Riešenie konfliktov

Haré Krišna drahí oddaní. Pokračujeme v našom seminári, ktorý sa venuje etikete. Na dnešok je objednávka spojená s otázkami, ktoré sa týkajú konfliktov. Prečo vôbec vznikajú? Ako im môžeme predchádzať?

Keď čítame Šrímad Bhagavatam, alebo Bhagavad Gítu, tak v týchto textoch vidíme príklady, ktoré sú hodné nasledovania. Bohužiaľ často vidíme, ako sa oddaní správajú v konfliktných situáciách. Dokáže si niekto spomenúť na nejaký príbeh zo Šrímad Bhagavatamu, alebo z Čaitanya Čaritamrity, ako sa tam správajú oddaní v konfliktných situáciách?

Publikum: Dakša a Šiva.

Surdas das prabhu: No, povedzte nám v krátkosti.

Publikum: Dakšovi Šiva nevzdal úctu a Dakša sa na neho urazil.

Surdas das prabhu: A čo urobil samotný pán Šiva?

Publikum: Ostal pokojný.

Surdas das prabhu: Áno, nepodľahol tomu napätiu. Ešte nejaký príklad?

Publikum: Prahlád maharadž a jeho otec.

Surdas das prabhu: Povedzte, čo ste tam videli.

Publikum: Nezlomnú vieru Prahláda maharadža v Krišnovu prítomnosť vo všetkom čo sa odohráva.

Surdas das prabhu: Ak to správne rozumiem, tak chcete povedať, že Prahláda maharádž bol pokojný na rozdiel od jeho otca, ktorý bol neustále nahnevaný a snažil sa mu škodiť.

Publikum: Áno.

Publikum: Ďalší príklad Jagai a Madhai, keď napadli Nityánandu prabhua.

Surdas das prabhu: Ako jednal pán Nityánanda v tej situácii?

Publikum: Pán Čaitanya bol veľmi nahnevaný, zavolal Sudaršana čakru, ale Pán Nityánanda samotný ho zastavil a pripomenul mu aká je ich misia v tomto veku.

Surdas das prabhu: Áno. Všetky tie príklady sú veľmi dobré. Krásne ilustrujú správanie oddaných.

Našou úlohou je mať na pamäti ako sa správajú skutoční oddaní. Aj keď máme pred sebou tieto príklady, tak sa niekedy stáva, že medzi oddanými vzniknú nejaké konflikty. Aj napriek tomu, že máme toľko krásnych príkladov, ako by sme sa mali správne správať. Na minulej lekcii sme si sľúbili, že skúsime rozobrať prečo sa to deje. Je niekoľko dôvodov prečo sa to deje. Ak ich budeme poznať, tak máme väčšiu šancu, že sa nám podarí takým konfliktom vyhnúť.

1.dôvod (spojený s falošným egom):

Prvým dôvodom prečo sa to deje je, že keď sa človek dostane na cestu oddanej služby, tak je pre neho ťažké prepnúť na iné myslenie, inú psychiku. V materiálnom svete má každý pochopenie, že je tu pánom. Prirodzene každý má tendenciu byť tým pánom a tak aj jednať. Príčinou je samozrejme falošné ego. Kaništha adhikári sa považuje za toho najlepšieho, najmúdrejšieho a najdôležitejšieho, takže to je koreň tých konfliktov.

Konflikt je vo výsledku iba snaha o to, aby sme ostatným dokázali, že my sme tí najlepší. Úlohou oddanej služby je naučiť sa osvojiť si myšlienku oddanej služby. Presvedčenie, že ja som služobník nie je to falošné ego, ale pravé ego živej bytosti. No k tomuto správnemu presvedčeniu vedie dlhá cesta a na tej dlhej ceste sú rôzne prekážky ktoré spôsobujú, že naša zafixovaná pozícia, že my sme tu páni, sa niekedy prejavuje. To je jeden dôvod. Tento dôvod môžeme pracovne nazvať, že je to spojené s falošným egom.

2.dôvod (nepochopenie tomu, v čom je podstata):

Druhým dôvodom býva, keď niekto príde a chce vykonávať zbožné činnosti, ale nemá ešte skúsenosti ako ich vykonávať. Nakoľko bol v materiálnom živote naučený jednať určitým spôsobom, tak sa mu zdá, že najefektívnejším spôsobom vykonávania religióznej činnosti je konflikt.

