Bhagavad-gíta 17.4

Yajante sāttvikā devān
Yakṣa-rakṣāṁsi rājasāḥ
Pretān bhūta-gaṇāṁś cānye
Yajante tāmasā janāḥ

Synonyma

Yajante — uctievanie; sāttvikāḥ — tí, ktorí sa nachádzajú v kvalite dobra; devān — polobohovia; yakṣa-rakṣāṁsi — démoni; rājasāḥ — tí, ktorí sú v kvalite vášne; pretān — duchovia zosnulých; bhūta-gaṇān — strašidlá; ca — a; anye — iní; yajante — uctievajú; tāmasāḥ — v kvalite nevedomosti; janāḥ — ľudia.

Preklad

Ľudia v kvalite dobra uctievajú polobohov, ľudia v kvalite vášne démonov a ľudia v kvalite nevedomosti uctievajú strašidlá a duchov.

Význam

Najvyššia Božská Osobnosť opisuje v tomto verši rôzne druhy uctievačov podľa ich vonkajších činností. Podľa príkazov písiem je iba Najvyššia Božská Osobnosť hodná úcty, no tí, ktorí s nimi nie sú dostatočne oboznámení, alebo nenasledujú príkazy písiem, uctievajú rôzne objekty primerané ich postaveniu v kvalitách hmotnej prírody. Ľudia v kvalite dobra obyčajne uctievajú rôznych polobohov. Medzi polobohov patrí Brahmā, Śiva a iní, ako napríklad Indra, Candra a boh Slnka. To sú rôzni polobohovia. V tejto kvalite sú polobohovia uctievaní za určitým účelom. Podobne tí, ktorí sú v kvalite vášne, uctievajú démonov. Spomínam si, ako jeden muž počas druhej svetovej vojny uctieval Hitlera, pretože vďaka vojne nahonobil na čiernom trhu v Kalkate veľký majetok. Ľudia v kvalite vášne a nevedomosti si väčšinou namiesto Boha zvolia mocného človeka. Myslia si, že ako Boha môžu uctievať kohokoľvek a výsledok bude rovnaký.

Tu sa jasne hovorí, že ľudia v kvalite vášne si vytvárajú a uctievajú takýchto bohov, a tí, ktorí sa nachádzajú v kvalite nevedomosti alebo temnoty uctievajú duchov zosnulých. Niekedy uctievajú hrobku zosnulého. Aj sexuálna služba náleží do kvality temnoty. V odľahlých indických dedinách žijú uctievači duchov a strašidiel. V Indii môžeme byť zavše svedkami toho, ako ľudia z nižších sociálnych vrstiev odchádzajú do lesa, a ak vedia, že v určitom strome sídli duch, uctievajú ho a prinášajú mu obete. Tieto rôzne druhy uctievania však v skutočnosti nie sú uctievaním Boha. Uctievaním Boha sa vyznačujú tí, ktorí sú transcendentálne umiestnení v čistom dobre. V Śrīmad-Bhāgavatame (4.3.23) sa píše: sattvaṁ viśuddhaṁ vasudeva-śabditam. „Ak je človek v kvalite čistého dobra, uctieva Vāsudevu.“ To znamená, že ten, kto je celkom očistený od kvalít hmotnej prírody a nachádza sa na transcendentálnej úrovni, môže uctievať Najvyššiu Božskú Osobnosť.

Impersonalisti, o ktorých sa predpokladá, že sú umiestnení v kvalite dobra, uctievajú päť druhov polobohov. Uctievajú neosobnú podobu Viṣṇua v hmotnom svete, ktorá je známa ako filozofický Viṣṇu. Viṣṇu je expanziou Najvyššej Božskej Osobnosti, no keďže impersonalisti nemajú ani štipku viery v existenciu Najvyššej Božskej Osobnosti, predstavujú si, že podoba Viṣṇua je iba iným aspektom Brahmanu. Podľa ich predstáv je Pán Brahmā neosobnou podobou hmotnej kvality vášne. Tak niekedy opisujú päť druhov bohov, ktorí sú hodní úcty, ale pretože si myslia, že skutočnou pravdou je neosobný Brahman, zanechajú nakoniec všetky objekty uctievania. Z toho môžeme usúdiť, že rôzne kvality hmotnej prírody môžu byť očistené stykom s osobami, ktoré sú umiestnené na transcendentálnej úrovni.

