arrow
Surdas prabhu Bhagavad Gíta

Bhagavad-gíta seminár, 13. časť – 2.32-2.46

Surdas das_Seminár BG – 13. časť_druhá kapitola od 2.32 po 2.46_YP_16.3.2025
🕐 13 min

Pokračujeme v Bhagavad Gíte. Zastavili sme sa na tridsiatom-druhom verši. Preto si myslím, že by bolo dobré prečítať zvyšné verše do tridsiateho ôsmeho verša.  

 

Bhagavad Gíta 2.32

yadṛcchayā copapannaṁ
svarga-dvāram apāvṛtam
sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha
labhante yuddham īdṛśam

Ó, syn Pṛthy, šťastní sú kṣatriyovia, ktorým sa naskytnú možnosti k boju, otvárajúce brány na nebeské planéty.

 

Bhagavad Gíta 2.33

atha cet tvam imaṁ dharmyaṁ
saṅgrāmaṁ na kariṣyasi
tataḥ sva-dharmaṁ kīrtiṁ ca
hitvā pāpam avāpsyasi

Ak sa však nezúčastníš tohto spravodlivého boja, prehrešíš sa zanedbaním svojich povinností a prídeš tak o svoju povesť bojovníka.

Bhagavad Gíta 2.34

akīrtiṁ cāpi bhūtāni
kathayiṣyanti te ’vyayām
sambhāvitasya cākīrtir
maraṇād atiricyate

Ľudia si navždy budú rozprávať o tvojej potupe a pre váženú osobu je potupa horšia než smrť.

Bhagavad Gíta 2.35

bhayād raṇād uparataṁ
maṁsyante tvāṁ mahā-rathāḥ
yeṣāṁ ca tvaṁ bahu-mato
bhūtvā yāsyasi lāghavam

Veľkí generáli, ktorí si veľmi ctili tvoje meno a slávu, si budú myslieť, že si z bojiska odišiel iba zo strachu, a budú ťa považovať za zbabelca.

Bhagavad Gíta 2.36

avācya-vādāṁś ca bahūn
vadiṣyanti tavāhitāḥ
nindantas tava sāmarthyaṁ
tato duḥkha-taraṁ nu kim

Tvoji nepriatelia ťa budú ohovárať mnohými nepeknými slovami a hanobiť tvoje schopnosti. Či snáď môže byť pre teba niečo bolestivejšie?

Bhagavad Gíta 2.37

hato vā prāpsyasi svargaṁ
jitvā vā bhokṣyase mahīm
tasmād uttiṣṭha kaunteya
yuddhāya kṛta-niścayaḥ

Ak ťa na bojisku zabijú, dosiahneš nebeské planéty; ak zvíťazíš, získaš pozemské kráľovstvo. Preto povstaň, ó, syn Kuntī, a odhodlane bojuj.

Bhagavad Gíta 2.38

sukha-duḥkhe same kṛtvā
lābhālābhau jayājayau
tato yuddhāya yujyasva
naivaṁ pāpam avāpsyasi

Bojuj, lebo to je tvojou povinnosťou; bojuj bez ohľadu na šťastie alebo nešťastie, zisk alebo stratu, víťazstvo alebo porážku; tak na seba neuvalíš hriech.

 

Prečítali sme túto časť druhej kapitoly až do konca. Táto časť je odpoveď na druhý argument Arjunu. Možno sme teraz pozabudli na všetky tie Arjunove argumenty a preto sa na ne pokúsime rozpamätať. Musíme si spomenúť na druhý argument, lebo ak si na neho nespomenieme, tak nemôžeme pochopiť o čom tu Krišna hovorí. Pretože tu Krišna vyvracia druhý argument. Pokúste sa spomenúť si, a ak sa vám to nepodarí, tak to pripomeniem. Pripomínam, že sme hovorili o védskom štvorci. To je jeden moment. A druhý moment je, že sme hovorili o zisku Arjunu.

Na začiatku Arjuna hovoril: „Ja to nechcem robiť.“ Potom zvažuje vzdialenejšie následky. To je druhý Argument. Potom ešte vzdialenejšie a to je spojené s karmou. Štvrtý najvzdialenejší argument je spojený s globálnym záujmom spoločnosti. Podľa tejto klasifikácie hovorí druhý argument o vzdialenej výhode. A podľa inej schémy sa druhý argument vzťahuje k osobným záujmom. To je argument jeden a dva a taktiež sa vzťahuje k iným ľuďom, to je polovička dva a štyri. Takže ako v tejto časti Krišna vyvracia Argument Arjunu?

