Haré Krišna drahí oddaní.
Pomaličky budeme študovať Bhagavad-gítu. Budeme ju študovať veľmi podrobne. Pokúsim sa to urobiť tak, aby sme ju mohli lepšie pochopiť, lepšie si ju zapamätať. Bhagavad-gítu je zložité študovať človeku samému, dokonca aj s komentármi Šrílu Prabhupádu. Je to preto, lebo je tam veľmi veľa napísaného a nie každý môže vidieť tie spojitosti. Preto začneme od úplného začiatku. Dúfam, že ste všetci čítali aspoň trošku Bhagavad-gítu. Poďme, spomeňme si čo je na úplnom začiatku.
Venovanie
Už na úplnom začiatku vidíme venovanie Šrílu Prabhupádu. Komu venoval Šríla Prabhupáda svoj komentár k Bhagavad-gíte?
Publikum: Svojmu duchovnému učiteľovi.
Áno, dalo by sa to tak predpokladať.
Publikum: Je tam na začiatku poďakovanie pre Baladéva Vidyabhušana.
Áno. Presne tak. On to venoval Baladévovi Vidyabhušanovi. Čo tam o ňom napísal? Že je autorom Govinda-bhašya. Govinda-bhašya, to je komentár k Védanta sútre. Spomínate si? Hovorili sme spolu, že každá seriózna škola by mala mať komentáre na tri práce (knihy). To sa volá pradhana-traya. To by mali byť komentáre k Bhagavad-gíte, k Upanišádam a komentáre k Védanta sútre. Veľa ľudí obviňovalo gaudiya vaišnavov, že to nie je autorizovaná škola. Odôvodňovali to tým, že u gaudiya vaišnavov nebol komentár k Védanta sútre. Baladéva Vidyabhušan napravil túto pozíciu, túto situáciu. Napísal komentár k Védanta sútre, ktorý sa volá Govinda-bhašya.
S týmto komentárom je spojený veľmi zaujímavý príbeh. Jemu tento komentár nadiktovali Božstvá a on to zapísal. Šríla Prabhupáda to preto venoval Baladévovi Vidyabhušanovi. Je veľmi zaujímavé, že to nevenoval Bhaktisiddhánta Saraswatí Thákurovi, ani Bhaktivinódovi Thákurovi. Ideme ďalej.
Úvod vydavateľov
Ďalej nasleduje taký úvod, o ktorom som hovoril, že to nie je úvod Šrílu Prabhupádu. To je úvod, ktorý napísali vydavatelia Bhagavad-gíty a nebudeme sa mu venovať. Nie je zložitý, môžete si ho jednoducho prečítať.
Úvod Šrílu Prabhupádu
Ďalej nasleduje už ten úvod, ktorý napísal Šríla Prabhupáda. Mimochodom spomenul som si ešte na jeden moment, prečo Šríla Prabhupáda venoval Bhagavad-gítu Baladévovi Vidyabhušanovi. Pretože oddaní už mali komentáre k Bhagavad-gíte. U gaudiya vaišnavov už k nej boli komentáre. Šríla Prabhupáda, keď písal svoje komentáre, tak sa riadil komentármi Baladéva Vidyabhušana.
Všeobecne boli najviac viditeľní dvaja autori a to sú Baladév Vidyabhušan a Višvanáth Čakravartí Thákur. Šríla Prabhupáda zobral ako základ práve komentár Baladéva Vidyabhušana. Taktiež úvod, ktorý napísal Šríla Prabhupáda je na základe jeho úvodu. Šríla Prabhupáda niečo parafrázoval a pridal svoje dôležité informácie. Rozumiete prečo to venoval Šríla Prabhupáda práve jemu?
Ďalej sa teraz spolu pozrieme na štruktúru úvodu Bhagavad-gíty. Keď niekto čítal tento úvod, tak sa mu môže zdať, že je zložitý a nelogický. No v skutočnosti je tam logika, ktorú by som chcel vysvetliť. Bolo by veľmi dobré, keby sme si ešte raz prečítali ten úvod a našli časti o ktorých budem teraz hovoriť. Poďme sa pozrieť z čoho sa skladá úvod.