Seminár

Táto sedemnásta kapitola Bhagavad-gíty sa nazýva druhy viery. Opisuje rôzne stavy viery, ktoré môže mať človek. Môže sa zdať, že to nie je pre vás aktuálne, ale v skutočnosti to je veľmi zaujímavé. Moja mama mi raz rozprávala ako sa narodila na Sibíri a tam sa uctievajú stromy, ako tu popisuje Šríla Prabhupáda v komentári. Poznáte niekoho kto uctieva stromy, duchov, alebo polobohov, yakšov, rakšasov? Ak nie sú otázky začnem rozprávať o tom čo som si pripravil.

Chcel som sa vás opýtať, v čo veríte?

Najskôr musíme pochopiť čo znamená viera a v tejto kapitole sa popisuje čo znamená viera. Vysvetľuje sa tu bod o ktorom by sme mali premýšľať, pretože ja neviem ako to je v češtine, ale v ruštine je to jedno slovo viera. V sanskrite sa dajú použiť dve slová a obe sa dajú preložiť ako viera a to sú slová gjána a šradha.

Gjána znamená poznanie. Napríklad dnes je nedeľa. Ja sa vás môžem opýtať či veríte, že je dnes nedeľa. Viera v sanskrite znamená aj gjána – ako poznanie.

Šrádha znamená to, čo ma môže urobiť šťastným. Z toho vyplýva, že to, čo ma urobí šťastným je môj Boh. Ľudia sa obracajú na Boha keď niečo chcú, alebo ak im niečo chýba. Pamätáte si keď sme tu mali siedmy verš z Bhagavad-gíty, kde sa hovorí: „Zvedaví, tí ktorí chcú bohatstvo, tí ktorí trpia sa obracajú na Boha.“ My môžeme hovoriť, že Krišna je pre nás Boh, ale to môže byť gjána, ale môže to byť aj šrádha.

Gjána, to je keď poviete, že viete, že Krišna je Boh. Ale Boh je v skutočnosti ten kto nás môže urobiť šťastnými. Každý má nejaké potreby, každému niečo chýba. Duša je veľmi malinká a vôbec nemá ochranu v tomto svete. Ublížiť v tomto hmotnom svete je veľmi ľahké. Je veľmi jednoduché urobiť človeku nejaký problém. Človek je veľmi malinký a nemá ochranu, on potrebuje Boha, aby mu dal ochranu, šťastie. Preto to, čo nám dáva šťastie je to, koho uctievame. A v závislosti od toho, aké chceme šťastie, tak to uctievame.

Začneme s duchmi. Prečo človek uctieva duchov, ako prebieha toto uctievanie? Šríla Prabhupáda hovorí o tom, že tí ľudia, ktorí majú sexuálne problémy uctievajú duchov. Ak sex robí človeka šťastným, to znamená, že človek uctieva duchov. Deje sa to pretože duch chce súložiť ale nemôže, lebo má jemné telo, nemá hrubé telo. A preto ten duch vstupuje do človeka a hovorí „maj sex, maj sex, ty to chceš.“ A potom je človek nadržaný sexom, ale v skutočnosti je nadržaný duchom. Duch chce dostať sex cez tú osobu.
Napríklad v Indii, keď ide človek vedľa prostitútky, tak prostitútky pískajú. Pretože pískanie narúša jemné telo človeka a duchovi je oveľa jednoduchšie vojsť do toho človeka. A keď je človek v tele začne hovoriť: „Pozri sa aké sú krásne, musíme to využiť.“ Pre človeka to ale nie je dobré, lebo z toho degraduje. A z toho vyplýva, že dáva iba radosť duchom.

To isté alkohol. Duchovia sú duchmi, lebo žili takým životom, ktorý zničí to hrubé telo. Oni zabili svoje hrubé telo a teraz potrebujú iné cudzie telo. Pre toto sa hovorí, že keď sa človek nachádza v kvalite nevedomosti, tak uctieva duchov. Keď vidí duch človeka v nevedomosti, tak si povie: „To je náš človek, to je náš služobník, budeme hovoriť čo má robiť a dostávať cez neho radosť.“ To je hlúpe, dávať radosť nejakým duchom.

