Bhagavad-gíta. 7.21

yo yo yāṁ yāṁ tanuṁ bhaktaḥ
śraddhayārcitum icchati
tasya tasyācalāṁ śraddhāṁ
tām eva vidadhāmy aham

Synonyma

yaḥ yaḥ — každý; yām yām — ktorúkoľvek; tanum — podobu poloboha; bhaktaḥ — oddaný; śraddhayā — s vierou; arcitum — uctievať; icchati — túži; tasya tasya — jeho; acalām — pevnou; śraddhām — vierou; tām — v to; eva — iste; vidadhāmi — obdarujem; aham — Ja.

Překlad

Ak niekto túži uctievať niektorého poloboha, Ja ho v tejto viere — ako Nadduša sídliaca v srdciach všetkých — utvrdím, aby sa mohol oddať určitému božstvu.

Význam

Boh dal všetkým tvorom istú mieru nezávislosti. Preto, ak si niekto vrúcne želá hmotné pôžitky a túži, aby mu ich polobohovia splnili, potom mu Kṛṣṇa, ktorý je prítomný v srdciach všetkých ako Nadduša, umožní jeho prianie splniť. Śrī Kṛṣṇa je najvyšším otcom všetkých bytostí a ako taký neobmedzuje ich nezávislosť. Naopak, dáva im všetky možnosti na uspokojenie ich hmotných túžob.

Môžeme sa opýtať, prečo všemocný Boh dáva živým bytostiam možnosť užívať si hmotného sveta a necháva ich tak padnúť do pasce iluzórnej energie. Keby im však Najvyšší Pán ako Nadduša túto možnosť neposkytol, nemala by nezávislosť zmysel. Preto Pán dáva všetkým určitú nezávislosť — každý môže konať po svojom. Konečný Pánov pokyn však nájdeme v Bhagavad-gīte: „Zanechaj všetky ostatné činnosti a celkom sa Mi odovzdaj.“ To nás urobí šťastnými.

Ľudia, polobohovia a všetky ostatné tvory sú podriadené vôli Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto nikto nemôže z vlastnej vôle uctievať polobohov a polobohovia nemôžu nikomu udeliť požehnanie bez Pánovho súhlasu. Vraví sa, že bez Jeho vôle sa ani steblo trávy nepohne. Ľudia, ktorí trpia v hmotnom svete, sa zvyčajne obracajú na polobohov, čo im odporúčajú aj védske písma. Človek, ktorý túži po nejakej veci, môže uctievať príslušného poloboha. Napríklad chorý by mal uctievať boha Slnka; kto túži po vzdelaní, by mal uctievať bohyňu múdrosti, Sarasvatī; kto hľadá krásnu ženu, by mal uctievať bohyňu Umu, Śivovu manželku. Takto védske písma, śāstry, opisujú uctievanie rôznych polobohov. Tomu, kto túži získať nejaké osobitné hmotné výhody, dá Pán silnú túžbu uctievať príslušného poloboha, ktorý mu potom splní jeho želanie. Pán sa postará aj o to, aby vyznávač uctieval poloboha príslušným spôsobom.

Jedine Kṛṣṇa, sídliaci v podobe Najvyššej Duše v srdciach všetkých, môže človek inšpirovať k uctievaniu rôznych polobohov, pretože polobohovia sú v skutočnosti časťami Pánovho vesmírneho tela, a preto nie sú nezávislí. Vo védskej literatúre sa môžeme dočítať: „Najvyššia Božská Osobnosť sídli ako Nadduša v srdciach všetkých polobohov a prostredníctvom nich plní ľuďom ich želania. Ani polobohovia, ani ľudia nie sú nezávislí. Vždy závisia na najvyššej vôli.“

