Bhagavad-gíta seminár, 33. časť – 6.10-6.32

Nasleduje ďalšia časť šiestej kapitoly. Venuje sa yogovej praxi.

2.časť (yogová prax)

Popis yogovej praxe od yama po dhyána (vrátane)

Bhagavad Gíta 6.10

yogī yuñjīta satatam
ātmānaṁ rahasi sthitaḥ
ekākī yata-cittātmā
nirāśīr aparigrahaḥ 

Transcendentalista by mal neustále zamestnávať svoje telo, myseľ a svoje „ja“ vo vzťahu k Najvyššiemu, žiť osamote v ústraní a vždy pozorne ovládať svoju myseľ. Mal by sa zbaviť vlastníckych túžob a pocitov. 

Bhagavad Gíta 6.11-12

śucau deśe pratiṣṭhāpya
sthiram āsanam ātmanaḥ
nāty-ucchritaṁ nāti-nīcaṁ
cailājina-kuśottaram 

tatraikāgraṁ manaḥ kṛtvā
yata-cittendriya-kriyaḥ
upaviśyāsane yuñjyād
yogam ātma-viśuddhaye 

Kvôli yoge nech sa yogīn odoberie na osamelé miesto. Tam nech na zemi rozprestrie trávu kuśa a prikryje ju jeleňou kožou a mäkkým plátnom. Sedadlo nemá byť ani privysoké, ani príliš nízke a malo by sa nachádzať na posvätnom mieste. Yogīn má na ňom sedieť stabilne a cvičiť yogu ovládaním mysle, zmyslov a činností, sústredením mysle na jediný bod, aby očistil srdce. 

Bhagavad Gíta 6.13-14

samaṁ kāya-śiro-grīvaṁ
dhārayann acalaṁ sthiraḥ
samprekṣya nāsikāgraṁ svaṁ
diśaś cānavalokayan 

praśāntātmā vigata-bhīr
brahmacāri-vrate sthitaḥ
manaḥ saṁyamya mac-citto
yukta āsīta mat-paraḥ 

Nech drží telo, hlavu a krk vzpriamené a nehybne uprie pohľad na špičku nosa. S mysľou ovládnutou a nerušenou, zbavený strachu a zotrvávajúci v sľube celibátu nech takto uprie svoje myšlienky na Mňa vo svojom srdci a učiní Ma konečným životným cieľom. 

Bhagavad Gíta 6.15

yuñjann evaṁ sadātmānaṁ
yogī niyata-mānasaḥ
śāntiṁ nirvāṇa-paramāṁ
mat-saṁsthām adhigacchati 

Takýmto stálym ovládaním tela, mysle a činov sa yogīn vyslobodí z hmotnej existencie a dosiahne Moje sídlo, Božie kráľovstvo.

Bhagavad Gíta 6.16

nāty-aśnatas tu yogo ’sti
na caikāntam anaśnataḥ
na cāti-svapna-śīlasya
jāgrato naiva cārjuna 

Yogīnom sa nemôže stať ten, kto sa prejedá, ani ten, kto je príliš málo, kto spí viac, než je treba, alebo spí málo, ó, Arjuna. 

Bhagavad Gíta 6.17

yuktāhāra-vihārasya
yukta-ceṣṭasya karmasu
yukta-svapnāvabodhasya
yogo bhavati duḥkha-hā 

Iba ten, kto je striedmy v jedle, odpočinku, práci, spánku i v bdení, môže vykonávaním yogy zmierniť všetky svoje trápenia. 

Bhagavad Gíta 6.18

yadā viniyataṁ cittam
ātmany evāvatiṣṭhate
nispṛhaḥ sarva-kāmebhyo
yukta ity ucyate tadā 

O yogīnovi, ktorý pomocou vykonávania yogy usmerní činnosť svojej mysle a ktorý odvrátený od všetkých hmotných túžob spočíva v transcendencii, sa hovorí, že pevne zotrváva v yoge. 

Bhagavad Gíta 6.19

yathā dīpo nivāta-stho
neṅgate sopamā smṛtā
yogino yata-cittasya
yuñjato yogam ātmanaḥ 

Tak ako sa plamienok lampy nechveje, keď je v závetrí, tak i transcendentalista, ktorého myseľ je ovládnutá, zotrváva vždy v meditácii o transcendentálnom „ja“. 

V týchto veršoch je popísaná prax yogy od yama po dhyána (vrátane). Ak ste si všimli, tak sa tam spomína aj brahmáčárya, ktorá patrí k yame. Popisuje sa ásana a iné stupne aštanga yogy. Najzaujímavejšie je prečítať si komentár Šrílu Prabhupádu. Keď budeme čítať komentár Šrílu Prabhupádu, tak si všimneme zaujímavú zvláštnosť. Popisuje, ako požiadavky yogy fungujú v bhakti yoge. 

