Zajtra oslavujeme deň zjavenia Pána Nityánandu. Dá sa povedať, že to je také malé jubileum. Pán Nityánanda sa zjavil v roku 1473 v dedine, ktorá sa volá Ekačakra. To je na západe Bengálska. Pán Čaitanya sa zjavil v roku 1486. Už uplynulo 545 rokov.

Je taká tradícia, že sa oddaní stretnú večer pred sviatkom a meditujú nad udalosťou, ktorá sa oslavuje nasledujúci deň. Aby sa dopredu naladili na udalosť, ktorá sa bude oslavovať nasledujúci deň.

Pán Nityánanda má zvláštnu pozíciu, funkciu u nás Gaudiya vaišnavov. Vieme, že Pán Nityánanda je v lílach Pána Čaitanyu inkarnáciou Pána Balaráma. Aj keď sa dá povedať, že Pán Nityánanda a Pán Čaitanya boli od samotného narodenia bratmi. No keď sa na to pozrieme tak povrchne, tak si môžeme povedať, že sa narodili v iných rokoch a na inom mieste a ani o sebe nevedeli. Ten kto pozná históriu, tak vie, že Pán Čaitanya a Pán Nityánanda o sebe veľmi dobre vedeli a meditovali jeden o druhom ešte keď o sebe fyzicky nevedeli. Keď Pán Nityánanda prišiel k Pánovi Čaitanyovi, tak mama pána Čaitanyu, Sačimata Ho prijala ako svojho vlastného syna. To je jeden z prejavov večného vzťahu, ktorý existuje medzi bratmi.

Naša vaišnavská tradícia je veľmi neobyčajná. Veľa náboženstiev hovorí o Bohu. Väčšina svetových náboženstiev hovorí o Bohu v monoteistickom aspekte. My uctievame Panča-tattvu. Panča-tattva je päť osobností, päť právd, ktoré uctievame. To je rozdiel od iných tradícií.

Moslimovia uctievajú Alaha. Kresťania uctievajú Svätú trojicu. Keď sa kresťana spýtate, aby presne špecifikoval kto je Boh otec, alebo svätý duch, tak je pre nich nereálne pochopiť ten aspekt. Viac menej trošku chápu osobnosť Ježiša Krista. Oni nedokážu pochopiť tieto tri aspekty a my máme až päť. V skutočnosti je to päť prejavov jednej Osobnosti. Pán Čaitanya, Pán Nityánanda, Pán Advaita, Gadadhár pandit a Šrívas pandit.

To je zaujímavé. Prečo práve päť? Prečo nie jeden? Veď vieme, že Pán Čaitanya je sám Krišna, tak prečo nie len k Pánovi Čaitanyovi? Znamená to, že Krišna nie je natoľko všemohúci, že by dokázal zatieniť všetkých ostatných? Prečo máme päť právd, päť tattiev? Čo si myslíte?

Všetky líly, ktoré sú spojené s celou Panča-tattvou s Pánom Nityánandom a Pánom Čaitanyom majú za úlohu nás priviesť k jednému jedinému záveru. U ľudí je väčší alebo menší sklon k impersonalizmu. Často sa stáva, že človek uctieva jedno Božstvo, jednu osobnosť a myslí si: „Som tu ja, je tu Osobnosť Boha a viac nepotrebujem.“ To je základné nepochopenie, pretože v duchovnom svete je veľmi veľa osobností a musíme sa naučiť budovať vzťahy so všetkými. Napríklad v Upanišádach Pán hovorí: „Stal som sa mnohými.“ Je treba pochopiť, že toto je podstatou personalizmu. Preto, aby boli možné rôzne druhy vzťahov, tak musia byť rôzne osobnosti, ktoré sú jedinečné. Keď sa obmedzíme na fanatizmus, že som len ja a jeden Boh, tak to je ďalší krok k impersonalizmu, k zlému pochopeniu. To je chyba, ktorú robí drvivá väčšina obyčajných ľudí. Vo výsledku to privádza k tomu, že povieme, že sme Boh, že sa sami môžeme stať Bohom.

Čím sa odlišuje kaništa od madhyamu a uttamu? Všetci uctievajú Boha. Všetci sú určitou kategóriou oddaných. Uttama sa považuje za najvyššiu úroveň oddaného, madhyama je ten prostredný a kaništa je začiatočník.

Všetci uctievajú Boha. Čím sa líšia? Kaništa adhikari si kvôli svojej nekvalifikovanosti myslí, že komunikuje s Bohom a maximálne s kým ešte môže komunikovať je jeho guru, nič viac. S ostatnými sa snaží budovať konfliktné vzťahy.