Príklad: Mal som za úlohu ísť na ministerstvo spravodlivosti a zaregistrovať našu organizáciu. Pripravili sme všetky dokumenty správne podľa zákona, išli sme na to ministerstvo s presvedčením, že bude všetko v poriadku, alebo lepšie povedané, už tam bolo všetko odovzdané a mali sme len niečo zmeniť v registrácii. Nepodarilo sa nám správne komunikovať s človekom, ktorý mal o tom rozhodovať. Bola to nejaká dáma, ktorá sa nám začala vyhrážať. Začala sa hrabať v tých dokumentoch a vyhľadávať akúkoľvek nezrovnalosť. Z jej správania bolo jasné, že hľadá akýkoľvek dôvod, aby nám mohla uškodiť. Z toho dôvodu sme sa tam museli veľa krát vracať a meniť rôzne dokumenty, pretože odmietala akúkoľvek spoluprácu a snažila sa jednať kontraproduktívne. Snažili sme sa s ňou komunikovať slušne. Priniesli sme jej tortu prasadam, ale nič z toho nepomáhalo. Až keď sme došli po tretí raz, tak sa spamätala. Viete čo povedala? Ja som kresťanka, takže je mojou povinnosťou vám to čo najviac skomplikovať. Často sa stáva, že keď sa človek dostane na cestu nejakej religiozity, tak sa presviedča a je v tej ilúzii, že podstatou tej religióznej činnosti je hádzať polená pod nohy tým, ktorí sú iného vierovyznania. Čo si myslíte je to správne správanie?

Publikum: Nie.

Surdas das prabhu: Prečo?

Publikum: Pretože Boh je jeden.

Surdas das prabhu: Správne, za prvé Boh je jeden a za druhé, duchovný život popiera akýkoľvek konflikt. Keď sa pozrieme na kresťanstvo, tak tam nikde nenájdeme, že podstatou kresťanstva je škodiť všetkým ostatným a v Biblii ani nenájdeme, že v Rusku musíte ničiť vedomie Krišnu. No táto dáma, tá kresťanka, bola presvedčená, že je to jedno z božích prikázaní. A prečo? Pretože sa v skutočnosti nevenovala svojmu duchovnému životu. Pretože keby chcela nejak vplývať na nás, aby sme sa pozitívne vzťahovali k jej vierovyznaniu, tak v žiadnom prípade toto nie je tá cesta. Rozumiete tomu? My sme v hnutí pre vedomie Krišnu, taktiež máme nejaké pravidlá. Čo sme sľúbili, že budeme robiť?

Publikum: Nejesť mäso, ryby, vajcia.

Surdas das prabhu: Ešte.

Publikum: Žiaden alkohol.

Surdas das prabhu: Ešte.

Publikum: Žiaden nepovolený sex.

Surdas das prabhu: Ešte.

Publikum: Žiaden hazard.

Surdas das prabhu: Ešte.

Publikum: Spievať minimálne 16 kôl Máha-mantry.

Surdas das prabhu: Som presvedčený, že každý kto bude dodržiavať minimálne toto, čo sme tu teraz povedali, tak v žiadnom prípade nebude mať čas, ani silu, ani mu nepríde na um robiť konflikt. Niekto keď získaval zasvätenie tak sľúbil, že bude vytvárať konflikty? Takže prečo vznikajú tie konflikty? Pretože oddaný nekoná tak, ako by mal konať. Možno si myslíme, že je to nejak spojené s duchovným životom, ale toto sú všetko princípy, ktoré nás držia na úrovni kvality dobra a kvalita dobra ničí zárodok konfliktu. Rozumiete?

Tento druhý dôvod by sme mohli nazvať, že oddaný nerozumie tomu v čom je podstata, zmysel jeho duchovného života. Nechápe čo by mal robiť a čoho by sa mal vyvarovať. Takýmto spôsobom dochádza k tej zámene. To je ten druhý dôvod, ktorý by sme mohli vypichnúť.

3.dôvod (slabá viera)

Tretí dôvod je slabá viera oddaného. Kaništha oddaný má slabú vieru a tým, že sám do hĺbky nepozná filozofiu, tak je jeho viera veľmi slabá. Pretože každý začínajúci nejak podvedome chápe, že keď na neho bude vytvorený vonkajší nátlak, tak sa jeho viera rozpadne ako domček z karát. To je určitý druh ochrany, že sa snaží bojovať so všetkým čo nemá niečo spoločné s tou jeho predstavou o viere. On sa bojí, že takýmto spôsobom stratí svoju slabú vieru.

Príklad: Vedci, psychológovia – sformulovali takú zákonitosť. Pozorovali ľudí, ktorých vytáča cigaretový dym. Viete komu najviac vadí cigaretový dym? Tým, ktorí sa snažia prestať fajčiť. To je paradox, že najviac nenávidia fajčiarov tí, ktorí sa snažia sami prestať fajčiť a tí, ktorí prestali fajčiť. Deje sa to preto, že takíto ľudia ešte stále nie sú presvedčení, že by mali prestať fajčiť a každé takéto pripomenutie im pripomína ich chuť k tomu.

