SE PRIBLIZIT KRISNOVI – 3_Surdas pr

Otázka: Šríla Prabhupáda keď boli nezhody medzi oddanými, tak namiesto toho, aby rozoberal čo je tou príčinou a snažil sa to riešiť, tak poslal oddaných do kirtanu. Ako sa dá používať táto metóda pri prekonávaní tých ďalších druhov problémov?

Kirtan sa skladá zo slova kirti – sláva, takže kirtan znamená oslavovanie. V deviatej kapitole Bhagavad-gíty sa popisujú mahátmovia a durátmovia, durátmovia sa vysmievajú Pánovi a mahátmovia Ho oslavujú. Mám pocit, že je to 12,13 a 14 verš deviatej kapitoly. Kto môže a kto nemôže velebiť Pána? O tomto sa hovorí v deviatej kapitole úplne na začiatku. Hovorí sa tam o jednej vlastnosti – anasújave a to znamená, ten kto nezávidí. Velebiť môže len ten, kto nezávidí. Ten, kto závidí, nie je toho schopný.

Ak chce oddaný velebiť Pána, môže to robiť len v situácií, keď mu nezávidí. Keď nebudeme závidieť Najvyššiemu Pánovi, tak nebudeme závidieť ani jeho oddaným. Nie je možné velebiť Pána a pri tom závidieť niekomu, kto Mu je drahý. Vo výsledku kirtan znamená akákoľvek spoločná činnosť, spolupráca pri ktorej sa snažíme potešiť, alebo velebiť Pána. Kirtan nie je iba oslavovanie procesom nejakého Harinámu. Napríklad rozdávanie kníh Šrílu Prabhupádu sa nazýva sankirtanam. A sankirtanam znamená spoločná činnosť, ktorá má oslavovať. Takže vo výsledku každá spoločná činnosť, ktorá má za cieľ oslavovať veľkosť Pána je sankirtan. Samozrejme, ak je objektom oslavy Krišna.

Nezávidieť môže pokorná osoba. Pokorná môže byť len silná osobnosť. Je jednoduché byť pokorným, keď sme silná osobnosť. Naozajstná pokora je úzko spojená so silou. Keď je človek silný, tak verí sám sebe a má ozajstnú silu. Práve vďaka sile môže prejaviť ozajstnú pokoru.

Príklad: Poviem vám jeden príbeh. Bol som v chráme, bolo to ešte na začiatku keď som sa pripojil k hnutiu, vtedy som mal ešte zrak a bol som zodpovedný za riešenie nejakých právnických otázok. Prišiel som do kancelárie a musel som na počítači riešiť nejaké právnické záležitosti. Sedel tam oddaný, ktorý bol zodpovedný za komunikáciu s verejnosťou. Tento človek je najbohatší v našej oblasti. Nakoľko som tam mal nejaké povinnosti, tak som bol nedobrovoľným svedkom toho ako jedná. Dokážete si predstaviť niekoho naozaj bohatého? Pôsobil veľmi pokorne. Pozoroval som jeho pokoru a to nebola hraná pokora, to bola ozajstná pokora. Viete prečo bol pokorný? Pretože bol silný a vďaka tomu mohol prejaviť ozajstnú pokoru. Bol som unesený jeho ozajstnou pokorou. Sedel a na nič sa nehral. Je veľmi ľahké byť pokorný, keď sme silná osobnosť.

Príklad: Predstavte si situáciu, že idete po ulici, rozdávate knižky, cítite sa dobre. Ako idete okolo kontajnera, tak z neho vylieza bezdomovkyňa. Začne na vás hovoriť: „Čo sem lezieš, myslíš si, že si nejaký frajer? Si úplný blbec, fuj.“

Prečo sa s ňou nebudete hádať? Pretože ste silnejší ako ona. Nakoľko ste v lepšom postavení, tak máte sebadôveru vo vzťahu k nej a nevidíte dôvod, prečo by ste mali niečo dokazovať. No ak na vás začne takto útočiť silnejší človek, zastaví sa pri vás nejaký Mercedes, vylezie z neho podnikateľ so zlatou reťazou a za ním vylezú chlapi s pištoľami. Začnú na vás kričať: „Čo si myslíš, prečo sem lezieš žobrák.“ Ako budete reagovať teraz?

