späť

Správna etiketa diskutovania nedostatkov druhého

Správna etiketa diskutovania nedostatkov druhého

Śrīmad-bhāgavatam 3.14.6

yayottānapadaḥ putro
muninā gītayārbhakaḥ
mṛtyoḥ kṛtvaiva mūrdhny aṅghrim
āruroha hareḥ padam

 

Synonyma
yayā — díky čemu; uttānapadaḥ — krále Uttānapādy; putraḥ — syn; muninā — mudrcem; gītayā — zpívané; arbhakaḥ — dítě; mṛtyoḥ — smrti; kṛtvā — umístil; eva — jistě; mūrdhni — na hlavu; aṅghrim — nohy; āruroha — vystoupil; hareḥ — Osobnosti Božství; padam — do sídla.
Překlad
Když syn krále Uttānapādy (Dhruva) vyslechl tyto příběhy od mudrce Nārady a poučil se z nich o Osobnosti Božství, vystoupil do Pánova sídla a stoupl si přitom smrti na hlavu.

 

Význam
Když Mahārāja Dhruva, syn krále Uttānapādy, opouštěl své tělo, Sunanda a další osobnosti ho přišly přivítat do království Boha. Opustil tento svět v raném věku, jako mladý hoch, přestože již získal trůn svého otce a měl několik vlastních dětí. Jelikož přišel čas, kdy měl opustit tento svět, čekala na něj smrt. On si ovšem smrti nevšímal, a aniž by měnil tělo, nastoupil do duchovního letadla a díky svému setkání s velkým mudrcem Nāradou, který mu vyprávěl o zábavách Pána, odlétl přímo na planetu Viṣṇua.

 

 

Seminár

V týchto textoch Maitreya ospevuje Viduru. Ako už vieme, tak v predchádzajúcej kapitole sa popisovala bitka medzi Hiraṇyākṣom a Pánom Varahadévom. Vidura sa tu pýta čo bolo príčinou tohto konfliktu. Maitreya mal z toho veľkú radosť a začal Viduru ospevovať. To nie je bežné. Bežné je to, že mladší ospevuje staršieho, no tu Maitreya, ktorý je oveľa starší ospevuje Viduru za jeho otázky.

Jeden z príznakov staršieho je, že vidí dobré vlastnosti mladších. Prečo je starší schopný ospevovať mladšieho?

Starší je niekto, kto môže mať úctivý vzťah s mladším. Byť starší znamená niečo vlastniť, niečo mať. Máte nejaké poznanie, alebo nejaké vymoženosti. Ako sa budete správať k ostatným, keď máte niečo prečo ste vyššie ako niekto iný, niečo naviac? Budete s nimi jednať pokojne. Budete sa s nimi snažiť stretávať cez nejaké pozitívne veci.

Príklad: Ak je niekto sýty, tak nebude fňukať, nebude kričať, pretože je spokojný. Ak bude spokojný, tak sa bude chcieť s ostatnými rozprávať, stretávať sa, to je príznak, že je všetko správne. No ak sa osoba nachádza v nálade nedostatku a bude mať takýto postoj, tak sa nebude môcť stretávať správne. Bude cítiť voči sebe nebezpečie, pretože mu niečo chýba. Ak je niekto hladný, tak je nepokojný a podráždený. Najedená osoba je veľmi šťastná a pokojná, bude hovoriť veľmi pokojne, ale ak je niekto hladný, tak to bude inak. Sýta, najedená osoba niečo má. Hladný to nemá.

Tu začína Maitreya ospevovať Viduru za to, že mu kladie otázky o Pánovi. Pretože Maitreya rozumie aká je hodnota týchto otázok. Aby Viduru inšpiroval, tak mu dáva príklad Dhruvu Mahārāja. Šríla Prabhupáda vysvetľuje tento verš vo svojom význame. Mahārāja Dhruva bol veľmi bohatý. Vieme, že vykonával oddanú službu v kvalite vášne. V štvrtom speve sa bude do detailu popisovať jeho príbeh. Budú tam popísané osudy rôznych oddaných, ktorí sa nachádzajú pod vplyvom rôznych kvalít prírody. Bude tam popísaný Prithu Mahārāja, ktorý sa nachádzal pod vplyvom kvality dobra. Jeho oddaná služba bola zmiešaná s kvalitou dobra. Bude tam popísaný Dhruva Mahārāja a jeho oddaná služba ktorá začala s náladou nedostatku, niečo mu chýbalo. Taktiež tam bude popísaný ešte jeden oddaný, ktorý vykonával oddanú službu v kvalite nevedomosti. A to bol Daksha.

