Haré Krišna drahí oddaní. Dnes začíname piatu kapitolu Bhagavad Gíty. Je to jedna z najkratších kapitol. Obsahuje dvadsaťdeväť veršov a začína sa otázkou Arjunu. Už vieme, že existujú kapitoly, ktoré začínajú otázkou Arjunu, v niektorých hovorí v strede kapitoly a sú kapitoly, v ktorých Arjuna nehovorí vôbec.
Všeobecný prehľad piatej kapitoly
Piata kapitola sa skladá zo štyroch častí.
Prvá časť: Arjuna kladie otázku. Arjuna hovorí, že si myslí, že nečinnosť je lepšia ako činnosť a Krišna namieta, že naopak. Činnosť je vyššie ako nečinnosť.
Ostatné časti: Poukazujú na to, ako to funguje.
Bhagavad Gíta 5.1
arjuna uvāca
sannyāsaṁ karmaṇāṁ kṛṣṇa
punar yogaṁ ca śaṁsasi
yac chreya etayor ekaṁ
tan me brūhi su-niścitam
Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, najprv ma žiadaš, aby som sa zriekol činov, a potom mi zasa odporúčaš činnosť v duchu oddanosti. Prosím Ťa, povedz mi naisto, čo z toho je lepšie?“
Chcel by som zadať úlohu pre všetkých. Bude to taký brainstorming. Musíme pochopiť, ako sa odlišuje otázka Arjunu v tretej kapitole od otázky Arjunu v piatej kapitole. Pretože bez pochopenia tejto otázky nepochopíme o čom je piata kapitola. Preto si prečítame prvý a druhý verš tretej kapitoly a ešte raz prečítame prvý verš piatej kapitoly. Prosím počúvajte pozorne a potom o týchto otázkach Arjunu popremýšľame.
Bhagavad Gíta 3.1
arjuna uvāca
jyāyasī cet karmaṇas te
matā buddhir janārdana
tat kiṁ karmaṇi ghore māṁ
niyojayasi keśava
Arjuna riekol: „Ó, Janārdana, ó, Keśava, keď usudzuješ, že inteligencia je lepšia než plodonosné činnosti, prečo ma teda tak naliehavo nabádaš, aby som sa zúčastnil tejto strašnej vojny?
Bhagavad Gíta 3.2
vyāmiśreṇeva vākyena
buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niścitya
yena śreyo ’ham āpnuyām
Môj rozum je zmätený Tvojimi dvojzmyselnými pokynmi. Preto Ťa prosím, povedz mi jednoznačne, čo je pre mňa najlepšie.“
Bhagavad Gíta 5.1
arjuna uvāca
sannyāsaṁ karmaṇāṁ kṛṣṇa
punar yogaṁ ca śaṁsasi
yac chreya etayor ekaṁ
tan me brūhi su-niścitam
Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, najprv ma žiadaš, aby som sa zriekol činov, a potom mi zasa odporúčaš činnosť v duchu oddanosti. Prosím Ťa, povedz mi naisto, čo z toho je lepšie?“
Moja otázka je nasledovná. Čo si myslíte o týchto otázkach Arjunu. Je to tá istá otázka, alebo sú to rôzne otázky?
Publikum: Podobné.
Surdas prabhu: Ok. V deväťdesiatych rokoch bol taký mainstream, že sú to rovnaké otázky. Vysvetľovali to tým, že opakovanie je matka múdrosti. No teraz je na to iný názor. Teraz sa poukazuje na rozdiel týchto otázok. Poďte, rozoberieme to, čím sa líšia tieto otázky. Najprv povieme čo majú spoločné. Spoločné je to, že Arjuna porovnáva činnosť a nečinnosť. Porovnanie činnosti a nečinnosti. Rozdiel je v tom, že v tretej kapitole považuje činnosť za hriech. Arjuna na jednej strane porovnáva hriešnu činnosť a na druhej strane čistú nečinnosť. Čo máme tu? Tu Arjuna považuje aj činnosť aj nečinnosť za čistú. Považuje aj jedno aj druhé za duchovné. No myslí si, že nečinnosť je predsa len lepšia ako činnosť.