Práve preto, že sú silnejší, tak sa nás to bude dotýkať, bude nám to viac vadiť. Budeme prejavovať pokoru, ale tá pokora nebude taká úprimná ako v tom prípade s bezdomovkyňou. Pretože ozajstná pokora je úzko spojená so silou. Ak je človek silný, tak verí sám sebe. Vďaka sile môže človek prejaviť ozajstnú pokoru. Pokora v ruštine je smirenje, čiže s mierom, to že to prijmem s mierom. V prvej situácii to prijmete s mierom v srdci. V druhej situácii sa hneváte v srdci, ale prejdete bez konfliktu iba preto, aby ste nemali ťažkosti.

Príklad: Predstavte si ako niekto príde k mataji a kopne ju. Ako bude reagovať mataji, ktorú kopli? Minimálne bude protestovať. No ak ju kopne malé jeden a pol ročné dieťa tak nebude protestovať. V prvej nechce prejaviť pokoru a v druhej to prirodzene prijme. Pretože v druhej je mataji tá silnejšia a nakoľko je silnejšia, tak nemá problém prejaviť pokoru. V prvej situácii je pravdepodobnosť, že nebola silnejšia a preto ju to nejakým spôsobom rozruší.

Základom ozajstnej, úprimnej pokory je sila. Pokora nie je, keď sa hrám na pokorného, pretože takýto falošne pokorný človek sa vo vnútri veľmi hnevá. Naozajstná pokora je taká, keď ani v sebe vo vnútri nepociťujeme nič negatívne. Ak sme silná osobnosť, tak sa nebudeme hnevať na nikoho, pretože máme schopnosť byť pokorný, nebudeme nikoho kritizovať.

Schopnosť riešiť konflikty má ten, kto sa naučí byť naozaj silnou osobnosťou. Konflikty sú príznak slabých osobností. Konflikty vyvolávajú len slabí, pretože vo vnútri majú komplex menejcennosti. A nakoľko majú ten komplex, tak sa ho snažia prekričať nejakým konfliktom. Ako sme už spomínali, Krišna je ten najsilnejší a ak je Krišna ten najsilnejší, tak ten kto sa s Ním združuje a buduje s Ním vzťah, tak sa stáva tiež silným. Keď spievame pozorne sväté meno, tak sa môžeme stať naozaj silnými osobnosťami. Aby sme urýchlili nárast tej sily, tak by som vám odporúčal konať ešte aj nejakú praktickú činnosť. Vtedy sa tá sila vytrénuje oveľa rýchlejšie. Takže z jednej strany mince je spievanie svätých mien a z druhej strany sú nejaké praktické činnosti, v ktorých sa učíme prekonávať problémy.

Otázka: To že konflikty vytvárajú slabé osobnosti chápem na tej materiálnej úrovni, ale na tej duchovnej vidíme, že sú rôzne výmeny názorov silných osobností.

To znamená konflikty silných osobností na duchovnej úrovni?

Áno.

O tom silno pochybujem, pretože za každým konfliktom sa skrýva nejaká slabosť, pretože Šríla Prabhupáda povedal, že je potreba spolupracovať. Spolupracovať sa nám nedarí, lebo to nie je jednoduché. A ťažké je to pre toho, kto je slabý. Spoluprácou sa rozumie, že nebudú konflikty, že dochádza k dohode. Je dobré zamyslieť sa nad tým a odhaliť prečo je tam slabosť. Už samotný konflikt dokazuje, že nie je všetko v poriadku. Slabosť môže byť hlboko zamaskovaná, človek sa ani nemusí chcieť priznať k niečomu takému, ale ako hovoria šástry, strom by sme mali súdiť podľa plodov.

Základné tézy dnešnej lekcie:
Osobnosť je ten, kto je schopný vytvárať nejaké hodnoty.
Najvyššou osobnosťou je Krišna.
Preto, aby sme mali šancu priblížiť sa ku Krišnovi, tak musíme byť naozaj významnou osobnosťou.
Podstata sily osobnosti je v tom, že je osobnosť schopná prekonávať prekážky a ťažkosti.
Čím väčšie a zložitejšie problémy dokáže človek prekonávať, tým sa stáva silnejšou osobnosťou a tým väčšie možnosti má prísť naspäť ku Krišnovi. Ako príklad sme uvádzali Šrílu Prabhupádu.

