Haré Krišna drahí oddaní,
Pokračujeme v štúdiu Bhagavad-gíty. Dnes máme na pláne prvú kapitolu. Urobím taký prehľad. A môže byť, že poviem o diplomacii Duryodhanu.
Teraz prejdeme k prvej kapitole Bhagavad-gíty. Ako sa volá prvá kapitola Bhagavad-gíty?
Publikum: Pozorovanie armád na Kuruovskom bojisku.
Myslím si, že na našich lekciách by bolo dobré, aby ste mali Bhagavad-gítu, aby ste z nej mohli čítať. To pomôže k lepšiemu zorientovaniu sa v materiáli. V sanskrite je názov tejto prvej kapitoly Arjuna Višada Yoga. Prekladá sa to ako Yoga zúfalstva Arjunu.
Táto kapitola je dosť jednoduchá. Skladá sa z dvoch častí:
Prvá časť (od 1.1 po 1.27) – Pozorovanie armád na Kuruovskom bojisku
Prvá časť je od prvého veršu po dvadsiaty siedmy verš. Názov tejto časti môžeme dať taký istý ako je názov kapitoly. Pretože v tejto časti sa opisuje situácia pred bojom. Prečítame si spolu nejaké verše z prvej kapitoly a uvidíme, ako to popisujú.
Druhá časť (od 1.28 do konca kapitoly) – Zúfalstvo Arjunu
Druhá časť je od dvadsiateho ôsmeho verša až do konca kapitoly. Túto časť môžeme nazvať Zúfalstvo Arjunu. Aké najzaujímavejšie témy sa budú analyzovať v tejto kapitole?
1.Téma: Diplomacia Duryodhanu
Najväčšie témy sú Diplomacia Duryodhanu. Táto téma Diplomacia Duryodhanu popisuje, ako sa správal Duryodhana pred bojom. My rozumieme, že tá vojna bola neodvrátiteľná práve kvôli pozícii Duryodhanu.
2.Téma: Znaky budúceho víťazstva Pánduovcov
Ďalšia téma je znaky budúceho víťazstva Pánduovcov. To je tiež veľmi dôležitá téma, pretože veľmi často potrebujeme nejaké potvrdenia, že postupujeme správne. Tu v tejto prvej kapitole Bhagavad-gíty sú uvedené znaky budúceho víťazstva Pánduovcov. To je veľmi dôležité, pretože pozorný človek môže vidieť tieto znaky a môže v takej situácii konať správne.
3.Téma: Argumenty Arjunu proti účasti v bitke
Tretia téma, tiež veľmi dôležitá, to sú argumenty Arjunu proti účasti v bitke.
Toto sú také tri najväčšie témy. Potom sú ešte iné nejaké menšie témy. Všetky spolu nesú význam, ideu prvej kapitoly Bhagavad-gíty.
Teraz navrhujem postupovať nasledovne: Môžeme spolu po jednom verši čítať verše z Bhagavad-gíty a ja po každom verši dám také malé vysvetlenie. Moje vysvetlenie nebude nahrádzať komentáre Šrílu Prabhupádu. To vysvetlenie urobím na to, aby ste lepšie rozumeli čo sa popisuje v Bhagavad-gíte. Pretože nejaké myšlienky, idey boli pochopiteľné ľudom vtedy, no napríklad človeku zo západu môžu byť teraz nepochopiteľné. Takýmto spôsobom pomaličky prejdeme prvú kapitolu. Ako sa vám páči tento návrh?
Publikum: Súhlasíme.
Bolo by veľmi dobré, keby sme mohli prečítať sanskrit. Preto navrhujem, že najskôr ja prečítam sanskrit a potom niekto z vás prečíta literárny preklad.
Bhagavad-gítá 1.1.
dhṛtarāṣṭra uvāca
dharma-kṣetre kuru-kṣetre
samavetā yuyutsavaḥ
māmakāḥ pāṇḍavāś caiva
kim akurvata sañjaya
Dhṛtarāṣtra riekol: „Ó, Sañjaya, čo urobili moji a Pāṇḍuovi synovia, keď sa v bojovnej nálade zhromaždili na pútnom mieste Kuruovcov?“
Čo je zaujímavé na tomto verši? Je to jediný verš v celej Bhagavad-gíte, ktorý hovorí Dhṛtarāṣtra. Kto je Dhṛtarāṣtra?
