1. Seminár

170728_Bratislava_SEMINAR – HARMONIA ODDANEJ SLUZBY – 1_Surdas pr

Stredobodom oddanej služby je Krišna.

Otázka: Kto je Krišna?

Krišna je Osobnosť s ktorou môžeme mať vzťah, subjekt ktorý má túžby, záujmy, formu, vlastnosti.

Dobrá odpoveď. No rozvíjať vzťah môžeme aj s niečím neživým. Každý deň sa môžeme stretnúť s tým, že nejaký vodič rozvíja vzťah so svojím autom. To auto má tiež nejaké meno. Dokonca som počul od niektorých vodičov, že existujú auta chlapci a dievčatá. Že majú rôzny charakter. Že to dievča má nejaké vrtochy a stále je ju potrebné opravovať, no väčšinou sú to len také nepodstatné veci. A chlapec keď sa pokazí, tak je to na dlho a veľmi drahé. Auto má aj formu aj meno aj vlastnosti, je nejaké drahé auto aj nejaké lacné.

No auto s nami nereciprokuje.

Mnoho ľudí tiež nie.

Chcel by som sa na toto pozrieť trošku viac do hĺbky. Na to ako Védy vysvetľujú čo to je osobnosť. Existuje veľa rôznych pochopení toho, čo to je Absolútna Pravda. Pre oddaných Krišnu je možno očividné, že Absolútna Pravda, Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť, ale pre mnohých filozofov a vedcov to vôbec nie je pochopiteľné a vedú sa o tom veľké spory.

Každý ste asi počuli o tom, že sú rôzne filozofie. Vo svete existuje veľa rôznych filozofií alebo rôznych koncepcií ako komunizmus, socializmus, kapitalizmus… Môžu mať viac ekonomický, alebo iný charakter. Aj keď môžu byť tie filozofie takmer totožné, tak najjemnohmotnejší rozdiel medzi tými filozofiami je pochopenie toho, čo to je osobnosť. Pochopenie toho čo je osobnosť nám dáva pochopenie ako máme v živote konať. Práve preto je toto najzákladnejšia otázka, alebo najzákladnejšia téma absolútne každej filozofie.

V sanskrite Najvyššiu Božskú Osobnosť označuje slovo Bhagavan. Bhaga znamená hodnota a van znamená vlastník, alebo zdroj. Takže Bhagavan je zdroj, alebo vlastník nejakých hodnôt. Vlastník v tom zmysle, že On dokáže tieto hodnoty vytvárať. V tomto malom pochopení je fundamentálny rozdiel medzi personálnou a impersonálnou filozofiou.

Počul tu niekto o impersonálnej filozofii? Možno niekto z vás počul, že Šríla Prabhupáda neustále nadával na nejakých impersonalistov.

Je taký príbeh zo života Šrílu Prabhupádu: Po jednej lekcii za Šrílom Prabhupádom prišiel jeden z jeho žiakov a povedal: „Šríla Prabhupáda, prečo stále nadávate na tých impersonalistov? Tu na západe predsa žiadny nie sú, tí sú v Indii. Tu tých impersonalistov nemáme, tak sa nemusíte tak rozčuľovať.“ Vo výsledku celého toho príbehu žiak pochopil, že pod slovom impersonalisti má v skutočnosti na mysli ich.

Čo si myslíte sme, alebo nie sme osobnosti? Ak chcete tvrdiť že áno, tak musíte pochopiť tú definíciu osobnosti. Kto má impersonálne pochopenie Absolútnej Pravdy? Predstavte si celý tento svet. Impersonalista zoberie obrovský vesmírny mixér a všetko to zmixuje do takej jednej kaše, kde všetko splynie do jedného, kde nie sú absolútne žiadne rozdiely.

Príklad: Keď obedujeme, tak máme na tanieri položené rôzne jedlá. Jedno jedlo môže byť tekuté, jedno tuhé, kašovité, sladké, štipľavé, absolútne rôzne jedlá. Čo sa stane, keď to všetko hodíme do mixéra a zapneme ho? Dokážete presne určiť, ktorá časť kaše bude štipľavá a ktorá kyslá? Nedokážeme a toto je v podstate impersonálne pochopenie existencie. Impersonalisti hovoria, že všetko je Brahman, všetko je totožné, nie sú žiadne rozdiely, takže nie je potreba sa niečím zaoberať.

Ale osobnosť má dvojakú prirodzenosť. Osobnosť pozostáva z dvoch komponentov. Obrazne povedané je to zdroj a energia. Je nejaká hodnota to je bhaga a nejaká energia a to je van – zdroj nejakej energie, to je ten vlastník, zdroj tej energie. V tomto spočíva personálna koncepcia filozofie.

Príklad: Čo môžeme považovať za energiu človeka? Hlas, dych, deti, všetko čo robí… Osobnosť je ten, kto vytvára, alebo je nositeľom hodnôt. Čím viac hodnôt táto osobnosť dokáže vytvoriť, tým viac sa prejaví ako osobnosť. Čím menej hodnôt môže človek vytvoriť, tým menej sa prejavuje ako osobnosť. Fundamentálny rozdiel medzi personalistami a impersonalistami je v tom, že impersonalista hovorí: „Nemusím robiť nič, pretože ja som aj tak súčasťou celku a keď niečo urobím aj tak sa nič nezmení.“ Personalista chápe, že čím menej dokážem vytvoriť hodnôt, tým menej sa prejavujem ako osobnosť.

Často sa mnohí oddaní stavajú k oddanej službe s nezáujmom. V skutočnosti aj keď vravíme, že sme zástancami personálnej filozofie, tak sa nechceme stať osobnosťou. Pretože sa nesnažíme vytvárať čo najviac hodnôt.

Príklad: Oddaný môže variť, upratovať, uctievať Božstvá, riadiť vozidlo, prekladať, môže veľa vecí. A ďalší nemusí vedieť absolútne nič. A obvykle si takíto myslia, že prečo je to všetko potrebné? Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť to znamená, že On je zdrojom absolútne všetkých hodnôt. Sám Krišna hovorí v Bhagavad Gíte – všetko vychádza zo mňa. S osobnosťou môže mať vzťah iba osobnosť. Ak nerozvíjame seba ako osobnosť, tak nikdy nedokážeme vytvoriť vzťah s Krišnom, ktorý je Najvyššia Božská Osobnosť.

Otázka: Znamená to, že čím viac svojich schopností rozvíjame, tým viac som osobnosť?

Áno. Dáme si príklad.

Príklad: Čím sa líši osobnosť od veľkej osobnosti? Čím sa obyčajný človek líši od hrdinu? Hrdina urobil nejaký hrdinský čin. Napríklad niekomu zachránil život, alebo uhasil požiar, zachránil od smrti hladom veľa ľudí, urobil hrdinský čin. Tým urobením toho hrdinského činu. Hrdinom sa človek nenarodí, narodí sa obyčajným človekom a hrdinom sa stane, keď urobí ten hrdinský čin. Kým hrdina nevytvoril žiadny hrdinský čin, tak je obyčajným človekom. Za koho sa považujete za obyčajných ľudí, alebo za hrdinov? Impersonalista sa považuje za hrdinu bez toho, aby urobil nejaký hrdinský čin, lebo to nie je potrebné. Impersonalista si myslí, že mu stačí sa prezliecť a stane sa hrdinom a personalista chápe, že preto, aby bol skutočným hrdinom, tak musí vykonať hrdinský čin. Ak je to ozajstný personalista, tak sa bude snažiť tento hrdinský čin opakovať znova a znova.

Teraz ste povedali, že ste hrdinovia, lebo spievate sväté meno. A čo je hrdinské v našom spievaní svätého mena? Musíme pochopiť, že celá západná filozofia je prešpikovaná impersonalizmom. Impersonalista si povie: „Ja už spievam sväté meno, čo odo mňa ešte chcete?“ Personalista sa bude snažiť spievať sväté meno lepšie a pozornejšie, lebo toto je logika osobnosti. V takejto situácii vytvára sväté meno, alebo sa aspoň snaží.

Čím sa líši spisovateľ od veľkého spisovateľa? Čím sa odlišuje obyčajný stavebník od geniálneho stavebníka? Čím sa líši obyčajný lekár od veľkého lekára? Tým, že dokážu vytvoriť niečo čo nevedia vytvoriť ostatní.

Aby sme sa dokázali pohnúť z miesta, tak si najprv musíme položiť otázku nakoľko sme my silné osobnosti, alebo koľko hodnôt vytvárame.

