5. Seminár

170803_Bratislava_SEMINAR – HARMONIA ODDANEJ SLUZBY – 5_Surdas pr

Téma: sloboda

Pokračujeme v našom seminári. Volá sa harmónia oddanej služby. Dnes budeme rozoberať tému, ktorá je spojená so slobodou. Prečo je dôležité pochopenie tejto témy? Pretože to je veľmi dôležitý filozofický princíp. Podstata princípu je, že skutočná osobnosť musí byť slobodná. Oddaná služba je len tá, ktorá je vykonávaná dobrovoľne. Preto musíme najprv pochopiť, čo vôbec je sloboda. Teraz popremýšľame nad tým čo je sloboda.

Na začiatku je potrebné pochopenie, že sloboda je nevyhnutná, aby mohla existovať láska a služba. Sama existencia osobnosti predpokladá prítomnosť slobody. Preto, aby sme mohli milovať, musíme byť slobodní. Čistý, skutočný vzťah necháva osobnosť slobodnou.

Príklad: Predstavte si, že máte auto a môžete na ňom jazdiť. Môžete slobodne jazdiť po tomto meste? Áno. Ak máte auto a môžete slobodne jazdiť, tak čo si myslíte, môžete povedať – ja som slobodný človek, tak žiadne červené na semaforoch ma nebudú obmedzovať? Áno. A ako dlho? Pokiaľ neprídu následky. A tie dôjdu veľmi rýchlo. Sloboda skutočne je.

Védská definícia slobody: Sloboda, to je dobrovoľné, ničím nepodmienené obmedzenie. Dobrovoľné prijatie zodpovednosti. Musíme pochopiť ako funguje sloboda. Absolútne s každou slobodou sú spojené nejaké obmedzenia. Sloboda a obmedzenia to je neoddeliteľná súčasť, ako dve strany jednej mince. Ak hovoríme o slobode, tak musíme pochopiť, že za každou slobodou sú nejaké obmedzenia a následky, našou úlohou je ich vidieť.

Príbeh: Jeden môj dobrý známy mi ponúkol, aby sme išli na návštevu k jednému oddanému. Súhlasil som a povedal: „Mali by sme mu zavolať.“ Ten kto mi ponúkol tú návštevu a ten, ku ktorému sme mali ísť, mali medzi sebou veľmi dobré vzťahy. Zavolal mu, aby sa dohodol kedy môžeme dôjsť na návštevu. Ten s ktorým mal dobré vzťahy mu povedal, že nechce, aby sme k nemu prišli. Čudovali sme sa prečo. Veď sme priatelia, prečo nás nepustíš k sebe? A on odpovedal, že tam má strašný neporiadok.

Človek môže slobodne pozvať hostí, ale čo k tomu potrebuje? Dodržať nejaké obmedzenia. Je potrebné upratať. Človek sa môže slobodne zdržiavať vo svojom dome. Môže tam všetko rozhádzať ako na smetisku. Má tú slobodu. No má to za následok, že nebude môcť pozvať absolútne každého k sebe domov.

Dieťa sa učí v škole. Každé dieťa má slobodu výberu v učení. Môže si vybrať, že sa bude učiť zle, ale ponesie následky, že si nenájde prácu. Alebo ak si vyberie variantu učiť sa, tak si môže nájsť jednoduchšie dobre platenú prácu. Aké za tým stoja obmedzenia, keď si chce vyberať z dobre platených robôt? Minimálne je potrebné sa dobre učiť.

Princíp: Absolútne za každou slobodou stoja nejaké obmedzenia.

Príklad: Ak bude manžel hovoriť manželke, že je slobodný, tak sa vo výsledku stane závislým napríklad od svojej milenky. Ak je muž slobodný od závislosti k milenke, tak je tam nejaká závislosť od manželky. Absolútne za každou slobodou sú nejaké obmedzenia. Ak hovoríme o slobode, tak musíme pochopiť, že za každou slobodou sú nejaké obmedzenia a následky a našou úlohou je ich uvidieť.

Cvičenia na to, aby sme sa naučili byť slobodnejší:

Úlohy: Naučiť sa vidieť za každou slobodou obmedzenie. Aké obmedzenie stojí za touto slobodou, za tamtou?

Vidieť to, že ak nedodržiavame určité obmedzenia, tak strácame slobodu.

Preto Šríla Prabhupáda píše o štyroch regulatívnych princípoch slobody. Môže to vyzerať ako paradox, keď sa hovorí o slobode a sú tu obmedzenia. V skutočnosti je to ale presne takto. Čím viac obmedzení človek vidí a dodržuje, tak tým viac ho to robí slobodným. Čím viacej obmedzení a čím viacej tých jemnejších obmedzení vidí, tak tým väčšia sloboda sa u človeka prejavuje.

Príklad: Napríklad pravidlá cestnej premávky. Sú rôzne úrovne dodržiavania pravidiel. Čím jemnejšie detaily si všímame a chápeme, tak tým je väčšia pravdepodobnosť, že prídeme do cieľa živí a zdraví. Jedna úroveň slobody je, keď si vodič všíma iba semafor, ale ak vodič berie do úvahy stav auta, stav vozovky, počasie, svoje vlastné schopnosti, čím viacej okolností, obmedzení berie do úvahy, tým je väčšia šanca, že sa nič nestane.

Otázka: Ak som to správne pochopil a sloboda pochádza od Krišnu, od Boha, tak je to sloboda, ktorú nám Krišna ponúka aj s nejakými pravidlami. Čiže ak tie pravidlá budeme dodržiavať, tak budeme slobodní. Pochopenie jeho pravidiel nás oslobodzuje.

Musíme pochopiť, že absolútne všade kde je sloboda, tak existujú aj obmedzenia. V skutočnosti aj ľudia, ktorí cielene nechcú dodržiavať zákony, tak majú určitý druh „slobody“. No musíme pochopiť, že absolútne všade kde je sloboda, tak existujú aj obmedzenia.

Príklad: Môže piť človek alkohol? Môže. V čom spočívajú obmedzenia? V pokazenom zdraví. V tom, že sa zničia všetky vzťahy, nechá ho žena, deti, bude žiť kratšiu dobu. Ak bude opitý, tak ho budú okrádať. Má slobodu piť koľko chce, potom prídu nejaké obmedzenia.

Môžeme konať v súlade so šástrami, môžeme konať v rozpore so šástrami. Tá sloboda tu je. Rozumný človek sa snaží pochopiť podstatu, ten princíp. Väčšina si myslí, že môže ísť aj na červenú na semafore. No sú tam nejaké obmedzenia. Môžeme dostať pokutu, spôsobiť nehodu, rozbiť auto, zraziť niekoho. No tú možnosť ísť na červenú mu nikto nezoberie.

Záver: Ak chceme byť v niečom slobodní, tak by sme sa mali snažiť analyzovať to množstvo obmedzení, ktoré stoja za týmto druhom slobody. Čím viac obmedzení uvidíme a budeme ich dodržiavať, tak tým viac budeme skutočne slobodní.