Publikum: Arjuna je vojak a jeho povinnosťou je bojovať.

Surdas prabhu: V čom je ten zisk?

Publikum: To, že si bude plniť povinnosť je cestou na nebeské planéty.

Surdas prabhu: Áno potvrdzujem, ale teraz sa to pokúsim sformulovať. Keď Arjuna vyhrá, čo dostane?

Publikum: Kráľovstvo. 

Surdas prabhu: Áno. To je výhodné. A keď prehrá, čo dostane?

Publikum: Pôjde na nebeské planéty. 

Surdas prabhu: Áno. Arjuna v druhom argumente hovorí, že to pre neho nie je výhodné. Krišna mu hovorí, že to výhodné je. Skúsme sa na to pozrieť z praktického uhlu pohľadu.

Príklad: Dieťa povie, že nechce chodiť do školy a ako prvý argument uvedie to, že sa mu nechce ráno vstávať a podobné veci. Ako druhý argument použije otázku, čo z toho bude mať, keď bude chodiť do školy? Čo vtedy môže rodič dieťaťu povedať? Ako mu to môže vysvetliť?

Publikum: Že keď sa tam nič nenaučí, tak aspoň získa kamarátov.

Surdas prabhu: Áno a keď sa naučí?

Publikum: Bude múdrejší.

Surdas prabhu: Môže získať lepšiu prácu. Bude si môcť dovoliť veci, ktoré bude chcieť. Atď.. Týmto chcem povedať, že to aké argumenty hovorí Arjuna a to, ako ich Krišna vyvracia, je praktické v tom zmysle, že sa neustále prejavujú aj v bežnom živote. Tiež sme spomínali, že druhý argument je spojený s inými ľuďmi. Ako táto časť vyvracia tento moment? Arjuna hovorí: „Aký význam má zabíjať svojich príbuzných a kamarátov?“ Ako tu Krišna vyvracia tento argument? Porozmýšľajte, teraz sme tie verše prečítali.

Publikum: Že sa dostanú na nebeské planéty.

Surdas prabhu: To tam nie je spomenuté.

Publikum: Že zabíja len hmotné telá, ale duše ostávajú nesmrteľné. 

Surdas prabhu: Áno, to je argument, ale z predošlej časti. 

Publikum: Že ho budú považovať za zbabelca? 

Surdas prabhu: Áno. Krišna hovorí: „Ty ich nechceš zabiť, ty ich chceš ušetriť, to je šľachetné, no oni si budú myslieť, že si ich ušetril nie kvôli tomu, že si šľachetný, ale preto, že si sa zľakol a si zbabelec. To je pre kšatriju horšie ako smrť.“ Krišna mu vysvetľuje: „Ak ich nezabiješ, tak ťa budú považovať za zbabelca a to je pre teba horšie ako smrť.“ Zvažujeme dve okolnosti. Arjuna hovorí: „Ak ich zabijem, tak ako si budem užívať?“ Krišna hovorí: „Ak ich nezabiješ, tak ťa budú považovať za zbabelca a to je pre teba horšie ako smrť.“ Arjuna opísal jednu situáciu a Krišna druhú. Ktorá z týchto dvoch situácii je pre Arjunu prijateľnejšia?

Publikum: Ísť bojovať a keď tak umrieť v boji?

Surdas prabhu: No, prijateľnejšie pre neho je sa bitky zúčastniť. Pretože ak sa bitky nezúčastní, tak to je pre šľachetného človeka veľmi zlé. Vidíte ako citlivo o tom Krišna hovorí? Tu sa rozbíja druhý argument Arjunu. Od tridsiateho-deviateho verša sa začína nová časť, ktorá rozbíja tretí argument Arjunu. Teraz teda záleží od vás, či máte nejaké otázky k predchádzajúcej časti a ak nie, môžeme pokračovať ďalej.  

