Bhagavad-gítá 14.5
sattvaṁ rajas tama iti
guṇāḥ prakṛti-sambhavāḥ
nibadhnanti mahā-bāho
dehe dehinam avyayam
Synonyma
sattvam — kvalita dobra; rajaḥ — kvalita vášne; tamaḥ — kvalita nevedomosti; iti — tak; guṇāḥ — kvality; prakṛti — hmotná príroda; sambhavāḥ — pozostáva z; nibadhnanti — podmienenú; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; dehe — v tomto tele; dehinam — živá bytosť; avyayam — večný.
Preklad
Hmotná príroda pozostáva z troch kvalít — dobra, vášne a nevedomosti. Keď večná živá bytosť príde do styku s hmotnou prírodou, ó, bojovník mocných paží, stane sa podmienenou týmito kvalitami.
Význam
Keďže živá bytosť je transcendentálna, nemá s týmto hmotným svetom nič spoločné. No vzhľadom na to, že je podmienená hmotnou energiou, koná pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody. Živé bytosti majú rôzne telá vzhľadom na rôzne aspekty prírody a podľa toho musia konať. To je príčina rôznych druhov šťastia a utrpenia.
Seminár
Tento verš som vybral, nakoľko sme včera mali lekciu, na ktorej som hovoril o Šrí Išopanišad. Tam vznikla otázka: Čo to je šťastie? Každý človek šťastie vníma inak. Je to veľmi zaujímavá vec, pretože z jednej strany chceme človeku pomôcť, aby bol šťastný. Súhlasíte s tým? Chceme konať tak, aby boli ostatní ľudia šťastní? No z druhej strany je predstava šťastia u každého iná. Každý človek svoje šťastie vníma ako niečo pre neho dôležité. No to čo jeden vníma ako šťastie, pre druhého nemusí byť vôbec dôležité a ani si to nevšíma.
Príklad: Predstavte si, že sa dieťa hrá s hračkou. No náhodou sa jeho hračka zakotúľa pod skriňu, alebo na miesto, kde sa k nej nemôže dostať. Nevie ju získať naspäť. Ako bude na to reagovať dieťa? Má s tým niekto skúsenosť? Bude plakať. Bude veľmi trpieť. No napríklad pre jeho rodičov môže táto situácia vyzerať smiešne. Veď to je len hračka, ktorá niekde spadla. No pre to dieťa to je vážny problém. Jeho to veľmi trápi. Cíti z toho reálne utrpenie.
Toto je veľmi zaujímavá téma spojená so šťastím, lebo ako som už povedal, každý vníma šťastie nejak inak. No do akého stupňa je toto šťastie reálne? Máme pocit, že sme teraz v situácií, že je všetko zlé a trpíme, ale v skutočnosti to tak nie je. Nie je príčina toho, prečo by sme mali cítiť utrpenie. No môže byť, že si človek myslí, že je pre neho niečo šťastie, no v skutočnosti to šťastie nie je. Preto je zaujímavé zistiť, odkiaľ sa šťastie berie.
Čo si myslíte odkiaľ sa berie šťastie? Kde vznikajú naše predstavy o šťastí?
Publikum: Od okolia.
Surdas das prabhu: Ok.
Publikum: Na základe túžby.
Surdas das prabhu: Áno.
Publikum: Z duše.
Surdas das prabhu: Ok.
Môžeme povedať, že to, ako vnímame šťastie sa berie z nášho vnútra. Pretože, to je naša predstava šťastia. Pretože, my hovoríme napríklad: Toto je moje šťastie, alebo toto nie je moje šťastie.
V skutočnosti aj tu, v štrnástej kapitole Bhagavad-gíty. Štrnásta kapitola Bhagavad-gíty je veľmi dôležitá a zaujímavá kapitola. Krišna oslavuje túto kapitolu na samom začiatku, že táto kapitola dáva najvyššie poznanie.
V sanskrite je to: Jñānānāṁ jñānam uttamam
To nie je nejaké preháňanie, to v skutočnosti tak je. Štrnásta kapitola je najviac praktická zo všetkých kapitol Bhagavad-gíty. Pretože obsahuje hotové návrhy variant na základe ktorých môžeme v praxi použiť poznanie, ktoré je v Bhagavad-gíte. Jednou z možností, ktorú môžeme prakticky využiť, je poznanie o gunách. Pretože, ak ovládame poznanie o gunách, tak môžeme veľmi silno zmeniť svoj život a výsledky prídu dosť rýchlo. Vysvetľuje sa tu, že to, aké máme predstavy o šťastí, tak to nám dávajú guny. Obyčajne, keď sa hovorí o gunách, tak sa používa slovo „oboslavlovať“ a to sa u vás prekladá ako podmieňovať, obmedzovať. Čo znamená toto slovo? Znamená to, že duša má túžbu mať šťastie. No to, čo budeme považovať za šťastie, tieto predstavy nám dávajú guny. Živý tvor v tomto materiálnom svete nemá samotný predstavy o šťastí. Samozrejme pre dušu je šťastím bhakti, oddaná služba. Keď sa duša ocitne v materiálnom svete, tak nemá možnosť získať toto potešenie, ale má túžbu byť šťastná.
Príklad: Predstavte si, že musíme malé dieťa nejak zamestnať, aby bolo pod dohľadom. Väčšinou sa ľudia rozhodnú, že dajú dieťa na šach, futbal, alebo bude boxovať. Alebo ho prihlásime na kurz vyšívania. V skutočnosti nemá malé dieťa predstavu o tom, čo chce. Bude chodiť tam, kam ho dajú jeho rodičia. Ak ho rodičia dajú na futbal, tak čomu bude rado, z čoho bude získavať šťastie?
Publikum: Ak dá gól.
