Haré Krišna drahí oddaní. Pokračujeme v preberaní tretej kapitoly Bhagavad Gíty. Prejdeme poslednú časť tejto kapitoly. Začína sa tridsiatym šiestym veršom, od otázky Arjunu.
4. časť: Žiadostivosť
Bhagavad Gíta 3.36
arjuna uvāca
atha kena prayukto ’yaṁ
pāpaṁ carati pūruṣaḥ
anicchann api vārṣṇeya
balād iva niyojitaḥ
Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“
O čom je táto otázka? Porozmýšľame. Ako to je s pojené s tým čo hovoril Krišna predtým?
Publikum: Predtým bolo povedané, že sa všetci riadia svojou povahou a toto ako keby naznačuje, že nemá na výber. Mne to evokuje otázku, či za to môže duša, alebo za to môžu tri kvality.
Surdas prabhu: Arjuna začal tretiu kapitolu s otázkou o tom, prečo ho Krišna nabáda na hriešnu činnosť. Krišna mu tu vysvetlil, že účasť v bitke nie je hriech. Naopak, ak to Arjuna odmietne a nezúčastní sa bitky, tak to bude hriech. Arjuna pokladá túto otázku, pretože sa aj napriek tomu nechce zúčastniť bitky. Rozumie, že jeho túžba odmietnuť účasť v bitke bude hriešna. Chce pochopiť, čo ho pobáda k tomu, aby sa nezúčastnil bitky. Tu naznačuje, že ho k tomu pobáda Paramátma.
Človek veľmi často vydáva svoje želania za želania Boha. Arjuna rozmýšľa, že odmietnutie účasti v bitke môže byť hriešne, ale môže to byť tak, že to chce Paramátma, a preto k tomu nabáda Arjunu. Arjuna naznačuje to, že jeho túžba nebojovať je podmienená Paramátmou. Ďalej tu bude Krišna hovoriť o tom, čo je príčinou konania hriechu. Príčinou konania hriechu je žiadostivosť. Preto si teraz prečítame odpoveď. Budú to štyri verše od tridsiateho siedmeho po štyridsať.
Bhagavad Gíta3.37
śrī-bhagavān uvāca
kāma eṣa krodha eṣa
rajo-guṇa-samudbhavaḥ
mahāśano mahā-pāpmā
viddhy enam iha vairiṇam
Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.
Bhagavad Gíta 3.38
dhūmenāvriyate vahnir
yathādarśo malena ca
yatholbenāvṛto garbhas
tathā tenedam āvṛtam
Tak ako dym zahaľuje oheň a prach zrkadlo, tak ako lono skrýva zárodok, podobne aj rôzne stupne žiadostivosti pokrývajú živú bytosť.
Bhagavad Gíta 3.39
āvṛtaṁ jñānam etena
jñānino nitya-vairiṇā
kāma-rūpeṇa kaunteya
duṣpūreṇānalena ca
Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.
Bhagavad Gíta 3.40
ndriyāṇi mano buddhir
asyādhiṣṭhānam ucyate
etair vimohayaty eṣa
jñānam āvṛtya dehinam
Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.
Hovorí sa tu o žiadostivosti. Sú tu uvedené dve analógie. O čom sú tieto analógie?
Príklad: Hovorí sa tu o tom, že živá bytosť je vždy pokrytá žiadostivosťou. No žiadostivosť môže byť aj veľmi nenápadná. Napríklad ako oheň, ktorý je pokrytý dymom. Ak budeme pozerať do ohňa, tak si nemusíme všimnúť, že je pokrytý dymom. Tak či onak tam ten dym je. Taktiež je tam veľmi pekné prirovnanie k tomu, ako človek pridáva drevo do ohňa.
Veľmi často si ľudia myslia, že keď majú nejaké túžby, tak je potrebné si ich uspokojiť. No ak uspokojuje žiadostivosť, tak problém spočíva v tom, že túžby ešte silnejú. Táto analógia vysvetľuje, ako funguje žiadostivosť. Taktiež hovorí o tom, kde sa nachádza žiadostivosť. V inteligencii, v mysli a v tele – zmysloch.
Čo znamená, že sa žiadostivosť nachádza v tele?
Znamená to, že telo niečo chce.
Čo znamená, že sa žiadostivosť nachádza v mysli?
Znamená to, že myseľ získava chuť od žiadostivosti, od hriechu.
