späť

Úspech spočíva vo vďačnosti Bohu

Úspech spočíva vo vďačnosti Bohu

Naša dnešná lekcia sa bude venovať financiám a úspechu. Téma bude o tom, ako idú financie a úspech dokopy s duchovným životom. A či sa to vôbec dá spojiť. Často si myslíme, že duchovný človek je nejaký chudák, alebo bezdomovec. Skúsime prebrať túto tému. Budeme sa opierať o text z Bhagavad-gíty. Ak ju nemáte doma, tak vám odporúčam, aby ste si ju zadovážili. Pretože Bhagavad-gíta je podivuhodná kniha. Bola vyrieknutá pri veľmi neobvyklých okolnostiach. Skrýva v sebe rozhovor Arjuny a Krišnu – Najvyššej Božskej Osobnosti. Situácia, do ktorej sa dostal Jeho priateľ Arjuna bola pre neho veľmi zložitá. Bol na hranici smrti. Je to vyrieknuté pred vojnou. Arjuna mal zomrieť, pretože jeho armáda bola oveľa menšia ako armáda protivníka. Aj keby nejakým zázrakom vyhral s touto menšou armádou, tak aj tak nechcel žiť. Na začiatku knihy je v obrovskej depresii a snaží sa nájsť spôsob ako utiecť z tejto životnej situácie.

Prežil niekto z vás takú situáciu v živote, že vám bolo veľmi ťažko, mali ste silnú depresiu a chceli ste z tej situácie iba utiecť? Nikto nemal v živote takú situáciu, že chcel utiecť domov a schovať sa pod posteľ, alebo niekam k mame? Je to dobrý pocit? Nie je. A práve Arjuna bol v podobnej situácii. Chcel utiecť z tejto životnej situácie, ale keď mu Krišna vyriekol Bhagavad-gítu, tak získal silu a entuziazmus pokračovať.

Bhagavad-gíta je kniha, ktorá dáva životnú silu a entuziazmus prekonať aj tie najzložitejšie životné situácie. Je to taká kúzelná kniha, pretože aj keď nerozumiete tým veršom, ktorých je tam dokopy sedemsto, tak aj keď si ich len čítate, tak toto čítanie vám dokáže ukľudniť myseľ a privedie vás ku spokojnosti. Kto tú knihu nemá, tak tým odporúčam, aby si ju zohnali. A ten kto ju má, tak by si mal v ťažkej situácii z nej niečo prečítať a uvidí, že táto kniha má magickú moc.

V Bhagavad-gíte Krišna vysvetľuje rôzne životné situácie. Hovorí tam napríklad o tom, čo je dobré a čo je zlé. Čo by človek mal robiť a čomu by sa mal naopak vyhýbať. Čo to je život, smrť, skutočná láska. Toto všetko sú témy, ktoré sa rozoberajú v Bhagavad-gíte. Okrem toho Krišna v tejto knihe hovorí aj o tom, čo je to ozajstný úspech a ako je možné ho dosiahnuť v tomto svete. Pretože možno sa nám niekedy zdá, že v tomto svete, v tomto živote nie je možné dosiahnuť úspech. Máme pocit, že je to len taký reťazec neúspechu a zložitých životných situácii. Mali ste niekedy taký pocit? Keďže ste mali, tak sa budeme v tejto lekcii opierať o verš Bhagavad-gíty 3.10 – budem ho recitovať v sanskrite, ale nebudeme ďalej čítať komentár. Komentár si prečítate na domácu úlohu.

 

Bhagavad-gíta. 3.10

saha-yajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā
purovāca prajāpatiḥ
anena prasaviṣyadhvam
eṣa vo ’stv iṣṭa-kāma-dhuk

Synonymá
saha — spolu s; yajñāḥ — obete; prajāḥ — generácie; sṛṣṭvā — stvorenie; purā — kedysi; uvāca — povedal; prajā-patiḥ — Pán tvorstva; anena — touto; prasaviṣyadhvam — prospievať stále viac; eṣaḥ — toto; vaḥ — vám; astu — nech je; iṣṭa — všetkým vytúženým; kāma-dhuk — ten, kto poskytuje.