Príklad:
Logika tretej kapitoly:
Predpokladajme, že človek povie, že potrebuje zarábať peniaze. Na jednej strane môžem tie peniaze kradnúť a z druhej strany môžem ísť pracovať do firmy. Je jasné, že v jednom prípade je to hriešna vec a v druhom prípade je to dobrá vec.
Logika piatej kapitoly:
Na jednej strane môžeme ísť pracovať do obchodu a na druhej strane môžeme isť pracovať do kancelárie. Ani to ani to nie je hriešna činnosť. Niečo je lepšie a niečo je horšie. Arjuna sa pýta čo je lepšie a čo je horšie. No to neznamená, že to, čo je horšie je hriešne. Taktiež to je dobré, ale to druhé je lepšie.
Je také príslovie: Lepšie je nepriateľ dobrého.
V oboch sa porovnáva činnosť a nečinnosť.
V tretej kapitole je jedno hriešne a druhé dobré. Činnosť je hriešna a nečinnosť je dobrá.
V tretej kapitole Arjuna odmietal činnosť, lebo ju považoval za hriešnu.
V piatej kapitole je aj činnosť aj nečinnosť dobrá. No Arjuna považuje nečinnosť za lepšiu.
V piatej kapitole Arjuna odmieta činnosť, pretože považuje nečinnosť za lepšiu.
Publikum: V tretej mal dilemu či utiecť z boja a v tej piatej prijal, že tam bude, ale snaží sa chápať ten rozdiel medzi dvoma možnosťami?
Surdas prabhu: Aj v tretej kapitole nechcel bojovať, lebo považoval boj za hriech. V piatej kapitole nepovažuje boj za hriech, no aj tak nechce bojovať, pretože to považuje za lepšie ako bojovať.
Publikum: To je taká pol cesta v tom myslení.
Surdas prabhu: Áno. Bez pochopenia týchto otázok nám unikne pointa piatej kapitoly.
Ako odpovedá Krišna na otázky Arjunu?
Na začiatku Krišna hovorí, že činnosť je lepšia ako nečinnosť. Arjuna hovorí, že nečinnosť je lepšia ako činnosť. Krišna to vyvracia – činnosť je lepšia ako nečinnosť.
V prvej časti, ktorá pozostáva z prvých šesť veršov uvádza dva argumenty prečo je činnosť lepšia ako nečinnosť. Potom ešte nasledujú tri časti, kde poukazuje na to, ako sa u človeka, ktorý koná, mení vedomie a k akému výsledku to privádza.
Prečo Arjuna nechce bojovať? Čo chce?
Chce mier. Krišna ukazuje ako ten kto koná, prichádza k mieru.
Táto kapitola zahŕňa veľmi známy verš, posledný verš piatej kapitoly a Šríla Prabhupáda ten verš volá formulka mieru.
Bhagavad Gíta 5.29
bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ
sarva-loka-maheśvaram
suhṛdaṁ sarva-bhūtānāṁ
jñātvā māṁ śāntim ṛcchati
Múdry človek, ktorý si Ma plne uvedomuje a vie, že Ja som konečným príjemcom všetkých obetí a pokánia, Najvyšším Pánom všetkých planét a polobohov a priateľom všetkých bytostí, sa oslobodí od hmotných strastí a dosiahne mier.“
1.časť
Bhagavad Gíta 5.1
arjuna uvāca
sannyāsaṁ karmaṇāṁ kṛṣṇa
punar yogaṁ ca śaṁsasi
yac chreya etayor ekaṁ
tan me brūhi su-niścitam
Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, najprv ma žiadaš, aby som sa zriekol činov, a potom mi zasa odporúčaš činnosť v duchu oddanosti. Prosím Ťa, povedz mi naisto, čo z toho je lepšie?“
Bhagavad Gíta 5.2
śrī-bhagavān uvāca
sannyāsaḥ karma-yogaś ca
niḥśreyasa-karāv ubhau
tayos tu karma-sannyāsāt
karma-yogo viśiṣyate
Vznešený riekol: „Zrieknutie sa činnosti i činnosť s oddanosťou vedú k vyslobodeniu. Z týchto dvoch je však oddaná služba lepšia než zrieknutie sa činnosti.