Čo znamená, že sa žiadostivosť nachádza v inteligencii?
Znamená to, že inteligencia odôvodňuje, obhajuje to, že je potrebné vykonávať hriešne činnosti.
Toto je to, čo hovorí o žiadostivosti Krišna.
To, že sa u Arjunu žiadostivosť nachádza v tele. On nekoná.
To, že sa u Arjunu žiadostivosť nachádza v mysli. On nechce bojovať.
To, že sa u Arjunu žiadostivosť nachádza v inteligencii. On si vymýšľa rôzne teórie, prečo nechce bojovať.
Krišna pomocou otázky Arjunu poukazuje na to, aká sila ho núti odmietnuť účasť v bitke.
V bežnom živote človeka to prebieha takto. Môžeme to rozanalyzovať.
Telo niečo chce.
Myseľ si niečo užíva.
Inteligencia si niečo vymýšľa.
Publikum: Môže niečo chcieť telo bez toho, aby to chcela myseľ, alebo inteligencia?
Surdas prabhu: Áno samozrejme. Môže to tak byť. Zvyčajne ak žiadostivosť pohltí človeka, tak ho pohltí tak, že získa kontrolu nad týmito troma pozíciami. Sídlom žiadostivosti sú zmysly, myseľ a inteligencia. Väčšinou žiadostivosť získa kontrolu nad týmito troma miestami. Môže sa stať aj to, že žiadostivosť získa kontrolu nad jedným, alebo dvoma miestami.
Príklad: Pamätám si ako mi jedna mataji hovorila svoj príbeh. Hovorila, že rozumie, že nemá jesť v noci sladké. Večer sedím pred tanierom plným sladkostí, plačem, ale jem ich. Rozumiem, že to nemám robiť, ale nemôžme s tým urobiť nič. Môžeme vidieť, že na úrovni inteligencie rozumie, že to je zlé. No na úrovni zmyslov a mysli u nej žiadostivosť ostala. Preto sa toho zvyku nemôže vzdať.
Príklad: Keď človek zostarne, tak sa mu zmenšuje sexuálna žiadostivosť, nakoľko už jeho hormóny nepracujú tak ako v mladosti. Úplne prirodzeným spôsobom v tele, v zmysloch už nie je žiadostivosť. Ostala ešte v mysli vo forme spomienok. Ostala ešte v inteligencii, pretože si myslí, že to je dobré a malo by to byť súčasťou jeho života. Preto si začína kupovať rôzne lieky ako Viagra na to, aby sa mu žiadostivosť vrátila do tela.
Je to veľmi zaujímavá vec, môžeme si povedať prečo je tu ten popis. Pretože v ďalších, nasledujúcich veršoch bude Krišna vysvetľovať, ako sa zbaviť žiadostivosti. Ak máte otázky ohľadom žiadostivosti, tak sa môžete opýtať. Ak nie, tak pôjdeme ďalej.
Publikum: V druhej kapitole verš šesťdesiat sedem, to je ten indriyāṇāṁ hi caratāṁ. Tak tam sa naznačuje, že neovládnutý zmysel ukradne myseľ. Ale skôr môžno tú inteligenciu ovplyvní. Tam je to napísané tak, že zmysly sú neovládnuté. Myseľ sa len sústredí, to znie tak neutrálne. A inteligencia sa nechá znásilniť. To ako keby evokuje, že v tom je myseľ a inteligencia nevinne. Oni sú iba takí znásilnení zmyslami. Že ten impulz ide zospodu hore. Otázka je, kde je ten prvotný impulz? Pretože keď je niekto démon a má prekrútenú inteligenciu, tak je prirodzené, že ta inteligencia ovládne myseľ a zmysly. No potom máme druhú stranu, kde to znie, že ten človek nemusí byť ani démon. Chcel by na úrovni inteligencie robiť dobre, ale je iba otrok tých zmyslov. V tom je taká dilema, že to môže ísť odspodu hore alebo z hora dole. A to je tá otázka, či by k tomu vedel prabhu povedať niečo, či je v tom nejaký rozdiel.
Surdas prabhu: Áno. Žiadostivosť sa môže nachádzať v hocijakom z týchto miest. Aká je najsilnejšia pozícia žiadostivosti?
Publikum: Inteligencia.
Surdas prabhu: Nie. Myseľ. Žiadostivosť v mysli je najsilnejšia.
