Pokračujeme v našich lekciách z Bhagavad Gíty. Zastavili sme sa na časti, ktorá je zasvätená buddhi-yoge. Táto časť druhej kapitoly Bhagavad Gíty vyvracia tretí argument Arjunu.
Spomeňme si aké sú štyri argumenty Arjunu:
- Argument Arjunu: „Ja nechcem.“ Vyvracia ho veda o duši.
- Argument Arjunu: „Čo z toho budem mať?“ Vyvracia ho veda o dharme.
- Argument Arjunu: „Činnosť spôsobuje hriech.“ Vyvracia ho buddhi-yoga.
Sám názov buddhi-yoga hovorí o tom, že vyvracia tento argument. Buddhi znamená inteligencia. Vedci hovoria, že čím inteligentnejší človek je, tak tým menej koná zločin. Keď som študoval ako právnik, tak sme mali predmet kriminológia. Kriminológia je veda o zločinoch. Tam vedci ukázali, že čím lepšie má človek vzdelanie, tak tým menej zločinov robí. Povedali, že najmenej zločinov robia právnici. Prečo?
Publikum: Lebo vedia ako obchádzať zákon.
Surdas prabhu: Áno. Taktiež preto, lebo vedia, aký je za to trest. Preto buddhi-yoga znamená, že čím je človek inteligentnejší, tým menej bude hrešiť. Arjuna hovorí Krišnovi, že nechce hrešiť. Potom mu Krišna hovorí vedu o buddhi-yoge. Pretože buddhi-yoga je tá cesta, na ktorej nie je žiadny hriech. Táto časť sa volá buddhi-yoga, lebo je spojená s tretím argumentom Arjunu o hriechu. Na začiatku Krišna vysvetľuje to, že ľudia veľmi zle poznajú Védy. Ak ľudia veľmi zle poznajú Védy, tak nevedia, čo to hriech je. Pretože to, čo je hriech, hovoria Védy. No ak človek nerozumie Védam, tak nevie čo je, a čo nie je hriech. Človek si môže myslieť, že to čo robí nie je hriech, no v skutočnosti to bude hriech. Minule sme hovorili o rôznych úrovniach šástier. O tom, že na každej úrovni šástier je vlastné pochopenie toho, čo to je hriech.
Veľmi zaujímavý tu je štyridsiaty šiesty verš. Je tam analógia so studňou a vodnou nádržou.
Bhagavad Gíta 2.46
yāvān artha uda-pāne
sarvataḥ samplutodake
tāvān sarveṣu vedeṣu
brāhmaṇasya vijānataḥ
Všetky funkcie, ktoré plní malá studňa, splní v každom ohľade aj veľká vodná nádrž. Podobne môže byť zmysel Véd užitočný iba pre toho, kto pozná ich účel.
Zložitá analógia. Väčšinou, keď prednášam bhakti šástry, tak je to pre študentov ťažké na pochopenie. Posnažím sa vám vysvetliť podstatu. Je to dôležitá analógia, preto ju chcem vysvetliť. Krišna tu chce vysvetliť Arjunovi v čom sa mýli. Viete prečo sa tu hovorí o studniach?
Publikum: Lebo je studňa hlboká?
Surdas prabhu: Nie. Pochopil som, že neviete. Pozrite, prečo sa tu spomína veľa studní? Je to preto, že v dedine je niekoľko druhov studní. Tieto studne majú hierarchiu. Niektoré studne sa považujú za čistejšie, niektoré menej čisté a niektoré nečisté. Hovorím tu o rituálnej čistote. Poviem skôr taký európskejší príklad.