Tu na začiatku v druhom verši Krišna hovorí, že činnosť je lepšia ako nečinnosť. Neskôr uvádza dva argumenty prečo to tak je.
Bhagavad Gíta 5.3
jñeyaḥ sa nitya-sannyāsī
yo na dveṣṭi na kāṅkṣati
nirdvandvo hi mahā-bāho
sukhaṁ bandhāt pramucyate
Človek, ktorý netúži po výsledkoch svojich činov a ani k nim nechová nenávisť, si naozaj odrieka. Taký človek, zbavený všetkých dualít, sa ľahko vymaní z hmotného otroctva a je celkom oslobodený, ó, bojovník mocných paží.
Bhagavad Gíta 5.4
sāṅkhya-yogau pṛthag bālāḥ
pravadanti na paṇḍitāḥ
ekam apy āsthitaḥ samyag
ubhayor vindate phalam
Iba nevedomí tvrdia, že oddaná služba (karma-yoga) sa odlišuje od analytického štúdia hmotného sveta (sāṅkhye). No naozaj učení hovoria, že správnym nasledovaním jednej z týchto ciest sa dosiahne výsledok oboch.
Bhagavad Gíta 5.5
yat sāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṁ
tad yogair api gamyate
ekaṁ sāṅkhyaṁ ca yogaṁ ca
yaḥ paśyati sa paśyati
V pravde vidí ten, kto vie, že stav dosiahnutý analytickým štúdiom možno dosiahnuť aj oddanou službou a že analytické štúdium a oddaná služba sú na rovnakej úrovni.
Bhagavad Gíta 5.6
sannyāsas tu mahā-bāho
duḥkham āptum ayogataḥ
yoga-yukto munir brahma
na cireṇādhigacchati
Samotné zrieknutie sa všetkých činností bez oddanej služby Pánovi nemôže nikoho urobiť šťastným. No múdry človek zamestnaný v oddanej službe môže okamžite dosiahnuť Najvyššieho.
- Argument
Na začiatku hovorí o kvalifikácii. Hovorí, že kvalifikácia na to, aby sa dalo praktizovať odriekanie je oveľa zložitejšia. Inými slovami, praktizovať odriekanie je ťažšie.
- Argument
Činnosť privádza k lepším výsledkom.
Čo si všímame keď prídeme do obchodu a pozeráme na podobný tovar? Pozeráme na cenu a na kvalitu. V obchodoch často vidíme, že keď je tovar drahý, tak je kvalitnejší. Občas sa stane aj to, že lacnejší je ten kvalitnejší tovar. Ak si zoberieme tento príklad s obchodom, tak v týchto veršoch Krišna používa túto logiku ceny a kvality. Krišna hovorí, že za nečinnosť musí človek zaplatiť vyššiu cenu. Je drahšia. Vyžaduje väčšie úsilie. Činnosť je lacnejšia a vyžaduje menšie úsilie. No výsledok u činnosti je vyšší ako u nečinnosti.
Človek, ktorý príde do obchodu, dá prednosť kúpe lacnejšieho a kvalitnejšieho tovaru. Ak je drahšia vec kvalitnejšia, tak výber nie je očividný. Niekto povie, že potrebuje kvalitnú vec a je pripravený za ňu zaplatiť viac peňazí. Niekto povie, že nemá toľko peňazí a nemôže na to toľko minúť. Toto je taká bežná diskusia ľudí v obchode. Jeden hovorí, že treba kupovať kvalitnejšie veci aj keď sú drahšie, pretože lakomý platí dva krát. Iný povie: „Buďte realisti, načo míňať veľa peňazí, keď sa to dá kúpiť lacnejšie?“ Preto sú dve triedy kupujúcich a ony sa navzájom hádajú.