Kedy a prečo vstupuje duch do človeka? Pretože má človek rovnaké záujmy ako ten duch. Ak má hodnoty ako sex a alkohol, tak duch si povie „ok“. Vrana k vrane sadá. Ak máte spoločné hodnoty a záujmy, tak sa budete spolu kamarátiť. Ak chcete mať zdravý typ života, tak sa budete priateliť s tými, ktorí majú tiež taký záujem, ale ak sa budete priateliť s tými, ktorí nemajú zdravý typ života, tak sa vám to nebude páčiť. Preto duchovia pozerajú akú máte vieru. Čo ťa robí šťastným. „Aha sex, tak to znamená, že ty si náš človek. Ty si náš sluha.“

Človek môže hovoriť, že verí v Krišnu, ale on má vieru v Krišnu na úrovni gjány. Rozumiete, to je len teória, gjána je len teória. Ale šrádha to je šťastie, a ako sa hovorí v Čaitanya Čaritamrite, akú majú vieru čistí oddaní, čo ich robí šťastnými? Čistých oddaných služba Krišnovi, lebo tá je pre nich sladká. Oddaný hovorí: „Ja chcem slúžiť Krišnovi, dajte mi niečo urobiť pre Krišnu a ak mi to dáte, tak budem šťastný a ak mi to nedáte, tak nebudem šťastný.“

Môže byť, že človek inklinuje k sexu a peniazom a preto uctieva určité osoby a vzniká z toho, že má dve viery. Jedna je teoretická a druhá praktická. V písmach je napísané, že ľudia, ktorí potrebujú peniaze uctievajú yakšov. Lebo pán yakšov Kuvéra je poloboh bohatstva. Preto vastu-šástra doporučuje držať peniaze na severe. Pretože peniaze idú od yakšov, od Kuvéru. Preto, ak máte sejf, tak sa musí otvárať na juh, ak chcete mať peniaze.

Zmysel je v tom, že Boh je ten, kto robí človeka šťastným. Človek môže mať peniaze. Ja mám tiež päť alebo desať eur, už si ani nepamätám. Ale ja chápem, že ma môže urobiť Krišna šťastným, taktiež oddaní, Bhagavad-gíta, Śrímad Bhagavatam. Môžeme sa stretávať s takými vecami ako grihastovia a musíme sa s nimi stretávať, to je normálne, ale vždy musíme myslieť na to, čo nás urobí v skutočnosti šťastnými. Čo ma bude ochraňovať.

Raz som komunikoval s jedným oddaným a on mal problém s manželkou. Nevedel čo má robiť a hovoril: „Všetko je zlé, ja mám veľké rodinné problémy“ a ja mu hovorím, že to je normálne. To, že žena robí problémy mužovi, to je normálne, to je jej dharma. No nenormálne je to, že si myslíš, že ona je Boh. Povedal som mu: „Boh je Krišna. Manželka ťa nezachráni od pekla. Ak veríš, že Krišna je Boh, tak nebudeš mať problémy s manželkou.“ Keď to počul, povedal: „Áno, už sa mi uľavilo.“ Bolo to preto, lebo si myslel, že jeho manželka je Krišna. Ale Boh je Krišna, nie manželka. To ale neznamená, že sa k nim máme správať zle. Ak má muž správne pochopenie v tom, že Krišna je Boh, tak nebude mať problémy s manželkou. No ak si bude myslieť, že manželka je Boh, tak bude mať problémy. Preto aj Arjuna mohol robiť niektoré veci, mať veľa manželiek, veľké bohatstvo, ale v skutočnosti Boh pre neho bol Krišna. V tom je úspech. Problémy nastávajú, keď muž začína uctievať manželku na jemnej úrovni a manželka sa toho začne báť. Pretože on celú svoju zodpovednosť prekladá na ňu. On jej hovorí na jemnej úrovni, že je Boh a ona rozumie, že nie je Boh. Ona rozumie, že rodina ide do krízy a preto ho začne trestať. Nemôže mu to vysvetliť na filozofickej úrovni. To môžeme hovoriť na Bhagavad-gítu, na Śrímad Bhagavatam. Chápe na jemnej úrovni, že muž robí niečo nesprávne a preto ho trestá a chce ho obrátiť ku Krišnovi.