Publikum: Strýko bratov Pánduovcov.
Áno, je to strýko Pánduovcov. On bol tým, kto vládol kráľovstvu. Vládnuť kráľovstvu mal otec Pánduovcov, no zomrel. Preto dočasným kráľom bol Dhṛtarāṣtra. Len čo Pánduovci vyrástli, tak vládnutie nad kráľovstvom mali dostať do rúk oni. No Dhṛtarāṣtra mal aj svoje vlastné deti, jeho vlastné deti tiež vyrástli a tak logicky chcel Dhṛtarāṣtra dať riadenie kráľovstva svojim synom a nie synovcom. Tu sa pýta svojho sekretára, asistenta Sañjayu, čo sa deje na bojovom poli.
Tu v tomto verši Dhṛtarāṣtra urobil veľmi veľkú chybu. Urobil chybu, neprípustnú pre človeka s védskou výchovou. Ukázal svoju zaujatosť. Je to vyjadrené slovami māmakāḥ pāṇḍavāś caiva. Hovorí o tom, čo začali robiť Pánduovci a čo začali robiť māmakāḥ – moji synovia. Kráľ by nemal takýmto spôsobom robiť rozdiel medzi svojimi príbuznými. Kráľ by sa mal starať o všetkých. Ak sa nestará o všetkých a robí takéto rozdiely, tak to je hrubé porušenie. V tomto verši to môžeme vidieť. Zaujímavé je aj to, že na úplnom začiatku hovorí dharma-kṣetre kuru-kṣetre. Čo to znamená dharma-kṣetre kuru-kṣetre? To znamená pole náboženstva Kurukšetra. Prečo sa na toto opýtal Sañjayu? Lebo je jasné, že keď sa vojaci zhromaždili na bojisku, tak sa tam zhromaždili kvôli čomu?
Publikum: Kvôli boju.
Samozrejme. Kvôli boju. On kladie túto otázku, pretože má starosti. Má starosti, pretože toto pole, pole náboženstva, by mohlo mať vplyv na jeho synov. Že mohli oľutovať svoje zlé skutky, odmietnuť bojovať, odovzdať týmto spôsobom riadenie kráľovstva Pánduovcom. To je tajný zmysel toho, prečo Dhṛtarāṣtra hovorí tieto slová:
dharma-kṣetre kuru-kṣetre
samavetā yuyutsavaḥ
māmakāḥ pāṇḍavāś caiva
kim akurvata sañjaya
Bojí sa. Taktiež sa bojí, pretože vie, že Pánduovci sú zbožní a že pole, toto pole náboženstva bude pomáhať Pánduovcom.
Príklad: Môžeme si uviesť príklad s futbalom, kde tímy hrajú na rôznych ihriskách. Napríklad nejaké derby, Slovan Bratislava proti Spartak Trnava. Keď tímy hrajú na svojom ihrisku, tak majú výhodu. Tu sa bitka uskutočnila na poli náboženstva a preto mali Pánduovci výhodu. Vidíme tu, že úplný začiatok Bhagavad-gíty, prvý verš, vyžaruje takú negatívnu energiu. Dhṛtarāṣtra namiesto toho, aby sa staral o všetkých a konal ako čestný kráľ, tak my tu vidíme, ako chce postupovať nečestným spôsobom. Vidíme, ako sa začína Bhagavad-gítá negatívne. To je presne to negatívne, čomu potom bude musieť čeliť Arjuna. Toto je niečo málo k prvému veršu.
Otázka: To pútne miesto, tá Kurukšetra sa vyberalo na základe nejakej dohody, alebo si to vyberali Kuruovci?
