Bhagavad-gíta 2.40

nehābhikrama-nāśo ’sti
pratyavāyo na vidyate
sv-alpam apy asya dharmasya
trāyate mahato bhayāt

Synonyma

na — nie je; iha — v tejto yoge; abhikrama — snaha; nāśaḥ — strata; asti — je; pratyavāyaḥ — úbytok; na — nikdy; vidyate — je; su-alpam — malý; api — aj keď; asya — tohto; dharmasya — zamestnania; trāyate — oslobodzuje; mahataḥ — od veľkého; bhayāt — nebezpečenstva.

Překlad

V tomto úsilí niet straty alebo úbytku a i malý pokrok na tejto ceste môže človeka ochrániť pred najväčším nebezpečenstvom.

Význam

Činnosť, pri ktorej sme si vedomí Kṛṣṇu, alebo konanie pre Kṛṣṇu bez očakávania zmyslových pôžitkov je najvyššou transcendentálnou činnosťou. I tá najmenšia snaha potešiť Kṛṣṇu nevyjde nikdy nazmar. Na hmotnej úrovni sú všetky činy, ktoré neboli celkom dokončené, neúspešné, zatiaľ čo na duchovnej úrovni i ten najmenší čin, hoci nedokončený, prináša trvalý úžitok. Preto človek, ktorý urobil niečo pre potešenie Kṛṣṇu, o nič neprichádza, aj keby svoju prácu nedokončil. I jediné percento činnosti vykonanej v tomto duchu umožní človeku, aby nabudúce začal od dvoch percent, zatiaľ čo hmotné činy, ak ich nedokončíme stopercentne, neprinášajú žiadne ovocie. Ajāmila si plnil svoje povinnosti s niekoľko percentným vedomím Kṛṣṇu, ale výsledok, ktorého sa dočkal, bol vďaka Kṛṣṇovej milosti stopercentný. V tejto súvislosti nájdeme pekný verš v Śrīmad-Bhāgavatame (1.5.17):

tyaktvā sva-dharmaṁ caraṇāmbujaṁ harer
bhajann apakvo ’tha patet tato yadi
yatra kva vābhadram abhūd amuṣya kiṁ
ko vārtha āpto ’bhajatāṁ sva-dharmataḥ

„Keď niekto zanechá svoje predpísané povinnosti, aby oddane slúžil Bohu, a poklesne, keďže službu nedokončil — o čo taký človek prichádza? Čo však získa ten, čo dokonale vykonával svoje hmotné povinnosti?“ Alebo, ako vravia kresťania: „Na čo je človeku celý svet, keď stratil večnú dušu?“

Hmotné činy a ich následky zanikajú s telom. No čin vykonaný pre Kṛṣṇu, i keď ho preruší smrť, privedie človeka znovu naspäť k vedomiu Kṛṣṇu aj v ďalšom živote. Keď človek pracuje pre Kṛṣṇu, môže si byť istý, že v ďalšom živote dostane ľudské telo, narodí sa v rodine múdreho brāhmaṇa alebo v bohatej a vzdelanej rodine, čo mu umožní ďalší pokrok na ceste za duchovným poznaním. Taká je neporovnateľná sila oddanej služby.

Seminár

Dnes budeme pokračovať. Na začiatok sa chcem spýtať, či nie sú nejaké otázky ohľadom včerajšej lekcie.
O akej téme by ste radi diskutovali?

Otázka: Ako môže aj začiatočník spraviť duchovný pokrok?

Na začiatok si teda povieme niečo o tom, čo to vôbec je čistá oddaná služba. Často máme nesprávne pochopenie, že čistý oddaný je tá oslobodená duša, na ktorú sa môžeme len pozerať zdola z toho najnižšieho poschodia a je pre nás nedosiahnuteľná. Obvykle tie realizované osobnosti prichádzajú na tri dni a po troch dňoch utekajú preč, všetci majú takú sviatočnú náladu, sú šťastní keď tieto oslobodené duše prídu. Keď odcestuje taký oddaný, tak všetci začnú plakať: „Čistý oddaný odišiel a s kým som tu ostal. Vôbec neviem s kým. Čo som komu urobil, že sa musím v takýchto podmienkach venovať oddanej službe. Sú to veľmi zlé podmienky pre oddanú službu.“

