Śrīmad-bhāgavatam 1.3.34

yady eṣoparatā devī
māyā vaiśāradī matiḥ
sampanna eveti vidur
mahimni sve mahīyate

Synonyma

yadi — stane-li se však; eṣā — oni; uparatā — ustal; devī māyā — iluzorní energie; vaiśāradī — plná poznání; matiḥ — osvícenost; sampannaḥ — obohacena; eva — jistě; iti — takto; viduḥ — být si vědom; mahimni — ve slávě; sve — vlastního já; mahīyate — být ustanoven.

Překlad

Jakmile iluzorní energie přestane působit a živá bytost nabyde milostí Pána plného poznání, je ihned osvícena seberealizací a přichází tak do stavu své skutečné slávy.

Význam

Pán je absolutní Transcendence, a z tohoto důvodu je totožný se Svými podobami, jmény, zábavami, přívlastky, se Svou společností a Svými energiemi. Jeho transcendentální energie pracuje v souladu s Jeho všemohoucností. Tatáž energie pracuje Jeho všemohoucím vlivem jako vnitřní, vnější a okrajová síla. Prostřednictvím kterékoliv z těchto sil je Pán schopen učinit cokoliv. Je též schopen podle Své svrchované vůle přeměnit libovolně vnější sílu na sílu vnitřní. Pán ve Své milosti může tedy pozastavit vliv vnější energie, pouze však provádí-li živá bytost patřičné pokání. Vnější energie existuje jen pro ty, kteří touží žít v iluzi. Přesto tatáž energie může pomoci při očistě, kterou živá bytost musí projít na své cestě k seberealizaci. V tomto smyslu je velmi výstižný příklad elektrického proudu. Zkušený elektromechanik je schopen vhodným zapojením použít elektrický proud jak na chlazení, tak na vaření. Vůlí Pána se stejně tak může změnit vnější síla, která nyní živé bytosti mate, aby pokračovaly v koloběhu rození a smrti, na sílu vnitřní, která člověka vede k věčnému životu. Živá bytost takto obdařena milostí Pána je tím pádem umístěna ve své původní přirozené pozici věčného duchovního života.

Lekcia

Ak iluzórna energia pustí živú bytosť, tak sa môže živá bytosť sebarealizovať. Tento mechanizmus sa podrobne vysvetľuje v Bhagavad-gíte. Ako to prebieha, keď začne živá bytosť všetko vnímať v správnom svetle? Hovorí sa o tom v piatej kapitole. Je tam porovnanie so Slnkom. Keď Slnko vychádza, tak všetko osvetľuje. V tme je ťažké niečo vidieť. No akonáhle vyjde Slnko, tak je všetko jasné. V živote sa neustále dejú nejaké udalosti, ktoré menia naše pochopenie tohto sveta.

Príklad:

Malé dieťa má svoje predstavy čo je dobré a čo nie je. No keď rastie, tak začína vidieť všetko inak. Jeho predstava života sa mení. Môžeme si predstaviť, že dieťa dostalo všetky hračky o ktorých snívalo a tak bude spokojné. No keď dospelý dostane všetky tieto hračky, tak s nimi nebude mať čo robiť. Predstavte si, že prídete domov a tam máte veľké množstvo autíčok, kociek, bábik atď.. Izba plná hračiek.

