Śrīmad-bhāgavatam 3.32.2
sa cāpi bhagavad-dharmāt
kāma-mūḍhaḥ parāṅ-mukhaḥ
yajate kratubhir devān
pitṝṁś ca śraddhayānvitaḥ

Synonyma

saḥ — on; ca api — navíc; bhagavat-dharmāt — od oddané služby; kāma-mūḍhaḥ — zaslepen chtíčem; parāk-mukhaḥ — odvrací tvář; yajate — uctívá; kratubhiḥ — obětními obřady; devān — polobohy; pitṝn — předky; ca — a; śraddhayā — vírou; anvitaḥ — obdařený.

Překlad

Jelikož tito lidé příliš lpí na smyslovém požitku, jsou odsouzeni žít bez oddané služby. I když vykonávají různé druhy obětí a pro uspokojení polobohů a předků skládají velké sliby, vědomí Kṛṣṇy, oddaná služba, je nezajímá.

Význam

V Bhagavad-gītě (7.20) je řečeno: kāmais tais tair hṛta-jñānāḥ — ti, kdo uctívají polobohy, ztratili svoji inteligenci. Příliš lpí na smyslovém požitku, a proto uctívají polobohy. Ve Vedách je samozřejmě uvedeno, že kdo chce mít peníze, být zdravý a vzdělaný, měl by uctívat různé polobohy. Materialista má nesčetné touhy, a proto existují nesčetní polobozi, kteří uspokojují jeho smysly. Gṛhamedhī chtějí hmotně prosperovat, a proto obvykle uctívají polobohy nebo předky obětováním piṇḍy, uctivé obětiny. Takoví lidé postrádají vědomí Kṛṣṇy a oddaná služba Pánu je nezajímá. Tito takzvaně zbožní a nábožensky aktivní lidé jsou výplodem impersonalismu. Impersonalisté prohlašují, že Nejvyšší Absolutní Pravda nemá podobu a že si každý může představit jakoukoliv podobu a uctívat ji pro svůj prospěch. Gṛhamedhī, materialisté, proto tvrdí, že místo uctívání Nejvyššího Pána mohou uctívat jakoukoliv podobu poloboha. Zvláště ti hinduisté, kteří jedí maso, raději uctívají bohyni Kālī, neboť této bohyni lze podle písem obětovat kozy. Zastávají také názor, že uctívat bohyni Kālī, Nejvyššího Pána Viṣṇua nebo kteréhokoliv poloboha vede ke stejnému cíli. To je však prvotřídní darebáctví a tito lidé jsou zmateni. Nicméně taková filozofie se jim líbí. Bhagavad-gītā však takové darebáctví neuznává a jednoznačně praví, že tyto metody jsou určeny pro lidi, kteří ztratili svoji inteligenci. Totéž potvrzuje i tento verš použitím slova kāma-mūḍha, které označuje toho, kdo je pomatený a zaslepený chtíčem po smyslovém požitku. Kāma-mūḍhové postrádají vědomí Kṛṣṇy a sklon oddaně sloužit Pánu, neboť jsou zaslepeni silnou touhou po smyslovém požitku. Bhagavad-gītā i Śrīmad-Bhāgavatam uctívače polobohů jednoznačně odsuzuje.

Seminár

Pokračujeme v čítaní spevu a veršu o jednaní v hmotnom svete. Tu Pán Kapiladéva popisuje ľudí, ktorí majú rôzne pochopenie hmotného sveta. Hovorili sme o tom, že téma tretieho spevu je sarga a to je tvorenie hmotného sveta. V tomto speve popisuje Pán Kapiladéva hmotný svet.

Tretí spev popisuje stvorenie hmotného sveta a preto sa v treťom speve objavuje Pán Kapiladéva, ktorý popisuje materiálny svet. Jeho koncepcia sa volá filozofia sankhya. Sankhya má tri časti. Prvá časť je popis hmotného sveta. Druhá časť je odriekanie od hmotného sveta – tam popisuje rôzne jógy. Tretia časť, tá hlavná časť je bhakti a to je oddaná služba.