Prvá časť
Začína sa s Mangalačarana. To sú modlitby ku guruovi, Krišnovi, guru-parampare, vaišnavom. Prečítam niektoré z tých modlitieb.
oṁ ajñāna-timirāndhasya
jñānāñjana-śalākayā
cakṣur unmīlitaṁ yena
tasmai śrī-gurave namaḥ
śrī-caitanya-mano-’bhīṣṭaṁ
sthāpitaṁ yena bhū-tale
svayaṁ rūpaḥ kadā mahyaṁ
dadāti sva-padāntikam
vande ’haṁ śrī-guroḥ….
Poznáte tie modlitby, dúfam. Končia sa:
hare kṛṣṇa hare kṛṣṇa kṛṣṇa kṛṣṇa hare hare
hare rāma hare rāma rāma rāma hare hare
Toto je Mangalačarana. Obvykle sa tieto modlitby čítajú napríklad pred diskusiou Bhagavad-gíty, alebo Šrímad Bhagavatámu. Na začiatku sa zvyčajne číta verš, potom sa číta komentár Šrílu Prabhupádu a potom po komentári Šrílu Prabhupádu len lektor číta túto Mangalačaranu. Mangalačarana znamená sama od seba priaznivý začiatok. Mangala znamená priaznivý a čarana môžeme povedať že je začiatok, začiatok nejakého činu.
Oddaní majú takú tradíciu čítať Mangalačarana pred začiatkom nejakých dôležitých činností, pretože Mangalačarana je modlitba guruovi, Krišnovi, guru parampare, vaišnavom, k svätému menu, Panča Tattve, Šrímatí Rádharání. Preto je prvá časť úvodu táto Mangalačarana. Myslím si, že ju môžete veľmi ľahko nájsť a vidieť. To je prvá časť.
Druhá časť
V nasledujúcej časti Šríla Prabhupáda popisuje relevantnosť tejto knihy. Samozrejme, Bhagavad-gítá je sama o sebe aktuálna, no Šríla Prabhupáda taktiež napísal svoje komentáre k Bhagavad-gíte. Môže vzniknúť otázka, načo je potrebný ešte jeden komentár k Bhagavad-gíte? Pretože komentárov k Bhagavad-gíte je napísaných veľmi veľa.
Pamätám si, keď som bol študentom a študoval som na vysokej škole, to bolo na začiatku 90-tych rokov. Chodil som študovať do knižnice. Bolo pre mňa zaujímavé vedieť, či disponuje naša knižnica Bhagavad-gítou. Bol som si istý, že u nich určite je Bhagavad-gítá, oddaní ju určite do knižnice doniesli. No aj tak som sa chcel o tom presvedčiť osobne. Myslel som si, že tam nájdem Bhagavad-gítu Šrílu Prabhupádu. Ešte raz zmienim, boli to začiatky 90-tych rokov. Len nedávno skončila Perestrojka. Len nedávno sa rozpadol Sovietsky zväz. Len nedávno tu bola komunistická minulosť. Zdalo by sa, že Bhagavad-gítá nemohla existovať v bývalom Sovietskom zväze.
Začal som hľadať Bhagavad-gítu a našiel som niekoľko prekladov Bhagavad-gíty a bol som veľmi prekvapený. Pretože, ako som hovoril, myslel som si, že nájdem Bhagavad-gítu jedine s komentárom Šrílu Prabhupádu. No tam boli iné preklady, tam ich bolo niekoľko, tri, alebo štyri varianty. Bol som veľmi prekvapený. Už v 90-tych rokoch v Rusku vytlačili rôzne komentáre Bhagavad-gíty. Od niekoho som počul, že teraz je známych okolo päťsto komentárov Bhagavad-gíty. Sám som to nepreveroval, ale je to dosť možné. Ja mám preklad Bhagavad-gíty zo začiatku 20-teho storočia. Začiatok 20-teho storočia. Ak vás to zaujíma, môžem priniesť tieto knihy a ukážem vám ich. Sú v Ruštine. Sú to veľmi staré knihy.
Ešte raz, keď je toľko rôznych variant a komentárov Bhagavad-gíty, tak sa naskýta otázka, prečo ešte jeden komentár Bhagavad-gíty, keď už je päťsto komentárov. Na čo písať ešte päťsto-prvý? Logicky môže vzniknúť takáto otázka. Preto Šríla Prabhupáda vysvetľuje, na čo je potrebný ešte jeden komentár k Bhagavad-gíte. Môžeme sa tam pozrieť, načo je potrebný. Ako to vysvetľuje Šríla Prabhupáda? Vysvetľuje, že v iných komentároch nie je Krišna. Že v druhých komentároch autori používali Bhagavad-gítu, aby komentovali svoje myšlienky. Preto Šríla Prabhupáda vysvetľuje, že ich komentáre nevychádzajú z tých myšlienok, čo chcel Krišna vyjaviť v Bhagavad Gíte. To je druhý logický blok.
