Śrīmad-bhāgavatam 2.9.34

ṛte ’rthaṁ yat pratīyeta
na pratīyeta cātmani
tad vidyād ātmano māyāṁ
yathābhāso yathā tamaḥ

Synonyma

ṛte — bez; artham — hodnoty; yat — to, co; pratīyeta — vypadá, že je; na — ne; pratīyeta — vypadá, že je; ca — a; ātmani — ve vztahu ke Mně; tat — to; vidyāt — musíš vědět; ātmanaḥ — Moje; māyām — iluzorní energie; yathā — jako; ābhāsaḥ — odraz; yathā — jako; tamaḥ — temnota.

Překlad

Ó Brahmo, vše, co vypadá, že má nějakou hodnotu, není reálné, pokud to nemá vztah ke Mně. Věz, že je to Moje iluzorní energie; odraz světla v temnotě.

Význam

V předchozím verši se mluvilo o tom, že každá fáze existence vesmírného projevu — jeho vznik, udržování, rozvoj, následné interakce různých energií, jeho rozklad a jeho zánik — v základu souvisí s Osobností Božství. Kdykoliv se tedy zapomíná na tento prvotní vztah s Pánem a kdykoliv jsou věci přijímány za skutečné, aniž by měly vztah k Pánu, pak se jedná o pojetí vytvořené iluzorní energií Pána. Jelikož nic nemůže existovat bez Pána, je třeba vědět, že iluzorní energie je rovněž energií Pána. Správný závěr, že vše má být spojeno s Pánem, vytváří yoga-māyā neboli “energie spojení” a mylnou představu, že něco může existovat odděleně od Pána, vytváří Pánova daivī māyā neboli mahā-māyā. Obě māyi jsou také spojeny s Pánem, jelikož v celém stvoření nenajdeme nic, co by nemělo vztah k Nejvyššímu Pánu. Chybné pojetí oddělenosti od Pána tedy není neskutečné, ale iluzorní.

Iluze znamená mylně pokládat jednu věc za jinou. Například pokládat provaz za hada je iluze, ale provaz není neskutečný. Provaz je reálný, ale to, jakým způsobem ho vnímá pomýlený člověk, je iluze. Mylné pojetí, že hmotný svět je oddělený od energie Pána, je tedy iluzí, ale tento svět není neskutečný. Toto iluzorní pojetí se označuje jako odraz reality v temnotě nevědomosti. Vše, co vypadá, že není “vytvořeno Mojí energií”, se nazývá māyā. Pojetí, že živá bytost nemá podobu nebo že Nejvyšší Pán nemá podobu, je také iluzí. Pán řekl v Bhagavad-gītě (2.12) uprostřed bitevního pole, že vojáci, kteří stáli před Arjunou, Arjuna samotný i Pán existovali i v minulosti, nyní stojí na Kuruovském bitevním poli a budou existovat jako individuální osobnosti i v budoucnosti, a to nejen po zničení současného těla, ale dokonce i po osvobození z hmotné existence. Pán a živé bytosti jsou za všech okolností individuální osobnosti a jejich osobní rysy nikdy nezanikají; milostí Pána může být pouze odstraněn vliv iluzorní energie, odraz světla v temnotě. Ani světlo slunce, ani světlo měsíce není v hmotném světě nezávislé. Skutečným zdrojem světla je záře brahmajyoti, která šíří světlo z transcendentálního těla Pána, a totéž světlo se odráží v různých podobách: jako světlo slunce, světlo měsíce, světlo ohně nebo světlo elektřiny. Představa, že individuální “já” nemá žádný vztah k Nejvyššímu “Já”, je také iluzí a snažit se chybně prohlašovat, že “já jsem Nejvyšší” je poslední léčkou téže māyi neboli iluzorní, vnější energie Pána.

Seminár

Princíp ilúzie je veľmi zaujímavo sformulovaný v samotnom verši Šrímad Bhagavatamu a Šríla Prabhupáda ho ďalej vysvetľuje.

Ilúzia sa skladá z dvoch kritérií:

Prvé kritérium je, že má nejakú hodnotu, alebo presnejšie, zdá sa to pre ľudí hodnotné.

