Uvedomelosť a pozornosť

Dlho som rozmýšľal o čom by sme dnes mohli hovoriť. Dostal som otázky, ale predtým než na ne odpoviem, tak by som chcel vysvetliť niektoré témy, ktoré ich pomôžu lepšie zodpovedať. Okrem toho ma poprosili, aby som dal systematický materiál pre ľudí na úplnom začiatku. Pretože zvyčajne keď hovoríme o filozofii Krišna vedomia, tak rôzni ľudia poskytujú rôzny materiál. Nakoľko je tento materiál nesystematizovaný, tak sa často deje to, že človek pozná všetko, ale nemá v tom žiaden systém. Preto si myslím, že by bolo dobré začať s tým, že by sme si rozobrali hlavné veci a tak by sme odpovedali aj na vaše otázky. Je potrebné povedať, že nanešťastie nemám na to vzor a preto sa budem snažiť sám systematizovať tento materiál a budem k tomu potrebovať vašu pomoc. Budem poskytovať materiál a ak budete mať nejaké otázky, alebo diskusiu, aby sme prebrali nejakú tému, tak to bude veľmi dobré. 

Prvú lekciu by som chcel venovať téme uvedomelosť. Hlavným úspechom v našom živote je stav uvedomelosti. Táto uvedomelosť je dôležitá na úspechy aj v materiálnom aj duchovnom živote. Je zaujímavé, že naše hnutie sa často nazýva hnutie Haré Krišna. Správnejšie by bolo hnutie vedomia Haré Krišna. Pretože nadobudnutie vedomia Krišnu je konečným cieľom oddaných.

Uvedomelosť v živote obyčajného človeka

Úspech obyčajného človeka spočíva v peniazoch, alebo v nejakom inom komforte. No v skutočnosti ak človek nemôže oceniť komfort, ktorý mu poskytujú peniaze, tak je to nezmyselné. Pretože bohatí ľudia majú často veľké množstvo peňazí, veľké množstvo materiálnych možností, ale nemôžu si to užívať. Pretože je málo mať len to bohatstvo, ale človek musí mať stav vedomia, aby si to mohol užívať a mal z toho radosť. 

Hovorili mi o bohatých ľuďoch v Kazachstane. Boli to asi nulté roky a jeden môj známy, ktorý žil v Kazachstane mi hovoril o tom, ako žijú bohatí ľudia v Kazachstane. Hovoril mi, že majú pekný bohatý palác s vysokým plotom a tam žijú. No tí ľudia spia so zbraňou pod vankúšom, pretože každú chvíľu čakajú, že ich môže niekto napadnúť. Na jednej strane majú bohatstvo, ale nemajú z toho bohatstva pôžitok. To je dôležitý moment, ktorý zasahuje veľké množstvo ľudí. Jeden človek sa bojí, že ho zabijú, druhý sa bojí, že musí zarábať peniaze. V podstate je to jedna a tá istá situácia. Ľudia sa nachádzajú v nepokoji. V skutočnosti práve uvedomelosť dáva človeku kvalitu a bohatstvo v živote. 

Dve pozície šofér/pasažier

Ak budeme rozoberať tému uvedomelosti, tak uvidíme dve pozície človeka v tejto sfére. Dá sa to prirovnať k vodičovi, alebo pasažierovi, ktorý sa vezie v aute. 

Prvá pozícia je šofér. Človek, ktorý šoféruje auto, musí byť veľmi pozorný a uvedomelý. Musí vedieť kadiaľ ide, aká je cesta, aké je počasie, kto ho obklopuje. Musí taktiež poznať technický stav auta, koľko má pohonných látok. Koľko má peňazí, aby si mohol zabezpečiť pohonné látky počas cesty. 

Iná pozícia je pozícia pasažiera, ktorý sa vezie. Taký človek často v aute spí. Vezie sa v aute, čas od času sa zobudí, pozrie sa kde sa nachádza a môže znova zaspať. Tieto dve pozície uvedomelého človeka a spiaceho človeka majú miesto v materiálnom aj duchovnom živote. 

