Śrīmad-bhāgavatam 3.12.34

kadācid dhyāyataḥ sraṣṭur
vedā āsaṁś catur-mukhāt
kathaṁ srakṣyāmy ahaṁ lokān
samavetān yathā purā

Synonyma

kadācit — jednou; dhyāyataḥ — při rozjímání; sraṣṭuḥ — Brahmy; vedāḥ — védská literatura; āsan — projevila se; catuḥ-mukhāt — ze čtyř úst; katham srakṣyāmi — jak budu tvořit; aham — já sám; lokān — všechny tyto světy; samavetān — shromážděné; yathā — tak, jak byly; purā — v minulosti.

Překlad

Jednou, když Brahmā uvažoval o tom, jak stvoří světy stejně jako v minulém věku, z jeho čtyř úst se projevily čtyři Vedy, které obsahují všechny druhy poznání.

Význam

Stejně jako může oheň pohltit vše, aniž by tím byl znečištěn, tak milostí Pána oheň Brahmovy velikosti pohltil jeho hříšnou touhu po sexu s vlastní dcerou. Vedy jsou zdrojem všeho poznání a poprvé byly zjeveny Brahmovi milostí Nejvyšší Osobnosti Božství, když Brahmā uvažoval o opětovném stvoření hmotného světa. Brahmā je mocný díky své oddané službě Pánovi a Pán je vždy připraven Svému oddanému odpustit, když náhodou poklesne z ušlechtilé cesty oddané služby. Śrīmad-Bhāgavatam (11.5.42) to potvrzuje následovně:

sva-pāda-mūlaṁ bhajataḥ priyasya
tyaktvānya-bhāvasya hariḥ pareśaḥ
vikarma yac cotpatitaṁ kathañ-cid
dhunoti sarvaṁ hṛdi sannviṣṭaḥ

“Každý, kdo se stoprocentně věnuje transcendentální láskyplné službě Pánu u Jeho lotosových nohou, je Osobnosti Božství Harimu velice drahý a Pán, který sídlí v srdci oddaného, omlouvá všechny jeho náhodné hříchy.” Nikdo by neočekával, že tak velká osobnost, jakou je Brahmā, by někdy mohla pomýšlet na sex s vlastní dcerou. Příklad, který Brahmā ukázal, pouze dokládá, že síla hmotné přírody je tak veliká, že může působit na každého, včetně Brahmy. Brahmā byl milostí Pána zachráněn s malým potrestáním, ale zároveň Pánovou milostí neztratil svoji pověst velkého Brahmy.“

Seminár

Dnes sme si prečítali tridsiaty štvrtý verš. On otvára novú tému v tejto kapitole. Poďme sa pozrieť o čom bola celá táto dvanásta kapitola. Na to, aby sme to lepšie pochopili, tak sa pozrieme na to aký dal Šríla Prabhupáda názov tretiemu spevu. Status quo. Každý spev má takýto krátky názov. Keď spolu čítame Šrímad Bhagavatam, tak musíme vedieť vysvetliť hlavné témy, ich význam. Šríla Prabhupáda dal tomuto spevu názov Status quo, a preto by ste mali vedieť vysvetliť to prečo dal takýto názov. Ak to neviete, tak to poďme spolu vyriešiť. Pretože mne príde, že táto dvanásta kapitola tohto tretieho spevu veľmi silno objasňuje prečo je názov tohto spevu Status quo.

Status quo pochádza z latinčiny. Má niekoľko významov. Tento termín býva spojený s vojnou. Tento termín často používajú právnici. Status quo má niekoľko významov.

Prvý význam:
Pôvodný stav.

Druhý význam:
Ten stav, ktorý bol ešte pred vojnou. Vrátenie do pôvodného stavu.

Tretí význam:
Stav ktorý sa objavil v danej situácii.

V druhom speve sa diskutovalo o desiatich témach Šrímad Bhagavatamu. Sarga, visarga atď.. Tretí spev ukazuje tému sargy. Sarga znamená prvotné stvorenie. Preto je vidieť ako je spojené status quo a téma sargy. Sarga, to je pôvodné stvorenie a status quo je pôvodný stav. Takýmto spôsobom nám to ukazuje pôvodný stav v ktorom bol materiálny svet.

Teraz sa pozrieme z akých častí sa skladá táto kapitola. Na začiatku kapitoly bolo, že Brahma začal tvoriť tento hmotný svet. Tento hmotný svet bol stvorený pre to, aby tu mohli existovať duše. Brahma vytvoril päť stavov nevedomosti. Pretože, ak nebude duša v stave nevedomosti, tak nemôže byť v materiálnom svete. Podmienená duša chce zabudnúť na existenciu Boha. Preto ak nezabudne na existenciu Boha, tak nemôže existovať v materiálnom svete.

Týchto päť stavov nevedomosti je popísaných v druhom verši.