Druhé kritérium je, že to nie je spojené s Pánom.

Ako príklad môžeme uviesť peniaze. Peniaze sú hodnota, lebo sú spojené so štátom a za ne môžeme niečo získať, nejaké materiálne veci. Dieťa často zbiera nejaké papieriky, napríklad známky, alebo obaly od žuvačiek alebo niečo podobné a pre neho tieto papieriky predstavujú nejakú hodnotu. Pre neho to má rovnakú hodnotu, ako majú hodnotu peniaze pre dospelých. Niekedy sa tlačia peniaze do hier, aby sa s nimi mohli deti hrať. V tom je podstata ilúzie, keď dieťa považuje toto za hodnotu, ale v skutočnosti to hodnota nie je. Človek si v živote vsugerováva určite hodnoty, napríklad nejakú módu alebo značky. Niektorý produkt môže byť rovnakej kvality, ale keď má na sebe značku, tak stojí viac a to je princíp ilúzie. Cena produktu nezodpovedá skutočnej hodnote. Ľudia si často niečo vymýšľajú. Napríklad pyšný človek chodí so zdvihnutou hlavou a myslí, že na neho všetci pozerajú a hovoria o ňom, že je veľmi významný a vo výsledku jeho dôležitosť môže byť menšia ako dôležitosť mravca.

Predstavte si, mravec lezie a hovorí si: „Ja som taký veľký, táto mravčenia cesta je pomenovaná podľa mňa.“ Hrdo ide po tej ceste a myslí si, aký je dôležitý, ale čo znamená mravec z pohľadu materiálneho stvorenia? Čo znamená jeho sláva z pohľadu skutočnej slávy? Práve toto je tá ilúzia. A ľuďom sa to páči. Napríklad v materiálnom svete sa žena považuje za niečo hodnotného, ovládať ju, dosiahnuť to, aby žena bola pripútaná k svojmu mužovi je niečo hodnotné. Mladíci si myslia, že nejaký blízky vzťah s dievčatami je niečo hodnotného. Pýšia sa tým. No v skutočnosti to nie je žiadna hodnota. Skutočná hodnota je v tom, že sa nenecháme zmiasť ženskými kúzlami. V každej situácii by sme sa mali starať o ženy, ale ak pritom nebudeme pod papučou, tak to je tá skutočná hodnota. To je hodnota úprimného človeka, ktorý sa môže starať o druhého a pri tom nebyť motivovaný, že niečo dostane na oplátku.

V tomto je rozdiel medzi skutočnou a iluzórnou hodnotou. Skutočná hodnota je to, čo je spojené s Pánom a falošná je tá, ktorú sme si sami vymysleli. Teraz môžeme vymyslieť čokoľvek a nazvať to hodnotou, ale keď to za hodnotné nepovažuje Pán, tak to nikdy hodnotné nebude. Napríklad filozofovia hovoria o tom, čo je objektívna realita. Objektívna realita je to, ako vidí všetko Krišna. Ak Krišna vidí nejakú vec takýmto spôsobom, tak to je objektívna realita aj keď my to tak nevidíme. Napríklad zločinec môže vykonať nejaký zločin, ale môže si povedať, že
„prečo ma zatvárate, ja som nič zlé neurobil.“ Keď to nezodpovedá tomu čo hovorí zákon, tak ho potrestajú. Napríklad človek môže začať jesť niečo bez toho aby zaplatil, môže povedať, že všetci ľudia majú doma chladničku a chodia k tej chladničke, niečo odtiaľ zjedia a nikto im nič nevyčíta. „Ja som urobil to isté a vy ste ma odviedli na políciu a za čo? To je nespravodlivé.“ To je príklad ľudskej hlúposti. Človek si myslí, že môže sám vymýšľať hodnoty a pravidlá. Keď sám vytvára hodnoty a pravidlá, tak práve to sa nazýva ilúziou.

Otázka: Keď je objektívna realita a hodnota, tak prečo existujú iluzórne hodnoty a reality?

