Bhagavad-gíta. 5.29
bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ
sarva-loka-maheśvaram
suhṛdaṁ sarva-bhūtānāṁ
jñātvā māṁ śāntim ṛcchati
Synonyma
bhoktāram — príjemcom; yajña — obetí; tapasām — pokánia a odriekania; sarva-loka — všetkých planét a polobohov; maha-īśvaram — Najvyšším Pánom; su-hṛdam — priaznivcom; sarva — všetkých; bhūtānām — bytostí; jñātvā — takto pozná; mām — Mňa, Kṛṣṇu; śāntim — oslobodenie od hmotných strastí; ṛcchati — dosiahne.
Překlad
Múdry človek, ktorý si Ma plne uvedomuje a vie, že Ja som konečným príjemcom všetkých obetí a pokánia, najvyšším pánom všetkých planét a polobohov a priateľom všetkých bytostí, sa oslobodí od hmotných strastí a dosiahne mier.“
Význam
Všetky podmienené duše, ktoré sa nachádzajú v zajatí iluzórnej energie, sa snažia dosiahnuť v hmotnom svete mier. Nevedia však ako. Bhagavad-gītā vysvetľuje toto tajomstvo: Śrī Kṛṣṇa je príjemcom všetkých ľudských činností. Ľudia by mali všetko obetovať v transcendentálnej službe Pánovi, pretože On je vlastníkom a vládcom všetkých planét a polobohov. Nik nie je mocnejší než On. Podľa Véd je mocnejší než najmocnejší z polobohov, ako Śiva a Brahmā — tam īśvarāṇāṁ paramaṁ maheśvaram (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.7). Živé bytosti sa pod vplyvom ilúzie snažia byť pánmi všetkého, čo ich obklopuje, ale v skutočnosti sú sami ovládané Pánovou hmotnou energiou. Boh je Pánom hmotnej prírody a podmienené duše sú podriadené jej zákonom. Kým nepochopíme tieto jasné fakty, nemôžeme dosiahnuť mier, ani individuálne, ani kolektívne. Taký je význam vedomia Kṛṣṇu — Śrī Kṛṣṇa je najvyšší vládca a všetky živé bytosti, vrátane mocných polobohov, sú Mu podriadené. Mier môžeme dosiahnuť, až keď si to dokonale uvedomíme.
Prednáška
Povieme si niečo o tomto neobvyklom verši, Šríla Prabhupáda ho nazýva vzorcom mieru. Verš vysvetľuje pochopenie, ktoré keď máme, tak môžeme dosiahnuť mier. Sú tu vymenované tri úrovne, ktoré keď dosiahneme, tak získame určitý kľud. Ak máme vo svojom živote nejaké obavy, strach, tak tento verš nám môže pomôcť tento strach alebo stres zvládnuť. Všetky tri úrovne sú veľmi zaujímavé, skúsime ich rozobrať postupne.
Prvá úroveň sa znie v sanskrite bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ. Zmysel tejto časti je v tom, že Najvyšší Pán je ten, kto odmeňuje za všetky yajne a askézu.
Druhá úroveň znie v sanskrite sarva-loka-maheśvaram. Zmysel je, že Najvyšší Pán je vládcom všetkých planét a polobohov.
Tretia úroveň znie v sanskrite suhṛdaṁ sarva-bhūtānāṁ. Zmysel tejto časti je, že Najvyšší Pán je srdečným priateľom, blízkym suhṛdaṁ všetkých živých bytostí. Hṛda znamená srdce. A predpona su znamená super. Suhṛdaṁ teda znamená, veľmi blízky, veľmi srdečný priateľ.
Tento verš je posledný verš piatej kapitoly, je to také vyvrcholenie celej kapitoly. V piatej kapitole Krišna vysvetľuje jednu tému, alebo jednu otázku, ktorá veľmi trápi Arjunu. Táto téma nie je vysvetľovaná iba v piatej kapitole, ale aj v ostatných.
