Nemôžeme urobiť paralelu, že v Indii je nejaké náboženstvo a to je zaštítené organizáciou, ktorá má svojho najvyššieho predstaviteľa, ako napríklad Rímskokatolícka cirkev má pápeža, alebo islamisti majú Kalifa. Rozumiete? Na západe existujú tie náboženské skupiny ako organizácie. No na východe tieto duchovné prúdy a hnutia existujú ako také vzdelávacie inštitúcie, ako také univerzity. Tieto duchovné univerzity nemali štatút oficiálnej organizácie. Ak budeme hovoriť vyslovene o viere v Krišnu, alebo inými slovami o vaišnavizme, tak existujú štyri také autoritatívne univerzity. V Sanskrite sa to nazýva sampradaja. Nie je dôležité, ako sa to nazýva v Sanskrite, ale je pre nás dôležité, aby sme chápali, že to je tradícia, ktorá má formu určitej duchovnej univerzity a má svoje smerovanie.
Príklad: Na začiatku som hovoril, že som študoval právo. Každý pedagóg, profesor na tej právnickej fakulte nám povedal k akej právnickej škole patrí. V Rusku sú veľmi známe napríklad moskovská právnická tradícia, petrohradská právnická tradícia. Obvykle sa volajú podľa miest, kde boli ich odlišnosti založené. Pedagóg, ktorý sa hlásil k tej danej škole nemusel byť nikdy v Moskve, ale pritom patrí k tej tradícii moskovskej právnickej školy. Tento vedecký smer nie je spojený s nejakou konkrétnou organizáciou.
Ako som povedal, tak v Indii existujú štyri takéto základné duchovné inštitúcie, alebo univerzity. Najznámejšou univerzitou je Brahma Madhva Gaudija sampradaja. Takáto univerzita pozostáva z pedagógov alebo z autoritatívnych osobností, ktorí rozvíjali filozofiu a prax, ktorú zastávali. Teraz môžete vidieť obrázky niektorých učiteľov. Nazýva sa to učiteľská postupnosť, kedy tradícia hovorí o tom, že to poznanie prechádza z učiteľa na žiaka. Práve Šríla Prabhupáda, ktorý založil hnutie ISKCON, patrí do tejto tradície Brahma Madhva Gaudija sampradaja. Nakoľko naša západná mentalita je trošku iná, my sa nevieme vzťahovať k niečomu, čo nemá organizačnú štruktúru, z tohto dôvodu založil hnutie ISKCON.
Aký si z toho môžeme urobiť záver?
Ten záver je taký, že ISKCON nie je nová organizácia, aj keď bola založená v 1966. V našom západnom chápaní by sme to mohli nazvať určitou filiálkou tej dávnej univerzity, ktorej profesor prišiel z Indie do Spojených Štátov. Každá vedecká tradícia je založená na nejakých vedeckých faktoch. Práve preto Šríla Prabhupáda zakladá na knihách dávnej Indie. Sám Šríla Prabhupáda napísal niekoľko desiatok kníh. Viac ako šesťdesiat. Začal písať tie knihy relatívne nedávno. Ako som už spomenul, sám som napísal tri knihy a viem, aké je to ťažké. Nehľadiac na to, že som oveľa mladší, ako Šríla Prabhupáda, teraz mám štyridsať šesť rokov. Šríla Prabhupáda začal písať svoje knihy v zrelom veku, bolo to už ďaleko za šesťdesiatkou. Napísal viac ako šesťdesiat kníh a sú dostatočne hrubé a ja som napísal zatiaľ veľmi tenké knižky. Keď už mám tú skúsenosť, tak o to viac sa divím tomu, ako tento človek dokázal napísať také kvantum literatúry. Bola to ozaj výnimočná osobnosť, pretože jeho knihy do dnešného dňa číta veľké množstvo ľudí a čítajú ich aj mladí ľudia. Sú nadšení z jeho kníh. Mnohí z ľudí, čo prečítajú tieto knihy sa snažia pridať k tomuto hnutiu.