Pokračovanie

170326_Krisnuv Dvur_SEMINAR – JAK SE PRIBLIZIT KRISNOVI – 4_Surdas pr

Pokračujeme v našom seminári, ktorý je na základe Šrí Išopanišád.

Včera sme si niečo povedali k vzývaniu. Hovorili sme o tom, že Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť, skúsili sme trošku rozobrať tému osobnosti. Niekedy si myslíme, že na to byť osobnosť stačí, aby to bolo niečo živé, aby to malo nejaké vedomie. Ale Védy nám dávajú definíciu, že osobnosť je ten kto vytvára hodnoty. Ako je schopnosť prekonávať prekážky spojená s vedomím Krišnu? Prečo niekomu dôverujeme viac a niekomu menej?

My dôverujeme tomu, kto je ochotný ísť a riešiť pre nás nejaké problémy. S niekým budujeme vzťah, a on nás v ťažkom momente zradí. My vieme, že s ním môžeme vtipkovať, usmievať sa, komunikovať, ale keď dôjde do tuhého, tak nám bodne dýku do chrbta. Naozajstná oddanosť je, keď sa snažíme riešiť problémy pre Krišnu. Krišna dôveruje viac tým, ktorí žijú na Goloke Vrindaváne než tým, ktorí žijú na Vaikuntách. Oddaný, ktorý je obyvateľom Goloky má s Krišnom dôvernejší vzťah. Dôveruje im viac, lebo oddaní tam sú pripravení prechádzať rôznymi skúškami pre Krišnu. Na Goloke Vrindaváne je určitý nepokoj, preto Goloku Vrindaván nenazývajú Vaikunthskou planétou. Tento nepokoj je spojený s Krišnom. Oddaní sú ochotní prechádzať nejakými ťažkosťami pre Krišnu. Na Vaikuntských planétach žijú oddaní, ktorí nechcú žiadne ťažkosti. Na Goloke Vrindaváne sa oddaní modlia, aby prišli nejaké ťažkosti, aby mohli dokázať svoju lásku a vzťah ku Krišnovi. Vďaka tomu, že majú takú náladu, tak Krišna im dôveruje oveľa viac a preto sú tam dôvernejšie vzťahy. Aby sme mohli vybudovať dôvernejší vzťah s Krišnom, tak sa musíme naučiť prekonávať ťažkosti práve pre Neho preto, aby sme Ho potešili. Ak prijmeme na úrovni inteligencie nejaké hodnoty, tak vďaka tomu bude pre nás ľahšie nasledovať tieto hodnoty. Iba silná osobnosť môže byť pokorná, lebo je nerozrušená v srdci a to je ten, kto má vieru a vzťah s Krišnom.

Pravidlá ako máme oslavovať, chváliť oddaných:

Ospevujeme ich činnosti, vlastnosti, službu Bohu. Keď ospevujeme iných, tak sa stávame silnými a to preto, lebo získavame ich vlastnosti, ktoré ospevujeme. Nemali by sme kritizovať iných ľudí, lebo potom získavame tie vlastnosti, ktoré kritizujeme. Iba duchovný učiteľ má právo kritizovať svojho žiaka. Kritika je niečo veľmi ostré a od slova kritika je odvodené jedno meno poloboha v tomto materiálnom svete a to je syn Pána Šívu a vola sa Kartikeja. Kritika je práve tá ostrá britva, ktorá je schopná odrezať ten nedostatok. Keď sa snažíme ten nedostatok u druhých odrezať, tak to znamená, že ho chceme odrezať pre seba. A takýmto spôsobom sa zlepšuje karma toho, koho kritizujeme. Keď niekto niekoho kritizuje, tak tým pádom berie na seba tu jeho negatívnu karmu. A nakoľko iba také silné osobnosti, ktoré sú duchovnými učiteľmi môžu stráviť tú negatívnu karmu niekoho iného, tak iba oni majú právo kritizovať.

V skutočnosti, keď guru kritizuje svojho žiaka, tak to je obrovská pocta pre žiaka. Ale keď obyčajný oddaný začne kritizovať niekoho iného, tak nemusí stráviť jeho karmu a budú ho čakať na jeho ceste veľké problémy. Musíme si dobre zapamätať, že keď niekoho kritizujeme, tak si berieme jeho negatívnu karmu.

