Pokračujeme v preberaní štvrtej kapitoly. Rovno vám poviem, že štvrtá kapitola je jedna z najkomplikovanejších kapitol Bhagavad Gíty. Všimol som si, že tie kapitoly, kde Arjuna na začiatku nepoloží otázku sú zložitejšie. Už minule sme začali preberať štvrtú kapitolu. Prebrali sme spolu jej prvú časť.
Rekapitulácia prvej časti: Je venovaná parampare. Aktuálnosti poznania, ktoré poskytuje parampara. Vysvetľuje k akým výsledkom privedie parampara. K akému výsledku nás privedie? Taký človek sa už viac nenarodí v materiálnom svete. Taktiež sa tam vysvetľuje unikátnosť poznania, ktoré parampara poskytuje. Parampara nám poskytuje plné poznanie. Neúplné poznanie nás nemôže priviesť k úspechu. Hovorili sme o tom, čo je príčinou tohto neúplného poznania. To je pripútanosť, strach a hnev. Taktiež sme hovorili o tom aké poznanie odovzdáva parampara. Aké to je poznanie? To sa hovorí na úplnom konci. Štrnásty a pätnásty verš. Najdôležitejšie poznanie je princíp lásky.
2.časť –Ako funguje božské poznanie
Opis človeka, ktorý pochopil toto božské poznanie
Teraz sa budeme venovať ďalšej časti. Je veľmi komplikovaná. Nepôjdeme tak rýchlo a ak budete mať otázky, tak sa im budeme venovať. Ak sa v štrnástom a pätnástom verši opisovalo božské poznanie, tak tu v nasledujúcej časti sa opisuje človek, ktorý pochopil toto božské poznanie. Ako môžeme zistiť, že sme pochopili toto božské poznanie? Tu sa popisujú príznaky takého človeka. Taktiež sa tu bude opisovať ako funguje božské poznanie. To je veľmi dôležité. Podľa mňa sú to jedny z najdôležitejších veršov Bhagavad Gíty. No taktiež som si všimol, že sú veľmi komplikované a preto o nich je málo dobrých lekcií. Všeobecne je málo lekcií, nie to ešte dobrých lekcií. Hovorí sa tu ako funguje duchovné poznanie.
Poznanie o láske veľmi silno mení predstavu toho, aké následky prídu
Bhagavad Gíta 4.16
kiṁ karma kim akarmeti
kavayo ’py atra mohitāḥ
tat te karma pravakṣyāmi
yaj jñātvā mokṣyase ’śubhāt
Dokonca aj múdri sú zmätení, keď majú rozhodnúť, čo je čin a čo nečin. Vysvetlím ti teraz, čo je čin, a až to pochopíš, budeš oslobodený od všetkého nešťastia.
Bhagavad Gíta 4.17
karmaṇo hy api boddhavyaṁ
boddhavyaṁ ca vikarmaṇaḥ
akarmaṇaś ca boddhavyaṁ
gahanā karmaṇo gatiḥ
Je veľmi ťažké porozumieť zložitosti činu. Preto treba dobre vedieť, čo je čin, čo je zakázaný čin a čo je nečin.
Bhagavad Gíta 4.18
karmaṇy akarma yaḥ paśyed
akarmaṇi ca karma yaḥ
sa buddhimān manuṣyeṣu
sa yuktaḥ kṛtsna-karma-kṛt
Ten, kto vidí nečin v čine a čin v nečine, je múdry medzi ľuďmi, a hoci vykonáva rôzne činy, nachádza sa v transcendentálnom postavení.
Pochopenie činnosti u obyčajných ľudí
Človek nejak koná a získava nejaký výsledok.
Ak človek koná správne, tak získava dobrý výsledok.
Ak človek koná nesprávne, tak získava zlý výsledok.
Ak človek nekoná, tak nezískava žiaden výsledok.
Príklad:
Dieťa v škole dostalo dobrú známku. Mama mu hovorí, že je super a dostane za to cukrík. Dobrá činnosť, dobrý výsledok.
