Śrīmad-bhāgavatam 7.6.11-13

kathaṁ priyāyā anukampitāyāḥ
saṅgaṁ rahasyaṁ rucirāṁś ca mantrān
suhṛtsu tat-sneha-sitaḥ śiśūnāṁ
kalākṣarāṇām anurakta-cittaḥ
putrān smaraṁs tā duhitṝr hṛdayyā
bhrātṝn svasṝr vā pitarau ca dīnau
gṛhān manojñoru-paricchadāṁś ca
vṛttīś ca kulyāḥ paśu-bhṛtya-vargān
tyajeta kośas-kṛd ivehamānaḥ
karmāṇi lobhād avitṛpta-kāmaḥ
aupasthya-jaihvaṁ bahu-manyamānaḥ
kathaṁ virajyeta duranta-mohaḥ

Synonyma

katham — jak; priyāyāḥ — nejdražší manželky; anukampitāyāḥ — vždy plné náklonnosti a soucitu; saṅgam — společnost; rahasyam — v ústraní; rucirān — velice příjemné a přijatelné; ca — a; mantrān — pokyny; suhṛtsu — k manželce a dětem; tat-sneha-sitaḥ — poutaný jejich náklonností; śiśūnām — k malým dětem; kala-akṣarāṇām — žvatlajícím; anurakta-cittaḥ — ten, jehož mysl je přitahována; putrān — syny; smaran — myslící na; tāḥ — ně; duhitṝḥ — dcery (vdané a žijící v domovech svých manželů); hṛdayyāḥ — vždy chované v srdci; bhrātṝn — bratry; svasṝḥ vā — nebo sestry; pitarau — otce a matku; ca — a; dīnau — kteří jsou ve stáří převážně invalidní; gṛhān — záležitosti týkající se domácnosti; manojña — přitažlivý; uru — velmi; paricchadān — nábytek; ca — a; vṛttīḥ — velké zdroje příjmu (průmysl, obchod); ca — a; kulyāḥ — spojené s rodinou; paśu — zvířat (krav, slonů a dalších zvířat v hospodářství); bhṛtya — služebníků a služebnic; vargān — skupiny; tyajeta — může se zříci; kośaḥ-kṛt — housenka bource morušového; iva — jako; īhamānaḥ — vykonávající; karmāṇi — různé činnosti; lobhāt — kvůli neukojitelným touhám; avitṛpta-kāmaḥ — jehož rostoucí touhy nejsou uspokojeny; aupasthya — požitek pocházející z genitálií; jaihvam — a jazyka; bahu-manyamānaḥ — považující za velice důležitý; katham — jak; virajyeta — je schopen se zříci; duranta-mohaḥ — ovlivněn velkou iluzí.

Překlad
Jak se může člověk, který miluje členy své rodiny a neustále chová jejich podoby v srdci, vzdát jejich společnosti? Zvláště manželka je velmi laskavá a soucitná a vždy v ústraní těší svého manžela. Kdo by se dokázal zříci tak drahé a milující ženy? Žvatlání malých dětí je velice příjemné naslouchat a milující otec neustále myslí na jejich sladká slova. Jak by je mohl opustit? Staří rodiče, synové a dcery jsou mu také nesmírně drazí. Dcera je otci zvláště drahá, a když žije v domě svého manžela, otec na ni neustále myslí. Kdo by se zřekl této společnosti? K domácnosti kromě toho patří množství zdobeného nábytku a rovněž zvířata a služebníci. Kdo by se mohl vzdát takového pohodlí? Ulpívající hospodář je jako housenka bource morušového, která upřede kuklu, v níž je pak uvězněná a nemůže se z ní dostat ven. Jen kvůli uspokojení dvou důležitých smyslů — genitálií a jazyka — je člověk spoután hmotným podmíněním. Jak může uniknout?