Je to preto, že nechceme byť spojení s Pánom a keďže nechceme byť spojení s Pánom, tak musíme vytvárať svoj hodnotový rebríček. Napríklad blázni. Často ľudia nechcú žiť v realite. Takíto ľudia začínajú žiť podľa svojich vymyslených pravidiel. Ten kto nechce prijať, že všetko vo výsledku je Najvyššia Božská Osobnosť, tak je prinútený prijať útočisko u Jeho iluzórnej energie. A s pomocou Mahá-máye, ktorá mu dáva možnosť vytvárať pravidlá a žiť vymysleným životom s nejakými vymyslenými hodnotami.

V tomto materiálnom svete sa všetci podobáme deťom, ktoré zbierajú obrázky od žuvačiek a potom sa o tieto obrázky hádajú a bijú. Kradnú si medzi sebou tieto obrázky a sú pyšní, keď ich majú veľa. Niekto im závidí, niekto si myslí, že má úspešný život preto, že má trošku viac obrázkov, ale v skutočnosti keď sa na to pozrieme, tak to vyzerá veľmi hlúpo. Skutočnú realitu ľudia nechcú vnímať. Skutočná realita je Krišna a všetko čo je s Ním spojené. Jeho sväté meno. Nie je potrebné zbierať obrázky zo žuvačiek, ale počet pozorne zaspievaných svätých mien.
Každé pozorne vyrieknuté sväté meno je podobné diamantu, ktorý skutočne získavame.

Pokračovanie

Śrīmad-bhāgavatam 2.9.34

Význam

Na samotném počátku Vedānta-sūtry je potvrzeno, že vše pochází z Nejvyššího, a tudíž, jak bylo vysvětleno v předchozím verši, všechny individuální živé bytosti pocházejí z energie svrchované živé bytosti, Osobnosti Božství. Brahmā se narodil z energie Pána a všechny další živé bytosti se rodí z energie Pána prostřednictvím Brahmy; žádná z nich nemůže existovat bez spojení s Nejvyšším Pánem. Nezávislost individuální živé bytosti není skutečnou nezávislostí, ale pouze odrazem skutečné nezávislosti, která existuje v Nejvyšší Bytosti, tedy v Pánovi. Neoprávněné nároky podmíněných duší na svrchovanou nezávislost jsou iluze, jak svědčí tento verš.

Seminár

Popisuje sa tu prejav ilúzie. Obklopuje nás veľa veci a často hovoríme o tom, že to je ilúzia. Ilúzia má určite charakterové vlastnosti. Jedna z charakterových vlastnosti je, že ilúzia sa zdá byť niečím hodnotným, ale v skutočnosti to hodnotné nie je. To je základný paradox ilúzie. Z jednej strany prestávame vidieť skutočné hodnoty a z druhej prehlbujeme svoje pochopenie. Keď niečo považujeme za hodnotu, tak čo v skutočnosti znamená tá hodnota? On začína konať v súlade s týmito hodnotami. Podrobí tú svoju činnosť, svoje hodnoty, svoje emócie a všetko čo robí práve týmto hodnotám. Môžeme vykonávať veľké množstvo činnosti, ale všetko to nemá žiaden zmysel.

Každý človek má v sebe zakorenený sklon ľúbiť. No ak túto túžbu nasmeruje na niečo, čo toho nie je hodné, tak vznikajú nie veľmi hodnotné veci. Napríklad človek začína mať rád svoje auto. Začína sa o neho starať, premýšľa o ňom všade kam príde hovorí o svojom aute a pýta sa na autá druhých a to vyzerá dosť hlúpo. Pretože láska a objekt lásky – to auto – nie sú kompatibilné jedno s druhým. To auto nemá nejakú veľkú hodnotu. Je to materiálna vec, ktorá je užitočná v materiálnom svete, ale byť Auto dás nie je asi to najlepšie čo môžeme dosiahnuť.