Prvý je Mangalačarana. Druhý je vysvetlenie aktuálnosti tohto komentáru Bhagavad-gíty.
Tretia časť
Tretí logický blok hovorí o autorovi tohto komentáru. Keď vezmeme nejakú knihu, tak jedna z prvých vecí, ktorá nás zaujíma je to, kto je autor knihy.
Príklad: Je kniha o medicíne. Ak máme učebnicu medicíny, tak nás bude zaujímať, kto tú knihu napísal. Napríklad môžeme vidieť, že túto učebnicu napísal profesor, nejaký MUDr., môže to byť nejaký veľmi známy lekár. Vtedy budeme mať jeden postoj k tejto učebnici. Ak vieme, že tú učebnicu medicíny napísal nejaký automechanik, tak by sme mali iný postoj k tejto knihe. Súhlasíte? Pretože, je lepšie keď automechanici nepíšu učebnice medicíny. To je logické. Preto tu Šríla Prabhupáda píše veľmi pokorne. Nepíše o sebe, že je nejaký veľký guru. On len píše, že tá kniha je napísaná oddaným Krišnu. V skutočnosti píše o tom, že správne pochopiť tú knihu sa dá len cez zástupcu guru parampary. Pretože inak je veľké riziko deformácie poznania. Môžete si tiež pozrieť túto tretiu časť, kde sa začína a kde končí. Jednoducho sa pozrieť na to, ako pokorne o sebe Šríla Prabhupáda píše.
Štvrtá časť
O čom sa píše v štvrtej časti? Ak máme autora, tak o kom je následne potrebné hovoriť?
Publikum: O čitateľoch.
Áno o čitateľoch. Presne tak. Keď otvoríte knihu, tak často uvidíte, že na úplnom začiatku knihy je napísané pre koho je určená.
Príklad: Obvykle sa v knihách píše: Táto kniha je určená pre deti predškolského veku, alebo táto kniha je napísaná pre žiakov nižších ročníkov základnej školy, alebo pre študentov vyšších ročníkov. Poprípade, táto kniha je napísaná pre študentov nejakej špecifickej vysokej školy. Napríklad pre študentov medicíny. Alebo študentov práva. Alebo je tam napísané, že tá kniha je určená pre širokú verejnosť. Alebo tam môže byť napísané, že táto kniha je určená iba pre špecialistov. Poprípade tam môže byť poznámka, že to je prísne tajné. Že tú knihu nikto nemôže čítať a ak ju niekto bude čítať, tak sa dostane do väzenia. Tu píše Šríla Prabhupáda, pre koho je určená táto kniha. Čo si myslíte pre koho je určená?
Publikum: Pre všetkých.
Nie.
Publikum: Pre hľadačov pravdy.
Prečítajte si prosím ten úvod a nájdite odpoveď. Pretože tam Šríla Prabhupáda píše maximálnu a minimálnu úroveň kvalifikácie. Maximálna kvalifikácia, to je oddanosť Pánovi. Je to kniha pre oddaných Pána.
Príklad: Keď niekto z vás bude distribuovať Bhagavad-gítu, tak môže naraziť na to, že človek, ktorému dávate Bhagavad-gítu, môže otvoriť knihu, prečítať si úvod a povie: „To je kniha určená pre oddaných Krišnu a ja nie som oddaný Krišnu, tak na čo mi tú knihu ponúkaš?“ Môže sa to stať. Preto tam Šríla Prabhupáda píše aj minimálnu kvalifikáciu. Minimálnou kvalifikáciou je aspoň teoretické prijatie Boha. Takže, ak človek aspoň teoreticky akceptuje existenciu Boha, tak tá kniha už je pre neho určená. Čo znamená teoretická akceptácia Boha? To znamená, že človek pripúšťa existenciu Boha, ale prakticky nerobí nič. Väčšina ľudí je presne takýchto. Pripúšťajú existenciu Boha. Môžu neveriť v existenciu Boha, ale hovoria: „Áno, ja pripúšťam, že Boh môže existovať.“ To je minimálna kvalifikácia na to, aby už mohli čítať Bhagavad-gítu. Chápete?