V skutočnosti si ani nemusíme všimnúť, že čistý oddaný sedí vedľa nás. Mám na mysli medzi vami a to je úplne reálna vec. Môžeme si myslieť, že začiatočník nemôže byť čistý oddaný, lebo to nie je taký charizmatický človek. Ako si môžeme predstaviť, že aj začínajúci oddaný môže byť čistý oddaný? Aké kritéria má spĺňať? To je taký Guru Mahārāja, ktorý je na začiatku svojej cesty. No táto predstava je v skutočnosti trochu scestná. Je to trošku mylná predstava, keď si predstavujeme, že čistý oddaný bude mať ideálnu sadhanu, je ideálna osobnosť, nemá žiadne materiálne túžby. Keď hovoríme o takomto čistom oddanom, tak sa to rovná bháva bhakti. V skutočnosti sa čistá oddaná služba začína na oveľa nižšej úrovni, ako je bháva bhakti. Bháva bhakti je predchádzajúca úroveň préma bhakti. No do bháva bhakti vedie veľa rôznych stupienkov.

Stupienky pred bhava bhakti: Asakti, ruči, nishta, anartha nivrtti, bhajana kriya, sadhu sanga, śraddhā.

Tajomstvo je v tom, že absolútne každý z nás môže byť čistý oddaný. Nemali by sme to vnímať tak, že raz v ďalekej budúcnosti sa očistím a budem čistým oddaným. Nemali by sme si myslieť, že pre to, aby sme mohli byť považovaný za čistých oddaných, tak sa musíme váľať niekde po zemi. Mali by sme sa venovať čistej oddanej službe už tu a teraz. Čistá oddaná služba v sebe zahŕňa oveľa viac ako nejaké vonkajšie rituálne prejavy. Šríla Rúpa Goswámi objasňuje, že dokonca aj u oddaného môžu byť materiálne túžby. Je to popísané vo verši, ktorý je považovaný za definíciu čistej oddanej služby. Materiálne želania a želanie potešiť Krišnu môžu byť spolu vo vzťahu. Je to téma na celý seminár, ale posnažím sa vysvetliť aspoň taký základ.

Musíme pochopiť, že žijeme v materiálnom svete. Nakoľko máme materiálne telo, tak musíme v tomto svete nejakým spôsobom konať. Aj keď sa človek dostane na cestu oddanej služby, tak za ním ide taký chvost nevyriešených materiálnych problémov. Jeho povinnosťou je na to brať ohľad. Rozhodujúce je v akom vzťahu sú tie dve želania, želanie materiálne a želanie potešiť Krišnu. Materiálne túžby by nemali zatieniť želanie potešiť Krišnu. Materiálne želania sú prípustné, ale nemali by prekryť túžbu po čistej oddanej službe. Ešte raz opakujem – toto hovoríme o začínajúcom oddanom.

Čo znamená, že materiálne želania prekryjú želania čistej oddanej služby? To znamená, že oddaný realizuje svoju materiálnu túžbu a prestane sa venovať čistej oddanej službe.

Príklad: Človek príde a má ťažkosti. Vyskúšal všetky spôsoby ako to vyriešiť. Mataji sa chce vydať, ale nikto si ju nechce vziať. Tak začne chantovať. Keď sa vydáva a pokračuje v chantovaní, tak to znamená, že sa venovala čistej oddanej službe. Jej materiálna služba sa zmenila, no ona sa naďalej venuje oddanej službe. No často vidíme situáciu, že sa začínajúcemu oddanému splnia túžby, alebo sa mu vyriešia materiálne problémy a on si povie: „Super, teraz už som ochránený, takže už nemusím chantovať.“

To neznamená, že túžba mataji vydať sa je zlá. To je absolútne prirodzená túžba v tomto materiálnom svete. Previerka je v tom, že či keď sa nám vyplní tá materiálna túžba, tak či sa naďalej venujeme duchovnému životu, alebo nie. Ako premýšľa začiatočník? „Mám materiálne túžby.“ Ale materiálne túžby nás podnecujú k tomu, aby sme konali.

Príklad: Obyčajný človek rozmýšľa takto: „Ak potrebujem peniaze, tak musím pracovať.“ Rozmýšľame takým spôsobom, že keď človek pracuje, tak to znamená, že chce peniaze. Určite má nejaké materiálne túžby. Čiže, ak sa chcem stať čistým oddaným, tak musím prestať pracovať. Presne takto premýšľa začiatočník. A to je jedna zo základných chýb. Mýli sa v tom, že si myslí, že mu zrieknutie prinesie očistenie. Myslí si, že keď prestane pracovať, tak sa všetky jeho materiálne túžby zázračným spôsobom vyparia.