Príklad: V byte je vodovod. Kohútik je v kuchyni, v kúpeľni a keď odpojíte prívod k WC, tak budete mať ešte jednu prípojku. Voda, ktorá tečie z kohútika v kuchyni sa používa na pitie, na umývanie jedla a riadu. No ak ste došli domov a máte špinavé topánky, budete si tie topánky umývať v umývadle v kuchyni? Nie. Aj keď tam tečie rovnaká voda, tak sú rôzne pochopenia rituálnej čistoty. Voda, ktorá tečie z kohútika v kuchyni sa považuje za čistejšiu, ako tá čo tečie v kúpeľni. Aj keď je prípojka tá istá. Tak isto to je aj na dedine. Sú studne, z ktorých sa odoberá voda čisto na varenie. Z druhej studne sa voda používa na pranie, tá je menej prestížna. Ešte sú studne z ktorých voda sa používa na napájanie zvierat a tie sú ešte menej prestížne. Sú aj studne, ktoré používajú tie najnižšie vrstvy spoločnosti. Tieto rôzne studne sú prirovnané k rôznym Védam. Niekedy sa stáva že v niektorých dedinách nemajú také množstvo studní. Napríklad keď dedina sídli na brehu jazera, tak studne nepoužívajú. Veľké jazero sa používa aj na napájanie zvierat, na umývanie aj na prípravu jedla. Hovorí sa, že ak človek nepozná zmysel Véd, tak musí používať rôzne úrovne šástier. No ak pozná zmysel Véd, tak rozumie všetkým šástram.
Pointa tejto analógie v štyridsiatom šiestom verši – Krišna hovorí Arjunovi, že hovorí o hriechu, ale nepozná zmysel šástier. To je rovnaké, ako keď človek hovorí o nejakom zločine, ale nie je právnikom. Preto Krišna hovorí, že jeho predstavy o hriechu sú nesprávne. Inak povedané, na to aby sme rozumeli čo je a čo nie je hriech, je potrebné rozumieť zmyslu šástier. Ak človek rozumie zmyslu šástier, tak vie čo je a čo nie je hriech. Čo je zmyslom šástier?
Publikum: Zmysel je odovzdať sa Krišnovi.
Surdas prabhu: Ďalej v štyridsiatom siedmom a štyridsiatom ôsmom verši bude Krišna vysvetľovať čo je karma-yoga. Yoga je spojenie. Slovo karma má viac významov, môže to byť činnosť, ale aj hriech. Takýmto spôsobom môžeme povedať, že karma-yoga je yoga hriechu. Volá sa tak prečo?
Publikum: Snažíme sa spojiť hriech s Krišnom a tak sa očistiť.
Surdas prabhu: To je správna odpoveď. Skúsime to pochopiť ešte do väčšej hĺbky. Arjuna nechce robiť hriech. Je taká prax s pomocou ktorej hocijaký hriech prestane byť hriechom.
Príklad: Je epidémia chrípky a ľudia ochoreli. Čo je potrebné, aby sme neochoreli chrípkou? Najdôležitejšie je, aby sme nechodili na miesta, kde sa vyskytujú chorí ľudia. Pretože keď budeme v miestnosti, kde je päťdesiat ľudí chorých, kýchajú tam, kašlú, tak je zázrak, keď sa nenakazíme. Vedci vymysleli lieky na chrípku. Ako pochopiť, ktorý liek je lepší? Podľa toho akú odolnosť bude mať, keď užije ten liek.
Prvý vedec povie, že ak človek bude v miestnosti, kde sú traja ľudia nakazení chrípkou a užije ten liek, tak neochorie, no ak budú štyria s chrípkou, tak ochorie. Druhý vedec povie, že ak človek bude v miestnosti, kde sú desiati ľudia nakazení chrípkou a užije ten liek, tak neochorie, no ak tam bude jedenásť ľudí, tak ochorie. Tretí vedec povie, že ak človek bude v miestnosti, kde je sto ľudí nakazených chrípkou a užije ten liek, tak neochorie. Štvrtý vedec povie, že aj keď celý svet bude nakazený chrípkou a všetci budú na neho dýchať, tak neochorie. Ktorý z nich má najsilnejší liek?
Publikum: Ten posledný.