Príklad: Často vidím, že keď sa organizujú vaišnavské sviatky, sú takí „čistí oddaní“, ktorí prídu, zaspievajú, zjedia prasádam, usmievajú sa a odídu. Toto je jeden prístup, ako sa dá zúčastniť sviatku. Obvykle takéto osoby prídu, potešia sa a rýchlo sa rozbehnú. No ja som si všimol, že nejakým zázračným spôsobom tam zostane pár ľudí a začnú upratovať, nejakým spôsobom sa postarajú o to, čo tam ostalo. A kto toto všetko robí? Osobnosti, pretože ne-osobnosti rýchlo utiekli, aby nemuseli nič robiť. Čo nechali po sebe? Presne tak – špinavé taniere.

Nie ten kto sa pekne usmieva, ale ten kto všetko toto uprace, tak to je tá silná osobnosť. To či sme silná, alebo nie sme silná osobnosť sa prejavuje v malých detailoch.

Príklad: Keď vstávame od stola, tak niekto nechá tu stoličku len tak ako z nej vstal a niekto ju pekne zasunie, aby stála rovno. Sú ľudia, ktorí idú okolo smetí a ani si ich nevšimnú a je človek, ktorému to nedá, zdvihne to a hodí do koša. Pre jedného môže byť sviatok deň kedy môže slúžiť druhým a pre druhého to je deň, kedy môže sám seba potešiť.

Možno sa to nezdá, ale toto je ten prepínač, ktorý z nás robí buď ľudí šťastných, alebo nešťastných a keď dokážeme pochopiť tento maličký rozdiel, tak dokážeme podľa toho konať a vďaka tomu byť skutočne šťastný v oddanej službe a vo výsledku pocítiť skutočnú lásku. Ozajstná, pravá, nefalšovaná láska je možná iba medzi dvoma osobnosťami.

Príklad: Urobíme si prieskum. Zoberieme si vzťah medzi manželom a manželkou a rozanalyzujeme ho. Vyberieme si manžela, alebo manželku a môžem ich analyzovať z pohľadu príťažlivosti. Ok tak vyberieme manželku. Oceníte keď je manželka pekná? Aha, takže sa chcete oženiť so škaredou ženou. Takže krása sa cení. Oceníte ak bude mať dobrý charakter? Takže krása je nejaká hodnota, aj dobrý charakter je nejaká hodnota. Akú cennosť môže vytvoriť ešte mataji? Predstavte si, prídete domov z práce a tam je chutná večera. Je to lepšie ako keď nevie variť? Chcete aby bola dobrou matkou, dobrým pedagógom. Je hodnotnejšie, keď chodí v starom, roztrhanom a špinavom oblečení, alebo v peknom a čistom? Ja som čítal v knižke, že kedysi dávno žili mataji, ktoré dokázali doma upratovať. Ocenil by to niekto? Môžeme teda predpokladať, že ak náhodou nájdeme takúto mataji, ktorá v sebe zahŕňa všetko toto, tak sa do nej prabhu zamiluje?

A predstavte si situáciu, príde taká škaredá, tučná, nič nevie robiť a hovorí tvojou povinnosťou je milovať má takú aká som. Budem špinavá, lenivá s budem biť tvoje deti. Ale tvoja povinnosť je ma milovať. A vy sa pýtate prečo? A ona povie – pretože je osobnosť. Rozumiete tej podstate.

Aké hodnoty môže vytvárať manžel pre ktoré ho manželka miluje? Prišiel domov neskoro opitý, špinavý a začal ju mlátiť. Aké hodnoty robia muža mužom? Skutočný muž vytvára pocit istoty. Ak sa nad tým zamyslíme, tak základom skutočnej lásky je schopnosť generovať nejaké hodnoty. Ceníme si krásu, dobrý charakter, lásku k práci, rozum, skromnosť, vernosť, cudnosť, čistotu, poriadkumilovnosť, elegantnosť, jednoduchosť. V skutočnosti si vážime veľa prejavov. Ak je človek schopný generovať tieto prejavy, tak ho začínajú mať všetci radi.

Ak človek hovorí: „Ja nebudem nič robiť, ja chcem, aby ma najprv milovali takého aký som“, tak je pravdepodobné, že sa stretne s nezáujmom. Taký človek bude nezaujímavý.

Presne tie isté princípy ležia v základe oddanej služby. Krišna je pre nás zaujímavý, lebo vlastní všetky opulencie, pretože On vytvára všetky tie hodnoty. On je Najvyššia Božská Osobnosť, je mega-osobnosť. Preto, aby sme mohli pochopiť Krišnu, aby sme Ho mohli milovať, tak musíme kultivovať dobré vlastnosti. Milovaná môže byť len osobnosť a milovať môže tiež len osobnosť. Každý chce milovať osobu ktorá ma plusy, to je úplne prirodzené. Milovaná môže byť len osobnosť, niekto kto niečo vytvára, má plusy. Asi sa málokto zamiluje do bezdomovca, ktorý zvláštne zapácha, nič nechce robiť, len pije alkohol, okradne vás pri prvej príležitosti, možno vás bude chcieť aj zabiť. To je úplne prirodzené a normálne. Práve preto milujeme Krišnu, lebo u Krišnu sú v plnej miere prejavené všetky hodnoty, ktoré existujú. Tak teraz sme pochopili koho môžeme milovať.

Kto môže milovať? Iba ten kto v sebe rozvíja dobré vlastnosti, tak má schopnosť vidieť prejav tých vlastností aj v iných. Čím viac máme prejavených vlastností osobnosti, tak tým väčšiu schopnosť milovať ostatných máme.

Príklad: Primitívny príklad z rodinného života. Naschvál dávam takéto príklady, aby to bolo očividné. Videl niekto dievčatá vo vyšších ročníkoch, ktoré majú šestnásť rokov? Oni sú veľmi pekné, pretože sú mladé. Možno si niekto všimol, že chlapci ich rovesníci si ich nevážia tak ako starší chlapci. Čo je potrebné, aby sme milovali mladé dievča? Čo musí mať prabhu, aby dokázal milovať mataji? Prečo sa rovesníci neoženia so svojimi spolužiačkami? Pretože na to, aby mohol chlapec milovať dievča, tak musí mať schopnosť zobrať zodpovednosť. Je potrebné mať, prostriedky, schopnosť zaistiť rodinu. Toto pätnásťročný chlapec to nemôže dokázať, žije u rodičov, nezarába peniaze, všetky peniaze mu dávajú rodičia, ak niečo zarába, tak sú to malé sumy, nie je pripravený na zodpovednosť. Túži si užívať s dievčaťom, ale netúži po tom, aby sa s ňou oženil, pretože chápe, že nepotrebuje toľko problémov. Pretože vzťahy v sebe skrývajú ťažkosti. Vo vzťahoch sú vždy problémy a iba osobnosť dokáže prekonať problémy.

Príklad: Poskytujem konzultácie a často ku mne prichádzajú mataji, ktoré sa sťažujú, že sa chcú vydávať a nikto ich nechce, čo majú urobiť, aby si ich niekto zobral. A ja sa ich pýtam, či naozaj nemajú nejaké varianty? Hovoria, že neexistujú im rovní za ktorých by sa mali vydať. Keď sa začínam pýtať ako si predstavujú svojho partnera, tak hovoria, že potrebujú princa. Prečo mataji potrebuje princa? Prečo sa cíti princeznou práve po boku princa? Princeznú môže oceniť absolútne každý.

Keď je človek slabý, tak sa bude chcieť oženiť, alebo vydať za silného. Kto si môže vyberať mataji bohatý, alebo chudobný? Bohatý, pretože môže oceniť ich príťažlivosť. Ten chudobný sa ňou môže pokochať, ale chápe, že na to nemá.

Ak je niekto silná osobnosť, tak má kvalifikáciu vidieť potenciál v tých, v ktorých potenciál ešte nie je prejavený a vytvoriť z druhej ne-osobnosti osobnosť. Ak je človek silná osobnosť, tak sa pri ňom aj slabá osobnosť stáva dobrou.

Príklad: U nás v yatre bol taký silný prabhu, bol silne prejavená osobnosť, bol silný, sympatický, výborný oddaný, mal správne pochopenie šástier. Všetky slobodné mataji sa za neho chceli vydať. Všetky mataji sa neustále pýtali, či sa už plánuje ženiť a keď to bude plánovať, tak nech im to povedia. Keď sa nachádzali v jeho blízkosti, tak aj tie charakterovo najzložitejšie osobnosti sa stávali slušnými. Boli tam aj iní prabhuovia, ktorí neboli tak silno prejavené osobnosti a chceli sa ženiť. Snažili sa zoznámiť s tými mataji. No oni im odpovedali: „Prosím? Pozeral si sa už niekedy do zrkadla? Čo si o sebe myslíš vôbec?“ Vo vzťahu k nim ukázali tú najhoršiu stránku.