Príklad: Muž je ako rušeň a manželka je ako vagón. Keď vlak ide po ceste a má cieľ, tak sa k nemu začnú pripájať ďalšie vagóny. Vagóny sú manželka a deti a iní príbuzní. Paramátma im hovorí – pripojte sa k nemu. A vlak musí ísť tam, kam má ísť. Niekedy sa stáva, že hlúpy rušeň stále zastavuje a hovorí: „Ja mám za sebou toľko vagónov?“ Začne na nich pozerať a premýšľať, ja s vami chcem budovať vzťahy. A predstavte si, že ste vagón a na vás ide rušeň. Budete mať strach, hneď sa odpojíte a utečiete, lebo sa budete báť, že do vás narazí. Budete mu hovoriť: „Kam ideš?“ Preto, keď muž dáva na oltár manželku, tak ona ho trestá. To je jej dharma. Ale keď vidí, že manžel slúži Krišnovi, tak ona za ním stojí a pevne sa ho drží, ak je rozumná manželka.

Z toho vyplýva, že šťastie v rodine je iba vtedy, keď je tam Krišna. Ak máte aj Krišnu aj manželku aj deti, tak je všetko v poriadku. Ale, ak skúsite z nich urobiť Boha, tak vám nič nepomôže. Šríla Prabhupáda hovoril, že aby mohol byť vytvorený nejaký projekt, tak je potreba veľa zdrojov. Je potrebné mať nejaký projekt, peniaze, ľudí a musíme niečo robiť. O tom sa hovorí v sedemnástej kapitole Bhagavad-gíty o príspevkoch v rôznych gunách. Preto to niekedy býva tak, že človek nemá možnosť robiť oddanú službu v chráme, ale môže prispieť peniazmi. Ale keď medituje o tom, že zarába peniaze preto, aby mohol dať príspevok, lebo vie, že niekto vie ako oveľa lepšie použiť tie peniaze, tak to je dobré. Ale nemalo by to byť také, že sa človek len vykupuje. Ja to nemôžem robiť, tu máte peniaze.

Už dlho praktizujem vedomie Krišnu, od deväťdesiateho prvého roku. Často som videl ako oddaní hovoria, že potrebujú peniaze, aby mohli postaviť chrám. Potrebujeme peniaze, aby sme mohli postaviť chrám? Samozrejme potrebujeme, ale ja som potom videl ako dopadnú. Nakoľko majú neustále kontakt s peniazmi a tieto peniaze môžu kontaminovať. Dnes môže dať príspevok, zajtra môže dať a potom môže povedať: „Už som dal dosť, už si ich môžem užívať pre seba.“ Môže tu byť toto nebezpečie. Preto je dôležité mať aj nejakú praktickú službu. Hlavne aby mal spoločnosť oddaných a nebol izolovaný. Pamätajte si, že maharaj Parikšit dovolil žiť Kali tam, kde je zlato. Nebezpečie je v tom, že keď zarábame peniaze pre Krišnu, tak môžeme odísť od Krišnu. To je taký paradox. Preto sa musíme viac snažiť mať spoločnosť oddaných. Snažiť sa robiť aj nejakú službu, to vás bude ochraňovať.

Otázka: Keď muž nemá dávať ženu na oltár, tak ako sa k nej má vzťahovať?

Musí sa k nej vzťahovať ako ku služobníčke Krišnu. Ak si muž váži Krišnu, tak si bude rovnako vážiť všetkých jeho služobníkov. Ale ak bude dávať na oltár ženu, tak to môže dopadnúť veľmi zle. Hovorte manželovi, nech dá na oltár Krišnu a nech si pamätá, že ste služobníčka Krišnu. To neznamená, že sa má muž zle vzťahovať k manželke, to nie je správne. Muž má dať na oltár Krišnu a musí chápať, že aj manželku aj deti mu dal Krišna. Že sú darček od Krišnu. Ak si váži Krišnu, tak si bude vážiť aj Jeho darček. Ak si nebude vážiť Krišnu, tak si nebude vážiť Jeho darček.