Čo to vôbec sú za knihy? Knihy Šrílu Prabhupádu. Šríla Prabhupáda zakladá to učenie, ktoré je v knihách, na knihách dávnej Indie. Tie dávne indické knihy prekladá do angličtiny a plus k ním píše komentár. Teraz medzi vami bude kolovať jedna z jeho kníh. To je jedna z najčítanejších, legendárnych kníh Šrílu Prabhupádu. Keď si ju otvoríte, tak každá tá časť sa začína textom v staroindickom jazyku. Predtým sa písali tieto dávne texty na palmové listy. Je to napísané špeciálnou abecedou, takým znakovým písmom. Toto písmo sa volá Dévanagari. Potom tam je transliterácia, to býva v angličtine, teraz máte slovenskú Bhagavad Gítu, takže to je v slovenčine. Ako sme povedali, to písmo sa volá Dévanagari, ale ten jazyk je Sanskrit.
Ak niekto začne študovať Sanskrit, tak si všimne, že Sanskrit je veľmi podobný slovanským jazykom. Veľa sanskritských slov znie presne tak, ako slovanské slová, či už je to ruština, alebo slovenčina. V Sanskrite sú číslovky dva, tri, čatur a takýchto podobností medzi Sanskritom a slovanskými jazykmi je veľmi veľa. Vedci hovoria, že Sanskrit, ako aj slovanské jazyky sa vzťahujú k indoeurópskej skupine jazykov. Tretie čo tam môžete vidieť je doslovný preklad toho textu do slovenčiny. Potom tam je literárny preklad toho sanskritského veršu. Piatym je práve komentár Šrílu Prabhupádu, v ktorom sa snaží vysvetliť ako by sme mali správne chápať ten verš.
Ako som hovoril, učím vo Vrindávanskom inštitúte a jedna z mojich lekcií je práve o Bhagavad Gíte. Čo by som vyzdvihol o tejto knihe je, že je to kniha, ktorá vysvetľuje podstatu celého védskeho poznania. Samozrejme je veľké množstvo védskej literatúry. Napríklad Upanišády, ktoré tiež vyučujem. Existuje aj komentár na Védanta sútru, ktorý sa nazýva Šrímad Bhagavatam. Tým som chcel len ilustrovať, že z tých dôb dávnej Indie sa nám zachovalo dostatočné množstvo literatúry. Šríla Prabhupáda vybral tie najdôležitejšie literárne diela a snažil sa ich preložiť a vysvetliť západnému človeku.
Knihy sú to naozaj dávne. Dokonca aj vedci uznávajú, že tieto knihy boli zostavené veľa stoviek rokov dovtedy ako sa narodil Ježiš Kristus. Osobitosť védskej literatúry spočíva v tom, že sa venuje rôznym témam ľudského života. Preto obsahujú Védy obrovské množstvo kníh. Pretože Védy popisujú rôzne sféry ľudského života, či už je to staviteľstvo, kultúra, hudba, medicína, všetko toto dokáže obsiahnuť védska literatúra. Napríklad vo Védach je presne popísané, ako by sme mali správne stavať stavby. Možno niekto z vás mal ten zážitok, že sa v nejakej stavbe cítil veľmi dobre a z inej stavby sa vám chcelo utiecť. Vo Védach je presne popísané, kde by sa mala nachádzať budova, kam by mali smerovať okná, odkiaľ by mal byť vchod, aký rozmer by mala mať miestnosť určená pre nejaký účel, aby sa tam cítil človek pohodlne. V akej časti domu má byť spálňa, kde má byť pracovňa, kuchyňa. Mnohí západní ľudia poznajú čínsku odnož tohto védskeho poznania, ktorá sa nazýva Feng šuej. To je len jeden malý príklad toho, čo všetko obsahuje védske poznanie. Ako som povedal, tak takmer všetky aspekty ľudského života , či už kultúrneho, alebo praktického sú popísané vo Védach. Práve v tom spočíva unikátnosť védskeho poznania. Pretože, napríklad v iných duchovných tradíciách a v ich duchovných knihách sa nepopisuje tento materiálny aspekt ľudského života. No indická tradícia považuje aj ten materiálny aspekt ľudského života za dôležitý. Samozrejme, okrem toho praktického materiálneho poznania Védy obsahujú aj to duchovné poznanie. Teraz sa skúsime dotknúť niektorých aspektov práve toho duchovného poznania. No predtým si urobíme maličkú prestávku a opýtam sa, či má niekto nejaké otázky ohľadom toho, čo tu zatiaľ bolo povedané.