Príklad: Môžeme povedať: „Ja budem cestovať slobodne po celom svete.“ Za každou slobodou sú nejaké obmedzenia, čím viac obmedzení budeme dodržiavať, tým budeme mať väčšiu pravdepodobnosť, že budeme mať možnosť cestovať po celom svete. Aké to môžu byť obmedzenia: Financie, pas, zdravie, víza, jazyk. V skutočnosti, ak budeme vedieť nejaké jazyky, tak ani tie financie nepotrebujeme, alebo naopak. Zase môžeme vidieť slobodu a obmedzenie.

Môže cestovať niekto bez peňazí? Môže. Napríklad Šríla Prabhupáda cestoval bez peňazí, ale mal niečo iné. Mal úprimnú túžbu niekomu pomôcť. Ak by nemal takú túžbu, misiu Pána Čaitanyu, myslíte si, že by cestoval bez peňazí do Ameriky? Ja o tom silno pochybujem. Často sa môžeme stretnúť s frázami: „Ja som slobodná osobnosť, prečo ma obmedzuješ?“ Musíme, ale chápať, že za každou slobodou sú nejaké obmedzenia. Aj tí čo sa považujú za slobodných ľudí, v skutočnosti majú nejaké obmedzenia a naopak, tí čo sa nám zdajú byť strašne obmedzení, tak môžu byť v skutočnosti slobodnejší.

Príklad: Môžeme slobodne piť alkohol, ale potom dôjde to obmedzenie zdravia. Alebo chceme mať dobré zdravie, tak máme obmedzenie vyhýbať sa alkoholu. Pochopenie skutočnej slobody a obmedzení nám dá možnosť pochopiť aká je sloboda skutočná a aká je iluzórna.

V skutočnosti absolútne každý je slobodný, akurát v jednej situácii to môže byť skutočná sloboda a v druhej iluzórna sloboda.

Príklad: Človek, ktorý je verný svojej manželke je slobodný. Človek, ktorý nie je verný svojej manželke je tiež slobodný. Aj jeden aj druhý je prejavom slobody. Akurát v jednej situácii je to sloboda skutočná a v druhej je to sloboda iluzórna. V takomto prípade je potrebné sa rozhodnúť, ktorú z tých dvoch variant si vyberieme.

Reálna sloboda je taká, ak nás vedie k rozvíjaniu našej osobnosti. Tým, že sa rozvíjame ako osobnosť, sme schopní generovať nejaké hodnoty. V takej situácii sme skutočne slobodný. To je tá reálna sloboda. Iluzórna sloboda je taká, ktorá nás privedie k tomu, že degradujeme, stávame sa horšími. Prináša nás len k zlým následkom. Sloboda je možnosť vyberať to, čo prinesie viac hodnôt ostatným. Ak vidíme, že máme možnosť niečo vykonávať a vďaka našej činnosti dostane viac ľudí hodnoty, tak to je reálna sloboda. Ak vidíme, že v dôsledku nášho výberu, našej slobody budú trpieť iní ľudia, tak to je sloboda falošná.

Príklad: Ideme na aute. Akým spôsobom máme šoférovať, aby všetci okolo získali najviac pôžitku z mojej jazdy? Akým spôsobom má šofér riadiť auto, aby čo najviac ľudí získalo čo najviac prospechu? Bezpečne, ohľaduplne, predvídavo. Ľudia od takého vodiča získajú najviac prospechu. Je tam pravdepodobnosť, že sa maximálne možné množstvo ľudí dostane domov v zdraví. Nevznikne žiadna havária. Taký vodič je skutočne slobodný. To je tá skutočná sloboda. No ak si niekto slobodu vysvetľuje tak, že má možnosť jazdiť po chodníku, na červenú a v protismere, tak vo výsledku takého konania môže veľa ľudí trpieť.

Väčšina ľudí si myslí že sloboda je to, keď si môžem robiť čo sa mi zachce. Snažil som sa vám vysvetliť čo to je v skutočnosti sloboda. Sloboda je dobrovoľné obmedzenie samého seba. To je dobrovoľné prijatie zodpovednosti a obmedzenia samého seba. To je skutočná sloboda. Chce byť niekto slobodný? Takže môžeme o tom popremýšľať.

Otázka: Chcem sa opýtať k téme sloboda a vzťahy. Čím je viac vo vzťahu medzi dvoma osobami pravidiel, tak tým ten vzťah je v podstate lepší. Pokiaľ medzi tými osobami nie sú navzájom žiadne kompromisy a obmedzenia, tak tam potom nie je otázka nejakého vzťahu. Každý si môže robiť čo chce. Muž môže mať veľa mileniek. Mohol by k tomu prabhu dať nejaký komentár na tému vzťahy a sloboda?

Ten princíp je stále rovnaký, musíme vidieť tú spojitosť medzi tou slobodou a obmedzeniami. Vzťahy nás môžu urobiť slobodnými, ale za týmito vzťahmi sú nejaké obmedzenia. Aby žena mohla prísť domov k nejakému mužovi, tak za tým sú nejaké obmedzenia, nemôže len tak prísť k akémukoľvek chlapovi domov. Sú tam nejaké obmedzenia. Rozumiete?

Príklad: Môže byť nejaký známy herec. Myslíte si, že k nemu môže hocikto prísť domov? Nemôže. Všade tam, kde je sloboda, existujú nejaké obmedzenia. Ak chceme, aby naše vzťahy v rodine boli pevné, tak musia byť slobodné. A preto aby boli pevné, tak tam musia byť nejaké pravidlá. Podstata tej slobody je v tom, že sa treba obmedzovať v niečom pre blaho toho druhého človeka. Ak sa dobrovoľne obmedzujeme pre blaho druhého človeka, tak to nás robí viacej slobodnými.

Príklad: Dieťa príde slobodne domov k rodičom. Prečo ide domov práve k tým rodičom? Ta podstata je v tom, že rodičia sú ochotní sa pre blaho svojho dieťaťa v niečom obmedziť. V opačnom prípade, ak nechcú rodičia obmedziť nejaké svoje výhody pre blaho dieťaťa, tak to dieťa odíde z domu. Ak dieťa napríklad vidí, že sa rodičia hádajú jeden s druhým, ak vidí dieťa, že je doma hustá atmosféra a nikto ani nemá túžbu napraviť to, nikto sa o nikoho nestará a o neho tiež nie je postarané – to dieťa môže odísť z domu. Stáva sa to čím ďalej tým viac, že deti utekajú z domu, pretože chápu, že sú tam ako inventár.

Ak sa napríklad rodičia obmedzujú pre blaho dieťaťa alebo niekoho iného, tak je tam veľká pravdepodobnosť, že vzťahy v rodine budú dobré. Ak sa rodičia neobmedzujú v ničom, tak sa vzťahy v rodine budú zhoršovať. Musíme pochopiť čo je podstata slobody, čo nás robí v najväčšej miere slobodnými. Ak chce mať manžel dobrý vzťah s manželkou, tak môže počítať s tým, že ho bude žena milovať ak si nájde milenku? Nie, to je prirodzené. To je potrebné chápať. Musíme pochopiť čo je podstata tej slobody. Odkiaľ to rastie, kde je ten koreň. Čo nás robí v najväčšej miere slobodnými? Práve toto je podstatou problémov v rodine, vo vzťahoch medzi oddanými.