Chcel by som sa vás opýtať, čo je tou témou, ktorá tak trápi Arjunu? Pretože, pokiaľ nepochopíme, čo skutočne trápilo Arjunu, tak nedokážeme oceniť hĺbku a pravdivosť Krišnových odpovedí. Arjuna chcel mier, preto tento verš končí slovami jñātvā māṁ śāntim ṛcchati. Zmysel je ten, že až keď pochopíme tieto tri úrovne, tak dosiahneme mier, alebo kľud. Arjuna chcel mier pre seba, svojich príbuzných, pre všetkých ostatných a v podstate chcel mier pre celý svet. Preto Krišna vysvetľuje v tejto kapitole ako môžeme dosiahnuť mier.
Čo musíme obvykle urobiť, keď chceme dosiahnuť mier? Predstavte si situáciu, že idete po ulici a vznikne tam konflikt, niekto na nás začína útočiť a robiť scény, čo človek zvyčajne chce urobiť, aby dosiahol mier? Čo je potrebné urobiť, aby bol nastolený mier, keď je konflikt v rodine? Čo musia urobiť krajiny, ktoré medzi sebou bojujú, aby mohli dosiahnuť mier?
Keď chceme so všetkými mier, tak by sme mali byť pokojný, pokojne reagovať a so všetkým súhlasiť. No predstavte si, že na vás zaútočí nejaký chuligán v tmavej uličke, ak na neho začnete kričať a budete mu mávať päsťami pred očami, tak sa stane čo? Ako sa vyvinie situácia, keď budete takto postupovať? Bude nastolený mier, alebo niekto dostane bitku, alebo príde polícia a všetkých zmláti obuškami a nastriekajú im do očí slzný plyn, alebo ako to bude? Do banky vbehne zlodej a zakričí: „Všetci ruky hore, toto je prepadnutie!“, čo budete robiť v takej situácií?
Došli ste do banky, vybrať si nejakú skromnú sumu a vbehne tam zlodej s automatickou pištoľou. Čo budete robiť?
Myslím si, že otázka je celkom jednoduchá a asi každý sa bude snažiť nejakým mierovým spôsobom vyriešiť celú tú situáciu. Obvykle ak sa ocitneme v nejakej krízovej situácii, tak snažíme zaujať zmierlivú pozíciu, „áno všetko je v poriadku nič sa nedeje.“ Ak začneme bez pochopenia situácie konať, tak nemáme garantované to, ako sa bude situácia vyvíjať. Obvykle násilie privedie iba k eskalácii násilia. Prirodzená reakcia v takej situácii bude, že sa ju budeme snažiť vyriešiť zmierlivým spôsobom. Preto chcel aj Arjuna mier. Arjuna nechcel bojovať. Inými slovami, ten kto chce mier, tak sa bude snažiť konať tak, aby sa konflikt minimalizoval a zväčšil mier.
No tu mu Krišna hovorí, že naopak, keď sa budeš snažiť konať, tak dosiahneš mier a nie keď nebudeš konať. Krišna mu vysvetľuje ako to celé funguje. Akým spôsobom človek, ktorý správne koná, dosiahne mier. To je dosť neštandardné riešenie, lebo v bežnom živote všetci z nás chápeme, že ak chceme dosiahnuť mier, tak musíme vyvesiť bielu vlajku.
Nie som zástancom nejakých formálnych vysvetlení, ale snažím sa vždy ukázať, ako to prakticky funguje v našom každodennom živote. To neznamená že každý deň budeme v nejakom vojnovom konflikte, alebo sa dostaneme do banky, kde je prepadnutie. To rozpoloženie, v ktorom sa Arjuna nachádza sa dá prirovnať aj k našim každodenným starostiam. Keď máme starosti o svoju rodinu, prácu, alebo iné veci. Krišna nám tu ukazuje to, čo je potrebné na dosiahnutie kľudu, aby sme sa nebáli.
Videli ste niekedy takú situáciu alebo takého človeka, ktorý sa ničoho nebojí? Všetko čoho sa chytí sa mu darí a dosiahne vo všetkom úspech. A čo si myslíte, prečo sa to ľuďom darí? Taký človek má určitú vnútornú silu, ktorá mu pomáha, aby sa ničoho nebál. Samozrejme sú aj ľudia, ktorí sa neboja, lebo sú hlúpi. Aby sme získali silu, schopnosť nebáť sa, tak je potrebné pochopiť tento zákon. Na to máme tri pravidlá, ktoré sme spomínali, aby sme dosiahli kľud, mier. Skutočné pochopenie týchto troch pravidiel nám pomôže získať silu, šakti, aby sme sa ničoho nebáli a neboli znepokojení.
