KAPITOLA ŠTVRTÁ

Transcendentálne poznanie

Kapitola sa bude venovať:

• Duchovnému poznaniu.
• Ako sa duchovné poznanie odovzdáva.
• Bude sa venovať všetkým problémom, ktoré sú s tým spojené. 

1.časť

Začíname štvrtú kapitolu. Prečítame si prvé tri verše.

Bhagavad-gíta 4.1

śrī-bhagavān uvāca
imaṁ vivasvate yogaṁ
proktavān aham avyayam
vivasvān manave prāha
manur ikṣvākave ’bravīt 

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Vyjavil som túto nehynúcu vedu o yoge bohu Slnka Vivasvānovi a Vivasvān ju zveril Manuovi, otcovi ľudského pokolenia, ktorý ju potom predniesol Ikṣvākuovi. 

Bhagavad-gíta 4.2

evaṁ paramparā-prāptam
imaṁ rājarṣayo viduḥ
sa kāleneha mahatā
yogo naṣṭaḥ paran-tapa 

Takto bola táto najvyššia veda odovzdávaná postupnosťou duchovných učiteľov a takto ju prijali svätí králi. V priebehu času sa však postupnosť prerušila, a preto sa zdá, že pôvodná veda je stratená. 

Bhagavad-gíta 4.3

sa evāyaṁ mayā te ’dya
yogaḥ proktaḥ purātanaḥ
bhakto ’si me sakhā ceti
rahasyaṁ hy etad uttamam 

Tú istú starodávnu vedu o vzťahu k Najvyššiemu ti teraz vyjavujem Ja, lebo si nielen Mojím oddaným, ale i priateľom, a preto môžeš porozumieť jej transcendentálnemu tajomstvu.“ 

Začíname novú kapitolu. Má veľkú zvláštnosť v porovnaní s tými kapitolami, ktoré sme už spolu čítali. Tá zvláštnosť je v tom, že sa nezačína otázkou Arjunu. Vidíme, že otázka Arjunu existuje, ale je vo štvrtom verši. Otázka Arjunu sa týka troch predchádzajúcich veršov, ktoré dovtedy povedal Krišna. To je veľmi zaujímavé a treba si vždy všímať tie kapitoly, kde iniciatíva vychádza od Krišnu. Poviem vám viac. Niektorí hovoria, že Bhagavad Gíta bola napísaná viacerými autormi. Veľa ich udáva ako argument, že niektoré kapitoly sa začínajú bez otázky Arjunu. Podľa môjho názoru to nie je nevyhnutné, aby všetky kapitoly začínali otázkou Arjunu. Pretože Krišna a Arjuna boli priateľmi. Krišna pozeral na Arjunu, na jeho stav a podľa svojej iniciatívy mohol povedať niečo čo si myslel, že by pomohlo Arjunovi. Preto aj ďalej v Bhagavad Gíte budú kapitoly, ktoré Krišna začína bez otázky Arjunu. Budeme sa im venovať a rozmýšľať nad tým, prečo to tak je. 

Ak chceme hovoriť vo všeobecnosti o štvrtej kapitole, tak sa táto kapitola nazýva jnana-yoga. Táto kapitola sa bude venovať duchovnému poznaniu a tomu ako sa duchovné poznanie odovzdáva. Taktiež sa bude venovať všetkým problémom, ktoré sú s tým spojené. 

Myslím si, že po tom ako Krišna osvetlil Arjunovi tému o žiadostivosti, Arjuna sa zamyslel a Krišna pokračoval v téme duchovné poznanie. Tu môžeme vidieť, že Krišna začína hovoriť o guru parampare. Arjuna v štvrtom verši položí Krišnovi otázku a v ďalších veršoch Krišna odpovie na otázku Arjunu. Štvrtý verš je otázka Arjunu.

Bhagavad-gíta 4.4

arjuna uvāca
aparaṁ bhavato janma
paraṁ janma vivasvataḥ
katham etad vijānīyāṁ
tvam ādau proktavān iti 

Arjuna riekol: „Veď si sa narodil oveľa neskôr než boh Slnka Vivasvān. Ako mám teda chápať, že si mu túto vedu na počiatku vyjavil Ty?“ 

Bhagavad-gíta 4.5

śrī-bhagavān uvāca
bahūni me vyatītāni
janmāni tava cārjuna
tāny ahaṁ veda sarvāṇi
na tvaṁ vettha paran-tapa 

Vznešený riekol: „Obaja sme prešli mnohými zrodeniami, ó, Arjuna. Ja si môžem pamätať všetky, ale ty nie, ó, hubiteľ nepriateľov! 