Posledná kapitola toho spevu, v nej je záver všetkých pokynov, ktoré dáva Pán Kapiladéva. Tu sú popísane rôzne cesty, po ktorých môžu ľudia ísť. Začína sa najnižšou cestou, to je cesta ľudí, ktorí idú cestou karma-khandy. Niečo vedia o hmotnom svete, ale nie tak dobre. Preto si vyberajú túto cestu. Ďalej sa budú popisovať vyššie cesty. Karma jóga, cesta uctievania hiranyagharby a bude popísaná aj cesta bhakti jógy.

Máte nejaké otázky?

Otázka: Ako sa stalo živej bytosti, že takáto čistá duša v hmotnom svete nemá ani náznak záujmu o oddanú službu. Ako sa to stalo?

Nemá žiaden záujem o oddanú službu, pretože nerozumie, kde sa nachádza. Nerozumie do hĺbky materiálnej prírode. Vzťahuje sa k hmotnému svetu veľmi povrchne. V tomto speve sa nepopisuje len stvorenie tohto hmotného sveta, ale aj to, na čo je určený. Keď sa pozrieme na tretí spev Šrímad Bhágavatamu, tak uvidíme, že prvých jedenásť kapitol je o stvorení, o sarge a od dvanástej kapitoly začína téma visargy. V tých kapitolách sa popisujú ďalšie veci. Pre koho je tento materiálny svet, prečo existuje tento materiálny svet, ako funguje, ako jednať v tomto hmotnom svete a k akým výsledkom má priviesť materiálny svet.

Hmotný svet je stvorený pre dva druhy ľudí. Pre tých čo si chcú užívať v tomto hmotnom svete a pre tých, ktorí sa chcú oslobodiť z tohto materiálneho sveta. Od toho, akú má človek v hlave koncepciu, tak podľa toho si vyberá určitú cestu. Tu je popísaná cesta ľudí, ktorí si chcú z jednej strany užívať a z druhej strany si chcú užívať tak, aby sa nedostali do pekla. Je to dosť nízka cesta z tých, ktoré popísal Pán Kapiladéva. No oni chápu, že im hmotný svet môže priniesť veľké problémy, že sa môžu dostať do pekla, ale oni nechcú. Preto si chcú aj užívať, aj sa nedostať do pekla. Aby mali všetko, ale nemali za to trest. Sú to ľudia, ktorí uctievajú predkov a polobohov. Nie je to najvyššia úroveň, ale aspoň sa ľudia, ktorí nasledujú túto cestu, nedostanú do pekla. Samozrejme oddaný prijíma celú existenciu v materiálnom svete ako peklo. To peklo môže byť menšie, alebo väčšie.

Otázka: Mňa včera zaujal ten bod, kde Surdas das prabhu porovnával štyroch Kumarov a Dévahutí a hovoril o tom, že aj keď Kumarovia žili odriekavo, tak nedosiahli bhakti a aj napriek tomu, že Dévahutí bola žena a mala aj hmotné túžby, tak prečo to ona dosiahla. Mňa by zaujímalo, čo je to hlavné, prečo to bolo takto?

Prečo sa to tak stalo? Tu Dévahutí ukazuje ako funguje filozofia sankhyi. Keď bol stvorený tento hmotný svet, tak mal pán Brahma dve úlohy. Prvá bola naplniť celý svet živými bytosťami a druhá úloha bola úplne protichodná, aby sa všetky živé bytosti oslobodili z hmotného sveta. Je to protichodnosť hmotného sveta. Hmotný svet je aj na užívanie, aj na oslobodenie. A to si protirečí. Ten, kto si chce užívať, tak sa nemôže oslobodiť a ten, kto sa chce oslobodiť si nemôže užívať. Preto živé bytosti nemajú žiadnu šancu. Z jednej strany si chce človek užívať a z druhej strany chce ísť cestou oslobodenia.