Překlad
Na počiatku stvorenia vyslal Pán tvorstva generácie ľudí a polobohov spolu s obeťami Viṣṇuovi a požehnal im, hovoriac: „Buďte šťastní konaním tejto yajñe (obete), lebo tak získate všetko, čo potrebujete pre šťastný život a dosiahnutie vyslobodenia.“

 

Význam

Hmotný vesmír, stvorený Pánom tvorstva (Viṣṇuom), dáva podmieneným dušiam možnosť vrátiť sa domov, naspäť k Bohu. Všetky živé bytosti v hmotnom stvorení sú podmienené hmotnou prírodou, pretože zabudli na svoj večný vzťah k Viṣṇuovi alebo Kṛṣṇovi, Najvyššej Božskej Osobnosti. V Bhagavad-gīte (15.15) je vysvetlené, že zmyslom vedskeho učenia je pomôcť nám pochopiť tento večný vzťah: vedaiś ca sarvair aham eva vedyaḥ. Kṛṣṇa potvrdzuje, že cieľom Ved je pochopiť Ho. Vo vedskych hymnoch sa hovorí, že Pánom všetkých živých bytostí je Viṣṇu, Najvyššia Božská Osobnosť: patiṁ viśvasyātmeśvaram. V Śrīmad-Bhāgavatame (2.4.20) opisuje Śrīla Śukadeva Gosvāmī Pána mnohými spôsobmi ako pati:

śriyaḥ patir yajña-patiḥ prajā-patir
dhiyāṁ patir loka-patir dharā-patiḥ
patir gatiś cāndhaka-vṛṣṇi-sātvatāṁ
prasīdatāṁ me bhagavān satāṁ patiḥ

Prajā-pati je Viṣṇu, ktorý je Pánom všetkého tvorstva, všetkých svetov, všetkých krás a ktorý je ochrancom všetkých. Pán stvoril tento hmotný svet, aby podmieneným dušiam umožnil naučiť sa vykonávať yajñe (obete) pre uspokojenie Viṣṇua, aby tak mohli žiť pohodlne a bez strachu počas svojho pobytu v hmotnom svete a aby mohli po opustení svojho hmotného tela vstúpiť do Božieho kráľovstva. Taký je program pre podmienené duše a to je všetko, o čo v tomto hmotnom svete ide. Podmienená duša získava vďaka obetiam vedomie Kṛṣṇu a všetky zbožné vlastnosti. Vo veku Kali odporúčajú vedske písma saṇkīrtana-yajñu, spievanie Božích mien. Túto transcendentálnu obeť zaviedol Śrī Caitanya Mahāprabhu, aby oslobodil všetkých ľudí tohto veku. Saṇkīrtana-yajña a vedomie Kṛṣṇu sa k sebe veľmi dobre hodia. V Śrīmad-Bhāgavatame (11.5.32) je zmienka o Kṛṣṇovi v Jeho podobe oddaného (Śrī Caitanya Mahāprabhu), a to práve v súvislosti so saṇkīrtana-yajñou:

kṛṣṇa-varṇaṁ tviṣākṛṣṇaṁ
sāṅgopāṅgāstra-pārṣadam
yajñaiḥ saṅkīrtana-prāyair
yajanti hi su-medhasaḥ

„Ľudia, ktorí sú vo veku Kali obdarení dostatočnou inteligenciou, budú vykonávaním saṅkīrtaṇa-yajñe uctievať Pána, ktorého sprevádzajú Jeho spoločníci.“ Ostatné yajñe, ktoré sú predpísané vo vedskej literatúre, sa v tomto veku Kali nedajú vykonávať tak ľahko, no saṇkīrtana-yajña je vznešená a jednoduchá a hodí sa pre všetky účely. O tom sa píše v štrnástom verši deviatej kapitoly Bhagavad-gīty.

 

Seminár

Je tu skrytý význam, že úspech je už na samotnom začiatku vložený do tohto stvorenia. Krišna hovorí: saha-yajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā – od samotného začiatku stvorenia tohto sveta. Pri samotnom stvorení tam vložil mechanizmus, aby ľudia boli šťastní. Tento mechanizmus pomáha ľuďom dosiahnuť dve veci. Je veľmi zaujímavé o čom hovorí Krišna v tomto verši. Hovorí o yajni. Yajna sa prekladá ako obeť. Povieme si niečo málo o tom, čo to vôbec yajna je. No najskôr by sme si mali povedať, že yajna prináša dva následky:

 

1. Štastie

Čo je v našom pochopení šťastie, čo nás dovedie k tomu, aby sme sa stali úspešnými? Videli ste niekedy úspešných ľudí? Dajú sa nejakým spôsobom opísať? Pozrime sa na to takto. Po čom túži bohatý človek? Chce ešte viac peňazí. Bohatí ľudia sa veľmi boja o svoje peniaze. Neustále sledujú ekonomickú situáciu, aby zistili či o niečo neprichádzajú. Či sa nezmenšuje ich bohatstvo. Peniaze ich robia rukojemníkom. Z jednej strany chcú mať veľa peňazí, ale z druhej strany to prináša veľa nepokoja. V skutočnosti by sme chceli byť slobodní a nezávislí od tohto nepokoja.