Dieťa v škole dostalo zlú známku. Mama sa začala hnevať, dieťa nedostáva žiaden cukrík. Zlé konanie, zlý výsledok.
Dieťa zo školy neprinesie žiadnu známku. Mama neurobí nič. Nedá mu cukrík, ale ani mu nevynadá.
To je jednoduchá analógia bežného človeka.
Činnosť z uhlu pohľadu poznania o láske
V štvrtej kapitole sa popisuje poznanie o láske. Z uhla pohľadu poznania o láske často prichádza úplne niečo iné, než si ľudia myslia.
Príklad: Muž zarobil peniaze a priniesol ich domov. Neviem ako to je v Európe, ale v Rusku si tie peniaze obvykle zoberú ženy. Neviem aké sú zvyky tu. Preto to poviem z uhla pohľadu ruských tradícii. Keď manžel prinesie domov peniaze, tak ich manželka zoberie a všetko je v poriadku. On niečo urobil a výsledok nie je žiaden. Keď nedonesie peniaze, čiže neurobí nič, tak bude zlý výsledok. Vidíte, nie je tu súlad s tým, že keď človek urobí dobre, tak dosiahne dobrý výsledok a keď zle, tak dosiahne zlý výsledok. Keď nerobí nič, tak nezíska výsledok žiaden.
Ak muž neprinesie na narodeniny manželke kvety, tak aj keď nič neurobil, tak má zlý výsledok. Pretože toto je poznanie z uhla pohľadu lásky. Ak dá neznámy človek žene dvadsať eur, tak bude veľmi rada a ak manžel donesie domov tisíc eur, tak povie, že čo to je tisíc eur. Rozumiete tomu? To je paradox. Je to nelogické. Prečo keď jej neznámy dá dvadsať eur, tak je vo vytržení a keď manžel donesie tisíc eur, tak sa nič neudeje?
Preto tu Krišna hovorí – kiṁ karma kim akarmeti kavayo ’py atra mohitāḥ. Čo je činnosť a čo je nečinnosť nevie pochopiť ani múdry človek.
Môže sa stať, že manžel na narodeniny daruje manželke kvety a ona sa nebude tešiť a môže sa stať aj to, že keď ich dá bezdôvodne, tak sa môže potešiť viac. Pretože toto božské poznanie je poznanie o láske. Toto poznanie o láske veľmi silno mení hodnotu toho čo človek urobil alebo neurobil. Preto sa dejú takéto paradoxy. To je v princípe to, čo chce tu v týchto troch veršoch vysvetliť Krišna. Že poznanie o láske veľmi silno mení predstavu toho, aké následky prídu. Preto človek, ktorý rozumie tomuto poznaniu, začína vidieť činnosť v nečinnosti a nečinnosť v činnosti.
Príklad: Manžel nedaroval na narodeniny manželke kvety. To je nečinnosť. No všetci rozumejú tomu, že urobil zlú činnosť. Nikto nepovie, že nekonal, ale že konal zle. Takýmto spôsobom v nečinnosti vidíme činnosť. Nedaroval kvety, to je nečinnosť, ale my vidíme zlú činnosť. Preto bude mať zlý výsledok.
Ten kto koná z lásky ku Krišnovi nebude mať žiadne následky
Bhagavad Gíta 4.19
yasya sarve samārambhāḥ
kāma-saṅkalpa-varjitāḥ
jñānāgni-dagdha-karmāṇaṁ
tam āhuḥ paṇḍitaṁ budhāḥ
Človek, ktorého všetko úsilie je zbavené túžby po zmyslovom pôžitku, vlastní dokonalé poznanie. Učení vravia, že jeho plodonosnú činnosť spálil oheň dokonalého poznania.
Ako to vysvetliť jednoduchšie? Pretože ten verš sa javí záhadne. Zmysel je v tom, že ten, koho motív konania je láska, nebude mať žiadne následky. Ten kto koná z lásky, nebude mať žiadne následky. Toto je zmysel toho verša. Ak konáme z lásky ku Krišnovi, tak následky materiálneho sveta pre nás nebudú. V bežnom živote to funguje tak, že keď človek koná z lásky, tak nemá žiadne následky.