Príklad: Rozprával som sa s človekom, ktorý chcel začať fajčiť. Hovoril, že cítim ten cigaretový dym a nepáči sa mi. Nemá závislosť na tabaku. Nezískava potešenie z tabaku. Získavať potešenie je funkcia mysle.
Telo dáva závislosť.
Myseľ dáva potešenie, radosť.
Inteligencia dáva vysvetlenie.
Hovoril, že pozeral filmy s Jamesom Bondom a tam on tak štýlovo fajčí. Hovoril, že aj on chce byť ako James Bond. Utekal si kúpiť cigarety. Vidíte, že v tomto príklade bola tá žiadostivosť na začiatku v inteligencii. Pochopil, že fajčenie je dobré. No keď vyskúšal začať fajčiť, tak získal negatívnu skúsenosť a vzdal sa toho. Povedal, že James Bond je hlupák.
Publikum: Dobre, ale tým pádom tá jeho žiadostivosť asi nezmizla. Možno si kúpi whisky, lebo James Bond pil whisky.
Surdas prabhu: Áno, ale ak hovoríme o žiadostivosti, ktorá sa týka tabaku, tak tá tam nie je.
Publikum: Nie je to myslené ako žiadostivosť, že využije akékoľvek prostriedky, ale tá žiadostivosť sama o sebe nie je špecifikovaná? Ja nevidím rozdiel medzi tabakom a alkoholom. Stále je to žiadostivosť, len iná forma.
Surdas prabhu: Súhlasím. No je to žiadostivosť vo vzťahu k rôznym objektom. Preto môžeme povedať, že žiadostivosť k tabaku nemá, ale žiadostivosť k whisky môže mať. To už ja neviem. Žiadostivosť je v každom prípade prítomná v človeku, ide o to, ako sa prejavuje. V skutočnosti je veľmi dobré to vedieť, pretože ďalej hovorí Krišna veľmi dôležitú vec, ako sa môžeme zbaviť žiadostivosti.
Publikum: Predstavme si ten alkohol. Keď sa niekto rozhodne, že bude piť, tak to hlavné sídlo žiadostivosti bude v inteligencii. Že vie. Potom sa jeho myseľ tomu nebude brániť a jediné čo ho možno zastaví na konci sú tie zmysly, keď dostane cirhózu. No toto vyzerá ako veľmi bezpečné sídlo pre tú žiadostivosť, keď je v inteligencii. No predstavme si, že by hlavné sídlo tej žiadostivosti bolo v mysli, tak to je podobné ako v tom príklade s tým človekom, ktorý je večer sladkosti a plače pri tom. To už nebude také bezpečné postavenie tej žiadostivosti. Pretože tam už pochybuje o tom, že to je dobré. Niekedy prestane, vydrží. Mne to tak príde, že najintenzívnejšie prežívanie žiadostivosti môže byť v tej mysli, ale najnebezpečnejšie je to mať v inteligencii. Tak som to ja vnímal doteraz, že tam to je najviac zakotvené. Keď už máš v inteligencii žiadostivosť, tak si celý deformovaný.
Surdas prabhu: Áno. Správne. Zvyčajne som vysvetľoval ako pracujú tieto veci vo svojom seminári pre brahmačarínov. Môžem vám povedať o tom, ako sa slečna stretáva s chlapcom na rande. To čo hovorím, nemusí platiť v každom prípade. No deje sa to veľmi často. Keď sa muž stretáva so slečnou, tak je už zamilovaný. Už sú tam zapojené zmysly, myseľ, inteligencia. Slečna sa často stretáva preto, pretože je potrebné sa s niekym začať stretávať. Preto to je veľmi často tak, že keď sa muž stretáva so slečnou, tak je šťastný. No slečna sa pozrie na hodinky a hovorí, že už musí ísť domov a ide preč. Muža to zvyčajne veľmi silno raní. Pretože on už má silnú žiadostivosť a jeho raní tá ľahkosť, ako môže žena skončiť rande, ísť domov a robiť si svoje veci.
Publikum: Čiže u neho to je viac na úrovni mysle a zmyslov a u tej ženy to je viac na úrovni inteligencie.
Surdas prabhu: Áno.
Publikum: Tým pádom kto je na tom horšie z nich dvoch?