Surdas das prabhu: Áno. Príde domov a bude svojim rodičom hovoriť, ako dobre kopol do lopty. No ak bude chodiť na šach. Z čoho bude mať potešenie?
Publikum: Keď vyhrá partiu.
Surdas das prabhu: Áno. Príde domov a bude hovoriť, ako dnes vyhral a ako dobre hral.
Je veľmi dôležité to, že oni nebudú dostávať potešenie z niečoho iného. Obyčajne je to tak, že človek, ktorý hrá futbal nebude získavať potešenie zo šachu, alebo človek, ktorý hráva šachy nebude získavať potešenie z futbalu. Ten človek, ktorý hrá šachy bude hovoriť, čo za hlúpych ľudí tam behá po poli a niečo tam kričia. A človek, ktorý hrá futbal si bude myslieť, ako sa dá dve hodiny sedieť na jednom mieste. Zo začiatku nemali deti predstavy o šťastí a potešení, prišlo to z ich okolia, záviselo to od toho, do akej situácie sa dostali.
Ako môžeme toto poznanie aplikovať v praxi?
Publikum: Že môžem rozvinúť také vlastnosti, podľa toho v akej situácii sa budem nachádzať.
Surdas das prabhu: Áno a ešte?
Publikum: Môžeme si zámerne plánovať, aké budeme mať okolie a v akej spoločnosti budeme fungovať.
Surdas das prabhu: Áno. Dobre.
No najdôležitejšia myšlienka spočíva v tom, že tieto predstavy o šťastí môžeme meniť. To znamená, že ak môžeme zmeniť naše predstavy o šťastí, tak môžeme zmeniť vo svojom živote veľa.
Predstavte si, že môžete zmeniť svoju predstavu o tom, čo je pre vás šťastie.
Príklad: Dieťa študuje v škole. No dieťa sa nechce učiť v škole a väčšine deťom sa to nechce. Predstavte si, že človek skončí školu, vyšiel z väzenia, ako si to on predstavoval. A čo ďalej? Aký bude mať život, ak študoval a nenávidel školu?
Publikum: Pravdepodobne v akejkoľvek takejto situácii sa ocitne, tak ju bude nenávidieť.
Surdas das prabhu: Áno.
A teraz si predstavte iný prípad. Predstavte si, že si žiak myslí, že nenávidí školu, ale prečítal štrnástu kapitolu Bhagavad-gíty a pochopil to, že tieto predstavy čo sa mu páči, alebo nepáči, tak to nie sú jeho predstavy o šťastí, ale je to naviazané na guny. On by to mohol urobiť tak, že by sa mu výučba páčila. A čo si myslíte? Keď končí školu a bude sa mu páčiť učenie, tak sa bude jeho osud líšiť od osudu žiaka, ktorý to tam nenávidel?
Publikum: Áno, určite.
Súhlasíte s tým, že v tomto prípade sa jeho život výrazne zmení? Z toho vyplýva, že ak môžeme zmeniť svoje predstavy o šťastí, tak môžeme výrazne zmeniť náš život. Môžeme zo všetkých predstáv o šťastí vybrať tie, ktoré sú pre nás prínosné najviac.
Príklad: Študent si môže rozmyslieť, či bude cítiť šťastie z toho, že navštevuje školu, alebo z toho, že čas, ktorý musí byť v škole trávi nejak inak. V oboch prípadoch bude cítiť rovnaké šťastie. No súhlasíte s tým, že z toho, že cíti šťastie z chodenia za školu vyplynú iné výsledky, ako z toho, keď cíti šťastie zo štúdia a získavania známok? Čo je prínosnejšie v takomto prípade? Čo bude mať väčší prínos? Výhodnejšie pre žiaka bude chodiť do školy. Koľko toho šťastia môže žiak získať? Môže ho získavať ľahko a každý deň a pritom nebude mať žiadne problémy so svojim okolím. Ak bude získavať šťastie z toho, že bude chodiť poza školu, tak tiež ho môže získať, ale je zložité ho získať. Prečo to je zložitejšie?
Publikum: Dosiahne slabé vzdelanie.
No, áno. Ale bude to zložitejšie preto, lebo rodičia budú proti, učitelia budú proti a bude mu robiť problémy väčšina ľudí v jeho okolí.
Príklad o tom ako jeden človek zmenil svoje predstavy o šťastí: Bol to prabhu, ktorý nemal rád upratovanie. Chodil na seminár bhakti šastri. Ako sme rozoberali štrnástu kapitolu, tak sa rozhodol, že to zmení. Diskutovali sme to spolu a došli sme k nasledujúcemu záveru: Jemu sa nechce upratovať. Toto je v skutočnosti bežná situácia mnohých prabhus. Neradi upratujú. Došli sme k záveru, že bude dobré, keď bude dostávať potešenie z toho, keď upratuje. Lebo vďaka tomu, bude mať možnosť dostávať potešenie každý deň. Mali sme takú prax, o tejto praxi vám poviem nabudúce. Taktiež sa o nej píše v Bhagavad-gíte. Teraz len robím oznam o tom, aká bude budúca téma. Po nejakom čase, to je reálny prípad, začal získavať potešenie z upratovania. To napriek tomu, že keď ho rodičia v detstve prosili, aby niečo upratal, nejakú chodbu, tak sa mu tá chodba zdala byť dlhá, ako trasa maratónu. Celý život, celé svoje detstvo nenávidel upratovanie, ale potom sa mu to podarilo. Hovoril mi o situácii, ktorá sa mu udiala.
„Prišiel som domov po práci a bolo mi veľmi zle. Pomyslel som si, že musím niekde získať šťastie, musím sa nejak uvoľniť, oddýchnuť si.“ Ani si to nevšimol a prichytil sa pri tom, ako začal upratovať. Zafungoval tu ten reflex. Je to veľmi zaujímavé.