Predstavte si: Ste hladný. Človek keď je hladný tak sa naje. Niekto si môže myslieť, že pre to, aby sa zbavil hladu, tak musí prestať jesť. Keď nebudem jesť, tak sa zbavím hladu. Sú aj choroby bulímia a anorexia. Toto je ako anorexia. Keď sa chceš zbaviť pocitu hladu, tak by si nemal nič jesť. A v čom je problém? Že sa hlad zväčšuje.

Príbeh: U brahmačarínov sa považuje za prestíž, ak nejedia sladké. Pretože on už tú sladkú chuť má zo svätého mena. Ten brahmačarí, ktorý neje sladké, tak to je dôkaz toho, že už to je pokročilá osobnosť. Jeden brahmačarí sa rozhodol, že nebude jesť sladké. Na celý ášram zakričal: „Od dnešného dňa nebudem jesť nič sladké!“ Jeden deň nejedol sladké, druhý, tretí a za týždeň ho chytili neskoro v noci v kuchyni. Mal hlavu v chladničke a holými rukami roztrhal konzervu kondenzovaného mlieka.

K čomu dovedie takéto zrieknutie sa? Musíme chápať, že ak máme materiálne túžby, tak sa ich nedokážeme zbaviť bez toho, aby sme konali nejaké činnosti. Čistou oddanou službou pre začiatočníkov nie je to, že prestane plniť svoje povinnosti, prestane vykonávať materiálne činnosti a povie si: „Od dnešného dňa budem robiť len veci, čo súvisia s Božstvami a Krišnom.“ A snaží sa takto konať. Z takéhoto konania nič dobré nezískame a to preto, že sa naše túžby nevyparia len tak. Taký človek začne rozmýšľať, že vedomie Krišnu nefunguje. „Ja som sa chcel stať čistým oddaným. Vykašlal som sa na zamestnanie, opustil som ženu s deťmi, čítam iba vaišnavské knihy a materiálne túžby sú stále väčšie a väčšie.“ Takýto človek je veľmi sklamaný. Často sa stáva, že takýto ľudia aj opustia vedomie Krišnu. Budú hovoriť: „Chcel som sa stať maharajom, chcel som chodiť s dandou, chcel som všetkých učiť, chcel som, aby videli že som čistý oddaný, ale ten proces nefunguje, nemá to žiadnu cenu.“

Vedomie Krišnu neznamená, že by sme sa mali rozviesť s manželkou, odkopnúť deti, alebo odísť z práce. Našou úlohou je, aby sme do nášho života, takého aký je, doplnili vedomie Krišnu. Mali by sme konať tak, aby sa Krišna stal naším konečným cieľom. V závislosti od toho ako budeme konať tú správnu činnosť vo vedomí Krišnu, tak sa postupne budú odparovať naše materiálne túžby. V našom živote bude viac a viac duchovného aspektu a menej materiálneho. Práve oddaný, ktorý má tento ciel, tak bude čistý oddaný. Materiálne túžby, ako všetko materiálne – sú dočasné. Všetky materiálne túžby sú podmienené karmou, takže sa skôr či neskôr musia zrealizovať. No keď človek nad tieto materiálne želania postaví Krišnu, tak skôr či neskôr príde k tomu cieľu. Preto, aby sme sa dokázali diagnostikovať či sme, alebo nie sme čistí oddaní, tak si skúste predstaviť situáciu:

Dali vám veľké množstvo peňazí, dali vám zámok vo Francúzsku a dali vám tú najkrajšiu ženu a vynikajúce deti. Budete v takejto situácií pokračovať v oddanej službe, alebo si poviete: „Ja už som všetko dosiahol.“ Ak ste presvedčený, že budete pokračovať v oddanej službe aj v takej situácii, pretože je to váš najvyšší cieľ a vy sa snažíte dosiahnuť Krišnu a materiálne túžby sú len dočasné okolnosti, na ktoré je potrebné len brať ohľad, tak v tom prípade ste na správnej ceste. Na druhej strane, musím upozorniť na to, že to neznamená, že by sme sa mali snažiť napĺňať naše materiálne túžby. Nemali by sme ich kultivovať a poddávať sa im. Neplánujeme ich kultiváciu a rozvíjanie. Našim hlavným plánom je, aby sa materiálne túžby zmenšovali. No to neznamená, že sa ich môžeme umelo zrieknuť. Ak to urobíme, tak sa budeme pozerať na brahmačarína, ktorý holými rukami roztrhal konzervu.