Oni ho vybrali keď sa rozhodovalo, kde sa bude uskutočňovať boj. Každý bol presvedčený o svojej pravde a preto vybrali toto miesto. Existuje taký zvyk, keď zasväcujú kráľa. Kedysi Rímsky pápež ustanovoval kráľa kráľom. Oni vybrali toto pole, aby pochopili kto zvíťazí. Keď som svojho času študoval právo, tak sme sa tiež učili staroveké právo. Napríklad, keď bol nejaký spor a nebolo jasné čo robiť, tak bol boj a ten kto vyhral, tak mal pravdu. To je stará tradícia určovať víťaza v boji. Pretože kto zvíťazí? Ten kto má lepšiu karmu. On vyhral, to znamená, že má pravdu. Preto sa v princípe táto bitka vzťahuje na vtedajší systém práva. Preto vybrali sväté pole, dharma-kṣetre.
Otázka: Vy ste povedali, že obidve strany boli presvedčené o svojej pravde, ale tiež ste spomenuli, že Dhṛtarāṣtra sa bál, že budú zničení tí jeho synovia práve preto, že je to na tom svätom poli?
Áno, pretože on intuitívne cítil, že nemá pravdu. Často človek, ktorý nemá pravdu, sám seba presviedča, že tú pravdu má. Podvedome sa bojí, on vie že nemá pravdu. Vedci keď študujú zločincov, ktorí sú vo väzení, tak im pokladajú otázku: „Odsúdili vás právom, alebo neprávom?“ Väčšina ľudí, ak nie sto percent, sú presvedčení o tom, že sú odsúdení neprávom. Preto si Duryodhana a Dhṛtarāṣtra tiež mysleli, že majú pravdu. Tým viac, že bolo možné napríklad uviesť aj nejaké dôvody v ich prospech.
Chcete nejaké dôvody v prospech Dhṛtarāṣtru? Aby ste pochopil, že to nebolo všetko také jednoduché? Jasné, že sme na strane Pánduovcov a Krišnu. No situácia bola naozaj zložitá. Kráľovstvo mal riadiť Dhṛtarāṣtra. Pretože on bol starší syn, ktorý mal byť nástupcom svojho otca. No Dhṛtarāṣtra sa narodil slepý. Je to samostatný príbeh prečo sa narodil slepý. Keď nepoznáte tento príbeh, tak vám ho môžem niekedy povedať. Preto kráľovstvo prešlo k mladšiemu synovi. No Pándu zomrel a vládcom sa stal Dhṛtarāṣtra nepozerajúc na to, že je nevidiaci. Jemu pomáhali Bhīsma aj Sañjaya. Mal veľa pomocníkov, ale kráľovstvu vládol on. A tu už je konflikt. On nemal vládnuť, no v skutočnosti vládol. Ku komu malo prejsť kráľovstvo ďalej? Gandhari, to je manželka Dhṛtarāṣtru, tak ona navrhla kráľovstvo rozdeliť na polovicu. Polovici by vládli Pánduovci a polovici by vládli ich deti. No Duryodhana to odmietol, pretože chcel vládnuť všetkým. Preto hovorím, samozrejme, že sme na strane Pánduovcov a Krišnu, no tento spor o to, kto má vládnuť nie je taký zrejmý. Neboli by problémy, keby Pándu nezomrel v mladom veku.
Bhagavad-gítá 1.2
sañjaya uvāca
dṛṣṭvā tu pāṇḍavānīkaṁ
vyūḍhaṁ duryodhanas tadā
ācāryam upasaṅgamya
rājā vacanam abravīt
Sañjaya riekol: „Ó, môj kráľ, po zhliadnutí vojska zoradeného do vojenského šíku bratmi Pāṇḍuovcami pristúpil kráľ Duryodhana k svojmu učiteľovi a predniesol nasledujúce slová…
Najzaujímavejšia je tu hra slov. Posledné slova v sanskrite rājā vacanam abravīt. Abravīt znamená povedal a vaca znamená slová. Keď to preložíme doslovne, tak by sa to malo preložiť tak, že on začal hovoriť slová. Tu veľmi jemne Vyasadéva hovorí o tom, že všetko čo bude neskôr hovoriť Duryodhana je diplomacia. Rājā vacanam abravīt môžeme do moderného jazyka preložiť nasledovne Rājā blablabla. Vacanam abravīt, to je bla bla bla.