Ako príklad si prečítame komentár a verš jedenásť a dvanásť. Predtým, ako si to prečítame, tak si povieme niekoľko slov. Všimnite si tam prvú požiadavku, ktorá je, že miesto, kde človek vykonáva yogu musí byť čisté. Je to vidieť v sanskrite, śucau znamená čistý. V komentári Šríla Prabhupáda vysvetľuje, čo znamená čisté miesto. Prečítame si to, rozoberieme trocha ten komentár, lebo v iných komentároch je rovnaká logika. 

Bhagavad Gíta 6.11-12

śucau deśe pratiṣṭhāpya
sthiram āsanam ātmanaḥ
nāty-ucchritaṁ nāti-nīcaṁ
cailājina-kuśottaram 

tatraikāgraṁ manaḥ kṛtvā
yata-cittendriya-kriyaḥ
upaviśyāsane yuñjyād
yogam ātma-viśuddhaye 

Kvôli yoge nech sa yogīn odoberie na osamelé miesto. Tam nech na zemi rozprestrie trávu kuśa a prikryje ju jeleňou kožou a mäkkým plátnom. Sedadlo nemá byť ani privysoké, ani príliš nízke a malo by sa nachádzať na posvätnom mieste. Yogīn má na ňom sedieť stabilne a cvičiť yogu ovládaním mysle, zmyslov a činností, sústredením mysle na jediný bod, aby očistil srdce. 

Význam

„Posvätným miestom“ sa v tomto verši myslí pútne miesto. V Indii opúšťajú yogīni, oddaní a iní transcendentalisti svoje domovy a žijú na posvätných miestach ako Prayāg, Mathurā, Vṛndāvana, Hṛṣīkeś a Hardivar, kde na brehoch posvätných riek Yamuny a Gangy cvičia osamote yogu. To však nie je vždy možné, obzvlášť pre obyvateľov západného sveta. Skoro vo všetkých veľkomestách sú organizácie zaoberajúce sa takzvanou yogou, ktoré môžu byť úspešné, pokiaľ ide o získavanie peňazí, ale neumožňujú skutočné vykonávanie yogy. Človek, ktorý sa nedokáže ovládať a ktorého myseľ nie je pokojná, nemôže meditovať. Preto sa v Bṛhan-nāradīya Purāṇe píše, že v súčasnom veku, v Kali-yuge, keď ľudia robia duchovný pokrok pomaly, žijú veľmi krátko a neprestajne ich rozrušujú rozličné úzkosti, je najlepšou cestou k duchovnej realizácii ospevovanie svätých mien Boha. 

harer nāma harer nāma
harer nāmaiva kevalam
kalau nāsty eva nāsty eva
nāsty eva gatir anyathā 

„Spievajte sväté Božie mená, spievajte sväté Božie mená, spievajte sväté Božie mená, lebo v tomto veku hádok a pokrytectva niet na dosiahnutie oslobodenia inej cesty, niet inej cesty, niet inej cesty.“ 

Surdas prabhu: Pozrieme si logiku komentáru. Zo samotného verša je pochopiteľné, že by mal jogín ísť na nejaké miesto, kde nie sú ľudia, do nejakého lesa. V komentári Šríla Prabhupáda popisuje, aké by to mohli byť miesta – Prayāg, Mathurā, Vṛndāvana, Hṛṣīkeś a Haridvar. Môžeme povedať, že nie sme na týchto miestach. Takže z toho vychádza, že sa nemôžeme venovať yoge. Kde nájdeme také čisté miesto? Šríla Prabhupáda hovorí na konci v komentári, že čisté miesto je tam, kde spievajú Haré Krišna Mahá mantru. Keď oddaní na nejakom mieste opakujú Haré Krišna Mahá mantru, tak sa takéto miesto stane čistým. Takýmto spôsobom sa plní požiadavka tohto verša, že sa yoga musí vykonávať na čistom mieste. To je unikátna vlastnosť bhakti yogy, pretože keď sa chceme venovať iným yogám, tak musíme naozaj nájsť čisté miesto. 

V iných veršoch sa tiež popisuje, ako sa tieto požiadavky realizujú v bhakti yoge. Keď budete čítať pozornejšie túto časť Bhagavad Gíty, tak si to všimnite. Pre mňa bolo veľmi zaujímavé čítať tieto komentáre a rozmýšľať nad tým, ako tieto požiadavky fungujú v bhakti yoge. Môžeme pozrieť, čo znamená brahmáčárya vo vedomí Krišnu, atď. 

Popis samádhi

Samádhi je cieľ jogína. 