Madhyama adhikari žije svoj život bez konfliktov, to, že v jeho živote nie sú konflikty neznamená, že sa snaží vyhýbať ľuďom, alebo že je slabý. Je schopný rozlišovať rôzne kategórie ľudí a podľa toho dokáže správnym spôsobom s nimi budovať vzťah. Schopnosť komunikovať s každým hovorí o vyššej úrovni oddaného. Pán Nityánanda často prejavoval túto schopnosť komunikovať a budovať vzťahy s absolútne rôznymi druhmi ľudí. Preto sa hovorí, že je inkarnáciou Pána Balaráma, alebo pôvodným duchovným učiteľom. Je považovaný za počiatočného učiteľa, lebo v najvyššej miere rozvinul podstatu slúženia. Druhý bod je v tom, že Pán Nityánanda je schopný budovať vzťahy absolútne s každým. Dokáže kohokoľvek inšpirovať a kázať mu.

Pán Nityánanda dokázal úspešné kázať aj v tých najnepríjemnejších podmienkach. Sám Pán Čaitanya mu dal to požehnanie, misiu, pretože Jeho sily sú obmedzené a nemôže darovať Krišna prému všetkým, ale Pán Nityánanda to môže. Všetci asi poznáme ten príbeh s Jagayom na Madhayom. Keď udreli Pána Nityánandu tak, že mu začala tiecť krv. A čo On vtedy urobil? On im odpustil a ešte ich aj zachránil od istej smrti, pretože Pán Čaitanya bol pripravený ich zabiť. Dokonca zavolal aj svoju Sudaršana čakru. Nepoznám žiadnu inú lílu, kde by Pán Čaitanya zobral do ruky zbraň. Pretože zbraňou Pána Čaitanyu bolo sväté meno. Iba v tejto líle bol pripravený zabiť. Vďaka milosti Pána Nityánandu ich Pán Čaitanya nezabil.

Je potrebné pochopiť, že duchovný učiteľ komunikuje a buduje vzťah aj s najpadlejšími ľuďmi. Musíme si uvedomiť, že nikto z nás nie je svätý. Aj keby sme boli tí najpoklesnutejší, tak predstaviteľ Pána Nityánandu, duchovný učiteľ s nami stále komunikuje, buduje s nami vzťah a stará sa o nás. Je dôležité pochopiť tento moment.

Je taký príbeh, že keď bol Pán Nityánanda v Jagganath Puri, tak prišiel do chrámu Pána Jagganatha. Vieme, že v tom chráme je Jagganatha, Baladév a Subhadra. Zobral girlandu z Pána Balaráma a položil si ju na svoj krk. Potom hrdo odišiel z chrámu a chodil s tou girlandou po meste. Pán Nityánanda sa ničím nelíši od Pána Balaráma. V tejto líle bola prejavená prevaha nad Pánom Balarámom. A viete prečo? V akom vzťahu je Pán Balaráma ku Krišnovi? Vatsalya rasa. Je Jeho starší brat. To ukazuje, že madhurya rasa je nedosiahnuteľná Pánom Balarámom. Nehľadiac na to, že sa Pán Balaráma inkarnuje do mladšej sestry Šrímatí Rádharáni, aby slúžil, tak aj tak nedokáže pochopiť madhurya rasu. Ananga manjari je jedna z inkarnácií Pána Balaráma. No Pán Nityánanda má madhurya rasu. V tom je prevaha Pána Nityánandu nad Pánom Balarámom, pretože Pán Balaráma sa nejakým uvedomelým spôsobom nesnaží pochopiť madhurya rasu. Pán Nityánanda má schopnosť darovať nám prému.