To je podstata toho istého čo sa deje pri kaništha adhikári. Keď ešte človek nemá hlboké presvedčenie a pevné zvyky konať správne, tak prirodzene začína vyvolávať konflikty so všetkými, v ktorých vidí nejakú hrozbu. Je také pochopenie – Ak je človek tvrdý vnútri vo svojich princípoch, tak je pre neho jednoduché byť mäkkým navonok. No keď človek nie je principiálny, nedodržiava striktne svoje princípy, tak sa to snaží zamaskovať tým, že je hrubý navonok. Vonkajšia hrubosť je dôkaz toho, že človek sám nie je presvedčený o tom, čo káže.

Príklad: Existujú organizmy, ktoré majú kostru. Na tejto kostre sú mäkké tkanivá. Napríklad taká mušľa, to je vo vnútri nejaký sliz. A pretože je vo vnútri iba nejaký sliz, tak to musí mať tvrdý obal. To je jediný spôsob ako sa dá ochrániť tá vnútorná slabosť. Aj príroda nám ukazuje, že vonkajšia hrubosť je prejavom toho, že človek sám nedodržiava princípy. Toto je tiež dôvod, ktorý by sme mali chápať a vedieť v situáciách správne konať.

Otázka: Mne napadli ešte ďalšie dôvody, prečo môžu vznikať konflikty medzi oddanými. Napríklad keď má jeden určitú predstavu ako by sa malo šíriť vedomie Krišnu a druhý má inú. Jeden chce byť viac konzervatívny a druhý viac liberálny.

Pozrite sa, ja som uviedol 3 dôvody:

1. Nesprávna filozofia
2. Nesprávna aplikácia filozofie
3. Aj filozofia aj aplikácia filozofie môžu byť správne, ale viera je slabá

Tento príklad spadá do jednej z týchto troch kategórií. To je nesprávne pochopenie filozofie a nesprávne pochopenie toho, ako jednať, keď sú rozdielne uhly pohľadu. V skutočnosti nie je žiaden problém, že majú oddaní iný uhoľ pohľadu, to je normálne. No trošku zvláštnym sa nám môže zdať, keď zabíjame jeden druhého za to, že má ten druhý iný názor ako ja. Rozumiete? Existujú vaišnavské spôsoby, ako sa dajú vyriešiť tie rôzne druhy pohľadu a nesúhlas. Zo šástier máme veľa príkladov, keď rôzni oddaní mali rôzny uhoľ pohľadu na jednu konkrétnu vec. No nevyvolávali konflikty medzi sebou.

Príklad: Pán Čaitanya chcel zabiť Jagaia a Madhaia, ale Pán Nityánanda nechcel. To je opačná filozofia, správne? A ako vyriešili túto situáciu? Veľmi kultúrne. To je nesprávne pochopenie toho, ako by sme sa mali správať, pretože vaišnavská filozofia, to nie sú iba nejaké teórie, ale je to aj to, čo nám hovorí, ako by sme mali konať. No keď to nechápeme, tak si to môžeme sami domyslieť, že Pán Čaitanya mi dal misiu, aby som zničil všetkých, ktorí mi stoja v ceste, ale ja mám pocit, že Pán Čaitanya nedal nikomu takúto misiu. Ak si niekto myslí opak, tak uveďte prosím nejaký príklad. Tento verš zo Šikšáštaky sa na to vôbec nepodobá. Ešte raz. Rôzne druhy konfliktov spadajú pod jednu z tých troch kategórií. Buď je to nesprávne pochopenie filozofie, nesprávna aplikácia filozofie, alebo slabá viera.

Prirodzené východisko z konfliktov z týchto troch kategórii:

1. Riešenie prvého dôvodu. Ak je nesprávne pochopenie filozofie, tak sa to dá vyriešiť tým, že študujeme filozofiu a snažíme sa pochopiť ako konať správne. Z tohto dôvodu je nevyhnutné dobré vzdelávanie. Minimálne ak budeme uvedomelo študovať knihy Šrílu Prabhupádu a ak sme dostatočne úprimní, tak uvidíme tie príklady a samozrejme dá sa uviesť ešte mnoho príkladov. Je veľmi dôležité študovať knihy Šrílu Prabhupádu.

2. Riešenie druhého dôvodu. Taktiež je veľmi dôležité správne vykonávať našu duchovnú prax. Ak venujeme svoj čas, úsilie a energiu správnej činnosti, tak nám v žiadnom prípade neostane čas, ani sila na nesprávnu činnosť.

3. Riešenie tretieho dôvodu. Keď máme sami slabú vieru, tak tým, že sa budeme združovať s tými, ktorí silnú vieru majú a budeme si ju sami posilňovať, tak postupne sa tá tendencia vytvárať konflikty rozplynie sama.

To sú samozrejme také všeobecné tézy a každá konkrétna situácia má nejaké konkrétne riešenie. Takže v každej konkrétnej situácii je potrebné ju rozoberať podrobnejšie.