Význam
Tím, co je v domácnosti především přitažlivé, je krásná a milá manželka, která neustále zvyšuje kouzlo domova. Muž si užívá své ženy prostřednictvím dvou význačných smyslových orgánů — jazyka a genitálií. Žena mile hovoří, a to je nepochybně přitažlivé. Dále připravuje velice chutná jídla k uspokojení jazyka, a když je jazyk uspokojen, vlévá se síla do ostatních orgánů, zvláště do genitálií. Tehdy je manželka zdrojem potěšení při pohlavním styku. Život hospodáře znamená sex (yan maithunādi-gṛhamedhi sukhaṁ hi tuccham) a k tomu dodává povzbuzení jazyk. Potom jsou zde děti. Malé batole skýtá potěšení svým roztomilým žvatláním, a když synové a dcery vyrostou, otec se stará, aby jim zajistil vzdělání a sňatek. Dále jsou zde vlastní rodiče, o které je třeba pečovat. Člověk se také stará o společenské dění a potěšení svých bratrů a sester. Stále více se tak zaplétá do rodinných záležitostí, až je pro něho téměř nemožné se jich zříci. Tehdy se domácnost stává temnou studnou (gṛham andha-kūpam), do níž spadl. Dostat se z ní ven je nesmírně obtížné, pokud mu nepomůže někdo silný — duchovní učitel, který mu hodí pevné lano v podobě duchovních pokynů. Hospodář by toho měl využít a lana se chytit, a duchovní učitel či Kṛṣṇa, Nejvyšší Osobnost Božství, ho pak z této temné studny vytáhne.

Seminár

Otázka: V komentári k veršu sme čítali, že rodinný život je spojený s množstvom problémov a duchovný život sa v takých podmienkach praktikuje veľmi zložito, tak z akého dôvodu sa muž žení?

Pretože to funguje v takom automatickom režime. Ako človek rastie, tak nemusí vynakladať toľko úsilia. Je to len otázka času kedy sa ožení. Samotný systém funguje takýmto spôsobom. Tu je znázornené ako prebieha ten rozvoj. Niekedy sa deje niečo, čo môže vyzerať nevinne a jednoducho, ale spúšťa to taký mechanizmus.

Keď som bol mladý, pamätám si ako sa nám zdalo nereálne, že sa môžeme niekedy oženiť. Veľa detí chcelo ísť do armády. Deti majú radi hranie sa na vojakov. No keď vyrástli, tak sa pozvánka do armády objavila sama od seba v schránke. Nemusel vynakladať žiadne úsilie a zrazu mu povedali, že musí ísť. Tu máme podobný prípad – niekto si povie, že je náročné sa oženiť, alebo prečo by to mal človek robiť. No ak to nechá nech sa to vyvíja samé od seba, tak sa to prejaví.

Doplnenie otázky:

Šríla Prabhupáda píše na konci komentára, že to je poklesnutý grihasta, tak sa preto pýtam aké sú príznaky toho, že grihasta poklesol?

Úryvok komentára kde sa to popisuje:
Stále více se tak zaplétá do rodinných záležitostí, až je pro něho téměř nemožné se jich zříci. Tehdy se domácnost stává temnou studnou (gṛham andha-kūpam), do níž spadl. Dostat se z ní ven je nesmírně obtížné, pokud mu nepomůže někdo silný — duchovní učitel, který mu hodí pevné lano v podobě duchovních pokynů. Hospodář by toho měl využít a lana se chytit, a duchovní učitel či Kṛṣṇa, Nejvyšší Osobnost Božství, ho pak z této temné studny vytáhne.

Poklesnutá duša znamená tá, ktorá sa zaplietla. Ona nejedná správnym spôsobom. A nevie sa dostať z tohto kolobehu.