Otázka: Niekedy máme pocit, že pre kázanie a pre zlepšenie veci potrebujeme kritizovať a niekedy to oddaní berú ako vec, ktorú dávame do kázania.

Môžem vám povedať príbeh o Šrílovi Prabhupádovi spojený s takýmto prípadom. Bolo to v Indii. Prišiel na ministerstvo a myslím, že to bolo spojené s vízami. Na ministerstve mu nechceli dať nejaké povolenie a preto tam musel ísť Šríla Prabhupáda osobne. Keď tam Šríla Prabhupáda došiel, tak bol veľmi nahnevaný, pretože to brzdilo kázanie. Začal na všetkých tých administratívnych pracovníkov kričať. Kričal na nich naozaj dosť. Títo pracovníci dostali strach a za pár minút urobili všetko čo potreboval. So Šrílom Prabhupádom tam prišli aj žiaci. Oni boli veľmi inšpirovaní tým, ako Šríla Prabhupáda kritizuje tých administratívnych pracovníkov. Hovorili si ako je super ako postupoval. Mali radosť z toho, ale Šríla Prabhupáda sa na nich otočil a povedal im: „Nikdy takéto nič nerobte. Ja to môžem, ale vy nesmiete.“ Musíme si zapamätať. Keď niekoho kritizujeme, tak si berieme jeho karmu.

Sú také slová anukaranam a anusaranam a rozdiel je v tom, že môžeme ísť v šľapajach, alebo to môžeme napodobovať. Ak budeme kopírovať tie vonkajšie prejavy, že budeme niekoho kritizovať, tak to je to napodobovanie. Napodobovanie je v skutočnosti túžba ukázať niečo čím nie sme. Keď máme túžbu prezentovať sa tým, čím nie sme, tak v Rusku je na to také príslovie. Podstata toho príslovia je, že keď nemáme dostatočnú kvalifikáciu na to, aby sme mohli niečo robiť, tak nám to zlomí väz. Preto je veľmi dôležité nenapodobňovať vonkajšie Šrílu Prabhupádu a duchovného učiteľa. Je potrebné vnútorné pochopenie a nasledovanie tých princípov, ktoré nám oni dávajú.

Ako nás ospevovanie privedie k tomu, aby sme sa stali silnými osobnosťami?

Ospevovanie má tri etapy:

1.Krok
– je potreba uvidieť a prijať, že osoba vytvára nejaké hodnoty, pretože absolútne každá osobnosť niečo vytvára (uvidieť čo osobnosť vytvára)
– problém impersonalistov je, že nevidia, že niekto vytvára hodnoty, dáva niečo cenného
– Šríla Prabhupáda dáva príklad v siedmej kapitole Bhagavad-gíty, ktorý to dokazuje.

Impersonalista vezme vodu a vypije ju. On si myslí, že tá voda sa tam objavila sama od seba. Hovorí, že to je presne také, ako to má byť. Personalista vypije vodu a povie ďakujem, on prejavuje vďačnosť vo vzťahu k tomu kto nalial tú vodu, pretože sama sa tam nenaliala. Niekto si dal tu námahu a nalial to do toho pohára a priniesol ho, personalista sa to snaží vidieť a je za to vďačný a impersonalistovi to je jedno, lebo to nevníma.“

Príklad: Je to podobne ako staranie sa o malé deti, ktoré vedia, že je v chladničke vždy nejaké jedlo. Hovoria, že to je tak ako to má byť. Neuvedomujú si, že niekto tam musí to jedlo dávať. No malé dieťa si myslí, že to tak musí byť, že je v chladničke vždy nejaké jedlo. A to je chovanie impersonalistu. Preto je prvý krok oslavovania taký, že musíme vidieť tu hodnotu ktorá je nám daná a kto za ňou stojí.

2.Krok
– je potrebné si uvedomiť, že tá hodnota, ktorú užívame je pre nás cenná, hodnotná. My môžeme byť nejakým spôsobom závislí od tých hodnôt.

Príklad: Nachladol som sa a je mi jasné, že musím piť nejaký teplý napoj, aby som sa skôr uzdravil. Rozumiem tomu, že tento zázvorový nápoj je pre mňa teraz dôležitý. Pre mňa má veľkú hodnotu.
Príklad: Ako dieťa, keď zoberie niečo z chladničky, zje to a ani si neuvedomí, že to je niečo hodnotné pre neho a pre jeho organizmus. Toto je druhá chýba impersonalistov, že nerozumejú tomu, že to čo získavajú má nejakú hodnotu.

