Obvykle by mala byť lekcia zo Šrímad Bhagavatamu vo forme otázok a odpovedí, nejakej vzájomnej diskusie. Ak nemáte žiadne otázky, tak porozmýšľam o čom budem rozprávať. Ak chcete, tak sa môžeme dotknúť Šrímad Bhagavatamu prostredníctvom témy, že som začal kurz Bhakti Vaibhava. Teraz som začal kurz Bhakti Vaibhava. Každý týždeň máme nejaké online kurzy o dĺžke dve, dve a pol hodiny. Samozrejme, sú tam aj nejaké domáce úlohy. Povieme si niečo o Šrímad Bhagavatame. Taký úvod.

Šrímad Bhagavatam by sa dal nazvať rozhovorom medzi Šukadevom Goswamim a Maharajom Parikšitom. Prvý spev Šrímad Bhagavatamu by sme mohli vnímať ako taký úvod. Popisuje súvislosti pri ktorých bol Šrímad Bhagavatam vyslovený. V určitom slova zmysle aj druhý spev je takým úvodom. V skutočnosti samotný Šrímad Bhagavatam začína od tretieho spevu. Maharaj Parikšit čakajúci na smrť, pokladá celú sériu otázok a o tom sa hovorí v druhom speve Šrímad Bhagavatamu. Potom hovorí Maharaj Parikšit veľmi dôležitú vec: „Ak som nepoložil nejakú dôležitú otázku o ktorej potrebujem vedieť, tak prosím ťa odpovedz aj na tú, ktorú som nepoložil.“ Inými slovami môžeme povedať, že on nechcel obmedzovať Šukadeva Goswamiho iba zoznamom svojich otázok. Šukadeva Goswami začal odpovedať na otázky Maharaja Parikšita a urobil to po svojom. Začal hovoriť o desiatich základných témach. Každá táto téma je spojená s jedným zo spevov Šrímad Bhagavatamu.

Prvé dva spevy sú taký úvod a desať základných tém, každá téma na jeden spev z toho nám vychádza že Šrímad Bhagavatam má 12 spevov.

Témy ktorými sa venuje každý spev Šrímad Bhagavatamu sú:
1. Sarga 2. Visarga 3. Sthanam 4. Poshanam 5. Utayam 6. Manvantara 7. Isanakatha 8. Ashraya 9. Mukti 10. Nirodha.

Existuje k tomu taká mnemo-technická pomôcka na zapamätanie. Môžeme to prirovnať k mape. Predstavte si, že ste zablúdili niekde v obrovskom lese a teraz vám dal niekto do ruky túto mapu. Predstavte si, že ste zablúdili v obrovskom lese, kde široko ďaleko nič nie je. Akú máme úlohu v takej situácii?

Úlohu môžeme rozdeliť do troch okruhov:

Prvá úloha je pochopiť, kde sa nachádzame.
– Najskôr sa musíme zorientovať na mape, musíme vidieť kde sa nachádzame na mape
– Druhá úloha je akým spôsobom sa dostanem do cieľového miesta a všetky veci s tým spojené, ako pôjdem, čo ma na tej ceste stretne
– Tretia úloha je vedieť kam chceme ísť.

Desať tém Šrímad Bhagavatamu môžeme rozdeliť na tieto 3 bloky:

Prvý blok (kde sme): Popisuje materiálny svet

1. Sarga (3. spev):

– Prvotné stvorenie
– To, ako je zostavený materiálny svet, ktorý nás obklopuje
– Vysvetlenie základných elementov z ktorých je zostavený materiálny svet

2. Visarga (4. spev)

-druhotné stvorenie

3. Sthanam (5. spev)

– Dá sa preložiť, ako miesto
– Možno niekto počul názov Kazachstan, Kyrgyzstan, Uzbekistan, Tadžikistan, Turkmenistan, Afghanistan, Pakistan, Radžastan
– Opisuje hierarchiu planét tohto materiálneho stvorenia

Tieto 3 spevy Šrímad Bhagavatamu nám pomáhajú pochopiť materiálne stvorenie a to kde sa v ňom nachádzame

Druhý blok: Tento blok popisuje, ako by sme mali konať v materiálnom svete.

Zaoberá sa tým, že keď už sme v tom hlbokom lese, tak čo nás bude zaujímať

Predstavte si: Nachádzate sa v hlbokom lese a neviete či tam budete týždeň alebo mesiac. A asi prvé čo nám príde na um je to, že čo budeme jesť v tomto temnom lese. Ako môžem udržať svoju existenciu. Či tu je dostatočné teplo, alebo si musím založiť oheň.