Piata časť
Nasleduje piata časť. Piata časť popisuje účel, pre ktorý je napísaná táto kniha. Už vieme kto je autor, už vieme kto je čitateľ a aký účel má táto kniha? Už sme ako príklad uvádzali učebnicu medicíny. Každá kniha je napísaná za nejakým účelom. Nejaká kniha môže mať za účel naučiť človeka vykonávať chirurgické zákroky. Nejaká kniha môže mať za cieľ naučiť človeka, ako sa vyliečiť z prechladnutia alebo chrípky. Tu sa prosím pozrite, čo je cieľom tejto knihy. Čo napísal Šríla Prabhupáda? Aký je účel tejto knihy? Hovorí sa tu, že cieľom Bhagavad-gíty je zachrániť človeka z materiálneho sveta. Inými slovami, poskytnúť ľuďom vedomosti, aby prestali trpieť. To je piata časť.
Šiesta časť
Hneď vám poviem, bude to desať častí. Šiesta časť opisuje obsah Bhagavad-gíty. Obsah Bhagavad-gíty nie je opísaný tak, že prvá kapitola, druhá kapitola, tretia, štvrtá. Tu sú popísané vedomosti, ktoré sa popisujú v Bhagavad-gíte. Tento obsah sa inými slovami nazýva sambandha jňána. Počuli ste niekedy o trojuholníku sambandhy? Je to jedna z dôležitých tém, to je sambandha. V Bhagavad-gíte sa diskutuje päť tém. Myslím si, že by bolo dobré nakresliť to na tabuľu, alebo u seba v mysli. Nakreslite si trojuholník. Alebo ak si bude niekto robiť poznámky, tak si môže tento trojuholník nakresliť do svojho zošita. Tam je päť tém. Zapamätajte si týchto päť tém.
Prvá téma je išvara. Viete čo to je išvara?
Publikum: Najvyšší vládca.
Áno, inými slovami je to Boh.
Druhá téma je prakriti. Viete čo to je prakriti?
Publikum: Príroda.
Áno.
Tretia téma je jiva. Viete čo to je jiva?
Publikum: Duša.
Áno, môžeme povedať duša. No správne povedané, je to živá bytosť. Predtým, než vysvetlím týchto päť tém, tak by som chcel vysvetliť, prečo je to trojuholník. Nakreslite si trojuholník, k hornému uhlu napíšte išvara a dole k ďalším uhlom si môžete napísať prakriti a jiva.
Štvrtá téma je kála. Viete čo to je kála?
Publikum: Čas.
Áno. Čas je to, pomocou čoho išvara vplýva na prakriti. Na tú stranu trojuholníka, kde je išvara a prakriti si môžete napísať kála. Pretože ešte raz. Kála je to, pomocou čoho Pán vplýva na prírodu.
Piata téma je karma. Karma je to, pomocou čoho prakriti vplýva na živú bytosť. Preto si na stranu kde je prakriti a jiva, môžete napísať karma.
Týchto päť tém študuje Bhagavad-gítá. Rozumiete? Čo sa deje pri štúdiu týchto tém? My vidíme, že jedna z tých strán nie je popísaná. Aká strana je nepopísaná?
Publikum: Išvara a jiva.
Áno. A táto strana je bhakti. Keď študujeme tieto témy: Išvara, prakriti, jiva, kála, karma, začíname vidieť bhakti. Týmto spôsobom, štúdiom týchto tém tlačí človeka k bhakti. Rozumiete? Týchto päť tém zdôraznil Baladéva Vidyabhušana.
Siedma časť
Ďalej Šríla Prabhupáda vysvetľuje, prečo máme veriť Bhagavad-gíte. Pretože prirodzene môže vzniknúť otázka: „Prečo by som mal veriť tomu, čo je napísané v Bhagavad-gíte?“ Môže vzniknúť taká otázka? A Šríla Prabhupáda to vysvetľuje, preto prosím nájdite túto časť a pozrite sa, čo tam píše.