Otázka: Ako majú správne ísť vagóny za rušňom?

Veľmi dobrá otázka. Teraz bude ťažké dať vám úplnú odpoveď, to je skôr téma na celý seminár. Určite je potrebné snažiť sa a inšpirovať manžela, aby sa stal oddaným Krišnu. Ak je muž spojený s Krišnom, tak bude blaho v dome, nebudem teraz o tom nejak viac rozprávať, ale poviem jedno naozaj dôležité pravidlo. To je o povinnostiach manžela a povinnostiach manželky.

Muž musí vynakladať úsilie. Ak váš manžel nevynakladá úsilie, tak ho musíte kopať a zároveň manželka musí byť rada tomu, čo dáva jej manžel. Muž môže dávať veľa, môže dávať málo. Pre manželky vôbec nie je problém vynakladať úsilie. Lebo psychika mataji funguje takým spôsobom, že je ako elektrina, môže robiť všetko. Pre ňu vôbec nie je problém vynakladať úsilie. Vynakladať úsilie, to je problém pre muža. Obvykle prabhu rád príde domov a ľahne si na gauč. To je ich najobľúbenejšie miesto. A práve dharma ženy je skopnúť ho z toho gauča. Ale zároveň prabhu má iné plus, on môže byť rád tomu, čo je. On je spokojný s tým, čo príde samo od seba. Môžu mať doma zničené steny a on sa na ne pozrie a povie: „Všetko je v pohode.“ Pre mataji je veľmi zložité byť spokojná s tým čo má. Preto askéza pre prabhua je dávať úsilie, to pre mataji nie je žiaden problém vynakladať úsilie, preto vidíme, že mataji niečo v chráme robia, pre prabhuov to je ťažšie. No pre prabhua je oveľa ľahšie viesť asketický spôsob života, pre neho to je jednoduché, ale pre mataji nie. Preto každý má svoju dharmu.

Dharma pre muža je vynakladať úsilie, brať zodpovednosť. Dharma pre ženu je byť spokojná s tým čo dáva manžel. A keď ona je spokojná, tak sú v dome všetci šťastní. No ak s tým nemôže byť spokojná, tak muž začína hľadať piaty roh v dome. To je ťažké. V takej rodine je veľmi ťažké žiť.

Takto sme sa iba z ľahká dotkli tej témy.

Človek v kvalite nevedomosti uctieva duchov tým, že prináša vodku na oltár takým spôsobom, že to vyleje do seba. Človek v kvalite vášne sa snaží komunikovať a mať vzťahy s bohatými ľuďmi. Tu dal Šríla Prabhupáda príklad Hitlera. Peniaze môžeme dostať iba vďaka vzťahom s tým, kto peniaze má. Je vidieť, že podnikatelia majú vzťahy s podnikateľmi. Takíto ľudia sa snažia uspokojiť bohatých ľudí. Ale toto je oveľa lepšie ako uctievať duchov. Aspoň to nemá také ťažké materiálne dôsledky. Ale tiež to nie je riešenie problému.

Človek v kvalite dobra uctieva polobohov. Človek uctieva Indru, Brahmu, áno deje sa to v Indii. Človek v kvalite dobra je ten, ktorý chce, aby bolo všetko všade dobré. Zaujíma sa o iných ľudí, snaží sa im slúžiť. Aby im mohol slúžiť, tak je potrebné, aby boli aj dobré okolnosti, čistý vzduch, dobrá ekológia, kvalifikovaní lekári. A keď má človek takéto vedomie, tak týmto spôsobom slúži polobohom. Lebo toto je povinnosť polobohov, podporovať tento materiálny svet. To sú takí tí pozitívni ľudia, ktorí sa starajú o materiálne dobro.

Oddaní slúžia Krišnovi, pretože všetko je spojené s Krišnom. Tomu, čo pomáha rozvoju Krišna vedomia. Pretože človek, ktorý sa zaujíma iba o materiálne veci nemôže vyjsť za materiálny svet. Materiálny svet poskytuje vždy nejaké problémy aj keď si na tom materiálne úplne v poriadku, tak môže prísť niečo čo to zruší. Napríklad v Európe sa nežije nejak zle, ale môžete vidieť čo sa deje. Prvá svetová vojna, druhá svetová vojna, teraz ešte aj koronavírus. Všetko už vyzeralo v poriadku, ale zase nejaký vírus. Aj teraz ekonomika klesá, lietadla nelietajú, ľudia nepracujú, nie sú otvorené školy, deti sa neučia.