Sloboda sa v najvyššej možnej miere prejavuje v želaniach. V skutočnosti môžeme mať slobodu na úrovni tela, ale môžeme byť neslobodní na úrovni myšlienok. Tá podstata, tá najjemnohmotnejšia sloboda v najvyššej miere sa skrýva za správnymi želaniami. Ak budem chcieť dobrovoľne niečo pre niekoho urobiť a budem sa snažiť, tak to ma urobí slobodným človekom.

Príklad: Počul som taký príklad, ktorý bol spojený s priateľmi Puškina. Mal rôznych priateľov, boli to takí zhýralci. Jeden z jeho priateľov sa oženil. Ostatní ho začali presviedčať – poď pôjdeme do verejného domu. Všetci súhlasili, akurát tento, ktorý sa oženil nedávno tak povedal: „Nie, ja nepôjdem, mám ženu.“ Oni ho začali kritizovať: „Prečo? Si nejaký obmedzený, prečo sa obmedzuješ? Veď ty si slobodná osobnosť, môžeš ísť s nami do toho verejného domu. V čom je problém?“

Čo si myslíte, v čom spočíva tá sloboda? Môžeme povedať, že ten človek, ktorý nešiel do toho verejného domu je neslobodný, alebo naopak slobodný? Je slobodný. Prečo? Lebo má tú túžbu. Má túžbu, že chce byť verný svojej žene. To je jeho želanie. On sa tak slobodne rozhodol. A oni ho nútia, aby išiel do verejného domu. A ten ich nátlak vo výsledku znamená, že sa snažia obmedziť jeho slobodu. Vďaka tomuto príkladu, kto má tú najvyššiu úroveň slobody?

Najvyššiu úroveň slobody má ten, kto má správne želania, túžby. Ak má človek správne želania, správne túžby, chce konať správne, tak to ho robí skutočne najviac slobodným. Ten človek je slobodný v najvyššej možnej miere. Ten človek sa obmedzuje, ale robí to dobrovoľne. Tento mladý človek z príkladu sa obmedzuje pred tým, že nejde do verejného domu, že nebuduje vzťahy s inými ženami. On má správne túžby a želania a tie spočívajú v tom, že chce byť verný svojej žene. Práve tento človek je slobodný v najvyššej možnej miere. Len ten človek, ktorý má správne želania, je slobodný v najvyššej možnej miere.

Toto isté pravidlo funguje aj v oddanej službe. Oddaná služba, to nie je žiadne obmedzenie, alebo otroctvo. Najvyššia úroveň slobody je, aby sme mali tie správne túžby. Ak máme správne želania, tak sa stávame slobodnými v najvyššej možnej miere. Ak má človek túžbu slúžiť Krišnovi, tak je slobodný v tej najvyššej možnej miere. Ak má človek túžbu nevytvárať konflikty s inými oddanými, ale snažiť sa ich pozitívne vyriešiť, tak to je slobodný oddaný. Pretože má tú skutočnú, reálnu slobodu.

Príklad: Vo vzťahu muž buduje vzťah so svojou ženou a kupuje jej kvety. To neznamená, že každý kto kupuje kvety má doma ženu, ktorá stojí doma s bičom a tvrdí, že keď nekúpi kvety, tak ho poriadne zmláti. To je jeho slobodné želanie, slobodná túžba. Človek je slobodný v maximálnej možnej miere, keď buduje v sebe správne želania. To je najvyšší princíp slobody. Najvyšší princíp slobody je kultivovať v sebe správne túžby a želania.

Slovo SLOBODA má korene v sanskrite.
SVA- sám, svoje
BODA- od slova bhava, byť.

Sloboda znamená byť sám sebou. Ak sme skutočne tým, kým sme, až vtedy sme slobodní. Podstata našej slobody je, že sme služobníci Krišnu. Ja mám tú slobodu výberu, budem chcieť byť služobníkom Krišnu alebo nebudem. Ak sám chcem byť dobrovoľne služobník Krišnu, tak práve táto túžba ma robí maximálne slobodným. Ak sa budem snažiť nebyť sám sebou, ale niekým iným, tak v skutočnosti budem obmedzený. Ak budem hrať úlohu pána, toho kto rozhoduje, tak nebudem nikdy slobodný.

V skutočnosti slobodný v najvyššej možnej miere je iba sluha Krišnu. Môžeme si povedať sluha Krišnu znie ako veľká fráza. Našou úlohou je nebyť služobníkom Krišnu, ale služobníkom oddaných. Práve v týchto situáciách je jasne vidieť kde sme a čo chceme a kde sa nachádzame. To je tá sféra, kde môžeme v najvyššej možnej miere prejaviť svoju skutočnú, reálnu slobodu.

Otázka: Niekoľkokrát tu bolo spomenuté, že je potrebné kultivovať tú správnu túžbu. Čo je to správna túžba na materiálnej úrovni, keď opomenieme oddanú službu, lebo ten pojem správne sa môže líšiť. Čo je pojem správna túžba na materiálnej úrovni? Na úrovni neoddaného.

Ak je človek neoddaný, nemá pochopenie vedomia Krišnu, tak sa veľmi rýchlo oslobodí, keď bude mať náladu služobníka.

Príklad: Predstavte si podnik, kde nepracujú oddaní. Vo firme je nejaké množstvo ľudí, ktorí pracujú na tých najnižších pozíciách. Vznikla potreba, aby niekoho z nich urobili vedúcim nejakej skupiny. A čo si myslíte koho urobia vedúcim tej skupiny? Vyberú toho najzodpovednejšieho. Ťažko vyberú za vedúceho toho, kto neskoro chodí do práce, kto zle pracuje, stále sa opíja.

Princíp je v tom, že ak chce byť človek služobníkom a chce úprimne slúžiť, tak ho postavia do vyššej pozície. Čím vo vyššej pozícii človek bude, tak tým viac zodpovednejšieho podriadeného bude chcieť mať. Ak je človek aj čistý materialista, ale snaží sa stať skutočným služobníkom, tak nevyhnutne príde k tomu, že musí slúžiť Krišnovi. Pretože, ak bude slúžiť Krišnovi, tak Krišna urobí šťastných všetkých. Ak mám túžbu slúžiť všetkým, tak vo výsledku prídem k myšlienke, že mám slúžiť Krišnovi, pretože tak poteším všetkých. Ak slúžim jednému človeku, tak môžem slúžiť iba jemu, iba on získa to blaho. No ak budem slúžiť niekomu, kto je na vyššej úrovni, tak všetci tí podriadení pod ním tiež získajú ten prospech. Aj ten vedúci, ktorý je na vyššej pozícii si bude veľmi pozorne všímať človeka so služobníckou náladou a bude sa ho snažiť posunúť čo najvyššie. Ak má človek náladu služobníka, tak sa bude snažiť o to, aby jeho služba bola čo najefektívnejšia. Bude sa snažiť rozvíjať viac a viac svojich talentov, aby dokázal potešiť stále vyššie postavených ľudí a vo výsledku vďaka tomuto postupu príde až ku Krišnovi.