Bhagavad-gíta 4.6

ajo ’pi sann avyayātmā
bhūtānām īśvaro ’pi san
prakṛtiṁ svām adhiṣṭhāya
sambhavāmy ātma-māyayā 

Hoci som nezrodený a Moje transcendentálne telo nikdy nezaniká, a hoci som Pánom všetkého tvorstva, zjavujem sa v každom tisícročí vo Svojej pôvodnej transcendentálnej podobe.

Bhagavad-gíta 4.7

yadā yadā hi dharmasya
glānir bhavati bhārata
abhyutthānam adharmasya
tadātmānaṁ sṛjāmy aham 

Vždy, keď niekde nastáva úpadok náboženstva a narastá bezbožnosť, ó, potomok Bharatov, vtedy Osobne zostúpim. 

Bhagavad-gíta 4.8

paritrāṇāya sādhūnāṁ
vināśāya ca duṣkṛtām
dharma-saṁsthāpanārthāya
sambhavāmi yuge yuge 

Aby som oslobodil zbožných a zničil ničomníkov a aby som znovu upevnil náboženské zásady, zjavujem sa vek po veku. 

Tu sa preberá dôležitá otázka, aký je význam guru parampary. Význam guru parampary je v tom, že pochádza od Boha, pretože guru parampara, ktorá stratila spojenie s Bohom nemá význam. Nanešťastie to býva tak, že guru parampara môže stratiť spojenie s Bohom. Krišna to sám priznáva. Hovorí o tom, že postupom času sa môže stať to, že guru parampara môže stratiť spojenie s Bohom a vtedy prestane byť guru paramparou. V týchto veršoch sa hovorí o dôležitosti toho, že prvým elementom guru parampary je Krišna. 

Čo možno vyzdvihnúť ako to najdôležitejšie? To, že Boh je stvoriteľ všetkých živých bytostí. Okrem toho je dôležité, že existuje večne a pamätá si všetky naše životy. My si dobre nepamätáme ani náš súčasný život. Nevieme čo sme robili v minulom živote. Preto potrebujeme nápovedu od Boha ako správne konať. Preto sa tu hovorí o dôležitosti toho, že každá guru parampara ide od Krišnu. 

Taktiež sa tu opisuje príčina príchodu Boha. O tom sa hovorí vo veršoch sedem a osem. Preto, aby sa pomohlo oddaným, aby sa zničili darebáci a aby sa obnovilo náboženstvo. Z jednej strany to robí Boh a z druhej strany je to úloha guru parampary. Úloha guru parampary spočíva v tom, aby podporila tých, ktorí chcú ísť po duchovnej ceste. Aby sa mohli brániť zlu, a aby mohla pomôcť ľuďom pochopiť princípy dharmy. Šríla Prabhupáda vo význame ukazuje, že čo sa týka Boha, tak Boh prichádza na tento svet, aby poskytol potešenie svojim oddaným. 

Bhagavad-gíta 4.9

janma karma ca me divyam
evaṁ yo vetti tattvataḥ
tyaktvā dehaṁ punar janma
naiti mām eti so ’rjuna 

Kto pozná transcendentálnu povahu Môjho zjavenia a Mojich činov, keď opúšťa svoje telo, ten sa znovu nenarodí v tomto hmotnom svete, ale dosiahne Moje večné sídlo, ó, Arjuna. 

Tu sa popisuje kritérium toho, že človek pochopil to poznanie, ktoré sa predáva cez guru paramparu. Taký človek sa už viac nerodí v materiálnom svete a ďalšia vec je tá, že taký človek bude v duchovnom svete. To je finálna úloha guru parampary. Spočíva v tom, aby nás priviedla do duchovného sveta. To je najdôležitejšia informácia o guru parampare. Ďalej budú nasledovať veľmi zaujímavé verše, pretože môže vzniknúť otázka: Ak človek niečo nepochopil, možno sa nepripojil ku guru parampare. Alebo sa pripojil ku guru parampare, ale nepochopil to poznanie, ktoré ide od Boha. Čo bude s takým človekom? Prečo sa to deje? Prečo sa deje to, že ľudia nemôžu pochopiť to poznanie, ktoré dáva guru parampara? 