Čo máme robiť? Je to, to isté, ako keby sme chceli ísť aj doľava aj doprava. Kam takto môžeme dôjsť? Nikam. Preto mal pán Brahma veľkú radosť, keď sa zjavil Pán Kapiladéva. Pán Kapiladéva dal tú cestu, po ktorej si človek môže užívať a zároveň sa aj oslobodiť. To je unikátna koncepcia Pána Kapiladéva. Preto potrebovali príklad, kto by splnil túto rolu. Kto by mohol ukázať, že filozofia sankhyi Pána Kapiladéva funguje. Sám Kapiladéva hovorí, že vysvetľoval túto filozofiu mudrcom, ale v Šrímad Bhagavatame nie je to, ako rozprával s týmito mudrcmi. Pretože, ak by mudrci dosiahli oslobodenie, tak by nás to neprekvapovalo. Sú mudrci, oni by sa mali oslobodiť, ale ja napríklad, mataji. Ja mám veľa hmotných tužôb. Ako sa môžem oslobodiť? Ja nie som mudrc. Preto, kvôli príkladu vzali Dévahutí. Určite, Dévahutí je veľká osobnosť, je to princezná, je to dcéra Svayambhuva manua. No tu hrá rolu obyčajnej ženy. Tu sa popisuje to, ako načúvaním Pánu Kapiladévovi dosiahla oslobodenie. Záver jej života bude popísaný v poslednej kapitole. Pán Kapiladéva tu dáva závery, ponúka ľudom rôzne cesty, podľa ich materiálnych túžob. Preto je tu zaujímavý príklad Kumarov, ktorí nemohli dosiahnuť oslobodenie a Dévahutí, ktorá poznala filozofiu sankhyi a dosiahla oslobodenie. Keď chce niekto dokázať, že určitý liek funguje, tak je lepšie ukázať to na príklade človeka, ktorý je viac chorý, ako na tom, ktorý je menej chorý. Toto je pedagogický príklad, ako sa mohla Dévahutí oslobodiť. Preto si môžete prečítať tú kapitolu, kde sa popisujú túžby Dévahutí. A aj napriek tomu, že mala tie túžby, tak sa mohla oslobodiť. Keď budeme pozorne čítať tretí spev, tak uvidíme tie metódy, ktoré nám dáva Pán Kapiladéva.

Otázka: Všetko máme zamestnať v službe Krišnovi a prirodzene si vyberieme to, čo nás baví. Ako si pri tom udržať to vedomie, že to robíme pre Krišnu a nie pre seba? Pretože potom k tomu môžeme byť pripútaní a to môže byť problém. Ako si udržať to vedomie, že to robíme pre Krišnu?

Obvykle Višvanatha Čakravarti Thakur radí nasledovné: Radí, že pred tým, ako budete robiť tú službu, tak meditujte nad tým, že to robíte pre Krišnu. Potom, keď dokončíte tú službu, tak meditujte nad tým, že ste to robili pre Krišnu. Pretože, keď robíme nejakú službu, tak môžeme zabudnúť, že to robíme pre Krišnu. Aj keď to robíme pre Krišnu, tak môžeme zabudnúť, že to robíme pre Neho.

Nie je to nejaký problém, pretože veční služobníci Krišnu sa nachádzajú tiež v takej situácii.

Príklad: Všetci poznáme príbeh keď Matka Jašóda prevárala mlieko pre Krišnu. Krišna bol malinký a chcel, aby ho mama vzala na ruky. Začal plakať, aby prilákal jej pozornosť. Ale maminka na to nereagovala a pokračovala v preváraní mlieka. To je paradox. Prečo prevára mlieko? Aby bol Krišna spokojný. A Krišna hovorí, vezmi ma na ruky a mama ho nevezme. A prečo? Pretože zabudla, že prevára mlieko pre Krišnu. Toto sa stáva. Ak oddaný ide v aute a tým robí oddanú službu, má si dávať pozor na cestu a na vedenie vozidla, alebo premýšľať, óóó Krišna… Uvidí nejaké tmavo modré auto a spomenie si na Krišnu a pôjde za tým autom a potom dôjde ku katastrofe. Preto by sa oddaný, ktorý šoféruje mal pozerať na cestu. No predtým, ako začne, môže meditovať nad Krišnom, že to robí pre Neho a keď skončí, tak si môže povedať, že urobil túto dlhú cestu pre Neho.