Príklad: Bavil som sa s jedným človekom o jeho problémoch a povedal mi, ako ho jeho manželka podvádza. Pýtal sa čo má robiť. Zistilo sa, že na začiatku mal s manželkou dobré vzťahy, no potom vo vzájomnom vzťahu začali kultivovať chtivú náladu. Veľmi sa k tomu pripútali. „Akonáhle sme sa k tomu pripútali, tak som si začal uvedomovať, že sa nachádzame v takom bláznivom stave pomätenia.“ Na jednu stranu chápe, že existuje reálny život a že musí niečo robiť, správať sa zodpovedne, ale pri tom vidí, že je ten život nejaký pomätený. Ako dôsledok tohto vývoja a pomätenia sa stalo to, že jeho žena dostala túžbu ho podvádzať. No a toto je príklad toho čo sme spomínali, toho poklesnutého grihastu. No pokiaľ grihasta reguluje tento moment, tak nemusí byť poklesnutý, ale môže byť normálny člen spoločnosti. V tomto sa líši poklesnutý od nepoklesnutého.

Otázka: Akým spôsobom grihasta stráca čistotu, keď sa venuje týmto chtivým činnostiam?

Je potrebné pochopiť, že každý človek je tiež spojený s ľuďmi a spoločnosťou rôznymi vzťahmi a niťami. Porušenie čistoty bude spočívať v tom, že sa manžel bude snažiť narušiť všetky vzťahy a spoje, ktoré má žena so spoločnosťou. Snaží sa o to, aby mala vzťah len s ním cez sexuálny pôžitok.

Príklad: Raz za mnou prišlo dievča, ktoré malo manžela a hovorila, že jej nedovoľuje komunikovať so svojimi rodičmi a kamarátkami. Mal taký postoj, že keď je jeho manželka, tak si on môže robiť čo chce a ona sa má podriadiť. Je dôležité chápať, že sexuálny vzťah prerušuje vzťahy s druhými ľuďmi.

Príklad: Manžel a manželka spolu chcú mať sex, ale niekto musí ísť do práce. Napríklad deti prišli zo školy, alebo prišla návšteva. No človek si chcel užívať. Preto bude tie vonkajšie vzťahy narušovať. Budú mu prekážať deti, návšteva, práca. Človek v podstate zavrhne správne vzťahy s ostatnými živými bytosťami. A toto je práve to narušenie čistoty. Bude tam snaha prestavať život iného človeka, alebo spoločnosti podľa svojich predstáv.

Príklad: Predstavte si situáciu, že malé dieťa príde zo školy, prinieslo známky a všetko, ale otec sa s ním nechce baviť, lebo si chce užívať sex s mamou. Ako to bude vyzerať? Nebude to správne že? Psychológovia často hovoria, že si rodičia myslia, že malé dieťa ešte nič nechápe. Psychológovia skúmali, že dieťa sa pomočuje v posteli preto, aby pritiahlo pozornosť na seba, nakoľko jeho rodičia si ho nevšímajú a sú na seba pripútaní a venujú sa sexu. Dieťa robí tieto neresti, aby si ho všímali. V tomto období je komunikácia s dieťaťom oveľa dôležitejšia, ako čokoľvek iného. Chyba je v tom, že si ľudia myslia, že sex je ich súkromná vec. No v skutočnosti to nie je súkromná vec, ale verejná vec. Ľudia si myslia, že je to ich súkromný život a môžu si robiť čo chcú.

Príklad: Predstavte si, že idete po ulici a niekto bude mať sex vonku na lavičke. Niekto voči tomu môže mať námietky, ale oni povedia, že aký s tým má problém. Nikomu neubližujeme, len si užívame sex na lavičke. Ak sa vám to nepáči, tak prejdite a nevšímajte si nás.
Sexuálny vzťah má verejný charakter a preto sa ho snaží spoločnosť nejak regulovať. Poklesnutí sú tí, ktorí sa snažia prispôsobiť pravidlá spoločnosti ako chcú. Keď takýmto spôsobom jedná, tak vypadáva zo spoločenského systému, ktorý sa snaží o rozvoj osobnosti a preto stráca benefity, ktoré z neho môže získať. Ak je človek príliš pripútaný k sexu, tak sa nebude môcť vyvíjať v spoločnosti. Dieťa namiesto toho, aby sa učilo, tak bude silno meditovať nad sexuálnym životom, potom aj na ulici, potom aj v práci. Človek sa stáva asociálnym, nič nevie, nič nemôže. V tomto spočíva ten problém.