Predstavte si, že ste prišli z roboty, ste unavení, chcete si oddýchnuť a pre vás je najlepší oddych upratovanie, alebo môžete robiť niečo iné prínosné. Veľmi ho prekvapili tieto možnosti. Teraz hovorí, ako sa snaží používať Bhagavad-gítu a ako sa snaží cítiť potešenie z prínosných vecí. On z toho reálne cíti šťastie. Vo svojej podstate každé šťastie je šťastie. No od nás závisí, čo budeme považovať za šťastie. Z toho vyplýva, že ak sa nám podarí zmeniť naše predstavy o šťastí, tak sa nám podarí výrazne zmeniť svoj život.
Otázka: Prabhu pekne zdôvodnil, ako je možne v našom živote prejsť z nejakej koncepcie, na inú koncepciu, ale nepostrehol som tam, prečo by sme to mali robiť a či existujú nejaké objektívne kritéria preto, ktorá koncepcia je lepšia, alebo ktoré šťastie je šťastnejšie. Lebo pred chvíľou povedal, že každé šťastie je šťastie.
Áno dobrá otázka. Pretože ďalej v štrnástej kapitole bude tento moment vysvetlený. Krišna vysvetľuje, že zo všetkých druhov šťastia považuje za najvyššie šťastie v kvalite dobra. To je nasledujúci šiesty verš. V siedmom a ôsmom verši potom vysvetľuje čo je šťastie v kvalite vášne a nevedomosti. Je zaujímavé pochopiť, že človek vníma svoje šťastie ako skutočné. Ako dieťa. Dieťa považuje svoje šťastie za skutočné. To je tá podmienenosť, to je to, ako pracujú tie guny. Hovorí sa, že guna nás obmedzuje. Ako nás obmedzuje? Obmedzuje nás tým, že nám dáva svoje predstavy o šťastí. Ak prijímame tieto predstavy o šťastí, tak nás obmedzuje.
Príklad: Človek môže mať takú predstavu o šťastí, že šťastie je nechodiť do školy a robiť niečo iné. On už je tým obmedzený. Už nemôže dostať šťastie z toho, že sa učí. Bude trpieť, ak sa bude učiť. Rozumiete ako to funguje? V skutočnosti ak rozumieme ako pracujú guny materiálnej prírody, tak môžeme urobiť to, že nás prestanú ovplyvňovať.
Príklad: Predstavte si, niekto rád jedáva tortu predtým, ako ide spať. Takú obrovskú tortu s krémom. To je šťastie. Súhlasíte? A potom človek ráno vstane, lepšie povedané sa mu nepodarí vstať. Pozerá na seba do zrkadla. A čo si pomyslí? Nenávidím sa za to, že jem torty v noci.
O tomto poznaní štrnástej kapitoly budeme neskôr diskutovať. Dovolí nám postupovať tak, že aj keď nebudeme jesť tortu v noci, tak budeme šťastní. Rozumiete? Ako? To budeme vysvetľovať nabudúce. Toto je naozaj reálne, sú ozajstné príbehy ľudí, ktorým sa to podarilo. Preto Krišna tak silno oceňuje toto poznanie, ktoré je obsiahnuté v štrnástej kapitole. Preto je možné zmeniť veľa, pomocou zmeny predstáv o tom, čo znamená šťastie. Musíme len spoznať spôsob, akým sa to robí. A on je v Bhagavad-gíte. Preto vám odporúčam študovať Bhagavad-gítu, ak máte túto možnosť ju študovať. Študovať a aplikovať toto poznanie vo svojom živote.
Otázka: V Bhagavad-gíte sa hovorí vo výklade, že Yamunáčárya gosvami si pri predstave o sexe odpľul. Že ho to znechutilo. My máme väčšinou predstavu, že to je príjemné. Ako z jednej úrovne prejsť na tú úroveň, kde je Yamunáčárya? Asi to bude trvať dlhší čas.
V skutočnosti tejto vede, alebo spôsobu musia učiť ľudí, ktorí sú v brahmačarí ášrame. Túto vedu máme študovať dopodrobna. Áno v skutočnosti to je možné. Prečo by to nebolo možné? Napríklad vo Francúzsku jedia žaby a to je pre nich delikatesa. Chce tu niekto zjesť žabu? Ale napríklad francúz bude prekvapený, že to niekto odmieta zjesť. Oni sú také chutné, príjemné. Ale čo budeme robiť my? Tiež sa budeme tak kriviť ako Yamunáčárya, keď si to predstavíme. Napríklad v Kórei jedia psy. Tam sa to považuje za chutnú delikatesu. Viete čo majú radi v Číne? Tam jedia embrya detí. Telo tohto mŕtveho dieťaťa sa varí a považuje sa to za chutnú delikatesu.
Je jeden príbeh. Zdá sa mi, že ho hovoril jeden maharádž. Že keď cestovali a boli na jednom ostrove, tak tam tí ľudia celý rok zbierajú hady, myši a majú taký kamenný kotol, kde ich dávajú. Toto vždy zatvárajú a po nejakom čase z toho začne vytekať taká šťava a oni to používajú ako šťavu k ryži. Považujú to za niečo veľmi chutné. Keď si oddaní iba tak varili ryžu, tak sa im sťažovali, že ich ryža sa nedá jesť, nie je ju možné jesť bez našej omáčky.
Závisí od človeka aké bude mať predstavy o šťastí. Človek, ktorý je v kvalite nevedomosti naozaj pociťuje šťastie z alkoholu a drog. Človek, ktorý je v kvalite vášne tiež pociťuje šťastie z nejakých vecí. Človek, ktorý je v kvalite dobra tiež cíti šťastie z nejakých iných vecí. V skutočnosti sme všetci v roli takého dieťaťa, ktoré si môže vybrať do akého krúžku bude chodiť a čo mu bude prinášať šťastie. Ale to sa dá zmeniť. Preto, ak niekto chce prestať jesť večer torty, tak dôjdite na nasledujúcu prednášku, tam o tom budeme hovoriť.