Otázka: Ako rozoznať v tejto situácii, čo je kultivovanie a čo je vzdanie sa? Napríklad, chcem si veľmi pozrieť nejaký film a keď si ho pozriem, tak kultivujem toto želanie, alebo naopak?

Všetko závisí s akým motívom, prečo sa pozeráte na ten film. Aký je ten cieľ?

Potrebujem si mentálne oddýchnuť od bežných starostí každodenného života.

Keď si chcete odpočinúť od každodenných starosti, tak to je jedna situácia. Keď sa snažíte dosiahnuť čistú oddanú službu a pozriete si ten film, pretože je vaša myseľ rozrušená. A keď chápete to, že ak neupokojíte myseľ tým, že jej dáte teraz to, kvôli čomu je tak rozrušená, tak môžu nastať seriózne následky. No popri tom nespochybňujete myšlienku čistej oddanej služby, ale máte krízu a ten film vám pomôže, tak to je jedna situácia.

Šríla Prabhupáda v jednom komentáre Bhagavad-gíty píše: „Človeku sa nemusí dariť nejaká činnosť na začiatku, ale ak nespochybňuje ten vyšší ciel, tak v tomto prípade skôr či neskôr dosiahne tento cieľ.“

Ak je to tak, že si poviete, že sa cítite zle, tak si zlepšíte náladu tým, že si pozriete film, no chápete, že vašim vyšším cieľom je čistá oddaná služba. A ja sa chcem venovať čistej oddanej službe, no teraz nemám dosť síl. Bohužiaľ, teraz mám nejakú krízu a potrebujem trošku tej drogy, ten film. Ak si pozriete film s takouto náladou, tak sa skôr či neskôr zbavíte tejto závislosti na filmoch.

Je veľmi dôležité analyzovať, či sa vôbec zamýšľate nad tým cieľom, prečo si chcete pozrieť film. Pretože, keď si budete chcieť pozrieť film iba preto, že vám je ťažko, tak to tak aj celý život ostane. Oddaný, keď má ťažkosti, tak si zoberie ruženec a chantuje. Ak to aspoň vyskúšame a nedarí sa chantovať, tak si pozrite chvíľu ten film a vyskúšajte opäť chantovať. Toto je praktickejšia metóda. Sú samozrejme aj oddaní, ktorí môžu s ľahkosťou a chuťou spievať sväté meno, ale u väčšiny bude kolísanie, nejaký nárast a nejaký pád. Hlavné je, aby išla priemerná krivka hore. V rámci nej môžu byť nejaké stúpania a pády, ale celková tendencia musí byť stúpajúca.

Otázka: Prabhu povedal, že sú túžby podmienené karmou. Znamená to, že keď máme hriešne túžby, tak sa stanú?

Áno, hriešne túžby sa môžu splniť. Ale dôležité je pochopiť, že sa môžu splniť rôznymi spôsobmi. Môžu sa splniť tak, že sa vám to absolútne zhnusí, nebudete mať na to chuť. Splnená túžba znamená, že už vás viac neznepokojuje. To splnenie neznamená, že musí byť hrubo materiálne prejavené, ale splnenie túžby znamená, že sa od nej myseľ oslobodila. A keď vidíme, že máme hriešne túžby, tak ako sa ich zbavíme tak, aby sa nemuseli prejavovať?

Najdôležitejšie je poznanie. Je dôležité vedieť, čo podporuje tieto túžby. Sú to priestupky voči oddaným. Ak robíme priestupky voči oddaným, tak nás Pán trestá. Ten trest spočíva v tom, že nám ukazuje tie semienka hriešnych túžob. Ak nechcete, aby semienka hriešnych túžob začali klíčiť, tak je najdôležitejšie správne budovať vzťahy s oddanými. Oddaní sú rôzni. Niekto je na vyššej úrovni, niekto na nižšej. To ale neznamená, že niekoho môžeme ohovárať, alebo konať tak, že ho to raní. Toto je absolútne najsilnejší faktor toho, čo nám pomôže zbaviť sa týchto túžob. Pretože správne správanie sa k oddaným nám dá správnu chuť. A ak sa začne prejavovať chuť, tak práve táto chuť úplne zničí hriešne túžby. No ak neberieme ohľad na ostatných oddaných, tak je iba ilúziou si myslieť, že môj individuálny duchovný život vyrieši tieto túžby.