Nedávno som bol u jedných grihastov. Doviedli ma do detskej izby ich dieťaťa kde bolo veľa hračiek. Spal som v tejto izbe, kde bolo veľa týchto kociek, veľa krabíc s autami, vlakmi so železnými dráhami. Cítil som sa tam veľmi hlúpo. Preto by sme mali popremýšľať nad tým, že máme nejakú predstavu o živote. O tom čo je radosť a šťastie. No tieto predstavy o šťastí sa môžu zmeniť. Po nejakom čase môžeme považovať našu predošlú predstavu o šťastí ako hlúpu. Rovnako keď dospelý dostane nejakú hračku, tak sa bude cítiť hlúpo. Môže sa opýtať, prečo mu dávajú tú hračku. Oni mu odpovedia: „Veď si o tom sníval.“ Budú tam také malé autíčka. Keď som bol malý, tak autíčka boli snom každého dieťaťa. Pretože v zemi v ktorej som žil neboli skoro žiadne hračky. Také autíčko malo obrovskú hodnotu. Deti mali pri najlepšom jedno až dve takéto autíčka, no niektorí nemali nič. No a teraz v tej miestnosti v ktorej som bol bolo veľa takýchto autíčok. Keby mi niekto teraz dal také autíčko a povedal mi, že som ho veľmi chcel keď mi bolo päť rokov, no vtedy sme ti to nemohli darovať a teraz už môžeme. No ale teraz s odstupom času to bude smiešne nie? Preto by sme sa mali zamýšľať nad tým, aký máme rebríček hodnôt a robiť vždy po nejakom čase revíziu, aby sme nedošli k tomu, že hodnoty ktoré máme sú hlúpe.

Môžeme mať nejaké túžby a priania, no zároveň musíme pochopiť, že mať hračku je hlúpe. Mali by sme mať správne túžby či už nám je päť, alebo dvadsaťpäť, alebo päťdesiat. Aby to neboli dočasné hodnoty.

Komentár oddanej:

Mám dva také príbehy. Jeden príbeh je o českom chlapcovi ku ktorému som prišla na návštevu. Tento chlapec mal predškolský vek. V tej dobe sa v českých rodinách oslavoval Mikuláš, kde sa dostávajú darčeky. Priviedla ma tam jeho teta. Bolo tam veľa dospelých a tento malý chlapec. Všetci mu priniesli darček, veľmi veľa darčekov. A medzi nimi bol plný kôš angličákov. V tejto dobe každé dieťa snívalo o týchto angličákoch a on ich dostal celý kôš. Tento malý chlapec obklopený staršími bol tak rozrušený, že začal tie angličáky vyberať a rozhadzovať ich všade navôkol. Bolo toho skrátka na neho veľa. V tomto vyrastal. Čo chcel, tak to dostal. Potom som ho dlho nevidela, až som raz o ňom čítala v novinách. Dostal priepustku z väzenia kvôli nejakému povoleniu a on sa tam nevrátil naspäť. Takto som zistila, že táto výchova viedla k tomu, že začal kradnúť. Všetko čo chcel, to si bral. Keď bol starší, tak kradol peniaze. Bol z bohatej rodiny kde ho zahrňovali vecami a plnili mu priania a on pre to nemusel nič robiť, preto začal kradnúť. Toto je prvý príbeh.

Druhý príbeh bol o indiánskom chlapcovi. Bola som v kontakte s pani, ktorá založila nadáciu na to, aby mohli indiánske deti chodiť do školy. Tie deti nemali skoro nič, žili v prírode v horách. Česi, ktorí prispievali na túto nadáciu, tak raz poslali jednému chlapcovi topánky. Tento jeden chlapec mal topánky a druhí nemali. Medzi tými deťmi to urobilo rozruch. On ich ani nenosil, ale mal ich a všetci to vedeli. Brali ho ako niekoho kto má nejaké vlastníctvo a vzbudzovalo to v ostatných pocity závisti. Zakladateľka tej nadácie povedala, že Indiáni majú také pravidlo že všetko čo majú, tak sa o to delia, zdieľajú to. Že vedia, že keď má niekto niečo viac ako ostatní, tak to robí problémy. Preto poprosili týchto darcov, aby toto nerobili, lebo s tým rozdelia tie deti a napáchajú tak škody.

Odpoveď:

Veľmi pekne ďakujem za príbehy. Preto je potrebné mať správne hodnoty aj v detstve aj v dospelosti. Deti sa majú hrať s hračkami, to je normálne. No hlavná úloha rodičov je v tom, aby pripravili dieťa na stretnutie s Bohom. Ak stretne Najvyššieho Pána, tak sa môžu zmeniť všetky jeho predstavy o živote.