Pôvodným stimulom k rastu je túžba byť ozajstným služobníkom. Túžba po tom, aby mal človek čo najviac obmedzení. Potreba, aby som ja sám seba obmedzoval pre blaho druhých. To je spôsob ako môžem vplývať na neoddaných. Takýmto spôsobom ich môžeme priviesť k oddanej službe.

Otázka: Mám tu nejakú pochybnosť o tom, že na materiálnej úrovni je sloboda stále iluzórna.

Čo máte na mysli pod tým , že na materiálnej úrovni je sloboda iluzórna? My sme hovorili, že je sloboda reálna a iluzórna. Čiže reálna sloboda je mať správne túžby. V materiálnom svete má človek nesprávne túžby. Takže tú slobodu je možné porovnať so slobodou alkoholika. Alkoholik je slobodný, môže piť pivo, vodku, koňak, rum. Vidíte koľko má slobody. Celá polička slobody v obchode s alkoholom. Práve o tom hovoríme, že musíme rozlíšiť slobodu reálnu a slobodu iluzórnu. Musíme pochopiť, že ak sa snažíme stať sluhom a kultivujeme v sebe to želanie byť sluhom Krišnu, tak sme slobodní v najvyššej možnej miere. Iba povedať, že sloboda v materiálnom svete je iluzórna, to je málo. Pretože väčšinou s tým ľudia nesúhlasia. Práve preto je potrebné pochopiť, čo je sloboda. Táto dnešná lekcia je snaha o to, aby sme si vysvetlili a pochopili čo to je sloboda.

Otázka: Ak všetko pochádza od Krišnu, aj ľudské bytosti, tak človek má v sebe tie vlastnosti osobnosti a túžbu o dobré a to pochádza od Krišnu. Môže sa mi stať, že ma niekto navedie, aby som sa opil a ja po tej skúsenosti zistím, že som spravil chybu. To znamená, že to budem chcieť napraviť, alebo zistím, že som spravil to, čo som nechcel. Vo vnútri niekde je tá túžba po dobrom a po tejto skúsenosti sa človek môže poučiť na vlastných chybách a záleží potom na jeho úprimnosti, že či vo vnútri kultivuje tú úprimnú túžbu po dobre a zistí, že toto nie je tá správna cesta. Že ak sme úprimní, tak nájdeme tú správnu voľbu.

Podstata, aby sme sa snažili dosiahnuť dobro, tá je tam. Ale tá túžba dosiahnuť dobro sa neprejavuje len v nejakých myšlienkach a slovách, ale sa musí prejaviť v konkrétnych činoch. Ak tvrdím, že mám túžbu po dobre, ale nič pre to nebudem robiť, alebo naopak budem všetkých a všetko kritizovať, tak kde je ten prejav? Želanie sa prejavuje jedine v našom konaní. Ak sa naše želanie neprejavuje v našich konkrétnych činoch, tak to želanie nie je úprimné. V materiálnom svete sa obvykle deje to, že človek hovorí, že má všetkých rád, chce mier a nakoniec ide do obchodu a tam si kúpi kilo mäsa. Nejaký rodič otec, alebo mama nekúpi len pre seba to mäso, ale kúpi pre celú rodinu. Viete ako sa mäso predáva v obchode? V takých krásnych krabičkách zabalené. Človek si povie: „Aká krásna krabička, treba si ju zobrať.“ Ten človek, ktorý si to berie do košíka, tak si ani nepriznáva, že tá krv tých živých bytostí je na jeho rukách. Toto je celá životná filozofia ľudí v materiálnom svete. Jedno hovoria, ale druhé konajú. Hovoria – musíme mať všetkých radi – ale žiadne správne konanie vykonávať nechcú a skôr naopak konajú nesprávne činy. To by som k vášmu doplnil ešte ja.

Súhlasím s tým, že ak je naša túžba po dobre sprevádzaná reálnymi činmi, tak je to najvyššie čo môže v materiálnom svete byť. Na našom poslednom stretnutí začneme tému etapy oslobodenia. Teraz vám odporučím popremýšľať nad úlohami ktoré sme si zadali.

Úlohy: Analyzovať za ktorou slobodou, aké obmedzenia stoja.

Definovať nejakú slobodu a aké obmedzenia v rámci tej slobody. Tých obmedzení je 1.2.3.4…..10.

Snažiť sa uvidieť, že keď človek nedodržuje nejaké obmedzenia, tak ho to zbaví slobody.

Príklad: Zle sa učil v škole, tak ako následok nedostal dobrú prácu. Neučil sa jazyky, tak musí sedieť doma a nemôže vycestovať. Nemám doma poriadok, tak nemôžem nikoho pozvať.

Určiť sféru, v ktorej chceme dosiahnuť slobodu. V čom chceme byť slobodný a aké obmedzenia musíme pri tom dodržiavať.

Príklad: Niekto chce slobodne jazdiť po Bratislave. Alebo chceme, aby sme mali pevné vzťahy v rodine. Alebo chceme, aby nás mali naše deti radi. Každý z týchto druhov slobody má za sebou nejaké obmedzenia, ktoré musíme nasledovať. Alebo chceme, aby nás mali radi oddaní, tak aké obmedzenia by sme mali dodržiavať?

Popremýšľať, analyzovať svoje túžby a želania. Musíme pochopiť, či je to naša skutočná túžba, alebo je nám vnútená. Aké sú naše skutočné želania, alebo lepšie povedané, aké by mali byť.

Ak budeme kultivovať správne túžby, želania, tak sa nikdy nebudeme cítiť otrokmi, ale budeme sa cítiť slobodnými a šťastnými.

Ak bude ešte možnosť aby som pricestoval, tak si to budeme môcť skontrolovať, ak budete chcieť.

6. Seminár

170805_Bratislava_SEMINAR – HARMONIA ODDANEJ SLUZBY – 6_Surdas pr

Dnes to bude také komorné, tak je to všetko vo vašich rukách, môžete si vybrať, čo chcete. Môžeme začať novú tému, alebo sa môžeme venovať otázkam k predchádzajúcim témam.

Dobre, tak začneme novú tému. Táto téma je založená na predchádzajúcej téme, ktorou bola sloboda. Zaujímavou otázkou je, kde začína sloboda jedného a končí sloboda druhého. Ako sa hovorí, sloboda sa môže prejaviť len v nejakom vzťahu. Rôzni ľudia rôzne oceňujú samých seba a druhých. Vec, ktorá sa vám môže zísť, je určenie v ktorom druhu vzťahu sa nachádzate. Máme štyri základné typy vzťahov a tieto štyri základné typy vzťahov sa líšia pravé koncepciou pochopenia, vzťahovania sa k slobode druhého človeka. Ak by sme mali urobiť nejaký záver z predchádzajúcej prednášky, tak o čom sme hovorili?