Iba duchovný svet môže vyriešiť všetky problémy človeka. Preto oddaní slúžia Krišnovi, to ale neznamená, že slúži Krišnovi a zabúda na všetko ostatné. Pretože Krišna je spojený so svojimi oddanými. Preto by oddaný mal slúžiť aj Krišnovi aj iným oddaným. Musíme chápať, že aj obyčajní ľudia – materialisti sú tiež oddaní Krišnu, len o tom nevedia. To je ich prirodzený stav. Prirodzený stav duší je byť služobníkom Krišnu. Preto oddaný chce slúžiť priamo Krišnovi v chráme, oddaným Krišnu, svojej rodine, ak sú v rodine oddaní, musí sa starať o iných ľudí, ktorí nie sú oddaní, aby mohli tiež ochutnať tento nektár. Nektár oddanosti.

Otázka: Keď sa snažíme pomôcť dušiam, ktoré si nie sú vedomé toho, že sú oddanými Krišnu, je nejaké univerzálne pravidlo, ako správne dávkovať Krišna vedomie?

Môžem vám povedať také obrovské tajomstvo. Nikomu to nehovorte, iba medzi nami. O tomto hovorí Nektár oddanosti. Je veľmi zaujímavý verš v Nektáre oddanosti a to je vysvetlenie čistej oddanej služby, ktoré nám dáva Rúpa goswámi. Veľmi zaujímavé. Môžem vám o tom povedať, ale len v krátkosti. Šríla Prabhupáda tam vysvetľuje veľmi zaujímavú vec. Hovorí tam, že človek sa stane oddaným, ak dosiahne určitú úroveň agjata sukriti, alebo bhakti mukta sukriti, to je jedno a to isté. Ale obvykle sa hovorí agjata sukriti a to znamená nevedomá oddaná služba. Aby som vám mohol podrobne vysvetliť tento mechanizmus, tak vám musím objasniť tento verš Rúpu goswámiho. Duchovnú vedu musíme študovať systematicky. Ja sa vám teraz pokúsim dať odpoveď, ale nemusí to byť také systematické, ale dám vám tu z toho záver.

Človek začína byť oddaným, keď sám dostáva nejaké množstvo nevedomej oddanej služby. Môže to byť napríklad, keď húsenica ide po zemi a nejaký oddaný tam nechá prasadam, ktorý nedojedol, táto húsenica nájde ten prasádam a začne to jesť a potom sa môže stať v ďalšom živote človekom. Môže sa stať aj oddaným, lebo slúžil prasádamu, zjedol ho. Alebo ide niekde harinám a nejaký pes alebo človek počuje Haré Krišna a ďalší život sa o to môže začať zaujímať.

Niekedy sa stáva, že hovoríme priamo veci o Krišnovi a on to vôbec neprijíma a to je preto, že ešte nemá to agjata sukriti. Keď sa mu nakopí toto agjata sukriti a ukážete mu Bhagavad-gítu, tak bude nadšený a povie: „Beriem to, dajte mi to prosím.“ A ak mu dávate Bhagavad-gítu alebo mu o nej hovoríte a on to vôbec nechápe, neprijíma to a ešte viac sa s vami začína háďat, tak to znamená, že ešte nemá tu agjata sukriti.

Čo máme robiť? Ako pomôcť takým ľuďom? Môžem vám povedať ako môžu dostať to agjata sukriti a to je to tajomstvo: Musíte mať sami veľmi vysokú duchovnú úroveň, musíte pozorne chantovat, čítať knihy Šrílu Prabhupádu, robiť nejaké praktické veci a pri tom sa musíte snažiť, aby sa k vám dobre správali a ak sa k vám budú dobre správať, tak sa budú dobre správať k oddaným. A ak sa človek dobre správa k oddaným vtedy veľmi rýchlo dostáva agjata sukriti. Preto sa musíme správať tak, aby sa k nám ľudia dobre správali. Nemusíte ich priamo krstiť Bhagavad-gítou, búchať im ju o hlavu, vtedy sa na vás môžu začať hnevať. Ak sa budú na vás hnevať, tak nedostanú agjata sukriti, lebo sa k vám správajú negatívne. To je umenie kázania, musíte to vnímať, možno stačí len, aby ste sa usmiali a povedali niečo pekné. Napríklad dobrý deň, on si bude myslieť, taký zdvorilý človek a v tom momente bude dostávať agjata sukriti. To je jedna z metód. Ale v skutočnosti je metód veľa. Nie je to vidieť, ale funguje to.