Tu vzniká otázka, prečo Pán vytvoril tú ilúziu? Aký zmysel má pôžitok, keď vo výsledku príde len trápenie? Odpoveď v skutočnosti je v tomto výklade Šrílu Prabhupádu. Živá bytosť má určitú nezávislosť. Nezávislosť znamená, že môžem vykonávať nejaké činy podľa svojho výberu. Pretože, ak živá bytosť nemôže konať podľa svojho výberu, tak to znamená, že nemá nezávislosť. Preto, aby sme mali slobodu výberu, tak musíme mať alternatívu niečoho, čo nie je veľmi hodnotné. To v sebe zahŕňa aj to, že môžeme s tými iluzórnymi hodnotami vytvárať určité vzťahy a celý život okolo toho behať. Práve preto Pán vytvára tento materiálny, iluzórny svet, aby živá bytosť mala možnosť slobody výberu.

Príklad: Keď chlapec začína chodiť s nejakým dievčaťom, tak tento vzťah začína tým, že ona ho od seba odháňa k iným dievčatám. Začína hovoriť, že nie je proti tomu, aby sa stretával ešte s nejakými inými dievčatami. „Ty si slobodný človek, takže môžeš robiť čo chceš. Prečo chodíš so mnou? Tam sú iné dievčatá a možno sú lepšie ako ja.“ Prečo to ona robí? Preto, aby mal nezávislosť. Pretože so závislým človekom nie je možné vytvárať skutočne vzťahy. Pretože v momente ako závislosť skončí, nemáme žiadnu záruku, že vzťah bude pokračovať. Pán využíva tú istú logiku, On hovorí, že môžeme byť kľudne v materiálnom svete keď chceme a živá bytosť môže prejaviť tú svoju nezávislosť buď výberom materiálneho sveta, alebo prejaví nezávislosť tým, že si vyberie duchovný svet a vzťah s Najvyšším Pánom, ale v ľubovoľnej situácii my prejavujeme tú svoju nezávislosť.

Otázka: Keby neexistoval materiálny svet, tak v čom by spočívala tá naša nezávislosť?

Podstata spočíva v tom, že správny výber, že my si nebudeme vážiť falošné hodnoty, tak to musí byť založené na tom, že musíme mať inteligenciu. Oddanosť vzniká na základe inteligencie. Keď človek má inteligenciu, tak sa môže odovzdať, ak nemá, tak nemôže. Pretože my musíme zhodnotiť tie hodnoty, oceniť ich a pokiaľ nedokážeme zhodnotiť čo je skutočná hodnota, tak sa vždy budeme nachádzať pod vplyvom niekoho a keď vyjdeme z pod toho vplyvu, tak sa hodnoty zmenia. Neskôr než človek rozvinie chuť k duchovným hodnotám, tak človek silno závisí od troch veci. Oddaný je závislý od šástry, gurua a sádhua. Práve oni dávajú rozumu silu. Až potom časom u človeka vzniká nejaká chuť a ďalším motívom jeho konania je práve tá chuť.

Pokračovanie

Śrīmad-bhāgavatam 2.9.34

Význam

Lidé s nedostatečným poznáním podléhají iluzi, a proto jsou takzvaní vědci, fyziologové, empiričtí filozofové atd. oslněni zářným odrazem slunce, měsíce, elektřiny atd. a popírají existenci Nejvyššího Pána, přičemž předkládají teorie a různé spekulace o stvoření, udržování a zničení všeho hmotného. Lékař může teoreticky popírat existenci duše v tělesné stavbě člověka, ale nedokáže dát život mrtvému tělu, přestože všechny struktury organismu člověka přetrvávají i po smrti. Psycholog vážně studuje fyziologickou stavbu mozku, jako kdyby struktura mozkové tkáně byla tím mechanismem, který uvádí do činnosti mysl, ale obnovit činnost mysli v mrtvém těle nedokáže. Všechny vědecké studie vesmírného projevu nebo tělesné stavby, opomíjející spojitost s Nejvyšším Pánem, jsou jen různými intelektuálními cviky, které se týkají odrazu skutečnosti, a všechny jsou nakonec iluzí a ničím víc. Veškerý rozvoj vědy a poznání současné materialistické civilizace je pouze projevem zatemňujícího vlivu iluzorní energie. Vliv iluzorní energie se projevuje dvojím způsobem — zatemňuje vědomí živé bytosti a stahuje ji dolů. Iluzorní energie takto stahuje živé bytosti do temnoty nevědomosti a zakrývá oči lidí s nedostatečným poznáním, což jim znemožňuje rozpoznat existenci Nejvyšší Osoby, která osvítila nejvyšší individuální živou bytost, Brahmu. Nikde se zde netvrdí, že Brahmā je totožný s Nejvyšším Pánem, a takové pošetilé prohlášení na základě nedostatečného poznání je tedy dalším projevem iluzorní energie Pána. Pán říká v Bhagavad-gītě (16.18-20), že démonské osoby, které popírají existenci Pána, jsou stahovány do stále hlubší nevědomosti a takto se převtělují život za životem bez jakéhokoliv poznání o Nejvyšší Osobnosti Božství.