Surdas prabhu: Ten u koho je ponorená v žiadostivosti myseľ. Pretože žiadostivosť, ktorá sa nachádza v mysli má najsilnejšiu pozíciu.
Publikum: No on sa môže sklamať a potom ho to vráti do inteligencie, no v inteligencii nemá žiadostivosť. Na druhej strane, tá žena s tou žiadostivosťou v inteligencii môže ostať celý život, lebo jej plán je byť v žiadostivosti. No ten muž chudák to nie je jeho plán byť v žiadostivosti, on je len otrok tých zmyslov.
Surdas prabhu: Zvyčajne keď sa bojuje, tak má armáda zákopy. Zákopy idú zvyčajne jeden za druhým. Napríklad, čítal som ako bola postavená obrana Nemcov na Seelowských výšinách blízko Berlína. Bolo tam niekoľko rád zákopov. Keď začalo delostrelectvo ostreľovať prvú líniu zákopov, tak Nemci odišli do druhej línie. Keď chcela armáda Žukova obsadiť túto prvú líniu, tak oni sa rýchlo vrátili z druhej línie a vítali ich paľbou.
Žiadostivosť má tiež takéto tri rady zákopov.
Prvý rad je žiadostivosť v zmysloch.
Druhý rad je žiadostivosť v mysli.
Tretí rad je žiadostivosť v inteligencii.
Môžete si predstaviť, že vediete vojnu so žiadostivosťou, ktorá je v týchto zákopoch. Žiadostivosť v mysli je zákop, ktorý sa nachádza v strede. Ak napríklad nie je žiadostivosť v prvom zákope, v zmysloch, ale nachádza sa v druhom a treťom zákope, tak to nerieši problém, pretože oni obsadia tento prvý zákop naspäť.
Príklad: Starý človek, ktorý užíva Viagru. Ak nie je žiadostivosť v inteligencii, človek rozumie, že je to zlé. Nemá žiadostivosť v treťom zákope, ale má ho v prvom a druhom zákope. To je tiež problém, pretože máme tú mataji, ktorá plače, ale neustále je tie sladkosti.
Pretože žiadostivosť má tu schopnosť, že vie prebehnúť z jedného zákopu do druhého. Najsilnejšia pozícia žiadostivosti je v tom zákope, ktorý je v strede. Odtiaľto odchádza ako z posledného miesta.
Zvyčajne to vysvetľujem ako molekulu chuti. Vieme, že je molekula vody. Aby sme mali molekulu vody, tak potrebujeme dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka. Aby v našom mozgu bola molekula chuti, tak potrebujeme dva druhy atómov. Jeden druh atómu je zvyk a druhý druh atómu je teória. Keď sa zvyk spojí s teóriou, tak vznikne molekula chuti.
Publikum: Teória je inteligencia a zvyk sú zmysly?
Surdas prabhu: Áno. Zvyk sú zmysly, alebo telo.
Ďalej Krišna vysvetľuje, ako poraziť žiadostivosť. Ako zlomiť chuť žiadostivosti. Hovorí, že treba odstrániť žiadostivosť nie len z jedného zákopu, ale z dvoch. Z prvého a tretieho. Ak je žiadostivosť odstránená z prvého a tretieho, zo zmyslov a inteligencie, tak dochádza k poškodeniu chuti.
Publikum: To potom znamená, že žiadostivosť je najsilnejšia práve v tej inteligencii a keď tak v zmysloch a nie v tej mysli, lebo myseľ je druhý zákop.
Surdas prabhu: Žiadostivosť je najsilnejšia v mysli. Ak chcete hydre odťať hlavu, tak jej opäť vyrastie, a to je problém. Preto ak odseknete žiadostivosť v zmysloch a inteligencii, tak chuť zmizne. No ak odseknete iba jednu časť, iba zmysly, alebo iba inteligenciu, tak po čase opäť vyrastú.
Slečna, ktorá sa na začiatku stretáva s mužom. Na začiatku to môže byť na úrovni inteligencie, lebo chce chodiť na rande. No ak to bude robiť často, tak sa v mysli k tomu človeku pripúta. Zvyčajne sa to zo začiatku nedeje. Lebo ženská a mužská psychika pracujú rozdielne.
Publikum: Už asi rozumiem. Je taká fráza. Zvyk je železná košeľa. Naznačuje, že keď je myseľ na niečo zvyknutá, tak sa s tým veľmi ťažko hýbe.
