Śrīmad-bhāgavatam 7.6.14

kuṭumba-poṣāya viyan nijāyur
na budhyate ’rthaṁ vihataṁ pramattaḥ
sarvatra tāpa-traya-duḥkhitātmā
nirvidyate na sva-kuṭumba-rāmaḥ

Synonyma

kuṭumba — rodiny; poṣāya — pro zaopatření; viyat — ubývání; nija-āyuḥ — vlastního života; na — ne; budhyate — chápe; artham — životní zájem či smysl; vihatam — znehodnocován; pramattaḥ — ve stavu šílenství v hmotných podmínkách; sarvatra — všude; tāpa-traya — utrpením trojího druhu (adhyātmika, adhidaivika a adhibhautika); duḥkhita — soužený; ātmā — on sám; nirvidyate — začne litovat; na — ne; sva-kuṭumba-rāmaḥ — užívá si samotného zaopatřování rodiny.

Překlad

Ten, kdo příliš ulpívá, nechápe, že zaopatřováním rodiny promarňuje svůj cenný život. Nechápe také, že se nepostřehnutelně znehodnocuje smysl jeho lidského života, vhodného k poznání Absolutní Pravdy. Velmi důmyslně však dbá na to, aby nepřišel ani o jedinou minci špatným hospodařením. Ulpívající člověk vždy pociťuje utrpení trojího druhu, ale přesto k hmotnému životu nevyvine nechuť.

Význam

Pošetilý člověk nechápe hodnoty lidského života ani to, jak zaopatřováním své rodiny promarňuje svůj cenný život. Výborně se vyzná v počítání ztráty liber, šilinků a pencí, ale zároveň je tak hloupý, že neví, o kolik peněz ve skutečnosti přichází, dokonce i z hmotného hlediska. Cāṇakya Paṇḍita dává příklad: jediný okamžik života nelze koupit zpět ani za milióny. Pošetilý materialista však cenný život maří, aniž by věděl, kolik ztrácí, a to i z hlediska finančních kalkulací. I když je zběhlý v počítání cen a obchodování, neuvědomuje si, že svůj cenný život zneužívá, jelikož mu chybí poznání. Přestože neustále zakouší utrpení trojího druhu, není natolik inteligentní, aby svého materialistického způsobu života zanechal.

Seminár

O akej téme by ste chceli diskutovať?

Otázka: Do akej miery je rodinný život strata a do akej miery nás môže rodinný život pozdvihnúť na duchovnej ceste?

Všetko závisí od nášho vzťahu k rodine. Pre obyčajného človeka – materialistu je rodina len zdroj pôžitku. Je to pôžitok, ktorý ťahá človeka dole. Ak sa budeme pozerať na rodinu z tohto uhlu pohľadu, tak takýto rodinný život nie je veľmi dobrý. No ak mám správny vzťah k členom svojej rodiny, tak nám to bude pomáhať rozvíjať sa. V Kali-yuge je lepšie viesť rodinný život, lebo ak človek nemá rodinu, tak to spôsobuje ťažkosti pri jeho rozvoji. V dobe, keď Prahlāda Mahārāja vyslovil tieto verše, tak tí ľudia, ktorí sú v texte popísaní ako démoni, demonskí spolužiaci, tak aj tak mali dostatočne veľké poznanie a úplne iný vzťah k rodine.

Čo nás poháňa dopredu, tak to má pre nás obrovský význam. Musíme pochopiť, že v súčasnej dobe neetického správania sa, je rodina zdrojom takéhoto správania. Ak sa v Kali-yuge človek predčasne zriekne rodiny, tak je veľmi pravdepodobné, že namiesto rozvoja bude degradovať. Pretože máya bude tohto človeka tlačiť k nesprávnym činom.