 

Druhý následok, ktorý je opísaný v tomto verši je:

 

2. Slobodu od nepokoja

A to je také zvláštne. Videli ste niekedy ľudí, ktorí v sebe nemajú žiaden nepokoj? Ktorí nemajú tieto problémy? Čo charakterizuje týchto ľudí, ktorí nemajú životné problémy? Obvykle nie sú pripútaní k materiálnym statkom.

 

Príklad:

Ako dieťa, ktoré sa nezamýšľa nad tým, že by malo zaplatiť nájom, alebo čo bude jesť, za čo si kúpi zajtra obed atď. V materiálnom svete, keď je človek bohatý, tak vidíme najmä to, že má veľké ťažkosti s nepokojom. Keď je človek chudobný, tak nemá tento druh stresu. Zaujímavé je to, k akému výsledku privádza yajna. Často premýšľame, kto to je skutočne šťastný človek. Tu sa hovorí o tom, že šťastný človek je ten, ktorý má aj materiálny úspech, no ten materiálny úspech mu nezabránil dosiahnuť aj duchovný pokrok. Takýto človek má aj materiálny aj duchovný úspech. Práve v tomto je zvláštny rozpor, lebo v našom každodennom živote máme problém to skĺbiť dokopy. Ale je to možné vďaka yajni.

Yajna je obeť. Obeť je to, keď človek snaží všetku svoju činnosť, všetko čo vie a čo môže robiť – zamestnať v službe Pánovi. Neznamená to, že keď sa chce človek zaujímať o duchovno, tak by sa mal všetkého vzdať a odísť chudobný niekde do lesa. Prvé čo by sa mal naučiť je to, aby videl svoju závislosť od druhých. Pochopenie závislosti od druhých je kľúčom k úspešnej yajni. Človek, ktorý chce dosiahnuť nejaký úspech, nejaké bohatstvo, tak robí najčastejšiu chybu v tom, že sa snaží tie peniaze a bohatstvo odtrhnúť. Chce postupovať ako nejaký škrečok, ktorý vybehne na pole, naberie si čo najviac do líc, zalezie do svojej nory a povie si: „Teraz som šťastný.“ Taký človek si povie: „Ja nepotrebujem nič vedieť, som zavretý doma a som šťastný.“ Je zaujímavé, že keď človek začne rozmýšľať takýmto spôsobom, tak okamžite začnú nejaké problémy v živote. Pretože ostatným ľuďom sa nepáči také správanie. Začínajú sa rozčuľovať prečo si to nechal pre seba, že oni to tiež chcú. A toto je začiatok všetkých vojen a konfliktov vo svete.

V ďalších veršoch je vysvetlené kto je to zlodej. Je dôležité pozrieť sa na to zo širšieho uhlu pohľadu a Bhagavad-gíta sa o to snaží. V skutočnosti aj keď nič nerobíme a iba ležíme, tak veľmi veľa dostávame. Niečo dostávame od spoločnosti, štátu, od prírody a prírodnej sily, ktorú majú na starosť polobohovia, veľa vecí dostávame od svojich rodičov, priateľov. Bhagavad-gíta hovorí, že ten kto berie len pre seba a nič nedáva, tak je zlodej. A čo sa robí so zlodejmi? Potrestajú ich. Zlodej nie je iba ten kto ukradne niekomu niečo z tašky. Zlodej je aj ten čo nič nerobí a nedáva druhým. My veľa získavame a ak nedávame nič druhým, tak sme zlodeji. Keď človek vidí spojenie, ktoré má so všetkými, ktorí ho obklopujú, a ak sa nesnaží odtrhnúť z tej energie, ktorá ho obklopuje prostredníctvom ostatných ľudí a vidí tú svoju závislosť od všetkých – vtedy sa začína snažiť robiť niečo pre tých ľudí od ktorých niečo získava. A keď dáva, tak vo výsledku ešte viac získa. Keď niečo úprimne dávame, tak u toho človeka, ktorému niečo dávame samovoľne vznikne túžba nám dať niečo na oplátku. Je to úplne prirodzené.