Žiadne konflikty nie sú, ak tovar stojí malo a má veľkú kvalitu. Ťažko si predstaviť situáciu keď niekto povie, že treba kupovať menej kvalitný tovar za drahšiu cenu. Toto vysvetľuje Krišna Arjunovi. Hovorí, že činnosť je ľahšia a lepšia, pretože dáva lepšie výsledky. Toto je taká všeobecná myšlienka prvej časti tejto kapitoly.
Publikum: Ten štvrtý verš je taký kontroverzný. Kde tvrdí, že oddaná služba je niečo iné ako analytické skúmanie sveta a že výsledky sú rovnaké. To je také, že na jednej strane hovorí, že oddaná služba je lepšia, ale tu to vyzerá, že hovorí, že to je rovnaké ako neosobné odpútanie sa.
Surdas prabhu: Súhlasím. Je potrebné správne pochopiť tieto verše. Tu sa hovorí o tom, že aj ten kto sa zaoberá činnosťou, aj ten kto sa zaoberá nečinnosťou dôjde k rovnakému výsledku. Dá sa povedať, že existujú dva výsledky. Je minimálny a maximálny výsledok. Minimálny výsledok bude mať aj činnosť aj nečinnosť. Maximálny výsledok je možné dosiahnuť len pomocou činnosti.
Šríla Prabhupáda v komentári k štvrtému veršu uvádza príklad s koreňom stromu. Sú ľudia, ktorí hľadajú koreň stromu. Na čo je potrebné nájsť koreň stromu? Aby sme ho polievali. Jeden človek hľadá koreň stromu a druhý človek polieva koreň stromu. To je minimálny výsledok a maximálny výsledok. Čo majú spoločné ten kto hľadá koreň stromu a ten kto polieva koreň stromu? Spoločné je to, že obaja vedia kde sa koreň nachádza. Prvý vie kde sa nachádza koreň stromu, lebo ho našiel a aj ten druhý vie kde sa nachádza koreň stromu a polieva ho. To je minimálny výsledok. No človek, ktorý našiel koreň stromu, tak si povie, že čo ďalej keď už našiel koreň stromu? Ďalší krok je to, že ten koreň stromu treba polievať. Preto ten, kto zalieva koreň stromu bude mať lepší výsledok, ako ten kto koreň hľadá.
Príklad: Sú dve ženy. Jedna žena hovorí, že je potrebné porodiť dieťa. Druhá hovorí, že treba vychovávať dieťa. Čo majú spoločné tie dve ženy? Že treba porodiť dieťa. Nedá sa vychovať dieťa, keď ešte neexistuje. Prvá povedala, že treba porodiť dieťa a aj ho porodila, dali jej ho do rúk a nevie čo s ním robiť ďalej. Nedá sa povedať len to, že: „OK, porodila som dieťa a to je všetko. Všetci mi hovorili, že mám porodiť dieťa a ja som ho porodila, čo ešte odo mňa chcete?“ Pretože potom keď sa dieťa narodí, tak nasleduje pochopenie, že ho treba kŕmiť, prezliekať, starať sa o neho… To je taký samozrejmý ďalší krok. Aj tá žena, ktorá hovorí, že treba porodiť dieťa, aj tá, ktorá hovorí, že sa o dieťa treba starať, u oboch je spoločný výsledok a to je to, že porodili dieťa. V tomto je myšlienka štvrtého a piateho verša.
Publikum: Chápem to, že ony sú späté a jedna obsahuje druhú, ale mne to príde na prvý pohľad také zavádzajúce. Lebo to je ako taký argument pre máyavádinov. Môžu vybrať ten verš a povedať, že aj tá impersonálna cesta je rovnako dobrá ako bhakti.
Surdas prabhu: Áno. Hovoríte správne. Ale Krišna je veľmi rozumný. Ja vidím ako v týchto veršoch veľmi inteligentne prekabátil tých impersonalistov. Ja skrátka neviem či to viem teraz vysvetliť ako to urobil. Učil som sa na univerzite logiku a vidím ako Krišna prekabátil máyavádinov. Porozmýšľam ako vysvetliť logiku Krišnu. Väčšinou mi nikto nedáva takéto otázky. Väčšinou keď sa opýtam, tak všetci hovoria – pochopili sme. Ešte som to nikdy nevysvetľoval. Tak to skúsim vysvetliť.