Otázka: Ja sa chcem spýtať, že či tá materiálna stránka v tých Védach, či existuje nejaká konkrétna kniha, kde môžeme prečítať to materiálne poznanie z Véd.
Materiálne poznanie je veľmi široká téma. Veľa védskej literatúry sa nedochovalo do dnešných dôb. Najdochovanejšia z védskeho poznania je práve tá duchovná literatúra, niečo sa samozrejme zachovalo. Určite sa zachovali Arta šástry, Káma šástry a Niti šástry. Napríklad mnohí asi počuli slovo Káma sútra. V skutočnosti Káma sútra je tiež časť védskeho poznania. No musíme si uvedomiť, že tá Káma sútra, ktorú poznáme my, nie sú Védy v čistej forme. To čo poznáme bolo spísané oveľa neskôr, ako boli prejavené prvé Védy. Konkrétne Káma sútra je napísaná odborníkom v danej téme. Málo kto vie, že Vatsjajana, ktorý je autor Káma sútry bol mních a nikdy v živote nemal sexuálny vzťah. Káma sútra je obšírna téma, nedotýka sa iba sexuálnych vzťahov a aj keď tento mních nemal žiaden vzťah, tak mal hlboké poznanie o vzťahu medzi mužom a ženou.
Napríklad existuje takzvaná Artha šástra. Artha šástra je napísaná Kautiljom, tiež expertom v tejto sfére. Táto šástra popisuje umenie politiky. Vysvetľuje absolútne všetko. Kedy je potrené vyhlásiť vojnu, kedy je potreba rokovania. Alebo existuje Niti šástra, tiež ju napísal expert v tejto sfére Čanakja pandit. Niti šástra popisuje princípy morálky, etiky a správne správanie. Čanakja pandit tam popisuje veľmi praktické veci a môžeme o ňom povedať, že bol radca, alebo v dnešnom pochopení premiér na dvore jedného z kráľov.
Dochovali sa aj traktáty o zdraví a správnom spôsobe života, možno ich poznáte, volajú sa Ájurvéda.
Bohužiaľ neexistuje nejaká jedna kniha, ktorá by komplexne dokázala popísať všetky sféry a ako som hovoril dochovali sa väčšinou len fragmenty z toho materiálneho poznania. No, na základe toho, čo sa nám dochovalo, si vieme urobiť predstavu, ako podrobne a perfektne popisovali tieto traktáty praktický život. Je potrebné povedať, že aj v súčasnosti sú objavované nové manuskripty a vedci ich veľmi pozorne študujú, takže sa nám to védske poznanie odkrýva do dnešných dní. Najlepšie sa dochovali z celej védskej literatúry Upanišády. Ich sa dochovalo zhruba dvesto dvadsať kníh. Ostatných základných kníh, ako sú Brahmany, Aranjaky a Samhity sa zachovalo zhruba do dvadsať kníh.