Spomínam si na príbeh, ktorý hovoril jeden oddaný o človeku, ktorý sa nebál ani tigra. Ďalší oddaný na konci lekcie položil otázku, ako sa môže stať takým človekom. Ja si nemyslím, že by sme sa mali obávať, že budeme denne na Slovensku stretávať tigrov. No dá sa to uplatniť aj pri nepokoji v bežnom živote.
Pravidlá ktoré musíme nasledovať, aby sme sa nebáli
Prvé pravidlo:
Spomínam si na jedného športovca, bol to rýchlokorčuliar na krátke trate. Raz ho ale nominovali na dlhú trať, pretože pretekár, ktorý mal mať tento závod bol indisponovaný. Tréner mu povedal: „Ver v svoju silu.“ Športovec mu odpovedal: „Verím v svoju silu, že to dokážem a prišiel do cieľa ako posledný. “ Chcel som tým povedať to, že takýmto spôsobom to nefunguje. V niektorých situáciách to môže fungovať, no nie je to to univerzálne pravidlo a nie je to to prvé pravidlo, ktoré je vysvetlené v tomto verši. Aj zločinci, keď robia zlú vec veria v to, že to vyjde a že nebudú chytení a potrestaní.
bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ
Ja som konečným príjemcom všetkých obetí, pokánia a odriekania.
Toto je to prvé pravidlo, ktoré musíme pochopiť, aby sa nepokoj v našich srdciach a mysliach zmenšil. No je to také formálne, ale čo praktické si pod tým môžeme predstaviť? Toto pravidlo znamená, že človek nechce konať hriešne. Pretože ten človek, ktorý koná maximálne správne a neporušuje žiadne pravidlá, získava vnútornú silu, šakti, ktorá mu dáva silu.
Prečo sa ľudia boja?
Je to intuícia, že sa s nami stane niečo zlé.
Prečo si myslíme, že sa nám stane niečo zlé?
Pretože si uvedomujeme, že sme niečo urobili nesprávne a prídu za to nejaké následky.
Príklad:
V človeku, ktorý sa snažil niekoho oklamať sa bude nepokoj zväčšovať, lebo si uvedomuje, že urobil niečo nesprávne. Jeho podvod vyjde na povrch a bude za to potrestaný. Iba človek, ktorý neurobil nikdy nič zlé, tak ten získava tú silu, tú šakti, že sa mu nemôže nič zlé stať, pretože nie je za čo ho potrestať.
Ja si v tejto súvislosti spomínam na jeden príbeh, keď som ešte študoval na vysokej škole. Vždy som sa snažil v najvyššej možnej miere naučiť študijný materiál. Samozrejme nedá sa naučiť celý ten objem študijného materiálu, lebo toho bolo veľmi veľa. Keď som sa naozaj dobre pripravil na skúšku, tak som bol naozaj pokojný a nemal som obavy ako to dopadne. No ak som sa na nejakú skúšku nenaučil tak dobre a svedomito, tak som cítil nepokoj a obavu ako to dopadne. Aj keď som skúšku urobil, tak som cítil vo vnútri v sebe nepokoj, pretože som cítil, že som do toho nevložil to maximum.
Aby sme sa nebáli na skúške, tak je potrebné sa báť pred ňou. Je potrebné báť sa v správny čas. Energia strachu je v každom v nás vo vnútri. Preto, aby sme sa nebáli v tom rozhodujúcom momente, tak je potrebné báť sa do tohto momentu. Aby sme sa nebáli na skúške, tak je potrebné báť sa pred skúškou. Aby sme sa nebáli v momente smrti, tak je potrebné sa báť do tohto momentu.
Neviem či máte v slovenčine také slovo, no v ruskom jazyku je slovo bohabojný. Čo znamená slovo bohabojný? To znamená, že sa bojí Boha? Bojí sa Boha, čo je nejaký démon? Podstata prvého pravidla je, že ak človek koná správne v súlade so zákonmi a pravidlami, tak si hromadí silu, šakti, ktorá mu dáva schopnosť nebáť sa.