Ako príklad tu je uvedený Dhruva Maharaj, ktorý mal obrovské bohatstvo a moc. Mal veľa peňazí a možností, bol kráľom. No tieto veci nemôžu udržať osobu kľudnou keď prichádza smrť. Jedinou záchranou keď prichádza smrť, je mať v pamäti zábavy Najvyššieho Pána. Maitreya tu ospevuje Viduru a hovorí, že je veľmi šťastný, že mu dáva takéto otázky.

 

Čo je šťastie a čo je úspech?

Bežne si ľudia myslia, že úspech je niečo čo nie je spojené s Najvyšším Pánom. Niekto hovorí, že sú to peniaze. Niekto, že sú to kontakty v spoločnosti. Niekto, že vymoženosti a pozícia v spoločnosti. No tajomstvo úspechu v tomto živote je veľmi jednoduché. To sú Pánove zábavy. Pánove zábavy nás zachraňujú pred smrťou. Zábavy Pána nám poskytujú možnosť, aby sme boli úspešný v tomto svete.

Toto je to, čo tu chce povedať Maitreya. My máme taktiež šťastie, lebo máme aspoň nejakú pripútanosť k Šrímad Bhagavatamu. Máme milosť Šrílu Prabhupádu, ktorý dal pokyn čítať Šrímad Bhagavatam. Môžeme prehlbovať svoj záujem o Najvyššieho Pána a Jeho zábavy. Tak, aby sme na konci dosiahli najvyšší úspech.

Poznámka oddaného: Hovorí sa, že keď sa mladší moc chváli, tak je pyšný a prestane byť takým akým bol.

 

Možno sa práve naopak bude snažiť o to, aby bol opäť pochválený. Každý človek chce byť opakovane chválený. Tu sa jedná o to, aby sme chválili osobu za skutočné veci, nie aby sme len lichotili. Skôr nedostatok pochvaly bude to, čo odradí osobu od nejakej práce, nie to, že osobu pochválite. Pochvala je tou motiváciou prečo človek bude niečo robiť. Ako už som spomínal, príznak staršieho je, že je spokojný. Ak bude musieť starší mladšieho napraviť, tak to bude robiť v správnej nálade. Starší môže mať nejaké pripomienky, nejak napravovať mladšieho. Čo dáva právo staršiemu napravovať mladšieho? Čo o tom hovorí Šríla Prabhupáda?

Vždy sme pre niekoho starší a pre niekoho mladší. Ak vidíte mladšieho, že robí niečo zlé, tak ho musíte napraviť. Aby sa v tom zlepšil a robil to lepšie. Čo dáva právomoc k tomu, aby sme to robili? Dáva to ten žiak preto, lebo nás tým splnomocnil. To, že je niekto starší, tak to neznamená, že má automatický právo na to, aby napravoval mladších. Je veľmi malý počet prípadov, kde je to možné. Rodičia môžu napravovať svoje deti. Nie je príliš veľký zoznam týchto prípadov. Ak ste starší a vidíte, že mladší robí niečo zle, tak to neznamená, že ho môžete automaticky napraviť. Môžete ho napravovať iba v tom prípade, že ten mladší dôjde za vami a povie vám, že chce byť vami napravený a poprosí vás o to. Až potom sme k tomu splnomocnení.

Prečo to tak je?

Prvá príčina: Za prvé je to askéza reči. Hovorí sa, že reč by mala byť príjemná. Kritická reč nie je príjemná. Prečo by mal niekto prijať niečo čo nie je príjemné?

Druhá príčina: Jeden dôvod je z hľadiska mladšieho, že tento mladší nechce, aby mu niekto hovoril niečo nepríjemné. Druhý dôvod je z hľadiska staršieho. Prečo keď začína kritizovať, tak prestáva byť jeho reč príjemná?

Viete čo je asketická reč? Jedna vlastnosť asketickej reči je to, že je príjemná. Má lahodiť sluchu. To hovorí Krišna. Asketická reč nie je taká kde niekoho kritizujete a nadávate mu, ale má to byť príjemné. No nesmiete lichotiť, musíte hovoriť pravdu. Táto pravda, pozitívna reč má pozitívny prínos.

Okrem tohto jedného dôvodu, že prestáva byť reč asketickou, tak je tu ešte jeden dôvod pre staršieho. V astrológii nájdeme nakshatru ktorá sa nazýva Krittika. Krittika znamená rezať. Je to veľmi ostrá a konfliktná Nakshatra. Keď niekoho kritizujeme, tak jeho nedostatok prichádza k nám.