Otázka: Ja sa chcem opýtať, je táto filozofia spojená pravdepodobne s vegetariánstvom, ja si teda aspoň myslím, že ten spôsob života a celá filozofia tohto náboženstva. A ešte my ich poznáme vlastne len tak, akoby som povedala. V našich podmienkach to vyzerá trošku tak extrémne pri všetkej úcte, keď idú po ulici v nejakom oranžovom odeve, poskakujú s bubienkami a nevieme o tom prakticky nič. Hoci teraz, tá filozofia a Ájurvéda sa veľmi propaguje, mnoho ľudí to teda vyznáva. Ako sa oni teda na to pozerajú? Pretože v našich podmienkach je to také trošku nezvyčajné. Pouličné divadielko. Ľudia sa na to pozerajú, ako na taký extrém, že mladí ľudia si chodia s bubienkami a pochodujú a majú pri tom zvláštne kroky, každý sa pozerá, čo sú to za exoti.
Veľmi pekne ďakujem za túto otázku. Čo sa týka vegetariánstva, tak máte pravdu, pretože celá védska kultúra je vegetariánska. Samozrejme védska kultúra sa snaží nasmerovať ľudí k vegetariánstvu, ale nie je násilná, striktná v tom, že nesmieš, lebo ťa zabijem, alebo niečo také. Vo Védach je presne popísané, kedy je umožnené jesť mäso. Presne sa tam vysvetľuje, akým spôsobom by sa to malo všetko urobiť, aby človek mohol prijať mäso, aby som bol presný. No, keby sme mali chápať tú podstatu, prečo je védska kultúra vegetariánska, tak by sme pochopili, že je to obrovský prínos.
Čo sa týka toho pouličného divadla, ktoré tu popisujete, to je samozrejme najskôr potrebné chápať s čím je spojený ten odev alebo ich správanie. Je to samozrejme vonkajší prejav, ale aj ten vonkajší prejav má nejaký význam tak, ako má mních určitý druh odevu. Tieto ich odevy sú typické pre tradičnú dávnu Indiu. Pretože v Indii je veľmi teplá klíma, je tam veľmi teplo. Ako vidíte, ja mám oblečené sako a nohavice, ale v tomto oblečení je veľmi ťažké chodiť v Indii. Pretože by to sako bolo celé presiaknuté potom. Bude to pre mňa mučenie, nosiť takýto odev v Indii. Práve v Indii nosia takéto odevy, možno niekto videl, taký tradičný, historický film. A tam videl takýto druh odevov. Keď sa pozriete na film, ktorý popisuje dobu aspoň desať, dvadsať rokov nazad, tak absolútne všetci tam budú chodiť presne v takomto odeve. Samozrejme, teraz tam začína prevládať ten európsky, alebo západný druh obliekania, ale samozrejme aj oni sa potýkajú s tou otázkou tej klímy.
Tých mladých ľudí, ktorých vidíte na ulici, tak oni sa obliekajú takýmto spôsobom, aby ukázali a prejavili, že my patríme k tomuto tradičnému indickému hnutiu. To je také isté ako vojaci, prečo vojaci nosia uniformu? Uniforma presne určuje, aby sme vedeli, kam človeka zaradiť, má výložky, aby sme vedeli akú má pozíciu, má odznaky, aby sme vedeli v akej časti armády slúži atď. Odborník sa pozrie na vojaka a povie, aha to je príslušník slovenskej armády a tamten je príslušník americkej armády, alebo tureckej. Skúsme si predstaviť, že by mali všetci civilné oblečenie ako my. Keď sa pozrieme na akúkoľvek náboženskú tradíciu, tak tiež tam majú prijatý nejaký úzus obliekania, či už je to Rímskokatolícka cirkev, alebo akákoľvek iná. Čo si myslíte, taký bežný katolícky farár sa oblieka presne tak ako ostatní civilisti? Ten ich odev vo vás nevzbudzuje šok?
Publikum: Nie, na to sme zvyknutí od detstva.