Príklad: Vzťah chlapca a dievčaťa. Ak má chlapec rád dievča, tak pre ňu niečo začne robiť. Ako následok môže ona pekne odpovedať, zle odpovedať, alebo neodpovedať. Nie je garantované ako odpovie. No ak ju má rád, tak to pre neho nie je podstatné. Ak ju ľúbi a chce, aby bola šťastná, tak od nej neočakáva nič.
Komunikoval som so zaľúbenými mužmi a oni hovorili, že najdôležitejšie je, aby bola šťastná, že sú pripravení na všetko. Môže ho pobozkať a povedať mu aký je super. Môže mu povedať, že ho neznáša a že sa jej hnusí, ale pre neho to nie je podstatné. Tu v tomto verši sa vysvetľuje tento moment. Láska sama o sebe je taká dôležitá, že výsledok nie je podstatný.
Bhagavad Gíta 4.20
tyaktvā karma-phalāsaṅgaṁ
nitya-tṛpto nirāśrayaḥ
karmaṇy abhipravṛtto ’pi
naiva kiñcit karoti saḥ
Taký človek nie je pripútaný k plodom svojich činov, je trvale spokojný, nezávislý a nekoná s myšlienkou na odmenu, aj keď vykonáva mnoho činností.
Tu je pokračovanie popisu. No ak to chceme povedať jednoduchšie, tak sa tu popisuje zaľúbený človek.
Prečo keď manžel donesie manželke tisíc eur, tak zvlášť nereaguje? Pretože tu je popísaný príznak zaľúbeného človeka. Väčšinou ženy pozerajú na to tak, že keď muž zarába viac a viac, tak ju ľúbi a tá láska je stimul k jeho činnosti a preto zarába viac a viac.
Tento princíp je popísaný tu v Bhagavad Gíte a my môžeme pochopiť ako funguje. Väčšina ľudí ho podvedome chápe.
Lásku prirovnávajú k droge. Ako pochopíme, ktorá droga je silnejšia a ktorá slabšia? Všetko závisí od toho ako človek vníma bolesť. Čím je silnejšia droga, tým menej bolesti človek pociťuje. Preto sa v medicíne na ľahšie operácie používajú slabé drogy a na ťažké operácie používajú silné drogy. Lásku, ktorú pociťuje človek, je ako droga, ktorá sa nachádza v jeho vnútri. Môžeme posúdiť silu lásky podľa toho, do akých ťažkostí je človek pripravený ísť. Čím do väčších ťažkostí je človek pripravený ísť, tým rozumieme, že viac a silnejšie miluje. Čo viac milujeme, tak na to míňame viac peňazí. Aby sme míňali viac peňazí, tak musíme viac pracovať. To je univerzálny princíp, ktorý funguje všade. V tomto verši je popísaný tento princíp.
Bhagavad Gíta 4.21
nirāśīr yata-cittātmā
tyakta-sarva-parigrahaḥ
śārīraṁ kevalaṁ karma
kurvan nāpnoti kilbiṣam
Taký rozumný človek koná s dokonale ovládnutou mysľou a inteligenciou, vzdáva sa každého vlastníckeho pocitu k svojmu majetku a pracuje len pre najnutnejšie životné potreby. Vďaka takému počínaniu neupadá do hriechov a ich následkov.
Vidíte ako sa tu opisuje stav zaľúbeného človeka? Napríklad kontroluje svoju myseľ a svoju inteligenciu.
Ako sa to bude prejavovať?
Ak sú to vzťahy v rodine, tak vhodne prejaví milé slová svojim blízkym. Niekedy vyzerajú ženy lepšie, niekedy horšie. Ak vyzerá horšie, tak jej nepovie, že nevyzerá dobre. Nepovie jej to, pretože kontroluje svoju myseľ a inteligenciu. Pretože ak ľúbi, tak rozumie, že jej to ublíži a to je zlé.