V jednej modlitbe sa spieva: „Ó Pán Nityánanda, hoď na mňa milostivý pohľad. Stačilo, keď sa Pán Nityánanda na niekoho pozrel, tak ten zošalel z lásky k Pánovi Krišnovi. Prvé kazateľské líly Pána Nityánandu boli neuveriteľné. Keď Pán Nityánanda dostal pokyn od Pána Čaitanyu, aby kázal, tak išiel so svojimi najbližšími priateľmi do Bengálska. Z Jagganatha Puri išli do Bengálska a celú cestu vyzerali, ako by boli opití. Keď niekoho po ceste stretli, tak sa ho pýtali, či je Ganga ešte ďaleko. Ten koho sa pýtali im odpovedal, že ešte musia ísť šesť hodín pešo a ukazoval im smer, ktorým sa majú vydať. Pán Nityánanda a jeho priatelia išli v takomto stave tých šesť hodín, nevnímali nič čo sa okolo nich deje, stratili cestu a po šiestich hodinách keď sa opýtali kde je Ganga, tak im povedali, že je to ku Gange najmenej dvadsať hodín cesty pešo. V takomto stave cestovali do Bengálska a cesta im trvala neskutočne dlho. Celú cestu sa prejavovali mystické schopnosti u Jeho priateľov. Keď po veľmi dlhom čase prišli to Panihati, tak tam organizovali festival svätého mena. Všetci spievali sväté meno. Pána Nityánandu posadili na trón, všetci pred Ním tancovali. Keď sa na niekoho pozrel, tak sa zbláznil od Krišna prémy. Všetci vyskakovali na niekoľko metrov, niektorí dokonca aj lietali. Úplne prirodzene vytrhávali palmy ako nejakú burinu. Na tomto festivale sa diali naozaj mystické veci a trval tri mesiace. Nikto z nich nejedol, nespal, ani nechodili na toaletu. Tri mesiace v kuse spievali sväté meno. Bol to veľmi neobvyklý stav pre všetkých. Bol to taký prvý kazateľsky festival, ktorí organizoval Pán Nityánanda.

Pán Nityánanda je veľmi milostivý. Dokáže komunikovať absolútne s každým. Pán Čaitanya si nemohol dovoliť stretnúť sa s každým. Združoval sa len s veľmi obmedzenou skupinou oddaných a nebolo jednoduché sa k Nemu dostať. Keď chcel aj čistý oddaný pristúpiť k Pánovi Čaitanyovi, najprv musel komunikovať so Svarupom Damodarom. Aj keď Mu napísal niekto báseň, tak ju musel najskôr ohodnotiť Jeho služobník. Pán Čaitanya sa odmietol stretnúť aj s kráľom Jagganatha Puri. V skutočnosti stretnúť sa, alebo rozprávať s Pánom Čaitanyom bolo skoro nemožné. Pretože sa nachádzal práve v líle lásky medzi Rádhou a Krišnom, takže tým bol neustále pohltený. Keďže sa Mu prejavovali všetky tie emócie, tak bolo pre Neho veľmi ťažké viesť kazateľskú činnosť. Keď sme ponorení do svojho vnútra, tak je ťažké komunikovať s vonkajším svetom.

To je paradox duchovného života, že čím máme vyššiu úroveň, tým viac sme ponorení sami do seba a je pre nás ťažšie komunikovať s okolitým svetom. Podstata milosti a osobitosť Pána Nityánandu je v tom, že aj keď neustále prežíval prému, tak bol schopný komunikovať s okolitým svetom. Delil sa o prému.

Jedna neobvyklá vec, ktorá sa diala s Pánom Nityánandom bola, že bol avadhuta. Avadhuta je ten, kto nenasleduje vonkajšie pravidlá. Prečo ich nenasleduje? Pretože je za akýchkoľvek okolností preplnený láskou. Až keď je človek preplnený láskou, až vtedy má možnosť objektívne vyjsť za hranice vonkajších obmedzení. Často konal neobvyklým spôsobom. Niekedy dokonca chodil len v kopene. V Saptagrame na seba navešal skoro päťdesiat kilogramov zlata. Saptagram je finančné hlavné mesto Bengálska. Rodina Šrílu Prabhupádu má korene v Saptagrame. Žili tam kajaskovia, to sú finančníci, ktorí mali právomoc pracovať so zlatom. Keď Pán Nityánanda prišiel do Saptagramu, tak povedal: „Všetko prineste mne! „Všetci boli opití jeho stavom a prinášali mu všetky cennosti. Mal na každom prste niekoľko prsteňov s drahými kameňmi. Pán Nityánanda je veľmi nepredvídateľný. Dokáže komunikovať absolútne s každým. S biednymi, bohatými, vedcami, pokročilými oddanými. Môže kázať aj zlodejom a banditom, ktorí sú tí najhorší v celom okolí a boji sa ich celé mesto. To je prejav princípu Guru. Ten kto dokáže efektívne komunikovať s kýmkoľvek. Pretože guru káže.