Seminár

Je tu veľmi zaujímavá myšlienka, že Krišna dáva vieru v polobohov. Je veľmi zaujímavé, že sa tu hovorí o polobohoch, pretože, keď si človek vyberá objekt, ktorý bude uctievať, tak si vždy chce vybrať dokonalý objekt. Človek si nevyberá nejaký orezaný objekt uctievania. Predstavte si: Niekto si chce kúpiť veľmi drahé auto. Zrazu povie, ja si nebudem kupovať celý automobil, ja si kúpim polo automobil. Takto predsa nebude uvažovať, chce si kúpiť dokonalú vec. Rovnako nebude premýšľať nad tým, že bude uctievať polobohov, lebo chce polo automobil, ale bude chcieť dokonalú vec. Človek chce to najlepšie, najlepší dom, auto, ženu, deti, najlepšie vzdelanie.

Vzniká otázka. Človek nikdy sám neprizná, že uctieva polobohov. Bude si myslieť, že uctieva niečo vyššieho. Ako môžeme zistiť čo je to vyššie? Ako môžeme zistiť, že táto konkrétna vec je najvyššia? Že táto osobnosť je Najvyššia Božská Osobnosť?

Je to veľmi zaujímavá otázka. Mudrci si kedysi tiež kládli túto otázku. Zamysleli sa nad tým kto je tu Boh. Kto je tu Najvyšší Pán. Pretože to nemusí byť úplne zrejmé na prvý pohľad. Mudrci celého vesmíru sa stretli na sneme a začali diskutovať na túto tému. Na konci dospeli k trom Osobnostiam. Bol to Pán Brahma, Pán Šiva a Pán Višnu. Začali premýšľať kto z nich je Najvyšší Pán, predsa nemôžu byť traja. Rôzni mudrci mali rôzne argumenty. Niekto hovoril, že Pán Brahma je najvyšší, lebo stvoril tento vesmír. Že všetci závisíme na tom, čo on stvoril. Niekto hovoril, nie nie, Pán Šiva je najvyšší, pretože on ho môže zničiť. Preto on je najvyšší pán. Niekto zas povedal, že je to Pán Višnu, lebo On všetko udržuje. Nemohli dospieť k žiadnemu skutočnému záveru. Preto sa to rozhodli preskúmať experimentálnou cestou. Bhrigu Muni dostal za úlohu zistiť, kto z nich troch je Najvyššia Božská Osobnosť. Bhrigu Muni prijal túto úlohu.

Aby zistil kto z nich je najvyšší, tak najskôr išiel za Pánom Brahmom. Pán Brahma bol veľmi šťastný, keď uvidel Bhrigu Muniho. Povedal si, že jeho syn k nemu konečne prišiel. No Bhrigu Muni nereagoval na radosť Pána Brahmu. Neprejavil žiaden záujem a Pán Brahma sa rozhneval. Tak išiel Bhrigu Muni za Pánom Šivom. Keď ho uvidel Pán Šiva, tak povedal: „Ó, môj brat ku mne prišiel.“ Prišiel za Bhrigu Munim, aby ho objal, no on na to povedal, aby sa ho nedotýkal, že je celý špinavý. Pán Šiva sa tiež veľmi nahneval. Zobral svoju zbraň a chcel zabiť Bhrigu Muniho. Pán Šiva sa nazýva Ašutoša, je veľmi ľahké ho potešiť, no je tiež veľmi ľahké ho rozhnevať. Bhrigu Muni sa zachránil iba útekom. Na záver išiel Bhrigu Muni za Pánom Višnuom. Pán Višnu ležal na svojom Anantovi a Lakšmidevi, ktorá bola vedľa Neho mu masírovala nohy.