Poznám jeden príbeh so ženou, ktorá porodila dieťa, pribrala a keď jej manžel povedal, aby začala chudnúť, tak začala plakať, že ju neľúbi. To je bežná situácia. Ak si to prečítame, tak môžeme vidieť veľa príznakov ako pracuje láska v živote človeka.
Bhagavad Gíta 4.22
yadṛcchā-lābha-santuṣṭo
dvandvātīto vimatsaraḥ
samaḥ siddhāv asiddhau ca
kṛtvāpi na nibadhyate
Uspokojí sa so všetkým, čo príde samo od seba, je zbavený dualít, nikomu nezávidí a je rovnako pokojný pri úspechu i nezdare. Preto nie je nikdy pútaný, aj keď koná činy.
Hovorí sa tu, že nikomu nezávidí. Napríklad keď muž ľúbi svoju ženu, nebude závidieť druhému mužovi, aj keď má mladšiu a krajšiu ženu. To sú také jednoduché príklady z bežného života.
Publikum: Mne sa skôr zdá lepší príklad láska matky k dieťaťu. Lebo v tom muž k žene to väčšinou nie je láska, ale žiadostivosť. On je v ilúzií. Nevidí nič triezvo, to je taký opak tej odpútanosti. On je pripútaný.
Surdas prabhu: Súhlasím, že sa to často deje takýmto spôsobom. Láska sa v takomto prípade zakladá viac na pocite povinnosti. Napríklad keď sa Šrípad Gour Govinda Mahárádž ženil, tak mu ženu vybrali jeho rodičia. Svoju manželku videl prvý krát na svadbe. Súhlasím, teraz to nemusí byť dobrý príklad, pretože momentálne je to skôr žiadostivosť ako láska. Napriek tomu ako oddaní musíme usilovať o to, aby v našich činoch bolo viac lásky a menej žiadostivosti. Vždy je v našich činnostiach nejaké percento lásky a nejaké percento žiadostivosti. Nakoľko sa usilujeme o vyššie ideály, tak sa musíme snažiť, aby tej lásky bolo viac. Nie vždy sa to samozrejme darí, ale je to to, o čo by sme sa mali snažiť.
Publikum: Ako sa správa človek, ktorý má veľkú lásku k Bohu, ako sa správa k svojej rodine, spoluobčanom a všeobecne?
Surdas prabhu: To je naozaj veľmi dobrá otázka. Človek, ktorý má lásku k Bohu, bude ľúbiť svoju rodinu oveľa viac ako ten, kto lásku k Bohu nemá. Jeden z hlavných veršov Bhagavad Gíty sa nachádza v tejto kapitole, ktorú teraz preberáme. Je to verš 4.34 – tad viddhi praṇipātena paripraśnena sevayā upadekṣyanti te jñānaṁ jñāninas tattva-darśinaḥ. Je to verš o tom, ako získavame duchovné poznanie. Prijímame tých, ktorí poznajú túto vedu. Nasledujúci verš vysvetľuje efekt toho, že človek pochopil toto duchovné poznanie. Taký človek vidí spojenie s objektom svojej lásky.
Príklad: Žena, ktorá má malé dieťa, ktoré ľúbi, tak vidí ako je celý svet spojený s jej dieťaťom. Keď ide okolo obchodu, tak rozmýšľa nad tým, akú hračku by kúpila svojmu dieťaťu. Či by bola pre neho vhodná. Keď ide po vonku a vidí iné deti, tak rozmýšľa nad tým, ako sa budú hrať s jej dieťaťom. Keď vidí na ulici túlavých psov, tak rozmýšľa nad tým, či sa nemôže stať, že pohryzú jej dieťa. Zisťuje, kde je najbližšia škôlka. Ak neľúbi svoje dieťa, tak si tie prepojenia nebude všímať.