Publikum: Arjuna bol bojovník a musel bojovať, bola to jeho povinnosť. A lekárova povinnosť je liečiť ľudí bez toho, aby im ublížil. Bol som ale svedkom, že lekari prijali ľudí na operáciu s tým vedomím, že to neprežijú. Keď som sa opýtal, prečo ich prijíma, keď vie že im nepomôže, tak mi bolo povedané, že sa na tom budú učiť. Čo z toho do budúcna daný lekár bude mať?

Surdas prabhu: Znamená to, že aj na ňom budú robiť experimenty.

Publikum: Myslel som to tak, že on sa ako keby učil na tých ľuďoch, ktorí zomierali, ale potom už to vedel robiť.

Publikum: Napríklad kšatrija sa môže učiť tak, že zabíja zvieratá v lese. Nemá za to žiadnu karmu, lebo to je súčasť jeho povinností sa zlepšovať. Takže možno aj doktor, ktorý sa učí na pacientoch, ktorí mu umrú, tak je to v poriadku.

Surdas prabhu: Je to možné a preto hovorím, že do budúcna sa môže tiež ocitnúť v takej situácii, že bude umierať a niekto na ňom bude trénovať za účelom, aby mohol pomôcť iným. 

Publikum: On sa môže aj sám na takúto operáciu prihlásiť.

Surdas prabhu: Myslím si, že to bude v ďalšom živote a nemusí to byť priamo spojené s operáciou, ale idea bude rovnaká.

Publikum: Mal by mať za to ale dobrú karmu, nie? Nemal by mať za to trest, keď chce pomôcť. Je rozdiel, keď je to nejaký Mengele.

Surdas prabhu: Pozrite, ťažko sa mi teraz odpovedá na túto otázku, pretože bola nečakaná. Nerozmýšľal som nad touto situáciou a preto odpovedať hneď v tejto chvíli je pre mňa problém. Na jednej strane vidíme, že to má svoje plus. Lekár to robí s dobrými úmyslami, ale na druhej strane treba zvážiť, či chce chorý, aby sa na ňom ten experiment realizoval. Napríklad niektorí ľudia po smrti darujú svoje orgány a píšu k tomu vyhlásenie. No niekedy sa stáva, že lekári zoberú tie orgány a nepýtajú sa ho.

Publikum: Na Slovensku je to naopak. Keď nenapíšete, že ich nechcete darovať, tak ich automaticky darujú. To je len taká zaujímavosť.

Surdas prabhu: Kiṁ karma kim akarmeti kavayo ’py atra mohitāḥ, viete ako sa to prekladá? Kim akurvata sañjaya, to je prvý verš Bhagavad Gíty. Kim znamená čo. Kiṁ karma znamená čo je karma.  Kim akarmeti znamená čo nie je karma. Kavayo, Kavi znamená mudrc. Mohitāḥ, moha znamená ilúzia. Čo je karma, čo nie je karma, je nepochopiteľné aj pre mudrcov.

Preto podľa všetkého budú hrať úlohu ešte nejaké dodatočné nuansy. Oni sú tiež dôležité. Kto bol ten chorý? Do akej miery ho bolo možné zachrániť? To má tiež význam. To je podľa všetkého tá realita, ktorá je prítomná v tomto svete. Pre mňa je zložité povedať, aké to bude mať následky. Každopádne, keď má človek pochybnosti či koná dobre, tak už to je dobré. V podstate podobná situácia je popísaná v šestnástej kapitole Bhagavad Gíty, ktorá sa volá božské a démonské povahy. Tam Krišna popisuje božské a démonské povahy. Jedna z božských vlastností je to, že pochybuje o správnosti svojho konania. Vždy sa snaží pochopiť či koná správne. Keď má lekár tieto pochybnosti a stále zvažuje, tak to je jedno a keď nepochybuje a berie to plošne a učí sa na každom chorom človeku, tak je to iné. Každopádne, keď človek zomiera a keď svojou smrťou môže priniesť nejaký úžitok spoločnosti, tak je to dobré. No stále existujú nejaké doplňujúce detaily, ktoré majú význam a my o nich teraz nevieme.

Zhrnutie:

Sú to verše od tridsiateho prvého po tridsiaty ôsmy.

Môžeme z toho vyvodiť nasledujúce dôležité momenty: 

Krišna vyvracia druhý argument Arjunu. 

Prvá dôležitá myšlienka, ktorú sme preberali na minulej lekcii je, že šťastie človeka spočíva v plnení si svojej povinnosti.