Bhagavad Gíta 6.20-23

yatroparamate cittaṁ
niruddhaṁ yoga-sevayā
yatra caivātmanātmānaṁ
paśyann ātmani tuṣyati 

sukham ātyantikaṁ yat tad
buddhi-grāhyam atīndriyam
vetti yatra na caivāyaṁ
sthitaś calati tattvataḥ 

yaṁ labdhvā cāparaṁ lābhaṁ
manyate nādhikaṁ tataḥ
yasmin sthito na duḥkhena
guruṇāpi vicālyate 

taṁ vidyād duḥkha-saṁyoga-
viyogaṁ yoga-saṁjñitam 

V stave dokonalosti, nazývanom samādhi alebo vnútorné vytrženie, je myseľ vďaka cvičeniu yogy celkom odpútaná od všetkých hmotných mentálnych činností. Túto dokonalosť charakterizuje schopnosť nazerať na svoje „ja“ prostredníctvom čistej mysle a žiť a tešiť sa vo vlastnom „ja“. V tomto radostnom stave prežíva človek neobmedzené transcendentálne šťastie poznané transcendentálnymi zmyslami. Keď človek dosiahne túto úroveň, nevzdiali sa už nikdy od pravdy a nemyslí si, že by mohol získať niečo cennejšie. V tomto stave ním nepohnú ani tie najväčšie ťažkosti. To je vskutku ozajstné oslobodenie sa od všetkých trápení pochádzajúcich zo styku s hmotou. 

Zaujímavé. Akým spôsobom dosahujeme samádhi v Krišna vedomí? Prečítame si komentár.

Význam

Vykonávaním yogy sa človek postupne zbavuje hmotného poňatia života. To je hlavný charakteristický znak yogového procesu. Yogīn pomocou svojej čistej transcendentálnej mysle a inteligencie zrealizuje Naddušu bez toho, že by nesprávne stotožňoval svoje „ja“ s Najvyššou Dušou, a tak spočinie v samādhi, vnútornom vytržení. Yoga je založená viac-menej na zásadách systému, ktorý zostavil Patañjali. Niektorí neautorizovaní komentátori sa snažia stotožniť individuálnu dušu s Naddušou a monisti usudzujú, že ide o vyslobodenie, pričom nepoznajú pravý cieľ Patañjaliho yogového systému. Neuznávajú rozdiel medzi poznaním a tým, kto dosiahol poznanie. Nesúhlasia s týmto veršom, ktorý potvrdzuje existenciu transcendentálnej radosti dosiahnuteľnej prostredníctvom transcendentálnych zmyslov. Pritom Patañjaliho systém uznáva existenciu tejto transcendentálnej radosti, ktorú monisti zavrhujú zo strachu, aby svoju teóriu zjednotenia nevystavili nebezpečenstvu. Veľký a slávny učenec Patañjali Muni sám vyhlasuje vo svojich Yoga-sūtrach (3.34): puruṣārtha-śūnyānāṁ guṇānāṁ pratiprasavaḥ kaivalyaṁ svarūpa-pratiṣṭhā vā citi-śaktir iti. 

Táto citi-śakti, vnútorná sila, je transcendentálna. Slovo puruṣārtha označuje materialistické náboženstvo, hospodársky rozvoj, zmyslový pôžitok a nakoniec pokus stotožniť sa s Bohom a splynúť s Ním. Monisti toto „zjednotenie s Najvyšším“ nazývajú kaivalyam. Podľa Patañjaliho sa však kaivalyam vzťahuje na vnútornú transcendentálnu silu, pomocou ktorej si živá bytosť uvedomuje svoje základné postavenie. Śrī Caitanya Mahāprabhu nazýva tento stav vedomia ceto-darpaṇa-mārjanam, čiže „očisťovanie znečisteného obrazu mysle“. Toto očisťovanie je skutočným vyslobodením sa z hmotného bytia (bhava-mahā-dāvāgni-nirvāpaṇam). Táto zásada zodpovedá teórii nirvāṇy v jej počiatočnom štádiu. 

Po dosiahnutí nirvāṇy, čiže po skončení hmotnej existencie, začínajú duchovné činnosti, oddaná služba určená pre potešenie Kṛṣṇu, ktorá je známa ako vedomie Kṛṣṇu. Śrīmad-Bhāgavatam (2.10.6) definuje tento stav slovami svarūpeṇa vyavasthitiḥ, „skutočný život živej bytosti“. Māyā — ilúzia je formou duchovného života, znečisteného materiálnou nákazou. Vyslobodenie z tohto nečistého styku s hmotou však neznamená, že by živá bytosť zničila svoju pôvodnú a večnú individualitu. Patañjali to potvrdzuje slovami: kaivalyam svarūpa-pratiṣṭhā vā citi-śaktir iti. Táto citi-śakti alebo transcendentálna radosť je skutočnou existenciou. To je potvrdené vo Vedānta-sūtre (1.1.12) ako ānanda-mayo`bhyāsāt. Je vrcholným cieľom yogy a možno ju ľahko dosiahnuť vykonávaním oddanej služby, bhakti-yogou, ktorá je podrobne opísaná v siedmej kapitole Bhagavad-gīty. 