Surdas das prabhu: Áno. A prečo sme si na to zvykli? Pretože je to súčasť tejto kultúry a my sme si na to zvykli. Môžem povedať, že keď som po prvý krát videl Rímskeho pápeža, to bol Ján Pavol druhý, tak som bol veľmi udivený, pretože u nás vo vtedajšom Sovietskom zväze, nikto taký odev na sebe nemal. To isté sa dá povedať pre akúkoľvek náboženskú tradíciu. Ja som sa narodil v Sovietskom zväze a nie iba rímskokatolíckych duchovných sme nemohli stretnúť na ulici, ale dokonca ani pravoslávnych v tej dobe. To isté, keď vidíte nejakého ruského metropolitu, alebo patriarchu a vidíte ho v tej vysokej čiapke, ako má tú dlhú bradu, tak prvú otázku, ktorú to vo vás vyvolá, preboha ako sa dá starať o tú bradu. Vždy som si predstavoval, ako jedia s takou bradou. Tam sa im zachytávajú omrvinky. V každom prípade pre človeka, ktorý na to nie je zvyknutý, to je asi šok. Ale šok je to pre toho, kto to vidí prvý krát. Keď každodenne vidíte nejakého katolíckeho farára, alebo biskupa, tak sa nebudete čudovať, prečo má pápež takú veľkú tiaru. To isté, keď človek vidí každodenne pravoslávneho duchovného, tak sa nebude čudovať tomu odevu pravoslávneho. Tu sme si ilustrovali, že to je ten vonkajší prejav, ale to hlavné, dôležité je práve tá podstata, tá filozofia, to védske poznanie.
Otázka: Chcela by som sa opýtať, aby sme sa k tomu nejak dostali, aký je rozdiel medzi teóriou toho ISKCONU a teóriou, ktorú hlásal Gándhí napríklad, keď Gándhí bol už dlhšie a ten je v Indii taký známy a tento odišiel a v šesťdesiatom šiestom a založil si toto.
Čo sa týka Gándhího, on bol politicky činný človek. Gándhí zakladal svoje hnutie na védskom poznaní, ale v rámci svojho politického zámeru. Šríla Prabhupáda pricestoval do Spojených štátov, aby rozšíril to duchovné poznanie.
Príklad: Dajme si modelovú situáciu. V Bratislave je nejaká univerzita. Niekto zo študentov z tejto univerzity sa stal prezidentom alebo premiérom. On absolvoval túto univerzitu a niekto z absolventov tejto univerzity sa stal pedagógom a on ostal učiť na tejto univerzite. A niekto z tých absolventov, keď získal dostatok skúseností, tak odcestoval do Spojených štátov a otvoril tam filiálku tejto Bratislavskej univerzity. Môžeme povedať, že jeden z týchto študentov je lepší alebo horší? Každý sa venuje svojej profesii, svojmu poslaniu. Asi každý bude súhlasiť s tým, že premiér, alebo prezident Slovenska nemôže každodenne vyučovať v Spojených štátoch, pretože má povinnosti tu na Slovensku, s touto krajinou. Každý sa venuje tomu svojmu poslaniu. Gándhí si vybral politickú činnosť, ktorá mala za ciel oslobodenie Indie od anglického kolonializmu. Bol politikom. Poznal staré indické poznanie, ale uplatňoval ho práve v tej politickej kariére. Šríla Prabhupáda, o ktorom sme hovorili, išiel rozšíriť to čisté duchovné poznanie na západ, aby západní ľudia mali možnosť zoznámiť sa s kultúrou a poznaním starej Indie.
Myslíte si, že je dobré zoznámiť sa s kultúrou iných krajín? Niekto by z vás chcel, aby slovenskú kultúru poznali všade na svete, alebo by ste chceli, aby nikto nevedel čo to je Slovensko a aká tu je kultúra? Čo si myslíte?
Publikum: Ja si myslím, že celosvetové poznanie treba, odbúrava to xenofóbiu. Neznalosť je živnou pôdou pre xenofóbiu.
Surdas das prabhu: Áno, s tým plne súhlasím. To je jedna vec a druhý aspekt je aj ten, že keď poznáme tú podstatu tej kultúry, tak dokážeme prijať to cenné, čo v tej kultúre je.