Príklady

Teraz poviem niekoľko konkrétnych vecí, ako sa dá jednať v niektorých typických situáciách, ak nastanú.

1. Pravidlo:

Netreba vstupovať do konfliktu. Keď vidíme, že niekto má medzi sebou konflikt, tak by sme sa nemali pridať na stranu jedného, alebo druhého.

Kto má právo zasiahnuť do toho konfliktu? Iba oddaný, ktorý má na to splnomocnenie.

Publikum: Alebo je o to požiadaný.

Surdas das prabhu: To čo sa týka toho, že ho o to požiadajú, tak tu je veľmi dôležité byť veľmi opatrný. Pretože, ak ten človek, ktorého o to požiadajú nemá správnu kvalifikáciu, nedokáže to správne vyriešiť, tak to môže pre neho znamenať duchovnú smrť.

Príklad: Mám príklad zo svojho života, o ktorom mi rozprával jeden oddaný. Bol konflikt medzi dvoma oddanými. Jeden z nich nejakého tretieho oddaného poprosil, aby tomu druhému niečo odkázal a zdôvodnil to tým, že: „Keď mu to poviem ja, tak to skončí bitkou, alebo až smrťou.“

Samotná myšlienka sprostredkovateľa je správny prístup. Ale ten sprostredkovateľ musí mať správnu kvalifikáciu. Rozumiete? Vo výsledku sa opäť dostaneme k tomu čo som povedal. Oddaný, ktorý má splnomocnenie na takú činnosť. Každopádne vám teraz poviem ten príbeh, lebo pre mňa osobne bol veľmi poučný. Tento človek mi ho vyrozprával veľmi živo. Ten človek povedal: „Áno, samozrejme, nie je žiaden problém, ja chápem, že konflikt je vždy zlý, tak vám pomôžem vyriešiť ten váš konflikt.“
Prišiel k tomu druhému človeku s tým najlepším motívom, len aby pomohol vyriešiť ten konflikt, aby sa medzi nimi nestalo nič zlé. Keď odovzdal tú správu tomu druhému, nehľadiac na to, že tento sprostredkovateľ, ten tretí, mal dobré vzťahy aj s tým prvým, aj s tým druhým. Povedal mi: „V ten moment ako som predal informáciu tomu druhému, tak v ten moment som pocítil strašnú ťažobu a neviditeľný úder do mňa a pocítil som, že som strašne utrpel. Pocítil som, že mi niečo cenné, niečo veľmi dôležité bolo vytrhnuté zo srdca a pocítil som vo svojom vnútri absolútnu prázdnotu. Hlboko som oľutoval, že som s touto úlohou súhlasil.“

Preto odporúčam každému, kto nie je špeciálnym spôsobom splnomocnený na riešenie takýchto situácii, aby nebral na seba takúto iniciatívu, pretože ak nemá dostatočnú kvalifikáciu a nevie správne konať, tak vo výsledku najviac utrpí on. Ten, kto má to splnomocnenie, tak tomu Krišna dáva určitú imunitu a ochranu v takýchto situáciách. Jedine čo ochraňuje od následkov takéhoto konania, je práve tá povinnosť, ktorá je splnená s určitou úlohou, do ktorej spadá aj riešenie týchto situácii. Ak vy sami nezastávate takú úlohu, že je vašou povinnosťou riešiť takéto situácie, tak moja úprimná rada, ktorá je drahocenná, je, nesnažte sa sami vmiešať do nejakého konfliktu, lebo vo výsledku budete vy sami tí, ktorí utrpia. Pretože v skutočnosti je etiketa napísaná krvou. Tá duchovná tou duchovnou. Ako sa hovorí, že pravidlá cestnej premávky sú napísané krvou tých, ktorí ich nedodržiavali. Rozumiete? Akékoľvek pravidlá, aj pravidlá vaišnavskej etikety, majú za úlohu ochrániť nás od toho, aby sme museli preliať svoju vlastnú krv.

Ešte raz zopakujem prvé pravidlo: Keď vidíme konflikt, nemali by sme sa do neho miešať. Najlepšie je požiadať zodpovedných oddaných, ktorých je to povinnosť. Keď vás požiadajú, aby ste boli prostredníkom v nejakom konflikte, tak nie je potrebné sa cítiť automaticky holubicou mieru. Nie je potrebné sa stavať do takej pozície, pretože to je veľmi pochybná pozícia. Prvého koho zastrelia bude práve tá holubica mieru.

Otázka: Niekedy to vyzerá, že je konflikt nevyhnutný. Napríklad, ako keď Šríla Prabhupáda jednal s tým Pánom Najrom v Bombaji, keď tam mali kúpiť ten pozemok a on tam robil problémy. Vieme, že na neho Šríla Prabhupáda kričal. Takže dá sa vyhnúť aj takýmto situáciám, alebo čo s tým?