Na to, aby človek dosiahol úspech v materiálnom živote, tak potrebuje mať uvedomelosť a pozornosť. Poznáme veľmi veľa príkladov úspechu vychádzajúcich z toho, že bol človek uvedomelý a pozorný. 

Príbeh s burzou: Pamätám si jeden príbeh, ktorý sa udial v Amerike s jedným človekom, ktorý mal akcie na Americkej burze. Pred krízou, ktorá bola v Amerike predal všetky akcie a premenil ich na peniaze. Onedlho sa začala americká kríza tridsiatych rokov a všetky akcie sa stali bezcennými. No on bol veľmi bohatý, pretože disponoval veľkým množstvom peňazí. Opýtali sa ho ako vedel, že burza padne. Povedal im nasledujúci príbeh, ktorý ho nabádal, aby predal všetky akcie. V Amerike bolo zaužívané, že obuv čistili čističi obuvi. Zaplatíte mu peniaze a on vám vyčistí topánky. Obvykle keď sa obuv čistí, tak sa ľudia medzi sebou rozprávajú. Tento čistič obuvi sa začal pýtať tohto biznismena, do ktorých akcií ma vložiť svoje peniaze, keby sa rozhodol nakupovať. Biznismen mu niečo odpovedal a potom sa nad tým zamyslel. Pochopil, že to je nenormálna situácia, keď už aj čistič obuvi investuje svoje peniaze do akcií. Pochopil, že takto postupuje nie len on, ale veľmi veľa ľudí vstupuje na tú burzu a cena akcií je veľmi nadhodnotená. Takýmto spôsobom pochopil, že burzová kríza je nevyhnutná a rozhodol sa neriskovať, predať svoje akcie a získať za ne peniaze. Takýmto spôsobom, keď sa počas krízy stali všetci veľmi chudobnými, tak on bol veľmi bohatý. Môžeme vidieť, ako ho jeho uvedomelosť a pozornosť priviedli k tomu, že získal úspech v materiálnom svete. Pretože v tom období sa ľudia správali ako pasažieri, vložili peniaze do akcií a iba čas od času kontrolovali situáciu a viezli sa. 

Uviedol som to iba ako príklad, nie je potrebné si myslieť, že som naklonený burze, alebo nákupu akcií. V skutočnosti je podobných príbehov veľmi veľa. Myslím si, že so mnou súhlasíte a každý z nás vie uviesť množstvo príkladov, kedy konkrétne uvedomelosť a pozornosť urobili človeka veľmi úspešným v tomto svete. 

Uvedomelosť v duchovnom živote

Uvedomelosť je veľmi dôležitá aj v duchovnom živote, pretože v duchovnom živote sme úspešní práve vďaka uvedomelosti. Niekedy si ľudia myslia, že v duchovnom živote sa má vypnúť svoja inteligencia a treba všetko robiť mechanicky, tak, ako nám niekto hovorí. No to je nesprávna pozícia, pretože sa pridávame cez zapnutie našej inteligencie a nie cez jej vypnutie.

Preto by som sa chcel opýtať tých, ktorí čítali Bhagavad Gítu. Akú prvú radu dáva Krišna Arjunovi?

Publikum: Aby si vykonával svoju povinnosť a aby bojoval.

Surdas prabhu: Dobre, taká tam je, ale nie je to prvý príkaz. Aký je úplne prvý príkaz? 

Publikum: Aby nesmútil nad príbuznými, že o ich osude je už rozhodnuté.

Surdas prabhu: Áno, také niečo je v druhej kapitole, ale to nie je prvá rada.

Publikum: Vždy na mňa mysli a nikdy na mňa nezabudni.

Surdas prabhu: To je v strede Bhagavad Gíty. Je taká rada, ale je v strede Bhagavad Gíty. Chcem úplne prvý. Čím sa začína duchovný život Arjunu? Je to prvá lekcia v úplnom začiatku. Môžete si otvoriť Bhagavad Gítu. 