Človek, ktorý ľúbi Boha, tak vidí spojenie všetkých živých bytostí s Bohom. Bude rozumieť tomu, že tých ľudí mu poslal Boh. Rozumie tomu, že mu ich Boh zveril. V súlade s tým, že ľúbi Boha sa bude veľmi starostlivo vzťahovať ku všetkému, čo mu Boh dal. To je bežné, že sa vždy staráme o tie darčeky, ktoré nám dali ľudia, ktorí nás ľúbia. Nakoľko vidí, že mu Boh nejakých ľudí dal, tak sa k nim bude správať veľmi starostlivo, aby mu Boh nepovedal: „Dal som ti týchto ľudí a ty si na nich napľul a to sa mi nepáči.“ Človek, ktorý ľúbi Boha, sa oveľa lepšie správa k svojej rodine. Láska k Bohu je nezištná. Keď sa človek učí ľúbiť Boha, tak môže správnym spôsobom ľúbiť iných ľudí.
Človek, ktorý ľúbi Boha, lepšie rozumie tomu, že tam musí byť menej žiadostivosti. Veľmi sa snaží starať o členov svojej rodiny, aby bol s tým Boh spokojný. Pretože podľa toho ako sa človek správa k nám, tak posudzujeme ako sa správa k iným.
Keď sa mladý chlapec zaľúbi do dievčaťa, tak sa nachádza v stave eufórie. Hovorí, že to dievča je ideálne a má ho veľmi rád. Ako pochopíme, že ho veľmi ľúbi? Musíme sa pozrieť aký má vzťah s inými ľuďmi. Ak má s inými ľuďmi zlý vzťah, všetkých kritizuje atď., tak je veľmi pravdepodobné, že taká bude aj k nemu.
Preto, keď hovoríme Krišnovi, že ho ľúbime, tak sa Krišna pozrie ako sa vzťahujeme k iným ľudom. Neuverí nám, keď mu hovoríme, že ho veľmi ľúbime a o ostatných hovoríme, že sú zlé svine. Krišna povie, že mu klameme.
Človek tomu rozumie, a preto sa stará predovšetkým o tých ľudí, ktorých mu Boh dal. Predovšetkým rodina, kamaráti a iní ľudia, o ktorých si myslíme, že nám ich Krišna poslal. Preto by sme ich nemali zradiť.
Publikum: Čo keď nám poslal zlých ľudí.
Surdas prabhu: To už je individuálna otázka. Je potrebné pochopiť ako správne konať. Správne konanie môže mať rôzne podoby. Niekde je potrebné prejaviť lásku a niekde prísnosť. To je individuálne, teraz na to nemôžem odpovedať. Všeobecná odpoveď je, že treba pochopiť, ako by chcel Krišna, aby som sa správal. To je taká hlavná nápoveda.
Ako láska človeka očisťuje
Bhagavad Gíta 4.23
gata-saṅgasya muktasya
jñānāvasthita-cetasaḥ
yajñāyācarataḥ karma
samagraṁ pravilīyate
Činy človeka, ktorý nie je spútaný kvalitami hmotnej prírody a ktorého myslenie plne spočíva v transcendentálnom poznaní, sa celkom rozplynú v transcendencii.
Bhagavad Gíta 4.24
brahmārpaṇaṁ brahma havir
brahmāgnau brahmaṇā hutam
brahmaiva tena gantavyaṁ
brahma-karma-samādhinā
Človek, ktorý je úplne pohrúžený vo vedomí Kṛṣṇu, iste dosiahne duchovné kráľovstvo, lebo sa podieľa na duchovných činnostiach, v ktorých obeť a obetný dar majú rovnakú absolútnu duchovnú povahu.
To sú najzložitejšie verše. Vysvetľuje sa tu ako láska človeka očisťuje. Ako ničí všetky tieto následky.
Ako prebiehajú zmeny človeka v duchovnom živote? Človek, ktorý vykročil na začiatok duchovnej cesty je jednoduchý a obyčajný. Má dobré vlastnosti, zlé vlastnosti. Dobré správanie prinesie dobré karmické výsledky. Zlé správanie prinesie zlé karmické výsledky. No ak začne človek robiť nejaké duchovné činnosti, tak táto duchovná činnosť ho postupne infikuje. Prenikne do neho. Keď do neho prenikne, tak začne pomaličky meniť jeho činnosť a motiváciu. Takýmto spôsobom sa človek postupom času veľmi silno mení, tak aby mohol prísť do duchovného sveta.