Surdas prabhu: Áno. Preto hovorím, že v mysli je žiadostivosť najsilnejšia. Ako poraziť žiadostivosť? Treba pracovať aj so zmyslami aj s inteligenciou. Akákoľvek chuť vzniká z kontaktu zmyslov a inteligencie.
Publikum: Čiže ten druhý zákop, ten v strede je najhlbší, najsilnejší. To je tá myseľ. Ale aby sme to prekonali, tak musíme strategicky útočiť na ten prvý a tretí?
Surdas prabhu: Áno. Presne tak.
Príklad: Človek nemusí mať chuť k svätému menu. Ako získať chuť? Treba upriamiť pozornosť na prvý a tretí zákop. Prvý zákon spočíva v disciplíne. Človek bude mať zvyk opakovať sväté meno. No ak to bude iba zvyk, tak chuť nevznikne. Pretože tretí zákop nebol obsadený. Prvý je obsadený, ale tretí nie. Tretí zákop obsadíme tak, že budeme rozumieť tomu, prečo máme opakovať sväté meno. Študovať teóriu svätého mena, vedu o svätom mene. Ak tam bude oboje, aj pochopenie v inteligencii, že to je veľmi dôležité, potrebné a plus zvyk opakovať sväté meno, tak vznikne chuť k svätému menu.
Ak máme zvyk opakovať sväté meno, no nemáme pochopenie vážnosti svätého mena, tak tam nebude chuť. Ak máme pochopenie dôležitosti svätého mena, no nemáme disciplínu v opakovaní svätého mena, tak tam tiež nebude chuť. Iba práca s týmito dvoma vecami nám dá chuť.
Takýmto spôsobom, ak chceme získať chuť, tak vieme ako postupovať. Taktiež, ak sa chceme zbaviť nejakej chuti, tak vieme ako postupovať. Je potrebné obsadiť prvý a tretí zákop. Inak riskujete, že sa ocitnete v postavení Žukova, ktorý priviedol ku skaze mnoho vojakov na Seelowských výšinách na pozíciach pred Berlínom.
Môžeme prečítať zostávajúce verše. Tam sa o tom bude hovoriť, a ja si myslím, že uvidíte ako je to tam prejavené.
Bhagavad Gíta 3.41
tasmāt tvam indriyāṇy ādau
niyamya bharatarṣabha
pāpmānaṁ prajahi hy enaṁ
jñāna-vijñāna-nāśanam
Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, preto ovládaním zmyslov od samotného počiatku skroť tohto ploditeľa hriechu, žiadostivosť, a zabi tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie.
Bhagavad Gíta 3.42
indriyāṇi parāṇy āhur
indriyebhyaḥ paraṁ manaḥ
manasas tu parā buddhir
yo buddheḥ paratas tu saḥ
Činné zmysly sú nadradené mŕtvej hmote, nad zmyslami stojí myseľ, ešte vyššie než myseľ je inteligencia a zo všetkého najvyššia je duša.
Bhagavad Gíta 3.43
evaṁ buddheḥ paraṁ buddhvā
saṁstabhyātmānam ātmanā
jahi śatruṁ mahā-bāho
kāma-rūpaṁ durāsadam
Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, keď si takto spoznal, že si transcendentálny voči hmotným zmyslom, mysli a inteligencii, mal by si pomocou rozvážnej duchovnej inteligencie (vedomím Kṛṣṇu) ovládnuť svoju myseľ, a takto duchovnou silou premôcť nenásytného nepriateľa, zvaného žiadostivosť.“
Publikum: Myslím, že tomu rozumiem. Akurát mám trochu problém, prečo tam musíme spomínať nejaké zmysly. Pretože zmysly nedokážu konať samé o sebe. Skôr mi to príde ako taká dvojica druhý a tretí zákop, myseľ a inteligencia. Pretože ako ste spomínali, tak niekto chápe teóriu prečo chantovať, ale nemá disciplínu. Mne to príde, že disciplína nie je otázka zmyslov, ale otázka mysli. Mne to príde, ako keby nemal prsty, tak nemôže chantovať. Niečo také veľmi hrubé.
Surdas prabhu: Preto, lebo vykonávame činnosti pomocou zmyslov. Do kontaktu s vonkajším svetom prichádzame cez zmysly. Preto sa bez zmyslov nezaobídeme. Pretože zmysly môžu konať pod vplyvom mysle. Zmysly tiež môžu konať pod vplyvom inteligencie.