A čo urobil Bhrigu Muni? V prvom prípade nedal žiadnu úctu, v druhom prípade urazil slovami, tak tentokrát chcel zájsť ešte ďalej. V skutočnosti Bhrigu Muni robil karate. Urobil yaaah a udrel Pána svojou pätou do hrude. A čakal ako zareaguje Pán. Pán Višnu sa iba zdvihol a opýtal sa Bhrigu Muniho: „Dúfam, že si si niečo neurobil s tou nohou. Moja hruď je tak tvrdá a tvoje chodidlá sú také nežné. Asi si sa veľmi zranil. Je mi veľmi ľúto, že som ti spôsobil taký nepokoj. Odpusti mi prosím.“ Bhrigu Muni bol uchvátený. Vrátil sa k mudrcom v takomto stave a povedal im výsledok svojho experimentu. Všetci prišli k záveru, že Pán Višnu je Najvyššia Božská Osobnosť. Avšak pre Bhrigu Muniho to nebolo len tak. Zabudol, že vedľa bola Lakšmi. Tak ako prabhu často zabúda na mataji a zabúdajú na to, že mataji sa tiež môžu uraziť. Lakšmi sa urazila na Bhrigu Muniho za to, že udrel jej Pána do hrude.

Odvtedy má Pán na hrudi zvláštny znak. A to je znak Šrívatsa. Je ako stopa od kopýtka teliatka. Pán Višnu je v skutočnosti veľmi pyšný na tento znak, pretože je to znak stopy od Jeho Oddaného. Ale Lakšmi ako mataji bola veľmi nespokojná s takýmto chovaním voči jej Pánovi, a preto prekliala Bhrigu Muniho. Povedala, že všetci jeho potomkovia budú vždy chudobní. Odvtedy tu máme takú situáciu, že brahmanovia sú chudobní. To je prekliatie Lakšmi, ktoré je funkčné až do dnes. Preto, pokiaľ sa rozhodnete získať druhé zasvätenie, tak si spomeňte na tento príbeh. Pretože Lakšmi sa vám možno otočí chrbtom. Je to samozrejme vtip.

Bhrigu Muni sa dostal z tejto pozície tak, že vytvoril svoj astrologický systém. Predal ho svojim žiakom a potomkom, aby mali možnosť zarábať si nejakým spôsobom. Preto existuje astrologický systém, ako systém Bhrigu. Nasledovníci Bhrigu Muniho v Indii podľa toho dodnes vytvárajú horoskopy. Bhrigu Muni týmto spôsobom vytvoril horoskopy pre všetkých ľudí, ktorí tam prídu s prosbou vytvoriť horoskop. Samozrejme niektoré materiály sú už stratené. Ten astrológ vám môže povedať, že je mu ľúto, ale práve ten konkrétny horoskop čo urobil pre vás je bohužiaľ stratený. Odpusťte prosím nemôžem vám s ničím pomôcť. Niektoré horoskopy ostali, preto je možné tam skúsiť zájsť a niečo získať. Pokiaľ to niekoho zaujíma samozrejme.

Ako môžeme pochopiť, že naše uctievanie je práve uctievanie Najvyššieho Pána a nie uctievanie polobohov?

Krišna kritizuje nasledovateľov polobohov. A keď počujeme, že by sme nemali uctievať polobohov, tak čo tým myslí? Každopádne polobohovia sú oddaní Pána. Nie je možné obsadiť miesto poloboha, pokiaľ nie ste oddaný Pána. Ale čo má na mysli Krišna, keď kritizuje uctievanie polobohov?

Musíme pochopiť, že výsledkom nechápania toho kto je Pán bude zle uctievanie.

Rozdiel spočíva v tomto:

Človek, ktorý uctieva polobohov, tak ich uctieva s určitým motívom. A tým motívom je, že chce obsadiť miesto toho poloboha. Uctievač polobohov uctieva polobohov, aby obsadil ich miesto. Je veľa príkladov, ako sa to všetko deje. Poloboh nie je Najvyšší Pán. Každý človek by to miesto v podstate mohol obsadiť. Každý človek napríklad môže obsadiť miesto Pána Brahmu. Samozrejme to nemôže obsadiť hneď. Musí vykonávať nejaké zbožné činy a askézu a za veľké množstvo rokov môže obsadiť túto pozíciu. Táto pozícia Pána Brahmu je dostupná pre živé bytosti. Pán si vyberá najlepšiu živú bytosť s najväčším množstvom kreditov a dáva ju na miesto Brahmu. Takto sa živá bytosť stáva Brahmom.