Hovorili sme o slobode. Sloboda sa môže prejavovať rôznym spôsobom. Napríklad existuje sloboda pána a sloboda služobníka. Cieľom predchádzajúceho stretnutia bolo rozptýliť ilúziu, že sloboda znamená len sloboda pána, kde je dôležité len to, čo chcem ja. V skutočnosti, naozaj slobodný je iba človek v postoji služobníka. Pretože pozícia pána nás robí závislých od niektorých vecí. Postoj služobníka nám dáva závislosť na správnych veciach. Závislosť na správnych veciach nás urobí skutočne slobodnými. Toto je taký krátky záver predošlého stretnutia.

Na základe tohto môžeme rozdeliť vzťahy medzi ľuďmi do štyroch základných kategórii:

Typ vzťahu, kde sú dvaja pani.

Ja som pán a toho druhého považujem za sluhu.

Ja som služobník, aj ten druhý je služobník.

Ja som služobník a ten druhý je pán.

Kto je sluha a kto pán? Už minule sme objasňovali, že táto pozícia sa formuje na základe toho ako sa vzťahujeme k slobode.

Prvý prístup k slobode je nálada pána: Na otázku čo je sloboda môže jeden odpovedať, že sloboda je, keď si môžem robiť čo ja chcem. Ako sme uvádzali ten príklad, že napríklad keď som slobodný vodič, tak mám právo ísť aj na červenú aj do zákazu atď. Toto je nálada toho pána vo vzťahu k slobode.

Druhý prístup k slobode je nálada služobníka: Budem sa snažiť dodržiavať všetky pravidlá cestnej premávky a čím viac detailov dokážem vnímať v priebehu jazdy, tak tým mi to dá viac slobody. Taký vodič pred tým než vyrazí, tak skontroluje stav vozidla, či vôbec funguje správne auto. Takýto človek si nikdy nesadne za volant opitý. Bude pozorne sledovať čo sa deje na ceste.

Obaja sú slobodní. Pretože v skutočnosti existujú dve pochopenia toho, čo je to sloboda. Minule sme vysvetľovali, že ten kto má ten druhý prístup, tak je skutočne slobodný, pretože vďaka tomuto postoju môže jazdiť veľmi dlho bez toho, aby sa mu stala nejaká nehoda. Toto sme si zopakovali – kto to je pán a kto je služobník. Každý je svojim spôsobom slobodný. Pretože v každej situácii je nejaká sloboda a nejaké obmedzenie. Máme slobodu výberu. Môžeme jazdiť správne a môžeme jazdiť nesprávne. Absolútne každý z vás má právo jazdiť aj na červenú, ale máte to právo aj nejazdiť na červenú. No keď sa opýtate mňa, či by som prešiel na červenú, tak vám poviem, že ja nemám tú túžbu. Bol by som nerád, aby ma k tomu niekto nútil. Ak ma bude niekto nútiť jazdiť na červenú, tak to budem brať ako obmedzenie mojej slobody.

Príklad: Ak nechcem jesť mäso a niekto ma núti, tak ja to považujem za násilné obmedzenie mojej slobody. Iní ľudia naopak vegetariánstvo označujú za násilné obmedzenie ich slobody.
Jedna úloha, ktorú sme si minule položili, je pochopiť, ktorá z týchto dvoch pozícií je skutočná sloboda. Pretože väčšina ľudí si myslí, že keď som vegetarián, tak som nejak obmedzený. To isté ako regulatívne princípy – sú považované za nejaké zlo, za nejaké okovy. Ale v skutočnosti sú to regulatívne princípy slobody. Ak nejem mäso, tak som slobodný od nepotrebného násilia na iných živých bytostiach. Ak neintoxikujem, tak som slobodný od problémov s vymývaním mozgu. Nebudeme chodiť hlúpučkí. Ak neintoxikujeme, tak sme slobodní od hlúposti. Ak dodržiavame princíp nedovoleného sexu, tak uvediem príklad: V rodine má manžel zodpovednosť za celú rodinu. Ak je muž sexuálne závislý, tak ako ho môže manželka nasledovať? Ona sa bude báť nasledovať takého človeka. Pretože ozajstná sila je v kontrole pôžitku. Ak bude schopný ovládať svoje zmysly, tak bude presvedčený, že s ním je všetko v poriadku. Ak nedokáže kontrolovať svoje zmysly, tak bude vyvolávať negatívne pocity u členov rodiny.

Príklad: Predstavte si, že váš prezident pije, venuje sa nezákonnému sexu a užíva drogy. Ako sa budú cítiť občania tejto krajiny? Alebo naopak, keď bude slobodný od týchto pripútaností. Ako sa budú občania cítiť? Ženy v Kali yuge nie sú ochotné podriaďovať sa mužom, lebo je stratená kultúra nasledovania brahmáčárye. Keďže sa táto kultúra vytratila, tak ženy chápu, že nie je možne dôverovať mužom, ktorí sú pripútaní k sexuálnemu pôžitku, preto majú ženy pocit, že sa musia postarať sami o seba.

Takýmto spôsobom sme si ilustrovali, ako robia obmedzenia ľudí skutočne slobodnými. Toto je presne to, čo mal Šríla Prabhupáda na mysli, keď hovoril o regulatívnych princípoch slobody.

Druhy vzťahov:

1. Vzťah dvoch pánov – Vzťah dvoch ľudí, ktorí nemajú úmysel sa v niečom obmedzovať. V takomto prípade ani vzťah nemôže vzniknúť. Skôr, alebo neskôr vznikne nejaký konflikt.

2. Ja som pán a druhého považujem za služobníka – Tento vzťah bude stabilný iba do tej miery, pokiaľ ten druhý bude chcieť byť služobníkom. Dĺžka trvania takéhoto vzťahu určuje služobník a nie pán. Aj keď budeme veľmi dobrým pánom, tak v nejaký moment môže služobník prísť a povedať, vy ste boli dobrým pánom, ale ja som získal lepšiu ponuku, tak od vás odchádzam.

3. Keď sú obaja služobnici – Na prvý pohlaď to môže vyzerať ako veľmi harmonický vzťah. V tomto druhu vzťahu sú dve pod kategórie: a) Jeden pod-variant znamená, že niekto pre nás niečo urobí a my mu urobíme niečo na oplátku. Ak sa ku mne budete dobre správať, tak aj ja sa budem dobre správať k vám. Vo výsledku sa môže stať, že sa silno pohádajú, pretože nikto nie je ochotný urobiť ten prvý krok.