Otázka: Pán Kapiladéva tu popisuje, Šríla Prabhupáda v tom predošlom verši popisuje, že existujú dva druhy hospodárov, grihamedhi a grihasta a keď potom čítame verše a komentár, ktoré vysvetľuje Pán Kapiladéva, tak v skutočnosti grihamedhi, ktorý je popísaný ako tá nižšia úroveň, tak je ešte stále veľmi vznešený oproti súčasnej civilizácii. Pán Kapiladéva, ako keby sa nevzťahoval k veku Kali a popisuje úplne iný vek, kde dokonca aj tí najnižší boli veľmi vznešení v porovnaní s našou dobou. Či by k tomu mohol niečo prabhu povedať.

Šríla Prabhupáda kritizuje grihamedhiho, pretože my máme najvyšší štandard, my sa snažíme dosiahnuť Krišnu. Naša hlavná metóda je metóda bhakti. Od prvého do štvrtého veršu je popísaná táto cesta, ale to je cesta progresu. Grihamedhi, ktorý si chce užívať. Griha znamená dom a medha – napríklad v Bhagavad Gíte je slovo alpa medha. Alpa je nedostatok a medha je materiálna inteligencia. Budhi je duchovná inteligencia a medha je materiálna inteligencia. Grihamedha znamená, že je to človek, ktorý myslí na dom, majetok, peniaze. Títo ľudia robia obeť, nerobia priestupky, robia obeť, ale nie pre to, aby dosiahli oslobodenie, ale preto, aby boli ešte bohatší. Pretože, princíp je taký, že keď človek robí obeť, tak k nemu prichádza materiálne bohatstvo. Materiálne bohatstvo môžeme robiť skrze hriešne činnosti, ale oni nezískavajú bohatstvo nezákonným spôsobom. Preto tu Pán Kapiladéva popisuje úplne minimálnu úroveň, ale ona je dosť pozitívna. Preto v Kali yuge budú takýchto grihamedhiov považovať za svätých. Pretože v Kali yuge sú ľudia, ktorí robia zlé veci. Preto sa takíto ľudia, ktorí robia obete budú zdať ostatným, ako keby boli svätí. My máme šťastie, že nám Šríla Prabhupáda dal najvyššiu cestu a to je cesta bhakti. Najvyššia cesta – to je najlepšia cesta. Viacmenej ostatné cesty, ktoré sú tu popísane, sú tiež dobré. Preto si obyčajný človek môže zvoliť, ktorú cestu si vyberie. Jednať správne, robiť obete a dostať za to peniaze.

Otázka: Mňa teraz zaujalo v tej odpovedi, že tá budhi je duchovná inteligencia a medha je tá materiálna. A zároveň je ten verš, že k tomuto sankírtanovému hnutiu sa pripoja tí, ktorí sú sumedha, ktorí majú skutočnú inteligenciu. Znamená to, že človek musí byť materiálne inteligentný, aby prijal toto sankírtanové hnutie?

Áno, človek, ktorý má silnú materiálnu inteligenciu, tak chápe, že je pre neho lepšie ísť cestou bhakti. To bol práve nápad Pána Kapiladévu. Prečo Pán Kapiladéva vysvetľuje ako funguje hmotný svet? Aby si ho človek vedel odrieknuť a išiel cestou bhakti. Stvorenie a funkciu materiálneho sveta môže pochopiť len človek s dobrou inteligenciou. Pretože, ak človek nemá toľko inteligencie, tak si povie, že bude robiť obete a bude dostávať veľa peňazí. Človek, ktorý má veľkú inteligenciu chápe, že to pre neho nie je výhodné a preto bude radšej robiť bhakti jogu.

Inteligenciu budhi nemôže človek získať len tak, musí čítať knihy Šrílu Prabhupádu a praktikovať duchovný život a potom sa objaví inteligencia. Obyčajný človek má iba materiálnu inteligenciu. Obyčajný človek s hmotnou inteligenciou chápe, čo je dobre a čo nie. Veľa materialistov fajčí cigarety, ale ak má človek dobrú materiálnu inteligenciu, tak chápe, že fajčenie nie je pre zdravie dobré. Čím má väčšiu inteligenciu, tým robí menej hriešnych aktivít. Človek s dobrou hmotnou inteligenciou, môže dobre oceniť hnutie Pána Čaitanyu.