Ako Dhruva Maharaj, ktorý bol dieťa, ale chcel bohatstvo. Chcel dosiahnuť to, aby mohol vládnuť obrovskému kráľovstvu. No ako stretol Boha, tak pochopil, že všetko bohatstvo o ktorom sníval nepotrebuje. Keď ho maya pustila, tak si uvedomil vzťah so sebou a s ostatnými ľuďmi.
To neznamená, že by sme mali byť nejaký hrubý k druhým ľudom a rozmýšľať nad tým, že nechceme mať vzťahy s ľuďmi, ktorí sú navôkol. Niekedy chce byť oddaný s Najvyšším Pánom a kvôli tomu preseká vzťahy s ostatnými ľuďmi, ktoré má. Samozrejme, že pri niektorých materialistoch musíme byť veľmi opatrní. No niektorí oddaní pretrhajú aj všetky vzťahy s ostatnými oddanými. Myslia si, že tieto vzťahy nie sú pravé. Kvôli tomu, aby mal vzťah s Pánom, tak zruší všetky vzťahy, ktoré má s oddanými. Mali by sme sa vyhýbať tejto chybe.
Nachádzame sa v situácii, ktorú máme teraz. Jednáme tak ako jednáme teraz. Pri tom máme chápať, že sa situácia môže zmeniť a máme byť na to pripravení.
Majú sa malé deti hrať s hračkami, alebo sa nemajú hrať?

Komentár oddanej:

Majú sa hrať, je to prirodzené. Pretože ak mu to vezmeme, tak nevieme kým sa stane v budúcnosti. Poznám jedného muža, ktorého otec bil v piatich rokoch po hlave a nadával mu prečo nemá hotovú japu do siedmej rána. Nebudem ani hovoriť ako to pokračuje, lebo je jasné ako to dopadlo. V Čechách sa to asi nedeje si myslím.

Odpoveď:

Ďakujem veľmi pekne.

Komentár oddaného:

Na jednej prednáške som počul príbeh ako matka s dieťaťom boli na pláži, dieťa sa tam začalo hrať, stavať si hrady. No matka rozumela tomu, že v jednom momente príde príliv a tie hrady zničí. Nastal čas odchodu, ale dieťa bolo ponorené do stavby týchto hradov a nechcelo ísť domov. Matka vedela, že za chvíľu príde príliv a tak povedala: „Môj drahý synček, už musíme ísť domov.“ Syn namietal, že to musí ešte dorobiť a postaviť ďalšie hrady. Matka neustále naliehala, aby išli. No ten syn bol z toho tak rozrušený, že jednu dobu plakal, nariekal a kričal a hovoril mame ako ju nenávidí, že ho tam má nechať, aby to mohol dokončiť. Matka mu na záver povedala, že aj tak príde príliv a všetko to zničí. Po nejakej dobe si nechal povedať, nakoľko začal mať hlad a nakoniec s mamou odišiel. Syn nakoniec uznal, že ho to vyčerpalo a že tá matka je akoby jeho guru.

Odpoveď:

Áno úlohou rodiča je pripraviť dieťa na stretnutie s Bohom. Aby dieťa pochopilo, že sa môže hrať teraz s hračkami, ale že je to všetko dočasné. Pretože ak sa nebude hrať, tak sa jeho psychika nebude rozvíjať. Dieťa potrebuje rozvíjať psychiku, aby sa mohlo odovzdať Bohu. Ak nebude mať rozvinutú psychiku, tak sa nemôže odovzdať Bohu. Pretože naozaj sa odovzdať Najvyššiemu Pánovi môže len rozvinutý a silný človek.

Niekedy si môžeme myslieť, že odovzdať sa znamená to, že nemáme o ničom premýšľať iba máme niečo robiť pre Pána. No odovzdať sa môže iba rozvinutý človek. Ten kto môže cítiť a poznávať. Dieťa poznáva svet a potom sa môže naučiť poznávať Pána. Pretože Krišna má svoj charakter a nemôže ho pochopiť každý. Krišna je veľmi pekný. Ako môže človek pochopiť, že je Krišna krásny, keď nemá pochopenie čo je to krása? Ak nemá pochopenie, tak nemôže oceniť tú krásu.