Tajomstvo je v tom, že keď je osobnosť silná, tak so silnou osobnosťou sa aj slabá osobnosť stáva dobrou. Podstata je v tom, že milovať môže len silná osobnosť, pretože má výber a nemusí byť obmedzená iba svojimi úzkymi možnosťami, ona si môže vyberať nezávisle. Prečo žena opustí muža, alebo sa manžel sklame v žene a opustí ju? Pretože sa nepriťahujú navzájom. V takomto prípade začína ukazovať svoju odvrátenú stranu.

Príklad: Príde sem bezdomovec, ktorý bude mať arómu alkoholu a cesnaku, po jeho oblečení budú skákať blchy. Kto ho bude chcieť milovať? Drvivá väčšina z nás sa asi otočí. No keď do tých istých dverí vstúpi prezident nejakej bohatej krajiny, tak to bude prebiehať úplne inak. Keby sem došiel Donald Trump, tak mu poviete, že je materialista a aby vypadol, alebo budete premýšľať o tom, ako by ste ho presvedčili, aby sa stal oddaným? Budete mu chcieť dať bezplatne Bhagavad-gítu? Prvý kto to bude chcieť urobiť budem ja. Pobežím prvý, pokiaľ ostatní budú premýšľať čo majú urobiť. V skutočnosti je to dôležitá pozícia. Ak vedomie Krišnu príjmu silné osobnosti, tak môže celý svet prijať vedomie Krišnu. Krišna o tom hovorí v Bhagavad-gíte. Čo robí veľká osobnosť, tak ostatní nasledujú.

Výsledkom dnešného stretnutia by malo byť to, že by sme mali pochopiť, že milovaná môže byť len osobnosť a milovať môže len osobnosť. Ten kto je silno prejavený ako osobnosť, tak má bezhraničný výber. Preto Krišna miluje všetkých, lebo On je najviac prejavený ako osobnosť. Miluje dokonca aj najmenšieho mravca v ktorom nie sú vlastnosti ani prejavené. Keď niekto premýšľa o tom prečo nemá extatickú lásku ku Krišnovi, tak by sa mal zamyslieť nad tým nakoľko silnou osobnosťou je on sám. Čím viac sa budeme rozvíjať ako osobnosť, čím viac schopností niečo vytvárať a darovať budeme mať, tak o to viac budeme schopní milovať všetkých.

Otázka: Akú časť svojej osobnosti je najdôležitejšie rozvíjať?

Dôležité je rozvíjať čo najväčšie spektrum vlastností.

Príklad: Predstavte si, že máte diamant. Máte ho na prsteni z umelej hmoty. Bude vyzerať pekne na umelej hmote? Šríla Prabhupáda uvádza príklad, že drahý prsteň zvyšuje hodnotu diamantu a diamant zvyšuje hodnotu drahého prsteňa. Máme diamant a máme zlatý prsteň. Na čo sa dá nasadiť tento prsteň? Na prst. Predstavte si špinavý zanedbaný prst. Je prirodzené, že keď chceme nasadiť taký krásny prsteň na prst, tak by ten prst mal pekne vyzerať. Keď máme takýto prsteň, tak sa k nemu hodí pekné oblečenie. No človek môže mať drahé oblečenie a drahý prsteň a tým prstom sa môže špárať v nose. Ako bude vyzerať ten diamant s týmto? Keď si nestrká prst do nosa, ale sa vulgárne vyjadruje, tak to tiež k tomu nesedí. Aj keď nehovorí vulgárne, ale má nečisté myšlienky, tak to nie je pekné.

Vo výsledku prídeme na to, že tú najvyššiu hodnotu pridáva to, keď je človek oddaný. U človeka by malo byť všetko harmonicky prejavené. Absolútne všetky prejavy osobnosti sú dôležité. Samozrejme sú niektoré menej dôležite a niektoré viac, ale všetky sú dôležité.

Krišna hovorí v Bhagavad Gite, že tá najdôležitejšia vlastnosť je oddanosť, ale oddanosť ako taká vo virtuálnom svete neexistuje. Oddanosť vždy stojí na piedestáli, ktorý je postavený z ostatných vlastnosti. Ak nemáme piedestál z reálnych vlastností, tak je otázka, či oddanosť vôbec bude oddanosťou.

Príklad: Žena môže povedať mužovi, že ho miluje, ale zarába málo peňazí a tak sa musia rozviesť. Oddanosť sa drží na iných vlastnostiach, je dôležitá harmónia. Naša oddanosť je založená na iných vlastnostiach a keď tie iné vlastnosti nebudeme mať, tak o oddanosti nemôžeme hovoriť. Neexistuje oddanosť, ktorá je odtrhnutá od iných vlastnosti. Samozrejme sú vymenované nejaké prvoradé a nejaké druhoradé vlastnosti, ale bez tých druhoradých tie prvoradé neexistujú, sú spojené do jedného systému.

Otázka: Keď mám prejavených veľa vlastnosti a veľmi kvalitné, tak toto môžeme často vidieť aj u démonov. Znamená to, že oni teraz viac oceňujú Krišnu? Lebo tak to vyznieva, že oni sú široko spektrálnejšia osobnosť, tým pádom by mali oveľa viac vidieť Jeho osobnosť, ale vidíme, že to tak nie je.

Démoni majú k tomu nejaké predpoklady. No nakoľko nemajú tú vlastnosť oddanosti, tak Ho v skutočnosti nedokážu oceniť. Všetky dobré vlastnosti démonov vo výsledku tiež emanujú z Krišnu. Keď sa démon skôr, alebo neskôr neodovzdá Krišnovi, tak tie vlastnosti stratí. Nakoniec všetky tie vlastnosti a schopnosti stratí pretože ako som vravel všetko je jeden neoddeliteľný systém. Ako sa hovorí v Šrímad Bhagavatame, ak k týmto všetkým vlastnostiam nie je priradená oddanosť, tak nemajú žiadnu hodnotu.

Aj to najcennejšie nemá žiadnu hodnotu, ak v tom nie je oddanosť. Práve oddanosť dáva tú hodnotu všetkým vlastnostiam. Šríla Prabhupáda hovorí, že oddaná služba nie je vsugerovaná extáza, ale je to reálna praktická činnosť. Ak niekto hovorí – ja som oddaný Krišnu – ale nechce pre neho nič urobiť, tak aký má zmysel taká oddanosť?

Príklad: Predstavte si, že k vám niekto príde a povie, že je vám stopercentne odovzdaný. Absolútne celý.

Vy sa ho opýtate: „Čo pre mňa môžeš urobiť? “

On odpovie: „Nehovoril som o tom, že pre teba niečo budem robiť. Ja som ti oddaný. Necítiš moju oddanosť? Ona je stopercentná.“

„Tak poď pre mňa niečo uvariť.“

„Jedlo? Ja neviem variť.“

„Veď si hovoril, že si mi oddaný.“

„Som ale variť ti nebudem.“

„Tak môžeš oprať?“

„Prečo by som ti mal prať veci? Som ti stopercentne oddaný, ale nič pre teba robiť nebudem.“

Kto potrebuje takéhoto oddaného? Oddanosť bez praktickej činnosti je mŕtva. Nesporne, démoni môžu mať nejaké vlastnosti, ktoré sú veľmi príťažlivé a sám Krišna hovorí v Bhagavad-gíte: „Vlastnosti v démonoch som ja.“ Niektoré vlastnosti nemajú démoni, ale majú ich zas polobohovia a tie sú tiež príťažlivé. Všetky tieto veci sa rozvíjajú paralelne. Čím viac má človek prejavených pomocných vlastností, tak tým silnejšie môže prejaviť svoju oddanosť. Čím má človek silnejšiu oddanosť, tým viac pomocných vlastností chce prejaviť. Keď človek miluje, tak je ochotný urobiť čokoľvek pre objekt svojej lásky.

Doplňujúca otázka: Tá pointa je, že čím je silnejšia osoba aj materiálne dá sa povedať v tom spektre rôznych veci čo robí, tým viac môže zamestnať pre Krišnu a tým viac ho vie oceniť a tým väčšiu bhakti bude mať?

Presne tak. Príklad Šrílu Prabhupádu. Šríla Prabhupáda bol osobnosť. Keď mu bolo šesťdesiat deväť tak pricestoval do Ameriky. Má niekto príbuzných v takom veku? Aký spôsob života vedú? Sú pripravení s pár dolármi vo vrecku preplávať oceán a založiť medzinárodné hnutie? Čo obvykle robia ľudia v takom veku? Čím je človek silnejšie prejavený ako osobnosť, tak tým viac je schopný urobiť pre objekt svojej lásky.