Dobrá otázka. Ten prvý princíp spočíva v tom, že konfliktu sa môžu zúčastniť iba splnomocnené osoby. Ak má oddaný splnomocnenie, alebo je to časť jeho povinností, tak má právo zúčastniť sa toho konfliktu. No ak mu nedali splnomocnenie, alebo to nie je súčasťou jeho povinnosti, tak by sa mal tomu vyhýbať.

Príklad: Mal som svojho času takú službu, bol som organizátorom a zodpovedal aj za kazateľov, ktorí k nám cestovali. Raz k nám pricestoval celkom známy kazateľ z iného mesta. Nakoľko oddaní mali veľmi konkrétnu predstavu o lekciách a seminároch, ktoré od neho očakávali, tak som sa snažil veľmi pokorne k nemu pristúpiť a tlmočiť tieto očakávania. Bolo to veľmi dávno, takže ten oddaný bol na podstatne vyššej úrovni aj čo sa týka statusu, aj čo sa týka funkcie, ktorú zastával. Keď som mu tlmočil tie očakávania, tak sa na mňa tak zvláštne pozrel a nič nepovedal. Keď začal svoju lekciu, tak som začal premýšľať, že tá lekcia nezodpovedá tomu, čo sa píše v knihách Šrílu Prabhupádu. Okrem toho, že sa to nezdalo mne, tak za mnou prišiel aj jeden starší oddaný a hovoril mi: „Počuješ čo hovorí? Mne sa zdá, že to nie je v súlade s knihami Šrílu Prabhupádu.“

V tom momente som začal rozmýšľať, kto má kompetenciu vyriešiť tento problém. Ja mu nemám právo čo povedať, pretože on je starší oddaný. No je jasné, že hovorí nejaké nesprávne veci a niekto musí mať to splnomocnenie ho zastaviť. Čo si myslíte, čo bolo potrebné urobiť v tejto situácii?

Publikum: Obrátiť sa na staršiu osobu, na staršieho oddaného od toho prednášajúceho.

Surdas das prabhu: V tejto situácii bolo ideálne obrátiť sa k zonálnemu tajomníkovi. Tak som aj postupoval. Zavolal som zonálnemu tajomníkovi a povedal mu, že mám pochybnosti a neviem čo mám robiť. Aj iní oddaní sa ma na to pýtajú, že ich rozrušuje toto kázanie. Vysvetlil som konkrétne veci, ktoré sme považovali za sporné a ten zonálny tajomník mi poďakoval a povedal mi, že v skutočnosti nie som prvý, ktorý mi tieto veci hovorí. Ďakujem ti, týmto sa dostáva na listinu zakázaných kazateľov. Minimálne v našom regióne, nebude mať možnosť kázať do tej doby, pokiaľ jeho kázanie nebude v súlade s tým čo nám zanechal Šríla Prabhupáda.

Všetko bolo vyriešené veľmi technicky a gramotne bez akýchkoľvek konfliktov. Nikto na neho nemusel vyskočiť, mlátiť ho, alebo ho nejakým spôsobom urážať. Ja som v žiadnom prípade nepocítil žiadnu sankciu za to, že som postupoval týmto spôsobom. Pretože v tej situácii to bolo mojou povinnosťou. Vtedy to bol oddaný, ktorý bol považovaný za oddaného veľmi vysokej úrovne a dával také extatické lekcie. Vo výsledku bolo všetko vyriešené bez konfliktov a prečo? Pretože boli zamestnaní práve tí oddaní, ktorí mali za toto zodpovednosť.

Skúsme si predstaviť ako by sa inak mohla vyvíjať táto situácia. Predstavte si, že by som sa ja, alebo niekto iný na tej lekcii postavil a začal kričať: „Ty si hlúpy človek, čo to tu hovoríš za hlúposti. Teraz vyzývam všetkých správne veriacich oddaných, aby ho strhli z vyasasánu.“ Rozumiete?

Čo si myslíte, bolo by to správne? Nehľadiac na to, že bol dôvod na to, aby ho prerušili a aby ho z vyasasánu odvolali, tak každý kto by sa zúčastnil na takejto činnosti, by vo výsledku veľmi utrpel. Aj keď výsledok bol taký istý. Od tej doby ho už nepustili na vyasasán. No bolo to urobené veľmi mierne a kultúrne a vďaka tomu nikto neniesol žiadne následky. V skutočnosti nikto ani nevie, že mu zakázali kázať v našom regióne. Vedia to len tí ľudia, ktorí sú za to zodpovední. To je to najsprávnejšie rozhodnutie.