Bhagavad-gíta 4.10

vīta-rāga-bhaya-krodhā
man-mayā mām upāśritāḥ
bahavo jñāna-tapasā
pūtā mad-bhāvam āgatāḥ 

V minulosti sa mnohí a mnohí — oslobodení od lipnutia, strachu a hnevu, celkom naplnení Mnou a uchyľujúci sa pod Moju ochranu — očistili poznaním o Mne, a tak dosiahli transcendentálnu lásku ku Mne. 

V tomto verši sa vysvetľuje prečo niekomu môžeme hovoriť poznanie, ale on ho nemôže plne pochopiť. Má to tri dôvody: rāga, bhaya, krodhā. Je to veľmi zaujímavý verš. V skutočnosti tento verš vysvetľuje prečo si ľudia vo všeobecnosti nemôžu osvojiť poznanie.

Bhaya sa prekladá ako strach. To znamená strach byť osobnosťou. 

Krodhā znamená hnev. Hnev, ktorý vzniká zo závisti k Bohu.

Rāga je pripútanosť k materiálnym veciam.

Sú to univerzálne princípy.

Prečo sa ľudia v rodine hádajú? Aby to bolo praktické, tak sa pozrieme ako to funguje v bežnom živote. Prečo sa ničia vzťahy v rodine?  Rāga, bhaya, krodhā.

Rāga je prípútanosť k materiálnemu potešeniu.

Ak niekto v rodine chce veľa materiálnych vecí alebo pôžitkov, tak taký človek veľmi rýchlo zabúda, že tá osoba je členom jeho rodiny. Muž môže zabudnúť, že tá žena je jeho manželka. Manželka môže zabudnúť, že ten muž je jej manžel. Deti môžu zabudnúť, že tí ľudia sú ich rodičia. Rodičia môžu zabudnúť, že tí malí ľudia sú ich deti.

Veľké materiálne túžby robia človeka slepým, on to už nevidí. 

To isté sa prejavuje v prípade s Bohom. Ak si chce človek užívať bez obmedzenia v tomto živote, tak nechce o Bohu nič vedieť.

Bhaya, strach byť osobnosťou.

Osobnosť je človek, ktorý berie zodpovednosť za svoj život na seba. V živote sa deje veľa zmien. Každý človek musí pochopiť, že okolo neho sa budú diať nejaké veci a musí konať adekvátne k tým zmenám. Veľa ľudí nechce brať zodpovednosť ani za seba, ani za iných.

Vzdanie sa zodpovednosti, to je strach byť osobnosťou.

Prejavuje sa v strachu spolupracovať s inými ľuďmi.

Dieťa prinesie zo školy zlú známku. Možno by malo význam pre rodiča ísť do školy a porozprávať sa s učiteľom. Opýtať sa v čom je problém. Prečo dostal zlú známku… Rodič, ktorý má v sebe strach, sa bude báť ísť do školy a klásť otázky. Pretože mu budú hovoriť, že sa svojmu dieťaťu nevenuje. Rodič si bude myslieť, že o ňom povedia, že je zlý otec, alebo mama. Boja sa toho. 

Osobnosť sa kritiky nebojí. Zodpovedný rodič zodpovedá za svoje dieťa a preto musí ísť do školy. Tam mu môžu povedať čokoľvek, buď že je zlá mama, zlý otec, alebo že je všetko v poriadku, ale učivo bolo komplikované a dieťa ho nepochopilo. Alebo im môžu povedať, že ich dieťa v škole šikanujú a všetku jeho energiu používa na to, aby sa ubránil. Kvôli tomu už nemá energiu na učenie. To sa tiež môže stať.

Keď som chodil do školy, tak niektorých žiakov šikanovali. Neviem ako to bolo u vás, ale u nás to bolo bežné. Našu školu navštevovalo 1950 žiakov, to nemohli učitelia ustriehnuť, preto tam bolo veľa bitiek. Niektorí žiaci sa neučili, chceli len prežiť. Aj toto sa môže stať. Rodičia nevedia čo sa deje s ich dieťaťom. Keď sa rodič nebojí zodpovednosti, tak príde a zistí to. To bude správny postup. No takto sa môže zachovať len osobnosť, ktorá sa nebojí kritiky. Ktorá sa nebojí priznať, že dieťa môže mať nejaké problémy. No ak sa rodič bojí, tak sa bojí byť osobnosťou. Vtedy môže povedať, že o ničom nevie. Všetko robí dobre a to že sa dieťa zle učí, tak to ho treba zbiť, aby sa učilo lepšie. 