Bhakti Siddhantha Saraswati Thakura, aj iní áčaryovia hovorili o tom, že ak sa človek odpojí od spoločnosti oddaných a je v tej ilúzií, že praktikuje duchovný život, tak to kultivuje v jeho srdci len tie hriešne túžby. Ešte raz opakujem, takéto chovanie má byť absolútne ku každému oddanému, nie len tým zvláštnym, ktorí nosia dandu. A toto je obrovské umenie. Je veľmi jednoduché správať sa úctivo k niekomu, kto je skúsenejší a starší. Prečo je jednoduché správať sa úctivo k starším?

Pretože v skutočnosti on vie ako má s nami komunikovať. My nevieme ako sa máme správať k staršiemu, no starší vie, ako sa má správať k nám. A ešte jednoduchšie je vzťahovať sa k mladším. Pretože každý z nás vie ako sa má správať k mladším. Ale ta najťažšia úloha je vzťahovanie sa k rovným. Na tejto úrovni sme v skutočnosti všetci nekvalifikovaní. My nevieme ako sa máme správať k nim a oni nevedia ako sa majú správať k nám. Správne správanie sa, správne budovanie vzťahu s rovnocennými prináša ten najvyšší pokrok. Preto sa odporúča, aby sme dvadsať percent svojho času trávili so staršími. Dvadsať s tými, ktorí sú mladší. Šesťdesiat percent času by sme mali budovať vzťahy s tými, ktorí sú rovnocenní. V žiadnom prípade to neznamená, že si zoberiete stopky, je prípustné, že sa môžu tie percentá trochu hýbať. Je to princíp.

Otázka: Keď sa spomínal ten film, že človek to už nevydrží a pozrie si film, tak má mať počas toho filmu Krišnu niekde v pozadí a sledovať to ako taký mix? Alebo je rozdiel, keď úplne vypne inteligenciu a naozaj bude tie dve hodiny v máyi s tým, že až potom si spomenie na Krišnu? Čiže si naplno vychutná tú máyu. Aký je rozdiel v týchto dvoch a aký je rozdiel vo výsledkoch?

Visvanatha Cakravarti Thakura vysvetľuje ako je treba pozerať filmy. On radí takto: Ráno treba venovať Pánovi. Mali by sme vstať, odchantovať, prečítať si niečo zo Šrímad Bhagavatamu. Po Šrímad Bhagavatame sa musíme naladiť: „Teraz budem konať nejakú materiálnu činnosť, ale ja ju konám preto, aby som ju mohol obetovať Krišnovi.“

Príklad: Musím šoférovať auto, aby som sa dostal do práce. Premýšľam: „Musím ísť teraz autom, aby som mohol dôjsť do práce, aby som mohol zarobiť peniaze, aby som mohol dosiahnuť čistú lásku k Bohu. Musím zaplatiť za byt. Kde budem chantovať? Pod stromom?“ Kto môže pozorne chantovať pod stromom v zime? Bude mrznúť a bude padať dážď so snehom.

Pamätám si ešte na jeden príbeh zo svojho života, bolo to ešte na začiatku deväťdesiatych rokov, bola hospodárska kríza v Rusku. A v byte kde som žil sa nekúrilo. V Rusku je podstatne chladnejšie ako tu. Ráno som sa zobudil a s takou rozhodnou náladou som si povedal: „Teraz musím pozorne chantovať.“ Začal som chantovať a niečo ma stále vytrhávalo z koncentrácie a viete čo? To, že bol veľký mráz v tom byte. Pomyslel som si: „Neviem či dokážem pozorne chantovať v takomto mraze.“ Začal som premýšľať o tom, že by bolo lepšie, keby v tom byte bolo aspoň o pár stupňov viac.

Našou povinnosťou je chantovať. Ale pre to, aby sme to mohli robiť pozorne, tak potrebujeme určité podmienky. Samozrejme v Indii sú ľudia, ktorí môžu aj v snehu spievať sväté meno. Sám som videl rôzne filmy a fotky ľudí, ktorí v Himalájach vyzlečení sedia v snehu a sú úplne koncentrovaní.