Yoga, o ktorej sa píše v tejto kapitole, zahŕňa dva druhy samādhi. Jedno sa volá samprajñāta-samādhi a druhé asamprajñāta-samādhi. Transcendentálny stav, ktorý človek dosiahne pomocou filozofického hĺbania, sa nazýva samprajñāta-samādhi. V asamprajñāta-samādhi je už človek ľahostajný voči svetským radostiam, lebo je transcendentálny voči všetkým pôžitkom, ktoré môže získať prostredníctvom zmyslov. Len čo sa yogīn dostane na transcendentálnu úroveň, jeho postavenie už nemôže nič ohroziť. Ak yogīn tento stav nedosiahne, je všetka jeho snaha zbytočná. Dnešné takzvané kurzy yogy podporujú zmyslové pôžitky, a tak celkom porušujú pravú tradíciu yogy. Yogīn, ktorý sa oddáva sexu a omamným látkam, je obyčajnou napodobeninou. Ani tí yogīni, ktorých lákajú nadprirodzené sily (siddhi), nie sú dokonalí. Keď yogīna lákajú vedľajšie produkty yogy, nemôže dosiahnuť štádium dokonalosti, ako sa píše v tomto verši. Tí, čo sa vydávajú za yogīnov predvádzaním rozličných gymnastických kúskov, a askéti snažiaci sa o získanie nadprirodzených síl, by preto mali vedieť, že skutočný cieľ yogy je pre nich stratený. 

V našej dobe je najjednoduchšou a najúčinnejšou yogou — bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu. Človek vedomý si Kṛṣṇu je pri vykonávaní oddanej služby taký šťastný, že po inej radosti ani netúži. Oproti tomu haṭha-yoga, dhyāna-yoga a jñāna-yoga sú v našom veku spojené s mnohými prekážkami a ťažkosťami, ktoré nie sú v bhakti-yoge či karma-yoge. 

Kým máme hmotné telo, musíme uspokojovať jeho požiadavky, ako jedenie, spanie, párenie sa a obrana. No čistého oddaného, pri uspokojovaní telesných potrieb, ho žiadosti zmyslov neovplyvňujú. Vzhľadom na to, že má hmotné telo, prijíma len to, čo je nevyhnutne potrebné pre život, a tak prežíva transcendentálne šťastie vo vedomí Kṛṣṇu. Neovplyvňujú ho neočakávané udalosti v živote, ako sú nehody, choroby, alebo dokonca smrť blízkeho príbuzného, a s rozhodnosťou a nadšením si plní povinnosti oddanej služby, bhakti-yogy. Nič ho nemôže prinútiť k tomu, aby zanedbal svoje povinnosti, ako je potvrdené v Bhagavad-gīte (2.14): āgamāpāyino ‚nityās tāṁs titikṣasva bhārata. Vie, že tieto bolesti prichádzajú a odchádzajú a nemôžu ovplyvniť jeho povinnosti. Takto docieli najvyššiu dokonalosť v yoge. 

Surdas prabhu: Dlhý komentár a záverečný komentár. Šríla Prabhupáda tu vysvetľuje ako funguje samádhi v bhakti yoge. Vysvetlím vám logiku a nabudúce bude pre vás ľahšie tento komentár pochopiť.

Na začiatku Šríla Prabhupáda hovorí o nirváne a hovorí, že nirvána je samádhi. Potom vysvetľuje, že samádhi má dve štádia. Prvé štádium je nirvána a druhé štádium je činnosť. Vysvetľuje, že na začiatku jogín dosahuje buď brahman, alebo Paramátmu. Tí, ktorí meditujú na tieto aspekty absolútnej pravdy, tak sa dostávajú do nirvány. No tí, ktorí meditujú nad Krišnom, ako nad Najvyššou Božskou Osobnosťou, majú po tejto nirváne činnosť. 

Príklad: Žena môže snívať o dieťati. Keď o ňom sníva, tak je to jej meditácia. To je prvé štádium. No keď dostane dieťa, tak o ňom nebude ďalej snívať, ale začne sa o neho starať. Vyššia úroveň je to druhé. 

Tí jogíni, ktorí dosahujú aspekt brahmanu, alebo Paramátmy, nič nerobia. V sanskrite sa tento termín nazýva samprajñāta-samādhi. V komentári o tom píše Šríla Prabhupáda. 

Úroveň keď už človek koná, sa nazýva asamprajñāta-samādhi.

Ak budete pozorne čítať komentár a stretnete sa s týmito termínmi, tak budete vedieť o čom sa tam hovorí. Samídhi oddaného nie je samídhi nečinnosti, ale samídhi praktického konania. To je hlavná myšlienka tohto komentára.

Publikum: Vedeli by ste prosím ten sanskrit rozobrať?