Príklad: Spomínam si ako mi jeden mladý oddaný hovoril ako prišiel do brahmačarí ášramu. Predtým nemal skúsenosť so životom v brahmačarí ášrame. Žil doma, mal dostatok času na spánok, no v brahmačarí ášrame máme vstávať skoro ráno. Nakoľko mu začal chýbať spánok, tak začal dospávať nejaké hodiny cez deň. Straší v ášrame vždy dobehol a začal ho budiť nech nespí. „Vstávaj lenivec.“

Ako to skončilo? Skončilo to tak, že ten starší v ášrame začal sám spať cez deň. Ten mladší si hovoril: „Ja tomu nerozumiem, on mi hovorí, aby som nespal cez deň a on sám spí cez deň. Mám ho budiť? Mám mu hovoriť všetky tie slová, ktoré mi hovoril on keď ma budil?“ Preto je veľmi dôležité vedieť, že kritizovať môže len guru. Pretože guru si berie karmu toho koho vedie a ukazuje mu smer. Keď niekoho kritizujeme, tak ten nedostatok, to, za čo ho kritizujeme, príde k nám. Tým pádom budeme musieť tento nedostatok stráviť. Stráviť, vstrebať túto karmu, tento nedostatok. Tento nedostatok príde k nám a budeme sa s ním musieť vyrovnať. Preto je nevýhodné kritizovať. Okrem toho, že máte svoju vlastnú karmu, tak ešte budete dostávať aj karmu ostatných a oni sa budú cítiť lepšie na úkor vás. Ak ste pripravený zobrať za niekoho iného karmu, nedostatky, tak to je vaša voľba. No mladší vás môže zastaviť a opýtať sa prečo mu to hovoríte.

 

Poznámka oddaného: V Bhagavad-gíte nájdeme druhý verš, v ktorom Krišna hovorí, že oddaní nachádzajú radosť v tom, že učia jeden druhého o Bohu.

No, ale tam sa hovorí o diskutovaní o Bohu a nie o nedostatkoch.

Dodatok oddaného: Taktiež všetko čo robíme, nerobíme, alebo robíme zle sa týka oddaných a Krišnu.

No tu sa hovorí to, čo je spojení s Krišnom. Bavíme sa o nejakom procese. Každý človek má svoj osobný proces. Niektoré veci nie sú také jednoduché. Napríklad, vidíte nejaké nedostatky v službe a môžete o nich hovoriť, no o ktorých nedostatkoch budete hovoriť? O nedostatkoch niekoho iného, alebo o svojich vlastných? Sme pripravení diskutovať o svojich vlastných nedostatkoch? Alebo si myslíme, že robíme všetko dokonale?

Môžem položiť jednoduchú otázku. Všetci dnes spievali sväté meno? Kto u toho plakal? Nikto? Čo to je, to máte také tvrdé srdce? Ak spievame sväté meno a neplačeme, tak to definitívne znamená to, že máme ešte veľa nedostatkov. Môžeme jednoducho spadnúť do toho, že iba budeme chodiť a hovoriť: „Toto si neurobil, toto si urobil zle“, atď. Alebo môžeme položiť inú otázku, že drahí oddaní ja som dnes spieval sväté meno, ale neplakal som pri tom, tak čo mám robiť? Čo je pre vás dôležitejšie? To že ste dnes spievali, ale neplakali, alebo to, že nejaký iný oddaný niekde niečo neurobil? Čo je pre nás aktuálnejšie? Na čo sa musíme viac sústrediť?

Ja sa viac zaoberám svojim vlastným srdcom. Som frustrovaný, že som dnes neplakal. Premýšľam nad tým kedy už moje srdce zmäkne. Ak ja neviem urobiť nič s tým, aby sa moje srdce stalo mäkkým, tak prečo som presvedčený o tom, že niekto iný má, alebo nemá niečo robiť? To nie je fér čo sa týka ostatných. Ak niekoho chceme poučovať, tak musíme byť sami ideálni. Ak nie sme dokonalí, tak aký má význam niekoho poučovať? Ak niekto prichádza k nám a pýta sa čo má robiť a chce radu, tak vtedy môžeme povedať, že my sami nie sme dokonalí. No ten mladší nám môže povedať, že my s tým máme viac skúsenosti a on si to praje. Tak vtedy môžeme niečo robiť.

Etiketa, alebo kultúra diskutovania nedostatkov inej osoby spočíva v tom, že nám daná osoba musí dať súhlas. Inak to nie je askéza reči, taká reč nie je asketická. Musíme chápať, že robíme chyby, máme veľa nedostatkov a dovoľujeme sami sebe robiť chyby.
V čom je problém byť vľúdny k ostatným? V každom prípade osoba robí väčší pokrok keď ju chvália, ako keď ju kritizujú. Myslím si, že poznáme takéto príbehy z detstva, alebo zo školy keď sme sa niečo naozaj snažili urobiť, ale nedostali ste za to žiadnu pochvalu a povedali ste si, že ste sa nemuseli toľko snažiť.