3.Krok
– vďačnosť
-vďačnosť sa v ruštine skladá z dvoch slov: blago (blaho, hodnota) a darnosť (darovať) v tom ruskom slove je zakódovaná tá podstata. Vďačnosť znamená, keď ja niečo hodnotného darujem na oplátku.

Vďaka tomuto pochopeniu, si uvedomíme, že ospevovanie má 3 etapy.

V prvom kroku by sme sa mali trénovať na tom, aby sme videli nejakú hodnotu a uvideli tú osobnosť, ktorá za tým stojí, ktorá ju vytvára.

Druhý krok je pochopiť dôležitosť akú tá hodnota pre mňa má.

Tretí krok je prejaviť vďačnosť. Aj keď neviem, kto mi nalial nápoj do pohára, tak vám veľmi úprimne hovorím, že vám ďakujem a som vám vďačný.

Šástry hovoria o tom, že poznanie musí zodpovedať piatim kritériám. Jedným z kritérií je praktickosť. Chcete vyskúšať túto teoretickú informáciu v praxi?

Poviem vám príbeh spojený s Bhaktisiddhanta Saraswati Thahurom:

Bhaktisiddhanta Saraswati Thakura prišiel do jedného zo svojich mathov. V tomto mathe sa dvaja oddaní k sebe zle správali. Postavil ich oproti sebe a povedal: „Teraz chváľte jeden druhého.“ Oni sedeli oproti sebe a s vnútorným hnevom sa pozerajú jeden na druhého. Jeden z nich sa premohol a cez zuby povedal: „On má tilak.“ Ten druhý sa na neho pozerá hľadá, čo by mohol pochváliť a povie: „On má vrecko na ruženec.“ Takto to pokračovalo nejakú dobu a skončilo to tým, že ležali v dandavate jeden pred druhým. A boli šťastní, že môžu mať spoločnosť jeden druhého. Tak si to teraz môžeme vyskúšať, aj keď sa nám to možno nepodarí, tak ako Bhaktisiddhantovi s jeho žiakmi, no skúsime to. Rozdeľte sa do dvojíc a skúste povedať čo hodnotného vidíte v oddanom, ktorý sedí oproti vám. Čo si na ňom vážite. Povedzte to nahlas. A potom povedzte čo je pre vás dôležité v tejto hodnote. Skúste vysvetliť prečo je pre vás dôležitá zrovna tá hodnota, ktorá sa prejavuje cez toho oddaného. V treťom kroku skúste prejaviť nejakým spôsobom vďačnosť tomu oddanému aspoň slovami, alebo mu niečo sľúbte, že pre neho urobíte.

Keď budete v tomto ďalej pokračovať aj keď to budete robiť len pre seba v mysli, tak uvidíte ako sa bude vaše vnútorné rozpoloženie rapídne meniť. Neskôr vám vysvetlím ako funguje tento mechanizmus a ako vďaka tomuto začneme rásť a staneme sa silnejšími osobnosťami.

Otázka: Nezáleží až tak na tom, ako dlho je osoba v oddanej službe, ale keď je vidieť aký má prístup, tak je to inšpirácia.

Presne tak. Často sa stáva, že vďaka takýmto cvičeniam, alebo takému spôsobu premýšľania začíname vidieť osobnosť aj tam kde sme ju predtým nevideli. To je presne to čo chcel Šríla Prabhupáda, aby sme rozvíjali svoj personalizmus.

Šríla Prabhupáda popisuje dva pohľady:
Pohľad včely a pohľad muchy. Predstavte si obrovské pole ruží a na celom tom poli je trochu trusu a mucha letí cez celé to pole nájde ten trus a je celá šťastná, našla som. Všetci sem leťte, tu je šťastie. A je pohlaď včely. Predstavte si pohnojené pole a na celom tom poli, kde je iba trus je jedna ruža a tá včela preletí celé to pole nájde ružu a bude kričať, hurá našla som poďte všetci sem tu je to šťastie. Ona príjemne vonia. Chceme byť muchy, alebo včely? Počul som, že v duchovnom svete lietajú iba samé včely. V žiadnej šástre som nečítal, že by tam boli nejaké muchy.