Dám vám nápovedu. Šríla Prabhupáda tam popisuje, že človek má štyri druhy nedostatkov. Nakoľko má človek štyri druhy nedostatkov, tak potrebuje prijať učenie Bhagavad-gíty. No veľmi dôležité je to, že môže vidieť, ako to funguje v praxi. Pozrite sa ako to tam Šríla Prabhupáda všetko vysvetľuje. Neprijímame nejaké veci len tak. Vidíme, že tieto veci naozaj fungujú. Nakoľko máme nedostatky, tak nemôžeme sami prísť k poznaniu, ktoré je v Bhagavad-gíte. Musíme toto poznanie, ktoré obsahuje Bhagavad-gítá prijať. No môžeme si ho preveriť. Prirodzene, ak preverujeme toto poznanie, tak nie je problém. Šríla Prabhupáda často uvádza taký príklad – Védy uvádzajú, že kravský trus očisťuje. Prirodzene si môžeme pomyslieť, že ako môže kravský trus očisťovať? Šríla Prabhupáda píše, že nejaký lekár urobil štúdiu a objavil, že kravský trus má antiseptické vlastnosti. Spočiatku to prijímame, no môžeme to preveriť v praxi. Keď vidíme, že to naozaj funguje v praxi, tak to znamená, že je to pravda.
Ôsma časť
V sanskrite sa táto časť nazýva termínom prayojana. Prayojana znamená výsledok. Tu sa vysvetľuje, k čomu príde človek, ktorý študuje Bhagavad-gítu. Spomína sa tu sanátana. Čo je to sanátana? Sanátana sa prekladá ako večný. Vysvetľuje sa, že živá bytosť je večná, je sanátana a Pán je tiež večný, je tiež sanátana. Preto, aby večná živá bytosť mohla komunikovať s večným Pánom, tak na to existuje dháma. Dháma, to je večné miesto. Nachádzajúc sa na tomto večnom mieste, sa živá bytosť bude venovať večnej činnosti a to sa v sanskrite nazýva dharma. V tejto časti úvodu Šríla Prabhupáda hovorí o štyroch sanátanach: jíva, išvara, dháma, dharma.
Deviata časť
V sanskrite sa táto časť nazýva abhideya. Tu sa popisuje, ako tieto poznatky uplatniť v praxi. Pomocou akej praxe môžeme prísť k tomu cieľu, k prayojane. Aká prax bude nasledovať? Je tam rada, pamätať na Pána cez šrávanam, cez opis Pána, cez počúvanie o Pánovi. No pri tom nie je potrebné sa vzdať plnenia svojich povinností. Pretože niekedy si niektorí myslia, že na to, aby sa venovali duchovnej praxi, tak musia všetko ostatné zahodiť. Prestať chodiť do roboty a tak ďalej. Veľmi zaujímavé, pozrite sa čo tam píše Šríla Prabhupáda. Cituje tam verše z ôsmej kapitoly Bhagavad-gíty. Význam je taký, že prax, ktorú ponúka Bhagavad-gítá neznamená zrieknutie sa, odriekanie cez nečinnosť.
Desiata časť
To je oslava Bhagavad-gíty. Je to z Gíta mahátmye. Uvidíte tam verše a preklad Šrílu Prabhupádu. Ako som už spomínal, kto napísal tieto verše? Šankaráčarya. On oslavuje Bhagavad-gítu. Najmä tento úvod.
Aký môžeme spraviť záver? Keď sme predtým čítali úvod, tak sme si mohli myslieť, že je tu popísané všetko o všetkom. No teraz môžeme vidieť logiku toho úvodu. Že Šríla Prabhupáda píše, na čo je potrebná Bhagavad-gítá, kto môže byť autorom komentárov, pre koho sú určené tie komentáre, cieľ Bhagavad-gíty, poznanie ktoré obsahuje, prečo by sme mali veriť tomuto poznaniu, aký výsledok by mala priniesť Bhagavad-gítá, za pomoci akej praxe.
Obvykle, keď robím seminár o Bhagavad-gíte, tak ponúkam ľuďom, aby spravili dialóg, kde sa jeden človek pýta a druhý človek odpovedá. Tak, aby ten dialóg prešiel cez tie časti úvodu.