 

Poznámka oddaného: Ja mám vlastnú skúsenosť s tým, že keď ma niekto občas pochváli, tak mám pocit, že to nemusím robiť a to ma zabrzdí.

Ok. Mňa keď niekto chváli, tak to chcem robiť ešte lepšie, pretože sa bavíme o motivácii. Ak je naša motivácia byť nápomocný, tak pochvala je znamenie, že ideme správnym smerom. Ako poznáme, že je biznismen úspešný? Podľa zisku, nie podľa výdavkov. Zisk je to, čo budeme hodnotiť ako prvé a straty to už je druhotné. Keď je našou motiváciou urobiť niekomu radosť, inšpirovať ho, tak v tom nie je problém.

Príklad: Keď dieťa dôjde domov, ukáže rodičom dobrú známku, tak záleží na tom akú ma motiváciu. Ak má motiváciu, že chce robiť radosť rodičom, tak bude znova a znova nosiť dobré známky. No ak má motiváciu, že chce rodičov podviesť, tak príde domov, ukáže známky a chce, aby mu dali pokoj. Je dôležité pozrieť sa na tú motiváciu. Záleží na motivácii. Obchodník sa snaží získať väčší zisk, nie väčšie straty. Oddaný sa snaží o to, aby potešil ostatných oddaných a Pána. Ako zistí, že niekoho potešil? Ak je osoba neustále kritizovaná, tak čo si môže myslieť? Bude si myslieť, že všetko čo robí je zlé. Som neustále kritizovaný. Som zlý oddaný. Nič neviem. Tak možno nie je dôvod sa snažiť. Možno odídem z ISKCONu, aj tak sa mi nedarí.

Máme oslavovať oddaných, o tom hovorí Rúpa Goswámi v piatom verši Nektáru pokynov. Nehovorí tam nič o tom, že máme kritizovať oddaných. Hovorí, že ich je potrebné ospevovať. Iba guru môže kritizovať svojho žiaka. Ak nechceme, aby sa naša oddaná služba zhoršila, tak radšej nebudeme napravovať iných, ale budeme ich ospevovať. Ak niekoho ospevujeme, tak z toho má osoba pozitívny dojem, je inšpirovaná a zároveň k nám prichádzajú jeho dobré vlastnosti. Ak niekoho kritizujeme, tak k nám prichádzajú jeho nedostatky a tá osoba je zas zbavená týchto nedostatkov. Ja radšej nikoho nekritizujem. Nie je to pre mňa výhodné, chcem robiť oddanú službu. Ak vás niekto kritizuje, tak to berte ako milosť. Pretože tá osoba dobrovoľne prijíma vašu karmu a tým vám pomáha. Aby to predanie karmy prebehlo, tak sa nemusíte rozčuľovať. To je také malé tajomstvo. Ak vás niekto kritizuje, tak sa hlavne nerozčuľujte a vaša zlá karma príde k nemu. To je taký life hack.

Otázka oddanej: Ako to funguje v manželstve?

Manžel sa má snažiť, aby bola manželka spokojná. A manželka sa má snažiť, aby bol manžel spokojný. Máme si navzájom pomáhať ako oddaní a Krišna potom bude spokojný. Môžeme o tom diskutovať niekedy nabudúce.

 

Pozn. editora: Do tohto princípu spadá to, keď niekto kritizuje iných oddaných na dennodennej báze vrámci bežných činnosti, prečo niekto spal cez deň, alebo prečo nevyvešal prádlo. Nespadá sem to, že nie je možné kritizovať autority, ktoré zneužívajú svoje postavenie, ubližujú iným oddaným a pod. Práve títo darebáci v pozíciách v Iskcone (a inde) zneužívajú a prekrúcajú význam slova „nekritizovať a neohovárať“, aby zabránili oddaným, ktorí chcú ochrániť iných oddaných, aby prekazili ich darebácke správanie. Mohli sme vidieť, že sa takto obhajovali aj pedofili a vrahovia v pozíciách iskconských guruov, že každý kto vzniesol na nich nejaké podozrenie, alebo s nimi nesúhlasil a kritizoval ich, je rúhač a „nesmú sa oddaní kritizovať“. Samozrejme, treba teda chápať situáciu podľa okolností, vlastného motívu a definície, kto je oddaný a kto je len pseudooddaný, vlk prestrojený za ovcu. Pokiaľ by nemohla byť nikdy vznesená žiadna kritika a toto pravidlo by sa uplatňavalo slepo a univerzálne, samotná prednáška Surdasa prabhu by bola pokrytecká, keďže v nej kritizuje.

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

0 komentárov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.