Oddaní Pána Krišnu uctievajú Krišnu s iným motívom. Oni chcú byť večnými služobníkmi. Nechcú, aby výsledkom ich uctievania bolo obsadenie Pánovho miesta. A v tom je ten principiálny rozdiel.

Jedni uctievajú niekoho, aby obsadili rovnako vysokú pozíciu a druhí uctievajú Pána, aby mali aj naďalej možnosť slúžiť Pánovi. Môžeme zmieniť niekoľko príbehov na túto tému, ktoré to potvrdzujú.

Jeden démon uctieval Pána Šivu. Uspokojil ho natoľko, že sa pred ním Pán Šiva zjavil a opýtal sa ho čo od neho vyžaduje. Povedal, že by chcel mať takú možnosť, že keď sa dotkne niekoho hlavy, tak sa tá hlava rozpadne. Pán Šiva povedal, že bude ako žiada. Ako dostal démon toto požehnanie, tak sa pokúsil dotknúť hlavy Pána Šivu, aby si na ňom vyskúšal toto požehnanie. Dokážete si to predstaviť? Niekto vám dá požehnanie, nejakú možnosť a vy to použijete proti tomu kto vám to daroval. V tomto je zmysel motívov a činov tých, ktorí uctievajú polobohov.

Na druhú stranu, je jeden príbeh o Krišnovi a gópiách. Keď Krišna zahral na svojej flaute, tak všetky gópie k Nemu večer bežali a nechali všetky rodiny, manželov, deti. Odhodlali sa na veľmi netradičný krok. Pribehli ku Krišnovi a On im povedal, že im nemôže ničím oplatiť ich službu.

„Buďte uspokojené tou službou, ktorú už konáte.“

Oddaný Krišnu slúži, aby niečo získal, ale to čo chce získať je služba Pánovi. Pán Čaitanya povedal Sanátanovi Goswámimu o živote živých bytostí. Pán Čaitanya povedal, že živá bytosť je večným služobníkom Krišnu. Predstavte si. Nie len že je živá bytosť služobníkom, ale ona je večným služobníkom. Často človek nemá problém nejak poslúžiť. No slúžiť večne, to už sa zamysli, či to vôbec potrebuje. Je to dôležité poznať aj v spoločnosti oddaných. Pretože často keď prichádzame do hnutia vedomia Krišnu, tak vidíme okolo seba nejakých oddaných. Zo začiatku sa k nim vzťahujeme pozitívne, potom ale pokračuje náš rozvoj kde sa určitým spôsobom vyvíjame ako oddaní a potom sa môžeme s nedbalosťou vzťahovať k ostatným oddaným.

Najskôr si ich môžeme idealizovať a potom môžeme hovoriť: „Fuj čo si on o sebe vôbec myslí. Ja viem to isté. On spieva Sväté Meno, ja spievam Sväté Meno. On niečo robí, ja niečo robím. No v skutočnosti má veľa nedostatkov. On vôbec nie je dobrý oddaný.“

Rozumiete? Aká to je mentalita? Je to mentalita tých, ktorí uctievajú polobohov. Pretože ten kto uctieva Krišnu tak potrebuje, aby tam bol niekto starší. Pretože on chce slúžiť. A na to aby mohol slúžiť tak je potrebné, aby tam bol starší. Pretože pokiaľ tam nebudú starší, tak budú problémy.