Bohužiaľ vidím, že sa náš čas napĺňa. Nanešťastie sme nestihli prejsť všetko, čo som mal pripravené, ale podľa mňa táto diskusia je oveľa cennejšia.
Otázka: V Indii, tam je silno rozkastované to obyvateľstvo, že človek je zaradený do nejakej kasty a inde sa nedostane, je to rozdelené, že každý má, nechcem povedať úlohu, ale povedzme životné zaradenie a on sa inde nedostane. Tie kasty udržiavajú aj manželstvá medzi sebou a tie manželstvá sa medzi kastami neprelínajú.
Čo sa týka kastového systému v Indii, tak naozaj existuje. V skutočnosti ten kastový systém ako ho poznáme my, je veľmi zlý. Málokto vie, kto sa tomu nevenuje, že ten kastový systém, ktorý poznáme v dnešnej dobe je relatívne mladá záležitosť, že sa objavil relatívne nedávno. Tento súčasný kastový systém je nesprávne interpretovanie takzvaného varnašramského systému. Súčasný kastový systém je prekrútený systém varnašrama, pre sebecký prospech.
Čo je podstata správneho systému varnašrama? Podstata je v tom, že absolútne každá spoločnosť je prirodzene rozdelená na štyri varny a štyri ášramy. Teraz poviem v krátkosti, čo to znamená ášram. Keď sa narodí ľudská bytosť, tak je malým dieťaťom. Základná povinnosť malého dieťaťa je učiť sa, to je práve ten prvý ášram, ten ášram sa volá žiak. Prirodzená povinnosť každého mláďaťa je učiť sa tým zákonom, ktoré panujú v tomto svete, aby v ňom dokázal prežiť. Keď človek dosiahne určitý vek, tak je prirodzené, že sa ožení. To je druhý ášram, rodinný život. Tak isto, ako malé dieťa má povinnosť učiť sa a poznávať svet, tak ten človek v rodinnom živote má tiež svoje povinnosti a to je zaistenie materiálnych potrieb svojej rodine, deťom, pracovať, urobiť niečo pre spoločnosť. Jeho povinnosťou je postarať sa aj o sociálne, spoločenské povinnosti. Potom keď dosiahne tento rodinný človek určitý vek, tak prechádza do tretieho ášramu, ktorý sa volá vánaprastha. Skúsim popremýšľať, ako by som ho charakterizoval v našom európskom pochopení, aby sme pochopili tú podstatu. V našom pochopení, by sme to mohli nazvať človek, ktorý ide do dôchodku. Aj ten dôchodca má svoje povinnosti. V správne fungujúcej spoločnosti by mal dávať rady mladším. Tu podčiarkujem to, v správne fungujúcej spoločnosti. V takejto spoločnosti idú mladší pre radu za starším a on nie je vylúčený z tej spoločnosti. Títo zrelí, skúsení ľudia sa delia so svojim skúsenosťami, či už profesionálnymi alebo osobnými s členmi svojej rodiny, alebo profesne mladšími kolegami.
Rozumiete? Je zaujímavé, že každý ďalší z tých ášramov je vyššie, ako ten predchádzajúci. Ten rodinný človek organizuje život svojich detí. Vánaprasthovia by mali v správne fungujúcej spoločnosti učiť tých rodinných ľudí, ako správne žiť, ako správne vychovávať deti. Tá najvyššia úroveň toho spoločenského postavenia je sannyásí. Sannyásí, to je v našom pochopení niekto, ako učiteľ, alebo mentor absolútne všetkých ostatných. Bohužiaľ v západnej civilizácii je ten trend, že keď človek dosiahne určitého veku, tak ho ako keby vyhodia na smetisko a povedia, ty už si staromódny, teba už nebudeme počúvať. Ale v správne fungujúcej spoločnosti, napríklad v tej Indii to bolo tak, že čím bol človek starší a skúsenejší, tým bol cennejší a váženejší pre tú spoločnosť.