To čo som hovoril o tom strachu do skúšky, tak by mal byť práve tento druh strachu. Mal by som sa báť konať nesprávne. Môj strach z toho, že urobím niečo nesprávne mi pomôže, konať správne v súlade so zákonmi a pravidlami. Konať v gune dobra. Toto je ten princíp. Pre človeka ktorý chápe, že nie je telo ale duša, nie je žiaden problém konať správne.
Prvé pravidlo spočíva v tom že:
1.Je potrebné konať správne, dodržiavať všetky pravidlá a zákony.
2.Báť sa je potrebné ešte predtým, než niečo urobíme. Musíme sa báť konať nesprávne, aby sme sa nemuseli báť následkov.
Práve tento strach porušiť pravidlá, alebo konať hriešne, tak ten nás ochráni od toho, aby sme mali v kritických situáciách a krízových situáciách strach. Toto je v krátkosti to prvé pravidlo.
bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ.
Zmysel týchto sanskritských slov je v tom čo sme povedali. V strachu konať hriešne, alebo porušiť nejaké pravidlo.
Otázka:
Čo ak nevedomky, alebo nechtiac nekonáme správne a príde strach?
Preto musíme najprv chápať pravidlá a zákony a až potom môžeme konať v rozpore, alebo v súlade so zákonmi. Konštruktívny strach je ešte predtým, ako konáme nesprávne, ten strach konať hriešne. Jeden oddaný napísal list Šrílovi Prabhupádovi. Napísal: „Šríla Prabhupáda, ja sa veľmi bojím toho, že náhodou niekedy urazím oddaného. Vždy keď komunikujem s oddanými, alebo som v ich spoločnosti, tak sa neustále kontrolujem, lebo sa bojím či náhodou nepoviem alebo neurobím niečo, čo by mohlo niektorého z oddaných uraziť.“ Šríla Prabhupáda mu na to odpovedal: „Je dobré, že sa bojíš.“
Mali by sme sa báť, že aj nevedomky porušíme nejaké pravidlo. Preto je potrebné sa neustále preverovať. Prakticky môžeme urobiť to, že každý večer pred tým, než zaspíme, môžeme analyzovať svoj deň. Klásť si otázku: „Nekonal som v niektorej zo situácií proti pravidlám, slušnému správaniu.?“ Ak zistím, že som niečo také urobil, tak tá minimálna úroveň je neopakovať to a tá maximálna napraviť svoju chybu.
Otázka:
No podstata otázky bola v tom, že aj keď nevieme o tom, že konáme nesprávne, tak aj vtedy príde strach?
Áno samozrejme, pretože ten strach je upozornenie Paramátmy na to, že niečo nebolo v poriadku. Bol niekto niekedy v takej situácii kde si myslel, že koná správne no mal v sebe taký vnútorný nepokoj? Keď si myslíme, že jednáme správne, no máme v sebe takýto vnútorný nepokoj, tak to znamená že sme v minulosti urobili niečo nesprávne a teraz dozreli plody nášho nesprávneho konania, ktoré budeme musieť prijať. Preto je dôležité konať správne už teraz.
Čo je dôležité pre oddaných, aby konali správnym spôsobom?
Pozorne spievať minimálne šestnásť kôl Mahá mantry a nasledovať štyri regulácie, to je absolútne minimum čo musíme robiť správne. Ak máme nejakú kapacitu navyše, tak by sme sa mali snažiť vykonávať aj nejakú službu. Taktiež nesmieme urážať druhých oddaných a musíme sa správať správne v ostatných aspektoch nášho života.
Pokračovanie
Pokračujeme v našom spontánnom seminári, na tému vzorce mieru. Minule sme hovorili o tom, že verš Bhagavad-gíta 5.29 opisuje vzorec mieru, kľudu a hovorili sme o tom, čo musíme urobiť preto, aby sme sa prestali báť, aby sme získali vnútorný kľud. Dve lekcie sú malo na vysvetlenie tejto témy, preto to urobíme v rýchlosti a ak budete mať záujem, tak to môžeme rozobrať ešte podrobnejšie.
bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ
sarva-loka-maheśvaram
suhṛdaṁ sarva-bhūtānāṁ
jñātvā māṁ śāntim ṛcchati
Ako som hovoril na začiatku, budeme pokračovať v téme vzorec mieru a snažíme sa naučiť ako sa stať ľuďmi, ktorí nemajú strach. Na ceste k úplnému kľudu sú tri kroky.