Môžem povedať trošku aj o sebe:

Keď som začal bývať v chráme, tak tam bol jeden starší oddaný, ktorý sa o mňa veľmi dobre staral. Tento oddaný sa o mňa staral a bol pre mňa autorita. Postupom času, zatiaľ čo som rástol vo svojom vývoji, tak som si všimol, že nie vždy je môj vzťah voči nemu s úctou a rešpektom. Keď som u seba spozoroval túto tendenciu, tak som bol veľmi zarmútený. Pretože by sa mohlo zdať, že v určitom zmysle podvádzam Krišnu. Pretože Krišna mi poslal nejakého človeka, ktorý mi veľmi pomohol keď som bol mladý a neskúsený a potom keď som vyrástol, tak som si povedal, tak ja už môžem robiť to čo on. Môj vzťah voči nemu sa zmenil. Mne sa to nepáčilo, tak som sa to snažil napraviť. Doteraz sa s ním stretávam a niekedy si aj pýtam určite požehnania aj napriek tomu, že mi dnes nedáva pokyny a rady, ktoré pre mňa boli dôležité na začiatku. Ja chápem že Krišna je s tým spokojný. Pretože konieckoncov, my chceme byť veční služobníci. Preto musíme mať nejakých večných Pánov, inak nebudeme môcť byť večnými služobníkmi. Preto je potrebné vedieť spozorovať tieto tendencie.

Môžeme povedať: „Som v hnutí pre vedomie Krišnu a uctievam Najvyššiu Božskú Osobnosť, neuctievam žiadnych polobohov.“ No nejde ani toľko o objekt uctievania ako o motív pri uctievaní. V tomto prípade musíme chápať, že oddaní, ktorí sú okolo nás tak budú okolo nás vždy. Nie sú dobrí a zlí oddaní. Všetci sa skôr či neskôr ocitnú na lúke a budú sa hrať s Krišnom. Preto by sme mali byť veľmi pozorní voči druhým oddaným. (komentár ND. – Pokiaľ je reč o skutočných úprimných oddaných, a nie o pseudooddaných, ktorých ačárjovia odsudzujú ako pretvarovačov a služobníkov Kaliho, ktorí nosia vaišnavské rúcha“. Keby to neplatilo, znamenalo by to, že áčárjovia v našej tradícii nevedeli rozlišovať a neprávom odsudzovali iných skutočých oddaných, čo neprichádza v úvahu. Surdas prabhu sa snaží týmto poukázať na princíp, že máme byť veľmi opatrní v kritizovaní.)

Otázky:
Ako mohol Bhrigu Muni napísať astrologický rozbor pre všetkých ľudí?

Bhrigu Muni mal také zvláštne videnie. A to je sila mudrca. Mudrc mohol vidieť nejaké okolnosti predtým, než sa stanú. Mal aj špeciálne videnie. Videl všetkých ľudí, ktorí sa obrátia s konzultáciou na jeho potomkov. Vypracoval špeciálny systém. To nie je tak, že je tam pre každého jeho individuálny horoskop, je to v skutočnosti veľmi zložitý systém. Ten kto s tým pracuje sa to musí učiť veľmi veľa rokov. Tam sú celé krabice s týmito astrologickými horoskopmi. Podľa určitého systému sa určitý deň z tých krabíc vždy výberu nejaké a podľa určitého systému sa komponujú. Keď človek príde, tak ten Bhrigu astrológ sa snaží pochopiť čo najlepšie, či to je práve ten človek a ešte pritom robí rôzne upresnenia. Môže vás poprosiť, aby ste niečo urobili, napríklad napísať nejaké číslo. A ak to všetko do seba zapadá, tak vám začne robiť výklad vášho horoskopu. Bohužiaľ ale nejaká časť týchto horoskopov už je stratená, ale ešte ich tam veľa ostalo. V Jaipure neďaleko Vrindavanu sú títo astrológovia. Ešte aj na iným miestach. Ja som počul minimálne o štyroch takých miestach. Pokiaľ vás to zaujíma, tak sa potom môžete dozvedieť viac. Ja som nezmienil tento príbeh, aby som robil reklamu astrológii, ale aby som vysvetlil aké je zložité pochopiť, že uctievame práve Najvyššieho Pána.