Príklad: Ponúkate knihu človeku na ulici. Jeden je ten čo ponúka knihu a druhý je ten komu ponúkajú knihu. Môžem začať ten dialóg. Vezmite si prosím Bhagavad-gítu, to je kniha, ktorá obsahuje komentáre k Bhagavad-gíte. To hovorí prvý človek. A čo odpovedá druhý človek? On musí niečo povedať a odpoveď musí byť ďalšia časť z toho úvodu. Napríklad druhý človek hovorí: „Veď ja už mám komentáre k Bhagavad-gíte. Mám desať kníh s komentármi k Bhagavad-gíte.“ Takže tá druhá časť to je relevantnosť Bhagavad-gíty. Druhý sa opýta akú otázku? Že ten prvý človek to vysvetlí tou odpoveďou z ďalšej kapitoly a to je otázka o autorovi. To je zaujímavá úloha. Vlastne to spôsobí to, že si ľahšie zapamätáte štruktúru. Občas sme aj hrali také scénky z toho. Kde jeden ponúkal Bhagavad-gítu a iný sa ho pýtal. Môžeme to skúsiť, ak vás to zaujme. S pomocou tejto scénky si môžete zapamätať štruktúru.
Ešte raz spomeniem, že by bolo dobré prečítať ten úvod, tých desať častí. Tiež by bolo dobré zaznačiť si, kde končí jedna časť a kde začína druhá a tak ďalej. Dnes som asi povedal všetko. Máte prosím nejaké otázky?
Otázka: Je to v nejakej Bhagavad-gíte označené, kde končí ktorá časť, lebo v tejto klasickej Bhagavad-gíte to nie je zaznačené.
V tom úvode to musíte nájsť sami. Tam nie je zaznačené, že končí prvá časť, druhá časť. Úvod je celý taký prepojený. Je jasné, že sú tam nejaké odseky. Podľa nich sa môžete zorientovať.
Otázka: Ja by som sa chcel opýtať, čiže Baladév Vidyabušan napísal komentár k Bhagavad-gíte?
Áno.
Doplňujúca otázka: Otázka potom môže byť, prečo potom musel Šríla Prabhupáda napísať ďalší komentár?
Komentáre Šrílu Prabhupádu lepšie vyhovujú nám, lepšie vyhovujú západným čitateľom. Pretože sú to rôzni čitatelia. Baladéva Vidyabušan žil dosť dávno. Napísal ten komentár pre tých, ktorí sa narodili v Indii. To čo bolo popísané pre človeka, ktorý sa narodil v Indii a v tej dobe, nemusí byť dostatočne pochopiteľné pre človeka, ktorý žije tu a v dnešnej dobe. To je dôvod prečo napísal Šríla Prabhupáda komentáre. A okrem toho Šríla Prabhupáda bral do úvahy nie len komentáre Baladéva Vidyabušana, ale bral do úvahy aj kázanie Bhaktivinóda Thákura, Bhaktisiddhántu Thákura atď.. Rovnako ako aj my teraz diskutujeme o Bhagavad-gíte. Na čo? Aby to bolo pochopiteľné.
Keď z vás niekto čítal úvod, tak si môžete rozpamätať, čo si odtiaľ zapamätal. Teraz po tejto lekcii možno budete lepšie rozumieť, lepšie vidieť čo tam je. Rozumiete?
Doplňujúca otázka: Čiže aby bola Bhagavad-gítá stále aktuálna.
Áno.
Doplňujúca otázka: Pred Šrílom Prabhupádom, keď napríklad Bhaktisiddhánta maharaj mal Bhagavad-gítu, tak oni používali akú Bhagavad-gítu?
Neviem akú. No zvyčajne zdôrazňujú dva komentáre Višvanátha Čakravartí Thákura a Baladéva Vidyabušana. Komentáre Višvanátha Čakravartí Thákura sú určené pre pokročilejších oddaných, pre skúsenejších oddaných, ktorí sa nachádzajú blízko úrovne bháva. Komentár Baladéva Vidyabušana je určený viac pre tých, ktorí sa nachádzajú na úrovni sadhana bhakti, čiže pre nás. Preto Šríla Prabhupáda vzal za základ komentáre Baladéva Vidyabušana. Niekedy oddaní robia takú chybu, že si myslia: „Teraz si rozoberiem Bhagavad-gítu. Prečítam si komentáre Šrílu Prabhupádu, prečítam si komentáre Baladéva Vidyabušana aj Višvanátha Čakravartí Thákura.“ Nakoniec sa im to ukáže ako nejasné. Pretože logika tých komentárov je rôzna. Nedajú sa pozliepať jeden s druhým. Rozumiete? Preto prosím nerobte tiež túto chybu. Komentáre treba študovať každý zvlášť, nedajú sa zliepať. V ich vnútri je rôzna logika.