Doplnenie otázky:
Na konci komentára sa tiež hovorí, že by taký grihasta mal prijať pomoc duchovného učiteľa, alebo Krišnu. Akým spôsobom mu duchovný učiteľ, alebo Krišna pomáha dostať sa z tejto situácie?

Poradia mu, ako má správne postupovať v tejto situácii. Budú sa ho snažiť zapojiť do správneho procesu. A zapojením do správneho procesu prebieha vývoj človeka. Toto prináša človeku priaznivé výsledky. Učia ho ako premýšľať správne v tejto situácii.

Šríla Prabhupáda v tomto komentári vysvetľuje, že tieto veci prebiehajú automaticky. Je to rovnaké ako keď sa postavíte na eskalátor a chcete ísť hore, no on ide dole. Aj keď sa nachádzate uprostred tých schodov eskalátora, alebo dokonca aj úplne hore. Tak pokiaľ necháte všetko bežať tak ako to je, tak vás to len dá dole pokiaľ sa nebudete snažiť ísť rýchlejšie, ako ide eskalátor.

Čítali sme, že na začiatku je stretávanie sa so ženami. Môže to prebiehať rôznymi spôsobmi, ale tak či onak budú všetci donútení sa s nimi stretávať. V práci, počas štúdia, v dopravných prostriedkoch, obchodoch, vonku, kdekoľvek. Ľudia sa na to pozerajú v televízii, vo filmoch. Všade tu dochádza k styku s opačným pohlavím. Na nejakom mieste to prebehne, na nejakom nie.

V určitom okamihu vzniká u človeka túžba sexuálneho života. Na jednej strane túžba a na druhej možnosti. Potom to človek robí, následne sa mu narodia deti. Keď sú malé, tak mu prinášajú potešenie keď je s nimi. Prinášajú mu veľký pôžitok. Potom vyrastajú a je potrebné sa o nich starať.

Tieto všetky veci prekážajú prerušeniu vzťahu. Človek sa do toho silno ponorí. Hlavná myšlienka nespočíva v tom, že to je všetko zlé. Hlavná myšlienka spočíva v tom, že sa všetko musí vykonávať správne. Človek musí dodržiavať určité obmedzenia, aby sa rodina vyvíjala. Nakoľko to funguje v automatickom režime, tak je pre človeka dôležitá výchova, ktorú dostane v detstve. V detstve učia určité veci, aby sa vedel správne správať v určitých situáciách.

Problém modernej spoločnosti je, že sa tieto veci nevysvetľujú. Ani nie to, že sa nevysvetľujú ale, že sa o nich ani nehovorí. Existuje určitá myšlienka, alebo kultúra, ktorá má silný vplyv na podvedomie dieťaťa. Všetky tieto veci sú nepriaznivé k tomu, aby sa človek mohol dostať z materiálneho sveta. Hlavný problém nie je v tom, že takého človeka nepustia do duchovného sveta, problém je v tom, že sa človek pripútava k hmote a nechce meniť svoje postavenie. Je taký príklad, kde sa niekto chytí stromu a kričí: „Strom pusti ma! Nedrž ma!“ Presne tak nás ani hmotný svet nedrží.

Otázka: Ak muž neodíde na konci života od svojej rodiny, tak musí myslieť na manželku v okamihu smrti?