Pozrite, sú impersonalisti a sú oddaní. Impersonalisti majú jeden výsledok. Oddaní majú dva výsledky. Jeden výsledok je rovnaký ako u impersonalistov a druhý výsledok je taký, ktorý nie je u impersonalistov. Akou cestou sa vyberieme my? Tu Krišna uviedol logický argument. Hovorí, že cesta oddanej služby je ľahšia a lacnejšia.
Príklad: Predstavte si, že si potrebujete kúpiť jogurt. Idete do obchodu a vidíte jogurt, ktorý stojí osemdesiat centov. Rozmýšľate – potrebujem kúpiť jogurt, ktorý stojí osemdesiat centov. No v obchode uvidíte balenie jogurtu s tortou, ktoré stojí štyridsať centov. Preto sa hovorí, že aj impersonalista aj oddaný majú ten istý výsledok. Obaja majú jogurt. No rozumné je kúpiť to čo je lacnejšie a potom keď zjete jogurt, tak možno dostanete chuť na tortu. Možno to nie je najlepší príklad, ale je to to, čo mi prišlo na rozum. To je logika, ktorou Krišna vysvetľuje prednosť bhakti nad impersonalizmom. Impersonalisti kúpia jogurt za osemdesiat centov. Kúpiť jogurt za osemdesiat centov je dobré. A oddaní za štyridsať centov majú aj jogurt aj tortu.
Publikum: Ja chápem, že pre oddaného je to vždy výhodnejšie a keď to poviete oddanému, že nemusí riešiť impersonalizmus, pretože bhakti už obsahuje aj výsledky impersonalizmu. No keď to počúva impersonalista, tak on si z toho môže vydedukovať, že impersonalizmus obsahuje výsledky bhakti.
Surdas prabhu: Nie, to je chybný uhol pohľadu. Impersonalizmus obsahuje iba výsledky impersonalizmu. No tu sa hovorí iba o minimálnych výsledkoch.
Publikum: Ale to sa tam nepíše.
Surdas prabhu: Ok. Pozrite, keď impersonalista dosiahne svoj výsledok, tak potrebuje svoju tortu. Aj tak sa musí začať zaoberať bhakti.
Publikum: Áno, ale ten verš znie, ako keby ho tam vložil impersonalista.
Surdas prabhu: Plne s vami súhlasím. Pozrite, nie náhodou som vás poprosil prečítať dvadsiaty deviaty verš. Prečo Arjuna nechce konať? Chce mier.
To je napríklad ako teraz keď je konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Čo chcú ľudia? Mier. Ak chcú mier, tak nechcú bojovať. Krišna tu ukazuje ako príde k mieru človek, ktorý bojuje. Pretože Arjuna hovorí, že nechce bojovať a chce mier. Krišna o tom hovorí v dvadsiatom deviatom verši. Šríla Prabhupáda to nazýva formulka mieru.
bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ
sarva-loka-maheśvaram
suhṛdaṁ sarva-bhūtānāṁ
jñātvā māṁ śāntim ṛcchati
Śānti je pokoj. Pamätáte si o čom hovoril Arjuna v prvej kapitole? On chcel śānti. Krišna tu hovorí, že ak chce śānti, tak musí bojovať. To je myšlienka piatej kapitoly.
Vysvetlenie názvu piatej kapitoly
Názov piatej kapitoly sa nikde nevysvetľuje, tak sa s vami podelím o svoje pochopenie. Piata kapitola sa nazýva karma-yóga – konanie s vedomím Krišnu. A tretia sa nazýva karma-yoga. Prečo je to tak? Načo je piata kapitola, keď sa už tretia kapitola volá karma-yóga? Ten názov je veľmi zaujímavý.
Dá sa vysvetliť dvoma spôsobmi.
Prvý spôsob: Môžeme povedať, že karma-yóga je konanie s vedomím Krišnu. To potom bude definícia. To je jedno vysvetlenie a väčšina to vysvetľuje tak.