Správne konanie, dodržovanie pravidiel nám dáva prvú úroveň kľudu, keď sa človek prestáva báť následkov svojich činov.
Otázka:
Surdas prabhu spomínal, že sa máme báť predtým, než príde skúška, máme sa báť zlého konania, lenže to je takmer neustále. Je dobrá perspektíva život plný strachu? Je príjemné stále sa báť?
Ja by som ani nenazval strachom tú emóciu pred samotným konaním, pretože strach vzniká u človeka keď cíti, alebo vie za čo by mohol byť potrestaný. To čo sme nazývali ako strach pred nesprávnym konaním, sa u človeka, ktorý správne koná transformuje na určitú ostražitosť a vnímavosť. Nie sú to žiadne negatívne emócie, nejaký vnútorný nepokoj. Ten strach tá negatívna emócia bude z nášho života odchádzať, pretože sa človek nebude mať čoho báť.
Otázka:
Správne konanie nás zbaví strachu ako spomínal prabhu a moja otázka je v tom, či nás aj nakoniec dovedie do úspešného cieľa, alebo je to individuálne, že každý podľa svojej karmy? Ako konečný cieľ považujete zbavenie sa strachu? To je upresňujúca otázka.
Nie za konečný cieľ som myslel vrátiť sa ku Krišnovi. K tomu aby sme sa vrátili naspäť ku Krišnovi nám nestačí iba tento prvý krok. Ako sme povedali, aj k dosiahnutiu cieľu: Zbaviť sa strachu je toto iba prvý krok, alebo prvá úroveň. Preto aj človek, ktorý robí všetko ideálne ešte môže mať strach pred inými vecami. Snažím sa vysvetľovať filozofiu prakticky, môžeme sa na to pozerať aj z cieľu oddaného, ale dá sa to aplikovať aj na život bežného človeka. Technológia tohto verša je aplikovateľná aj v oddanej službe aj v bežnom živote.
Druhá úroveň, vyššia úroveň:
Spočíva v správnom pochopení, ako funguje toto stvorenie, tento svet. Keď človek chápe aké zákony tu platia a ako funguje tento svet, tak vtedy začína konať lepšie. Jeho činnosť už má základ v hlbšom pochopení, nie ako iba v prvom kroku.
S akým problémom sa môžeme stretnúť na prvej úrovni?
Príklad:
Diskutoval som tento verš s jedným človekom a po nejakom čase, kedy sa snažil nasledovať to o čom sme hovorili. Povedal: „Snažím sa konať správne, dodržiavať všetky pravidlá, ale aj tak mám vnútorný strach, je ho menej, ale neustále tam je.“
Problémom je egoizmus. Pretože prvá úroveň je bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ, kde sa človek snaží konať správne, no v skutočnosti chce byť on, ako ten kto si užíva výsledky. Na prvej úrovni sa človek snaží konať správne pre to, aby si výsledok svojich činností mohol vziať so sebou a nie kvôli vyššiemu cieľu. Túžba zameniť sa s pozíciou Boha, že ja budem ten, kto si to bude užívať, ja si to vezmem k sebe domov, tak to je ten problém, ktorý v ňom vyvoláva ten strach.
Egoizmus je príčinou strachu. Aj keď človek koná správne, dodržiava prvú úroveň, ale s egoistickými cieľmi, tak sa strachu nezbaví. Bude sa samozrejme báť oveľa menej, ale úplne sa ho nezbaví. Ako som už hovoril, na tento verš sa dá pozrieť z uhlu pohľadu oddaného aj z uhlu pohľadu obyčajného človeka. Aj oddaný, ktorý praktikuje duchovný život, môže mať strach. Aj kontakt s Najvyššou Osobnosťou môže mať rôznu hĺbku. Ak pochopíme podstatu, ktorá je zašifrovaná v týchto veršoch, tak to môžeme aplikovať vo svojom duchovnom živote ale aj v každodennom bežnom živote. Ako sme si už povedali. Prvá úroveň je úroveň správneho konania. Ak človek nekoná hriešne, nerobí vyslovene hrubé priestupky. No aj napriek tomu na prvej úrovni človek zostáva egoistom.