Šríla Prabhupáda zvyčajne uvádza príklad. Máme oheň a kovovú tyč. Keď dáme kovovú tyč do ohňa, tak postupom času sa tiež stane takou ako je oheň. Takýmto spôsobom nadobudne vlastnosti ohňa. Zmysel je v tom, že keď človek prichádza do kontaktu s duchovnou energiou, tak sa postupne viac a viac mení. Takto sa človek ponorený v láske postupne viac a viac mení a menia sa aj všetky jeho charakterové vlastnosti. Tu končí druhá časť štvrtej kapitoly.
Publikum: Čo znamená stručne, že obeť a obetný dar majú rovnakú povahu?
Surdas prabhu: Zmysel je v tom, že v duchovnom živote sa všetko stane duchovným.
Ako príklad si zoberieme matku a dieťa. Je pochopiteľné, že matka dieťa ľúbi. Niečo mu napríklad daruje. Tento darček mu daruje, pretože ho ľúbi. Tento darček je materiálny, ale nesie lásku.
Poviem vám príklad zo svojho života. Môj otec ma veľmi ľúbil. Pamätám si, že keď som chodil do škôlky, tak mi daroval malý poznámkový blok. Nebolo to drahé. Predávali ho hocikde a stál niekoľko centov. No ten darček mi dal môj otec, mal pre mňa veľkú hodnotu. Stalo sa mi to, že starší silnejší chlapci mi zobrali tento poznámkový blok. Keď mi ten blok zobrali, tak som bol veľmi smutný a plakal som. Nemohol som nad nimi zvíťaziť, lebo boli silnejší a starší ako ja. Žalovať som tiež nechcel, lebo to som považoval za príznak slabosti. Rozmýšľal som, že to je darček od otca a je to pre mňa dôležitá vec. Kvôli tomu bloku som sa trápil približne desať rokov. Po desiatich rokoch som sa začal cítiť o niečo lepšie. Uvedomil som si, že ten darček nemal takú finančnú hodnotu a otec predpokladal, že ako dieťa ho môžem stratiť. Cena bola približne pätnásť centov a ja som sa cítil ako keby som stratil vec, ktorá stála pätnásť miliónov eur. V tom poznámkovom bloku bola láska môjho otca, preto jej cena nebola pätnásť centov. Zmysel toho verša je v tomto. Ak je láska, tak všetko čo človek robí, aké darčeky dáva, aké slová hovorí, to všetko je láska. Automaticky všetko mení. V tomto je zmysel toho verša.
Publikum: Vravia, že dobrota s prísnosťou je vyššia úroveň dobroty. Ako reagovať, keď máme vychovávať ľudí okolo seba?
Surdas prabhu: Je potrebné vychádzať z toho aké požehnanie človek získa. Je pre mňa ťažké hneď uviesť nejaký príklad. No pamätám si, že so mnou otec chodil lyžovať. Chodili sme cez víkend. No bolo potrebné vstávať ráno, pretože keď sme išli neskôr, tak tam bolo veľa ľudí a zle sa tam lyžovalo. Otec ma budil. Hovoril som si, že nechcem vstávať, chcem spať. Je potrebné vstať obliecť sa a ísť von. Na začiatku som sa necítil dobre. No keď sme už boli v električke, tak som sa cítil oveľa lepšie. Na svahu som sa cítil ešte lepšie. A keď som sa vracal, tak som sa veľmi tešil, že sme boli lyžovať. Na začiatku som mal rozpoloženie mysle, že nechcem, a na konci to bolo, že chcem lyžovať.
Prísnosť je dôležitá, pretože ju človek ocení neskôr. Ide o to, či nám poďakuje za to, že sme boli prísni a zobudili sme ho, alebo nás bude obviňovať a bude nám hovoriť, že sme mu pokazili život.
Zatiaľ žiadne komentáre.