Chceme sa naučiť kresliť, alebo hrať na hudobný nástroj. Ak to budeme robiť, tak sa stretneme s tým, že nám povedia, že to robíme zle. Môžu nám povedať ako sme to zle nakreslili. Preto sa môžeme báť tej kritiky a nič sa nebudeme pokúšať robiť. 

Tajomstvo: Ak začneme robiť niečo nové, tak to nemôžeme hneď robiť dobre. Na začiatku bude veľmi veľa chýb. Budú nám opakovať ako to nerobíme správne. Osobnosť je pripravená prijať to. Má povedať – dajte mi ešte jednu príležitosť niečo spraviť, niečo vyskúšať. Človek s takýmto prístupom sa stane osobnosťou. Človek, ktorý sa bojí ťažkostí, problémov, osobnosť nebude. 

Rovnako to môže byť aj keď kráčame po duchovnej ceste. Môžeme mať nejaké ťažkosti. Preto veľa ľudí nechce prijať vedomie Krišnu, pretože vidia ťažkosti. Vidia, že sa treba vzdať mäsa. Oni si povedia, že je to pre nich zložité. V reštauráciách je iba mäso, vajcia, ryby. To znamená, že si bude musieť variť sám a to sa mu nechce. Bojí sa ťažkostí.

Človek, ktorý sa bojí byť osobnosťou nemôže počuť poznanie, ktoré ho robí lepším. Je veľmi dôležité nebáť sa zodpovednosti. No zodpovednosť môže byť spojená s nejakými negatívnymi následkami. Osobnosť sa nebojí negatívnych následkov. Ak sa človek bojí negatívnych následkov, tak nemôže byť osobnosť. 

Krodhā, hnev na Boha.

Hnev na Boha, pretože sa nachádza vo vyššom postavení ako my. Pre niektorých ľudí ťažkosti nie sú problém. Môžu pracovať veľmi tvrdo. Môžu pokojne počúvať kritiku na svoju adresu. No ak im povedia, že nikdy nebudú prví, nepozerajúc na to koľko úsilia vynaložia, aj tak nikdy nebudú prví, tak takí ľudia sa môžu opýtať, že prečo nebudú prví? Pretože Boh bude prvý a oni sa začnú hnevať na Boha, pretože s tým nesúhlasia. 

Deti keď vyrastú môžu dosiahnuť veľké úspechy. Môžu sa hnevať na rodičov, že aj keď ich rodičia nezískali také úspechy ako oni, tak vždy budú vyššie ako oni. Môže sa stať, že sa človek stane miliardárom a jeho rodičia sú obyčajní dôchodcovia, ktorí nevedia počítať ani na kalkulačke. Môže sa hnevať na svojich rodičov, pretože rodičia sú nad ním. 

Ak nad tým porozmýšľame, tak môžeme pochopiť ako sa môžeme stať silnejšími. Ako zlepšiť vzťahy. Napríklad vzťahy u nás v rodine. Rāga, bhaya, krodhā.

Prejdeme k ďalšej téme. Je dosť zložitá.

Bhagavad-gíta 4.11

ye yathā māṁ prapadyante
tāṁs tathaiva bhajāmy aham
mama vartmānuvartante
manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ 

Každého odmeňujem podľa toho, ako sa Mi odovzdáva. Ó, syn Pṛthy, všetci v každom ohľade kráčajú Mojou cestou. 

To je veľmi dobrý verš. Môžeme dostať otázku: Človek má nejaké zlé vlastnosti a tak nemôže získať plné poznanie. Ovláda neúplné poznanie. Prečo sa čiastočné poznanie nepremení na plné poznanie? Poviem vám príklad, aby to nebolo pre vás príliš teoretické.