Naša absolútne prvá úloha na ktorej sa dá postaviť oddaná služba je, že sa musíme naučiť stať osobnosťou. Musíme reštartovať náš operačný systém v mozgu, aby sme pochopili, že existujú nejaké dôvody prečo sa chováme impersonalne aj v oddanej službe.

Otázka: Milovať a oceniť neznamená to isté? Ak budem kultivovať nejakú vlastnosť, tak budem vedieť oceniť tých čo kultivujú tiež tú vlastnosť napríklad cvičenie. Ale nebudem vedieť oceniť tých, ktorí sa o to už nestarajú. Napríklad učený človek vie oceniť učeného, ale nevie oceniť hlupáka. Lebo tam nie je čo oceniť, ale napriek tomu ho môže milovať.

Nabudúce začneme touto otázkou.

2. Seminár

170729_Bratislava_SEMINAR – HARMONIA ODDANEJ SLUZBY – 2_Surdas pr

Včera sme to trošku natiahli, bola to veľmi dôležitá téma. Súhlasím s tým, že tie témy nie sú jednoduché. Samozrejme tieto veci môžu meniť nejaké zažité predstavy o tom ako sme si predstavovali nejaké fakty. Premýšľanie o týchto témach je úplne prirodzené. Mojim cieľom je to, aby sme na základe tém o ktorých budeme diskutovať v tomto seminári dokázali pochopiť čo to je oddaná služba a ako ju môžeme lepšie vykonávať a tým pádom sa viac priblížiť ku Krišnovi. Pevne verím, že to vo vás vyvolalo veľa otázok a včera sme jednu nezodpovedali. A samozrejme ďalšie mohli vzniknúť v procese analýzy tohto materiálu. To je úplne prirodzené. Ja milujem otázky. Ak má niekto nejakú otázku, alebo potrebuje niečo objasniť tak teraz je priestor.

Otázka: Ak som to správne včera pochopil, tak na to aby sme mohli byť Krišna vedomí, tak musíme byť najskôr vedomí a osobní. Čím viac sme vedomí, činní, aktívni, tak tým viac vieme byť Krišna vedomí, lebo tieto veci vieme zamestnať pre Krišnu? Je ale spomenuté, že naše hnutie, alebo naša filozofia má motto jednoduchý život hlboké myslenie. Takto to ale vyznieva, že to motto by malo znieť hlboké žitie a hlboké myslenie. Šríla Prabhupáda bol vzor, ktorý bol veľmi aktívny a schopný po všetkých stránkach a bol veľká osobnosť, ale zároveň sa mi zdá, že najviac podporoval, alebo sa snažil, aby sme žili skôr v jednoduchých farmových komunitách a mali jednoduchý život a hlbokú filozofiu. Keby to tak bolo, tak tie jednotlivé osoby by zákonite nemuseli byť prejavené ako širokospektrálne osobnosti. Vidíme, že aj niektorí naši a áčáryovia ako Goura Kishora dás babaji sa po materiálnej stránke neprejavovali ako materiálne pokročilé osoby. Či by mohol prabhu viac rozobrať túto tému.

Ďakujem veľmi pekne za vašu otázku. Je vidieť, že ste premýšľali o tom čo bolo včera povedané a to ma veľmi teší. Budem sa to snažiť rozložiť na jednotlivé časti a odpovedať na celú otázku. Ak niektorú časť z tej otázky opomeniem, tak mi ju prosím pripomeňte.

Čo sa týka témy jednoduchý život, hlboké myslenie. Jednoduchý život neznamená primitívny život. Často sú dôležite veci jednoduché, ale to neznamená, že sú primitívne. Túto časť toho hesla musíme chápať týmto spôsobom. Jednoduchý život neznamená primitívny život niekde v jaskyni, kde sa umelo niečoho zriekame. V skutočnosti je veľa drahých vecí, ktoré vyzerajú jednoducho. Tie najdrahšie veci vyzerajú oveľa jednoduchšie ako tie lacné.

Príklad: Keď sa opýtate nejakého stylistu, tak vám o tom bude veľmi podrobne rozprávať. Nedávno mi jeden človek dal celú lekciu o drahých hodinkách. Vysvetľoval, že aj tie napodobeniny, ktoré sa robia v Číne vyzerajú v skutočnosti ako veľmi drahé hodinky, ale dajú sa rozoznať podľa malých detailov. Tie kópie hneď kričia do očí: „Pozrite na nás aké sme drahé.“ No skúsený človek hneď vie čo to je za hodinky. Vysvetľoval, že tie skutočne kvalitné a drahé hodinky vyzerajú veľmi jednoducho. Keď si vezmete kvalitné a drahé hodinky a zoberiete si tie lacné čínske, tak tie čínske na prvý pohľad vyzerajú drahšie. No to si môže myslieť len človek, ktorý sa v tom nevyzná. Človek ktorý má skúsenosť v tejto sfére, tak hneď vidí, ktoré hodinky sú naozaj kvalitné.

Čo sa týka toho, že by sme mali žiť na farmách.

Prvý moment: Všetky výroky a všetky veci čo robil Šríla Prabhupáda musíme chápať v kontexte nálady Šrílu Prabhupádu. Musíme pochopiť, že to nebol obmedzený starček, ktorý mal len jeden prvoplánový cieľ. Mali by sme sa snažiť pochopiť úmysel Šrílu Prabhupádu. Prvá úroveň znamená, že by sme sa mali snažiť rozširovať hnutie vedomia Krišnu, to znamená kázať. Kázanie to je naša podstata, čistota je naša sila. Ako môžeme efektívne kázať, keď budeme všetci žiť na farmách? To je nereálne. Sám Šríla Prabhupáda hovoril, že najlepšie miesta pre kázanie sú mestá, o tom nie je žiadnych pochýb. Je prirodzené, že by sme mali kázať v meste. Ak nebudeme organizovať kazateľské aktivity v mestách a budeme žiť len na farmách, tak silno pochybujem, že bude Šríla Prabhupáda spokojný s našou činnosťou.

Druhý moment: Vaišnavská filozofia má princíp yukta vairagya. To znamená, že keď má človek nejaký potenciál, nejaké možnosti, tak nemá právo sa ich vzdať, pretože to je skutočná maya. On nemá právo sa ich vzdať, pretože nepatria jemu, ale Krišnovi.

A čo to znamená, že všetko patrí Krišnovi? To sa vysvetľuje v siedmej kapitole Bhagavad-gíty. To znamená, že všetko by malo byť využité na službu Krišnovi. Ak máme nejakú vec, ktorú môžeme použiť pri službe Krišnovi, ale my to nerobíme, tak to je skutočná maya. Ak sú u oddaného nejaké možnosti a nepoužívajú sa k službe Krišnovi, tak to je hlboko nesprávne. Takéto odriekanie sa v sanskrite nazýva phalgu vairagya, alebo falošné odriekanie.

Z druhej strany ale musíme chápať, že ako výsledok správneho kázania budú prichádzať noví ľudia. Budú prichádzať aj ľudia, ktorí z objektívnych dôvodov nebudú môcť kázať. Niektorí ľudia budú potrebovať žiť takým prirodzenejším spôsobom života, lebo nemajú schopnosť byť na vyššej úrovni a práve oni budú chcieť žiť na nejakých farmách a to je všetko normálne, prirodzené. Takže, ak takíto ľudia budú žiť na farmách, tak to je práve to, čo im najlepšie pomôže. Problém je v nedostatku tolerantnosti. Pretože, keď budú žiť na farmách a nebudú tolerantní, tak môže vzniknúť fanatická vlna, “všetci musia žiť na farme.” A to nie je správne. Tak isto aj tí, ktorí žijú v mestách a venujú sa kázaniu by mali pochopiť, že nie je správne všetkých vyháňať z fariem a hnať ich do miest, aby kázali. V skutočnosti toto je to, čo chcel Šríla Prabhupáda. Niekto bude žiť na farme, niekto bude žiť v meste a kázať a to je úplne normálne. V závislosti od úrovne každého, niekto bude mať možnosť viacej sa rozvíjať na farme, niekto v meste a to je úplne prirodzené.

Čo sa týka Gaura Kishora dás babajiho maharaja, mali by sme prijať, že niektorí z duchovných učiteľov boli z materiálneho hľadiska bohatí a niektorí neboli. Tak isto musíme pochopiť, že praktizovanie babaji veshi, ktorú nasledoval Gaura Kishora Das Babaji má veľa špecifík. Ja by som v žiadnom prípade nepovažoval za možné, univerzálne aplikovať tuto praktiku v Kali yuge.