Druhá dôležitá myšlienka je, že ak Arjuna vyhrá, tak získa celé kráľovstvo a ak prehrá, tak dosiahne raj a bude si užívať na rajských planétach.

Tretia dôležitá myšlienka je spojená s inými ľuďmi. Arjunovi je vysvetlené, že iní ľudia nie sú hodní jeho spoločnosti. Budú ho ponižovať, ak sa nad nimi zľutuje a to bude pre neho horšie ako smrť. 

 

4.časť (Buddhi-yoga)

 

Nová časť sa volá buddhi yoga a čo znamená buddhi?

Publikum: Inteligencia. 

Surdas prabhu: Áno. Táto časť vyvracia tretí argument Arjunu. Aký je tretí argument? O čom hovorí?

Publikum: To je ten s karmou.

Surdas prabhu: Áno, je to spojené s karmou. Presne povedané s hriechom. Arjuna tam hovorí o tom, že nechce hrešiť. Preto sa v tejto časti bude preberať téma hriechu.

Publikum: To začína už od 2.39?

Surdas prabhu: Áno, až do otázky Arjunu. Otázka Arjunu je nová, nasledujúca časť.

 

Bhagavad Gíta 2.39

eṣā te ’bhihitā sāṅkhye
buddhir yoge tv imāṁ śṛṇu
buddhyā yukto yayā pārtha
karma-bandhaṁ prahāsyasi

Až doposiaľ som ti vyložil toto poznanie analytickým štúdiom. Teraz počúvaj, ako ti ho vysvetlím z hľadiska konania bez túžby po plodoch svojej práce. Ó, syn Pṛthy, ak budeš konať s týmto poznaním, môžeš sa vyslobodiť zo zajatia činov.

 

V tomto verši už vidíme, že teraz bude Krišna odpovedať na tretí argument Arjunu. 

 

Bhagavad Gíta 2.40

nehābhikrama-nāśo ’sti
pratyavāyo na vidyate
sv-alpam apy asya dharmasya
trāyate mahato bhayāt

V tomto úsilí niet straty alebo úbytku a i malý pokrok na tejto ceste môže človeka ochrániť pred najväčším nebezpečenstvom.

 

Vidíte ako to je spojené s hriechom? Keď človek spraví hriech, tak sa dostáva do nebezpečnej situácie. Tu sa hovorí o tom, že pochopenie toho, čo teraz povie Krišna, ho zbaví hocijakého nebezpečenstva.

 

Bhagavad Gíta 2.41

vyavasāyātmikā buddhir
ekeha kuru-nandana
bahu-śākhā hy anantāś ca
buddhayo ’vyavasāyinām

Tí, ktorí kráčajú touto cestou, sú odhodlaní vo svojej snahe a majú jediný cieľ. Ó, milované dieťa Kuruovcov, inteligencia nerozhodných je rozvetvená.

 

Tieto tri verše – tridsiaty-deviaty až štyridsiaty-prvý je ako keby taká reklama toho poznania o ktorom bude teraz Krišna hovoriť.

 

Bhagavad Gíta 2.42-43

yām imāṁ puṣpitāṁ vācaṁ
pravadanty avipaścitaḥ
veda-vāda-ratāḥ pārtha
nānyad astīti vādinaḥ

kāmātmānaḥ svarga-parā
janma-karma-phala-pradām
kriyā-viśeṣa-bahulāṁ
bhogaiśvarya-gatiṁ prati

Ľudia s chabými znalosťami si hovejú vo vznešených slovách Véd, odporúčajúcich vykonávanie rôznych výnosných obradov, ktorých cieľom je dosiahnutie nebeských planét, moci a výhodného zrodenia. Keďže túžia po zmyslových pôžitkoch a po bohatstve, vravia, že nad to niet.

Bhagavad Gíta 2.44

bhogaiśvarya-prasaktānāṁ
tayāpahṛta-cetasām
vyavasāyātmikā buddhiḥ
samādhau na vidhīyate

V mysli tých, ktorí príliš lipnú na zmyslových pôžitkoch a na hmotnom bohatstve a sú tým zmätení, sa nezrodí pevné odhodlanie oddane slúžiť Najvyššiemu Pánovi.