Druhá úroveň:
Tu už človek koná správne, ale v rámci určitej štruktúry, určitého hlbšieho pochopenia. Na začiatku sa posnažím objasniť to ako to funguje v bežnom živote neoddaného a na základe toho budeme môcť vidieť, ako sa to dá aplikovať vo svojom duchovnom živote a taktiež budeme môcť vidieť aké robíme chyby vo svojom duchovnom živote.
Obvykle sa každý človek, aj neoddaný snaží konať v rámci kvality dobra, ale pri tom má nejaké svoje motívy. Strach ostáva vtedy, ak neberie do úvahy kolektív. Kolektív je buď menšia, alebo väčšia štruktúra, ale keď neberiem do úvahy vzťahy, ktoré mám v rámci tej štruktúry, tak to bude problém.
Príklad:
Človek pracuje v továrni, alebo firme. Môže sám o sebe, ako indivíduum konať správne, no pri tom u neho ostáva vnútorný strach. Napríklad, že ho prepustia z práce. Súhlasíte, že sú ľudia ktorí majú z toho strach? Predstavte si, že človek, ktorý sa snaží konať správne to povýši na tú úroveň, že chápe aj pravidlá vzťahov v štruktúre a začína pracovať v prospech celého kolektívu. Vďaka tomu, že chápe dôležitosť kolektívneho cieľa a pracuje v prospech celého kolektívu, tak sa stáva nenahraditeľným v kolektíve. Ak urobí z cieľa kolektívu svoj cieľ, tak sa stane nenahraditeľným a kolektív ho začína ochraňovať tým, že si ho váži. Preto sa prestáva človek báť vecí ako je napríklad prepustenie z práce.
Môžete byť vo firme radový zamestnanec, ktorému je všetko jedno, alebo môžete byť zodpovedným vedúcim. Obyčajný pracovník si odpracuje potrebný čas a povie: „Ja som si odpracoval svoje, dajte mi výplatu a nestarajte sa ďalej do mňa.“ No ten zodpovedný človek, alebo ten manažér bude premýšľať o záujmoch svojho kolektívu. Bude sa snažiť konať tak, aby všetko čo robí bolo maximálne efektívne a pre prospech celého kolektívu. Bude sa snažiť zvyšovať svoju kvalifikáciu, robiť nadčasy, alebo robiť niečo, čo nie je v jeho pracovnej náplni o čo ho nikto ani nežiadal. On to chce urobiť pre ten kolektív. Toto nás urobí v kolektíve chránenými a preto sa budeme vo výsledku menej báť.
Ako to funguje v prostredí oddaných?
Jedna situácia je, že oddaný chantuje svoju japu a plní si svoje základné povinnosti. Druhá situácia je, že bude aj meditovať o misii Šrílu Prabhupádu, keď sa bude snažiť pomáhať oddaným v tej skupine, v ktorej sa nachádza. Aj oddaný v prvej úrovni aj v druhej sa nachádza v kontakte s Najvyšším Pánom. No oddaný v druhej úrovni koná inak a vďaka tomu má aj menej strachu. Bude oveľa efektívnejší oddaný.
Dôležité pravidlo na tejto úrovni je riadiť sa záujmami skupiny. Znepokojovanie ostatných nastáva vtedy, ak to robím z vlastného egoistického motívu. Aj keď sa venujeme oddanej službe, tak tam môžeme mať stále egoistické motívy. Neustále musíme premýšľať, ako vplýva moja činnosť na celý kolektív. Musíme si uvedomiť, že cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami. Ak pochopíme aké pravidlá fungujú v tom systéme a budeme ich dodržiavať, tak nás kolektív bude mať rád a bude nás ochraňovať, pretože prirodzene nebudeme nikoho znepokojovať. Znepokojovanie druhých nastáva len vtedy, keď sa snažíme ísť proti nepísaným pravidlám, ktoré sú v skupine. Strach v ľuďoch vyvoláva pocit likvidácie skupiny, alebo štruktúry.