V Kali-yuge je základným spôsobom existencie a duchovného rozvoja život v rodine. No musíme chápať, že rodina nie je naším osobným vlastníctvom. Problém. ktorý popisuje Śrímad Bhagavatam je v tom, že ľudia v súčasnosti považujú rodinu za svoj osobný majetok a kvôli tomu nemajú možnosť sa rozvíjať. Mnoho detí oddaných si sťažuje, ako ich rodičia obmedzujú a žijú iba v príkazoch a zákazoch. To len ukazuje na to, že ani rodičia oddaných nechápu, že deti nie sú ich majetok, ale sú to slobodné živé bytosti, osobnosti. Vôbec im nedávajú právo na svoj názor na to, že sa musia naučiť správne vyberať a rozhodovať. Je bežné, že manžel a manželka sa navzájom považujú za svoj majetok a z toho vyplýva to, že sa nesprávne správajú jeden k druhému. Toto je ten základný problém.

Otázka: Ako ste povedali, tak v Kali-yuge predčasne zrieknutie sa rodinného života skôr pomáha človeku degradovať, ako sa rozvíjať. Ak to správne chápem, tak je to spojené so zodpovednosťou?

Áno človek musí v Kali-yuge prejsť cez nejaké skúšky. Okrem iného sa musí stať zodpovednejší vo vzťahu k ostatným. Samozrejme je tu reč najmä o motívoch. Zaujímavé je, že z jednej strany Pán všetko kontroluje. No aj keď Pán všetko kontroluje, tak človek musí vziať na seba svoju časť zodpovednosti a zodpovednosť za druhých. V skutočnosti Pán koná v tomto materiálnom svete prostredníctvom niekoho.

Príklad:

Na včerajšej lekcii som uviedol príklad s vodovodným kohútikom. Hovorili sme o tom, ako je voda v celom vodnom systéme, no na to, aby sme ju mohli získať, tak musíme otočiť kohútikom. Vtedy budeme mať zodpovedajúci výsledok. To isté sa týka aj zodpovednosti. V skutočnosti máme širokú škálu možností. Pán je nám pripravený dať naozaj veľa, dokonca viac ako si dokážeme predstaviť, pretože v skutočnosti nie je nedostatok bohatstva a úspechu atď.. Ak človek nechce brať na seba zodpovednosť, tak k nemu nemôže úspech prísť.

Chcel som uviesť taký príklad, že keď sa ľudia rozvádzajú, tak je následne zaujímavý ten osud manžela a manželky. Obzvlášť keď majú deti. Väčšinou nehľadiac na to, že to je slabšia polovica, tak jej ešte aj dajú to dieťa, alebo niekoľko detí. Pre ňu môže byť veľmi ťažké, keď vychováva deti sama. No nikdy som nevidel, že by sa žena s deťmi stala bezdomovcom. Aj keď je to pre ňu veľmi ťažké, tak k nej nejakým mystickými spôsobom prichádzajú možnosti ako môže fungovať. Je zvláštne, že tieto ženy stíhajú aj vychovávať deti, ale ešte majú aj čas na seba a vo výsledku vôbec nedegradujú, ale naopak sa rapídne rozvíjajú. Keď sa pozriem na toho manžela, tak muži po rozvode začnú napríklad piť, prestanú sa o seba starať a veľmi často sa stáva, že sa takýto muž po rozvode stane bezdomovcom.

Prečo sa to takto deje? Ak sa pozrieme na to, tak tá žena je slabšia a ešte sa musí starať o deti, tak by mala naopak ísť úplne ku dnu, no ona sa namiesto toho rozvíja. A ten muž, ktorý si odložili obrovskú záťaž, tak by mal byť úspešný, slobodný, šťastný a on naopak degraduje. To tajomstvo je v tom, že sa zbavil zodpovednosti. Ak človek neberie zodpovednosť, tak nie je dôvod mu pomáhať. A teraz keď sa pozrieme na materiálny svet, tak to najprivilegovanejšie postavenie má kto? V Rusku, ale predpokladám, že aj v Európe má najvyššie postavenie prezident. Tiež na Západe to je vidieť, že je veľmi bohatý človek, ktorý sa volá Donald Trump. Teraz kandiduje na pozíciu prezidenta v Spojených Štátoch. Prečo to robí, veď je bohatý?