Bhagavad Gíta 2.45

trai-guṇya-viṣayā vedā
nistrai-guṇyo bhavārjuna
nirdvandvo nitya-sattva-stho
niryoga-kṣema ātmavān

Védy sa prevažne zaoberajú témami, ktoré patria do troch kvalít hmotnej prírody. Povznes sa nad tieto tri kvality, ó, Arjuna, a buď voči nim transcendentálny. Osloboď sa od všetkých dualít, vzdaj sa všetkých túžob po zisku a ochrane a spoznaj svoje pravé „ja“.

Bhagavad Gíta2.46

yāvān artha uda-pāne
sarvataḥ samplutodake
tāvān sarveṣu vedeṣu
brāhmaṇasya vijānataḥ

Všetky funkcie, ktoré plní malá studňa, splní v každom ohľade aj veľká vodná nádrž. Podobne môže byť zmysel Véd užitočný iba pre toho, kto pozná ich účel.

 

O čom sa tu hovorí? Čo si myslíte?

Publikum: Že je lepšie byť duchovný, ako materialista.

Surdas prabhu: Súhlasím. 

Publikum: Že je lepšie konať menej, ako nič. Zamerať sa skôr na duchovno, ako na materiálne veci.

Surdas prabhu: Správne hovoríte. Vyskúšam to vysvetliť pochopiteľnejším spôsobom. Predovšetkým sa tu hovorí o Védach. Prečo sa tu hovorí o Védach? 

Publikum: Lebo je to spôsobom konania. Popisujú spôsob konania.

Surdas prabhu: Áno, a?

Publikum: Aby ľudia neboli príliš pripútaní k Védam, ktoré pojednávajú o materialistických veciach, lebo potom ľudia, ktorí sú ovplyvnení dualitami hmotnej prírody, tak majú rozvetvenú inteligenciu a nie sú schopní slúžiť Krišnovi.

Surdas prabhu: Podobne, ale nie je to úplne tak. Pochopil som vašu myšlienku, je správna, ale nie je celkom správne sformulovaná. Ale samotná myšlienka je správna. Tretí argument Arjunu je o čom? 

Publikum: Že keď zabije rodinu, tak pôjde do pekla. 

Surdas prabhu: Áno a jedným slovom? 

Publikum: O hriechu. 

Surdas prabhu: Áno. Ako pochopiť čo je a čo nie je hriech, Pomocou čoho určujeme, že toto je hriech a toto nie je hriech?

Publikum: Pomocou Véd.

Surdas prabhu: Správne. Preto sa tu začína hovoriť o Védach. Chápete prečo sa tu hovorí o Védach? Pretože nemôžeme hovoriť o tom čo je a nie je hriech, pokiaľ človek nepozná Védy. 

Príklad: Porušenie zákona. Ako pochopiť, ktoré konanie je porušenie zákona a ktoré nie je?

Publikum: Prečítame si zákony.

Surdas prabhu: Nestačí si ich len prečítať, je potrebné ich aj pochopiť. Právnikov učia tomu, aby rozumeli zákonom. Ak človek nepozná zákony a nerozumie im, ako môže hovoriť o tom, čo je porušenie zákona a čo nie je? Keď človek nepozná zákony, nemôže povedať čo je porušenie zákona a čo nie.

Niekto zoberie váš majetok a zničí ho. Je to porušenie zákona, alebo nie?

Publikum: Je.

Surdas prabhu: No v určitých prípadoch nie.  Plavíte sa na svojej lodi a tiež tam prepravujete aj svoje auto. Kapitán zavelí, vyhoďte to auto do vody. Bude to trestný čin?

Publikum: Podľa toho, prečo mu to prikáže.

Surdas prabhu: Je búrka a ohrozuje to loď, že sa potopí, tak kapitán povie: „Vyhoďte všetky autá z lode.“ Vaše auto sa potopilo, ale porušenie zákona to nie je. Pretože týmto spôsobom je zabránené ešte väčším škodám. Týmto konaním boli zachránení ľudia, keďže sa loď nepotopila.

Publikum: Krajná núdza.

Surdas prabhu: Áno. Takýchto vecí je dosť veľa. Študoval som právo a preto viem, že aj nejaké malé nuansy môžu všetko zmeniť. Je veľmi veľa nuans a v závislosti od nich môže byť rozsudok, ktorý vynesie sudca rôzny. Napríklad ak jeden človek zabil druhého, tak čo myslíte, bude to trestný čin?