Otázka: Predstava šťastia z romantickej lásky patrí do kvality nevedomosti, alebo vášne?
To je taká zvláštna téma. Existuje spôsob, akým sa dá zistiť pod vplyvom akej kvality je táto láska. Zistíme si teraz čo si o tomto myslíte? Na začiatku porozmýšľajte a potom budeme hlasovať. Otázka je, či je romantická láska v kvalite vášne, alebo nevedomosti. Je tu ďalšia otázka – čo je pojem romantická láska. Dobre, tak ten čo sa opýtal tú otázku to musí vysvetliť.
Rómeo a Júlia.
Zoberme si, nie Rómea a Júliu, ale to akú má každý z vás predstavu, keď počuje slovné spojenie romantická láska. Kto si myslí, že je v kvalite nevedomosti?
Štyria.
Kto si myslí, že je romantická láska v kvalite vášne?
Desať.
Kto si myslí, že je romantická láska v kvalite dobra?
Päť.
Takýmto spôsobom zvíťazila kvalita vášne.
Chcel by som vám to vysvetliť, ale už nemáme čas. Je to zaujímavá téma, musíme vedieť rozlíšiť čo patrí do kvality dobra, vášne a nevedomosti.
Preto bude pokračovanie v nasledujúcej prednáške.
Seminár 2
Dva kroky, ako určiť, v akej gune sa aký jav nachádza
Surdas das prabhu_guny a chuť_BG 3.41_Čierna voda_16.6.2018
Haré Krišna drahí oddaní. Začíname našu diskusiu na základe Bhagavad-gíty. Na minulom nedeľnom programe sme začali jednu tému, ktorú sme nedokončili. Bola položená otázka, pamätá si ju niekto?
Publikum: V akej kvalite je romantická láska?
Ak si niekto pamätá, tak sme hlasovali a vyhrala na prvom mieste vášeň, na druhom nevedomosť a na treťom kvalita dobra. Sľúbil som vám, že skúsim vysvetliť, ako sa dá rozoznať v akej gune sa nachádza tento, alebo iný jav. Bhagavad-gíta to rozoberá v štrnástej, sedemnástej aj osemnástej kapitole. Za tie roky som si všimol, že je veľa oddaných, ktorí nedokážu určiť v akej gune sa aký jav nachádza. Keď robím bhakti šástri, tak dávam permanentne takéto hádanky a zatiaľ ani jeden človek neuhádol. V žiadnom prípade by som nechcel, aby sa niekto z vás ocitol v takej situácii. Teraz vám dám taký ťahák, ako sa to dá správne urobiť. Zapamätajte si to veľmi pozorne, alebo si to niekde poznačte.
Preto, aby sme správne určili tú gunu, tak je potrebné urobiť dva kroky.
Prvý krok – Prvá vec, na ktorú si musíme odpovedať: Je ten daný jav v súlade so šástrami, alebo nie. Ak nie je v súlade zo šástrami, ak im protirečí, tak je to stopercentne kvalita nevedomosti. O tom nemusíte pochybovať. Takže keď sa vrátime naspäť k tomu príkladu z minulého týždňa, tak romantická láska je v rozpore so šástrami, alebo je v súlade?
Publikum: Niekedy áno a niekedy nie.
Surdas das prabhu: Tak v akých situáciách to môže byť v súlade a v akých nie? Ale predtým skúsime ešte odpoveď niekoho iného kto premýšľa.
Publikum: Keď je spojená s povinnosťami a vyvinie sa v romantickú, tak môže byť v súlade.
Surdas das prabhu: Dobre a keď láska nie je v súlade so šástrami? Existuje nejaký príklad lásky v rozpore so šástrami? Teraz nám nejde o nejakú veľkú filozofiu, stačia nám príklady z bežného života, aby sme dokázali teóriu aplikovať do nášho každodenného života. Existuje nejaký druh lásky, ktorý je v rozpore so šástrami?
Publikum: Podľa mňa láska nie je v rozpore so šástrami, veď láska je láska. Láska je čistá.
Publikum: Môže byť, keď je to zadaný človek a je to mimo, podvod a tak ďalej, čiže určite tam nejaké normy sú. Keď je to na základe chtíču, bez autority a bez astrológie.
Surdas das prabhu: Takže ešte raz zopakujem. Keď je niečo v rozpore so šástrami, tak je to v gune nevedomosti.
Ten príklad keď sa niekto zamiloval do človeka, ktorý už je v manželstve. Tak šástry sú principiálne proti tomu. Takže to máme jasné, že je to v kvalite nevedomosti. Ďalší príklad. Nie je to v súlade s astrológiou. No v šástrach nie je nikde napísané, že to musí byť vyslovene v súlade s astrológiou. Takže ak to nie je založené na astrológii, tak na základe tohto faktoru nemôžeme povedať, že to nie je v súlade so šástrami. Takáto láska môže byť aj v kvalite dobra, aj v kvalite vášne. Keď tomu nerozumiete, tak môžeme uviesť ešte ďalšie príklady. Takže prvý krok je určiť, či to je v súlade so šástrami. Ak to neodporuje šástram, tak je to buď kvalita vášne, alebo dobra.
Druhý krok: Ten druhý krok, aby sme pochopili v akej gune je ten jav, tak musíme pochopiť motív. Ak sa to robí na základe pocitu povinnosti, tak to je kvalita dobra. Ak sa to robí na základe motivácie získať nejakú výhodu, tak to už je kvalita vášne.
Príklad: Manžel miluje svoju manželku. Je to povinnosťou manžela, aby miloval svoju manželku? Áno. Takže sa dá povedať, že takáto romantická láska bude v kvalite dobra. No, ak človek miluje s cieľom, že z toho niečo získa, tak už to je kvalita vášne.