V skutočnosti je potrebné, aby sme sa pozreli do vnútra do seba a opýtali sa sami seba, či chceme byť večnými služobníkmi. Pokiaľ naozaj chceme byť veční služobníci, tak je všetko v poriadku. Pokiaľ nie, tak je tento verš o nás. A potom nám Krišna dá prirodzeným spôsobom vieru v niečo iné. Odvedie naše uctievanie od Neho. Pretože Krišna chce úprimný vzťah. Nechce si nikoho kupovať. Je to otázka lásky.

Otázka:
Čo by ste sa opýtali vy keby ste počuli túto lekciu?

V skutočnosti to je zaujímavá téma, lebo všetci chceme byť oddaní Krišnu. Možno by som sa zamyslel nad tým, aké sú kritériá toho, že som skutočne oddaný Krišnu. To je podľa mňa najdôležitejšia otázka. A ako sa môžeme vyhnúť rôznym pasciam, ktoré sú na tejto ceste. Pretože predstavte si ako budeme ľutovať keď príde smrť a my zistíme, že sme išli zlým smerom. Alebo vám povedia: „Je nám ľúto, ale mali ste pri uctievaní zlú mentalitu, tak sa musíte narodiť ešte raz a možno už v tomto živote budete mať tú mentalitu správnu.“

Naša oddanosť Krišnovi sa bude prejavovať v našom vzťahu voči ostatným oddaným. Čo sa týka Pána, tak je jednoduché prijať Jeho Najvyššie postavenie. No čo sa týka oddaných, tak to je veľmi zložité. V skutočnosti sa oddaní nelíšia od samotného Pána. Preto by sme sa mali k oddaným správať s rovnakou pozornosťou a úctou ako k Pánovi.

Keď sa považujeme za nejakých starších, alebo veľkých oddaných, ako by sme sa mali správať k mladším?

Je také tajomstvo, ktoré som počul na prednáške jedného z duchovných učiteľov. Hovorí, že keď sa stretáva s oddanými, ktorí sú mladší a on je duchovný učiteľ, on v nich vidí sebe rovných. Komunikuje s nimi ako so sebe rovnými. Snaží sa vidieť priania Krišnu cez nich. Koniec koncov aj sám Krišna hovorí, že ten kto dostal zasvätenie duchovného učiteľa, tak toho považuje za sebe rovného. Pokiaľ sám Krišna považuje toho kto dostal zasvätenie od skutočného duchovného učiteľa za rovného sebe, tak čo hovoriť o nás? Ak chceme večne žiť v duchovnom svete, tak musíme večne nasledovať tento princíp. Princíp toho, že vždy potrebujeme starších. Títo starší pre nás vždy ostanú staršími. Aj keď na vonok tam môže byť nejaká ilúzia, aby sa prejavila naša nezávislosť a môže sa zdať, že oni nie sú až tak starší. Toto je jedna strana a druhá strana čo sa týka samotných starších. Oni by nemali hovoriť ja som starší a ty ma musíš počúvať. (komentár ND – toto je dobrý test toho, kto je skutočný oddaný a kto je pseudovaišnava. Môžeme vidieť, že v Iskcon sekte je bežné, že si tzv. „autority“ vynucujú autoritu, čo ich (okrem iného) diskvalifikuje z pozície „staršieho“). Oni by mali vnímať tých, čo sú mladší ako rovných sebe. A usilovať o to, aby sa vyvíjali určitým spôsobom a dosiahli nejakej vysokej úrovne. Pretože v tomto prípade budú nezávislí. Ak budú nezávislí, tak príjmu vašu nadriadenú pozíciu, že ste starší. Nie iba preto, že ste nejaký šéf, ale z lásky a z vďaky za tú starostlivosť, ktorú ste o nich prejavovali.

Takto oddaní usilujú, aby sa dostali ku Krišnovi.