Ďalšie pravidlo, ktoré prirodzene vyplýva z tejto etikety:

Ak máte nejaké pochybnosti a neviete ako máte správne konať, tak nie je potrebné hneď začať vyskakovať a riešiť veci s horúcou hlavou, ale obráťte sa na toho kto je zodpovedný za riešenie tejto veci. Ak sa to deje v chráme, tak je potrebné sa na to spýtať staršieho oddaného, ktorý je zodpovedný za ten chrám. Ak je to v jeho kompetencii, tak to vyrieši sám. Ak tento starší oddaný v chráme nemá kompetenciu to vyriešiť, tak sa obráti na svojho staršieho, ako to bolo v tejto situácii, že ten starší bol ten zonálny tajomník. Ten zonálny tajomník mal tu právomoc, tak postupoval správnym spôsobom. Keby ten zonálny tajomník nemal možnosť riešiť to, tak by sa obrátil na zonálneho GBC a tak ďalej vyššie a vyššie.

Otázka: Chcel by som sa opýtať, ako to je. Kšatrija sa má zastať slabšieho. Ako keď Draupadi mali vyzliecť zvrhlí králi, tak tí Panduovci boli predaní do otroctva a boli kšatriovia. A keď boli otroci, tak sa nemohli Draupadi zastať, ale ich kšatrijská povinnosť im hovorí, že sa majú zastať. Tak ako, miešať sa do toho konfliktu, alebo sa nemiešať do toho konfliktu? Čo je lepšie?

Rozumiem vašej otázke. Musím hneď na začiatok povedať, že absolútne každé pravidlo má výnimky. Tá výnimka spočíva v tom, že keď sa koná nejaký zločin, tak je potrebné konať v súlade so zákonom, ktorý reguluje takúto činnosť. Pretože som presvedčený, že keď uvidíte, že do chrámu prišiel niekto so samopalom a začína tam strieľať, tak je hlúposť volať zonálneho tajomníka. Asi by bolo oveľa lepšie zavolať jednotku špeciálneho nasadenia. Rozumiete? Tu analyzujeme také bežné, každodenné, malé konflikty a nie veci, ktoré sú spojené s právnym systémom, ktoré sú narušením základných práv. Podstata v tom čo som hovoril je, že by sme mali pochopiť, že je určitý druh splnomocnenia. Keď sú nejaké očividné nesprávne konania, tak je vašou povinnosťou zasiahnuť.

Brahmana môže zastaviť konflikt svojimi slovami.

Kšatrija môže zastaviť konflikt svojou silou.

Vaišja môže zastaviť konflikt svojimi peniazmi.

Šudra môže zastaviť konflikt svojou pokorou.

Otázka: Viackrát zaznelo, že sa tam ten nekvalifikovaný nemá do toho miešať, pretože on utrpí najviac a príklad bol, že ten oddaný, ktorý sa vmiešal do toho, tak sa v ňom niečo stratilo, pocítil prázdnotu. Čiže otázka je, prečo sa to tak udeje, prečo ten, kto sa vmieša, stratí najviac?

On povedal, že pocítil ako stratil entuziazmus a túžbu vykonávať oddanú službu. Bol veľmi sklamaný, že aj keď mal pozitívny motív, snažil sa správne odovzdať tú informáciu, tak pochopil, že spôsobil bolesť oddanému. On mi vtedy povedal, že keby ho ešte niekto niekedy poprosil, aby bol prostredníkom v takej situácii, tak by s tým nesúhlasil, ani za všetky poklady sveta a tebe úprimne radím, že keď budeš v takej situácii, tak sa tiež nepoddávaj tomu entuziazmu, že to vyriešiš. A to sa vám snažím teraz sprostredkovať.

Otázka: To riziko je teda v tom, že ublížime tomu oddanému, jednému, alebo obom, keď sa do toho zapojíme?

Riziko je v tom, že v prvom rade ublížime sebe. Pretože oni uškodia jeden druhému. Máte dve autá. Jedno auto narazí do druhého. Kto bol poškodený? Dve autá. Vy chcete byť ten, kto sa bude snažiť zastaviť tie dve autá, ktoré idú proti sebe? Môžete im akokoľvek obom vysvetľovať, že vy nie ste vinný, že ste im chceli len pomôcť. Že ste dobrý. Vo výsledku vás rozdrvia v tom konflikte.

Príklad: Na východe bola taká tradícia, že poslovi, ktorý priniesol zlú správu, odsekli hlavu. Viete o tom? Čo má on spoločné s tou správou? To je obyčajný poštár. Čítal som jeden príbeh, ako niekto nadšene ponúkol takémuto poslovi, že ak chce, tak správu odovzdá namiesto neho. Viete ako posol niesol túto správu? Cestoval na koni a okolo neho bola ochranka. Nie preto, aby mu nikto neuškodil, ale aby on neutiekol. Pretože všetci vedeli, že bude potrestaný, pretože nesie zlú správu. Takáto tradícia bola v strednej Ázii. Ten oddaný povedal, že v tej chvíli keď odovzdal tú informáciu, tak sa ocitol v koži toho posla, ktorému odsekli hlavu. Ja som vás upozornil, poradil som vám, ale vaším právom je postupovať ako chcete. Každý má slobodu výberu, ale vo výsledku všetko bude riešiť Krišna.