Príbeh: Je to príbeh o tom, ako som začal piť čaj. Bol som malé dieťa, mal som len niekoľko rokov, no mám veľmi dobrú pamäť. Keď som prvý raz vypil čaj, tak mi nechutil, pretože je horký. Nakoľko som bol dieťa, tak som vnímal chute ešte lepšie a povedal som si, fuj čo to je. Dospelí mi hovorili nech pijem čaj. Rozumel som, že sú dospelí a mal by som ich počúvnuť. Vypil som prvú šálku čaju a nechutila mi. Na nasledujúci deň som vypil druhú, taktiež mi nechutila. Pri nejakej piatej, alebo desiatej som si povedal, že je to dobré. Prestal som cítiť tú horkú chuť. No pamätám si, že keď som to pil prvý krát, tak som cítil tú horkú chuť. Na úrovni inteligencie som rozumel, že mám počúvať dospelých. Na úrovni mysle som nemal chuť na čaj. Preto bola potrebná prax, aby u mňa vznikla tá chuť. Ak by tam nebola tá prax, tak by mi nezačal chutiť.
Publikum: Z tohto ako keby vyplýva, že tie zmysly sú ako keby nesvojprávne, nevedia sa sami rozhodovať. Takto to vyzerá, že tá myseľ sa nevie sama rozhodnúť. Môžme to takou jemnou metódou ovplyvniť, tou inteligenciou, alebo tou hrubou metódou tými zmyslami.
Surdas prabhu: Najlepšie s pomocou zmyslov aj inteligencie. To je najspoľahlivejšia, najrýchlejšia metóda.
Publikum: To je veľmi zaujímave, lebo človek by si pomyslel, že lenivosť je v mysli. Ale ona je vlastne v tej jednotke a trojke.
Surdas prabhu: Ak chcete, môžem vám povedať príbeh. Povedal mi ho kamarát v škole. Povedal mi o tom, ako dostal chuť byť lenivý. Hovoril, že ako dieťa veľa behal, veľa sa hýbal. Hovoril: „Raz, keď som prišiel domov, tak som videl otca ako leží na gauči. Leží na gauči a je vidno, že si to užíva. Pozeral sa na to a rozmýšľal, ako si to môže užívať…“ Hovoril, že keď nikto nebol doma, tak si ľahol na ten gauč presne ako jeho otec. „Ležal som a cítil som sa ako blbec. Myslel som si, že je hlúpe takto ležať a nie je v tom žiadne užívanie…“Ešte to niekoľko krát vyskúšal a začalo sa mu to páčiť. Ak by to nevyskúšal, tak by nebol lenivý. Zo začiatku keď sa snažil byť lenivý, viac oddychovať, tak to bolo pre neho ťažké. No nakoľko mu inteligencia povedala, že to je to dobré a plus tam bol ten zvyk, tak sa chuť k lenivosti prejavila.
Takýmto spôsobom toto poznanie, ktoré dáva Krišna v tejto časti je veľmi hodnotné a praktické. Krišna nám tu dáva metodiku ako môžeme rozvíjať u seba dobré zvyky a zbaviť sa zlých. Nakoľko už veľmi dlho vysvetľujem tento moment, tak sme už s rôznymi ľudmi vykonali rôzne experimenty a fungovalo to. Nechcem povedať, že sa dá ľahko zbaviť všetkého. Niekde to je ľahšie, niekde to je zložitejšie. No výsledky sú veľmi často prekvapivé. Ľudia menia svoje zvyky o ktorých si nemysleli, že sa dajú zmeniť.
Teraz naša diskusia vyzerá teoreticky, no nechcel by som, aby to ostalo len teoretické. Bol by som rád, ak by ste skúsili získať zvyk, získať chuť k niečomu, k čomu ste predtým nemali chuť. Alebo zbaviť sa chuti k veciam, ktorých by ste sa chceli zbaviť. Začnite jednoduchými vecami a keď sa vám podarí osvojiť si túto metódu, tak ju môžete znova a znova používať a získavať tie výsledky, ktoré by ste chceli. Možno sa nebude dariť všetko, ale veľa vecí sa vám bude dariť.
Zatiaľ žiadne komentáre.