Surdas prabhu: To isté tu vysvetľuje Krišna. Vysvetľuje liek, ktorý je natoľko efektívny, že môže byť v centre hriechu a neochorieť. Vieme aký je na to recept a to je to, že všetko musíme spojiť s Krišnom. Všetku karmu musíme spojiť s Krišnom a tak prestane byť pre nás nebezpečnou. Dokonca nie len prestane byť pre nás nebezpečnou, ale ešte sa stane aj zdrojom duchovného pokroku. V skutočnosti je to zázrak. Je to rovnaké ako keď vedec povie, že sú okolo človeka všetci nakazení chrípkou, dýchajú na neho a čím viac na neho dýchajú, tým silnejšiu má imunitu a tým je menej pravdepodobné, že ochorie chrípkou.
Publikum: Ak mám liek, ktorý vylieči tisíc ľudí, tak nepotrebujem liek, ktorý vylieči sto ľudí, taktiež nepotrebujem ani liek, čo vylieči troch. Čiže ten najsilnejší automaticky zahŕňa všetky tie slabšie lieky. Toto sa mi hodí k tomu príkladu s tou studňou. Lebo keď veľká vodná plocha plní účel toho, čo všetky menšie studne, tak tento príklad by mi dával zmysel. No v tom kontexte použitia príkladu so studňou, že nám ide o tú esenciu Véd, tak tam sa mi to hodí skôr naopak. Že keď sa viem napiť aj z malej studne, tak nemusím piť z oceánu.
Surdas prabhu: Pozrite. Esencia Véd je veľká vodná nádrž. Dám príklad s jazerom. Máme studňu pre zvieratá a zo studne pre zvieratá sa dajú napájať len zvieratá. Umývať sa v nej a naberať vodu na prípravu jedla nie je možné. Ak máme studňu na pranie, tak v tej vode môžeme prať a taktiež môžeme túto vodu zobrať aj na napájanie zvierat, atď. No vodu z jazera môžeme použiť na všetky účely. Taká je pointa.
Publikum: Ja som to mal spojené s tým, že inde Arjuna za chviľu bude hovoriť, že ľudia, ktorí berú všetky Védy ako celok a nezameriavajú sa na esenciu, čo je iba malá časť a zameriavajú sa na celú tú plochu Véd, tak môžu byť zmätení.
Surdas prabhu: Áno. Pozrite. To že je veľká vodná nádrž, to neznamená veľký objem Véd. Pointa tej analógie nie je v tomto. Je taký pojem ako zmysel Véd. Zmysel Véd nie je veľký čo sa týka objemu. No ak človek rozumie zmyslu Véd, tak rozumie všetkým šástram.
Publikum: Áno, len príde mi to také neintuitívne, lebo dáva sa príklad, že nepotrebujeme poznať celý oceán, stačí že poznáme jednu kvapku. Lebo ten zmysel nie je väčšinou kvantitatívny, ale kvalitatívny.
Surdas prabhu: Preto hovorím, že štyridsiaty šiesty verš je pre študentov veľmi zložitý. To je asi najzložitejšia analógia v Bhagavad Gíte a skoro nikto jej nerozumie.
Publikum: Nie je to iba zle preložené? Mne to príde, že to môže byť iba zle preložené. Ak by to bolo naopak, tak to dáva zmysel.
Surdas prabhu: Treba sa pozrieť, aký je preklad do slovenčiny. Je možné, že to prekladateľ zle preložil. Je to najťažšia analógia v celej Bhagavad Gíte.
Publikum: Pozerali sme český, slovenský a anglický a všade to je rovnaké. Ale možno to zle niekto preložil zo sanskritu do angličtiny. Lebo mne osobne to nedáva žiadny zmysel. Rozumiem, že je to nejaké prirovnanie, ale to čo chce povedať by povedal možno jednoduchšie, keby to povedal naopak.
Surdas prabhu: Áno. Zmysel tejto analógie je v tom, že ak človek rozumie zmyslu Véd, tak rozumie všetkým védam.
Publikum: Práve preto by som povedal, že keď chápem jednu kvapku, tak chápem celý oceán. No teraz je to naopak.