Niekto si chce kúpiť auto, no vie o autách málo. Keď si kúpi auto, tak počas používania dostáva viac a viac informácii o aute. O päť rokov môže vedieť o tom aute všetko. To je logické. Tak prečo sa vo vzťahoch nepremení čiastočné poznanie na plné poznanie? Ľudia sa zoberú a nemajú o sebe plné poznanie. Nevedia ako sa združovať jeden s druhým. Rodičia majú deti, ale mladí rodičia nemajú poznanie čo to je. Prečo sa časom rodičia nestanú múdrejšími vo vzťahu k svojim deťom? Prečo nenastane nárast poznania? Zoznamujeme sa s Krišnom. Máme nejaké poznanie o Krišnovi. Môžeme povedať, že je to úplné poznanie o Krišnovi? Nemôžeme to povedať. Prečo aj keď prešlo veľa času, tak nemôžeme získať úplné poznanie o Krišnovi? Prečo sa rodičia nestanú múdrejšími vo vzťahu ku svojim deťom? Prečo sa deti nestanú múdrejšími vo vzťahu k svojim rodičom? Prečo sa manželia nestanú múdrejšími vo vzťahu jeden k druhému? Krišna to vysvetľuje.

Bhagavad-gíta 4.12

kāṅkṣantaḥ karmaṇāṁ siddhiṁ
yajanta iha devatāḥ
kṣipraṁ hi mānuṣe loke
siddhir bhavati karma-jā 

Ľudia na tomto svete túžia dosiahnuť úspech vo svojich plodonosných činnostiach, a preto uctievajú polobohov, lebo v tomto svete sa úspech pochádzajúci z plodonosných činov dostaví veľmi rýchlo. 

Je to veľmi dobré poznanie, keď vieme pochopiť tento mechanizmus. Kvalita nášho života sa môže veľmi zlepšiť. Vysvetlenie je nasledovné: Keď konáme a nemáme plné poznanie, tak na začiatku získavame rýchle výsledky. Tieto rýchle výsledky nám prekážajú v tom, aby sme išli ďalej a získali úplné poznanie. 

Manžel nemusí plne rozumieť svojej manželke a manželka nemusí plne rozumieť svojmu manželovi. Keď sa združujú, tak sa veľmi rýchlo dostavia výsledky. Napríklad manžel si môže všimnúť, že manželka robí niečo nesprávne, alebo naopak. Keď vidia, že robia niečo nesprávne, tak príde rýchly výsledok a to bude hnev, podráždenosť, zlosť. Ak nemôžu prekonať tento prvý výsledok a nevedia pokračovať ďalej, tak tento vzťah skončí. Aj keď sa nerozvedú, tak sa môžu začať nenávidieť. Keď nebudú môcť ísť ďalej, tak nepochopia, že v skutočnosti je to dobrý človek a má veľmi veľa dobrých vlastností. Tá nenávisť bude prekážať človeku, aby mohol ísť ďalej. Alebo keď sa združujeme s človekom a on nás nahneval a povieme si, že to už je koniec, s tým človekom už nikdy nebudeme komunikovať. No keď budeme pokračovať so združovaním ďalej, tak ten druhý človek sa veľmi pomaličky môže stať lepším. Ak sa nepokračuje za tento prvý výsledok, tak ten druhý koncový výsledok, dobrý výsledok nebude dosiahnutý. 

Preto sa tu hovorí o polobohoch. Polobohovia sú tí, ktorí dávajú rýchly materiálny výsledok. Muž sa združuje so ženou. Žena je zástupcom Venuše. Venuša môže dať veľmi rýchly výsledok. Môže urobiť niečo zle prostredníctvom tej ženy a chlap sa urazí. Povie, že všetky ženy sú zlé, nechcem sa s nimi združovať. Môže to byť aj opačne. Je to len príklad. Naopak Venuša môže poskytnúť veľké šťastie pre muža a muž bude nadšený. No keď bude veľmi nadšený, tak tiež nepochopí kto v skutočnosti je tá žena. Pretože to ohúrenie, ktoré mu môže poskytnúť tá žena môže brániť v tom, aby pochopil kto v skutočnosti tá žena je. Ak to neuvidí, tak nebude mať skutočný vzťah s tou ženou. 

Opakovanie.

Hovorí sa tu o poznaní. Hovorí sa tu o tom od koho to poznanie prichádza. K akým výsledkom by malo poznanie priviesť. Prečo sa človek nemôže dobre učiť. Prečo aj keď sa niečo naučil, tak sa nemôže naučiť niečo ďalšie a tak získať ďalšie poznanie. 