Čo chcú ľudia v tomto svete? Absolútne všetci chcú šťastie, čo znamená láska. Pán Nityánanda chodil opitý láskou. Je popísané, že Jeho oči sa úplne prevracali od stavu opitosti láskou. Prakticky je Pán Nityánanda ten, kto začal s týmto kazateľským hnutím, pretože On bol prvý kto začal túto činnosť. Bol absolútne prvý, kto kázal slávu Pána Čaitanyu. Neustále opakoval Šrí Krišna Čaitanya. Vďaka Pánovi Nityánandovi je možné, aby sa nám otvorilo pochopenie veľkosti a slávy Pána Čaitanyu, pretože Pán Čaitanya nikdy nebude oslavovať sám seba.

Prvé festivaly, Náma hatty, všetky harinamy sú spojené s Pánom Nityánandom. O to viac, že Pán Nityánanda sa na prosbu Pána Čaitanyu aj oženil. Čo je absolútne nepochopiteľné pre avadhutu. A urobil to kvôli kázaniu. Pretože v materiálnom svete nie je veľa odriekavých ľudí. Je prirodzené, že väčšina sú rodinní ľudia a to je správne. Pán Nityánanda tým chcel ukázať, že duchovný život nie je len pre avadhutov, ale pre všetkých. A predovšetkým pre ľudí s rodinou. Preto sa Pán Nityánanda oženil. Vďaka milosti Pána Nityánandu sa dostala Jeho manželka na úroveň, že nejaký čas vystupovala aj ako guru a dávala zasvätenie. Je to len malý zlomok toho, ako Pán Nityánanda kázal vedomie Krišnu v Bengálsku. Môžeme povedať, že práve vďaka Jeho činnosti máme možnosť pripojiť sa k hnutiu vedomia Krišnu.

Je taký príbeh, ktorý je spojený so Šrílom Prabhupádom. Oddaní sa často pýtali Šrílu Prabhupádu, kto je on v lílach Pána Čaitanyu, alebo v duchovnom svete. Šríla Prabhupáda nikdy neodpovedal na otázky tohto druhu, tieto témy nerozoberal. Preto nikto nevie kto je Šríla Prabhupáda v duchovnom svete. Môžeme si to len domyslieť. No jasné presvedčenie nemôže mať nikto. Jeden z duchovných bratov Šrílu Prabhupádu povedal, že Šríla Prabhupáda je inkarnáciou Pána Nityánandu. Inkarnácia energie Pána Nityánandu, jeho kázania. Toto aspoň naznačuje to neobvyklé postavenie Šrílu Prabhupádu v tomto hnutí a v našom živote.

Možno vieme o tom, že sa nemôžeme dostať ku Krišnovi bez Pána Čaitanyu. Môžeme prísť ku Krišnovi len prostredníctvom Pána Čaitanyu. K Pánu Čaitanyovi sa tiež nemôžeme dostať len tak. K Pánovi Čaitanyovi sa môžeme dostať len prostredníctvom Pána Nityánandu.

Je dokonca taký príbeh s Raghunatom dásom Goswámim. Vie niekto, že existovala taká osobnosť ako Raghunath dás goswami? Je to jeden zo šiestich goswámich z Vrindávanu. Má veľmi dôležité postavenie. Utiekol zo svojho domu, aby sa dostal k Pánovi Čaitanyovi. Keď prišiel k Pánovi Čaitanyovi, tak Pán Čaitanya bol veľmi nespokojný. Pán Čaitanya mu odkázal aby išiel naspäť domov. Raghunath dás goswámi dlho premýšľal nad tým, prečo ho Pán Čaitanya neprijal. V určitom momente pochopil s čím je to spojené. Pochopil, že sa chcel dostať k Pánovi Čaitanyovi priamo s tým, že obíde Pána Nityánandu.

Pán Nityánanda organizoval obrovský festival Panihati Cita Dahi. To je sviatok ryže s jogurtom. Varí sa tam lacná ryža, ktorá sa zmiešava s jogurtom. Je to veľmi chutné a pritom lacné jedlo, takže je možné nakŕmiť veľké množstvo ľudí. Keď Raghunath dás goswámi došiel k Pánovi Nityánandovi, ktorý sedel na svojom tróne – alebo lepšie povedané, bol ďaleko od Pána Nityánandu, ale On si ho hneď všimol a začal na neho kričať. „Ty zlodej poď sem!“ Nazval Ho zlodejom, lebo Raghunath dás goswámi sa snažil získať milosť Pána Čaitanyu tak, že obíde Pána Nityánandu.