Okrem toho je tu Duryodhana nazývaný rājā a to znamená kráľ. No v tej chvíli bol kráľom Dhṛtarāṣtra. Duryodhana nebol kráľom. To je tiež veľmi jemný náznak na hlúpe správanie Duryodhanu. To je náznak toho, že Duryodhana nie je skutočný kráľ a ďalej bude hovoriť nesprávnym spôsobom. To je ten záver, ku ktorému môžeme dôjsť keď čítame sanskrit.
Bhagavad-gítá 1.3
paśyaitāṁ pāṇḍu-putrānām
ācārya mahatīṁ camūm
vyūḍhāṁ drupada-putreṇa
tava śiṣyeṇa dhīmatā
Ó, učiteľ môj , pozri na mohutné vojsko synov Pāṇḍuových, ktoré tak znalecky zoradil tvoj múdry žiak, syn Drupadov.
Veľmi zaujímavý verš. Tu už vidíme ako Duryodhana začal svoju diplomaciu. V tomto verši je niekoľko dôležitých momentov. Prvé čo vyjadruje tento verš je to, že on obviňuje svojho gurua z toho, že nemôže bojovať plnou silou. Pretože jeho guru bol guruom aj Duryodhanu, aj Pánduovcov a Duryodhana a Pánduovci majú približne rovnaký vek. Keď boli deťmi, tak ich učili tí istí učitelia. Keďže boli vojaci, tak vojenské umenie ich učila tá istá osoba. On mal veľmi rád Pánduovcov, mal k nim sympatie. V tomto verši Duryodhana obviňuje svojho gurua za sympatie k Pánduovcom a hovorí, aby s nimi bojoval dobre.
Inými slovami, čo urobil Duryodhana? Urazil svojho gurua. To je prvé, čo vám padne do oka. Tiež tu hovorí, že veliteľom vojska Pánduovcov bol Dhṛṣṭadyumna. Dhṛṣṭadyumna bol tiež jeho žiakom. Čiže jeho guru učil Dhṛṣṭadyumnu, ktorý bude teraz bojovať proti nim. V skutočnosti obviňuje svojho gurua z toho, že sa to stalo. To je ešte jedna taká urážka.
On ho tu nemenuje menom Dhṛṣṭadyumna. On ho nazýva iným menom, nazýva ho menom Drupada-putreṇa. Drupada-putreṇa znamená syn Drupadu. Prečo ho volá takýmto spôsobom? Pretože jeho guru mal starý konflikt s Drupadom. V skutočnosti boli v detstve priateľmi zo školy, ale keď vyrástli, tak sa veľmi pohádali. Aby nahneval svojho gurua, tak naschvál hovorí drupada-putre, vediac o tom, že má konflikt s Drupadom. Chápete ako to funguje, v čom spočíva diplomacia Duryodhanu? To je urážka, manipulácia.
Čo je vo všeobecnosti diplomacia? Jednoducho povedané, diplomat je človek, ktorý má svoje vlastné záujmy a chce, aby druhý človek konal tak, ako chce on a zároveň si myslel, že je to v jeho prospech. Takže diplomat má svoje záujmy a chce to urobiť tak, aby si druhý človek myslel, že sú to jeho osobné záujmy a nie záujmy toho diplomata.
Príklad: Duryodhana chce, aby porazili armádu Pánduovcov a to je záujem Duryodhanu. Tiež chce, aby taký istý záujem mal aj jeho guru, no aby si guru myslel, že to on sám chce, aby porazili tú armádu. Aby guru nerozmýšľal, že ó Pánduovci, to sú moji žiaci, bolo by dobré, aby vyhrali oni. Duryodhana chce, aby jeho guru rozmýšľal tak, že chce poraziť Pánduovcov a chce im ukázať, že naše vojská sú silnejšie.
Otázka: Diplomat je teda manipulant, ak to správne chápem ?