Druhá línia, súčasť toho systému sú varny, alebo profesijné sféry. Tieto pracovné sféry sa dajú rozdeliť v našom západnom pochopení na bežných manuálnych pracovníkov, podnikateľov, ďalšia kategória sú manažéri, administrátori, vojaci, nazývajú sa kšatriovia. A tá štvrtá kategória, sú intelektuálni pracovníci, či už sú to učitelia, spisovatelia atď. Tak ako systém ášramov má nejakú hierarchiu, tak aj systém varien. Napríklad sú obyčajní manuálni pracovníci. Kto vedie bežných pracovníkov? Ten bežný manuálny pracovník je podriadený majiteľovi fabriky, alebo nejakému podnikateľovi, alebo niekomu, kto ho riadi. Alebo si myslíte, že je lepší systém, že ten pracovník príde do kancelárie a začne mu vysvetľovať, ako to má riadiť?
Publikum: Ale aj to funguje, lebo aj ten pracovník od tej lopaty ovláda tú lopatu a ten, kto je jeho nadriadený ovláda svoju robotu a nemusí ovládať robotu toho pracovníka, ktorý robí s tou lopatou, tak si nechá aj poradiť.
Surdas das prabhu: Z jednej strany tu také niečo bolo v minulosti. Ten pracovník od lopaty začne niekoho riadiť a on sám sa stáva riaditeľom.
Publikum: Lebo konkrétne u nás niektoré podniky, napríklad čo bol riaditeľ Slovnaftu, začínal ako obyčajný prevádzkar a vypracoval sa, urobil si vysokú školu a vypracoval sa až na riaditeľa podniku. Začínal v podstate od spodu. Ale v Indii toto nie je možné. Tam sú napríklad mnohí odsunutí úplne na okraj spoločnosti.
Surdas das prabhu: O tom čo hovoríte, že nie je možné v Indii prejsť z jednej kasty do druhej, o tom si povieme trošku neskôr. Vaša poznámka je v tom, že aj bežný robotník sa stal riaditeľom, ale on prešiel nejakým rozvojom. Komu je podriadený riaditeľ? Majiteľovi, predtým bol podriadený štátu, to bolo za minulého režimu. Vo výsledku ten riaditeľ, aj ten majiteľ toho podniku sa podriaďuje nejakým zákonom, čiže politikom. Je nejaká štátna inštitúcia, ktorá určuje tie pravidlá, ako môže a nemôže podnikať. Sú samozrejme nejaké konkrétne prípady, ale teraz sa snažíme pochopiť princíp. V absolútne každej spoločnosti, aj v tých západných je tento systém, týchto troch kategórii. V tom védskom systéme, v tej starej Indii bola ešte štvrtá kategória to boli intelektuáli, ktorí boli nadriadení absolútne všetkým a aj politikom hovorili, ako majú konať.
Teraz taká jednoduchá otázka, kto sa môže stať manuálnym pracovníkom, biznismenom, politikom, duchovným, intelektuálom?
Publikum: Závisí to od vzdelania.
Surdas das prabhu: Presne tak. Keby som to mal upresniť, tak to záleží od charakterových vlastností človeka, alebo od jeho talentov, schopností. Ak má človek talent v nejakej sfére, tak jeho činnosť v tejto sfére bude oveľa kvalitnejšia, cennejšia, efektívnejšia, ako v akejkoľvek inej. Ten staroindický systém varnašrama, o ktorom som tu hovoril, je založený na tom, že na základe poznania charakterových vlastností každého jedinca je možné ho určiť do nejakej pozície, čo mu pôjde najlepšie a v čom môže byť najefektívnejší pre spoločnosť.