Publikum: Záleží od okolností.

Surdas prabhu: Áno, ale on zabil. Preto neskúsený človek povie: „Ten človek zabil druhého človeka, takže ho treba potrestať.“ No mohol zabiť človeka, ktorý na neho útočil a v tom prípade nemôže byť potrestaný. Alebo napríklad, keď dieťa do štrnástich rokov zabije, tak ho tiež nepotrestajú. Opýtajú sa ho či zavraždil človeka. On sa prizná a sudca povie, nech ho pustia pretože má trinásť rokov. Prečo vám o tomto hovorím? Lebo takto isto to je aj s Védami. No védy sú zložitejšie ako trestný zákon. Védy majú veľmi zaujímavé momenty. Pre rôznych ľudí sú rôzne požiadavky Véd. To je veľmi zaujímavé. Môžem vám povedať pre zaujímavosť o niekoľkých úrovniach Véd. To čo teraz poviem, nemusíte brať doslovne. Poviem vám princíp.

Najskôr vám poviem, aké sú úrovne. Je artha śāstra, nad tým je dharma śāstra a nad ňou sa nachádza mokṣa śāstra a nad ňou bhakti śāstra. Existujú teda štyri úrovne. V závislosti od toho, aká je úroveň vedomia človeka, taká šástra sa na neho vzťahuje.

Príklad: Veziete sa v autobuse a niekto vám stúpi na nohu. Čo spravíte?

Čo hovorí artha śāstra? Ak vám niekto stúpil na nohu, tak vy máte spraviť to isté.

(Surdas prabhu názorne ukazuje, ako sa cestujúci pomstí a tiež dupne na nohu previnilcovi)

Človek, ktorý má vyššiu úroveň vedomia sa musí nachádzať na úrovni dharma śāstra. Na tejto úrovni musí vedieť ovládať svoj hnev. Nemôže odpovedať takisto, nemôže sa pomstiť. Musí prejaviť šľachetnosť. Ak stúpi človeku na nohu s tým, že mu to chce vrátiť, tak z pohľadu dharma śāstry bude konať hriech.

Publikum: Ak ten, kto je na úrovni vedomia artha śāstry a stúpi mu na nohu, tak hriech nerobí?

Surdas prabhu: Nie. Lebo to záleží od úrovne vedomia človeka. 

Publikum: A ak človek na úrovni artha śástry nestúpi na nohu tomu druhému, tak má za to dobrú karmu?

Surdas prabhu: Veľmi dobrú karmu.

Keď človeku, ktorý sa nachádza na úrovni artha śástry ako odpoveď niekomu stúpi na nohu, tak to nebude pre neho hriech. Ale z uhla pohľadu človeka, ktorý sa nachádza na úrovni dharma śástry to hriech bude.

(Surdas prabhu názorne ukazuje, ako cestujúci verbálne zareaguje voči previnilcovi, ale nestúpne mu na nohu)

Zároveň, tá reakcia, ktorú spraví človek na úrovni dharma śástry, bude pre človeka, ktorý sa nachádza na úrovni mokṣa śástry hriech. Tú reakciu, ktorú som napodobnil, bude hriech na úrovni mokṣa śástry. V čom spočíva hriech pre človeka, ktorý sa nachádza na úrovni mokṣa śástry? Kde je tam problém?

Publikum: Že on si myslí, že je toto telo.

Surdas prabhu: Je to správna odpoveď. Prijímam, ale skúste to vysvetliť jednoduchšie. Problém spočíva v tom, že sa nahneval. Človek na úrovni dharma śástry ovládol svoj hnev. Keď niekto stúpi v autobuse na nejaký papierik, tak nebudeme nijako reagovať. Je to jednoducho nejaká materiálna vec a to isté je aj naše telo. Ak niekto stúpi na naše telo a ak sa nachádzame na úrovni duše, tak to nie je problém. Ak sa človek hnevá na úrovni mokṣa śástry, tak je to problém. Na úrovni mokṣa śástry nebudeme vôbec reagovať. 

Publikum: Takže aj bez ironickej poznámky?

Surdas prabhu: Áno, bez poznámky. Každopádne keď to človek urobil náhodne. 

Publikum: A nejaký máyavadín môže povedať, že prečo si sebe stúpil na nohu? Lebo oni nerozlišujú koho je ktorá noha. 