Áno. Každopádne diplomacia Duryodhanu bola takáto. V nasledujúcich veršoch vám budem v každom verši ukazovať túto manipuláciu Duryodhanu. Je ich tam veľmi veľa. Dúfam, že ste si všetci prečítali prvú kapitolu. No teraz to budeme robiť pozornejšie. Budeme upriamovať pohlaď na tie detaily, na ktoré ste nemuseli upriamiť pohlaď.
Bhagavad-gítá 1.4
atra śūrā maheṣv-āsā
bhīmārjuna-samā yudhi
yuyudhāno virāṭaś ca
drupadaś ca mahā-rathaḥ
V tejto armáde je veľa hrdinských lukostrelcov, ktorí sa v boji vyrovnajú Bhīmovi a Arjunovi, a sú tu aj veľkí bojovníci, ako Yuyudhāna, Virāṭa a Drupada.
Všimnite si, on druhý krát spomenul meno Drupada, vediac že meno Drupada je veľmi bolestivé pre jeho gurua. Na začiatku hovorí atra śūrā maheṣv-āsā bhīmārjuna-samā yudhi. Prvé mená, ktoré tu spomína sú Bhīma a Arjuna. Viete prečo ich spomína? Pretože sa ich bojí najviac zo všetkých. Arjuna je veľmi zdatný vojak. No je tu tiež spomenuté meno Bhīma. Pretože Duryodhana vedel, že zabiť ho môže len Bhīma. V skutočnosti sa Duryodhana veľmi bojí Bhīmu, preto v podstate v tomto texte hovorí: „Zabite Bhīmu a Arjunu, zabite ich ako prvých.“ Prvé meno je Bhīma a Bhīmu sa bojí viac ako Arjunu. Nakoniec sa tak aj stalo, Bhīma zabil Duryodhanu. Jeho myšlienka je, zabite Bhīmu a Arjunu, ale robí to veľmi manipulatívne, diplomaticky. Atra śūrā, je tu veľa hrdinov. Maheṣv-āsā, veľkí lukostrelci a tak ďalej. Rozumiete v čom je zmysel štvrtého verša? On ešte raz hnevá svojho gurua, spomína Drupadu a ukazuje všetkým, aby ako prvého zabili Bhīmu.
Bhagavad-gítá 1.5
dhṛṣṭaketuś cekitānaḥ
kāśirājaś ca vīryavān
purujit kuntibhojaś ca
śaibyaś ca nara-puṅgavaḥ
Sú tu tiež veľkí, hrdinskí a mocní bojovníci ako Dhṛṣṭaketu, Cekitāna, Kāśirāja, Purujit, Kuntibhoja a Śaibya.
Bhagavad-gítá 1.6
yudhāmanyuś ca vikrānta
uttamaujāś ca vīryavān
saubhadro draupadeyāś ca
sarva eva mahā-rathāḥ
Je tu mocný Yudhāmanyu, silný Uttamaujā, Subhadrin syn i synovia Draupadī. Všetci sú to udatní bojovníci na vojenských vozoch.
O tých predchádzajúcich veršoch vám nič nemôžem povedať, lebo tie mená nie sú veľmi známe.
Bhagavad-gítá 1.7
asmākaṁ tu viśiṣṭā ye
tān nibodha dvijottama
nāyakā mama sainyasya
saṁjñārthaṁ tān bravīmi te
Ó, najlepší z brāhmaṇov, dovoľ mi, aby som ťa informoval o veliteľoch, ktorí sú obzvlášť schopní viesť moje vojsko.
Čo sa týka tohto siedmeho veršu, tak tu hovorí slová mama sainyasya a to znamená moja armáda, moje vojsko. Duryodhana to považuje za svoju armádu. Ukazuje svoj egoizmus. Hovorí o tom, že to je jeho armáda a bude robiť tak, ako chce on. On hovorí: „Dovoľ mi, aby som ťa informoval o veliteľoch, ktorí tam budú bojovať.“ To je tiež veľmi zaujímavé, pretože bol to jeho guru, ktorý mal viesť bitku na bojovom poli. Jeho guru poznal všetkých vojenských veliteľov, ktorí tam budú bojovať. Duryodhana hovorí: „Dovoľ mi, aby som ťa informoval o veliteľoch, ktorí tam budú bojovať.“ Takýmto spôsobom ešte raz uráža gurua. Hovorí: „Tu nie si ty ten hlavný, ale ja. Ja budem rozhodovať o tom, kto bude bojovať a kto nie.“ Ďalej uvádza tieto mená a to je vrchol diplomacie Duryodhanu.