– Asi ten najzložitejší
– Hovorí o zákonoch materiálneho sveta
– Popisuje odporúčania, ako by sme mali konať
– Ako by sme mali konať v materiálnom svete

Príklad: Keď už sme v hlbokom lese, tak sa zamýšľame nad vecami spojenými s existenciou v tomto lese. Čo budem jesť, piť, zákony lesa atď.. Nejaká časť lesa sa dá prejsť, nejaká sa nedá, kde sa nachádzajú nejaké nebezpečné zvieratá musíme brať v úvahu aj toto, keď máme ísť celý mesiac. Musíme si cestu naplánovať podľa mapy – podľa toho, kde sa nachádza nejaká voda, kde rastú nejaké plody, zdroje obživy.

4. Poshanam (6. spev)

– Zdroje existencie človeka
– Zdroje, vďaka ktorým môže existovať človek

5. Utayam (7. spev)

– Prečo konáme ako konáme, aké sú naše impulzy
– Hovorí o impulzoch našich reakcií a nášho konania
– Vysvetľuje sa tu, že sú dva druhy impulzov: démonské a božské
– Vysvetľuje ako človek koná
– Prečo konáme ako konáme, aké sú naše impulzy

(Rovnako ako keď sme v temnom lese, tak môžeme ísť správnym alebo nesprávnym smerom. V lese tiež môžeme konať správne, alebo nesprávne.)

6. Manvantara (8. spev)

– Popisuje zákony materiálneho sveta
– Je spojený s témou manvantara
– Manvantara predstavuje zákony
– Zákony sú rôzneho druhu, inými slovami by sme to mohli nazvať dharma
– Existujú večné zákony sat dharma a asat dharma – dočasné
– Aby sme mohli existovať v tomto materiálnom svete, tak by sme mali dodržiavať aspoň nejaké základné zákony

7. Isanakatha (9. spev)

– Milosť
– Popisuje vedu o Bohu
– Hovorí o milosti

Príklad: Keď sa dostanem do temného lesa a mám mapu, tak budem hľadať milosť. Pod milosťou v lese si môžeme predstaviť, že stretneme niekoho kto nám pomôže. Keby sme sa dostali k horárni, tak máme väčšiu možnosť na to, aby sme sa zachránili.

Tretí blok (kam ideme): Cieľ, kam by sme mali dôjsť. Výsledok ktorý by sme mali dosiahnuť.

8. Ashraya (10. spev)

– Ashraya znamená útočisko. Inými slovami, čo by sme mali prijať ako útočisko, alebo kam by sme mali dôjsť
– Najdôležitejší v celom Šrímad Bhagavatame
– Výsledné útočisko
– Summum bonum, najvyššie požehnanie

9. Mukti (11. spev)

– Opisuje tému mukti, oslobodenie od materiálnej existencie

10. Nirodha (12. Spev)

– Opisuje tému zničenia tejto materiálnej existencie

Keď sa pozeráme na Šrímad Bhagavatam, tak by sme si mali uvedomiť, že to je v skutočnosti učebnica, ktorá veľmi podrobne vysvetľuje nejaké konkrétne témy. Rovnako ako to je v učebniciach z ktorých sa učia študenti na vysokých školách. Šrímad Bhagavatam je Purána. Inými slovami sú to historické kroniky.

Sú dva spôsoby pochopenia histórie: Západné (dátum a k tomu priradené čo sa stalo), ale Šrímad Bhagavatam obsahuje históriu, príbehy ktoré nás majú niečo naučiť. Napríklad, keď angličania kolonizovali Indiu, tak povedali, že India je absolútne bez histórie. Napríklad v Indii sa nestretneme s popisom dobytia Alexandrom Macedónskym, nehladiac na to, že sa to stalo. Čo sa týka Purán, tak by sme k nim mohli priradiť jedno latinské príslovie – historia est magistra vitae, inými slovami história je učiteľkou života.

Každý spev obsahuje určité príbehy, ktoré sa nám môžu zdať vytrhnuté z kontextu a vzájomne neprepojené. Šrímad Bhagavatam je zostavený takýmto spôsobom. Keď vieme, že každý spev má konkrétnu tému a má nás niečomu konkrétnemu naučiť, tak to chápeme trošku inak. Práve preto v jednom speve môžu byť vybrané rôzne príbehy, ktoré majú ilustrovať práve danú tému.

Napríklad, keď chceme niekoho naučiť nejakú vlastnosť, alebo mu ju chceme pomôcť rozvinúť, tak je treba uviesť konkrétne príklady. Môžeme uvádzať rôzne príbehy, situácie, alebo skúsenosti z nášho života, ktoré nemusia byť vzájomne prepojené, ale majú pedagogický ciel ilustrovať dôležitosť  napríklad danej charakterovej vlastnosti.

Teraz keď sa vás niekto opýta, tak nebudete strateno pozerať. Niekedy sa trošku hanbíme, že žijeme desiatky rokov v chráme a nevieme odpovedať na takúto základnú otázku. Teraz už to vysypete z rukávu.