Surdas prabhu: No, netreba si myslieť, že mokṣa śástra je šástra pre máyavadínov. Mokṣa śástra je pre tých ľudí, ktorí sa už nestotožňujú so svojim telom. Keď niekto stúpil niekomu na nohu, tak reakcia má byť taká, že sa netreba hnevať. No z pohľadu bhakti śástry to už bude hriech. Aké je správne konanie človeka, ktorý sa nachádza na úrovni bhakti śástry?

Publikum: Môže mu vylepiť a povedať, že prečo ubližuješ Krišnovmu služobníkovi. Toto telo nepatrí mne, ale Krišnovi a ty ubližuješ Jeho majetku.

Surdas prabhu: Ja by som navrhol ponúknuť mu knihu, alebo Haré Krišna mahá-mantru a povedať, že: „Pozri stúpil si mi na nohu, ale som ti za to vďačný, pretože ti teraz môžem povedať o Krišnovi.“

Publikum: Ale Arjuna, keď ho napadol Duryodhana, tak on mu nedal knižku.  

Surdas prabhu: Duryodhana vedel o Krišnovi. To bola iná situácia.

Publikum: Môj bod je, že aj násilie aj nenásilie sa môže dať použiť. Oddaný sa nemusí riadiť materiálnymi zákonmi.

Surdas prabhu: Oddaný sa musí pozerať z uhla pohľadu kázania. Túto situáciu treba použiť vo forme kázania. Buď vo vzťahu k inému človeku, alebo vo vzťahu k sebe samému. Je tu viac možností ako sa dá zachovať. Ak vám stupia na nohu, tak môžete skríknuť Haré Krišna a tým budete šíriť sväté meno. Celý autobus to bude počuť. Ak sa vás opýtajú že čo sa deje, tak odpoviete: „Veď mi stúpil na nohu! Čo som mal nadávať? Povedal som Haré Krišna.“

Publikum: Máme tu jedného oddaného, ktorý je vodič autobusu a vraví, že ešte nepočul niekoho zakričať Haré Krišna.

Surdas prabhu: To je preto, lebo oddaných je málo. Ľudia sa nachádzajú na inej úrovni vedomia. Ja som často počul, že keď oddaným niečo nevychádza, tak zakričia Haré Krišna.

Publikum: Mám ešte otázku, ak môžem. Pokiaľ správne chápem, keď je niekto na úrovni artha a zachová sa tak, ako by sa zachoval niekto na urovni dharma, dostane za to dobrú karmu a vďaka tomu sa môže v ďalšom živote narodiť s dharmickým vedomím? Tak to funguje? 

Surdas prabhu: Uvediem prirovnanie. Existuje škola a tam sú triedy. Každé dieťa chodí do svojej triedy. Keď dieťa dokáže riešiť úlohy vyšších tried, je to pre neho dobré. Keď všetky úlohy svojej triedy urobil, tak môže prestúpiť do vyššej triedy.

Publikum: Splnenie tej úlohy znamená prekonať svoju momentálnu prirodzenosť?

Surdas prabhu: Ak človek plní úlohy svojej triedy, rozvíja svoje vedomosti a tak stúpa vyššie. Plnením si svojich povinností si človek zlepšuje svoje vedomie.

Publikum: Ale napríklad ten, kto oplatí tomu druhému, že mu stúpi na nohu ako odpoveď, tak to je jeho povinnosť stúpiť na tú nohu? Takže on robí v podstate dobrú vec, tiež má za to aspoň nejakú aspoň malú dobrú karmu?

Surdas prabhu: Keď sa jeho vedomie nachádza na tejto úrovni.

Publikum: Robí to čo by mal, čo sa od neho očakáva na tej úrovni, tak má za to trochu dobrej karmy. Ale keby urobil taký skok a zachoval sa oveľa lepšie, tak za to má veľa dobrej karmy? Ale keby napríklad mu niekto stúpil na nohu a on ho za to pichne nožom, tak má za to zlú karmu, lebo to už nie je jeho povinnosť? 

Surdas prabhu: Áno. Artha śástra popisuje, čo sa môže a čo nie. Čítal som nejaké zborníky o artha śástre.  Artha śástra od Kautilyu. Dá sa to pozrieť ako príklad. 