Odpoveď je nasledovná:

Ten podnikateľ má zodpovednosť iba za tých ľudí, ktorí pre neho pracujú a prezident má zodpovednosť za celú krajinu. Z tohto dôvodu má prezident neporovnateľne viac možností než ktokoľvek iný. Nepoznám dobre osudy tých bohatých ľudí, ale mám pocit že práve John Fitzgerald Kennedy bol z bohatej rodiny. Všetci tí bohatí ľudia sa snažia získať nejakú funkciu vo vláde. Je zvláštne, že ani jeden člen vládnuceho kabinetu, alebo vládnucej moci sa nesnaží stať podnikateľom. Teda aspoň v tej dobe, keď je v aktívnej službe. Ale naopak, tí biznismeni sa snažia dostať do tej vládnej funkcie. Minimálne v Rusku je to jasne vidieť.

Ešte poviem jednu takú historku o prezidentovi. Neviem teraz, či to bol Jeľcin, alebo Gorbačov. Jeden z nich sa rozhodol, že sa pôjde pozrieť do obchodu, aké sú v obchode potraviny, ako ľudia žijú a či si môžu zaistiť aspoň základné potraviny. Prezidentovi ponúkli, aby si nakúpil v obchode, tak si zobral niečo na osobnú spotrebu. Potom išiel ku pokladni, aby to zaplatil. A pri tej pokladni vznikla zvláštna situácia. Prezident nemal pri sebe ani peniaze, ani kartu, takže nemal čím zaplatiť. Toto ilustruje to, že on nie je nútený platiť za nič. Nenosí so sebou ani hotovosť, ani platobné karty, pretože to vôbec nepotrebuje. To krásne ilustruje aké veľké možnosti má prezident. Pretože má zodpovednosť. Musíme pochopiť, že keď budeme brať na seba zodpovednosť za seba a za ostatných, tak k nám budú prichádzať možnosti o ktorých ani nesnívame.

Ak sa budeme snažiť zbaviť zodpovednosti, tak budeme len degradovať a budeme mať menej. Pamätám si, keď oddaní na začiatku môjho duchovného života neustále hovorili o tom ako je potrebné brať zodpovednosť. Vtedy som nerozumel tomu, čo to vôbec znamená. Možno to bolo spojené aj s tým konkrétnym slovom „zodpovednosť“, pretože ja som sa učil na právnickej fakulte a právnici majú troška iné pochopenie toho slova zodpovednosť. V právnom slova zmysle znamená, že zodpovednosť prichádza len vtedy, ak ste prekročili zákon. Do tej doby, pokiaľ konáte v medziach zákona, tak nemáte žiadnu zodpovednosť pred zákonom.

No v skutočnosti máme zodpovednosť tak či tak. Len možno naše činy nie sú natoľko viditeľné. Právna zodpovednosť vzniká vtedy, keď porušujeme nejaké vzťahy. V každej situácii máme vzťah s Najvyšším Pánom. No my sme porušili pravidlá vzťahov. My sme takí tí narušitelia zákona. To znamená, že sa nám to nepodarí len tak odsedieť v materiálnom svete. Iba hovoriť dajte mi pokoj, ja som nikomu nič zlého neurobil. Pretože pravidlá vzťahu už boli narušené a my sme nejakým spôsobom spôsobili bolesť Najvyššiemu Pánovi. Najskôr musíme pochopiť, že sme urobili toto a potom musíme aktívnejšie konať v tomto smere. V smere rozvoja vzťahu s Pánom.

Budovanie vzťahu s Pánom má taký háčik, že pre nás je takmer nesplniteľné, aby sme samostatne prišli za Ním a povedali: „Prepáč mne je to ľúto.“ Takýmto spôsobom nie je možne obnoviť ten vzťah.

Vzťah s Najvyšším Pánom môžeme obnoviť len vtedy, keď pomôžeme iným živým bytostiam obnoviť ten ich vzťah s Pánom. Okrem úprimného priania obnoviť vzťah s Bohom je veľmi dôležité aj prianie pomôcť ostatným rozvinúť ten ich vzťah s Pánom. Len vďaka tomuto môžeme dostať „odpustenie“ od Boha.