Druhý spôsob: Druhé vysvetlenie je iné. Občas cestujem vlakom. Cestujem vlakom Bratislava – Praha, alebo Praha – Bratislava a pointa je v tom, že ten názov je ako trasa vlaku. Zmysel je taký, že človek začína konať. Karma je činnosť. Slovo karma na to poukazuje. Môžeme pod tým slovom chápať niečo veľmi jednoduché a ďalej ide činnosť s vedomím Krišnu. Keď hovoríme činnosť s vedomím Krišnu, tak sa má na mysli niečo veľmi vysoké. A najvyššie je préma bhakti. Ako obyčajná činnosť privádza k préma bhakti. To je druhé vysvetlenie. Krišna hovorí Arjunovi nech koná a keď bude konať, tak príde k najlepšiemu a najvyššiemu čo je možné získať.
Publikum: Čiže medzi tými slovami by mohla byť šípka.
Surdas prabhu: Áno. To je ako vlak Praha – Bratislava. Nastúpil som v Prahe a došiel som do Bratislavy. Preto tento názov kapitoly môžeme chápať dvomi spôsobmi. Tam kde je tá pomlčka, tak sa tam môže dať znak rovná sa a môžeme to zmeniť aj na šípku. Aj to, aj to bude správne. V závislosti od toho ako vysvetľujeme túto kapitolu, môžeme dať aj jedno, aj druhé vysvetlenie názvu tejto kapitoly.
2.časť
(Prvá časť duchovnej cesty)
(Opisuje človeka, ktorý sa vydal na duchovnú cestu)
Bhagavad Gíta 5.7
yoga-yukto viśuddhātmā
vijitātmā jitendriyaḥ
sarva-bhūtātma-bhūtātmā
kurvann api na lipyate
Človek konajúci s čistou oddanosťou, ktorý je dokonalou dušou a ktorý ovláda myseľ a zmysly, je milý všetkým a všetci sú milí jemu. Hoci je vždy činný, nikdy sa nezapletie do následkov svojich činov.
Tu sa vysvetľuje prvá vec. S čím sa začína dvadsiatydeviaty verš a posledný, to je to, k čomu človek prichádza. Arjuna chce mier. Chcel śānti a prichádza k śānti a prichádza k nemu cez yoga-yukto, a to znamená robiť jógu. Šríla Prabhupáda to prekladá ako oddaná služba. Dôrazne povedané yoga-yukto. Má sa na mysli činnosť karma-yógy.
Publikum: Tento verš, ako mohla byť v štvrtom a piatom verši taká dilema z pohľadu výsledkov, tak tento verš dáva víťazstvo tomu konaniu.
Surdas prabhu: Áno. Pozrite. Existuje taká veda, rétorika. Keď komunikujete s nejakým človekom a on už má v hlave nejakú teóriu, tak ak mu poviete, že to tak nie je, tak vás nebude počúvať. Preto na začiatku Krišna používa tento rétorický spôsob. Hovorí, že aj impersonálne aj oddaná služba privádza k jednému výsledku. Ten jeden spoločný výsledok je východisko do duchovnej sféry. Impersonalisti ostanú na impersonálnom pochopení brahmanu a oddaní prichádzajú k personálnemu pochopeniu brahmanu a to je Krišna.
Publikum: To je podobné ako to, čo ste hovorili na seminári k Nektáru pokynov, že človek, ktorý sa spolieha iba sám na seba, tak ho nemajú radi a to sú vlastne impersonalisti. V tom verši je, že všetci majú radi personalistov a personalista má rád všetkých, to je ten siedmy verš.
Surdas prabhu: OK, máme ešte čas, tak sa môžeme venovať siedmemu veršu. Tu sa opisuje to, čo človek začína robiť úplne na začiatku. Na začiatku robí jogín yoga-yukto a yoga-yukto privádza k viśuddhātmā. Viśuddhātmā znamená očistenie svojej bytosti.
Príklad: Človek robí jógu. Prvý stupeň je yama a tá sa skladá z ahimsa, satyja, asteya, brahmáčárya. To sú veci, ktoré očisťujú človeka – jeho bytosť. Vo výsledku ak človek praktikuje jógu, tak sa jeho život stane čistejší.