Otázka: Keď sa do niekoho človek zamiluje, pretože je pekný, tak sa tam dá ťažko uhrať to, že to je iba z povinnosti. Je to vždy iba v kvalite vášne?
Som presvedčený že v niektorých situáciách a za nejakých okolností môže byť takáto zamilovanosť aj z pocitu povinnosti. Skúsme porozmýšľať. Môže v živote nastať situácia, že nie je človek ešte zadaný, ale vyskytne sa povinnosť, že by mal niekoho milovať romantickou láskou. Čo si myslíte? Nejaké príklady?
Publikum: Taký človek nemusí milovať len z dôvodu že sa chce oženiť, ale preto, že má pocit, že sú si blízki charakterovo, alebo spôsobom života. Že ho má rád ako dušu, toho druhého človeka. Nemá žiaden cieľ a chápe, že je to duša, ktorá mu je blízka.
Surdas das prabhu: Myslím si, že za určitých okolností, ktoré musia byť veľmi presne určené, tak to je možné. Môže nastať situácia, že tento jav nebude v rozpore so šástrami a nebude narúšať nejaký spoločenský život. Pretože je veľmi dôležité si uvedomiť, čo považujem za lásku. Či chcem niekoho ovládať, alebo vlastniť, alebo sú tam naopak úplne iné pocity.
Napríklad niekto zachránil človeku život a ani jeden nie sú v manželstve a zamilovali sa, tak asi bude veľmi málo pravdepodobné, že tam bude nejaký zištný motív. Myslíte že to je dobrý príklad? Napríklad Krišna zachránil kráľovné zo zajatia. Čítal to niekto? Všetky tieto princezné sa hneď zamilovali do Krišnu. Môžeme povedať, že táto láska je v súlade so šástrami? Áno, pretože oni boli násilne v zajatí a Krišna ich zachránil. Boli v zajatí a keď ich Krišna zachránil, tak boli nadšené z jeho heroických činov a z druhej strany čo hovoria šástry? Ako sa má vzťahovať mataji k takémuto činu? Vo védskom období boli dokonca situácie, že mladí ľudia neboli v manželstve a rodičia hovorili svojej dcére: „Pozri sa na toho mladíka, skús na neho obrátiť pozornosť“ – a v tom prípade vzniká nejaká pripútanosť. Čo si myslíte, keď sa v takejto situácii dievča zamiluje, tak je to romantická láska v kvalite dobra? Áno. Ešte potrebujete rozanalyzovať nejaké príklady?
Publikum: Láska je nepochopiteľná téma.
Surdas das prabhu: Súhlasím. Táto téma nie je ľahká na pochopenie. Bol tu aj názor, že láska je vždy v kvalite dobra a to je tiež do určitej miery pravda. O tom sa hovorí v sedemnástej kapitole Bhagavad-gíty. Samotná láska, ako energia bez pripútanosti k nejakým objektom je energiou kvality dobra. Práve preto absolútne každú živú bytosť priťahuje láska, aj keď môže byť niekedy v rozpore so šástrami. Nepochopenie, alebo ignorovanie ďalších aspektov sa nám môže vypomstiť, takže ten fakt, že je láska vždy v kvalite dobra by sme nemali podceňovať a mali by sme sa naučiť analyzovať aj ďalšie faktory. Ten ťahák spočíva v tom, že tieto dva kroky nám pomôžu pochopiť, v akej gune sa jav nachádza. Na ďalšej lekcii si opäť rozoberieme nejakú konkrétnu tému a rozanalyzujeme ju.
Seminár 3
Ak spojíme atóm kontroly zmyslov a atóm kontroly inteligencie, tak získame molekulu chuti
Bhagavad-gítá 3.41
tasmāt tvam indriyāṇy ādau
niyamya bharatarṣabha
pāpmānaṁ prajahi hy enaṁ
jñāna-vijñāna-nāśanam
Synonyma
tasmāt — preto; tvam — ty; indriyāṇi — zmysly; ādau — od počiatku; niyamya — usmerňovaním; bharata-ṛṣabha — ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov; pāpmānam — ploditeľ hriechu; prajahi — skroť; hi — iste; enam — toto; jñāna — poznanie; vijñāna — vedecké poznanie čistej duše; nāśanam — ničiteľ.
Preklad
Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, preto ovládaním zmyslov od samotného počiatku skroť tohto ploditeľa hriechu, žiadostivosť, a zabi tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie.
Význam
Śrī Kṛṣṇa poradil Arjunovi, aby od samého začiatku krotil svoje zmysly, aby premohol najväčšieho hriešneho nepriateľa, žiadostivosť, ktorá ničí túžbu po duchovnom poznaní a po poznaní pravého „ja“. Slovom jñāna sa myslí poznanie svojho pravého „ja“ alebo náuka o rozdiele medzi dušou a hmotným telom. Slovo vijñāna označuje podrobnejšie poznanie duše, jej prirodzeného postavenia a večného vzťahu k Najvyššej Duši. V Śrīmad-Bhāgavatame (2.9.31) je to vysvetlené takto:
jñānaṁ parama-guhyaṁ me
yad vijñāna-samanvitam
sa-rahasyaṁ tad-aṅgaṁ ca
gṛhāṇa gaditaṁ mayā
„Poznanie duše a Najvyššej Duše je veľmi dôverné a tajomné, ale toto poznanie a jeho realizácia sa dá pochopiť, keď ju z rôznych pohľadov vysvetlí samotný Pán.“ Bhagavad-gītā nám dáva poznanie o duchovnom „ja“. Živé bytosti sú Pánovými čiastočkami a sú určené jedine na to, aby Mu slúžili. Takéto vedomie sa nazýva vedomie Kṛṣṇu. Od samého počiatku života sa teda musíme učiť zameriavať myseľ na Kṛṣṇu, byť si tak plne vedomý Kṛṣṇu a konať podľa toho.