Otázka: Čo má urobiť oddaný, keď uctieva Krišnu na úrovni gjány, ako sa dostať na tú úroveň šrádha?

Veľmi dobrá otázka. Musíme sa snažiť slúžiť čistým oddaným. Šríla Prabhupáda o tom hovorí na konci komentára. Je prirodzené, že keď sa človek dostane do hnutia vedomia Krišnu, tak sa objavia nejaké skryté motívy a to je normálne, ale musí tam byť tá úcta k Šrílovi Prabhupádovi. Ak si vážite spoločnosť Šrílu Prabhupádu, ak si vážite spoločnosť oddaných, to znamená, že vaše šťastie je Krišna. Preto sa musíme snažiť spriateliť s oddanými. Toto môže zdvihnúť vieru človeka na veľmi vysokú úroveň. To nie je naša viera, ale viera ktorú máme od Šrílu Prabhupádu. Ja možno neverím Krišnovi, ale verím v Šrílu Prabhupádu a ja chcem, aby on bol šťastný. A takto cez Šrílu Prabhupádu môžeme dostať tú vieru v Krišnu. Teraz je s nami Šríla Prabhupáda v knihách v jeho pokynoch. Ak máme vieru v to, že chceme mať vzťah s oddanými a chceme plniť misiu Šrílu Prabhupádu, tak to nám pomôže prejsť z gjány do šrádhy. Je potrebné byť naozaj dobrý kamarát s oddanými, ak sme šťastní vo vzťahu s oddanými a pre oddaných je cieľ Krišna, tak automaticky dostávame aj Krišnu. No ak sa snažíme sami dostať ku Krišnovi, to nemusí dopadnúť dobre, môže prichádzať nejaká frustrácia, môžem niečo robiť pre Krišnu, ale stále nie som šťastný. Prečo? Lebo som nechal oddaných Krišnu. To je ten kľúč.

Môžem vám povedať taký príbeh o Pánovi Čaitanyovi. Ragunatha dás goswámi, bol veľmi odpútaný. Pán Čaitanya bol jeho dušou. Mohol žiť vo veľmi bohatej rodine, no jeho to bohatstvo vôbec nezaujímalo, on sníval iba o Pánovi Čaitanyovi. Vždy k Nemu utekal. Jeho otec bol veľmi bohatý človek. Bol zamindar. Zamindar, to je bengálsky termín, ktorý označuje veľmi bohatých ľudí. Oni ho chytali a vracali naspäť domov. Oženili ho s nádhernou ženou, miss India, no on utekal aj od nej. Vymyslel taký plán, pozeral sa a premýšľal, že ho chytajú stále na jednej ceste, tak sa rozhodol utiecť druhou cestou, aj keď to bola veľmi dlhá cesta, ale on to urobil. Po mnohých dňoch sa dostal k Pánovi Čaitanyovi a povedal: Pán Čaitanya, ja som došiel k tebe. A Pán Čaitanya nebol spokojný, povedal mu, že nepostupoval správne. Povedal: „Ty si ignoroval Pána Nityanandu“, pretože Pán Nityananda kázal práve v tejto oblasti. To je porušenie etikety. My prichádzame k Pánovi Čaitanyovi cez Pána Nityanandu. My ideme ku Krišnovi cez Pána Čaitanyu, k Pánovi Čaitanyovi cez Pána Nityanandu a k Pánovi Nityanandovi cez oddaných. Ak niečo z toho zanedbávame, tak môžeme mať problémy. Môžeme slúžiť Krišnovi, ale On sa bude hnevať. Preto sa musíme vždy starať o vzťahy s oddanými. To je veľmi dôležité.