Publikum: A čo taký američan, ktorý jedáva burgre? To je pre neho normálne. On by za to nemal ísť do pekla tým pádom. 

Surdas prabhu: Poviem vám zaujímavý príklad. Je ale veľmi ilustračný. Možno by som ho nemal hovoriť, ale myslím si, že ste tu všetci dospelí ľudia. Napríklad v piatom speve sa opisuje peklo za tie, alebo iné hriešne konania. Napríklad šúdra môže urobiť niečo a nedostane sa do pekla, ale bráhmana sa za to do pekla dostane. Veľa záleží od vedomia toho človeka. Preto je potrebné sa dobre vyznať v šástrach.

Publikum: Každá úroveň teda so sebou nesie väčšiu zodpovednosť?

Surdas prabhu: Áno. To neznamená, že je to tak: „Ó mám väčšiu zodpovednosť, jeho vedomie je už pripravené k tomu.“ Je to prirodzené pre toho človeka.

Publikum: Svätci ako Prahlád Maharádž alebo Ježiš, ktorých mučili, tak oni vlastne keby sa zachovali inak, tak by konali hriešne? 

Surdas prabhu: To záleží od vedomia človeka. V čom je zvláštnosť oddanej služby? Bhakti môže byť na rôznych úrovniach. V každom prípade to veľmi mení situáciu. Globálne bhakti śástra sa nachádza vyššie ako mokṣa śástra. Každopádne používanie princípov bhakti na hociktorej úrovni zlepšuje situáciu človeka. Ak sa oddaný nachádza na úrovni artha, prijal myšlienku bhakti, ale jeho vedomie sa nachádza na úrovni artha śástry, tak sa tak môže zachovať. Na každej úrovni sa tak dá zachovať. Môžeme pridávať reakcie z bhakti śástry.

Publikum: On môže byť zároveň na akomkoľvek leveli toho vedomia, ale ak prijal tú bhakti, tak už je čistý oddaný?

Surdas prabhu: Áno, ak neporušuje definíciu Rúpu Goswámího. anyābhilāṣitā-śūnyaṁ jñāna-karmādy-anāvṛtam ānukūlyena kṛṣṇānu-śīlanaṁ bhaktir uttamā. To znamená, že buď je to čistá oddaná služba, alebo oddaná služba. Má sa na mysli oddaná služba s prímesami, nie čistá oddaná služba. Všetko závisí od toho, ako sa jeho konanie zhoduje s definíciou Rúpu Goswámiho. V princípe, ak všetko robí správne, nachádzajúc sa i na nízkej úrovni, tak to bude čistá oddaná služba. Je to celkom možné.

Publikum: Ja som dnes zdieľal taký citát, že dobrý človek je niekto kto sa snaží zlepšovať a skutočné dobro je v tom snažení. Že nejde až tak o výsledok, alebo momentálny stav, ale o ten proces. 

Surdas prabhu: Áno. Minulý rok sme to preberali, začali sme tú tému na Krišna Džanmaštami. Chcel som povedať, že úroveň čistej oddanej služby môže dosiahnuť hocikto z nás, ak rozumie princípom a definíciam Rúpu Goswámího. Dve, tri veci treba mať pod kontrolou a všetko bude v poriadku.

Myslím, že týmto to môžeme uzavrieť. Na ďalšej lekcii budeme v tejto téme pokračovať. Spravím záver tejto časti, ktorá sa týkala Véd a potom sa budeme rozprávať o karma-yoge. Pretože od štyridsiateho-siedmeho veršu sa začína opisovať karma-yoga.

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

Pridať komentár:

Zatiaľ žiadne komentáre.

Mohlo by vás zaujímať

Surdas prabhu Filozofia
Čítaj viac
Surdas prabhu Filozofia
Čítaj viac
Surdas prabhu Vzťahy Rodinný život
Čítaj viac
Yogapit
Prehľad ochrany osobných údajov

Táto webová stránka používa cookies, aby sme vám mohli poskytnúť čo najlepší používateľský zážitok. Informácie o súboroch cookie sa ukladajú vo vašom prehliadači a vykonávajú funkcie, ako je rozpoznanie vás, keď sa vrátite na našu webovú stránku, a pomáhajú nášmu tímu pochopiť, ktoré časti webovej stránky sú pre vás najzaujímavejšie a najužitočnejšie.