Keď si sadáte za volant, tak premýšľate: „Musím ísť do práce, aby som mohol zarobiť peniaze, aby som mohol vykonávať oddanú službu.“ Pri šoférovaní už nemusíte na každej križovatke premýšľať o Krišnovi. Samozrejme je vhodné si počas dňa čas od času spomenúť prečo robíme, to čo robíme. Večer keď ideme spať by sme si mali spomenúť na Krišnu a nejakým spôsobom Mu venovať všetko to, čo sme za ten deň urobili. „Krišna, všetko čo som dnes robil som robil pre teba, bohužiaľ som teraz na takej úrovni, že mám tieto povinnosti, tak Ťa prosím ak môžeš, tak to prijmi.“

Keď budeme takto konať, tak sa naša situácia bude postupne zlepšovať.

Dodatková otázka: Ale tie nepríjemné veci ako práca sa možno ľahšie zamestnávajú v Krišna vedomí, lebo tam ten pôžitok veľmi nie je. Problém to je v tých veciach, ktoré sú vyslovene taká ukážková máya, ako tie filmy napríklad.

Ja som pochopil vašu otázku. Mám pocit, že vychádzate z predpokladu, že oddaná služba je nejaká činnosť, ktorá nám prináša utrpenie a slzy. To neznamená, že keď sa nám niečo páči, že to nemôže byť oddanou službou.

Príklad: Keď sa nám páči čítať knihy Šrílu Prabhupádu. Predstavte si takú situáciu. Vy môžete povedať: „To stopercentne nemôže byť oddaná služba, lebo sa mi to páči.“ Alebo chantujete a máte v tom chuť a páči sa vám to. A vy si poviete: „Preboha asi nejak zle chantujem.“ V skutočnosti sa nám skôr, alebo neskôr začne oddaná služba páčiť. Čo sa týka iných činností, tak tam závisí od toho, aké sú to konkrétne činnosti. Ak sú to veci, ktoré sú vašou povinnosťou vykonávať a vám sa to páči, tak v tom nie je žiadna máya. Problém spočíva v tom, keď sa nám páči robiť to, čo je v protiklade s oddanou službou. Napríklad, keď rád komunikujete s deťmi a ste otec detí. Otec by sa mal venovať deťom a jemu sa to páči. Je to problém? Presne tak to nie je žiadny problém. Máme nejaké povinnosti a z nich sa nám niektoré môžu páčiť a niektoré sa nám páčiť nemusia. Každý má nejaké povinnosti v situácii, v ktorej sa nachádza. Ak sa vám páči a máte pôžitok v tom, že plníte svoje povinnosti, tak na tom nie je nič zlé. Je to veľmi jednoduché spojiť s Krišnom. Službu rodine je tiež možne spojiť s Krišnom. A keď sa vám to ešte aj páči, tak to neznamená, že to prestalo byť oddanou službou.

Prečo zaznela táto otázka? Pretože, bohužiaľ v nás často kultivujú taký názor, že oddaná služba je niečo strašné, niečo čo nám musí priniesť utrpenie. Že z oddanej služby sa nemôžeme tešiť. No oddaná služba ak sa vykonáva správne, tak nás vo výsledku začne veľmi tešiť. Ideálny stav je ten, keď sa nám páči oddaná služba. Toto je vysvetlené v šiestej kapitole Bhagavad-gíty. Vysvetľuje sa tam, že keď sa nám niečo páči, tak sa k tomu pripúta naša myseľ. Popisuje sa tam, že je možné zamestnať svoje telo, inteligenciu, ale keď sa podarí zamestnať svoju myseľ, tak sa dostaneme nakoniec tam, kam sa snaží dostať naša myseľ.

Príklad:

Prvý variant:
Človek sa môže venovať športu, lebo je to dôležité pre jeho zdravie. Môže sa venovať tomu športu, aby sa vyliečil, ale nepáči sa mu to.

Druhý variant:
Človek sa venuje športu, lebo ho to baví.

A tak isto je to aj s oddanou službou. Je normálne, že máme nejaké túžby, ale je dôležité, aby tie túžby neboli v protiklade s oddanou službou, aby to neboli nejaké zakázané činnosti.