Surdas prabhu: Samádhi už viete čo znamená. Prajñāta, prajñā je spojené s poznaním. 

Príklad: Sannyás guru Šrílu Prabhupádu bol Bhakti Prajnana Kéšava Maharádž. Tam je tiež toto slovo prajnana. Prajnana znamená poznanie. Predložka sam, alebo san znamená dokonalé poznanie. Znamená niečo dokonalé. 

Príklad: Sampradáya znamená dokonalé predávanie. Pradáya znamená predávať. V Indii je Pradáya ceremónia, keď otec odovzdáva svoju dcéru ženíchovi. Logika je v tom, že nevesta má byť čistá a otec odovzdáva čistú dcéru jej ženíchovi. To isté sampradáya, to je predávanie čistého poznania nám. Preto sa to volá sampradáya. Je to systém dokonalého odovzdania čistého poznania.

Sankírtan. Sankírtan znamená dokonalý kírtan, ale aj spoločný.

Publikum: Ale máme tu jeden problém, lebo asampradáya je niečo, čo už nie je čisté. 

Surdas prabhu: Asamprajñāta pointa toho záporu je v tom, že sa tu odmieta nečinnosť.

Asampradáya v našom pochopení znamená niečo zlé. No v tomto prípade asamprajñāta je odmietnutie nečinnosti.

Publikum: Čiže samprajñāta znamená dokonalosť tej teórie? Úplnú teóriu.

Surdas prabhu: Samprajñāta znamená, že človek sedí a vidí Paramátmu a keď uvidel Paramátmu, tak ho nič nerozruší, aj keby vedľa neho dopadla jadrová bomba. 

Publikum: Čiže to je taký dokonalý teoretik?

Surdas prabhu: Áno, je to dokonalý teoretik, pretože vidí Paramátmu. No nič nerobí pre tú Paramátmu, len ju pozoruje. Preto sa taký jogín môže dostať do duchovného sveta, no v duchovnom svete môže byť napríklad nejaká rastlina a z diaľky môže pozorovať Krišnu ako pasie kravy, ale nemôže s ním spolupracovať. Asamprajñāta samídhi v tomto prípade neznamená, že je to niečo nečisté. Znamená to, že to je samádhi, kde človek odmieta nečinnosť. 

Samádhi

Samádhi samotné nemôže byť nečisté, pretože aj v samádhi je sam. Dhi je inteligencia. Samádhi je dokonalá inteligencia. Samádhi je dokonalosť. Táto dokonalosť je dvoch druhov.

1. asamprajñāta-samādhi

Keď jnana jogíni snívajú, tak bhakti jogíni to už majú a konajú. 

Vzťahuje sa ku bhakti yoge.

Príklad: Keď budeme meditovať nad malým dieťaťom a nebudeme nič robiť, tak umrie od hladu. Treba sa o neho starať. 

2. samprajñāta-samādhi

Keď človek vie, ale nič nerobí, iba pozerá a medituje.

Vzťahuje sa ku jnana yoge, dhyána yoge (Paramátma jogínom).

Príklad: Ako keď dievča medituje nad malým dieťaťom, ktoré chce mať.

Publikum: Tí bhakti jogíni majú to myslenie na Krišnu už zahrnuté v tom? Zahŕňa tá činnosť už aj teóriu automaticky?

Surdas prabhu: Pozrite. Samozrejme úroveň bhakti jogínov môže byť rôzna. Môže byť rôzna kvalifikácia. Na začiatočníckej úrovni bhakti jogín koná, ale nemusí si Krišnu uvedomovať. Uvedomuje si Krišnu, ale nie až tak do hĺbky. Táto úroveň sa volá sadhana bhakti. Sadhana bhakti je keď zamestnáme zmysly. Najvyššia úroveň bhakti, ktorú môžeme dosiahnuť na Zemi je préma bhakti. Vo všeobecnosti préma bhakti nie je najvyššou úrovňou bhakti. Sú vyššie úrovne bhakti, ale dajú sa dosiahnuť len v duchovnom svete. Na Zemi je maximum préma bhakti. Oddaný, ktorý dosiahol préma bhakti si uvedomuje Krišnu oveľa viac, ako sadhana bhakta. No najcennejšia je činnosť pre Krišnu v porovnaní s uvedomovaním si Pána. Z uhla pohľadu prestíže je činnosť pre Krišnu veľmi prestížna, dokonca aj v prípade, keď si človek neuvedomuje dokonale čo robí. 

Publikum: Čiže lepšia je nedokonalá činnosť, ako dokonalá teória?