Seminár

V tejto časti komentára dáva Šríla Prabhupáda príklad hodnôt, ktoré nie sú skutočnými hodnotami. Ako príklad udáva súčasnú vedu. Zdá sa, že to čo dosiahla skutočná veda, tak to je dosť veľké, ale v skutočnosti veda nedokáže zachrániť pred smrťou. Smrť straší ľudí a ľudia sa jej boja.

Počul som od jednej dôchodkyne takúto vec. Položila otázku: „Prečo musíme všetci umierať, prečo nás Pán nestvoril takými, že budeme žiť večne?“ Hovorila, že by súhlasila aj s tým, že by sa vôbec nerodili deti, aby všetci len žili, nikto neumieral, všetci žili večne na tejto planéte. Prežila celý život a dôležitá pre ňu bola hlavne táto otázka. Nezamýšľala sa nad peniazmi, pračkou, alebo niečím iným. Zamýšľala sa nad otázkou smrti. Starý človek iluzórnosť hodnoty materiálnych veci vníma oveľa silnejšie.

Najvyššia materiálna hodnota, ktorá je v tomto materiálnom svete je zbavenie sa smrti. Vedci nedokážu prekonať smrť. To je príklad falošných hodnôt, ktoré vytvárajú. Ďalej Šríla Prabhupáda popisuje činnosť iluzórnej energie. Hovorí, že pokrýva vedomie živej bytosti a sťahuje ho dole.

Vzniká otázka: Keď ja som pokrytý týmito falošnými hodnotami a som stiahnutý do tohto materiálneho sveta, ako sa môžem zbaviť od vplyvu ilúzie? Ďalej sa vysvetľuje, že iba skutočný predstaviteľ guru parampary nás môže zachrániť od vplyvu iluzórnej energie.

Rozumiete, prečo je oslobodenie sa od smrti najväčšou materiálnou hodnotou a nie je to napríklad nejaké drahé auto? Základná hodnota spočíva v tom, že človek žije. To je proces, ktorý je najdôležitejší. Ostatné veci v materiálnom svete sú len určité dekorácie. Ich hodnota nie je zrovnateľná s hodnotou samotného života.

To môžeme pochopiť na jednoduchých príkladoch: Zločin ako únos deti s cieľom získať nejaké výkupné. Keď som študoval právo, tak v tej dobe bol vo svete aj v Rusku bežný tento zločin. Podstata je v tom, že unesú dieťa a žiadajú od rodičov výkupné. Zaujímavé je sa na to pozrieť nezainteresovane. Tomu dieťaťu môže byť pár rokov. Zločinci hrozia tým, že ho zabijú, keď nedostanú tie peniaze. Chcú veľké peniaze a rodičia bez pochybností hneď odovzdajú peniaze. Prečo to robia? Môžu si povedať, „dobre uniesli ste naše dieťa, tak my si urobíme iné.“ Môžeme si pomyslieť, to dieťa má len zopár rokov. Suma, ktorú od nich únoscovia požadujú je taká veľká, že si za to môžu kúpiť kľudne veľký dom, byt, drahé auto a ešte môžu získať aj veľa zmyslového pôžitku. No rodičia to aj tak považujú za výhodný obchod a to je preto, že život má oveľa väčšiu hodnotu, ako všetky tie materiálne hodnoty.