Śrīmad-bhāgavatam 3.12.2

sasarjāgre ’ndha-tāmisram
atha tāmisram ādi-kṛt
mahāmohaṁ ca mohaṁ ca
tamaś cājñāna-vṛttayaḥ

Synonyma

sasarja — stvořil; agre — nejprve; andha-tāmisram — předtucha smrti; atha — potom; tāmisram — hněv, jež následuje po zklamání; ādi-kṛt — to vše; mahā-moham — vlastnictví předmětů přinášejících požitek; ca — také; moham — iluzorní pojetí; ca — také; tamaḥ — temnota v poznání sebe sama; ca — jakož i; ajñāna — nevědomost; vṛttayaḥ — zaměstnání.

Překlad

Brahmā nejprve stvořil různé podoby nevědomosti, jako je sebeklam, předtucha smrti, hněv, jež následuje po zklamání, mylný pocit vlastnictví a iluzorní tělesné pojetí neboli zapomenutí vlastní skutečné totožnosti.

—

Aby duša mohla existovať v tomto materiálnom svete, tak potrebuje byť v nevedomosti, inak tu nemôže byť. Preto Brahma stvoril týchto päť stavov nevedomosti a otázka je, či bol šťastný z toho, že toto všetko stvoril. Čo si myslíte? Brahma nebol potešený. Preto sme hovorili, že status quo znamená aj to, že niečo nie je isté, nie je jasné, dokonca to môže byť protichodné tvrdenie. Z jednej strany bol hmotný svet stvorený preto, aby mohli živé bytosti zabudnúť na Najvyššieho Pána a z druhej strany chce Pán vrátiť tieto živé bytosti k sebe domov. Ak sa všetky živé bytosti budú nachádzať v nevedomosti, tak ako sa môžu vrátiť naspäť k Bohu? Rozumiete?

Preto sa pozrite čo ďalej robí Brahma, čo stvorí potom. Skúsme si spomenúť. Štyroch Kumarov. Prečo ich stvoril? Brahma ich stvoril na to, aby zvýšili počet obyvateľov. Preto je tu status quo o tom, že bol vesmír stvorený pre tie živé bytosti, ktoré chcú zabudnúť na Boha. No z druhej strany to urobil tak, aby ich rodičia boli vznešené osoby, aby mohli pomôcť týmto dušiam odísť z tohto materiálneho sveta. Status quo je nejasný stav, úplne protichodný stav. Materiálny svet bol stvorený pre tie živé bytosti, ktoré chcú zabudnúť na Najvyššieho Pána, no z druhej strany im dáva možnosť odísť a vrátiť sa naspäť k Nemu. Toto je ten pôvodný plán prečo bol stvorený tento hmotný svet.

Status quo znamená práve tento pôvodný plán a pôvodný stav. Aký mal plán Brahma? No tento plán sa nepodaril. Pretože Kumarovia sa odmietli oženiť a zväčšovať množstvo ľudí. Preto sa volajú Kumarovia. Brahma bol veľmi sklamaný, dokonca sa hneval a výsledkom jeho hnevu bolo zrodenie Rudry. Rudra je syn Brahmu. Brahma dal za úlohu Rudrovi zväčšiť počet ľudí. Rudra začal plniť toto želanie. Mal potomkov a oni začali ničiť tento svet. To bol problém pre Brahmu. Namiesto toho, aby materiálny svet mohol existovať, tak oni ho začali ničiť. Brahmova misia, jeho manažment je, aby tento svet existoval. Predstavte si, ako sa jeho misia ničí.

Príklad:

Farma má traktor. Potrebujeme ho, aby fungoval na poli. Predstavte si, že príde človek a začne ničiť tento traktor. Samozrejme, že okolo toho bude veľký rozruch. Preto bol aj Brahma rozrušený a povedal: „Stop! Prestaňte to robiť! Prestaňte ničiť tento materiálny svet. Až potom keď bude treba traktor využívať, alebo tento materiálny svet, tak vtedy vás pozvem. Zatiaľ choďte a robte askézu.“ Brahma chápe, že sa mu ten status quo nedarí udržať, pretože jedny deti sa odmietli ženiť, druhé deti sa oženili, ale zároveň začali všetko ničiť. Brahma sa chytil za hlavu a rozmýšľal čo má robiť. Preto stvoril desať mudrcov. Marīci, Atri, Aṅgirā, Pulastya, Pulaha, Kratu, Bhṛgu, Vasiṣṭha, Dakṣa a Nārada.

Stvoril týchto desať mudrcov a oni mali podľa jeho plánu pomôcť zvýšiť počet ľudí v hmotnom svete a zároveň ho nezničiť. Je zaujímavé, ako sa deväť z nich malo zaoberať materiálnou, karmickou aktivitou. Desiate dieťa Nárada malo odovzdať bhakti. Čiže opäť nejaké status quo, nejaký protichodný stav. Z jednej strany materiálny svet pre karmické aktivity a z druhej strany materiálny svet a Nárada, ktorý môže dať živým bytostiam možnosť robiť bhakti yogu.