Surdas prabhu: Áno. Uvediem príklad. Predstavte si, že je inžinier, ktorý sa veľmi dobre vyzná v jadrovej fyzike. Na Ukrajine v osemdesiatych rokoch vybuchla jedna atómová elektráreň. Bolo to v Černobyle. Predstavte si, že slovenská atómová elektráreň môže tiež vybuchnúť ako Černobyľ. Nejaký inžinier povie, že vie ako to vybuchne na Slovensku. V elektrárni sedia operátori. Nemusia vedieť presne ako funguje jadrová fyzika. Aj keď nevie ako funguje jadrová fyzika, tak môže správne stlačiť tlačidlo a k žiadnej havárii nedôjde. Väčšiu hodnotu pre vás nebude mať fyzik teoretik, ktorý rozumie tomu ako vybuchla atómová elektráreň v Černobyle a medituje nad tým, ale obyčajný operátor, ktorý včas stlačí potrebné tlačidlo a k žiadnej havárii nedôjde. Popri tom si ani neuvedomuje, že zachránil celé Slovensko. 

Rovnako je to aj s bhakti. Začiatočnícky bhakta nemusí rozumieť celej kráse Krišnu. Nemusí rozumieť celej moci Boha. No ak pre Neho niečo robí, tak to sa cení oveľa viac, ako človek, ktorý nič nerobí.

Ak si pamätáte, tak niečo podobné sa popisovalo v piatej kapitole, kde sa popisovali dvaja ľudia. V podstate sa tu vysvetľuje to isté. Asamprajñāta-samādhi a samprajñāta-samādhi, obaja títo jogíni sa nachádzajú na úrovni samádhi, no ten kto je asamprajñāta-samādhi je vyššie ako samprajñāta-samādhi. Tá istá logika bola v piatej kapitole. Už sme to preberali. Že aj jeden aj druhý dosahujú ten istý výsledok, ale ten asamprajñāta-samādhi je vyššie. Tam tiež bolo, že ten kto je činný je vyššie, než ten kto je nečinný. 

Pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať v yoge

Bhagavad Gíta 6.24

sa niścayena yoktavyo
yogo ’nirviṇṇa-cetasā
saṅkalpa-prabhavān kāmāṁs
tyaktvā sarvān aśeṣataḥ 

manasaivendriya-grāmaṁ
viniyamya samantataḥ 

Yogu treba vykonávať s neochvejnou rozhodnosťou a vierou. Yogīn musí úplne odvrhnúť všetky hmotné túžby, ktoré vznikajú z mentálnej špekulácie, a samotnou mysľou ovládnuť všetky zmysly na všetkých stranách. 

Bhagavad Gíta 6.25

śanaiḥ śanair uparamed
buddhyā dhṛti-gṛhītayā
ātma-saṁsthaṁ manaḥ kṛtvā
na kiñcid api cintayet 

Mal by postupne, krok za krokom, spočinúť v tranze pomocou inteligencie a s plným presvedčením. Takto môže upriamiť myseľ na vlastné „ja“ a nemyslieť na nič iné. 

Bhagavad Gíta 6.26

yato yato niścalati
manaś cañcalam asthiram
tatas tato niyamyaitad
ātmany eva vaśaṁ nayet 

Nech už sa jeho myseľ pre svoju vrtošivú a nestálu povahu zatúla kamkoľvek, musí ju odtiaľ odpútať a priviesť naspäť pod vládu svojho „ja“. 

Tu sa popisujú pravidlá, ktoré je potrebné v yoge dodržiavať. 

1. Je potrebné sa venovať yoge s odhodlaním.

Netreba opúšťať túto činnosť. Je to stála činnosť.

2. V procese yogovej praxe je potrebné sa zbaviť všetkých materiálnych túžob.

Materiálne veci sú, ale je potrebné sa ich zbavovať. Šríla Prabhupáda na konci komentára hovorí:

„Kým máme hmotné telo, musíme uspokojovať jeho požiadavky, ako jedenie, spanie, párenie sa a obrana. No čistého oddaného, pri uspokojovaní telesných potrieb, ho žiadosti zmyslov neovplyvňujú. Vzhľadom na to, že má hmotné telo, prijíma len to, čo je nevyhnutne potrebné pre život, a tak prežíva transcendentálne šťastie vo vedomí Kṛṣṇu. Neovplyvňujú ho neočakávané udalosti v živote, ako sú nehody, choroby, alebo dokonca smrť blízkeho príbuzného, a s rozhodnosťou a nadšením si plní povinnosti oddanej služby, bhakti-yogy. Nič ho nemôže prinútiť k tomu, aby zanedbal svoje povinnosti, ako je potvrdené v Bhagavad-gīte (2.14): āgamāpāyino ‚nityās tāṁs titikṣasva bhārata. Vie, že tieto bolesti prichádzajú a odchádzajú a nemôžu ovplyvniť jeho povinnosti. Takto docieli najvyššiu dokonalosť v yoge.“

Jogín sa snaží, aby minimalizoval materiálne túžby a celkovo sa ich vzdal, ale je potrebné pochopiť, že existuje materiálne telo a to funguje určitým spôsobom. Je pochopiteľné, že sú ľudia na rôznej úrovni. No to, že je človek jogín, tak to neznamená, že neje. Otázka je v tom, či je to nutné pre jeho telo, alebo nie atď.