Surdas prabhu: Áno. A tu je to naopak. Dobre ste to všetko pochopili. Poviem príklad zo svojej právnickej praxe. Študovali sme právo. Trestný zákon, občiansky zákon, správny zákon. V každom kódexe sa na začiatku píše zmysel toho kódexu. Zmysel práva je spravodlivosť, ľudskosť, demokracia a otvorenosť – transparentnosť. Štyri zložky, ktoré sú zmyslom práva. Človek, ktorý nerozumie tomu zmyslu si môže čítať nejaký zákon a povedať, že to treba urobiť tak, tak a tak. No nerozumie, že ten zákon tam je na to, aby bola spravodlivosť, ľudskosť, demokracia a transparentnosť. Tieto štyri veci, to sú malé veci, ako kvapka. No sú natoľko významné, že v štyridsiatom šiestom verši sa hovorí, že to nie je kvapka, ale oceán.
Publikum: To je podobné ako s ústavou. Keď človek rozumie podstate ústavy, tak automaticky rozumie zámeru všetkých zákonov. No ústava je iba zopár kapitol. A zákonov máme tisíce. Tak ten verš by mal byť, že keď poznám tú malú esenciálnu časť, čo je studňa, tak automaticky poznám celý oceán zákonov. Len v tom verši je to, že keď poznám celý oceán, tak pochopím studňu. No ja si myslím, že to nie je správne.
Surdas prabhu: Je to správne. Len to má inú logiku. Ak človek pozná trestný zákon, tak to neznamená, že pozná občiansky a správny zákon. Ak človek pozná občiansky zákon, tak to neznamená, že pozná trestný a správny zákon. No ak človek pozná ústavu, tak vie všetky tie zákony. V tom je pointa. Súhlasím, že tu je svojrázna logika. Preto je pre mňa vysvetľovanie tejto analógie najzložitejšie. Častokrát si poviem, že to nebudem vysvetľovať.
Publikum: Vy by ste sa potom mohli niekedy pozrieť do sanskritu, či to je dobre preložené? Nie teraz.
Surdas prabhu: Ok, môžem to pozrieť. Myslím si, že preklad je dobrý. Všeobecne je logika taká, že podľa kvapky robíme záver o oceáne. Tu sa hovorí o tom, že ak poznáme oceán, tak budeme poznať všetky studne. Človek si môže myslieť, že oceán sú všetky Védy a studne sú časti Véd. No tu sú studne časti Véd, ale oceán nie sú všetky Védy, to je zmysel Véd. To je pointa tejto analógie. Nie je zrejmá.
Opis karma yogy
Bhagavad Gíta 2.47
karmaṇy evādhikāras te
mā phaleṣu kadācana
mā karma-phala-hetur bhūr
mā te saṅgo ’stv akarmaṇi
Máš právo vykonávať svoje predpísané povinnosti, no nemáš nárok na užívanie plodov svojich činov. Nikdy sa nepovažuj za príčinu výsledkov svojich činov a neviaž sa na nečinnosť.
Bhagavad Gíta 2.48
yoga-sthaḥ kuru karmāṇi
saṅgaṁ tyaktvā dhanañ-jaya
siddhy-asiddhyoḥ samo bhūtvā
samatvaṁ yoga ucyate
Konaj si svoju povinnosť riadne, ó, Arjuna, zriekni sa pripútanosti a buď ľahostajný k úspechu či neúspechu. Taká vyrovnanosť sa nazýva yoga.
Základné princípy Karma yogy:
- každý človek má nejakú kvalifikáciu na plnenie svojich povinností.
Táto kvalifikácia sa určuje karmou človeka. Nakoľko má každý človek karmu, tak v súlade s touto karmou má kvalifikáciu.
Príklad: Žena môže porodiť dieťa. Muž nemôže porodiť dieťa. To je kvalifikácia, ktorá je určená karmou. Niekto má veľmi dobrú karmu, má dobrú pamäť a pozná veľa cudzích jazykov. To je jeho kvalifikácia. Má takúto karmu. Niekto má kvalifikáciu, že vie veľmi chutne variť. Niekto má kvalifikáciu, že nevie variť, atď. Každý človek má nejakú kvalifikáciu. To je prvý bod, ktorý by sme mali vedieť.