BONUS: Dialóg na lepšie zapamätanie si častí Úvodu
Dve postavy: 1. Mladý indický študent 2. Oddaný Krišnu
Oddaný nahlas číta modlitby Mangala čaranam z Bhagavad-gíty na ulici…
Indický študent sa pri ňom pristaví a vraví: „Túto mantru som už počul. Gítu som čítal v škole. V skutočnosti je to naše indické kultúrne dedičstvo.“
Oddaný: „Áno, Bhagavad-gítá je duchovný klenot. My študujeme Bhagavad-gítu taká aká je, od Šrílu Prabhupádu. Táto verzia je autorizovaná. Existuje veľa verzií Bhagavad-gít, avšak väčšinou nie sú autorizované, pretože ich preklady nerobia duchovní učitelia, ktorí sú skutočnými oddanými Krišnu. Pravý guru musí patriť do skutočnej postupnosti duchovných učiteľov.“
Ind: „To je zaujímavé, nikdy som o nejakej postupnosti nepočul. Vieš mi o tom povedať viac?“
Oddaný: „Áno, táto postupnosť začína samotným Krišnom, ktorý nie je len historickou postavou, ale je to samotná Najvyššia božská osoba. On predal toto učenie svojmu žiakovi, ten zas svojmu a tak ďalej v autorizovanej žiackej postupnosti. Preto je Bhagavad-gítá taká aká nezmenená čo sa týka obsahu a jej cieľa. Záleží však aj od úprimnosti a kvalifikácie čitateľa, ktorý BG študuje.“
Ind: „Čo sa myslí tou kvalifikáciou čitateľa?“
Oddaný: „BG takú taká je môže pochopiť iba ten, kto prijíma existenciu Najvyššej božskej osoby s pokorou a je ochotný nasledovať jej učenie s oddanosťou. Ateisti a závistlivé osoby nikdy nemôžu preniknúť do tajov Bhagavad-gíty.“
Ind: „Čo vlastne obnáša byť oddaný Krišnovi?“
Oddaný: „Živé bytosti sú nedielnymi čiastočkami Najvyššieho a v prirodzenom stave sú to Jeho veční služobníci. Arjuna bol s Krišnom priateľ a rodina, ale až v momente keď sa Mu Arjuna odovzdal ako služobník so spätými rukami v nálade oddanosti, až potom mu Krišna vyjavil vnútorné posolstvo Bhagavad-gíty.“
Ind: „To je veľmi zaujímavé. Čo mu teda Krišna vysvetlil?“
Oddaný: „Krišna v Bhagavad-gíte detailne vedeckým spôsobom vysvetľuje postavenie Boha, živých bytostí a hmotnej prírody a ich vzájomné vzťahy.“
Ind: „Prečo by som tomu ale mal veriť? Nie je to nakoniec len mytológia? Moderná veda popisuje svet na základe najnovších poznatkov.“
Oddaný: „Védske poznanie je dokonalé a neomylné a naopak ľudia, ktorí sa spoliehajú na svoje špekulácie a nedokonalé zmysly sa dopúšťajú chýb a majú sklon podvádzať, pretože sú pod vplyvom ilúzie.“
Ind: „Myslím, že rozumiem. Povedzme, že by som to nasledoval týmto spôsobom. Čo tým môžem vlastne získať?“
Oddaný: „Cieľom ľudského života je obnoviť náš večný vzťah s Bohom. Keď oddaný vyvinie bhakti, bude sa môcť vrátiť do duchovného sveta a večne tam oddane slúžiť Krišnovi. To je dokonalosť života.“
Ind: „Ako túto bhakti prebudiť?“
Oddaný: „Je potrebné zapojiť myseľ, slová a telo v službe Krišnovi a tak sa postupne očistia. Patrí sem načúvanie, ospevovanie, spomínanie atď. Všetko sa dá zamestnať v tejto oddanej službe.“
Ind: „Ďakujem pekne, teraz mi to je jasnejšie.“
Oddaný: „Nech sa páči, tu je letáčik na ktorom je Gíta mahátmya, ktorá popisuje slávu Bhagavad-gíty.“
Zatiaľ žiadne komentáre.