Ešte raz, hovorím, rôzni ľudia majú rôzne potreby. Brahmačarí má jedny a grihasta druhé. Preto je potrebné byť čestný.

3. Pomocou mysle si musíme podriadiť všetky zmysly.
4. V yoge sa úspech dosahuje postupne.

Krok za krokom. Nie je to tak, že človek hneď dosiahne vysokú úroveň. 

Ďalej sa hovorí o tom, že sa jogín snaží o to, aby dosiahol samádhi, že konečný cieľ jogína je samádhi. Potom sa hovorí, že v procese praxe sa môže stať, že myseľ niekde utečie. Jogín ju musí vedieť vrátiť pod svoju kontrolu.

Výsledky dosiahnutia úspechu v yoge

Bhagavad Gíta 6.27

praśānta-manasaṁ hy enaṁ
yoginaṁ sukham uttamam
upaiti śānta-rajasaṁ
brahma-bhūtam akalmaṣam 

Yogīn, ktorého myseľ je pripútaná ku Mne, iste dosiahne najvyššiu dokonalosť transcendentálnej blaženosti. Je nad kvalitou vášne, lebo realizuje svoju kvalitatívnu totožnosť s Najvyšším, a preto je oslobodený od všetkých následkov predchádzajúcich hriešnych činov. 

Bhagavad Gíta 6.28

yuñjann evaṁ sadātmānaṁ
yogī vigata-kalmaṣaḥ
sukhena brahma-saṁsparśam
atyantaṁ sukham aśnute 

Sebaovládnutý yogīn, ktorý sa takto neustále venuje yoge, sa oslobodí od všetkých hmotných nečistôt a dosiahne najvyššiu dokonalú blaženosť v trancendentálnej láskyplnej službe Pánovi.

Popisujú sa tu výsledky dosiahnutia úspechu v yoge. Pretože popis samádhi je dosť taký technický popis. Tu v týchto veršoch sa rozšifruje čo znamená úspech v yoge. 

1. Dosahuje najvyššiu dokonalosť transcendentálnej blaženosti. 
2. Dosahuje úspech pochopenia svojej duchovnej prirodzenosti. 

To je nižšia úroveň dosiahnutia, ale je to tiež úspech.

3. Zbavuje sa následkov svojich hriešnych činností.

Keď človek úspešne dosiahne vrchol yogy, tak sa jeho hriechy spália. Samádhi spaľuje hriechy.

4. Dosahuje šťastie v činnosti pre Krišnu.

To najdôležitejšie.

Popisuje sa to tu, aby sme vedeli, že to nie je nejaký mystický stav. 

Samádhi sú štyri veci:

1. šťastie
2. chápanie svojej duchovnej prirodzenosti
3. zbavenie sa hriechov
4. služba Krišnovi

Ako pochopiť, že ideme správnym smerom

Na záver tejto časti je veľmi zaujímavý verš. Ako pochopiť, či idem správnym smerom, alebo nie? 

Príklad: Keď idem vlakom, alebo iným prostriedkom, tak sledujem kompas. Včera opravovali železnicu a keď som išiel, tak som sledoval kam ten vlak ide. Čo keď ma zavezie na iné miesto? Pozeral som, že ide na juhovýchod. Vtedy som si pomyslel, že je všetko v poriadku, idem do Bratislavy. Môže sa stať, že idem vlakom a nastúpim do iného vlaku. Raz sa mi stalo, že sme sa ponáhľali s jedným oddaným a nastúpili sme do zlého vlaku, hýbal sa opačným smerom. Pocítil som, že tu niečo nesedí, tak som ho poprosil nech ide za sprievodcom a opýta sa ho. Sprievodca povedal, že sme v zlom vlaku. 

Preto si prečítajme tieto verše:

Bhagavad Gíta 6.29

sarva-bhūta-stham ātmānaṁ
sarva-bhūtāni cātmani
īkṣate yoga-yuktātmā
sarvatra sama-darśanaḥ 

Pravý yogīn Ma vidí vo všetkých bytostiach a všetky bytosti vidí vo Mne. Sebarealizovaný človek Mňa, Najvyššieho Pána, vidí všade. 

Bhagavad Gíta 6.30

yo māṁ paśyati sarvatra
sarvaṁ ca mayi paśyati
tasyāhaṁ na praṇaśyāmi
sa ca me na praṇaśyati 

Kto Ma vidí všade a všetko vidí vo Mne, tomu sa nikdy nestratím a on sa nikdy nestratí Mne. 