Publikum: Je to to, že mu hovorí, aby zanechal slabosť srdca, aby nebol slabý?

Surdas prabhu: To je neskôr. Keď sa všetci vzdáte, tak vám poviem odpoveď.

Publikum: Už sme sa vzdali.

Surdas prabhu: Krišna radí, aby sme sa nevzdávali. Spomeňte si, bolo to v prvej kapitole. V prvej kapitole Krišna hovorí Arjunovi, aby sa pozrel na všetkých Kuruovcov, ktorí sa tam zišli. Prvé čo mu radí je to, aby uvidel, aby bol pozorný. Pretože pamätáte si stav Arjunu, ktorý mal na bojovom poli? Arjuna mal náladu pasažiera. Je to prirodzený stav, keď je človek v strese, tak odpája svoju pozornosť od analýzy okolitého sveta. Človek v takom stave nenachádza v sebe kľud a čaká kým to rýchlo prejde a zvyčajne v tomto stave veľmi zle analyzuje okolitý svet. Človeku je ľahšie umrieť v tej bitke, ako analyzovať čo hovoria a čo sa deje. Preto prvá rada, ktorú dáva Krišna Arjunovi, je – pozeraj pozorne. V piatej kapitole Bhagavad Gíty je popísaný veľmi dôležitý proces, že na začiatku je človek veľmi pozorný k tomuto svetu. 

Výsledok pozornosti

Pozorný vzťah k tomu svetu privádza k nasledujúcemu výsledku. Tento výsledok je to, že človek začína vidieť zákony materiálneho sveta. Keď začína vidieť zákony materiálneho sveta, tak prichádza nový výsledok. Človek začína vidieť Krišnu, Boha, ktorý stojí za týmito zákonmi. Preto keď človek na začiatku hovorí, že ukážte mi Boha, chcem vidieť Boha, tak to je veľmi naivné. Tým viac ak sa nachádza v pozícii pasažiera, čiže v tomto svete spí. 

Na začiatku musíme byť veľmi pozorní k tomuto materiálnemu svetu ako to radí Krišna Arjunovi. Po tom, ako budeme mať skúsenosť pozorovaním tohto materiálneho sveta, začneme vidieť zákony tohto materiálneho sveta. Potom uvidíme Boha, ktorý za týmito zákonmi stoji a pomáha nám. To je tá cesta ako môžeme vidieť Boha. Inak sa nám to nepodarí. 

Keď má oddaný skúsenosť s pozorným prístupom vo svojom živote, tak taký oddaný začína vidieť ruku Krišnu, ktorá mu pomáha. Keď oddaný začína vidieť ruku Krišnu, tak to mu dá stimul ďalej pokračovať. Vidí, že všetko je tak, ako o tom hovorí Šríla Prabhupáda. Obzvlášť je to vidieť v dlhých úsekoch života – človek začína vidieť, ako mu Krišna v jeho živote pomáhal. 

Benefit uvedomelého života

Nevedomý človek väčšinou nežije prítomnosťou, ale minulosťou, alebo budúcnosťou. To robí človeka veľmi nepozorným a taký človek nemôže byť vo svojom živote úspešný.

Príklad: Dieťa chodí do škôlky a závidí školákovi, že chodí do školy. Veľmi chce chodiť do školy a nie do škôlky. Takýmto spôsobom toto malé dieťa nežije v živote malého dieťaťa, ale v myšlienkach o budúcnosti, že bude chodiť do školy. Ako rastie, začína chodiť do školy, tak sa mu to tiež prestáva páčiť. Začína závidieť dospelým, ktorí nechodia do školy a chodia do roboty a to sa mu zdá zaujímavejšie. Keď ukončí školu, stane sa dospelým, začína chodiť do práce, tak začína závidieť dôchodcom. Dôchodcovia závidia malým deťom, ktoré chodia do škôlky a nemusia nad ničím rozmýšľať.