Viśuddhātmā privádza k vijitātmā. Ak je viśuddhātmā očistenie átmy, očistenie svojej mysle, tak vijitātmā je víťazstvo nad mysľou. Pretože keď očistíme svoju myseľ, tak ju môžeme kontrolovať. Keď je byt čistý, tak je aj myseľ pokojná. Tu je to rovnaké, ak je myseľ čistá viśuddhātmā, tak sa stane vijitātmā. Očistenie mysle privedie k tomu, že ju začína jogín kontrolovať. Ak jogín kontroluje myseľ, tak príde jitendriyaḥ, kontrola zmyslov. Kontrola mysle privádza ku kontrole zmyslov. Keď sa zmysly kontrolujú, tak ďalšia etapa je sarva-bhūtātma-bhūtātmā, to znamená, že všetci začínajú mať radi takú osobu.
Publikum: Ja rozumiem, že on má všetkých rád. Ale to, že oni ho všetci majú radi? To máme ako príklad Ježiša, jeho napríklad nemali radi.
Surdas prabhu: Uvediem príklad. Predstavte si, že tu je veľká torta. Kto chce tortu? Všetci. Predstavte si, že niekto z nás kontroluje svoje zmysly a hovorí, že nemusí jesť tú tortu, že sa môže podeliť a dať nám tie sladkosti a my si povieme, aký je to dobrý človek.
Publikum: Ale pre nich tie sladkosti (duchovná cesta) môžu byť trpké.
Surdas prabhu: OK. To bol len príklad. Ak človek kontroluje svoje zmysly, tak bude všeobecne viac zdržanlivý, nebude sa napríklad hnevať. Môže viac slúžiť. Napríklad treba urobiť nejakú službu a ten, kto kontroluje zmysly, môže urobiť viac služby. Ak urobí viac služby, tak ho budú mať viac radi.
Publikum: Ale iba tí dobrí ho budú mať radi. Veď démoni nemajú radi oddaných.
Surdas prabhu: Všetci ho budú mať radi. Aj démoni ľúbia sladkosti a on im tie jeho sladkosti dá, lebo pre neho to nie je problém. Keď chce človek niekomu ukázať, že niekoho má rád, tak ako dokáže, že má všetkých rád? Môže sa vzdať svojich sladkostí a dať ich iným. Alebo môže ostať a umyť riady, podlahu. Na to je potrebná kontrola zmyslov. Láska človeka sa prejavuje cez činnosti. Keď ľudia vidia, že človek prejavuje svoju lásku cez činy, tak ho tiež začínajú ľúbiť.
Publikum: Áno, ale to asi nebolo učené pre Kali-yugu nie? Ja rozumiem princíp, ale prakticky vidíme, že aj Ježiša zabili. Takže asi ho nemali všetci radi, ale ten verš evokuje, že všetci ho musia mať radi.
Surdas prabhu: To je dobrá myšlienka. Pozrite, neskôr budem pokračovať, ale ešte sme nedošli do konca.
Nasledujúca etapa po sarva-bhūtātma-bhūtātmā, je kurvann api na lipyate. To znamená, že sa na neho hriechy nelepia. Keď sa na neho nelepia hriechy, tak môže yoga-yukto praktikovať na vyššej úrovni. Jeho myseľ sa bude očisťovať ešte lepšie. Ešte lepšie sa bude kontrolovať jeho myseľ. Ešte lepšie sa budú kontrolovať jeho zmysly. Ešte lepšie bude ľúbiť iných ľudí a iní ľudia budú ľúbiť jeho. Vzniká taká špirála. Začína konať, praktizovať yoga-yukto aj keď to nemusí byť dokonalým spôsobom, ale človek spúšta túto špirálu a všetko sa u neho stáva lepším a lepším a lepším. To je dôležitá myšlienka tohto siedmeho veršu.
Publikum: To, že napríklad Ježiša zabili, to nebola jeho karma samozrejme, pretože na neho sa karma nelepí. Keď pokročilí oddaní trpia, tak to je len nejaký aranžmán Krišnu.