Bhagavad Gíta 6.31

sarva-bhūta-sthitaṁ yo māṁ
bhajaty ekatvam āsthitaḥ
sarvathā vartamāno ’pi
sa yogī mayi vartate 

Yogīn, ktorý oddane slúži Nadduši s poznaním, že Ja a Nadduša sídliaca vo všetkých tvoroch sme jedno, zotrváva vo Mne za všetkých okolností. 

Bhagavad Gíta 6.32

ātmaupamyena sarvatra
samaṁ paśyati yo ’rjuna
sukhaṁ vā yadi vā duḥkhaṁ
sa yogī paramo mataḥ 

Dokonalý yogīn je ten, kto v súlade s vlastným „ja“ vidí skutočnú jednotu všetkých tvorov, či už v ich šťastí, alebo v nešťastí, ó, Arjuna. 

Ako pochopiť akým smerom sa hýbeme? Či ideme správne, alebo ideme opačným smerom? To je to, že vidíme ako sú ostatní ľudia a celý svet okolo spojení s Bohom. Ak začíname pomaličky vidieť ako sú všetci okolití ľudia spojení s Bohom, tak to znamená, že proces yogy ide správnym smerom. 

Inými slovami, predtým ako uvidíme Boha, musíme uvidieť ako náš kamarát a sused je spojený s Bohom. Ak nevidíme, že ľudia, ktorí nás obklopujú sú spojení s Bohom, členovia našej rodiny, naši blízki, kamaráti, iní oddaní… Na začiatku musíme zbadať to, že sú spojení s Krišnom. Nemôžeme preskočiť túto úroveň a uvidieť Krišnu. Preto sú to tie najdôležitejšie verše tejto časti tejto kapitoly. 

Publikum: Ja mám k tomu iba komentár. Je dobré, že Šríla Prabhupáda tam vysvetľuje aj tú cestu činnosti. Tu asamprajnata, lebo v tých veršoch samotných to vyzerá, že je popísaná iba tá samprajnata a to ľudí, ktorí sa príliš sústredia na tú kapitolu môže zmiasť. Takže Šríla Prabhupáda si dal záležať na tom, aby to nikoho nepoplietlo. 

Surdas prabhu: Áno. Celá táto časť tejto kapitoly, všetky komentáre sú podriadené tejto logike. Šríla Prabhupáda poukazuje na to, ako to funguje v bhakti yoge. Často krát to nie je také zrejmé. Napríklad čo je to čisté miesto? Môžeme si myslieť, že čisté miesto je niekde v horách. To je pravda, hory sú čisté miesto. Je dobré, že sú na Slovensku Tatry. No ako často môžu bratislavčania jazdiť do Tatier? Asi nie tak často. Mesto sa považuje za nečisté. No ak sa niekde v tomto meste spieva Haré Krišna Mahá mantra, tak sa to miesto stáva čistým. 

Princíp brahmáčárya. Šríla Prabhupáda sa tam odvoláva na Yajnavalkyu. Tam sa dáva definícia brahmáčárye. Definícia brahmáčárye je, že ani v mysli nemôže myslieť na sex. No Šríla Prabhupáda popisuje, že môže mať manželku a to ho nediskvalifikuje ako jogína. No musí byť grihasta. V obyčajnej klasickej yoge, ak si si len pomyslel, tak už si poklesol. Veľmi vysoká úroveň. Niekto si môže povedať, že to nie je možné, ale Šríla Prabhupáda hovorí, že to možné je. Atď. V každom verši môžeme urobiť takýto objav. 

Publikum: Existuje taká fráza prabhu datta déš. To znamená miesto, kde nám Pán dal nejakú službu. A napríklad táto misia Šrílu Prabhupádu, keď nás posiela kázať, tak každé takéto miesto je sväté miesto a je čisté. 

Surdas prabhu: Áno. Prečo to Šríla Prabhupáda hovorí? Pretože niekto môže povedať, že sú tam materialisti, nebudem sa s nimi združovať, nechcem sa zašpiniť. No tam sa hovorí, že keď tam kážeš, tak to miesto už je čisté. To je preto, že je Pán Čaitanya spokojný. Očistíš sa rýchlejšie, keď budeš kázať na nečistých miestach, ako keby si sedel v čistom dome sám. Tieto inštrukcie Šrílu Prabhupádu sú konštruktívne. Môžeme to nasledovať. Šríla Prabhupáda nie je fanatik. Rozumie všetkým zložitostiam človeka. Človek bude dosahovať úspech postupne. 

Ak si pamätáte, tak sme hovorili v tretej kapitole, myslím, že to je tridsiaty verš… Ak sa človeku niečo nepodarí, tak nesmie spochybňovať túto filozofiu, pretože ho to skôr, alebo neskôr vytiahne na vyššiu úroveň. U niekoho to bude rýchlejšie, u niekoho pomalšie, ale každého čaká úspech. Šríla Prabhupáda nám to sľubuje a môžeme to aj pozorovať.