V našom živote sa to musí prejaviť tak, že buď zoberieme zodpovednosť za kázanie, alebo za rodinu. Za rodinu a za kázanie v rodine. Za rozvoj charakterových vlastností, ktoré budú pomáhať v tom, aby naši blízki mohli lepšie slúžiť Pánovi. Preto je z tohto uhlu pohľadu rodina veľmi dôležitá. Bude pomáhať v duchovnom rozvoji človeka na ceste naspäť k Bohu. Bohužiaľ v Kali-yuge rodinu zneužívame na iné ciele. V Kali-yuge je rodina vnímaná ako uzákonená prostitúcia. Pretože využívať služby prostitútok je nemorálne a nepríjemné. No ľudia si myslia, že keď sa v rodine venujú neregulovanému sexu, tak na tom nie je nič zlé. V dnešnej dobe nie je zavrženiahodné ani to, keď sa stretávame s prostitútkou. V dnešnej dobe už nie sú žiadne morálne hranice. Dnes je stretávanie s prostitútkami úplne bežné. Sú bežné manželstva rovnakého pohlavia. Dokonca už som čítal, že by v niektorých štátoch legalizovali pedofíliu a iné ťažké formy sexuálnej zvrátenosti. Śrímad Bhagavatam sa snaží vystupovať proti takémuto rodinnému životu.

Otázka: V ISKCONe je veľmi veľké percento rozvodov. Má sa človek vzdelávať než sa ožení, alebo to príde v priebehu?

Všetko závisí od situácie, v ktorej sa človek nachádza. Keď je človek mladý, tak je lepšie, aby sa najskôr vzdelával a až potom sa oženil. Musíme sa pozerať na svoje motívy, lebo to môže byť len výhovorka. Niekto môže byť v situácii, že bude musieť naraz zobrať zodpovednosť a aj sa vzdelávať. No ak je človek mladý, tak by tam malo byť to vzdelávanie a keď bude mať dostatok poznania, tak je nevyhnutné nesnažiť sa utiecť od zodpovednosti.

Čo sa týka dospelejšieho človeka, tak on už si nejakú časť tých skúšok prešiel. Vďaka týmto životným skúsenostiam potrebuje oveľa menej času, aby sa naučil niečomu a správne pochopil princípy. To sa týka skôr dospelejších ľudí, tam môžu ísť tie procesy paralelne. Samovzdelávanie, samovýchova, získavanie poznania a zároveň zobrať zodpovednosť za iných ľudí, za rodinu. Ak bude chcieť nejaký dospelý človek prejsť prípravou, tak by tá doba nemala byť nejaká dlhá.

A čo sa týka mladých ľudí alebo detí, tak oni by mali od piatich do minimálne dvadsiatich piatich získavať poznanie. Pochybujem o tom, že tridsať ročný človek bude venovať dvadsať rokov nejakej výchove a vzdelávaniu, aby si v päťdesiatke povedal: „Super, prešiel som brahmačarí ášramom.“ V tridsiatke je to možne skrátiť na pár rokov. To, že sme ukončili nejaké vzdelávanie a prešli sme nejakú etapu, to neznamená, že skončíme so vzdelávaním. Vzdelávanie a sebarozvoj je nekonečný proces.

Čo sa týka vysokého percenta rozvodovosti v ISKCONe, tak to je podľa mňa spojené s niekoľkými príčinami.

Prvá príčina: Idealizujeme si človeka ako oddaného. Myslíme si, že môj manžel, alebo manželka je oddaný, takže by mal byť ideálny. Aj keď je manžel, alebo manželka oddaný, tak aj tak by sme mali brať do úvahy tu jeho prirodzenosť, povahu. Chyba je v tom, že neberieme do úvahy povahu blízkeho človeka. Manželstvá, ktoré bývajú medzi materialistami sú mnoho krát úspešnejšie než manželstva oddaných, pretože tam nie je tá idealizácia partnera. Oni sa ženia, alebo vydávajú kvôli chtíču, no povaha partnera je tam oveľa viac braná do úvahy, ako vo vzťahoch medzi oddanými.

Druhá príčina: Myslím si, že je v tom, že neprešli správnou výchovou a vzdelávaním čo to je brahmačárya a z toho dôvodu môže byť ten motív chtíč. Pre neoddaných je to normálne, ale pre oddaných to nie je normálne. A keďže to nie je normálne, tak Najvyšší Pán upriamuje na to pozornosť a vypichuje tieto problémy do popredia.