Nemali by sme chápať tento pokyn tak primitívne iba z vonkajšieho pohľadu. Teraz sme na Bhakti Pravesh rozoberali že pranama mantra je mantra poklony. A ja som sa pýtal čo to znamená. Správna odpoveď bola, že to nie je toľko mantra fyzickej poklony, ako mantra poklony v mysli. Zmysel toho pokynu nie je v tom, aby človek fyzicky odišiel, pretože aj keď fyzicky odíde, tak v skutočnosti môže myslieť ešte viac na svoju manželku než ako by ostal. Je to myšlienka určitého postoja.

Príklad: Môžeme tu spolu sedieť a čítať Šrímad Bhagavatam. Pri tom môžete myslieť na svojho priateľa, priateľku. V niektorých prípadoch to môže byť normálne, ale v niektorých nie. Pre mladého človeka to môže byť normálne myslieť na svojho milovaného, alebo milovanú. No predstavte si takého starého človeka, ktorý neustále myslí na svoju ženu, to už nie je v poriadku. Nie je to v poriadku, lebo čas kedy na to mal myslieť už je preč. Sú určité časové úseky, kde to je relatívne normálne a sú úseky, kde to normálne nie je.

U malých detí sa nepredpokladá, že budú mať sexuálny život. Pretože ich telo nie je na to prispôsobené. Je určené na iné veci. Rovnako aj v staršom veku nie je telo prispôsobené na takýto štýl života. Už je určené na niečo iné. Jeden mahārāja hovoril, ako raz prišiel do Ameriky. Prvé čo videl bol muž a žena, ktorým bolo viac ako sedemdesiat. Bolo jasné, že to je manžel a manželka. Obliekali sa ako pätnásť roční a chovali sa ako tínedžeri. Predstavte si takých starých ľudí, ktorí hrajú túto rolu tínedžerov. Pani mala minisukňu, pán mal kraťasy a žuli žuvačky. Komunikovali spolu tínedžerským slangom. Všetkými možnými spôsobmi demonštrovali toto chovanie, tento postoj. Aký to dáva dojem?

Zmysel nie je v tom, aby sme opustili toho človeka, ten človek s nami môže kľudne byť, ale to vedomie sa musí zmeniť, ten človek už má pozerať dopredu v takom veku.

Otázka: Surdas prabhu tu hovoril, že napríklad keď sme na Šrímad Bhagavatame, tak by sme mali byť tu a teraz a nemali by sme mysľou lietať niekde úplne inde. Hovoril, že sú momenty, kde to má svoje miesto, napríklad rozmýšľať o svojej priateľke a kde to svoje miesto nemá. No kvôli tomu, že žijeme v materiálnom svete, ktorý je svetom duality, že buď je niečo biele, alebo čierne a my nevidíme tie odtiene tej šedej a už vôbec si neuvedomujeme, že okrem tej šedej existujú ešte aj iné farby. Hneď to vnímame tak, že keď nám utečie myseľ k priateľke, lebo má napríklad narodeniny, tak sa to hneď snažíme stopnúť a začneme si hovoriť, že to je máya. Nesmiem myslieť na to, že by som jej mal kúpiť nejaký darček. Toto sú vlastne také dva extrémy ku ktorým sa vždy uchyľujeme. Je to buď raga, alebo dvesha.

Ten bod opäť nie je v tom, že by sme na to nemali vôbec myslieť, ale v tom, aby sme správne mysleli. Človek často hovorí, že to bude takto, alebo to tak nebude vôbec. Uchyľuje sa k týmto dvom extrémom. V deväťdesiatych rokoch sa hovorilo, že keď ste obmedzený v sexuálnom živote, tak aký je potom zmysel sa ženiť. Toto ukazuje to, ako premýšľa ten človek. Je to dosť hlúpe. To je ako by človek hovoril: „Keď idem do práce a nemôžem si užívať sex s tými ženami, tak načo do tej práce vôbec chodím.“ Alebo to je ako keby vysokoškolský študent povedal, že načo by chodil na prednášky, keď sa tam nemôže vyspať so spolužiačkami. Nedáva to žiadnu logiku. Potom si poviem – nebudem pracovať, nebudem sa učiť, lebo sú tam príliš prísne pravidlá.