Surdas prabhu: Oddaní môžu trpieť viac, ale to je iná téma. Tu sa hovorí o niečom inom. O tom, že oddaní ľúbi viac a jeho ľúbia iní. Čo sa týka Ježiša, tak to je špeciálna situácia. Vysvetlenie je také, že on mal špeciálnu misiu a zobral na seba hriechy ľudí a preto trpel.
Publikum: Dobre a my keď budeme pokročilí jogíni, tak nás budú mať všetci radi?
Surdas prabhu: V skutočnosti nás už teraz ľúbia. Pretože sa tu stretávame raz týždenne. Všetci sem chodia. Pozoroval som ako u bežných ľudí prebieha bežný život. Vedci hovoria, že obyčajný človek má len jedného kamaráta. Hovorí sa, že keď človek nie je oddaný, tak má len jedného kamaráta. Vy máte viac ako jedného kamaráta. Prečo? Veď vedci hovoria, že maximálne dvaja kamaráti. Keď sa pozriete na oddaných, tak majú viac ako jedného kamaráta. Preto vidíme, že siedmy verš funguje. Ľudia sa tak často nezdružujú s kamarátmi. Nie sú pripravení robiť tak veľa ako oddaní. Teraz sa konalo Krišna Janmaštami. Bolo tam veľa úsilia zo strany oddaných. Nemyslím si, že by neoddaní vynakladali toľko úsilia, aby organizovali nejaký sviatok. Obvykle vynaložia oveľa menej úsilia. A prečo? Pretože jitendriyah. Pretože oddaní môžu kontrolovať svoje zmysly.
Publikum: No keby sme oslavovali Janmaštami na Hlavnom námestí v Bratislave, tak po nás môžu niektorí hádzať paradajky. Nie všetci by nás mali radi.
Surdas prabhu: Treba konať správne. Ak sa to robí bez lásky k ľuďom, tak budú problémy. To je iná téma.
Kto je kaništha adhikari
Publikum: Ja chápem, ale môže byť nejaký fanatický oddaný a on vstúpi do klietky k levovi. Povie tento verš a lev ho zožerie. Niekto si to môže fanaticky vysvetliť, že ho majú všetci radi.
Surdas prabhu: Áno. Fanatik nie je skúsený oddaný. Fanatik je kaništha adhikári. Majú slabú vieru a túto slabú vieru sa snažia kompenzovať fanatickým konaním. Nemajú skúsenosť. Preto konajú takýmto spôsobom. Potom keď ich viera zosilnie, tak môžu konať adekvátnejšie. Vtedy budú mať menej problémov. Samozrejme môžu byť problémy s inými fanatikmi. Pravdepodobne tie paradajky nebudú hádzať obyčajní ľudia. Budú to hádzať iní fanatici. Pretože majú tiež slabú vieru.
Viete v čom spočíva princíp viery kaništhu? Kaništha upevňuje svoju vieru bojom s inými. Vnútri má málo viery a bojí sa, že to málo jeho viery zmizne a upevňuje ju tým, že bojuje s inými.
Napríklad, keď človek len pred nedávnom prestal fajčiť, nemá silnú vieru v tom, že je lepšie nefajčiť, preto upevňuje svoju vieru tým, že sa začína hádať s tými, ktorí fajčia. Prečo? Pretože vie, že ak sa bude združovať s tými čo fajčia, tak tiež začne fajčiť. Preto tí, ktorí hádžu paradajky sa boja. Vedia, že keď budú s oddanými, tak majú slabú vieru a tiež budú oddanými. Preto si myslia, ja som katolík, protestant, moslim… Preto bojujú. Boja sa stratiť svoju vieru, preto bojujú s ostatnými. To je princíp kaništhu. Preto hádzať paradajky budú za všetkých okolností, no ak budeme mať väčšiu oddanosť, tak na nás budú menej hádzať. Napríklad keď budú hádzať paradajky, tak nás nebudú biť palicami. A to je lepšie.
Zatiaľ žiadne komentáre.