Takýmto spôsobom sa každý človek nachádza v postavení, v ktorom závidí človeku v inom postavení. Počas toho sa neteší svojmu postaveniu, ale závidí niekomu inému. Človek nežije prítomnosťou, žije minulosťou, alebo budúcnosťou. Človek odpája svoje vedomie prítomného okamihu a to ho robí slabším. Pretože najdôležitejší, najšťastnejší čas je prítomný čas. Najdôležitejší je pre nás človek, s ktorým sa združujeme práve teraz. Najdôležitejšia je pre nás činnosť, ktorú vykonávame teraz. Prítomný čas, prítomná činnosť, ľudia s ktorými sa teraz združujeme v prítomnom čase, to sú tie faktory, v ktorých sa drží šťastie a našou úlohou je zobrať si to šťastie odtiaľ. 

Ľudia zvyčajne rozmýšľajú tak, že budúci, alebo minulý čas je ten šťastný, budúca, alebo minulá činnosť je tá šťastná, alebo ľudia s ktorými sa budem združovať v budúcnosti, alebo s ktorými som sa stretával kedysi dávajú šťastie. Väčšinou ľudia rozmýšľajú takto. 

Krišna vedomie nás učí byť v uvedomení. Nakoľko rozumieme čo sa okolo nás deje, čo robíme teraz, s kým sa teraz združujeme, tak sa učíme získavať od tejto činnosti, od týchto ľudí šťastie, a iba vtedy môžeme prejsť na ďalší schodík a naučiť sa združovať s Krišnom a získavať šťastie zo združovania s Krišnom. Takéto pochopenie učí človeka byť šťastným v materiálnom aj v duchovnom svete. To je veľmi dôležité. Musíme sa naučiť byť šťastnými teraz v tomto čase, v tomto postavení. 

Ak sa pozrieme do časov, keď sme študovali v škole, tak si môžeme spomenúť na zlé obdobie, keď sa nám nechcelo chodiť do školy, keď sme museli robiť domáce úlohy atď.. To sa nám zdalo veľmi zložité a nepríjemné. No ak by nás teraz dali naspäť do školy, tak som presvedčený, že by ste boli veľmi úspešní žiaci, aj keď všetci nemohli byť úspešní v tej dobe. Teraz nás naša životná skúsenosť privádza k chápaniu, že keď sme boli v škole, tak sme boli šťastní. Preto si aj teraz myslíme, že sme nešťastní, ale keď sa pozrieme na náš súčasný život s odstupom času, tak pochopíme, že sme priamo teraz boli šťastní a budeme sa čudovať prečo sme sa vtedy netešili životu, a prečo sa nám zdal život ťažký. Takýmto spôsobom sa musíme priamo teraz začať učiť tomuto šťastiu. To je taký prvý bod, benefit uvedomelého života.

Uvedomelosť umožňuje vidieť zákony života

Druhý moment je to, že uvedomelosť umožňuje vidieť zákony života a používať tieto zákony života pre svoje dobro. To je ako v príklade s tým človekom, ktorý predal akcie pred krachom burzy. Uvidel tieto zákony, uvidel ako fungujú a začal konať v súlade s tými zákonmi, a preto bolo všetko v poriadku. To znamená, že tieto zákony sú očividné, človek ich skrátka nechce vidieť, chce spať a nechce vidieť ako fungujú. 

Príklad: Spomínam si, že u nás v škole boli rôzne deti. Jedny nechceli rozmýšľať o živote, nechceli prijímať zákony života a napokon sa im život ukázal dosť zle. Stali sa alkoholikmi a ich život bol nakoniec neúspešný. Niekto sa ocitol vo väzení, niekto umrel veľmi skoro. Tie deti, ktoré boli zodpovedné, všímali si tieto zákony života a prijali tieto zákony života, tak ich osud bol oveľa lepší, ako pri tých prvých. 