Rozumiete? Nemôžeme získať milosť Pána bez toho, aby sme získali milosť duchovného učiteľa. To je jedno z odklonení v tomto materiálnom svete. Myslíme si, že môžeme získať milosť Boha priamo. S tým, že odkopneme svojho duchovného učiteľa, alebo ho neprijmeme. Je to snaha o zlodejstvo.

Prečo je to krádež? Pretože vďaka týmto osobnostiam, duchovnému učiteľovi a pokročilým oddaným sa rozširuje vedomie Krišnu. Sami nemôžeme získať vedomie Krišnu. Preto Šríla Prabhupáda hovorí, že kľúč k úspechu v duchovnom živote je, keď dokážeme potešiť duchovného učiteľa. To je v komentári BG 4.34.

Až keď Raghunath dás goswámi potešil Pána Nityánandu, až vtedy ho Pán Čaitanya prijal. Až potom sa začali tie sladké líly. Raghunath dás goswámi slúžil pánovi Čaitanyovi.

To je to málo s čím som sa chcel podeliť o Pánovi Nityánandovi.

Otázka: Mňa zaujala veta, že na úrovni kaništa adhikari vedome vyhľadávame konfliktné vzťahy. Prečo to tak je? Aký je mechanizmus toho, aby sme sa toho zbavili?

Kanistha adhikari má s ostatnými konflikty, lebo má slabú vieru.

Príklad: Možno ste zažili takú situáciu, že ste boli o niečom hlboko presvedčený. Taký človek, ktorý má hlbokú vieru a hlboké presvedčenie, tak je kľudný aj keď vidí ľudí, ktorí sa ho snažia vyviesť z miery. Keď človek len začal na pozitívnej ceste, tak je tam sto percentná pravdepodobnosť, že bude mať konflikty so všetkými naokolo. Preto, lebo vie, že je slabý a neschopný a boji sa toho, že sa vráti na cestu starého života.

Ako sa správa človek, ktorý nefajčí k tým, ktorí fajčia? Človek, ktorý nikdy nefajčil, jemu sa to nepáči, ale chápe, že tí ľudia ubližujú sami sebe a pozerá sa na nich so súcitom, chápe že sú to ľudia, ktorým treba pomôcť.

Predstavte si, že nejaký fajčiar prestal fajčiť pred týždňom. Ešte ho to stále drží a má abstinenčné príznaky. Ako bude pozerať na druhých fajčiarov? Veľmi podráždene. Kričí na ostatných – „Ja som prestal fajčiť, tak ako si dovoľujete zapáliť pri mne!“ Boji sa s nimi stretávať, lebo sa bojí, že podľahne a opäť si zapáli.

Kaništa adhikari sa snaží vytvárať konflikty, lebo si myslí, že konflikty posilnia jeho vieru. Pretože tá viera je veľmi slabá. To je ten dôvod prečo má konflikty. A cesta ako sa dá vyjsť z týchto konfliktných vzťahov? Tá je možná len vďaka tomu, že správnym spôsobom posilňujeme svoju vieru. Musíme pochopiť, že aj keď to robíme tým pozitívnym a nie negatívnym spôsobom, tak treba pochopiť, že to zaberie nejaký čas. Človek sa nestane čistým oddaným za tri hodiny.

Keď sa človek snaží sám konať správne, nie kritizovať ostatných, že konajú nesprávne, tak vďaka tomu nebude mať túžbu kritizovať a vytvárať konflikty. Jeho viera sa posilňuje vďaka iným aspektom, nie vďaka tomu, že chce sebe alebo ostatným niečo dokázať.

Šríla Prabhupáda prosil všetkých Jeho nasledovníkov, aby sa dostali aspoň na úroveň madhyama adhikari, pretože úroveň kaništa adhikari je veľmi nestabilná. Samozrejme, dostať sa na úroveň madhyama adhikari môžeme len keď sa budeme snažiť správnym spôsobom spolupracovať s madhyama adhikari. Pre takého človeka je nevyhnutné, aby mal spoločnosť uttama a madhyama adhikari-ch, aby si bral z nich príklad. Iba takým spôsobom sa môže naučiť správne konať. Nikdy nedosiahnem úspech, keď si len vsugerujem, že som madhyama.

Otázka: V praxi môžeme vidieť, že nie všetci kaništa adhikari jednajú takým spôsobom, že vytvárajú konflikty, že sú nejakým spôsobom závistliví a neustále vyhľadávajú chyby. Vidíme aj kaništa adhikari, ktorí to nerobia. Chcel by som to pochopiť hlbšie. Nevidím, že by to bol problém toho kaništu.