Dodatková otázka: No na začiatku, keď je človek ešte začiatočník, tak nevníma ešte tú oddanú službu ako niečo príjemné, lebo sme svojim spôsobom ako keby chorí. Ako keď má človek cukrovku, tak mu cukor chutí horko. Tak tá myseľ je za tento život a iné životy zvyknutá dostávať nejakú dávku pôžitku, ktorý chce oddaný postupne znižovať. Ale nemusia to byť priamo povinnosti. Ale on je zvyknutý povedzme pozerať päť filmov denne a o pol roka tri a o tri roky jeden film. A toto sú veci, ktoré sú vyslovene ako zábava. To som tým chcel povedať. Prabhu to prezentuje, iba ako tie povinnosti, to je to veľmi pokročilé. Ale ja z môjho hľadiska to mám tak, že nie aj povinnosti, ale aj zábavu.

Ja mám pocit, že som povedal to isté, čo ste povedali vy. Presne som hovoril o tom, aby sa tie túžby zmenšovali. Ja som sa skrátka trošku vyhol tej otázke, aby to nevyzeralo tak, že si to potom niekto zoberie a povie: „Na prednáške mi vysvetlili, že môžem pozerať filmy, takže to je normálne a ja som na to dostal povolenie.“

Je prirodzené, že sa snažíme zmenšiť tie veci, ktoré našu myseľ odťahujú od služby. Vy to hovoríte správne, presne toto som chcel povedať, že naše materiálne túžby sa budú zmenšovať a my sa budeme očisťovať. Myšlienka oddanej služby nie je myšlienka získania výsledku. Je to myšlienka večného procesu. Čistý oddaný je už ten, ktorý sa postavil do tej sprchy. Pod sprchu sa postaví špinavý človek. Do tej chvíle, pokiaľ stojí pod tou sprchou, tak sa dá o ňom povedať, že je čistý, pretože je to len otázka času, kedy sa úplne očistí. Na začiatku, keď sa človek začne venovať oddanej službe, tak je jeho entuziazmus veľmi vysoký a to je preto, že prebieha veľmi silný a rýchly proces očistenia.

Príklad: Človek celý život jedol mäso a pred týždňom prestal. Človek, ktorý celý život jedol mäso a už ho týždeň neje, tak to je veľký progres. V skutočnosti to je obrovský progres. U každého, kto sa na začiatku pridá, tak má obrovský entuziazmus. Pretože na začiatku z náš špina odpadáva po veľkých kusoch. Pretože do tej kúpeľne neprišiel človek, ale navalili tam nejaký balvan špiny. Celý život jedol mäso a teraz prestal, to znamená, že ešte ani nezapli vodu, ale odbíjajú z neho dlátom obrovské kusy špiny. Od desiatich rokov pije pivo, lebo mu otec v desiatich rokoch povedal, že už je dospelý a môže piť pivo. Keď sa pridal, tak prestal a to je opäť obrovský skok. Popri tom, ale ešte má nejaké materiálne túžby prestal jesť mäso, ale nemôže prestať pozerať filmy. Ale už sme hovorili o tom, že je tento človek na správnej ceste. Je potrebné pochopiť, že ak ostane v tej sprche, tak nakoniec bude úplne čistý. Ja som hovoril o mechanizme, ako sa to dá posilniť. Ako sa dá lepšie zbaviť túžby pozerať sa na televízor.

A to je:
1. správna nálada, správny motív
2. správne vzťahovanie sa k oddaným

Otázka: Prabhu hovoril, že by sme nemali robiť veci, ktoré sú v protiklade k čistej oddanej službe a podľa toho čo aj teraz povedal, tak tá najproblematickejšia činnosť sú tie priestupky voči oddaným. Takže to čo sa Michal pýtal zrejme, ak som to správne pochopil, tak nám často chutí robiť takéto najproblematickejšie veci. Chutí nám hnev, chutí nám, keď niekoho urazíme, dobre sa cítime, keď závidíme, si to tak užívame. Tak ako sa zbaviť takýchto vecí?

Áno súhlasím s vami. To je v skutočnosti oveľa väčší problém ako pozerať filmy. Ja vám sľubujem, že odpoviem na túto otázku v priebehu seminára. Na budúci týždeň bude seminár práve o týchto veciach. Budeme mať seminár ako sa zbaviť hnevu, závisti, urážlivosti atď.. Ale je potrebné mať na to nejaký čas. Teraz som bohužiaľ vyplytval všetok váš čas, tak sa vám ospravedlňujem. Ďakujem veľmi pekne za vaše vnímavé otázky. Som veľmi potešený, že tu môžem s vami byť a komunikovať s vami.