Samozrejme u každého z nás je do určitej miery chtíč, ale tu je dôležitý ten cieľ s akým ideme do manželstva. Či chceme ten chtíč uspokojovať, alebo sa chceme rozvíjať a zamestnať v službe. Ak nemáme správny cieľ prekonať chtíč, tak je obrovská pravdepodobnosť, že manželstvo zlyhá. Ak nechcem chtíč obmedzovať, tak je vzťah odsúdený na zánik.

Čo sa týka mňa, tak ja som nikdy nebol ženatý. Nehľadiac na to, že som nikdy nebol ženatý, tak som zástanca toho, aby sa oddaní skôr ženili a vydávali, pretože veľa krát som videl, že sa ľudia snažia umelo vyhýbať manželstvu. Vo výsledku trpia a aj tak sa niekedy v pokročilom veku oženia. Preto neodporúčam nejak zbytočne naťahovať čas. Je dôležité všetko robiť v správnu dobu. Nemali by sme sa na to pozerať takým spôsobom, že sa nemôžeme oženiť, lebo nie sme ešte čistí oddaní a máme vo svojom srdci nejaký chtíč. Nemali by sme používať tieto problémy ako výhovorku, ale naopak by sme mali pracovať s týmito problémami. Vo väčšine prípadoch je pravdepodobnosť, že človek bude konať horšie a horšie.

Je taký vtip: Hlavný pilot a letuška stroskotajú na opustenom ostrove. Kapitán mesiac po tom, čo stroskotali na opustenom ostrove, povedal: „Dosť už tej chlípnosti“ a zavraždil letušku. Potom o mesiac povedal: „Dosť bolo tej chlípnosti“ a zahrabal letušku. Za ďalší mesiac povedal: „Stačilo chlípnosti“ a vykopal tú letušku.

Samozrejme to nie je reálna historka, je to len vtip. Pointa je v tom, že by sme sa mali snažiť reálne bojovať s chtíčom. Prirodzeným spôsobom oddaného v boji s chtíčom je zobrať zodpovednosť. Za rodinu, za manželku, za deti, ale nie s tým cieľom, aby sme si užívali členov rodiny. Ale s tým cieľom, že je to náš proces boja s chtíčom. Toto je ten najčestnejší spôsob, lebo pomáha človeku rozvíjať sa.

Ak človek nezoberie zodpovednosť, tak môže mať problémy s psychikou a to sa bude prejavovať tak, že bude nesprávne konať. Ja som jednoznačne proti falošnému odriekaniu. Samozrejme sú aj ľudia na takej úrovni, že nemajú problém ostať celý život v brahmačáryi. No my si musíme uvedomiť, že to nie je cesta väčšiny.

Nevnímajte to tak, že život grihastu je menej prestížny, ako život brahmačarína. V žiadnom prípade by som nechcel, aby sa v nás rozvíjal komplex menejcennosti: „Ja som grihasta, ten čo poklesol a tam sú tí čistí brahmačaríni.“

Pretože efektívnosť závisí len od čistoty motívov. Je to otázka úprimnosti. Vo výsledku môžu byť u grihastu oveľa čistejšie motívy než u kohokoľvek iného. Čistota motívov grihastu spočíva v tom, že sa bude správne správať k členom svojej rodiny a bude správne chápať, že nie sú jeho osobné vlastníctvo, ale sú to čiastočky Krišnu a bude sa im snažiť maximálne pomôcť, aby tiež rozvinuli ten zabudnutý vzťah s Krišnom.

Jedna z úloh, ktorú máme pred sebou je naučiť sa brať zodpovednosť za ostatných ľudí. Ak sa naučíme brať zodpovednosť, tak máme veľkú šancu, že sa staneme úspešnými ľuďmi. Ak zoberieme zodpovednosť, tak vďaka tomu budú prichádzať možnosti aj v materiálnej sfére aj v duchovnom živote. Z jednej strany budeme môcť zaistiť osoby, za ktoré sme zobrali zodpovednosť a z druhej strany bude pre nás oveľa jednoduchšie obnoviť zabudnutý vzťah s Bohom.