Otázka: Veľa sa hovorí o prístupe vyhľadávať to dobré. No osobne postrádam to vysvetlenie, akým spôsobom sa môže oddaný vyjadrovať pri nejakej nespokojnosti. Ako má správne postupovať. Lebo takto z toho dostane len ten strach. Karma, som tá mucha a takýmto spôsobom nespokojnosť drží vo vnútri v sebe a môže to byť problém.

Ja sa držím takého princípu, keď vidím nedostatok, tak sa ho snažím opraviť, keď ho vidím, tak to znamená, že mám tu kvalifikáciu od Krišnu, že ho môžem opraviť. Ak ale cítim, že ho nedokážem opraviť, alebo nemám tú túžbu ho opraviť, tak by som mal mlčať. Držím sa princípu: „Buď to sám opravím, alebo mlčím.“

Sú rôzne možnosti, ako to môžeme opraviť, nemusíme to negatívne držať v sebe. Tá nespokojnosť by sa mala prejaviť nejakou praktickou činnosťou. V každom prípade ako môžeme opraviť nejaký nedostatok? U niekoho môže byť nejaký nedostatok, pretože nemusí mať skúsenosť, alebo nejakú kvalifikáciu aby konal inak, alebo nemá chuť konať inak. Keď má takýto človek spoločnosť človeka, ktorý má chuť konať správne, tak sa môže nakaziť pozitívne tým talentom. Vďaka tomu sa môže naučiť konať inak.

Osobitosť duchovného učiteľa je v tom, že dáva spoločne s kritikou silu a kvalifikáciu napraviť ten nedostatok. Ak ja nemám tu možnosť, aby som dal tú šakti tomu druhému človeku a ak iba vytvárame nepokoj v mysli tých druhých ľudí, tak prečo to robíme? V ISKCONe existuje nejaký princíp organizácie, sú vedúci, ktorých povinnosťou je nejak reagovať na tie nedostatky. Ak na to máte nejakú moc, nejaké právo, tak to môžete robiť, ak ja nemám to splnomocnenie, nemám tu pozíciu, tak by som sa mal obrátiť k staršiemu oddanému, aby rozptýlil moje pochybnosti, alebo sa zdôveriť staršiemu toho oddaného. Každopádne nemá žiaden zmysel hromadiť v sebe to negatívne. Musíme sa naučiť ventilovať negatívne nie prostredníctvom kritiky, ale cez pozitívne činnosti.

Príklad: V jednej yatre sa na život a na smrť pohádali dve mataji. Tento spor bol taký silný, že sa do neho museli vložiť aj ostatní oddaní, starší aj manželia. Začali rozoberať túto situáciu, potom prišli na radu aj manželia a analyzovali tento problém. Jeden z nich povedal: „Moja žena je veľmi dobrý človek, ak sa k nej správate dobre, tak vám na to bude reagovať v dobrom.“ Viete čo povedal manžel tej druhej ženy? To isté. Prečo teda majú ten konflikt? Pretože obe boli s niečím nespokojné a tú svoju nespokojnosť vyjadrili cez kritiku. Ak aspoň jedna z tých dvoch mataji urobí pozitívny krok smerom k tej druhej, tak čo urobí tá druhá? To isté.

Princíp ktorého sa držím ja: Keď vidím nedostatok, tak sa ho snažím opraviť. Ak ho nedokážem opraviť nejakým spôsobom, tak bude lepšie, keď budem mlčať. Ak nemôžem mlčať, tak je lepšie obrátiť sa s naším nepokojom k staršiemu oddanému, aby rozptýlil naše pochybnosti. Takýmto spôsobom môžeme ochrániť svoju psychiku a vďaka tomu sa budeme stávať silnejším a silnejším oddaným.

Táto téma je v skutočnosti veľmi obšírna a dalo by sa na ňu urobiť niekoľko lekcií. Môžem to dopodrobna rozobrať, ako funguje táto mentalita. Pretože je to veľmi dôležitá téma a všetci oddaní by mali vedieť aký je ten mechanizmus. Preto vám veľmi ďakujem za túto otázku a som veľmi rád, že tu prebehlo toto cvičenie a každý z nás získal aspoň malú skúsenosť toho, čo sa deje keď sa snažíme ospevovať. Ak sa vám to páčilo, tak si napíšte tie tri etapy z ktorých sa skladá ospevovanie a snažte sa to používať čo najčastejšie.