Keď sa bojím, že budem znepokojovať druhých, ktorí ma obklopujú, tak je potrebné sa pozrieť na svoj zámer, nie zo svojho uhlu pohľadu, čo musia ostatní urobiť, ale musíme sa pozrieť z iného uhlu pohľadu, či to čo chcem ja urobiť, alebo k čomu chcem ostatných prinútiť je v súlade so záujmom skupiny. Musím si uvedomiť, či to nie je iba môj osobný záujem, ale je to v zaujme skupiny. Ak chápeme, ako to funguje, tak nebudú žiadne problémy.
Príklad:
Tak ako chirurg. Ak má poznanie kde má rezať, čo má odstrániť, tak môže zachrániť život, ale keď nemá skúsenosti, tak by som sa nedal operovať takým chirurgom. Je jedno či chodí v bielom plášti a má na menovke napísané, že je chirurg, môže mať aj atestácie, ale to neznamená, že urobí operáciu kvalitne. Ako zistíme či je lekár, alebo chirurg kvalitný? Že odoperoval veľké množstvo zákrokov s dobrým výsledkom. A ako to môžeme preniesť na oddaného, ako zistíme, či je oddaný kvalifikovaný?
Ten ukazovateľ je napríklad, že jeho činnosť a jeho projekty sa nerozpadajú, ale fungujú a aj keď pomaly, ale rozvíjajú sa. Stále viac a viac ľudí je s ním spokojných. V skutočnosti je to jednoduché určiť. Takýto človek začína vždy s niečím malým a postupným rozvíjaním sa to rozvinie do niečoho obrovského a dôležitého. Ak sa rozvoj nezačal, alebo sa niekde zastavil, tak to znamená, že oddaný nechápe zákony ako to tu funguje. Ako fungujú zákony materiálneho stvorenia a z toho dôvodu sa nemôže rozvinúť.
Otázka:
Ak je oddaný zamestnaný niekde u neoddaných, bude mať stále strach? Z toho dôvodu, že sa nestotožnil s kolektívom a nerobí pre kolektív niečo naviac, nakoľko má veľa práce, ktorú chce vo svojom voľnom čase vykonávať pre Krišnu, tak mu neostáva čas na niečo naviac v práci.
Podstata tejto úrovne je v tom, že keď oddaný pochopil správne túto druhú úroveň, tak bude správne konať v rámci kolektívu. To znamená, že je tímový hráč. Ak jeho všetci kolegovia budú spokojní s jeho prácou, tak budú radi, aby ostal členom kolektívu. Aj keď nerobí nič navyše, ale prácu vykonáva tak, že sú všetci spokojní s jeho prácou a jeho výsledkami, tak ho bude tím ochraňovať pred ťažkosťami. Vďaka tomuto môže oveľa efektívnejšie konať ako oddaný.
Podstata druhej úrovne je:
Ak človek, alebo oddaný správne chápe štruktúru a fungovanie princípov v kolektíve, tak dostáva doplňujúcu ochranu.
Mám rád príklady. Tak isto ako v matematike, najprv začíname u jednoduchých a postupne prechádzame k zložitejším úlohám. Z pedagogického uhlu pohľadu je to lepší prístup.
Príklad so študentom:
Keď pochopíme toto druhé pravidlo, tak čo by sme poradili študentovi, aby sa nebál? Ako by mal konať? Načo by si mal dať pozor, aby mal menej strachu v živote? Plniť si svoje povinnosti, tak ako to je potrebné, to je prvá úroveň. Nemal by neplniť svoje povinnosti, čiže hriešne konať.
Poznám veľa študentov, ktorí konajú správne a pripravujú sa, ale aj tak majú strach. Podstata študenta je v tom, že nechápe aké sú pravidlá a necíti ducha kolektívu. Preto sa musí naučiť počúvať učiteľa, spolupracovať so študentami, ideálne ak robí aj nejaké prospešné práce v rámci školy. Musí vidieť, že jeho profesia, ktorú študuje, je potrebná v spoločnosti. Mal by niekde praxovať popri štúdiu v rámci svojej profesie.
Takýto študent bude obľúbený medzi ostatnými študentmi, budú si ho vážiť pedagógovia a po škole si ho budú žiadať najprestížnejšie firmy v odbore. Ak má pocit, že po skončení školy bude žiadaný v kolektíve, tak nebude mať strach. Ak to nemá zmysel, lebo vie že sa vo svojom odbore po škole neuplatní, tak to vyvolá strach.