Napríklad, keď človek leží na smrteľnej posteli, tak je pripravený dať ľubovoľnú sumu za to, aby mu aspoň o kúsok predĺžili život. Bohatí ľudia, ktorí umierali, tak súhlasili s tým, že je oveľa lepšie byť chudobný ale mať zdravé telo, než mať veľký majetok a umierať. Veľa hodnôt, ktoré človek považoval za cenné v priebehu života, strácajú pre neho hodnotu, ale život má pre neho hodnotu v priebehu celého života.

Napríklad ja som vyrastal ešte v Sovietskom zväze a tam bolo málo materiálnych veci. V Sovietskom zväze v Rusku neboli vôbec telefóny. Obyčajne domáce telefóny, ktoré bývali inde bežne v bytoch. Bolo veľmi komplikované získať povolenie, aby ste mohli mať telefón. Na tridsaťšesť rodín boli dva telefóny, v praxi to bol ale len jeden telefón. Do jedného vchodu paneláku bol povolený vždy iba jeden telefón, bolo to veľmi nepohodlné. Pamätám si, ako sa rodičia snažili získať povolenie na to, aby nám zaviedli telefón. Otec mal konexie v týchto kruhoch, v tej organizácií ktorá pripájanie organizovala, ale ani jemu sa nepodarilo získať všetky tie povolenia, aby nám zaviedli telefón. Takže to bola veľká hodnota. Potom sa objavili prvé mobilné telefóny. Ja som mal prvý mobilný telefón niekedy na začiatku dvadsiateho prvého storočia. To bolo považované za určitý zázrak, že človek nepotrebuje byť pripojený stále káblom a môže telefón nosiť stále so sebou vo vrecku. Mobilný telefón ponúkal veľa ďalších funkcií, ktoré nemal ten domáci telefón. Napríklad z domáceho telefónu nebolo možné poslať sms, mobilný telefón nám to umožňoval. Pre človeka čo vyrastal v komunistickom Rusku, kde nič nebolo, kde nebola ani možnosť mať domáci telefón, tak tieto mobilné telefóny mali veľkú hodnotu. V súčasnosti to, že máte doma zavedený telefón, tak to už pre nikoho nepredstavuje žiadnu hodnotu, ani ja ten domáci telefón už vôbec nepoužívam. Ako sa to stalo, že prešiel nejaký čas a tá obrovská hodnota prestala mať cenu? Keby ma vrátili v čase naspäť, tak by som ani nenariekal, keby som nemal ten domáci telefón.

Prečo sa to stalo? Lebo hodnoty materiálneho sveta nemajú veľkú hodnotu. Počul som, že na začiatku, teraz už neviem, či dvadsiateho, alebo devätnásteho storočia bola obrovská prestíž, keď človek mal tri veci: Hodinky, ďalekohľad a teplomer. Keď niekto mal hodinky, ďalekohľad a teplomer, tak bol považovaný za prestížneho človeka. Dokážete si predstaviť, ako sa my dnes správame k týmto veciam, keby vám niekto povedať, že za tieto tri veci ľudia dokázali zabíjať a pracovať stovky hodín? Budete dnes sklamaný, keď nebudete mať svoj vlastný ďalekohľad? Budete prežívať trápenie, že je váš život neúspešný, pretože nemáte vlastný ďalekohľad? Rozumní ľudia analyzujú práve tieto veci. Čo dnes má tú hodnotu? Dnes sú to počítače, autá, atď.. Rozumný človek chápe, že tieto hodnoty časom stratia cenu, že naše ďalšie generácie sa na tom budú smiať, ako ich dedo pracoval veľa rokov, aby si mohol kúpiť nejaký starý počítač. Ale život, ten má vždy hodnotu. Život stojí vo výsledku viac ako ten najdrahší počítač. Práve preto Šríla Prabhupáda uvádza ako príklad život. V komentáre píše, že súčasná veda nedokáže predĺžiť život a preto žiadne materiálne hodnoty nemajú absolútne žiadnu cenu.