Žiadostivosť je zvráteným obrazom lásky k Bohu, ktorá je prirodzenosťou každého živého tvora. Ak je človek už od samého začiatku života vychovávaný vo vedomí Kṛṣṇu, nemôže jeho prirodzená láska k Bohu degradovať na žiadostivosť. Ak necháme lásku k Bohu poklesnúť na úroveň žiadostivosti, je nesmierne ťažké vrátiť sa znovu do prirodzeného stavu. Oddaná služba Kṛṣṇovi je taká silná, že aj ten, kto začal neskoro, môže začať milovať Boha, keď sa bude riadiť zásadami oddanej služby. Takže človek môže začať ovládať svoje zmysly láskyplnou službou Kṛṣṇovi v hociktorom životnom štádiu alebo od okamihu, keď si uvedomí závažnosť celej veci. Takto môže premeniť žiadostivosť na najvyššiu dokonalosť ľudského života, na lásku k Bohu.
–
Pamätám si, že minulú lekciu sme skončili mojim prísľubom, že vás naučím to, ako získať chuť. Existuje metodika, ktorá nám pomôže získať chuť. Uvádzal som vám tu príklad, kde som niekoho vďaka tejto metóde naučil milovať to, že umýva podlahu. Čo si myslíte mataji, asi je výhodné, keď váš muž miluje doma umývanie podláh. Tu nie sú také mataji, ktoré by chceli takého muža? Predstavte si, že manžel príde unavený z práce domov a potrebuje si odpočinúť a premýšľa, ako by som si mohol najlepšie odpočinúť a hneď si spomenie, ahá ja poumývam podlahy v celom dome a bude celý šťastný. Vidíte a ja poznám takých ľudí. Často prichádzajú oddaní a hovoria: „Ja už niekoľko desaťročí spievam sväté meno a vôbec nemám žiadnu chuť.“ To je univerzálna metóda a tá sa dá využívať aj pri výchove detí. Krišna práve v tomto verši tú metodiku vysvetľuje. Preto, aby sme mohli pochopiť ako funguje, tak uvediem príklad s molekulou.
Príklad: V organizme každej živej bytosti je molekula chuti. Tá nám dáva chuť, alebo túžbu robiť veci. Ak vieme ako funguje táto molekula, tak ju môžeme nastaviť tak, že to, čo sa nám páčilo, tak sa nám prestane páčiť a to čo sa nám nepáči, tak to môžeme začať milovať. Ako sa to robí?
Absolútne každá molekula pozostáva z atómov. Napríklad molekula vody je zložená z atómov kyslíku a vodíku. Keď zoberieme do jednej ruky atómy vodíku a do druhej atóm kyslíku a dáme ich dokopy, tak získame molekulu vody, molekulu H2O. Prirodzene na tomto príklade môže vzniknúť otázka, aké potrebujeme atómy, aby sme sformovali molekulu chuti. To isté ako pri vode.
Musia tu byť spojené dva atómy:
Prvý atóm sa volá kontrola zmyslov.
Druhý atóm je kontrola inteligencie.
Ak spojíme kontrolu zmyslov a kontrolu inteligencie, tak získame molekulu chuti.
Aby sme ukázali ako to funguje v reálnom živote, tak je tu niekto, kto tu niekedy fajčil? Môžem bývalým fajčiarom položiť otázky?
Publikum: Áno.
Surdas das prabhu: Keď ste začali fajčiť, tak ste mali chuť k cigaretám? Páčilo sa vám fajčiť?
Publikum: Nie. My keď sme sa učili fajčiť, tak sme k tomu mali takú pomôcku, že si človek potiahol a potom rýchlo vdýchol a povedal, že mama ide, potom sme začali kašlať a niektorí pokračovali a naučili sa fajčiť a niektorí s tým prestali.
Surdas das prabhu: Ok. Vo výsledku ale hovoríme, že toto vypracovalo nejaký zlozvyk, ktorý sa človeku buď páčil, alebo sa toho nemohol zbaviť. Prečo som sa pýtal práve na to fajčenie, pretože je pritom očividné, ako funguje tento princíp.
Človek, keď začína fajčiť, tak mu je z toho zle a všetkým zmyslom sa to nepáči. A ako tu povedal prabhu, aj keď to bolo pre nás ťažké, tak sme to prekonali a naučili sme sa fajčiť. To bol ten prvý atóm, atóm kontroly zmyslov. Ten človek sa musí naučiť rýchlo to vdýchnuť a skontrolovať tie pocity, aby to prekonal a naučil sa to.
A ešte tu je ten druhý atóm a to je kontrola inteligencie a v čom spočíva u toho učenia sa fajčiť? Čo znamená kontrola inteligencie? Každý človek má nejakú prevažujúcu, hlavnú filozofiu. Mladý človek keď začína fajčiť, tak má filozofiu, že len silný človek fajčí. James Bond fajčí a keď chcem byť silný ako James Bond, tak musím fajčiť Lucky strike, alebo niečo značkové. To, aby človek dokázal prekonať všetky tie zlé pocity, tak musí mať v hlave nejakú zvrátenú filozofiu, ktorá to podporuje. Áno, prekonaj to zvracanie a dosiahneš úspech. Čo si myslíte, keby všetci mladí ľudia mali pochopenie, že fajčia iba neschopní a slabí ľudia, tak si myslíte, že by chceli mladí ľudia začať fajčiť? Nikto by to ani neskúšal. Práve preto mladí ľudia pijú alkohol, fajčia, berú drogy, lebo vnútri majú tú filozofiu, že to robia nejaké celebrity, nejakí úspešní ľudia, takže je to niečo super.