Otázka: Chcel by som sa opýtať. Viedli sme diskusiu na tému technológie. Technológie v Kali yuge a zároveň život oddaného, ktorého technológie ovplyvňujú. Jeden postoj bol, že keď to zamestnáme v službe Krišnovi, tak je akákoľvek technológia v poriadku, alebo sa snažiť oprostiť, aby sme sa mohli čo najviac venovať vzťahom a duchovnému životu? Či sa radšej oprostiť od týchto technológii a venovať sa viac spievaniu svätého mena a reálnemu združovaniu s oddanými? Alebo zarábanie peňazí, než ísť do továrne, tak radšej prijať jednoduchšiu činnosť, napríklad poľnohospodárstvo, práca so zvieratami?

Pozrite, materiálny progres sa bude dostávať do našich životov aj keď to nebudeme chcieť. Pretože moderná spoločnosť je o tom, aby používala všetky materiálne veci. Komunikácia pomocou telefónov, počítačov atď. Aby sme sa mohli stretnúť s nejakým oddaným, tak musíme nastúpiť do auta, pretože nie každý môže ísť pešo tridsať kilometrov do chrámu, tam a naspäť. Preto hmotné veci samozrejme prichádzajú samé do nášho života. My ich používame vo vedomí Krišnu. To sa nazýva yukta vairagya. To neznamená, že materiálne veci vyhadzujeme do koša. My ich používame pre Krišnu.

Čo sa týka jednoduchého života ako je starať sa o pozemok, zvieratá… Musíme pochopiť, že sa to niektorým oddaným bude páčiť a niektorým sa to nebude páčiť. Môžu raz za mesiac dôjsť pohladkať kravičku, no nie častejšie. Je to veľmi individuálna vec. Každý oddaný musí pochopiť, čo mu viac vyhovuje. Ako pochopiť, akú si má vybrať cestu? Ako pochopiť, či mám vyhodiť telefón do koša, alebo komunikovať cez ten telefón? Čo je kritérium?

Publikum: Či to pomáha vo vedomí Krišnu.

Surdas das prabhu: Jeden povie, že mu to pomáha vo vedomí Krišnu a druhý povie, že mu to nepomáha vo vedomí Krišnu. Mne pomôže, ak ho odhodím. Toto kritérium neprejde. Aké je to kritérium, kde vyberáme medzi odriekaním a používaním?

Publikum: Či to pomáha našej sadhane, alebo nás to ruší. Telefón nás môže rušiť v oddanej službe, alebo nám môže pomáhať, aby sme mohli robiť mítingy s oddanými.

Surdas das prabhu: Preto je potrebné iné kritérium.

Hlavné kritérium, ktoré by som ja odporučil používať, je pokojná myseľ. Pre službu Krišnovi je potrebná pokojná myseľ. Pretože oddaný, ktorý robí službu pre Krišnu s pokojnou mysľou, je efektívnejší. Kde sa o tom hovorí? V Bhagavad-gíte v šiestej kapitole. Myseľ môže byť aj priateľom aj nepriateľom a jogín musí urobiť svoju myseľ svojim priateľom. Každý človek je individuálny. Preto, každý musí pozerať, kde je viac odriekavý a kde je viac pripútaný a podľa toho bude jeho myseľ pokojnejšia. To je hlavné kritérium pre naše aktivity. Pretože my myseľ používame vo vedomí Krišnu. Preto niektorí oddaní ostávajú brahmačaríni a niektorí sa ženia. Všetko závisí od toho, kde je ich myseľ pokojnejšia. U mataji bude pokojnejšia, keď bude mať ženu a deti a to je v poriadku. Pre niekoho to môže byť problém. Niekomu v rodine stačí jedno dieťa a myseľ je pokojná a niekto potrebuje tri alebo štyri, aby bola ich myseľ pokojná. To isté s materiálnymi vecami. Oddaní sú individuálni a ich voľba je tiež individuálna. Niekto bude spokojný keď bude mať Mercedes a bude hovoriť, teraz už som v kľude a môžem chodiť na magala arati. Preto je to všetko individuálne.