Samozrejme toto môžeme do určitej miery pozorovať aj v súčasnosti. Napríklad kto sa stal majiteľom pôdy v Európe? Vo výsledku to boli vojaci a prečo? Ako vzniklo to rozdelenie pôdy? Videli, že vojak má schopnosti obraňovať a manažovať, tak mu povedali, tu máš svoje teritórium a staraj sa. Vo výsledku tí šľachtici, sú tí profesionálni manažéri tých jednotlivých území. Do tej doby, kým sa stala tá nehnuteľnosť dedičnou, tak to bolo tak, že keď kráľ videl, že má jeho potomok schopnosti svojho otca, tak ho nechal v tej správe toho léna, ale keď videl, že nemal tie schopnosti, tak ho vymenil. Král mal tú právomoc zobrať to léno komukoľvek a dať ho do správy niekomu inému, kto mal tie schopnosti. V tej dobe ranného feudalizmu bolo úplne bežné, keď kráľ videl, že nejaký obyčajný sedliak dobre bojoval a má organizačné schopnosti, tak mu vo výsledku to léno po tom neschopnom šľachticovi dal.
Ale potom sa stalo čo? Potom bolo uzákonené nevoľníctvo. Stali sa práva na léno dedičné. Skupina šľachticov si vydobyla u kráľa, že je jedno či bude môj syn schopný, alebo neschopný, on to dedične získa, aj keď nie je schopný. Kvôli tomuto egoizmu a osobným cieľom bolo uzákonené to, že šľachtici dosiahli to, že keď tu na mojom teritóriu žije nejaký sedliak a keď jeho syn bude lepší, ako môj syn, tak on bude vždy poddaný a môj syn bude vždy nadriadený. Bolo to tak? Vo výsledku súčasný kastový systém v Indii je to isté. Toto sa nazýva kastový systém. To neznamená, že to je správny systém. Ja si osobne myslím, že to nie je správny systém. Ten kto pozná védsku históriu a filozofiu, tak dokáže vysvetliť, prečo to je nesprávne a z čoho to vzniklo. Môžem vám povedať, že je to nesprávny systém. Vysvetlil som vám prečo vznikol. Tá istá deviácia sa stala aj v Európe aj v Rusku.
Samotné Védy popisujú, že v dobe v ktorej žijeme, bude veľmi málo kvalifikovaných ľudí, ktorí by mohli správne viesť spoločnosť. Čiže vo výsledku, je to problém súčasnej doby, v ktorej žijeme a Védy to presne popisujú. Védy presne popisujú, že v tejto dobe, v ktorej žijeme budú prevládať egoistické motívy ľudí a to správne, bude prekrútené na nesprávne. Prvá krajina ktorá zrušila nevoľníctvo bolo Holandsko, ak si to správne pamätám z dejepisu. V Rusku to bolo v roku 1861.
Publikum: Pozor, nevoľníctvo, alebo poddanstvo, to sú dve odlišné veci, to Rusi nemali. V Rusku bolo nevoľníctvo zrušené veľmi neskoro. V podstate viac menej došlo k zrušeniu až cez veľkú októbrovú revolúciu.
Surdas das prabhu: Ešte raz, nevoľníctvo je to, keď je človek pripútaný k nejakému miestu, pôde, nemôže slobodne odísť. Ako hovorím prví boli Holanďania, potom Francúzi a neskôr iné monarchie. V Rusku to bolo v druhej polovici 19. storočia a nakoľko to bolo veľmi nesprávne urobené, toto zrušenie nevoľníctva, tak toto bolo práve motívom toho, že v 1917. roku bola revolúcia. To je príklad toho, že to nevoľníctvo k ničomu dobrému neprivedie. Ako som už povedal tá stará India nemá nič spoločné s kastovým systémom. Vo védskom období a kultúre fungoval systém varnašrama, ktorý sme si popísali a práve tento systém zabezpečoval perfektné fungovanie spoločnosti. Bohužiaľ sa neskôr prekrútilo pochopenie toho, čo to je varnašrama.
Zatiaľ žiadne komentáre.