- Ak sa v dôsledku tejto kvalifikácie niečo u človeka objaví, tak nemôže povedať, že to je jeho.
Niekto má kvalifikáciu ovládať veľa jazykov. No nemôže povedať, že to je jeho zásluha.
- Nakoľko nemá právo hovoriť o tom, že je to výsledok jeho činnosti, tak sa nemôže vzdať plnenia tejto povinnosti.
Tieto tri body sú spojené s tým, ako pracuje karma-yoga. Človek má nejakú kvalifikáciu. Musí konať v súlade s touto kvalifikáciou. No o tom výsledku, ktorý k nemu príde, nemôže povedať, že je to jeho výsledok a patrí mu. To je ten výsledok, ktorý patrí Krišnovi a preto ho treba odovzdať Krišnovi. To je princíp karma-yogy.
Publikum: Toto je také neintuitívne niekedy, že niekto sa narodí s tým, že má dva metre a bude hrať basketbal. Tak môžeme povedať, že to je jeho dharma a samozrejme má tu predispozíciu, ktorú neovplyvnil a bude dobrý basketbalista aj keby hocičo. No niekto sa napríklad narodí a nemá talent na jazyky, ale on sa naučí päť jazykov. Môže povedať, že to nemá s jeho karmou nič, že to on sa rozhodol. Niekedy bude proti tej predispozícii a potom povedať, že je to od karmy, alebo od Krišnu je také neintuitívne.
Surdas prabhu: Áno súhlasím, to je neintuitívne. No ak človek koná proti, tak to je tiež jeho kvalifikácia.
Publikum: No bežným ľuďom toto vysvetliť… Lebo to vytvára takú pandorinu skrinku, že neexistuje slobodná vôľa. Že vlastne všetko čo urobíme je predurčené.
Surdas prabhu: Ako to vysvetľujeme ľuďom? Každopádne človek koná v súlade so svojou karmou. On túto karmu môže spojiť s Krišnom. On musí odovzdať túto karmu Krišnovi. Takto to prestane byť jeho karma.
Publikum: To, že to prenechá Krišnovi, tak to už nie je jeho karma? To už nie je riadené tou karmou? Keď je tvrdohlavý a ide proti karme, tak aj to je karma. To sme si povedali, že áno. Tá predispozícia odovzdať sa Krišnovi, to už nesúvisí s karmou? Povedali sme si, že u bežného materialistu všetko čo sa mu deje, je na základe jeho karmy. To rozhodnutie, že nebude konať ďalej karmu, tak to už nezáleží na karme. Jediná slobodná voľba je toto rozhodnutie?
Surdas prabhu: Ak odmietne konať, tak to tiež bude jeho karma. Jediná možnosť oslobodiť sa od karmy je urobiť túto činnosť pre Krišnu. To sa bude vysvetľovať neskôr v piatej kapitole. Bude tam časť, ktorá bude opisovať troch, ktorí konajú. Bude sa tam vysvetľovať, že konajú traja. Viete kto sú títo traja? Človek, Krišna, guny materiálnej prírody.
Myslím si že tu môžeme skončiť. Poviem, že pre mňa je táto časť druhej kapitoly najobľúbenejšia. Jedna z najobľúbenejších. Preto o tom môžem rozprávať dlho. Ďalej je veľmi zaujímavá vec, to je taký môj objav v Bhagavad Gíte. Tam sa bude popisovať mechanizmus, ako karma-yoga oslobodzuje človeka. To je veľmi zaujímavé, preto nasledujúcu lekciu začnem tým.