Otázka: A čo v prípade, že je niekto splnomocnený, ale nechce sa mu to riešiť?

V prípade, že je splnomocnený, ale sám nechce vykonať svoju povinnosť, tak to znamená, že s jeho konaním Krišna nebude spokojný. Je veľká pravdepodobnosť, že stratí svoje splnomocnenia, pretože v tej funkcii je potrebné, aby sa to riešilo. Tá naša povinnosť nám dáva imunitu k negatívnym následkom za naše konanie. Ešte tam je ten bonus, že keď to vyrieši správne, tak získa požehnanie od guru parampary. Často sa stretávam a počúvam také názory, že keď majú oddaní medzi sebou konflikt, tak to ospravedlňujú tým, že: „Ja som predsa kšatrija. Takže ja mám právo bojovať.“ A čo môžem ja na margo toho povedať? Keď ste kšatrija, tak choďte pracovať do polície, alebo do armády. Do NATO. Keď ste kšatrija, tak čo tu robíte? Zoberte zbraň a choďte na manévre. Je to taká namyslenosť, by som povedal. Pretože to, že tvrdíte o sebe, že ste kšatrija, tak to vás nezbavuje zodpovednosti konať správne. Keď sa človek považuje za kšatriju, tak to mu nedáva právo porušovať zákon.

Akú má povinnosť kšatrija? Ochraňovať zákon. Je aj zákon ako sa to má robiť. Čo si myslíte, čo sa stane s policajtom, ktorý si povie, že keď je kšatrija a keďže má pištoľ, tak niekoho zastrelí. Čo myslíte, sudca mu povie: „Jasné, ja to chápem si kšatrija, takže máš právo ho zastreliť.“ Myslíte, že toto ten sudca povie? Nie, dokonca ho potrestajú. Prečo? Pretože porušil zákon. Keď sa niekto považuje za kšatriju, tak to nie je dôvod, prečo by sa mal správať ako chuligán. To je jedno či si, alebo nie si kšatrija. Ak máš splnomocnenie, tak môžeš konať, ak nie, tak nemáš právo. Ak máš túžbu niekam ísť a niekoho zmlátiť, tak by sme mali rozlišovať kšatrijské sklony od tých chuligánskych. Skutočný kšatrija bude jednať vždy tak, že sa bude snažiť ochraňovať zákon a v žiadnom prípade ho nebude porušovať. Pretože ten, kto porušuje zákon, nemôže byť považovaný za kšatriju. Je jedno či sme brahmáni, kšatrijovia, vaišovia, šudrovia. Existujú zákony a nikto nemá právo ich porušovať.

Otázka: Chcela by som sa opýtať na vzťah rodič a dospelé dieťa. Keď rodič vidí, že jeho dieťa nerobí zrovna veci, ktoré sú pre neho priaznivé. Akým spôsobom môže do toho zasiahnuť?

Správny rodič má obvykle takúto taktiku, vo vzťahu k svojmu dieťaťu:

Do 5 rokoch je dieťa kráľom. V žiadnom prípade nemôžete dieťa kritizovať. Trhať ho, čo to robíš, prečo to robíš zrovna tak. Často som videl rodičov, ktorí takto ničia svoje deti. On je ešte maličký a nechápe všetky zákony, ako funguje tento svet. Je tu ešte len chvíľku, takže tomu nerozumie. Dieťa by do 5 rokov malo nasať maximálne množstvo lásky od rodičov a všetkých, ktorí ho obklopujú. Správny rodič vytvorí také podmienky, že dieťaťu nedá šancu konať nesprávne, čiže nemá dôvod na neho kričať. Pretože v opačnom prípade likvidujete zdravú psychiku dieťaťa a vo výsledku sa stane psychicky labilným. Práve preto sa hovorí do 5 rokov. Samozrejme, je tu nejaká tolerancia. Do 5 rokoch je dieťa kráľom.