Príklad: Dve mataji sa pohádali tak, že bolo potrebné, aby sa do toho zainteresovali aj manželia. Každý z nich hovoril to isté o svojej manželke: „Moja manželka je veľmi dobrý človek a ak sa k nej budete správať dobre, tak nemá dôvod sa k vám správať neslušne.“

b) Druhý pod-variant je taký, že ja vo vzťahu urobím prvý krok a očakávam, že aj ten druhý urobí ten prvý krok. V skutočnosti sú tieto vzťahy založené na nejakom prospechu. A túžba po zisku je v týchto vzťahoch preto, lebo aj keď robím niečo pre toho druhého, tak očakávam, že niečo dostanem. Budeme presne počítať a budeme toho druhého kritizovať, keď nám bude niečo dlžný. Preto ani tento druh vzťahu nie je úplne ideálny.

4. Toto je vzťah, kedy ja som slobodný a aj tomu druhému dávam slobodu. Tu dobrovoľne a slobodne slúžime tomu druhému. Tu nežiadame nič od toho druhého na oplátku. Toto je nálada skutočne slobodného človeka. A práve takýto postoj má mať oddaný vo vzťahu ku Krišnovi. Pretože úprimný oddaný neslúži Krišnovi, aby dostal niečo na oplátku, alebo zo strachu. Toto je správny princíp vzťahu. Takýto vzťah ku Krišnovi sa nenaučíme, pokiaľ nebudeme mať takýto vzťah k oddaným. Ak to nezvládame vo vzťahu k oddaným, tak by sme mali takto konať voči členom svojej rodiny. Ak sa nenaučíme takto správať medzi sebou, tak sa to nenaučíme voči Krišnovi. Iba tento druh vzťahu mi dáva plnú slobodu, pretože pevnosť tohto vzťahu závisí od služobníka. Ak mame úprimnú túžbu niekomu slúžiť, duchovnému učiteľovi, Krišnovi, oddaným, tak tento postoj nám zabezpečí stabilitu vzťahu.

Príklad: Často sa stáva, že dôjde k nejakému nedorozumeniu medzi oddanými. No ak sa úprimne považujeme za služobníka a vznikne nejaké nedorozumenie, tak v žiadnom prípade nebudeme presadzovať svoj uhol pohľadu. Ak máme tento postoj, tak sa nám takéto krízy zo života skôr, či neskôr vyparia.

Príklad: V jednom meste bol manželský pár. Manžel jedol mäso, pil a bil manželku, ktorá bola oddaná. Ako sa obvykle končí takýto vzťah? Obvykle takýto vzťah končí rozchodom. Ako dlho je možne trpieť taký vzťah? To nie je možne akceptovať, aby ma niekto bil. Je potrebné si vybrať ten rozvod, aby sme mali nešťastné deti, ktoré budú vo výsledku trpieť z rozvodu. Mataji si bude hľadať nového manžela, ten manžel zas nové priateľky. V takomto prípade je komunizmus plne realizovaný. V skutočnosti je teraz na Slovensku stopercentný komunizmus, pretože všetci majú spoločné ženy. To je princíp komunizmu, že je všetko spoločné. Teraz majú všetci spoločné ženy. Spoločné ženy, spoloční muži, delíme sa o tých partnerov, vymieňame si ich. Idea Karla Marxa je živá a víťazí. Obávam sa, že drvivá väčšina obyvateľov tejto krajiny niekde na spodnej poličke v skrini pod šatami schováva preukaz komunistickej strany.

V tomto konkrétnom prípade sa s ním manželka nerozviedla. Pretože bola oddaná. Bola to jej slobodná voľba. To nebol ten tretí variant, že ak ma máš rád nebiješ ma, dobre sa ku mne správaš, tak ja sa budem na oplátku dobre správať k tebe. Pochopila, že sa vzťah nachádza v jej rukách. Veľmi úprimne sa modlila ku Krišnovi, kŕmila manžela prasadamom aj keď bola nútená variť mäso nakoľko to ten manžel vyžadoval. No odstupom času sa stal zázrak. My to považujeme za zázrak, ale v skutočnosti je to úplne prirodzená vec. Pretože v skutočnosti je pán viac závislý od služobníka, ako služobník od pána. Ten manžel sa stal vegetariánom, prestal ju biť, začal chantovať, už je zasvätený, dokonca už má druhé zasvätenie a je pujari u Božstiev. V skutočnosti je teraz veľmi zodpovedný človek. A to len vďaka tej žene, že neušla.

Ten vzťah sa stal pevným vďaka jej správaniu. Môžeme povedať, že to bola nejaká slabá žena? Samozrejme, že nie – práve naopak. Pretože iba slabá žena utečie v takej ťažkej situácii. A povie si – ja to nebudem trpieť – a nechá ho tak. Len skutočne silná žena môže tak konať.

Princíp: Za chrbtom silného muža stojí silná žena. Ak nejaká žena nie je spokojná so svojim manželom, tak by sa mala pozrieť do zrkadla, aby videla tu príčinu prečo je muž taký. Ak sa manželovi nepáči správanie jeho manželky, tak by sa mal pozrieť do zrkadla a tam uvidí ten dôvod.

Aké mame vzťahy s Krišnom?

Kto je Krišna?

Pán.

Kde sa o tom hovorí?

CC Madhya 20.108

jīvera ‘svarūpa’ haya — kṛṣṇera ‘nitya-dāsa’
kṛṣṇera ‘taṭasthā-śakti’ ‘bhedābheda-prakāśa’

Toto hovorí Pán Čaitanya Sanatanovi goswámimu. Tento verš v preklade znamená, že živá bytosť je večným služobníkom Boha. A to je ten vzťah druhu štyri. Každý by sa mal zamyslieť nad tým, či je pripravený a ochotný byť večným služobníkom kṛṣṇera ‘nitya-dāsa’.

Ako sa dá pochopiť, či sme pripravení?

Dá sa to veľmi jednoducho, pozrieme sa na to ako budujeme vzťah s oddanými. V závislosti od toho, ako sme schopní budovať vzťahy s oddanými, tak chceme budovať svoj vzťah s Krišnom. Ale keď niekto povie, že budovanie vzťahu s oddanými je blbosť a nemá nič spoločné s Krišnom? Ak nedokážeme toto, tak by sme sa mali učiť aspoň na vzťahu vo vlastnej rodine. Skúsme vybudovať taký vzťah vo vzťahu k niekomu kto sa k nám správa tak, ako bolo v tom príklade s mataji, že si nás neváži, bije nás. Skúsme z neho urobiť brahmanu.

Otázka: Ak by tu bol novinár nejakého bulvárneho denníka, tak by možno mal taký záver z toho, že tu kážeme ženám, aby sa nechali mlátiť. Keby prabhu v súvislosti s týmto vysvetlil hlbšie ten mechanizmus. Prečo ona nechala, aby sa k nej tak správal a neodišla z tej situácie napriek tomu, že to bolo také ťažké? Prečo prabhu povedal, že to je objektívny zákon? Ako funguje tento mechanizmus, zákon? Môže sa stať, že takáto situácia môže vyvrcholiť tak, že ten muž zabije svoju ženu a v takom prípade je dobré vyjsť skôr z takej situácie, aj sa to tak odporúča.