Gaura Kishora dás babaji nás varoval pred masovým aplikovaním babaji veshi. Ostro a presne poukazoval na pokrytectvo mnohých ľudí, ktorí sa navonok prezentovali ako babaji, ale nenasledovali ani milióntinu toho, čo je potreba. Práve preto Bhaktisiddhanta Saraswati Thakur, ďalší áčárya v našej parampare dal zasvätenie babaji iba jednému svojmu žiakovi. Odvtedy nebol žiaden babaji.

Bhaktivinoda Thakur bol sudca a veľmi úspešný človek. V jeho živote bola aj etapa, kde študoval učenie Ježiša Krista. Bol administratívnym pracovníkom najvyššieho rangu v tej dobe. Táto Osobnosť urobila záver, že práve učenie Pána Čaitanyu je to najčistejšie učenie, ktoré existuje v danej dobe na tejto planéte. Bhaktisiddhanta Saraswati Thakura sa nevenoval svetským činnostiam, ale aj tak to bola silná, unikátna osobnosť. Šríla Prabhupáda skončil Škótske lýceum a sám bol veľmi úspešný a mal biznis. Práve tá skúsenosť z biznisu pomohla Šrílovi Prabhupádovi byť veľmi efektívnym v rozvoji a rozšírení vedomia Krišnu na Západe. Žiaci Bhaktisiddhantu Saraswatiho Thakura závideli Šrílovi Prabhupadovi a nazývali ho hanlivo. Bhaktisiddhanta Saraswati Thakur veľmi túžil po tom, aby sa učenie vedomia Krišnu rozšírilo aj do západných krajín. Posielal tam svojich najlepších žiakov a oni všetci utrpeli porážku. Nedokázali rozšíriť toto poznanie ako to dokázal Šríla Prabhupada. Keď sa to podarilo rozšíriť Šrílovi Prabhupádovi, tak tí ktorí závideli vraveli: “Čo si myslíte Šríla Prabhupada, to je obyčajný biznismen.” Oni boli čistí a svätí a práve preto nemali nič spoločné s mayou a Šríla Prabhupada, to je obyčajný kupec a práve preto mohol byť v tej mayi úspešný.

A to je tá skutočná maya. Šríla Prabhupáda slúžil Krišnovi najlepšie zo všetkých. On zamestnal absolútne všetky svoje možnosti a schopnosti. Aký má zmysel, keď sa niekto považuje za svätého, ale nemôže splniť túžbu svojho duchovného učiteľa? Úspech v duchovnom živote spočíva v tom, že potešíme duchovného učiteľa. Rúpa Goswami a Sanatana goswámi, jeden bol minister financií a druhý premiér, ovládali niekoľko jazykov, dokázali sa orientovať absolútne vo všetkých sférach života. Natoľko boli dobrí, že ich prijala do služby moslimská vláda. Nie, že ich prijali do zamestnania, ale ich vydierali, že ak pre nich nebudú pracovať, tak všetci vaišnavovia v Bengálsku budú mať veľké problémy. Nakoľko musí byť silná a prejavená osobnosť, aby ju takto vydierali tým, že musí pre nich pracovať? Keď Rúpa goswámi dostal výplatu za svoje služby, tak to bola celá loď preplnená zlatom.

V našej parampare sú aj osobnosti ako je Gaura Kishora dás babaji, ale sú tam aj osobnosti ako je Bhaktivinoda Thakur, Rúpa, Sanatana goswámi. To, že v druhej polovici života Gaura Kishora dás babaji Maharaj viedol odriekavý spôsob života v žiadnom prípade neznamená, že bol nejaký nevzdelaný alebo hlúpy. Musíme si uvedomiť aj to, čo robil v prvej polovici svojho života. Spôsob života babaji má svoju hodnotu a silu, ale ešte raz zdôrazňujem – náš princíp v tejto dobe v žiadnom prípade nie je babaji vesha. Šríla Prabhupáda nikomu babaji veshu nedal. Náš princíp je yukta vairagya. Skutočný oddaný zamestná všetky svoje možnosti, schopnosti, potenciál a zdroje, aby slúžil Krišnovi.

Otázka: Ak tomu správne rozumiem, tak každý má nejakú karmickú kapacitu a schopnosti, ktoré by sme mali rozvinúť do plnej miery a zamestnať v bhakti a čím menej toho chceme zo svojej osobnosti zamestnať  alebo využiť, tak tým sme viac impersonálni? Zároveň je to aj relatívne, lebo každý má tú svoju karmickú kapacitu inú. Ten kto má menšiu, ale tiež ju rozvinie do plnej miery svojej kapacity získa rovnaký výsledok ako niekto kto je oveľa väčšia osobnosť, ktorá to tiež naplno zamestná. Takže by sme sa asi nemali snažiť byť na silu väčšia osobnosť, ako sú naše skutočné možnosti.

Dobrá otázka. Ďakujem vám veľmi pekne. Vie niekto vymenovať vlastnosti vaišnavu? Je 26 vlastností vaišnavu. Je dobré, aby sme si o nich prečítali. Sú tam rôzne vlastnosti. Vaišnava sa snaží nemať falošné ego, snaží sa byť milosrdný ku všetkým živým bytostiam a je tam jedna zaujímavá vlastnosť a to je daksha. Daksha je všeznalosť. To je ten, kto dokáže vykonávať akúkoľvek činnosť. Oddaný sa snaží dosiahnuť takej úrovne, aby mohol Krišnovi slúžiť všetkými možnými spôsobmi.

Príklad: Manžel príde domov a manželka chce manžela potešiť. No ona vie pripraviť iba šalát. Je veľký odborník na šalát. Manžel jej povie: „Možno by si mohla pripraviť už aj niečo iné. Dvadsať rokov už jeme len tento jeden druh šalátu.“ Ona má plné právo povedať: „Čo si vyberáš, to je moja prirodzenosť robiť tento šalát. Takže buď budeš jesť tento šalát, alebo budeš hladný.“

Na začiatku je ideálne, keď sa človek rozvíja v tom čo mu ide a to je úplne prirodzené a správne. Pretože na začiatku človek môže robiť iba to k čomu má sklony. Na začiatku našej duchovnej cesty, keď prídeme k nášmu duchovnému učiteľovi a pokorne sa ho opýtame – guru maharaj, čím vám môžem slúžiť? Duchovný učiteľ obvykle položí otázku – čo vieš robiť? „Ja môžem byť kuchárom, umelcom, alebo vodičom, môžem roznášať prasadam.“ A on na to povie: „Ok, pokračuj v tom.“ Nikdy nepovie kuchárovi: „Všetko nechaj tak a začni maľovať obrazy.“ Pretože on chápe ako to dopadne, keď kuchár začne maľovať obrazy. Silno pochybujem o tom, že duchovný učiteľ povie oddanému, ktorý je schopný umelec, že má nechať maľovanie obrazov, pretože to je maya, musíš sa zamestnať v Góvinde a rozvážať prasádam. Duchovný učiteľ to nikdy nepovie. Kvalifikovaný duchovný učiteľ chápe, že každý má nejakú podmienenosť a tú podmienenosť musí zamestnať v oddanej službe.

No keď sa oddaný rozvíja, tak sa rýchlo očisťuje a chce vo výsledku potešiť Krišnu a postupne s radosťou začína vykonávať úplne inú službu, ktorú by na začiatku vôbec nebol schopný robiť. Dokonca až do tej miery, že keď na začiatku vnímal niektorú z tých činností veľmi negatívne, tak pokrokom v oddanej službe bude získavať potešenie aj z týchto činností. A vo výsledku bude šťastný, bude získavať z toho potešenie. To isté, keď žena skutočne miluje svojho manžela, tak sa s radosťou naučí naučiť čokoľvek, aby potešila svojho manžela.

Najlepší postup je taký, že na začiatku je najlepšie zamestnať oddaných v súlade s ich podmienením. Nie je dobré dávať oddanému službu, ktorá nezodpovedá jeho prirodzenosti. Ak sa oddaný správne rozvíja, tak dochádza k očisteniu a získava chuť a chce robiť aj iné veci. Vo výsledku oddaného teší, že môže robiť široké spektrum rôznych služieb.

Príklad: Dokážete šoférovať všetky druhy dopravných prostriedkov, viete maľovať obrazy, môžete krásne spievať, hrať na hudobné nástroje, dokonca skladať hudbu, môžete napísať krásne verše, článok do časopisu, viete veľa jazykov. Je to niečo zlé? Bude mať taký služobník hodnotu ako oddaný? Našou úlohou je pochopiť tú podstatu, ten princíp v čom spočíva oddaná služba a postupne ísť touto cestou. Každý má právo postupovať tým tempom, ktoré je pre neho prístupné. Ak chápeme ktorým smerom máme ísť a ideme tým smerom správne, tak vo výsledku dôjdeme oveľa ďalej, ako človek, ktorý nevie kam má ísť, aj keď ide rýchlo a vykonáva veľké množstvo zbytočných činností.