Dnes sme hovorili o buddhi-yoge. Prečo sa táto časť vola buddhi-yoga… Ako je táto časť spojená s argumentmi Arjunu. Je to spojené s tretím argumentom Arjunu o hriechu. Hovorili sme o tom, že Védy majú rôzne úrovne. Najvyššia úroveň je u toho, kto pozná zmysel Véd. Zmysel Véd je odovzdať sa Krišnovi. V tomto bola chyba Arjunu. Arjuna sa nechcel odovzdať Krišnovi, pretože hovoril, že to je hriech. No jedine odovzdanie Krišnovi ho oslobodzovalo od všetkých hriechov.
Bolo tu ešte veľa rôznych veršov, ktorým som sa nevenoval. Rozhodol som sa hovoriť o najzložitejšej analógii Bhagavad Gíty. To je analógia so studňami a oceánom. Poviem vám, že deväťdesiatdeväť percent ľudí čo prešli cez bhakti šástry nerozumejú tejto analógii. Dúfam, že sa mi vám to podarilo vysvetliť. Pretože táto analógia nie je intuitívna, to je pravda.
Publikum: Dokončíme tie zvyšné verše z druhej kapitoly? Pretože začíname preberať karma-yogu a to je tretia kapitola. Ale ono to vyzerá, že začína na štyridsiatom šiestom verši.
Surdas prabhu: Dobre, vysvetlím vám ako to funguje. Tretí argument Arjunu je argument o hriechu. Téma hriechu je veľmi silno spojená s karmou. Nedá sa zaoberať témou hriechu, keď nerozumieme téme karmy. Nemôžeme pochopiť ako sa chrániť od hriechu, keď nerozumieme téme karma-yogy.
Karma-yoga je metóda, ktorá ochraňuje od hriechu. Opis karma-yogy je štyridsiaty siedmy a štyridsiaty ôsmy verš. Štyridsiaty-deviaty, päťdesiaty a päťdesiaty prvý verš ukazuje ako karma-yoga očisťuje človeka od hriechu. Budeme to rozoberať na ďalšej lekcii.
Potom Krišna urobí záver tomu, čo znamená správne pochopenie Véd. Potom Arjunu veľmi zaujíma téma hriechu a ako nerobiť hriech. Preto Arjuna bude hovoriť – „povedz mi podrobne o tom buddhi yogínovi.“ Buddhi-yoga, to je pokračovanie tej časti o ktorej teraz hovoríme.
Keď Krišna hovoril Arjunovi druhú kapitolu, tak sa v tom Arjuna stratil. Povedal Krišnovi, že ničomu nerozumie a dal Mu otázku na začiatku tretej kapitoly. To je to, čo som hovoril, že štyridsiaty šiesty verš je študentom veľmi ťažké pochopiť. Tému karma-yogy je veľmi ťažké pochopiť. Arjuna ju tiež nepochopil. Preto namiesto toho, aby išli ďalej, tak mu povedal, aby ešte raz prešli karma-yogu, a preto tam vznikla tretia kapitola. Potom sa na ňu opäť pýta na začiatku piatej kapitoly. Na začiatku tretej a piatej kapitoly Arjuna pokladá otázku. Zvyčajne na svojich lekciách vysvetľujem čím sa líši otázka na začiatku tretej kapitoly od otázky na začiatku piatej kapitoly. Pretože mnohí si myslia, že to je jedna a tá istá otázka. No to nie je tá istá otázka. Arjuna v skutočnosti položil tri otázky ku karma-yoge. To je päťdesiaty tretí verš druhej kapitoly, začiatok tretej kapitoly a začiatok piatej kapitoly. Toľko času sa Arjuna snažil pochopiť ako to funguje. No karma-yoga, to už je štyridsiaty siedmy a štyridsiaty ôsmy verš. No Arjuna má ešte tri otázky. Preto sa do piatej kapitoly rozoberá otázka štyridsiateho siedmeho a štyridsiateho ôsmeho verša.
Publikum: No nebolo to až tak dlho, lebo celý ten rozhovor trval asi hodinu nie?
Surdas prabhu: Áno, hovorí sa jedna muhurta. To je menej ako jedna hodina, štyridsať osem minút.
Zatiaľ žiadne komentáre.