 

Príklad:

Dieťa ktoré sa snaží postupovať presne tak, ako si to želajú rodičia a snaží sa im vyjsť maximálne v ústrety. Rodičia takého dieťaťa sú šťastní a snažia sa mu vytvoriť najlepšie podmienky na to, aby bolo to dieťa šťastné. Snažia sa o neho maximálne postarať. Musíme pochopiť, že všetka energia, ktorá nás obklopuje vychádza od Najvyššieho Pána. Nedávno som bol v chráme a tam jeden duchovný učiteľ hovoril o tom, ako si chcel kúpiť nejaký malý nápoj. Povedal, že malá fľaštička vody stala jeden a pol eura. Dokážete si predstaviť? Čistá voda stojí jeden a pol eura. Súhlasíte s tým, že voda naozaj stojí nejaké peniaze? Možno voda, ktorú si kúpime v obchode môže stáť toľko peňazí. Ale koľko sme už vypili vody a koľko sme za tú vodu zaplatili? V niektorých štátoch sa predáva už aj vzduch. Ak chcete dýchať čerstvý vzduch, tak musíte poriadne zaplatiť. Dokážete si to predstaviť? My teraz všetci dýchame. Koľko vzduchu ste už vydýchali za ten čas čo ste tu? Čakáte, že vám za to vystavia účet? Dokážete si to predstaviť? Pri východe vás budú čakať a dajú vám účet. Vydýchali ste toľko kubíkov vzduchu.

V skutočnosti nám všetky tieto možnosti – vodu, vzduch a veľa vecí, ktoré si ani neuvedomujeme dáva Najvyšší Pán. On od nás nepožaduje žiadne peniaze. Možno hamižní obchodníci od nás budú chcieť jeden a pol eura za malú fľaštičku vody, ale Najvyšší Pán nám dáva všetko toto bezplatne. A aký pocit by mal v nás prirodzene vzniknúť vo vzťahu k Najvyššiemu Pánovi? Mal by vzniknúť pocit vďačnosti. Pocit vďačnosti a prianie niečo urobiť pre Najvyššieho Pána je kľúč ku skutočnému úspechu. V tomto je tajomstvo úspechu na tomto svete. Tajomstvo spočíva v tom, že čím viac sa budeme snažiť aspoň niečo malého urobiť pre Najvyššieho Pána, tak On bude natoľko potešený tým, že nám bude dávať stále viac a viac možností v našom živote.

 

Otázka: A čo ľudia čo si myslia, že im to dáva iba príroda, že žiadny Boh neexistuje? Oni si budú myslieť, že to je všetko zadarmo a nebudú to chcieť splatiť. Čo bude s takými ľuďmi? Ako im pomôcť?

Pre takého človeka je ťažké pochopiť a uvidieť ten kontext. Pretože, keď to človek nechce vidieť, tak to neuvidí. Skutočný problém pre toho človeka je v tom, že ho začínajú zákony prírody trestať. Podobne ako v každodennom živote, keď si myslíme, že všetko čo vidíme je naše a môžeme to kľudne brať bez dovolenia, tak za nejaký čas budeme mať problémy. Možno na prvý, druhý, alebo tretí raz sa nám to podarí urobiť bez následkov, ale v budúcnosti čakajú takého človeka veľmi veľké ťažkosti.

 

Príklad:

Človek vidí, že niekde ležia tašky a povie si: „Taška ako taška, ja som to našiel, takže sú to moje peniaze, ktoré ležia v tej taške. Tie peniaze si môžem kľudne zobrať. Nemal by nikto proti tomu namietať.“ Tie peniaze prichádzajú samé od seba, ale za nejaký čas keď strčí ruku do vrecká nejakému nesprávnemu človeku, tak ten môže vyjadriť svoju hlbokú nespokojnosť. Nemôžeme presne povedať čo bude čakať takéhoto „naivného“ človeka. Môžeme mu kľudne položiť takú otázku. Dobre ak nám to všetko dáva príroda, tak prečo predávajú v obchode malú fľaštičku vody za jeden a pol eura? Veď tá voda by mala byť bezplatná, tak aké majú právo ju predávať? Takže môžete kľudne odporučiť takému človeku, nech ide do obchodu a tam nech sa napije a naje do sýta. A môžeme pozorovať čo sa stane, keď to urobí. Predstavte si ako človek príde do obchodíku, kde majú nejaké dobroty. Rozloží si obrus a vytiahne si príbor. Čo môže očakávať? Trest. Najčastejšie môže prísť polícia, budú ho chcieť zobrať a on bude namietať: „Vy nemáte žiadne právo, veď to dáva príroda.“