Viete, že patríme k vaišnavom a jedným z našich guruov je Nárada. Nárada Muni má pomôcť ľudom vrátiť sa do duchovného sveta. Nebolo stvorených iba týchto desať mudrcov. Napríklad Kardama Muni bol stvorený z tieňa Brahmu. Taktiež sa objavila Vák, dcéra Brahmu. Ona bola spojená s rečou. Popisuje sa tu situácia keď Brahma cítil chtíč k svojej dcére. Títo mudrci zastavili Brahmu.

Šríla Prabhupáda v jednom z tých komentárov píše, že Brahma ukázal aké je nebezpečné byť v tomto materiálnom svete. Brahma sa snaží pochopiť ako bude fungovať tento materiálny svet. Vidí, že je Brahma. Je najvyšší vládca v tomto materiálnom svete a aj tak sa dostal pod vplyv chtíču. Čo bude čakať ostatných ľudí? Ak sám Brahma ktorý je tvorca tohto materiálneho sveta sa dostal pod vplyvu chtíču.

Čo máme robiť, ako nájsť ten balans? Čo urobiť aby hriech materiálneho sveta neničil človeka? Brahma rozmýšľal. Ako to urobiť, ako to urobiť lepšie? Od tridsiateho štvrtého verša našiel riešenie. V tomto verši a v niekoľkých ďalších veršoch sa vysvetľuje to, čo urobil Brahma, aby sa dalo vyhnúť hriechu v tomto materiálnom svete. A to je to čo sa popisuje v tomto verši. Sú to štyri Védy. Védske poznanie.

Niekedy môžeme rozmýšľať o Védach neseriózne. Môžeme si myslieť, že som múdry, všetko viem, takže nepotrebujem Védy. No určite súhlasíte, že je Brahma múdry, má štyri hlavy. Môžeme to prirovnať k počítaču. V jednom počítači je jedno jadro a v lepších počítačoch môže byť niekoľko jadier. Takže Brahma má minimálne štyri. Minimálne štyri krát múdrejší. V skutočnosti je oveľa, oveľa múdrejší než sme my. On pochopil, že sú Védy potrebné. Sú potrebné aj pre neho samotného.

Šríla Prabhupáda píše v komentári na začiatku, že rovnako ako môže oheň pohltiť všetko bez toho aby tým bol znečistený, tak milosťou Pána oheň Brahmovej veľkosti pohltil jeho hriešnu túžbu po sexe s vlastnou dcérou. Védske poznanie očistilo dokonca aj samotného Brahmu. Preto je dôležité študovať Védy a rozširovať védske poznanie. Predovšetkým poznanie o bhakti preto, aby mohli ľudia úspešne žiť. A to najdôležitejšie, aby sa mohli vrátiť naspäť k Bohu. Toto je také krátke vysvetlenie tejto kapitoly. Do tridsiateho štvrtého verša. Potom neskôr budeme popisovať ďalšie udalosti.

Otázka:Vo význame je napísané, že aj ten kto sa venuje stopercentne oddanej službe, tak môže spáchať hriešne činy. Moja otázka je, že oddaná služba má menšiu silu ako hmotná energia?

Oddaná služba má väčšiu silu než hmotná energia. Odpoveď je v deviatej kapitole Bhagavad-gíty, kde sa hovorí, že človek môže urobiť nejaké hriešne veci. Môže vzniknúť pochopenie, že je hriech silnejší ako oddaná služba. No to nie je o tom.

Príklad:

Chcete sa učiť nejaký cudzí jazyk. Nemôžete sa to naučiť hneď bez chýb. Ak sa učíte cudzí jazyk, tak už mu rozumiete a robíte menej chýb. Ak sa neučíte cudzí jazyk, tak mu nebudete ani rozumieť, ani ho nebudete vedieť. Žiak sa môže učiť v škole cudzí jazyk a nedostane hneď dobré známky, môže dostať na začiatku horšie známky. Druhý žiak sa nemusím vôbec učiť, tým pádom nedostáva zlé známky. Znamená to, že ten kto sa neučí cudzí jazyk je múdrejší ako ten kto sa učí, pretože on nedostáva zlé známky?

Prišli dvaja žiaci domov. Jeden sa učil v škole a dostal béčko a rodičia mu nadávali prečo nedostal áčko, ale dostal béčko. Druhý bol za školou a nedostal žiadnu známku, rodičia ho pohladkali po hlave a povedali mu, že je dobrý, tvoj kamoš dostal béčko a ty si dobrý, ty si nedostal béčko. Rozumiete? Oddanosť je vyššie ako hriech. No nakoľko je s hriechom v spojení veľmi dlho, tak u neho môžu zostať nejaké prejavy hriechu. No on sa očisťuje. Rovnako ako ten žiak, ktorý chodí do školy a aj keď dostáva zlé známky, tak sa stáva lepším a lepším vďaka tomu štúdiu. Skôr, či neskôr bude tým jazykom hovoriť dokonale. Oproti tomu ten kto sa nebude učiť cudzí jazyk, tak ten tým jazykom nebude nikdy rozprávať. Rovnako to je aj s bhakti.