Príklad: Môžem vám povedať príbeh, ako som sa naučil piť čaj. Vyrastal som v Rusku a tam je pitie čaju povinnosťou. Teraz mi napadla presne tá situácia, ten príbeh. Keď ma nútili piť čaj, tak som mal asi tri roky. Otec predo mňa postavil obrovský pohár s čajom a ja som ho vypil. Skorej, aby som bol presný, som to začal piť a povedal som si, to je tak hnusné. Pretože chuť čaju je v skutočnosti veľmi nepríjemná. Ale otec nado mnou stál a pozeral sa na mňa tak, že som pochopil, že to vypiť musím, tak som si povedal, že keď musím, tak musím. Nejak som sa premohol, chcelo sa mi aj zvracať, ale nejak som ten prvý pohár vypil a on mi nalial hneď ďalší. Presne si pamätám tú situáciu. Vravel som si, to je tak hnusné, ale keď otec hovorí a starší hovoria, že mám piť, tak to musím vypiť. Tak som vypil aj druhý, tretí pohár čaju a keď som pil ten štvrtý, tak už som si povedal, že je ten čaj celkom chutný.
A práve tento mechanizmus je popísaný v tomto štyridsiatom prvom verši. Prvá vec – Na začiatku je kontrola zmyslov. Na úrovni tela, aj keď sa nám to nepáči, tak musíme pokračovať. Aj keď to je pre nás obrovské odriekanie, aj tak by sme nemali prestať, ale mali by sme pokračovať.
Druhá vec je, že musíme mať v hlave pochopenie, prečo je to pre nás dobré a to môžu byť rôzne dôvody, rôzne filozofie, každý človek má iné. Niekto má tú filozofiu, to pochopenie správne, niekto nesprávne, ale fakt ostáva faktom, že keď chceme pokračovať v nejakej činnosti, tak tú filozofiu mať musíme. Až vtedy, keď sa spoja tieto dva atómy – atóm kontroly zmyslov a atóm kontroly inteligencie, až vtedy vznikne chuť k tej danej činnosti.
Keď niekto chantuje a má pocit, že je to niečo nudné, tak je potrebné si povedať, že je to v skutočnosti veľmi príjemné. Vo výsledku sa vám skôr, či neskôr podarí prekonať túto etapu, absenciu chuti. Naopak keď máte chuť, alebo túžbu robiť niečo, čo by ste nechceli robiť, tak pri pochopení tohto mechanizmu viete veľmi dobre, ako tú molekulu rozbiť. Ak pochopíme tento jednoduchý mechanizmus, to, z čoho sa skladá táto molekula, tak dokážeme v sebe vybudovať akúkoľvek chuť k tomu, čo potrebujeme, alebo chceme a zničiť akúkoľvek chuť k tomu, čo nechceme. Myslím si, že o tomto budeme ešte rozprávať, pretože to je v skutočnosti veľmi zaujímavá téma. Dnes som ju vysvetlil len veľmi jednoducho, na teoretickej úrovni a myslím, že niekedy v budúcnosti ju môžeme rozobrať detailnejšie, na nejakých konkrétnych príkladoch. A teraz je čas na vaše otázky.
Otázka: Čo robiť v situácii, keď človek začína fajčiť a fajčí z toho dôvodu, že má nejakú spoločnosť, nejakých kamarátov, ale on si povie, že mu to fajčenie nechutí, tak ja fajčiť nebudem a nebudem sa stretávať ani s týmito kamarátmi?
Ako sme tu povedali. Sú dva základné atómy a tie dva atómy, keď sa spoja, tak vytvoria tú molekulu. Ak bude pre neho cenné fajčenie a tá spoločnosť týchto konkrétnych kamarátov, tak bude pre neho veľmi ťažké prestať fajčiť. Na druhej strane, ak človek bude mať tú filozofiu, alebo tou jeho hodnotou bude zdravý spôsob života, tak prestane fajčiť, alebo ani fajčiť nezačne.
Otázka: Ja by som mal jednu otázku. Aj keď sa mi trošku ťažko vysvetľuje. Ako by som to sformuloval. Vyrastáme v kultúre, alebo prostredí a týka sa to povedzme tej nedovolenej sexuality. Tam je prvý problém s tým, že čo sa týka fajčenia, tak tam nám to zo začiatku nechutí. No čo sa týka sexu, tak tam sa to od začiatku človeku páči, alebo väčšine. Vyrastáme v kultúre, kedy ten alfa samec, ten sexuálne výkonný človek, to je ten pravý muž a ľahko si vieme osvojiť túto filozofiu, že to je ten zmysel života. Ako si v takomto kultúrnom tlaku osvojiť predstavu, že ten čo sa ovláda, je ten pravý a úspešný?
Môžeme túto tému rozobrať o to viac, lebo som veľa rokov žil vo veľa brahmačarí ášramoch a venoval som sa trénovaniu bramačarínov ako bojovať s chtíčom alebo žiadostivosťou. Môžem túto tému vysvetliť, ak to bude zaujímavé pre viacerých. Ak budú všetci hlasovať, že to je aktuálna téma a je potrebné ju rozobrať, tak prečo nie. Ale možno má niekto aktuálnejšiu otázku. Alebo chcete, aby sme rozobrali túto otázku?
Publikum: Áno, bola to dobrá otázka.
Surdas das prabhu: Mne nerobí žiaden problém vysvetliť vám to, ale potom sa nechoďte ku mne sťažovať, keď k tomu stratíte chuť. Keď k tomu stratíte chuť, tak radšej neprichádzajte na ďalší nedeľný program.
Publikum: Otázka je, či chceme stratiť chuť. Totižto minulú nedeľu Surdas das prabhu použil takú veľmi odvážnu analógiu, kde prirovnal stratu záujmu o sex k strate záujmu o jedenie žiab. Vtip je v tom, že tí francúzi napriek tomu, že jedia žaby a my nejeme žaby, tak obaja máme neustále sexuálny apetít.