Poznámka oddanej:

Ten kto nemá rozvinutú psychiku, tak môže pozerať na pekný obrázok, ale nič v ňom nevidieť. Tak isto môže pozerať na Božstvá, ale nevidieť nič iba sochy.

Odpoveď:

Áno, preto nám Šríla Prabhupáda radí v komentári a vysvetľuje tu príklad s elektrinou. Zmysel toho príkladu je v tom, že hračky. ktoré má dieťa. z neho môžu urobiť materialistu, ale tie isté hračky môžu priviesť k tomu, aby sa oslobodil od ilúzie.

Príklad:

Krišna je krásny. Ak dieťaťu pomôžeme rozlišovať čo je krása, tak sa môže stať materialistom. Preto sa oddaní snažia, aby sa cit pre krásu dieťaťa rozvíjal tak, aby mohol pochopiť a poznať Najvyššieho Pána. Obvykle to prebieha tak, že ak učíme svoje dieťa čo je krásne, tak sa bude zaujímať o pekné veci, auto, domy, obrazy, oblečenie. Preto si niektorí oddaní myslia, že nemajú učiť dieťa čo je krása, aby sa nestal materialistom. No vtedy môže nastať druhý problém, že keď sa objaví Krišna, tak on to neocení. Preto je úlohou naučiť dieťa, aby vedelo čo je krásne, ale nie preto, aby bol materialistom, ale aby vedel že tá krása je spojená s Krišnom.

Toto je jeden zo záverov, ktoré môžeme urobiť. Problém nenastáva ak človek rozvíja celý svoj talent a schopnosti pre to, aby mohol mať vzťah s Bohom. O tomto som chcel s vami dnes diskutovať.

Komentár oddaného:

Ak už sú ľudia starší a nie sú natoľko aktívni, tak hľadajú nejaké činnosti pre uspokojenie svojich zmyslov, takže sa opäť vracajú k tým detským hrám a spomínajú si na to ako boli malí a podľa toho zase robia tie detské činnosti, aby mohli mať niečo radi. Keď už nikoho nemajú, tak si kúpia psíka a hrajú sa s ním, hrajú karty, chodia na golf a opäť sa vracajú k tým detským hrám, takže sa tí starí ľudia správajú ako malé deti. Ak nemajú Boha, tak sa vracajú opäť k tým deťom.

Odpoveď:

Áno a to hovorí o tom, že človek nemohol dosiahnuť Boha. Boh má veľa tajomstiev. Najvyšší Pán má veľa hier, vzťahov. Ak sa človek neodovzdá naplno Najvyššiemu Pánovi, tak začne byť opäť ako dieťa. Je zaujímavé, že keď je dieťa malé, tak je zvedavé a teší sa ako pôjde do školy. No keď začne chodiť do školy, tak si začne hovoriť, že je oveľa lepšie byť starším človekom, ktorý nemusí chodiť do školy. No keď začne chodiť do práce, tak si začne hovoriť, ako je dobré byť na dôchodku, nepracovať a iba oddychovať. No a dôchodci pozerajú na malé deti a myslia si aké je dobré byť dieťaťom. Nemusia nič robiť, nad ničím premýšľať. Takto prebieha kolobeh zrodenia.

Človek nemôže žiť v prítomnosti, spomína na minulosť a premýšľa nad budúcnosťou. Ak človek spomína na minulosť a premýšľa nad budúcnosťou, tak sa nemôže objaviť v duchovnom svete, pretože v duchovnom svete nie je čas, tam je iba prítomnosť. Preto je potrebné sa snažiť o to, aby sme nikomu nezávideli a chápať, že prítomný čas, ktorý máme je pre nás najlepší. Tak môže človek zmeniť svoj život a priblížiť sa k tomu, aby lepšie pochopil Pána.