Tá myšlienka je taká, že musíme spolupracovať, ale správnym spôsobom. Tak ako nie je účel chodenia do práce a do školy, aby sme sa zaujímali o sex, tak by ani v manželstve nemal byť ten sexuálny pôžitok hlavným cieľom. Vedomie človeka sa bude postupne vyvíjať a s každou novou periódou to vidí z nejakej novej perspektívy. Keď sa bavíme o rodine, tak to môžeme trošku rozobrať ako sa to deje.

Príklad: Malý chlapček príde do škôlky a uvidí tam dievčatko a povie si, že je zaujímavé. No on sa len hrá a nevšíma si ho. Potom trošku vyrastie a dostáva nové možnosti. Predtým na dievčatká pozeral z diaľky a teraz už má možnosť s nimi aj rozprávať. Otvorili sa nové možnosti, ktoré skôr nemal. Môže sa s nimi stretávať, rozprávať sa s nimi, ale musí to robiť správne. Potom vyrastie ešte viac a už má možnosť sa s nimi kontaktovať veľmi blízko. V starších triedach, alebo na vysokej škole. Človeku sa otvoria nové možnosti a uvedomí si, že sa s nimi môže združovať veľmi blízko. Môžu sa rozprávať, niečo robiť. Potom neskôr si začne uvedomovať, že žena je pripravená si ho vziať. On si hovorí: „Ja sa jej páčim.“ Toto sú nové možnosti, ktoré nemalo to dieťa. Nové vedomie. Neskôr sa ožení, stretáva sa so svojou manželkou a to vedomie sa opäť mení. Narodí sa mu malá dcérka. Začne spomínať, že keď bol malý a videl také malé dievčatko, tak mal veľké množstvo emócií, ale teraz keď ju drží na rukách tak má úplne iné vnímanie. Už má úplne iné emócie. Ženy už vníma úplne inak. Už je to úplne niečo iné, keď máš malú dcérku a vidíš ako rastie. Postupne sa sama mení na dospelú ženu. Keď sa predtým pozeral na mladé ženy, tak si hovoril ako by to bolo skvelé užívať si s nimi. Keď vidí ako rastie tak zisťuje, že si s ňou iní ľudia chcú užívať. Keď ten otec vidí, že si s jeho dcérou chce niekto len užívať, tak mu to spôsobuje bolesť. Otec nechce, aby tí mladíci mali rovnaké sexuálne túžby ako mal on v mladosti vo vzťahu k dievčatám. Jeho vedomie sa mení a zavrhuje tie koncepty vedomia, ktoré predtým považoval za správne. Keď sa dostáva do veku vánaprasthu, tak sa to vedomie absolútne mení a v porovnaní s vedomím toho mladíka už tam nič neostáva. Takto to je keď sa správa správne. No keď sa nespráva správne, tak sa aj v sedemdesiatke správa ako nejaký tínedžer.

Otázka: To znamená, že keď sa nejaký dôchodca takto žení v sedemdesiatke, tak sa nechoval správne a vôbec ten život nepochopil, keď sa u neho nič nezmenilo?

Áno on nedokázal vyrásť. Nemohol sa stať vánaprasthom. Ak sa človek správa správne a prechádza cez tie etapy, tak bude správne vnímať život. A toto uvedomenie mu dáva možnosť zrealizovať vzťah s Pánom.

Otázka: Ak to chápem správne, tak to je to o čom rozpráva Bhaktivinoda Thakura, že v Kali yuge je najľahší progres len v grihasta ášrame.

Áno pretože osamotený život človeku neprospieva. Vedomie človeka vtedy nevyrastie správnym spôsobom. Kali yuga ho ovplyvňuje a človek je v bezbrannej pozícií.

(Chýba koniec prednášky)