Bhagavad-gítá 1.8
bhavān bhīṣmaś ca karṇaś ca
kṛpaś ca samitiṁ-jayaḥ
aśvatthāmā vikarṇaś ca
saumadattis tathaiva ca
Okrem teba sú tu osobnosti ako Bhīṣma, Karṇa, Kṛpa, Aśvatthāmā, Vikarṇa a Somadattov syn nazývaný Bhūriśravā, ktorí vychádzajú z bojov vždy víťazne.
Môžem okomentovať tento zoznam. Je to veľmi zaujímavý zoznam. Kto je najvyšší generál v tomto zozname?
Publikum: Bhīsma.
Správne. Bhīsma bol najhlavnejším generálom, najsilnejším vojakom medzi všetkými, preto Bhīsmu bolo potrebné menovať ako prvého. No Bhīsma tu je menovaný ako druhý. Na začiatku hovorí bhavān. Bhavān znamená ty. Nebolo to obyčajné ty, ale myslelo sa tým ty ako guru. Doslovný preklad bhavān je vážený. Ak to chceme preložiť správne, tak to je: „Ty vážený.“ Podľa mňa je to tak preložené aj v literárnom preklade. Menoval gurua ako prvého, pretože jeho guru je bráhmana. Bráhmani majú vyšší status ako kšatrijovia. Preto Bhīsmu menuje ako druhého, vediac o tom, že sa neurazí, keď ho menuje ako druhého po bráhmanovi.
Rozumiete, ako to robí nenápadne? Po Bhīsmovi menuje Karnu. Karna je tiež veľmi silný vojak. Je synom Boha Slnka. Je veľmi mocný vojak, no má konflikt s Bhīsmom. Bojí sa, že sa Karna nezúčastní bitky. Preto hneď po Bhīsmovi, ktorý je najsilnejší menuje meno Karnu, pretože sa bojí, že keď ho vymenuje neskôr, tak môže Karna odmietnuť zúčastniť sa bitky. V skutočnosti Karna nebojoval do tej doby, dokedy bojoval Bhīsma. Karna začal bojovať až potom ako dedko Bhīsma prestal bojovať, on bol vážne zranený.
Ďalej menuje Kṛpu. Kṛpa je tiež príbuzný jeho gurua. Je brat manželky gurua. Menuje ho preto, aby povzbudil svojho gurua. Takýmto spôsobom naznačuje, že guru musí dobre bojovať, pretože Kṛpa je jeho príbuzný a môže zahynúť v boji, ak naplánuje tento boj zle.
Nasledujúce meno je Aśvatthāmā. Kto to je? Ak niekto nevie, tak nasledujúcim Vyasadévom bude Aśvatthāmā. Vyasadéva je pozícia vo vesmíre. Ako sa volá náš Vyasadéva?
Publikum: Dvaipáyana Vyása.
Áno a ďalším Vyasadévom bude Aśvatthāmā. On sa doteraz nachádza v tomto svete. Aśvatthāmā je synom Dronačaryu. Kṛpa je švagor.
Ďalšie zaujímavé meno je Vikarṇa. Nebol generálom, no napriek tomu ho tam Duryodhana uvádza. Prečo? Pretože Vikarṇa je brat Duryodhanu. Vikarṇa je to ten, kto sa pokúsil zastať Draupadī. Keď chceli Draupadī vyzliecť, tak sa jej nikto nezastal okrem Vikarṇu. Preto ho podozrievali zo zrady, že môže prejsť na stranu Pánduovcov. Obvykle to tak aj bolo, že pred začiatkom bitky mohli všetci prejsť z jednej armády do druhej. Preto tu Duryodhana poukazuje na to: „Pozri, Vikarṇa je na našej strane, on nás nezradil.“
Zatiaľ žiadne komentáre.