Konflikty sú iba prejavom toho, že je jeho viera slabá. Podstatou nie je konflikt samotný, ale to, že je jeho viera slabá. V tom je jeho slabosť a nestabilnosť jeho postavenia. Človek nemusí vytvárať tie konflikty kvôli slabosti. Preto sa im snaží vyhnúť. Je až natoľko slabý, že sa snaží naopak vyhýbať bežnému životu.

Podstata v čom sa odlišuje madhyama od kaništu. Všetko má svoj vnútorný aspekt a vonkajší aspekt, prejav. Oba sú vzájomne prepojené. Vnútorný aspekt kaništu je slabá viera a slabá viera sa prejavuje práve v konfliktoch. Konflikt nemusí byť navonok prejavený slovne, alebo fyzicky. Môže sa prejaviť napríklad tým, že sa považuje za lepšieho ako ostatní.

Príklad: Nič vám nepovie, ale bude si myslieť: „Hovor si čo chceš, ja to viem lepšie.“ To sú všetko prejavy tohto aspektu, slabej viery. Navonok sa zdá, že je mierumilovný a nemá žiadne konflikty s nikým.

Madhyama adhikari, ten už má vieru. V BG 4.34 sa hovorí o žiakovi, ktorý prijíma duchovného učiteľa. Tento verš hovorí práve o procese zasvätenia. Nasledujúci 35. verš hovorí o tom, aké prejavy má ten kto prijal zasvätenie. Môžete sa pozrieť čo sa v tom verši píše. Hovorí sa tam, že taký človek vidí večné spojenie všetkých živých bytostí s Bohom. Všetci sú spojení večným vzťahom s Bohom.

A prečo teda materialisti medzi sebou bojujú? Prečo sa snažia ospevovať seba a kritizovať ostatných? Prečo niekto hovorí: „Ja som lepší človek, môj národ je lepší.“ Kto je ten najlepší?
Boh. A keď všetci majú večný vzťah s Bohom, tak v čom je problém? Pretože si všetci myslia, že sú Boh.

Kaništa adhikari je ten, kto sa už vonkajšími prejavmi snaží kamuflovať svoju materialistickú mentalitu. Má v sebe podstatu konfliktu a nechce sa toho zbaviť. Len ten kto sa svojim aktívnym úsilím snaží naučiť nevytvárať konflikt, len ten sa môže rozvíjať a dostať na úroveň madhyama adhikari.

Všetky konflikty majú jediný základ, a to je to, že si myslím, že som ten najdôležitejší. Ja som ten Boh. Pretože jeden človek hovorí – „Ja som Boh“ a druhý na to: „Počkaj, ako môžeš byť ty Boh, keď som Boh ja? Ty si iba klamár.“ A z toho vznikajú všetky konflikty. Keď jeden z tých dvoch povie: „Ja som služobník.“ Tak konflikt nebude. Ak jeden povie že je Boh a druhý, že je služobník, tak sa ten „Boh“ ukľudní a povie: „Správne si to pochopil.“ Keď sa stretnú dvaja služobníci, taktiež nevznikne žiaden konflikt.

Slabá viera je nepochopenie toho, že ja som služobník a že je niekto, kto je vyššie. Že existuje Boh. Toto nepochopenie je základom každého konfliktu, či už prejaveného, alebo neprejaveného. Toto sa môže prejavovať nie len vo vonkajších prejavoch, že kritizujeme druhých alebo ich dokonca napadneme fyzicky, ale aj v tom, že ich kritizujeme v mysli. Znižujeme ostatných pred sebou samým.

Naša možnosť rozvíjať sa začne len vtedy, ak si priznáme: „Ja som kaništa.“ Kaništa sa môže rozvíjať keď sám pochopí, že jeho úlohou je byť trpezlivý k prejavom všetkých ostatných. Pomáhať ostatným najviac ako len môže. Samozrejme je aj nejaký manažérsky aspekt, ako regulovať niektoré situácie. Všeobecný princíp spočíva v tom, keď nie je možné základný princíp dodržať. Všeobecný princíp spočíva v tom, že chápem, že musím vynakladať úsilie a musím pomáhať všetkým ostatným tým, že si ich vážim a som trpezlivý k ich prejavom.

Keď niekto nevie, ako to prakticky robiť tak sa môže učiť od Pána Nityánandu, ktorý bol trpezlivý absolútne ku každému a dokázal si vybudovať vzťah a komunikovať s každým. Dokázal pomôcť každému.

Viac o Pánovi Nityanándovi nájdete v tomto článku.