Otázka: Včera zaznelo také tvrdenie, že človek môže ľúbiť viac vtedy, ak si má z čoho vybrať. Ako to mám pochopiť?

Ďakujem za otázku.

Skúsime jednoduchý príklad: Predstavte si dvoch ľudí. Jeden z nich je veľmi slabo prejavená osobnosť a druhý je prejavený ako osobnosť. Každý človek má nejaké osobnostné prejavy a črty a tie prejavy môžu byť u niekoho silnejšie a u niekoho takmer nulové. Aby to bolo primitívnejšie, tak ten prvý je chudobný a hlúpy ale nejaký prejav tej osobnosti tam je a ten druhý je rozumný múdry a bohatý. Snažím sa uviesť dostatočne primitívny príklad, aby sme pochopili ten princíp. Obaja sa chcú oženiť. Kto z nich má väčšie možnosti? Ten rozumný, múdry a bohatý. V tom meste je dobré dievča. A ten človek, ktorý má menej prejavenú osobnosť a je hlúpy, tak nemusí pochopiť aká je ona dobrá. Ten múdry nakoľko má poznanie a skúsenosti, tak môže správne oceniť tie jej prejavy a vlastnosti, môže pochopiť, že je to dobré dievča. Alebo môže byť dievča so zlým charakterom a ten chudobný a hlúpy nepochopí, ako s ňou má komunikovať. No ten múdry a bohatý, nakoľko má poznanie a možnosti, tak vie presne pochopiť. Áno, ona má zlý charakter, ale ja ju viem napraviť. Viac prejavená osobnosť má väčšiu možnosť výberu, pretože je tam viac kandidátov na jeho ruku a srdce.

Doplňujúca otázka: Čiže tá princezná toho princa, pretože je veľká pravdepodobnosť, že bude vedieť ako sa k nej má správať?

Áno, to za prvé. A on má aj viac materiálnych možností. Princ sa môže oženiť aj s chudobným dievčaťom a taktiež sa môže oženiť s bohatou, múdrou princeznou. A nejaký chudobný obuvník nemá príliš veľké šance oženiť sa s princeznou. Je malá pravdepodobnosť, že sa ožení s bohatou. Je najväčšia pravdepodobnosť, že sa ožení s takou, ako je on.

Je to taký primitívny, jednoduchý a hlúpy príklad. Ale musíme pochopiť, že čím viac sme prejavený ako osobnosť, tak tým väčšiu možnosť máme milovať väčšie spektrum ľudí. Čím viac sme prejavení ako osobnosť, tým väčšiu možnosť máme komunikovať s väčším spektrom osobností a máme väčšiu možnosť milovať väčšie spektrum ľudí. Pretože ak budeme silne rozvinutý ako osobnosť, tak pre nás ani veľké prekážky nebudú prekážkami. Mali by sme sa neustále rozvíjať a neexistuje nejaká hranica kde si povieme, že sme všetko dosiahli a máme všetko isté. Treba sa neustále rozvíjať.

Aký je jeden z najzákladnejších problémov v rodinnom živote? Obvykle keď prebehne svadba, tak si partneri povedia, že už to majú isté a už sa nemusia o seba starať. Videl som taký smiešny kreslený krátky film. Chcel sa tam mladík oženiť a bolo tam veľmi sympatické dievča. Ona cvičila, aby mala peknú postavu. Mladík chce niečo zjesť a ona mu dá všetko zo svojho taniera a ostane tam len malý kúsok. Je veľmi málo. Keď príde s peniazmi, tak ona ich odmieta a hovorí, že sa o seba postará sama. Ten ženích má obrovské oči a hovorí si, že stretol super dievča. Potom ukazujú svadbu. Hneď po obrade nevesta skočí na niekoľko poschodovú tortu a začne jesť, jesť a jesť až sa nafukuje, nafukuje, nafukuje a na konci sa rozletí na kúsky a on má opäť tie obrovské oči. A nerozumie, čo sa stalo s tým super dievčaťom. Toto je princíp, ktorý sa nevzťahuje len k dievčatám, ale aj k chlapcom. Princíp je v tom, že by sme sa mali neustále rozvíjať a neexistuje nejaká hranica, kde si môžeme povedať, že už sme všetko dosiahli a už máme všetko isté. Mali by sme sa rozvíjať neustále.

Otázka: Ešte k tej predošlej téme. Vieme, že je dosť ťažké zamestnať aj svoje vlastné podmienenie o ktorom vieme, ale zároveň aj prabhu povedal, že by sme mali v neskoršom štádiu vyhľadať možno aj desiatky nejakých ďalších schopností a veľmi pekne ich všetky rozvíjať, ale v skutočnosti v tom zozname sú tisíce možností v ktorých môžeme napredovať. No kto nám to povie? Náš guru, alebo ako sa máme rozhodnúť, ktoré tie nové schopnosti budeme rozvíjať?

Ďakujem za otázku. Začneme prvou časťou. Vy hovoríte, že o tom, že zamestnať svoju prirodzenosť vo vedomí Krišnu je veľmi zložité. Pochopil som to správne, alebo prekladateľ to zle preložil?

Doplnenie: Skôr, že veľa oddaných už aj s týmto má problém.

Dobre. V skutočnosti zamestnať svoju prirodzenosť je to najjednoduchšie.

Príklad: Vyberieme oddaného a opýtame sa ho, aká je jeho prirodzenosť. Čo môže povedať? Povedzme, že sme sa stretli. Nemusíte teraz vystupovať sám za seba, ale môžete hrať rolu niektorého z tých oddaných.

Čo vás baví?

Ja rád hrám tenis.

A čo ešte máte radi?

Chcel by som byť majstrom sveta v tenise. Taktiež mám rád futbal a rôzne športy.

To je všetko?

Áno.

Ok tak sa na to pozrieme. Máme obtlstnutých oddaných a kvôli tomu, že majú nadváhu, tak nemôžu naplno prejaviť svoj potenciál. A čo si myslíte, keby sme vás poprosili, aby ste zamestnali svoje túžby a schopnosti a organizovali aspoň raz týždenne nejakú akciu pre týchto oddaných a je jedno, či by to bol futbal, alebo tenis, tak ako sa vám páči táto myšlienka?

Bol by som rád, ale väčšinou odo mňa autority chcú, aby som šúpal zemiaky.

Teraz som ja autorita.

Aha, tak také autority sú ideálne, ktoré vidia vaše podmienenie. Presne tak by sme mali konať. Keď vás nútia, aby ste čistili zemiaky, tak to znamená zneužívanie. V žiadnom prípade vás nebudem dávať čistiť zemiaky, nemusíte sa báť. Prestali ste sa báť?

Áno.

Rozumiete ten princíp?

Áno ja rozumiem ten princíp, ale toto sa týka hlavne grihastov, pre brahmačarínov takéto zamestnávanie je viac obmedzené. To je prirodzené, pretože brahmačarí sa dobrovoľne zrieka nejakej časti svojej slobody. Ale je prirodzené, že by sa aj podmienenie u brahmačarínov malo brať do úvahy v rámci možností aké sú. Dá sa to všetko vyriešiť, aby boli všetci šťastní, ak použijeme inteligenciu. Rozumieme?

Brahmačarí teda nemá takú veľkú šancu v tom svojom ášrame až tak rozvíjať svoju osobnosť?

Prečo si to myslíte?

Pretože na jednej strane sme hovorili, že človek by mal kultivovať svoju osobnosť čo najširokospektrálnejšie, ale brahmačarí je tam limitovaný na veľmi úzky profil služieb.

Tak ja mám pocit, že keď človek ide do brahmačarí ášramu, tak má toľko rozumu, aby pochopil, že ide do brahmačarí ášramu a nie na tréning tenisu. Veľa času som strávil v brahmačarí ášrame a keď cestujem, tak navštevujem rôzne brahmačarí ášramy. Tie brahmačarí ášramy, ktoré navštevujem, tak na ne sú veľké rady a prosia, aby ich zobrali do brahmačarí ášramu. V skutočnosti seriózne brahmačarí ášramy si veľmi vyberajú. Oni hovoria: „Ešte si to rozmyslíme, či vás zoberieme, alebo nie.“

Rozumiem, ale tým pádom majú brahmačarí menej rozvinutú osobnosť a majú menšiu možnosť oceniť Krišnu?