Surdas das prabhu: Môžem vám povedať jeden príbeh. Bolo to v osemdesiatych rokoch v Sovietskom zväze, obdobie Perestrojky, bolo to v obyčajných novinách. V tej dobe sa novinári veľmi snažili napísať nejakú senzáciu, niečo neobvyklé pre Sovietsky zväz, v tej dobe. Bol tam príbeh chlapca, ktorý bol tulákom, vždy utekal z domu a nikdy nenocoval doma. Novinár robil interview s tým chlapcom, pýtal sa ho ako žije, z čoho žije a kde nocuje. Rozprával o tom, aký je život tuláka. Bol tam moment, keď začal rozprávať, ako ho často berú k sebe ženy domov nocovať. Hovoril o tom, že ho obvykle tie ženy umyli, dali mu najesť a potom sa s ním venovali sexu. Ten chlapec mal asi jedenásť rokov. Novinár sa ho pýtal. Tebe sa páči ten sex? Chlapec odpovedal, že nie.
Skúsim ešte jeden vtip zo serie čierny humor. Dúfam, že sú tu všetci dospelí a nie sú tu žiadne deti.
Publikum: Môžete, oni poznajú čierny humor.
Surdas das prabhu: Aj tak nebudem. Niekedy nabudúce, keď tu nebudú žiadne deti. Chcem povedať takú vec. V skutočnosti je chuť k sexu veľmi silná. Je dosť veľa literárnych diel, v ktorých sa popisuje, ako sa ľudia boja prvého sexuálneho kontaktu. Väčšina ľudí sa bojí, aké to bude po prvý krát, bude to niečo príjemné, alebo nepríjemné, ako to vôbec bude vyzerať atď. Takže je s tým spojených veľa emócií. Skúste si spomenúť na svoj prvý krát. Drvivá väčšina ľudí hovorí, že z toho nemali potešenie. Že to prišlo až neskôr, až za nejaký čas.
Samozrejme je to zložitá téma, ale niekedy ľudia hovoria, že to nie je možné prekonať, toho sa nedá zbaviť, ale v skutočnosti sa to dá prekonať a je reálne to prekonať. No nakoľko je to v nás hlboko zakorenené a je to tak ťažké, tak je potrebná určitá úroveň kvalifikácie, pre to prekonanie. Vždy navrhujem človeku, ktorý sa toho chce zbaviť, aby začal od jednoduchších úloh. Ako sa vzťahujete k tomu, získať chuť a radosť zo spievania svätého mena? Je to pre niekoho aktuálne?
Publikum: Je to aktuálne.
Takže skúste urobiť nasledujúce. Skúste to, čo vám teraz budem hovoriť praktikovať týždeň a na budúci týždeň sa podelíme o skúsenosti a dáme si nejakú spätnú väzbu. Nasledujúci týždeň si rozoberieme aj to, ako sa zbaviť chuti na sex. Uvidíte sami, ako sa vám to bude dariť.
Domáca úloha: Pred tým ako začnete chantovať japu, tak porozmýšľajte o tom, ako to je pre vás dôležité. Popremýšľajte, nakoľko je dôležité sväté meno, čo dokáže, že je to yuga-dharma. Že pre túto yajnu, spievanie svätého mena nie je potrebná skoro žiadna kvalifikácia a nehladiac na to, je to tá najsilnejšia yajna.
Druhá vec, musíte si vybrať nejakú askézu na úrovni zmyslov. Nesnažte sa vykonať nejakú prehnanú askézu, ale aspoň nejaká musí byť prítomná.
Príklad: Keď chantujete japu a vaša myseľ niekde uteká. Môžete si napríklad zobrať takú askézu. Ideálna japa je taká, keď okrem Krišnu nepremýšľame nad ničím iným. Ten prvý krok, tá askéza môže byť taká, že určite sa vám nepodarí myslieť iba na Krišnu, ale aspoň to skúste obmedziť tak, že nebudete premýšľať o nejakých každodenných problémoch, ale skúsite tie myšlienky ohraničiť aspoň na všetko, čo je spojené s Krišnom. Znamená to, že môžete nepremýšľať iba o jape, ale zakázané sú myšlienky na materiálne veci. Tie myšlienky môžu behať sem a tam, ale bežia trebárs k témam ohľadom gurua, Šrímad Bhagavatamu, Bhagavad-gíty, oddanej služby. Videl som, že niektorí oddaní keď chantujú, tak pri tom hrajú počítačové hry. Pre takého človeka je dobré prijať askézu, tak dobre ja nebudem obmedzovať tie myšlienky, môžem kľudne premýšľať aj o práci a o čomkoľvek inom, ale nebudem pri tom hrať tie počítačové hry.
Každý by mal popremýšľať, aká je jeho úroveň spievania svätého mena. A aspoň o jeden stupeň zvýšiť úroveň, prijať na seba nejakú askézu, ale nie príliš veľkú, lebo v tom prípade sa sklamete. Alebo môže tá askéza spočívať v tom, že zo šestnástich kôl japy bude aspoň jedno kolo pozorné. Ostatné môžu byť zlé, ale aspoň jedno nech je pozorné. Musíme prijať askézu, ktorá je o stupienok vyššia, ako tá moja súčasná úroveň. A okrem toho by sme mali v priebehu tohto týždňa premýšľať nad slávou svätého mena. Skúste urobiť túto domácu úlohu a na budúci týždeň sa podelíme o realizácie. Je to pre niekoho zaujímavé? Kto sa chce zúčastniť toho experimentu? Takže dobrovoľníkov máme. Za týždeň sa porozprávame o výsledkoch. Predlžil som to o pätnásť minút, tak prosím, aby ste mi prepáčili.
Zatiaľ žiadne komentáre.