Dúfam, že tu nie sú bulvárni novinári. Áno, prirodzene, nie je potrebné ma nejakým spôsobom chytať za slovíčka. V tejto situácii nebolo to rodinné násilie také, že by ohrozovalo jej život. V každom prípade, ak sa stretnem s nejakou situáciou, kde je možnosť poškodenia zdravia, alebo nedajbože straty života, jednoznačne radím, aby človek odišiel. Uviedol som tento príklad, pretože často považujeme život s človekom, ktorý nekoná podľa našich predstáv ako násilie nad sebou samým. Ak budeme analyzovať rozvody a budeme sa pozerať na tie dôvody prečo sa chcú rozviesť, tak v drvivej väčšine tam nebude príčina, že niekto niekoho bil alebo hrozil ublížením na zdraví, alebo na živote, pretože to už sú ťažké kriminálne prípady. V skutočnosti tí ľudia, ktorí sa chcú rozviesť interpretujú nejaké správanie sa človeka svojho partnera ako násilie vo vzťahu k sebe. Často to nie je fyzické násilie. V tomto prípade to nie je predmetné z tohto hľadiska.

Skúste si urobiť štatistiku medzi ľuďmi, ktorí sa rozviedli. Myslíte si, že vám povedia, že sa rozviedli, lebo tam bolo nebezpečenstvo straty života? Jeden maharaj nedávno hovoril taký prípad, prečo sa manželka rozviedla so svojím mužom. Rozviedla sa preto, že nemohla akceptovať to, že nezatváral zubnú pastu aj napriek tomu, že mu to neustále opakovala. Ona vysvetlila u súdu, že takto nie je možné žiť. Ako je vôbec možné sa vzťahovať k človeku, ktorý ani nedokáže zavrieť zubnú pastu? Môj život sa zmenil na peklo. Existuje jediná záchrana môjho života. Ak s ním budem ešte chvíľu, tak sa z toho zbláznim. Mali by ho za to zavrieť. No ja som veľmi počestná žena, nebudem trvať na tom, aby ho zavreli, len sa chcem s ním rozviesť.

V súčasnosti sa ľudia nerozvádzajú preto, že niekto niekoho bije. To sú bežne dôvody dnešných rozvodov, nejaká nezatvorená zubná pasta. Mám pocit, že výrobcovia, ktorí vyrobili zubnú pastu, ktorá sa nemusí zatvárať, tak to urobili asi z tohto dôvodu, aby sa nerozpadali rodiny. Oni zobrali zodpovednosť za tie manželstvá do svojich rúk. Pochopili, aké sú obrovské riziká v tomto. Tá téma je práve o tomto.

Môžeme sa tomu smiať, ale to je dnešná realita. Egoizmus v dnešnej dobe je tak silný, že aj za maličkosť sme pripravení človeku zničiť život. Pritom je to otázka dvoch sekúnd zavrieť zubnú pastu alebo maximálne tam ešte niečo utrieť. Egoizmus nás núti k tomu, aby sme dlhosiahlo o tom debatovali, že je to nespravodlivé, že ten druhý nezatvára svoju zubnú pastu a ja to musím po ňom robiť. Toto je realita dnešného života.

Dúfam, že som vám týmto odpovedal. A tá druhá časť tej otázky ako funguje ten zákon, ktorý nám pripadá ako zázrak.

Ten zákon funguje takto: Pán je plne závislý na svojom služobníkovi. Sluha môže odísť od pána, ale pán nikdy nemôže odísť od sluhu.

Dodatok k otázke: My máme takú predstavu, že pán je preto pán, lebo si môže kedykoľvek zabezpečiť iného sluhu. Ale asi prabhu vysvetľuje princíp.

Dobre, tak takto. Kto je služobník? Ten kto dobrovoľne slúži.

Príklad: Prídem sem. V tejto reštaurácii robia veľmi dobré sladkosti. A ja sa môžem priznať, že mi veľmi chutia. A ak mi tie sladkosti chutia, tak ako sa môžem vzdať toho, aby som si jednu zobral? Je to reálne? Samozrejme, ak by boli nechutné, tak je to veľmi jednoduché.

Ak je služobník, tak kto je služobník? Ten kto dobrovoľne slúži. To isté čo s tými sladkosťami. Ak ten služobník slúži a slúži dobre, tak len v tom prípade je to služobník. Ak by neslúžil, alebo ak by chcel, aby mu platili, tak to už nie je služobník ale pán. A ako sme si povedali, ten prvý variant, že dvaja páni na jednom smetisku spolu dlho nevydržia. Ten silnejší pán vyženie toho slabšieho pána. To je vzťah pán, pán. To nemá šancu, aby bolo večné. Kto normálny sa vzdá pri plnom vedomí ideálneho služobníka?

Príklad: Predstavte si, že k vám niekto príde a povie, že vám zadarmo urobí veľmi kvalitnú rekonštrukciu celého bytu. Poviete mu, aby od vás vypadol, že máte vedľa drahého a nekvalitného stavebníka? Ste pán, môžete takto postupovať. Ale v skutočnosti práve ten služobník vyberá komu bude slúžiť bezplatne. V skutočnosti, práve služobník vyberá to, komu bude slúžiť bezplatne. A nie pán bude vyberať kto mu bude slúžiť bezplatne. Toto je ten princíp, že pán závisí na služobníkovi.

Aj preto je Krišna závislý na svojich služobníkoch. Pravé preto Krišna je závislý na Šrílovi Prabhupádovi. Krišna nie je závislý od nás, pretože my sme teraz absolútne neschopní služobnici. Aj keď sa tvárime, že sme služobnici, tak v skutočnosti máme ten postoj pána. Pravé Šríla Prabhupáda je ozajstný služobník a ak On poprosí Krišnu, aby nás zobral do duchovného sveta, tak Krišna nie je schopný mu to odmietnuť.

Toto je základne pravidlo: Vo vzťahu je pán vždy závislý na svojom služobníkovi. Nakoľko je ten pán závislý od svojho služobníka, preto sa aj pán snaží splniť očakávania, ktoré ten služobník má.

Otázka: Tá žena v tom vzťahu bola taká dobrá oddaná, že jej Pán splnil túžbu, aby sa muž zlepšil?

Ešte raz. To je metodika, ktorú môže nasledovať absolútne každý. Ešte raz ako funguje.

Metodika: My niekomu slúžime. Vidíme v ňom nejaké pozitívne veci. Ak sa nesnažíme vidieť v človeku pozitíva, ale ak sa snažíme vidieť v človeku negatíva, tak sa vo výsledku stane to, že sa začne brániť, že on taký nie je. On robí všetko správne, to ty hovoríš nejaké blbosti.