Ok. Prečo si myslíte, že je brahmačarí obmedzený? Dobre, tak brahmačarí sa rozvíja v brahmačarí ášrame. Čo môže dať brahmačarí? Príde človek do brahmačarí ášramu, čo nevie vôbec nič robiť. Nedokáže si ani vyprať vlastné ponožky. Viete ako sa tam perú ponožky? Nalejú do lavóra vodu a hodia tam ponožky, aby ich najprv namočili a keď už sú tam niekoľko dní, tak ich odtiaľ vytiahnu a vyvesia ich. A táto služba sa nazýva – Ja som pral ponožky.

Na začiatku nie sú schopní nič urobiť. Rodičia ich nič nenaučili. Taký človek nedokáže umyť podlahu, ani po sebe umyť tanier, ani nič uvariť, absolútne nič. Ja sa ho opýtam: „Čo vôbec vieš?“ A on odpovie – fajčiť marihuanu a to je všetko. No za pár rokov z neho dostaneme to, že dokáže prať, šiť, umyť podlahu, učí sa hrať na hudobných nástrojoch, absolvuje všetky vzdelávacie programy, ktoré v tom ášrame sú. Na začiatku si nedokázal uvariť ani čaj, ale teraz dokáže pripraviť nedeľný obed pre stopäťdesiat ľudí. Na začiatku nedokázal spojiť ani jednu vetu, ale teraz dáva lekcie pre veľké množstvo ľudí. Na začiatku mu vstávali všetky vlasy už len pri pomyslení na to, že by mal niekoho osloviť, tak teraz nemá problém prísť za kýmkoľvek a začať sa s ním rozprávať. Je schopný vstať o tretej a ísť na mangala arati. Prestávajú fajčiť piť a brať drogy. Myslíte si, že sa v tom brahmačarí ášrame nerozvíja? Ja vám garantujem, že drvivá väčšina ľudí, rodičov na Slovensku budú túžiť po tom, aby ich dieťa išlo do brahmačarí ášramu. A garantujem vám, že vám za to ešte zaplatia peniaze.

Ja to chápem, ale aj tak si myslím, že grihasta má oveľa väčšiu možnosť interakcií s hmotným svetom, ako akokoľvek pokročilý brahmačarí, ktorý je stále limitovaný svojim ášramom. Jednoducho brahmačarí nikdy nebude motivovaný učiť sa toľko jazykov, robiť biznis, letieť na Mesiac.

Ja s tým nesúhlasím, pretože všetko závisí od životnej filozofie, od prístupu k životu. To nezávisí od ášramu, to závisí od konkrétneho človeka. Nezáleží to od toho, či ste grihasta, brahmačarí, prabhu, mataji, mladý, alebo starý. O tom hovorí Pán Čaitanya. Hovorí práve o osobnosti guru. Všetci asi súhlasia s tým, že guru je prejavená osobnosť. To o čom vy hovoríte nezodpovedá princípom Pána Čaitanyu. To nie je spojené s ášrámom, ale s mentalitou človeka. Nájdeme aj hlúpych aj múdrych grihastov, aj brahmačarínov. Ak chceme hovoriť o nejakých výhodách ášramov, tak tento uhol pohľadu je nejaký stereotypný trochu.

Čo sa týka etikety, tak tá považuje za vyššiu úroveň grihasta ášram. A takisto etiketa považuje za vyššiu úroveň vánaprastu, ako je grihasta a sannyásí je nad všetkými, pretože je učiteľ všetkých. Musíme chápať, že základom celej varnášrama dharmy je brahmáčarya. Samotný princíp brahmačaryi je absolútny základ aj pre grihasta ášram. Ak nie je základ brahmáčarí ášramu, tak grihasta ášram je dom, ktorý sme postavili na piesku. Princípy rozvoja osobnosti by mali byť založené na princípoch brahmačarí ášramu. Preto by som nepovedal, že grihasta ášram je vyššie ako brahmačarí ášram. Absolútne všetko závisí od konkrétneho človeka, ako úprimne praktizuje a ako sa rozvíja a koľko úsilia vytvára, pretože absolútne každý má svoje miesto.

Samozrejme, sú nejakí brahmačarí, ktorí by mali zmeniť ášram a stať sa grihastami. A musím bohužial povedať, že drvivá väčšina grihastov by si mala zopakovať základné princípy brahmáčaryi a spomenúť si na ten brahmačarí ášram. Mnohých grihastov by bolo vhodné poslať do takej vaišnavskej škôlky ešte. My sme personalisti, tak sa musíme veľmi konkrétne vztahovať k týmto veciam, nie v šablónach.

Už sme diskutovali hodinu a pol. Chcel som dnes začať tému závisť, ale pokiaľ nie sú všetky pochybnosti rozptýlené, tak nie je možne stavať na tomto základe. V každom prípade som veľmi rád, že sme venovali čas týmto otázkam. Pretože v skutočnosti je veľmi ťažké pochopiť nasledujúce témy, ak si nevyjasníme tieto základné otázky. Myslím, že môžeme pre dnešok skončiť. Ale keď máme ešte čas, tak by boli ešte otázky. Samozrejme, tak ešte tomu môžeme nejaký čas venovať.

Otázka: Prečo je ďalšou témou po vysvetlení osobnosti téma závisť?

Pretože pochopenie toho, čo je podstatou závisti, je založené na základe pochopenia toho čo je osobnosť. Tento seminár sa zrodil v mojej mysli ako výsledok dlhoročného vyučovania bhakti šástier. V skutočnosti na základe Bhagavad-gíty môžeme vytvoriť obrovské množstvo seminárov. A celý tento seminár rozoberá iba prvé tri verše deviatej kapitoly Bhagavad-gíty. Tieto prvé tri verše sú uzavretým celkom. Anasuyavetam, závisť tento verš sa venuje práve tomu, čo je závisť. Alebo lepšie povedané anasuyave je absencia závisti.

Kde môžeme nájsť ešte toto slovo? Nikto by nemal závidieť duchovnému učiteľovi. Asuyeta, alebo anasuyave má ten istý význam a to je absencia závisti. Ak dokážeme pochopiť logiku Bhagavad-gíty, pretože Bhagavad-gíta má presne stanovenú štruktúru. Tato štruktúra sa vyučuje na bhakti šástrach. Ten, kto pochopil podstatu štruktúry Bhagavad-gíty, tak chápe, že je veľmi tesné prepojenie medzi siedmou a deviatou kapitolou Bhagavad-gíty. Deviata kapitola Bhagavad-gíty je vyšší stupienok, ktorý vychádza zo siedmej kapitoly. Siedma kapitola Bhagavad-gíty hovorí o oddanej službe a deviata kapitola hovorí o čistej oddanej službe. Šríla Prabhupáda to vysvetľuje vo svojich komentároch. Siedma kapitola je zasvätená tomu čo je to osobnosť a nazýva sa poznanie Absolútneho.

Keď skúšam oddaných na Bhakti-šástri, tak okrem názvu kapitoly musia aj vysvetliť ten názov. Pretože niektoré kapitoly majú celkom pochopiteľný názov, ale niektoré názvy kapitol sú také záhadné a človek, ktorý absolvoval Bhakti-šástri by mal chápať prečo Šríla Prabhupáda nazval konkrétnu kapitolu práve konkrétnym názvom. Čo sa týka konkrétne siedmej kapitoly, tak ona sa nazýva v sanskrite jnana, vijnana yoga. Prečo ju teda Šríla Prabhupáda nazval poznanie Absolútneho? Je niekoľko kapitol v Bhagavad-gíte, ktorých názov by sme mali vedieť dobre vysvetliť. Ja sa snažím nasledovať presnú logiku, ktorú nám dal Krišna v Bhagavad-gíte.

Predtým ako začneme rozoberať prvý verš deviatej kapitoly, tú závisť, tak najprv musíme pochopiť čo je v siedmej kapitole, čo je to vôbec osobnosť. V opačnom prípade nebudeme mať základ na ktorom môžeme postaviť poznanie. Inak bude to poznanie stáť ako dom na piesku, takže nebude veľmi dôveryhodné. Keď som zostavoval tento seminár, tak som sa rozhodol práve takto.

Prvá lekcia je všeobecné pochopenie toho čo je to osobnosť, to je na základe siedmej kapitoly Bhagavad-gíty. Ďalšia lekcia je prvý verš deviatej kapitoly Bhagavad-gíty, čiže téma závisti. Ďalšia lekcia je druhý verš deviatej kapitoly, tam sú konkrétne aspekty oddanej služby. Tam sa rozoberajú témy: Čo to je vôbec sloboda, aké sú chyby atď.. Jedna z kľúčových tém tretieho verša deviatej kapitoly, to je záverečná lekcia, tak tam sa rozoberá v prvom rade viera. Práve preto je tu takáto následnosť.