Keď mala fľaštička vody stojí jeden a pol eura, tak koľko stojí rieka? Keď idete do bazéna, tak musíte zaplatiť peniaze, aby ste tam mohli plávať, tak koľko by sme mali zaplatiť za to, že plávame v mori, alebo v oceáne? To je nelogické, keď by to malo byť zadarmo, tak prečo od nás chcú peniaze pri vchode do bazéna? Nemajú na to právo. Takýmto spôsobom je možné dať pochopenie človeku, ktorý to nechce vidieť. Keď už troška vody stojí také peniaze, tak koľko musí stáť voda, vzduch. Ten poplatok, čo sa od nás očakáva za to, že si to užívame. To je aspoň trochu vďačnosti a túžba aspoň niečo urobiť pre toho, kto nám to dáva.  Práve v tomto je kľúč k úspechu. Ten kto takto nechce konať, tak ho očakávajú ťažkosti.

 

Otázka:Keď chceme prejaviť vďačnosť Bohu, tak ako to urobiť?

To bude domáca úloha. Práve v komentári k tomuto veršu Šríla Prabhupáda píše, ako je možné prejaviť vďačnosť Bohu. Ja vám napoviem, je to takzvaná sankirtana yajna. A to je spievanie svätých mien Pána. Je to činnosť, ktorú môže robiť absolútne každý, pretože nepotrebuje žiadnu kvalifikáciu. Nie sú k tomu potrebné ani žiadne finančné investície. Všetko čo musíte obetovať je trošku času. Snažiť sa s ostatnými spievať Haré Krišna Mahá mantru. To je cena, ktorú môžeme zaplatiť Bohu.

A aký to bude mať výsledok? Budú vás očakávať dva druhy úspechu. Finančný, materiálny úspech – budete úspešný v tomto materiálnom svete. A taktiež budete úspešný aj v duchovnej sfére. Nebudete pociťovať psychický nepokoj a nebudete podmienený materiálnymi ťažkosťami. Takto možnosti nám dáva sväté meno Pána.

 

Otázka: Keď sa napíše Bohatý a rozloží sa to, tak to pozostáva z Boh a ty.

V ruštine je to rovnaké. Vo sfére, kde spájame svoj život s Bohom máme všetky možnosti. Lebo bohatstvo sú v skutočnosti vzťahy, kontakty, konexie. Akýkoľvek biznis je postavený na konexiách. Aj možnosti, ktoré dáva verejná správa sú spojené s konexiami. Neexistujú bohatí ľudia, ktorí sú oddelení od všetkých.

Je taký vtip: Bohatého človeka sa pýtali ako sa stal bohatým. Išiel som na trh, kúpil som jablká za jeden dolár. Pekne som ich umyl, naleštil a predal ich na rovnakom trhu za dva doláre. Potom som kúpil jablká za dva doláre. Opäť som ich umyl, naleštil a predal som ich za štyri. A takýmto spôsobom ste zarobili milión dolárov? Nie, potom zomrela moja teta v Amerike a nechala mi dedičstvo milión dolárov. Takýmto spôsobom som sa stal milionárom.

V skutočnosti základom každého bohatstva sú nejaké konexie, alebo vzťahy. Ak človek nemá dobré vzťahy, tak nemôže byť bohatý. Keď človek buduje vzťah s Bohom, tak sa automaticky stáva bohatým. Preto, aby sme to mohli dokázať spojiť svoj život s Bohom, tak musíme najskôr uvidieť to ako nás vo všetkom obklopuje Najvyšší Pán. Musíme sa naučiť neodtrhávať energiu, ktorá je spojená s Bohom. Musíme sa naučiť vidieť prejav Boha vo všetkom čo k nám prichádza a prejavovať vďačnosť. Ako prejav vďačnosti sa od nás očakáva, že budeme spievať sväté meno Pána, Haré Krišna.

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

0 komentárov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.