Stratégia duchovných učiteľov: Duchovný učiteľ sa pri komunikácii snaží komunikovať s našou lepšou polovičkou. Duchovný učiteľ v každom z nás vidí čiastočku Krišnu, snaží sa vidieť naše pozitívne charakterové vlastnosti. My sa snažíme naplniť tú dôveru, ktorú do nás vkladá týmto spôsobom. Prirodzene v súlade s týmto sa snažíme meniť k lepšiemu. Ak sa nebudeme snažiť vidieť to pozitívne v ostatných ľuďoch, ale budeme ich len kritizovať, tak v žiadnom prípade nebudeme mať silu zmeniť niekoho.

Príklad: S kým chcete budovať vzťah? S tými čo vás budú neustále kritizovať, budú v nás vidieť stále tých najhorších, alebo chceme byť s ľuďmi, ktorí v nás vidia niečo pozitívne a snažia sa nás motivovať, aby sme sa zlepšovali? Nepoznám nikoho, kto by mal pôžitok v prvom variante. Všetci chcú tú druhú variantu. A to je práve nálada služobníka, pretože on sa dobrovoľne stavia do takej pozície. To nie je jeho slabosť, ale pretože vidí viac ako my sami môžeme vidieť.

Hneď predbehnem tú otázku. A ako to môže vidieť? Práve ďalšia téma tohto seminára mala byť zasvätená viere. Ďalej sme si mali rozobrať čo to viera je, tú podstatu na základe Čaitanya Čaritamrity. Ak bude možnosť, tak niekedy v budúcnosti si to vysvetlíme. Teraz aspoň mechanizmus, ako je možné zmeniť človeka.

Mechanizmus ako je možné zmeniť človeka: Pozitívne sa k nemu vzťahujme, snažíme sa v ňom vidieť pozitívne črty a snažíme sa mu úprimne slúžiť. Je to len otázka času, kedy ten človek sám bude chcieť naplniť tú našu dôveru, ktorú do neho vkladáme. Krišna vždy pomáha práve takému človeku, ktorý koná týmto spôsobom. Odpovedal som na vašu otázku?

Dodatok k otázke: Čiastočne, ale ja tu nechcem len sám dávať otázky. Mám len jednu malú doplňujúcu, ak sa nikto nechce opýtať. Ok. Tak tá žena, ktorú ten manžel bil si bola vedomá všetkého tohto čo hovoril prabhu a robila to preto aj s tým výsledkom? Alebo aký postoj musí mať taká osoba, v takej situácii, aby takto dokázala vydržať nejaký čas a aby to skončilo aj takto úspešne?

Nie som presvedčený o tom, že si bola vedomá všetkých týchto princípov. Ja len uvádzam ten príklad. Skôr mala len pochopenie toho, že ona nesie zodpovednosť za ten vzťah a nesie zodpovednosť za rodinu. Pochopila, že rozvod nie je východ z tej krízy, z tej situácie. Chápala, že pri každom rozvode trpia deti. Nebola to žena, ktorá mala túžbu si užívať, nájsť si nového milenca, alebo iných partnerov. Práve preto konala tak, ako konala. Intuitívne chápala, že to je ten najlepší spôsob ako môže konať. Nie sa rozviesť, ale modliť sa za svojho manžela, kŕmiť ho prasádam, starať sa o neho, vidieť v ňom nejaké pozitívne črty. Vďaka tomu, že konala správne, tak je ten výsledok taký. Ten príklad ukazuje, že to funguje. Z môjho uhlu pohľadu je to tiež oveľa lepší spôsob konania ako nejakým egoizmom priviesť k nešťastiu veľké množstvo ľudí.

Otázka: Ak je niekto v postavení pána, ako napríklad vlastník nejakej firmy a ten služobník urobí niečo zlé. Keď ten vlastník poukáže na to, tak môže vzniknúť konflikt. Znamená to, že je lepšie keď pán hľadá to, ako splniť všetky túžby služobníka. Aj keď tu prestáva byť služobníkom, pretože slúži správne. Ale aj tak ako sa zachovať, aby nenastal konflikt?

Ešte raz opakujem. Vzťah môže zachrániť len služobník. V tomto prípade je vôbec otázka, kto je vôbec služobník, lebo formálne postavenie neznamená, že ten zamestnanec je služobník. Obzvlášť, keď neplní svoje povinnosti. Kto má právo neplniť svoje povinnosti? Ten, kto je pán. My by sme sa mali pozerať na samotný princíp. To, že je niekto vedúci, alebo vlastník, to neznamená, že je v postavení pána. Nepozeráme sa na formálnu funkciu, ale na ten postoj. Ak ten zamestnanec hovorí, že nebude plniť svoje povinnosti, ale bude trvať na tom, aby mu platili výplatu, tak je to nálada pána. Ak vlastník firmy má náladu pána a zamestnanci majú tiež náladu pána, tak tá firma nebude dlho fungovať. Ak je potrebné zachrániť vzťahy, tak sa niekto musí stať služobníkom. A služobníkom sa obvykle stáva vlastník tej firmy. V opačnom prípade sa u neho nikto nezamestná. Všetko závisí od motívu prečo vytvára svoju firmu.

Príklad: Mám vzťah s rôznymi úspešnými ľuďmi a keď s nimi komunikujem, tak som sa ich občas pýtal, že prečo založili svoju firmu, či nemali dostatok financií, tak najčastejšie hovoria, že u nich bolo všetko v poriadku s peniazmi. Pokojne mohli dať peniaze do banky a už iba tie percentá by im zabezpečili dobrý životný štandard. Pýtal som sa ich, načo teda otvorili tú firmu, veď to sú len problémy. Väčšina z nich hovorí, že je to pre nich zaujímavé. Pre nich je zaujímavý ten proces a nie ten výsledok, ktorý prinesie. Páči sa im, že môžu niečo robiť čo je potrebné pre ľudí. Páči sa im, že ich firma je ako malá rodina.

Vo výsledku, ak má vlastník firmy takýto postoj, tak on je v skutočnosti ten od koho závisí ten vzťah. Pretože on je skutočný služobník. Toto je natoľko silný princíp, ktorý dokáže o stoosemdesiat stupňov zmeniť vzťahy kdekoľvek, v práci, v rodine, v komunite, absolútne všade.

Ak bude možnosť, tak nabudúce budeme pokračovať. Šesť stretnutí a prebrali sme len časť tohto semináru. Nedokázali sme to celé prejsť. Dúfam, že bude niekedy v budúcnosti možnosť sa stretnúť. Ak niekto chce nejakým spôsobom zmeniť svoj život, svoju službu k lepšiemu, tak skúste urobiť tie domáce úlohy, ktoré sme si tu zadávali a môžeme ich potom skonzultovať, aby sme vedeli čo sa nám darí a čo sa nám nedarí. Môžeme spoločne rozobrať veci a pomôcť, aby bola služba efektívnejšia.

Celý tento seminár je založený na deviatej kapitole Bhagavad Gíty. Odporúčam vám, čítajte a študujte Bhagavad Gítu – je to literatúra na nezaplatenie. Ak budete mať potrebu nejakým spôsobom študovať tieto knihy, tak som presvedčený, že Krišna zariadi, aby ste mali možnosť takéhoto vzdelávania.