Od 5 rokov je dôležité naučiť dieťa disciplíne. Preto sa hovorí, že v ďalšej fáze života sa dieťa stáva sluhom, alebo niekde sa uvádza otrokom. V tomto období sa k nemu treba vzťahovať veľmi striktne. Striktne, ale nie hrubo. Je potrebné ho naučiť sadhánu. Pretože, ak ho nenaučíte sadháne v tomto období, tak v neskoršom veku to bude pre neho už niekoľkonásobne ťažšie. Otrokom je zhruba do veku, kedy začína pohlavne dozrievať. Pretože keď začalo pohlavné dozrievanie, tak už mu nič iné do hlavy nedostanete. Alebo inými slovami, už nikdy ho nedokážete nejak zmanipulovať, alebo ho prinútiť k niečomu. Od tohto momentu už môžete byť jedine priateľom. Ak je rodič naozaj múdry a správne konal vo všetkých týchto fázach, tak bude vzťah medzi rodičom a dieťaťom veľmi láskavý a veľmi blízky a dieťa bude bezhranične vďačné svojim rodičom celý život. Ak sú rodičia múdri a jednali správne, tak aj keď je dieťa dospelé, tak za nimi vždy prichádza pre radu, lebo oni sú jeho najlepší priatelia. Rozumiete?

Otázka: Súhlasíte s tým, že v kresťanstve je to podobné? Že ten syn, alebo dcéra opustia rodičov a priľnú k svojim partnerom, lebo ste hovorili že tie vzťahy s rodičmi máme neustále. V kresťanstve je v popredí, že keď sa niekto už zosobáši, tak kto má tú prednosť, tí rodičia, alebo partner?

V Šrímad Bhagavatame 5.8. sa píše hridi grant, že keď sa niekto venuje sexu s nejakou osobou, tak ten karmický uzol sa silno zaťahuje a tá pripútanosť k tomu sexuálnemu partnerovi sa zväčšuje. V Šrímad Bhagavatame je to popísané veľmi podrobne, ak vás to zaujíma, tak si môžete prečítať v Šrímad Bhagavatam. Jeden zo základných princípov vaišnavskej kultúry je, že by sme mali postupovať správne. Pripútanosť medzi mužom a ženou je úplne prirodzená, ale sú tu nejaké konkrétne veci čo je normálne v tom vzťahu a čo nie je. To všetko je popísané práve v Šrímad Bhagavatame.

Nesprávne pripútanosti k partnerovi sú samozrejme nesprávne. Ak som správne pochopil otázku, tak pripútanosť k svojej partnerke a k svojim rodičom predsa neznamená, že buď jedno, alebo druhé. To nebudeme stavať do opozície. V žiadnom prípade neznamená, že keď sa človek ožení, tak si musí vybrať buď manželka, alebo rodičia. To by znelo podozrivo. Neznelo by to zvláštne, keby niekto prišiel a povedal: „Vyber si buď ja, alebo tvoji rodičia, buď tvoje dieťa, alebo ja.“ Vaišnava sa snaží starať o všetkých.
Samozrejme, neviem či som správne pochopil otázku. Je potrebné, aby bola harmónia.

Otázka: Napríklad taký prípad, že rodičia pozvú niekoho na obed a teraz má manželku niekto a tá chce tiež uvariť ten obed, tak keď nechce dať prednosť jednej, alebo druhej, tak či sa tam dá nejak dohodnúť?

Musíme pochopiť, že ak ja som manžel, tak mám povinnosti aj vo vzťahu k rodičom, aj vo vzťahu k manželke. Je potrebné analyzovať konkrétnu situáciu. Čo je viac aktuálne v konkrétnej situácii. No všeobecný princíp znamená, že by to nemalo byť postavené do opozície. Ako ultimátum. Buď jedno, alebo druhé. Nemôžeme sa predsa vzdať rodičov, nemôžeme im povedať, že vy nie ste moji rodičia. Povedať im, že im neveríte, že ste sa im narodili, že možno vás priniesol bocian. Predstavte si, že ste už starý, na dôchodku a máte deti. Tie deti keď prichádzajú na návštevu, tak vás to tiež nabíja energiou, dáva vám to ten životný entuziazmus. Predstavte si, že tie deti k vám prídu a povedia: „Tak ja som sa rozhodol, že vy viac nie ste moji rodičia a budem chodiť na obedy niekde inde.“ Ten manžel sa tiež časom dostane do úlohy takýchto rodičov. Súhlasíte? Nápoveda spočíva v tom, že keď sa neviem rozhodnúť, tak sa snažím postaviť do pozície toho človeka vo vzťahu, ku ktorému rozhodujem. Variant buď – alebo, nikdy neprivedie k niečomu dobrému. Ideálny variant je aj, aj. Aj Krišna, aj žena, aj Krišna prasádam a ešte aj rodičia.

Náš čas vypršal. Bolo mi veľmi prijemné tu byť opäť s vami. Som veľmi vďačný za každú vašu otázku a za úprimnosť, s ktorou ste ich pokladali. Každá otázka je príznakom toho, že sa snažíte premýšľať o dôležitých veciach a snažíte sa nájsť správny spôsob, ako jednať. Dúfam, že budem mať v budúcnosti opäť možnosť byť medzi vami a počúvať ďalšie vaše otázky a diskutovať a snažiť sa pomôcť pri riešení. Ďakujem vám veľmi pekne.