Bhagavad-gíta 4.13

cātur-varṇyaṁ mayā sṛṣṭaṁ
guṇa-karma-vibhāgaśaḥ
tasya kartāram api māṁ
viddhy akartāram avyayam 

Podľa troch kvalít hmotnej prírody a podľa činností im určených som stvoril v ľudskej spoločnosti štyri triedy. Hoci som stvoriteľom tohto zriadenia, mal by si vedieť, že som nečinný a nemenný. 

V tomto verši sa uvádza čo robí človek, ktorý má anarthy, nedostatky charakteru. Krišna tu hovorí, že varnášrama pomáha človeku zbaviť sa týchto nedostatkov. Ak nie je človek nepriateľom varnášramy, aj keď teraz niečomu nerozumie, tak konajúc správne v rámci varnášramy postupne získava potrebné poznanie. 

Ak sa človek nachádza v spoločnosti a koná v nej správne, tak postupom času mu varnášrama dá možnosť pochopiť ako konať správne. Takýmto spôsobom, ak sa človek zamýšľa nad tým, ako má postupovať správne aj keď teraz nemôže konať správne, tak postupom času to môže pochopiť. Preto je varnášrama taká dôležitá. 

Ak manžel nerozumie svojej manželke, manželka nerozumie svojmu manželovi, získajú nejaké zlé výsledky, ale postupom času získajú možnosť to pochopiť. Môže to byť veľmi dlhý čas. 

Bhagavad-gíta 4.14

na māṁ karmāṇi limpanti
na me karma-phale spṛhā
iti māṁ yo ’bhijānāti
karmabhir na sa badhyate 

Činy Ma neovplyvňujú a netúžim ani po ich plodoch. A ten, kto chápe túto pravdu o Mne, sa tiež nezapletie do následkov činov. 

Bhagavad-gíta 4.15

evaṁ jñātvā kṛtaṁ karma
pūrvair api mumukṣubhiḥ
kuru karmaiva tasmāt tvaṁ
pūrvaiḥ pūrva-taraṁ kṛtam 

S týmto vedomím o Mojej transcendentálnej prirodzenosti konali v dávnych dobách všetky vyslobodené duše. Preto by si mal splniť svoju povinnosť, nasledujúc ich príklad. 

Toto sú posledné verše tejto časti tejto kapitoly.  Vysvetľuje sa tu veľmi zaujímavá vec. Vysvetľuje sa tu podstata duchovného poznania, ktoré predáva guru parampara. Boh tu nemusí nič robiť, no napriek tomu niečo robí. 

Príklad: Iný človek vám nie je nič dlžný, no napriek tomu za vami príde a niečo pre vás robí. To znamená, že nás taký človek ľúbi. To znamená láska. Je tu vysvetlený princíp lásky. 

Princíp lásky.

Ak človek nie je nič dlžný druhému človeku a napriek tomu pre neho niečo robí. Nie preto, že je k tomu donútený. Nie preto, že musí. Nie zo strachu….On to robí z lásky. To je podstata duchovného poznania. Podstata duchovného poznania je v tom, že nás Boh ľúbi. Boh je Bohom, preto nikomu nie je nič dlžný, no napriek tomu to robí.

Ak by ste nikomu nič neboli dlžní, ale starali by ste sa niečo urobiť pre druhého. Aký by bol ten motív? To znamená, že toho človeka ľúbite. V tomto spočíva duchovné poznanie. Na začiatku musíme pochopiť, že nás Boh ľúbi. Ak chápeme, že nás Boh ľúbi, tak vtedy čítame pätnásty verš a chceme tiež niečo začať robiť. Bude to pre nás stimul, aby sme aj my niečo robili. V tomto je zmysel guru parampary, duchovného poznania. Priblížiť nám to, že nás Boh ľúbi. Pomôcť nám začať správne konať. 

Porozmýšľajte:

Čo je duchovné poznanie?

Čo nie je duchovné poznanie?

K čomu je potrebná guru parampara?

Prečo nie je potrebná guru parampara?

Je potrebné vedieť tieto veci, aby sme sa neocitli v hlúpej situácii, a aby sme vedeli správne konať. Pretože bez pochopenia týchto vecí sa veľmi ľahko hocijaké hnutie môže premeniť na sektu. Aby sa to nestalo, aby sme sa mohli správne duchovne rozvíjať, tak je potrebné, aby sme poznali Bhagavad Gítu.