Pravidlo:
Je nedostatočné plniť si svoje povinnosti ideálne, musíme ich plniť tak, aby boli žiadané a chcené okolím.
Príklad s oddaným:
Ak si oddaný plní svoje povinnosti, ale nikto mu za to nie je vďačný a svojou činnosťou iba hnevá ostatných, tak je na prvej úrovni. To znamená, že takýto oddaný bude mať neustále strach vo svojom živote, pocit menejcennosti. Je nedostatočné plniť si svoje povinnosti, musíme plniť svoje povinnosti tak, aby bolo z toho nadšené to okolie v ktorom sa nachádzame.
Príklad s rodinou:
Muž môže prísť domov a začať vyčítať svojej manželke, alebo naopak manželka môže vyčítať mužovi. Ja si plním svoje povinnosti, prečo si ty neplníš svoje povinnosti? Toto je najobľúbenejší šport v rodine, keď sa takto urážajú. Plnenie si svojich povinností, aj keby bolo ideálne, tak to je iba prvá úroveň, úroveň egoizmu. Prvá úroveň vzorca mieru, kľudu. Až keď pochopí aký je jeho manžel, alebo manželka, aké má potreby, strachy a zoberie to do úvahy vo svojom konaní, tak až vtedy bude rodina spokojná a šťastná. Takýto človek získa oveľa väčší kľud.
Všetci by ste sa mali zamyslieť z ktorej úrovne konáte. A čo by som mal urobiť, aby som sa dostal z prvej úrovne na druhú a tým pádom mal väčší kľud vo svojom živote.
Zhrnutie
Rozoberáme verš 5.29 z Bhagavad-gíty. Opisuje sa tu ako človek môže dosiahnuť kľud vo svojom živote. Ako sa môže zbaviť strachu. Krišna na záver spomína jñātvā māṁ śāntim ṛcchati. Verš popisuje tri úrovne, ako môžeme dosiahnuť absolútny kľud a každá úroveň nám dáva určitú časť toho kľudu.
Tieto tri úrovne a výsledok, zodpovedajú štyrom riadkom tohto verša.
Prvá úroveň: bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ
Mali by sme vykonávať jagju a tapasiu. Yajna bežným slovom znamená správne konanie a tapasya, to je určité obmedzenie, ktoré dobrovoľne prijímam. Keď to človek vykonáva, tak získava určitú ochranu.
Pre oddaných:
Ak oddaný správne koná, tak cíti, že mu Krišna dáva ochranu.
Pre neoddaných:
Neoddaný nemusí rozumieť, že ho ochraňuje Krišna, ale intuitívne cíti, že ak koná správnym spôsobom, dodržiava pravidlá, nejak sa obmedzuje, tak cíti väčší kľud, väčšiu vnútornú ochranu.
Druhá úroveň: sarva-loka-maheśvaram
Tu sa popisuje najväčšia úroveň materiálneho stvorenia: loka-maheśvaram, čiže polobohovia a materiálne planéty. Toto pravidlo sa dá aplikovať na akúkoľvek štruktúru, ktorá má menšiu dôležitosť, no je pre nás aktuálnejšia. (rodina, firma, škola, štát, Európska únia). Ak chápeme aké zákony fungujú v danej štruktúre a dodržiavam ich, tak to mi dáva určitú úroveň ochrany.
Príklad:
Ak viem na akých zákonoch funguje rodina, poznám členov, ich mentalitu, ciele, obavy, tak vtedy môžem jednať správne a vďaka tomu bude rodina šťastná a ja budem mať väčší kľud a budem cítiť ochranu. Ak viem v rámci Slovenska, aké sú tu prijaté zákony, ako funguje politický systém, volebný systém, aká je mentalita ľudí, čo je pre nich dôležité, tak sa môžem kľudne stať premiérom, alebo prezidentom, alebo môžem dosadiť niekoho koho chcem do tejto funkcie.
Zmysel je v tom, že človek musí pochopiť, ako funguje stvorenie kde sa nachádzame, aké sú tu pravidlá a aká je štruktúra. Ak pochopíme tieto tri pravidlá tak nás to veľmi posunie.
0 komentárov