Otázka: Tak naspäť k tej otázke osobnosti. Na základe akého kľúča má teda oddaný, ktorý už zamestnal svoje podmienenie hľadať a rozvíjať tie ďalšie schopnosti?

Tu existujú rôzne varianty. Podľa miery toho, ako sa rozvíja v tej službe v rámci svojho podmienenia, tak sa začnú prejavovať vzťahy medzi nejakou inou vecou, alebo niečím čo sa pre neho stáva zaujímavým.

Ja osobne sa k takejto situácii vzťahujem nasledovne: Na začiatku by sme mali rozvíjať práve ten potenciál, ktorý je zaujímavý pre človeka. Na začiatku sa môže oddaný rozhodnúť čo by mohol rozvíjať. Nejaký skúsenejší oddaný to dokáže zamestnať v službe Krišnovi. Samozrejme je potrebné, aby mal oddaný dobré vzťahy s niekým starším.

V ďalšej etape sa môže opýtať tých starších, čo si oni myslia. Ak sú tam pozitívne vzťahy a ten starší sa snaží tomu mladšiemu pomôcť a nejakým spôsobom sa o neho stará, tak mu v žiadnom prípade neporadí nesprávne. Ak by sme sa opierali o kontext v ktorom sa pýtate vy, tak si myslím, že je aktuálna tento variant. Samozrejme, sú aj rôzne ďalšie schémy, ale nevidím význam o nich rozprávať, lebo nie sú aktuálne.

Dodatok: U mňa nie je problém vedieť čo rozvíjať, lebo ja mám veľmi veľa vecí rozdielnych, ktoré mám rozdelené a o ktoré sa snažím, ale skôr ich vnímam ako anarthy, ktoré sa snažím postupne zamestnávať.

Prečo to vnímate ako anarthi?

Pretože sú to moje hmotné záujmy.

Čím sa materiálne líši od duchovného?

Duchovné je také, že je zamestnané v službe Krišnovi.

Presne tak.

Áno, ale niekto môže byť jednoduchší, alebo vyslovene riešiť iba jednu vec v živote, alebo dve a on by sa podľa tohto mal snažiť rozvinúť ďalšie hmotné záujmy, ktoré zamestná v službe Krišnovi.

Áno súhlasím s vami, ale správnejšie bude, keď budete hovoriť sami o sebe. Nebudeme meniť tému rozhovoru, najskôr toto rozoberieme.

Neviem si, ako by som to povedal, predstaviť niekoho kto je pekne zamestnaný v svojej službe zrazu príde za svojou autoritou, alebo guruom a sa ho opýta: „Chcel by som robiť postupne čo najviac nových vecí a zamestnať ich v službe Krišnovi.“

Prečo?

Pre mňa to príde ako prirodzené, že by to tak malo byť, ale nikdy som sa s tým nestretol a skôr by sa oddaní báli niečo také spraviť. Lebo témou je skôr všetkého sa vzdaj, chantuj šestnásť, buď happy.

Keď ste sa s tým ešte nestretli, tak prečo si myslíte, že sa s tým nemôžete stretnúť.

Ja by som bol najradšej keby to tak bolo, ale myslím si že momentálne v tom, čo ja zažívam v ISKCONe je to skôr také, že niekto kto by prišiel s takouto požiadavkou za autoritou, tak by bol obvinený, že chce kultivovať mayu. To je prax, nehovorím, že to je správne.

Ešte raz vás poprosím hovorte o sebe.

Poviem príklad, od začiatku som zamestnával internet v oddanej službe a motivoval som ďalších ľudí, aby to robili, keď som videl, že majú podobné podmienenie. ISKCON konkrétne na Slovensku, všetky tie autority to nepodporovali a kázali proti rozvíjaniu tejto konkrétnej maye ako to volajú.

Dobre urobíme to nasledovne. Je to zaujímavá téma, ale čo sa týka etikety nie je veľmi vhodné to rozoberať tu a teraz. Je to potrebné trošku inde a inak analyzovať. Pretože tu môžu byť úplne iné objektívne okolnosti, ktorým sa tu teraz nedopátrame. Samotný formát tejto diskusie nemá možnosť diskutovať o tejto téme. Ak mám hovoriť sám za seba, tak kázanie na internete je veľmi dôležitá vec. Napríklad v Ruskom ISKCONe je celý department, ktorý zodpovedá a venuje sa kázaniu na internete. Všetci realizovaní starší oddaní to podporujú a nielen to, že to podporujú, ale sami inšpirujú oddaných, aby sa zúčastňovali na takýchto spôsoboch kázania. To je naša pozícia a takto sa to deje v Rusku. V danej situácii vám stačí takáto odpoveď?

Áno.

Otázka: Ako postupovať, keď sa človek snaží byť oddaný, ale rodičia mu v tom bránia?

V skutočnosti je to veľký problém, veľká téma. Napríklad v Rusku sa táto téma študuje veľmi podrobne, ako sa vzťahovať k rodičom. Na túto tému sa dáva veľké množstvo lekcií. Odpoviem vám krátko, no budú to len nejaké základné princípy. Aby ste si nemysleli, že je to vyčerpávajúca odpoveď. Je potrebné pochopiť princíp kázania rodičom.

Najväčší problém prečo rodičia zakazujú začínajúcim oddaným praktizovať je preto, že ten začínajúci oddaný sa snaží zničiť vzťahy s rodičmi. A samotní rodičia vidia, že medzi nimi a deťmi vzniká obrovská priepasť. Najlepší spôsob ako budovať vzťahy s rodičmi je slúžiť rodičom. Rodičia musia cítiť, že to dieťa ich má rado, že deti neopustia svojich rodičov keď zostarnú. Rodičia musia vidieť, že deti sú pripravené plniť svoje povinnosti, ktoré majú ako syn, alebo dcéra.

Keď v čase Šrílu Prabhupádu prichádzali oddaní a začali žít v chrámoch, tak ako prvý pokyn dostali, aby minimálne raz týždenne písali svojim rodičom, museli s nimi komunikovať, museli s nimi zdieľať to ako sa im darí. Šríla Prabhupáda nehovoril, že rodičia sú démoni a mäsožravci, že sa ich majú zbaviť a že majú od nich utiecť. Je absolútne nepochopiteľné prečo sa v našom spoločenstve kážu takéto zvláštne veci, to sú úplné výmysly. Ak sa pozitívne vzťahujeme k rodičom, ak ich neodsudzujeme, ale naopak im slúžime, máme ich v úcte, tak oni si nás postupom času začnú vážiť a začnú brať do úvahy našu vieru. Ak vo vzťahu k nim prejavujeme svoje negatívne vlastnosti, tak akú reakciu môžeme očakávať?

Všeobecný princíp je taký: Rodičia každého z nás vedia akí sme boli než sme začali riešiť vedomie Krišnu. Ako sa zoznámime s vedomím Krišnu, tak sa musíme stať oveľa lepším synom alebo dcérou ako sme boli dovtedy. Len vtedy budú chápať, že takého dobrého syna a dcéru im dal Krišna. V takom prípade sa budú stavať pozitívne ku Krišnovi.

Napríklad moji rodičia vôbec neboli inšpirovaní keď som sa pridal k hnutiu. Oni sami nie sú členovia hnutia. Ale vďaka tomu ako som sa k nim vzťahoval a ako som konal, tak teraz keď niekam cestujem, tak ma odprevádzajú a želajú mi, aby sa mi podarili lekcie a aby boli všetci šťastní. Oni nie sú oddaní, ale ja keď im volám tak sú šťastní a hovoria: „Aha tak žiješ v chráme super a taká zaujímavá lekcia, tak to je super.“ A to oni nie sú oddaní a boli dokonca na začiatku proti tomu. A prečo sa to zmenilo? Chcete, aby sa k vám vaši rodičia tiež tak správali? Ak chcete, tak vám dám recept. Už som vám ten recept dal.

Dodatok: Oni hovoria, že som oveľa horšia ako som bola predtým.

A čo si myslíte majú pravdu?

Nemajú pravdu.

Aha takže nemajú pravdu? A ste o tom stopercentne presvedčená? Sebakritickosť je dobrá ľudská vlastnosť. Možno prostredníctvom rodičov, ktorí sú našim prvým učiteľom sa vám snaží Krišna niečo povedať. Samozrejme, všetko záleží situáciu od situácie. Ja netvrdím, že to tak je a ďalej tu rozoberať túto vašu situáciu by bolo nemiestne. Ak budete mať záujem, tak sa vôbec nechcem zbaviť toho, aby som vám v tom pomohol, ale určite nie tu na verejnosti. Ak chcete, tak to môžeme v nejakom individuálnom pláne riešiť.

Pokračovanie v ďalších dieloch v našich článkoch.