Najdôležitejšie je to, že uvedomelosť nám nakoniec umožňuje uvidieť Boha, zoznámiť sa s Ním a začať s Ním spolupracovať a získať všetky benefity združovania sa s Ním. Takýmto spôsobom je uvedomelosť takým prvým faktorom v našom živote, na ktorý by som upriamil pozornosť. Takýmto spôsobom sú problémy ako v materiálnom, tak aj v duchovnom živote spojené s nedostatočne uvedomelou praxou. Nedostatočná uvedomelosť privádza k tomu, že sa u človeka objavuje depresia a začína sa mu žiť veľmi ťažko v tomto svete. 

To bola téma ktorej som sa chcel venovať, preto ak sú otázky, nech sa páči.

Publikum: Ja sa chcem opýtať, že keď prabhu hovoril, že prvý krát, keď hovorí Krišna na Arjunu, tak ktorý to je presne verš v tej prvej kapitole?

Surdas prabhu: Prečítajte prosím dvadsiaty piaty verš prvej kapitoly Bhagavad Gíty.

Bhagavad Gíta. 1.25

bhīṣma-droṇa-pramukhataḥ
sarveṣāṁ ca mahī-kṣitām
uvāca pārtha paśyaitān
samavetān kurūn iti 

V prítomnosti Bhīṣmu, Droṇu a ostatných panovníkov sveta Śrī Hṛṣīkeśa povedal: „Ó, Pārtha, len sa pozri na všetkých zhromaždených Kuruovcov.“

Som rád, že som otvoril ďalšie tajomstvo Bhagavad Gíty.

Publikum: To je veľmi zaujímavé.

Surdas prabhu: Veľmi rád dávam takéto otázky. Prvá rada Bhagavad Gíty a nikto si nespomína na tento verš. Pozornosť a uvedomelosť je prvá rada, ktorú dáva Krišna Arjunovi. 

Publikum: Chcel by som sa opýtať, že tieto veci, keď to prabhu povie, tak sa zdajú také jasné, ale človek si to sám od seba nevšimne. 

Surdas prabhu: Áno. Preto je to prvá téma, ktorú by bolo dobré vysvetliť. Pretože všetky ostatné, aj duchovná prax, aj úspech v materiálnom svete, vychádzajú z tejto témy, z témy pozornosti a uvedomelosti. Pretože všetci ľudia sa delia na tých, ktorí chcú byť ako pštrosy, chcú schovať hlavu do piesku a tých, ktorí nechcú byť pštrosy a hlavy z piesku vyťahujú. No, ak pštros zasunie hlavu do piesku, tak príde vlk a chytí ho za zadok a zje ho. No, ak človek vytiahne hlavu z piesku, tak má väčšiu šancu nezahynúť v tomto materiálnom svete. 

Tajomstvo

Môžem vám povedať ešte jedno tajomstvo, že motívom veľmi veľa ľudí, ktorí začínajú duchovnú prax je to, že nechcú na seba brať zodpovednosť a myslia si, že duchovná prax ich zbaví povinnosti robiť všetko ostatné. Keďže v materiálnom svete treba byť pozorný a uvedomelý, tak si veľa ľudí myslí, že keď sa dajú na duchovnú prax, tak ich to zbaví tejto zodpovednosti. Spravidla ako následok takejto činnosti u človeka vzniká sklamanie.

Krišna nám v ôsmej kapitole dáva správnu prax. Ak si pamätáte, keď sme sa venovali úvodu Bhagavd Gíty, tak sme o tomto hovorili. Krišna radí Arjunovi, aby bojoval a spomínal na Neho. To znamená, že by sme mali konať správne v materiálnom svete a popri tom mať duchovnú prax. Chyba bude, keď sa budeme venovať len materiálnym činnostiam a nevenovať sa duchovnej praxi. No chyba bude taktiež ujsť od materiálnych povinností čisto k duchovnej praxi a myslieť si, že to je dostatočné a že nemusíme bojovať. Taká je rada Krišnu v Bhagavd Gíte.